Ukrajina Rusko Online: Česká vláda schválila návrh na výcvik ukrajinských pilotov na stíhačky F-16

Trumpova administratíva obnovila dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu, píše agentúra AP.

Odvoláva sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov. Minulý týždeň ministerstvo obrany dodávky prerušilo s vysvetlením, že musí vyhodnotiť americké zásoby.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte 

Medzi zbraňami, ktoré opäť smerujú na Ukrajinu, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii, je munícia kalibru 155 milimetrov a rakety GMLRS. Agentúra AP podotýka, že nie je jasné, kedy boli zbrane na Ukrajinu vyslané.

Prerušenie dodávok minulý týždeň nariadil šéf Pentagonu Pete Hegseth. Podľa AP išlo o krok, ktorý Biely dom zaskočil, avšak ministerstvo obrany popiera, že by rokovalo bez predchádzajúcej porady s Trumpom.

Prezident v pondelok na okraj rokovaní s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom oznámil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane, aby sa mohla brániť. Dal tiež najavo, že je nespokojný s prístupom ruského prezidenta Vladimira Putina.

V noci na stredu Rusko proti susednej krajine podniklo neobvykle rozsiahly útok, do ktorého nasadilo skoro 730 dronov a sedem striel s plochou dráhou letu Iskander-K a Ch-101, aj šesť hypersonických rakiet Kinžal.

Najdôveryhodnejšou verejnou osobou Ukrajiny nie je prezident Zelenskyj, ale bývalý šéf ukrajinskej armády Zalužnyj.

Vyplýva to z prieskumu výskumnej organizácie Rating Sociological Group, ktorého výsledky zverejnili v stredu.

Zalužnému, ktorý v súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec Ukrajiny vo Veľkej Británii, dôveruje 73 % Ukrajincov. Dôveru Zelenskému vyjadrilo 67 % oslovených a Budanovovi 56 %. Súčasnému hlavnému veliteľovi ukrajinskej armády Oleksandrovi Syrskému dôveruje iba 41 % obyvateľov krajiny.

Prieskum uskutočnili na reprezentatívnej vzorke tisíc dospelých respondentov z celej Ukrajiny okrem okupovaných území. (SITA, Kyiv Independent)

Mier na Ukrajine nastane, až keď sa stretnú ruský a americký prezident, vyhlásil predseda maďarskej vlády Orbán.

Maďarský premiér dodal, že nie je jeho úlohou dávať rady „veľkým chlapcom“, avšak on ako „starý lišiak“ situáciu vidí takto.

Orbán vyjadril názor, že v ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa na politickej scéne objavil nový druh politika, a to „politik-influencer, politik-herec alebo komik“. Ukrajinský prezident podľa maďarského premiéra prezidentskú rolu v podstate iba hrá.

„Keď som sa s ním pokúsil hovoriť o hlbších veciach, videl som, že toto fungovať nebude, pretože sa rozprávam s komikom,“ podčiarkol.

Podľa Orbána vojna na Ukrajine nie je len problémom ukrajinského prezidenta, ale celej Európy, pretože z tohto konfliktu pramenia všetky jej ťažkosti. (TASR)

Nemecký kancelár Merz prisľúbil pomoc v posilnení kapacít ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Vyhlásil to po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý Nemecko navštívil pri príležitosti 70. výročia vstupu krajiny do Aliancie.

„Rozhoduje sa najmä o ďalších systémoch protivzdušnej obrany a predložím aj vhodné ponuky, ktoré by sme z Nemecka mohli zrealizovať,“ povedal.

Rokovať o tejto veci chce Merz na zajtrajšom virtuálnom summite tzv. „koalície ochotných“, ktorá združuje štáty ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade nastolenia prímeria.

Šéf nemeckej vlády tiež privítal signály prichádzajúce zo Spojených štátov, ktoré podľa neho prehodnocujú svoj postoj k podpore ukrajinskej protivzdušnej obrany. Merz ozrejmil, že o tom vedie „dobré rozhovory“ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. (TASR)

Česká vláda schválila návrh ministerstva obrany na výcvik ukrajinských pilotov na riadenie stíhačiek F-16.

Česká štátna spoločnosť LOM Praha poskytne do konca roka 2026 až 150 hodín leteckého výcviku ôsmim ukrajinským pilotom.

Lietadlá F-16 nie sú síce v službe českej armády, ale ukrajinská strana prejavila záujem aj o výcvik na simulátoroch a podzvukových lietadlách L-39, konštatoval to český rezort obrany.

Všetky výdavky súvisiace s výcvikom v celkovej sume 32 miliónov českých korún budú hradené zo schváleného rozpočtu českého ministerstva obrany. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruskí vojaci sa vzdali robotom, tvrdí ukrajinská armáda.

„Bez pechoty a bez strát. 3. útočná brigáda vykonala bezprecedentnú operáciu, vojaci zaútočili na nepriateľské pozície v Charkovskej oblasti, vykonali čistenie a zajali okupantov iba s použitím dronov a pozemných robotických systémov," konštatovala ukrajinská 3. samostatná útočná brigáda.

Dodala, že na ruské opevnenia udreli drony FPV a pozemné robotické systémy. Keď sa k zničenému zemnému krytu blížil ďalší robot, ruskí vojaci, ktorí sa snažili vyhnúť detonácii, signalizovali kapituláciu. Preživších Rusov eskortovali na ukrajinské pozície drony.

Slovensko na úrovni stálych predstaviteľov pri EÚ opäť zablokovalo protiruské sankcie, píše portál Euronews.

Jeho diplomatické zdroje podľa svojich vyjadrení naďalej dúfajú, že kompromis s Európskou komisiou bude možné dosiahnuť v najbližších dňoch.

Slovenská vláda pod vedením Fica viackrát avizovala, že nepodporí pripravovaný sankčný balík, pokiaľ nedostane od EK dostatočné garancie v súvislosti s iniciatívou RePowerEU. Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, čo by podľa Fica malo výrazne negatívny hospodársky vplyv na Slovensko.

Bilaterálne rozhovory medzi Bruselom a Bratislavou podľa Euronews zatiaľ nepriniesli prelom potrebný na zrušenie veta zo strany SR, ktorá ho v stredu uplatnila počas zasadnutia veľvyslancov v Bruseli. Sankčný balík tam bol opäť predložený na schválenie a opäť bol zablokovaný, uviedli zdroje. Ďalšie zasadnutie stálych predstaviteľov je na pláne v piatok. Na budúci utorok sa potom v Bruseli stretnú ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ.

SR podľa informácií magazínu Politico žiada od EK uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska. Ak Brusel zohľadní tieto obavy a poskytne žiadané záruky, je SR podľa predstaviteľov vlády pripravená sankčný balík podporiť.

V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Euronews píše, že z dôvodu neochoty USA nie je isté, či sa podarí znížiť cenový strop na ruskú ropu.

Proti prijatiu balíka sa momentálne okrem Slovenska stavia aj Maďarsko. SR ale voči uvaleniu sankcií ako takých výhrady nemá, na rozdiel od Maďarska. Maďarský premiér Viktor Orbán sankcie opakovane kritizuje, rovnako aj vojenskú pomoc Ukrajine.

V hlavnom meste SR sa minulý týždeň konali rokovania delegácie EK zloženej z odborníkov a zástupcami slovenskej vlády. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková stretnutie označila za dôležitý krok k hľadaniu riešení a vyjadrila pripravenosť naďalej konštruktívne pristupovať k navrhovaným opatreniam. Ani jedna zo strán však nenaznačila, že by sa dosiahol prelom.

Podľa Euronews nie je jasné, či požiadavka Fica na finančnú kompenzáciu je stále predmetom rozhovorov, prípadne do akej miery je relevantná. Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jörgensen minulý týždeň povedal, že so SR Brusel nevyjednáva o „konkrétnych nových dotáciách ani o ničom podobnom, ale pomáhame zabezpečiť, aby dodávky ropy aj plynu pre Slovensko... boli stabilné“.

„Chápem, prečo má Slovensko obavy, a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli. Sme presvedčení, že aj v spolupráci so susednými krajinami dokážeme nájsť také riešenia, aby určite nevznikli problémy s bezpečnosťou dodávok, ale aby sme dokázali udržať aj nízke ceny,“ dodal Jörgensen. (TASR)

Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko chcú rokovať proti navýšeniu colných kvót pre ukrajinský dovoz do EÚ. 

Európska komisia by mala do finálneho znenia obchodnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou zahrnúť automatické ochranné mechanizmy, individuálne objemové kvóty a cenové prahy, ktoré by zabránili destabilizácii vnútorného trhu v členských štátoch najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít z Ukrajiny.

Vyzvali ju k tomu ministri poľnohospodárstva Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska v spoločnej deklarácii, ktorú podpísali v Budapešti. V najbližších dňoch by sa k nej malo pripojiť aj Rumunsko.

Informoval o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Lukáš Januv.

„Slovensko podporuje vyvážené a férové obchodné vzťahy s Ukrajinou, ale nie na úkor našich poľnohospodárov. Následky nekontrolovaného dovozu pociťujeme v celom sektore, od pestovateľov až po spracovateľov. Navrhované zvýšenie kvót pri citlivých komoditách, ako je cukor, vajcia či med je neakceptovateľné. Nezodpovedá pôvodným avízam ani možnostiam našich producentov konkurovať cenovo deformovaným dovozom,“ konštatoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer).

Je podľa neho zásadné, aby sa návrh dohody s Ukrajinou doplnil o regionálne ochranné opatrenia pre krajiny prvej línie, akými sú Slovensko či Maďarsko. „Ak EÚ myslí potravinovú sebestačnosť vážne, musí chrániť svoje vnútorné trhy. V opačnom prípade hrozí, že naši poľnohospodári stratia motiváciu produkovať, a to je cesta, ktorou ísť nemôžeme,“ zdôraznil Takáč.

Slovensko spoločne s ďalšími krajinami poukázalo na to, že viaceré zverejnené parametre pripravovanej dohody boli komunikované bez konzultácie s dotknutými členskými štátmi. Súčasťou deklarácie je preto aj výzva na vyššiu transparentnosť zo strany EK pri ďalších rokovaniach s Ukrajinou, ako aj návrh na zriadenie kompenzačného fondu pre prípadné straty poľnohospodárskych producentov.

Vyzýva aj na zavedenie minimálnych dovozných cien, zachovanie colných kvót v rozsahu pred vojnou a na dôsledný dohľad nad plnením noriem EÚ na strane ukrajinskej produkcie.

Rokovanie ministrov poľnohospodárstva krajín prvej línie iniciovalo Maďarsko v rámci svojho predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. Spoločná deklarácia, ktorú ministri prijali, predstavuje podľa MPRV jasný signál Komisii, že finálna dohoda s Ukrajinou musí rešpektovať citlivosť vnútorného trhu a oprávnené záujmy členských štátov najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít. (TASR)

Rusko po troch rokoch ohlásilo otvorenie letiska v blízkosti hraníc s Ukrajinou, uzavreté bolo od februára 2022.

Letisko Gelendžik na juhu európskej časti Ruska čoskoro obnoví svoju vnútroštátnu letovú prevádzku.

Uzavreté bolo od februára 2022, keď ruská armáda zaútočila na susednú Ukrajinu.

S odvolaním sa na ruské ministerstvo dopravy o tom informovala agentúra AFP.

Letisko v Gelendžiku, ležiacom na ruskom pobreží Čierneho mora približne 100 kilometrov od anektovaného ukrajinského polostrova Krym, je jedným z 11 letísk v južnom Rusku, ktoré z bezpečnostných dôvodov neprijímali od jari 2022 žiadne lietadlá.

Podľa ministerstva dopravy by sa letisko Gelendžik v blízkej budúcnosti malo otvoriť pre vnútroštátne lety.

Ministerstvo síce presný dátum otvorenia letiska neoznámilo, ale zdroj agentúry Interfax z odvetvia v stredu uviedol, že prvý let by sa mohol uskutočniť 18. júla.

Gelendžik a niekoľko ďalších letísk v južnej a strednej časti Ruskej federácie boli z bezpečnostných dôvodov uzavreté vo februári 2022. Letisko Elista obnovilo prevádzku v máji 2024. Letecké terminály v Simferopole, Rostove nad Donom, Krasnodare, Anape, Belgorode, Briansku, Kursku a Voroneži zostávajú zatvorené.

Úplne zatvorený je od februára 2022, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, aj ukrajinský vzdušný priestor.

Letovisko Gelendžik sa spomína aj ako lokalita, kde sa podľa zistení medzičasom už nebohého ruského opozičného politika Alexeja Navaľného nachádza luxusné sídlo spájané s Putinom. (TASR)

Ruské ministerstvo vyhlásilo, že má dôkazy, ako Ukrajina opakovane použila nášľapné míny, ktoré zranili civilistov.

Nedávno oznámené odstúpenie od Ottawského dohovoru nebude mať podľa Ruska žiaden vplyv na situáciu na bojisku.

Uviedla to hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová, píše agentúra Reuters.

Ukrajina v júni oznámila odstúpenie od dohovoru, ktorý zakazuje použitie, skladovanie, výrobu a transfery protipechotných mín. Svoje rozhodnutie odôvodnila ako nevyhnutný krok vzhľadom na postupy Ruska počas vojny, ktorú rozpútalo 24. februára 2022 inváziou na Ukrajinu.

Moskvu, ktorá nie je zmluvnou stranou dohovoru, Kyjev viní, že tieto míny v konflikte používa vo veľkej miere.

Od Ottawského dohovoru okrem Ukrajiny plánujú odstúpiť aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. V uplynulých mesiacoch tak už spravili Litva a Fínsko, ktoré sa chystajú od budúceho roka - po uplynutí šesťmesačnej lehoty - začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom zásobovať seba i Ukrajinu. Tento krok zdôvodňujú vojenskou hrozbou zo strany Ruska.

Ukrajina od začiatku roka dostala od EÚ 10,5 miliardy eur a do konca roka plánuje získať ďalších vyše 20 miliárd eur.

Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na ministerstvo financií v Kyjeve.

„Vo všeobecnosti rozpočtová podpora z EÚ za tri roky dosahuje 52,5 miliardy eur. Len od začiatku roka 2025 už Ukrajina dostala od EÚ 10,5 miliardy eur. Do konca roka plánuje ukrajinská vláda získať od EÚ ďalšiu rozpočtovú podporu vo výške 20,1 miliardy eur,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na svojej internetovej stránke stránke.

Agentúra Bloomberg predtým informovala, že Európska komisia zahrnula do návrhu budúceho sedemročného rozpočtového plánu EÚ na roky 2028 až 2034 osobitné ustanovenie o sume 100 miliárd eur na podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

Očakáva sa, že Komisia návrh rozpočtu na roky 2028 až 2034 predstaví budúci týždeň. (TASR)

Pápež Lev XIV. počas prijatia Zelenského opäť ponúkol Vatikán ako miesto mierových rokovaní Ukrajiny a Ruska.

Uvádza sa to vo vyhlásení Vatikánu zverejnenom po stretnutí oboch štátnikov, ktoré sa konalo v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe neďaleko Ríma, informovala agentúra ANSA.

Pápež, ktorý sa narodil v USA, hovoril s ukrajinským prezidentom o pretrvávajúcom konflikte na Ukrajine a o naliehavej potrebe dospieť k spravodlivému a trvalému mieru.

Spoločne s ukrajinským prezidentom opätovne potvrdili dôležitosť dialógu ako preferovanej cesty k ukončeniu násilia.

Ako sa uvádza vo vyhlásení Vatikánu, pápež vyjadril sústrasť v súvislosti s obeťami vojny na Ukrajine a ubezpečil, že na Ukrajinu pamätá vo svojich modlitbách. Vyjadril súčasne podporu každému úsiliu zameranému na prepustenie vojnových zajatcov.

Zelenskyj po rokovaní s pápežom vyhlásil, že oceňuje všetku podporu Ukrajine, aj tú duchovnú. Rokovania o mieri vo Vatikáne sú podľa neho stále možné. "Iba Moskva to odmieta, tak ako odmieta aj ďalšie návrhy na mier," uviedol Zelenskyj, ktorý sa dnes popoludní stretol aj s talianskym prezidentom Mattarellom. (TASR)

Europoslanci prijali rezolúciu, v ktorej dôrazne odsúdili pokračujúce vojnové zločiny páchané Ruskom na Ukrajine.

Vyjadrili tiež podporu ich prebiehajúcemu vyšetrovaniu Medzinárodným trestným súdom . Za navrhovaný text hlasovalo 507 členov EP, 77 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

V rezolúcii sa píše, že Rusko svojou viac ako tri roky trvajúcou inváziou na Ukrajinu narušilo mier a stabilitu v Európe a vážne podkopalo globálnu bezpečnosť.

Poslanci EP zdôraznili, že Rusko zostáva najväčšou a najpriamejšou hrozbou pre európsku bezpečnosť a nesie výhradnú zodpovednosť za vojnu. Porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a vojnové zločiny, ktorých sa dopustili ruské sily a predstavitelia, podľa nich nemôžu zostať nepotrestané.

EP tiež vyjadril hlboké rozhorčenie nad „brutálnymi útokmi“ Ruska na civilistov a upozornil, že systematickými a zámernými útokmi na civilné obyvateľstvo a deportáciami detí sa Rusko môže dopúšťať zločinu genocídy.

Europoslanci ďalej dôrazne odsúdili popravy ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami. Vyjadrili plnú podporu ICC, ktorý vedie vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti páchaných Ruskom. V tejto súvislosti privítali nedávno uzavretú dohodu medzi Radou Európy a Ukrajinou o zriadení osobitného tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine.

Poslanci EP sa domnievajú, že EÚ a jej partneri musia vyvinúť účinnejšie vojenské, hospodárske, politické a diplomatické úsilie a prijať opatrenia s cieľom vyvinúť tlak na Rusko, aby ukončilo túto agresívnu vojnu a súhlasilo s prímerím.

Naliehajú tiež na EÚ, aby pokračovala v konfiškácii ruského štátneho majetku s cieľom podporiť Ukrajinu. Tvrdia, že tento krok je právne uskutočniteľný a nečinnosť v tejto veci je neospravedlniteľným zlyhaním európskych vlád. (TASR)

Litva a Fínsko plánujú od budúceho roka začať s produkciou protipechotných mín, zásobovať chcú seba i Ukrajinu.

Obe krajiny v uplynulých mesiacoch schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín a po uplynutí šesťmesačnej lehoty môžu začať s výrobou.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Od dohovoru plánujú odstúpiť aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. Tieto krajiny síce neoznámili zámer vyrábať vlastné míny, ale naznačili, že v prípade potreby by to rýchlo dokázali. Rusko ani Spojené štáty nikdy neboli zmluvnými stranami Ottawského dohovoru.

Zámer odstúpiť od dohovoru oznámila koncom júna aj Ukrajina. Zdôvodnila to potrebou brániť sa pred Ruskom, ktoré protipechotné míny vo vojne využíva.

„Minieme stovky miliónov eur na protitankové míny, ale taktiež aj na protipechotné míny. Bude to značná suma,“ vyhlásil námestník litovského ministra obrany Karolis Aleksa. „Nakúpime desiatky tisícov protipechotných mín, alebo aj viac,“ dodal. Litva plánuje po zavedení výroby zásobovať mínami aj svojich spojencov.

„Fínsko musí disponovať, v záujme bezpečnosti dodávok, vlastnou výrobou protipechotných mín. Ide o vysoko účinný a veľmi efektívny zbraňový systém,“ uviedol predseda obranného výboru fínskeho parlamentu Heikki Autto.

„Fínsko by mohlo mínami zásobovať aj Ukrajinu. Nie je to len správne a naša povinnosť, je to dôležité pre fínsku bezpečnosť,“ uviedol Autto. Dodal, že Helsinki pred pristúpením k dohovoru v roku 2011 vlastnili viac ako milión takýchto mín.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 (Ottawský dohovor) ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín. Takéto míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny. (TASR)

Ruské útoky zabili na Ukrajine desať civilistov, vrátane ročného chlapca, uviedla oblastná prokuratúra.

Osem ukrajinských civilistov zahynulo pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámila oblastná prokuratúra.

V dedine Pravdyne v Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny ruský dron zabil ročného chlapca a zranil 64-ročnú ženu, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.

Prokuratúra potvrdila, že vyšetruje aj tento prípad pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu.

O ďalšom zabitom civilistovi informovali podľa serveru BBC News úrady v Chmelnyckej oblasti.

Ruské drony zasiahli v meste Rodynske v Doneckej oblasti podľa prokuratúry dve autá, v ktorých zahynulo päť civilistov.

O desať minút neskôr ruské letectvo zhodilo na Kosťantynivku dve riadené štvrťtonové bomby, ktoré zabili troch mužov vo veku 42, 53 a 71 rokov, ďalší muž vo veku 59 rokov vyviazol so zranením.

Ku Kosťantynivke sa blížia ruské vojská, pripomenula agentúra AFP. (ČTK)

Zelenskyj sa po prílete do Ríma stretol pri súkromnej audiencii s pápežom Levom XIV. v letnom sídle v Castel Gandolfe.

Informovala o tom agentúra ANSA.

Zelenskyj do Ríma pricestoval, aby sa zúčastnil na konferencii o obnove Ukrajiny. Podľa agentúry AFP sa tiež stretne s americkým splnomocnencom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom a talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom.

Zelenskyj sa s Levom XIV. stretol v pápežovom letnom sídle v Castel Gandolfo asi 20 kilometrov južne od Ríma, kde pápež trávi až do 20. júla prázdniny.

Ich stretnutie bolo už druhé od pápežovho zvolenia 8. mája.

Medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny sa koná vo štvrtok a piatok s cieľom mobilizovať podporu, vrátane súkromných investícií, pre Rusko napadnutú krajinu.

Konferencie sa okrem iného zúčastnia talianska premiérka Giorgia Meloniová, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší štátnici. Ďalej budú podľa AFP prítomní zástupcovia približne 2000 firiem a 40 medzinárodných organizácií.

Nemenovaný zdroj z talianskej administratívy podľa Reuters uviedol, že na rekonštrukciu, obnovu a modernizáciu Ukrajiny bude potrebných približne 500 miliárd eur, a to podľa odhadov Svetovej banky. (ČTK)

Rusko podľa súdu porušilo medzinárodné právo na Ukrajine, zodpovedá aj za zostrelenie lietadla malajzijských aerolínii.

Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Informuje o tom agentúra AP a portál stanice Euronews.

Sudcovia vydali v prípade Ruska dva rozsudky na základe žalôb Ukrajiny a Holandska. Obe krajiny ich podali ešte predtým, než bolo Rusko v roku 2022 vylúčené z Rady Európy, pod ktorú ESĽP patrí.

Rozhodnutie štrasburského súdu je oddelené od trestného konania v Holandsku, kde boli v neprítomnosti dvaja Rusi a jeden ukrajinský separatista odsúdení za viacnásobnú vraždu.

Lietadlo Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines podľa rozsudku holandského súdu zo 17. novembra 2022 zostrelila v júli 2014 nad východnou Ukrajinou raketa ruskej výroby vypálená promoskovskými separatistami. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube vrátane 196 občanov Holandska. V máji tohto roka označila za katastrofu zodpovedné Rusko aj Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO).

ESĽP je dôležitou súčasťou Rady Európy, ktorá je najvýznamnejšou inštitúciou v oblasti ochrany ľudských práv na kontinente. Rusko bolo vylúčené z Rady Európy kvôli vojne na Ukrajine. Prípady proti Rusku, ktoré vznikli pred jeho vylúčením, však ESĽP môže naďalej riešiť.

Ukrajina má proti Rusku na súde v Štrasburgu podané aj ďalšie žaloby a pred ESĽP je registrovaných takmer 10-tisíc individuálnych podnetov proti Moskve. (TASR)

Trump vlani tvrdil, že Putina varoval pred zbombardovaním Moskvy v prípade útoku na Ukrajinu, ukazuje nahrávka CNN.

Televízna stanica CNN získala zvukovú nahrávku z Trumpovho večierka s darcami počas predvolebnej kampane v roku 2024.

Kremeľ na to reagoval, že pravdivosť tvrdenia nevie určiť, informovali agentúry TASS, Reuters a televízna stanica CNN.

„Povedal som Putinovi: Ak pôjdeš na Ukrajinu, zbombardujem celú Moskvu. Hovorím ti, nemám na výber,“ citovala CNN nahrávku. „(Putin) vtedy povedal, že mi neverí, ale veril mi,“ pokračoval.

„Vďaka Bohu, že pracujem v Rusku. Nemôžem to potvrdiť ani vyvrátiť, ani pokiaľ by som chcel. Či to je falošná (nahrávka) alebo nie, to tiež nevieme. V súčasnosti koluje veľa falošných správ,“ uviedol hovorca Kremľa Peskov.

CNN neuvádza, kedy presne Trump mohol Putinovi hovoriť o bombardovaní Moskvy.

Denník The Washington Post informoval o telefonáte Putina s Trumpom v novembri 2024 po jeho víťazstve v prezidentských voľbách. Americký líder ho údajne varoval pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine a Kremeľ vtedy správy o takomto telefonáte odmietol.

Ich prvý verejnosti známy hovor sa uskutočnil 12. februára.

CNN tvrdí, že Trump podobným spôsobom varoval aj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v prípade vojenskej invázie na Taiwan. Podľa amerického prezidenta by Spojené štáty vraj zbombardovali Peking. „Myslel si, že som šialený,“ uviedol na nahrávke Trump a dodal, že s čínskym lídrom „nikdy nemal problém“. (TASR)

Ukrajinská kontrarozviedka zadržala dvoch čínskych špiónov, snažili sa získať tajné poznatky o výrobe striel Neptun.

Uviedla to tajná služba SBU. Strely Neptun v apríli 2022 potopili vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily, raketový krížnik Moskva, pripomenula SBU. Medzitým Ukrajinci vyvinuli modernizovanú verziu s väčšou bojovou hlavicou a dlhším doletom.

Technickú dokumentáciu o výrobe neptunov sa podľa SBU pokúšal získať 24-ročný bývalý študent jednej z kyjevských technických vysokých škôl, z ktorej bol predvlani vylúčený pre študijné neúspechy. Ďalším obvineným je jeho otec, ktorý trvalo žije v Číne, ale pravidelne navštevoval Ukrajinu, aby osobne koordinoval špionážnu prácu svojho syna. Hrozí im až 15 rokov väzenia.

Študent sa pokúsil zverbovať ukrajinského občana, ktorý sa podieľa na vývoji zbraní. Ale špióna odhalila kontrarozviedka hneď na začiatku jeho spravodajskej činnosti a zadržala ho pri odovzdávaní tajných dokumentov.

V ďalšom kroku zadržala tiež jeho otca. Obom obvineným zabavila telefóny s dôkazmi, že koordinovali činnosť.

Čína, ktorá je diplomatickým a ekonomickým spojencom Moskvy, nikdy neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, ani nevyzvala Kremeľ na stiahnutie ruských vojsk z napadnutej krajiny.

Peking sa však pravidelne vyslovuje za ukončenie bojov, pričom obviňuje západné krajiny, že priživujú konflikt dodávkami zbraní ukrajinskej armáde, ktorá bráni krajinu pred ruskou agresiou, napísala agentúra AFP.

Eurokomisia predstavila historicky prvý plán na podporu vytvárania základných zásob pre prípad budúcich kríz.

Opatrenie prichádza v čase rastúcich obáv z možného konfliktu s Ruskom, informuje agentúra AFP a tlačové vyhlásenie Európskej komisie.

Takzvaná „stratégia vytvárania zásob“ je súčasťou širšieho úsilia Európskej únie o posilnenie pripravenosti do roku 2030.

„Cieľom je veľmi jednoducho zabezpečiť, aby boli vždy k dispozícii základné zásoby, ktoré udržujú naše spoločnosti v chode, najmä tie, ktoré zachraňujú životy,“ vysvetlila eurokomisárka pre pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová.

„Čím lepšie sme pripravení, tým menej panikárime,“ zdôraznila.

Plán má zabezpečiť kontinuitu dodávok počas rôznych typov kríz, ako sú „rozsiahle výpadky dodávok energie, prírodné katastrofy, konflikty alebo pandémie“. Počíta tiež s vytvorením siete medzi členskými štátmi na lepšiu koordináciu, identifikáciu nedostatkov a budovanie spoločných zásob EÚ.

Úroveň pripravenosti sa podľa AFP v jednotlivých krajinách výrazne líši. Napríklad Fínsko, ktoré priamo hraničí s Ruskom, je v krízovej pripravenosti výrazne ďalej.

„Samozrejme, ak máte 1000 kilometrovú hranicu s Ruskom, budete sa cítiť potenciálne ohrození vojnou,“ povedala Lahbibová. „Ale je normálne, že v Španielsku majú pocit, že lesné požiare sú tam pravdepodobnejšie. Neexistuje žiadne univerzálne riešenie,“ dodala.

Bez ohľadu na príčinu krízy môžu byť jej dopady podobné. „Preto musíme mať zásoby pripravené v celej Európskej únii,“ dodala komisárka. EÚ už v marci odporučila občanom, aby mali doma pripravenú súpravu prežitia na tri dni vrátane vody, trvanlivých potravín a bateriek.

EK v stredu oznámila tiež stratégiu zdravotníckych protiopatrení, ktorou chce posilniť pripravenosť na zdravotné krízy. Tieto opatrenia podľa nej predstavujú kľúčový krok smerom k proaktívnejšej európskej reakcii na budúce krízy. (TASR)

Kremeľ pristupuje s pokojom k drsným vyjadreniam Trumpa a počíta s pokračovaním dialógu s Washingtonom.

"Berieme to celkom pokojne. Po prvé, Trump má všeobecne dosť drsný štýl vyjadrovania," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax.

"Pristupujeme k tomu pokojne. Počítame s pokračovaním nášho dialógu s Washingtonom a nášho zamerania na nápravu ťažko poškodených vzájomných vzťahov, "dodal.

Peskov podľa agentúry reagoval na "nedávne vyhlásenia" amerického prezidenta, ktoré ruská agentúra nijako nespresnila. Trump o deň skôr vyhlásil, že nie je spokojný s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pretože zabíja mnohých ľudí a Spojeným štátom navyše "servíruje veľa kecov", aj keď sa neustále tvári veľmi milo, ale "sú to nakoniec len plané reči". Trump to povedal novinárom na zasadnutí svojho kabinetu.

Americký prezident v minuloročnej predvolebnej kampani sľuboval, že Putinom vyvolanú vojnu ukončí prvý deň vo funkcii, tiež pripustil, že sa to ukázalo výrazne zložitejšie.

V poslednom čase je Trump k Putinovi kritickejší, a naopak o niečo ústretovejší k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého v minulosti dokonca obviňoval z rozpútania vojny.

Trump v utorok ocenil odvahu Ukrajincov a zároveň poznamenal, že majú od Spojených štátov tie najlepšie zbrane, aké kedy boli vyrobené. Šéf Bieleho domu tiež potvrdil, že schválil ďalšie dodávky obranných zbraní pre východoeurópsku krajinu.

S Putinom hovoril Trump naposledy minulý týždeň vo štvrtok a následne vyhlásil, že ho rozhovor s jeho ruským náprotivkom sklamal, pretože nepriniesol žiadny pokrok.

"Je to veľmi ťažká situácia. Povedal som vám, že som veľmi nespokojný zo svojho rozhovoru s prezidentom Putinom. Chce ísť až do konca, len ďalej zabíjať ľudí, nie je to dobré," poznamenal potom v piatok. Naznačil tiež, že by mohol sprísniť sankcie proti Rusku. (ČTK)

V Rusku zaznamenali najvyšší počet ťažkých zločinov za 15 rokov, z vojny sa vracajú trestanci, píšu The Moscow Times.

Za prvých šesť mesiacov roka úrady zaznamenali 333 251 ťažkých trestných činov, ide o rekordný údaj za posledných 15 rokov, uviedol server The Moscow Times s odvolaním sa na údaje zverejnené štatistickým úradom.

Nárast závažnej kriminality sa odohráva na pozadí návratu trestanov z vojny proti Ukrajine, upozornil.

Medziročne - v porovnaní s prvým polrokom minulého roka - počet zaznamenaných ťažkých a obzvlášť ťažkých zločinov vzrástol o 10,4 percenta. Oproti predvojnovému roku 2021 rast predstavoval 12,7 percenta a oproti analogickému obdobiu roka 2019 o 32,3 percenta.

Podľa štatistík v období ôsmich rokov, od roku 2010 do 2018, množstvo ťažkých zločinov v Rusku klesalo. Z 378 600 v prvom polroku 2010 na niečo mierne vyše 222-tisíc v 2018.

Súčasne v Rusku štvrtým rokom po sebe klesá celkový počet odhalených trestných činov. V prvom polroku tohto roka ministerstvo zaznamenalo približne 940 500 prípadov, čo je najmenší počet za pol roka za posledných 16 rokov.

Za celý minulý rok policajti v krajine odhalili 617 301 ťažkých a obzvlášť ťažkých zločinov, čo predstavovalo rekord uplynulých 14 rokov, napísal portál.

Upozornil, že ministerstvo vnútra neuvádza podrobnosti o týchto zločinoch, ale je známe, že za tri roky ruskí vojaci a dôstojníci, ktorí sa vrátili z ukrajinského bojiska, zavraždili a zmrzačili aspoň 750 krajanov.

K tohtoročnému februáru vojaci zabili minimálne 378 ľudí a v ďalších 376 prípadoch im spôsobili zranenia ohrozujúce život. Zvyčajne vojnoví veteráni napádajú svojich príbuzných a ich priateľov, často sa tak deje v opitosti.

Na konci júna Sergej Novikov z prezidentskej kancelárie oznámil, že "do civilu" sa vrátilo už 137-tisíc účastníkov vojny proti Ukrajine, dodali The Moscow Times. (ČTK)

Poľská štátna zbrojovka predstavila koncepciu vybudovania troch nových tovární na muníciu.

Informoval o tom minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz na tlačovej konferencii s predstaviteľmi zbrojovky.

Projekt počíta s modernizáciou existujúcich zariadení a výstavbou nových výrobných liniek. Hlavný dôraz sa kladie na zvýšenie produkcie delostreleckej munície.

Prvá továreň bude zabezpečovať výrobu projektilov podľa súčasných technológií s cieľom zvýšiť ich produkciu až na 100-tisíc kusov ročne. Druhá sa zameria na nové generácie delostreleckej munície s kapacitou do 60-tisíc kusov ročne, vrátane typov KRAB, KRAB-2 a K9. Tretia továreň bude centrom na vývoj a výrobu nových typov náplní pre veľkokalibrovú muníciu.

Výrobné zariadenia budú aj naďalej produkovať ďalšie druhy veľkokalibrovej munície, vrátane kalibru 120 mm. Cieľom je, aby do roku 2028 dosiahli všetky závody na munície kalibru 155 mm výrobnú kapacitu 150-tisíc až 180-tisíc kusov ročne.

Štát prispeje na financovanie projektu sumou 2,4 miliardy zlotých (566 mil. eur). V pláne sú aj ďalšie projekty na výrobu vysokoenergetických výbušnín a prachov.

„Zmena geopolitickej situácie ukázala nielen nám, ale aj našim spojencom, že musíme urýchlene zvýšiť kapacity na výrobu munície kalibru 155 mm,“ vyhlásil podpredseda vlády a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Zdôraznil, že zvýšenie produkcie munície je prioritou pre bezpečnosť krajiny.

„Dosiahli sme situáciu, v ktorej malokalibrovú muníciu produkujeme v objeme 250 miliónov ročne, čo je päťkrát viac než pred pár mesiacmi,“ uviedol minister. Táto produkcia však nevystačí pre potreby poľskej armády, zdôraznil.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva štátnych aktív Konrada Golotu je projekt významný krok k posilneniu autonómie a rozvoju poľského obranného priemyslu. „Budujeme bezpečnosť, rozvoj a kompetencie. To sú tri priority, ktoré majú sprevádzať poľský štátny zbrojársky priemysel,“ uviedol.

„Z dôvodu našej polohy sme spoluzodpovední aj za bezpečnosť našich susedov,“ povedal Golota s tým, že snahou Poľska je integrácia spojencov v tejto oblasti.

Súčasný model troch tovární podľa PGZ zabezpečí diverzifikovanú, bezpečnú a autonómnu výrobu munície pre poľskú armádu. „Musíme byť jedným z najväčších producentov munície v Európe a na svete,“ uzavrel poľský minister obrany. (TASR)

Česká vláda má k dispozícii zoznamy firiem, podľa Ukrajiny porušujú protiruské sankcie a výrobky dodávajú do Ruska.

Úrady teraz získané informácie analyzujú, konkrétne mená firiem však zverejňovať nebudú. Česko kvôli tomu do nového sankčného balíka presadzuje prísnejšie kontroly exportu tovarov cez tretie krajiny.

Uviedla to Miluša Trefancová z tlačového oddelenia ministerstva priemyslu a obchodu (MPO).

Zelenskyj v júni uviedol, že niektoré firmy vrátane českých a nemeckých stále dodávajú Rusku stroje na výrobu zbraní.

Podľa Zelenského ide okrem iného o 13 nemeckých a osem českých spoločností, ich mená ale neuviedol. Zároveň vyzval na sankcie voči týmto firmám. MPO v reakcii na to uviedlo, že informácie preverí. (ČTK)

Rusko za uplynulé tri roky skonfiškovalo majetok v hodnote približne 50 miliárd dolárov, tvrdí Kommersant.

Informuje o tom agentúra Reuters. To poukazuje na rozsah transformácie na ekonomický model „pevnosť Rusko“, uviedli noviny Kommersant.

Zahraničné spoločnosti čelia riziku štátneho zabavenia, odkedy Rusko vo februári 2022 vyslalo vojská na Ukrajinu. Moskva však najnovšie zameriava svoju pozornosť aj na domáce aktíva s odvolaním sa na strategickú stabilitu a domácu bezpečnosť.

Hodnota zabaveného majetku, ktorú vypočítala právnická firma NSP, poukazuje na rozsah prechodu Ruska z relatívne otvorenej ekonomiky smerom k modelu „pevnosti“, uviedol Kommersant, jeden z najuznávanejších ruských denníkov.

Právnická firma NSP odporučila majiteľom podnikov, aby sa zbavili potenciálnych slabých miest, ktoré by sa mohli použiť ako základ pre zabavenie majetku. Patria sem napríklad tzv. druhé pasy alebo hospodárske väzby s krajinami, ktoré Rusko klasifikuje ako „nepriateľské“, čo je vo všeobecnosti celý západný svet. A navrhla tiež, aby vlastníci firiem zvážili vstup do podnikov so štátnymi partnermi, uviedol Kommersant.

Majetok v hodnote približne 1,54 bilióna rubľov bol zaistený na základe zákona o strategických spoločnostiach, 1,07 bilióna rubľov bolo zaistených z dôvodu korupcie, 385 miliárd rubľov z dôvodu údajného porušenia privatizácie a 621,5 miliardy rubľov pre tvrdenia o neefektívnom riadení, napísal Kommersant.

Pád Sovietskeho zväzu v roku 1991 priniesol nádeje, že Rusko sa môže transformovať na otvorenú trhovú ekonomiku integrovanú do globálnej ekonomiky, hoci rozsiahla korupcia, hospodárske otrasy a kriminalita v 90. rokoch podkopali dôveru v demokratický kapitalizmus.

Putin počas prvých ôsmich rokov svojho pôsobenia pri moci podporoval ekonomické slobody, zameriaval sa na niektorých tzv. oligarchov. Vďaka tomu ruská ekonomika v roku 2008 vzrástla na 1,8 bilióna USD z 200 miliárd USD v roku 1999.

V období rokov 2008 až 2022 ekonomika vzrástla na 2,3 bilióna USD, aj keď ju tvrdo zasiahli západné sankcie po anexii Krymu v roku 2014, ukazujú údaje Medzinárodného menového fondu (MMF).

Hoci si ruská ekonomika počas vojny na Ukrajine viedla lepšie, ako sa očakávalo, jej nominálna dolárová hodnota v roku 2024 bola podľa údajov MMF iba 2,2 bilióna USD. (TASR)

Súčasťou rozpočtového plánu EÚ na roky 2028 až 2034 je ustanovenie, ktoré vyčleňuje 100 miliárd eur na pomoc Ukrajine.

Informáciu priniesla agentúra Bloomberg, podľa ktorej Európska komisia tento krok vysvetlila nutnosťou poskytnúť Ukrajine stabilnú finančnú pomoc.

Informuje o tom agentúra TASS.

Od začiatku konfliktu na Ukrajine dosiahla celková finančná, hospodárska a vojenská pomoc, ktorú Únia a jej členské štáty poskytli vláde v Kyjeve, 160 miliárd eur.

Európska komisia chce teraz pomoc Ukrajine zaradiť do samostatného rozpočtového opatrenia. Očakáva sa, že Komisia návrh rozpočtu na roky 2028 až 2034 predstaví budúci týždeň. (TASR)

Ruský minister Lavrov navštívi Severnú Kóreu, očakáva sa rokovanie o príprave Kimovej návštevy Moskvy.

Informáciu priniesla severokórejská tlačová agentúra KCNA, píšu agentúry AFP, Reuters a Jonhap.

Lavrov pricestuje do Severnej Kórey na pozvanie ministerstva zahraničia KĽDR v piatok 11. júla a zdrží sa do nedele 13. júla. Presný program návštevy dosiaľ nie je známy.

Predpokladá sa však, že sa stretne s ministerkou zahraničných vecí Čche Son-hui a pravdepodobne aj s vodcom Kim Čong-unom.

Juhokórejská agentúra Jonhap očakáva, že hlavným bodom rokovaní bude príprava Kimovej návštevy Ruska. Severokórejského lídra do Moskvy v júni minulého roka pozval Putin počas návštevy Pchjongjangu. Na návšteve ho vtedy sprevádzal minister Lavrov.

Návšteva Moskvy sa má uskutočniť v období, keď obe krajiny výrazne posilňujú vzájomnú spoluprácu. Vlani v júni tiež podpísali zmluvu o vzájomnej obrane. (TASR)

Prezident Zelenskyj v reakcii na ruský útok vyzval spojencov na uvalenie dodatočných sankcií na Rusko.

„Tento útok svedčí o potrebe ďalších sankcií, sankcií zameraných na ruskú ropu, ktorá už viac ako tri roky poháňa vojnovú mašinériu Moskvy,“ napísal Zelenskyj na X.

„Potrebné sú aj sekundárne sankcie voči tým, ktorí túto ropu kupujú a tým sponzorujú zabíjanie. Naši partneri vedia, ako vyvíjať tlak spôsobom, ktorý donúti Rusko rozmýšľať o ukončení vojny, a nie o nových úderoch. Každý, kto chce mier, musí konať,“ dodal.

Rusko v noci podniklo najväčší vzdušný útok proti Ukrajine od začiatku vojny, ktorá trvá už viac ako tri roky.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že vzdušné poplachy na západe krajiny trvali takmer sedem hodín. (TASR)

Som si istý Trumpovou podporou zákona o sankciách voči Rusku, uviedol americký republikánsky senátor Graham.

Graham naznačil, že návrh zákona by sa mohol posunúť vpred. Po zapracovaní zmien do návrhu je presvedčený podporou zo strany Bieleho domu.

Informuje o tom portál Politico.

Trump dal po minulotýždňovom telefonáte s Putinom verejne najavo, že je z jeho prístupu sklamaný. Spresnil, že ich rozhovor nepriblížil prímerie na Ukrajine, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil. Putin v telefonáte vyhlásil, že Rusko neupustí od svojich cieľov na Ukrajine.

„Ak chcete poznať pravdu, Putin nám predhadzuje veľa somarín. Celý čas je veľmi milý, ale ukazuje sa, že to nemá žiaden význam,“ povedal Trump novinárom počas zasadnutia vlády v Bielom dome. V súvislosti s návrhom Kongresu zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku dodal, že to „intenzívne“ skúma.

„Hýbeme sa vpred,“ povedal Graham. Trump „mi povedal, že je čas pohnúť sa vpred, takže tak urobíme,“ vyhlásil. Podľa Politico by sa o návrhu zákona mohlo začať v senáte rokovať už tento mesiac.

Graham a jeho demokratický kolega Richard Blumenthal ešte v máji predložili zákon, ktorý by na Rusko uvalil nové sankcie, ak Putin odmietne rokovať s Ukrajinou alebo ak Rusko po uzavretí mierovej dohody podnikne ďalší útok.

Okrem nových sankcií návrh počíta s uvalením 500-percentného cla na dovoz tovaru z krajín, ktoré odoberajú ruskú ropu, plyn a iné produkty. S návrhom súhlasí aj 82 ďalších senátorov.

Graham novinárom povedal, že si je istý podporou zo strany Trumpa po tom, čo boli do návrhu zapracované zmeny. Pôvodný návrh zákona by Trumpovi umožnil odložiť sankcie voči štátom, ktoré nakupujú ruskú ropu alebo urán na 180 dní.

Na základe revidovaného návrhu by tak prezident mohol urobiť aj opätovne po schválení zo strany Kongresu USA. (TASR)

Rusko v noci vyslalo proti Ukrajine rekordných 728 dronov, sedem striel a šesť hypersonických rakiet.

Protivzdušnej obrane sa podarilo zničiť 711 dronov a sedem striel s plochou dráhou letu, uviedlo ukrajinské letectvo.

Hlavným terčom ruského útoku bol podľa ukrajinského letectva Luck na západe Ukrajiny.

Rusi na Luck, administratívne centrum Volynskej oblasti, podľa šéfa oblastnej správy Ivana Rudnyckého vyslali päť rakiet a päťdesiatku dronov. Z miest zásahov stúpal k nebi hustý dym.

"Odohral sa najrozsiahlejší nepriateľský útok na naše mesto," uviedol starosta Ihor Poliščuk. "Našťastie v tejto chvíli nie sú žiadne informácie o zabitých," napísal na sociálnej sieti. Požiare podľa starostu vypukli v jednom miestnom podniku a v garážach.

Luckom prechádzajú dodávky západnej pomoci z asi 80 kilometrov vzdialeného Poľska, pripomenul server BBC News a dodal, že predchádzajúci veľký útok na mesto podnikli Rusi približne pred mesiacom.

V noci na stredu útočila aj Ukrajina. Ukrajinský dronový útok na západoruskú Kurskú oblasť si podľa miestneho gubernátora Alexandra Chinštejna vyžiadal najmenej tri obete vrátane vojaka Národnej gardy.

Ďalších sedem osôb utrpelo zranenia. Ukrajinská vláda sa k obvineniu bezprostredne nevyjadrila. (ČTK, TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 050 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 029 660, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, dve obrnené bojové vozidla pechoty a 68 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 11 000 tankov, 22 969 obrnených bojových vozidiel pechoty a 301 02 delostreleckých systémov.

Rusko podniklo ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu, explózie zneli v Kyjeve aj v Lucku na západe krajiny.

Letecký poplach bol vyhlásený po celej krajine. Poľsko vyslalo do vzduchu stíhačky.

Ruské drony a strely podľa ukrajinského letectva mierili predovšetkým na ciele v západnej časti krajiny vrátane miest Chmeľnyckyj, Ternopiľ a Luck, ktorým podľa serveru RBK-Ukrajina otriaslo niekoľko výbuchov. Ľudia v tomto hlavnom meste Volynskej oblasti boli vyzvaní, aby sa odobrali do krytov.

Explózie boli hlásené aj z oblastí bližšie frontovej línie, napríklad zo Sumy, Záporožia či Dnipra.

Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička ruské sily zasiahli aj centrum metropoly, aktívna tu bola protivzdušná obrana. Oblastná vojenská správa uviedla, že pri útoku v okolí Kyjeva utrpela zranenia jedna žena.

Ukrajinské letectvo v noci varovalo pred raketami a bezpilotnými lietadlami vyslanými z Ruska. Najmenej jedna z ťažko zachytiteľných hypersonických striel Kinžal bola vypálená smerom na západoukrajinskú Žytomyrskú oblasť.

Poľsko v čase ruského útoku na Ukrajinu vyslalo do vzduchu stíhačky s cieľom zabezpečiť bezpečnosť poľského vzdušného priestoru, uviedlo podľa agentúry Reuters velenie poľských ozbrojených síl. (ČTK)

Ukrajinský dronový útok na Kurskú oblasť si vyžiadal najmenej tri obete vrátane vojaka, informovali ruské úrady.

Ďalších sedem osôb utrpelo zranenia, oznámil v ten istý deň gubernátor oblasti Alexander Chinštejn na sociálnej sieti Telegram. Ukrajinská vláda sa k obvineniu bezprostredne nevyjadrila. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA a AFP.

Gubernátor tamojšej oblasti obvinil ukrajinské sily z „neľudského útoku“, pri ktorom „nepriateľ úmyselne zasiahol miesto, kde sa nachádzali civilisti“.

Chinštejn v stredu ráno v samostatnom príspevku na Telegrame uviedol, že vojak Národnej gardy zahynul po druhom výbuchu, ktorý nastal, počas toho ako pomáhal s evakuáciou ľudí. Zo siedmich ľudí je podľa gubernátora päť, vrátane päťročného chlapca vo vážnom stave. (TASR)

Ukrajina zintenzívni rozhovory so Spojenými štátmi o dodávkach systémov protivzdušnej obrany, avizoval Zelenskyj. 

Vyjadril sa tak po tom, čo prezident Trump oznámil, že USA pošlú Ukrajine ďalšie zbrane.

„Dnes som poveril ministra obrany (Rustema Umerova) a veliteľa ukrajinských ozbrojených síl (Olexandra Syrského), aby zintenzívnili kontakty s americkou stranou,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

AFP konštatuje, že akékoľvek pozastavenie dodávok zbraní predstavuje pre Kyjev vážnu výzvu, keďže Ukrajina je v poslednom období terčom najväčších ruských dronových a raketových útokov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Zelenskyj v júni po stretnutí s Trumpom, ktoré sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, uviedol, že s prezidentom USA diskutoval o kúpe amerických systémov protivzdušnej obrany. (TASR)