Článok pôvodne vyšiel na webe denníka Washington Post.
KYJEV, WASHINGTON. Olenivka bola už dlhšie známa ako miesto pod kontrolou východoukrajinských proruských separatistov, kde zákony neplatia.
Miesto, kde proruskí bojovníci zadržiavajú civilistov, ktorých považujú za možných kolaborantov alebo vojnových zajatcov.
Olenivka, ktorá sa nachádza len niekoľko kilometrov od frontovej línie, bola takýmto miestom aj pred tým, ako tu minulý piatok výbuch zabil najmenej 53 ukrajinských vojakov.
Po tom, ako Rusi vo februári napadli južnú Ukrajinu a v máji zničili prístavné mesto, tu zadržiavali tisíce ľudí. Boli medzi nimi aj stovky obrancov oceliarne Azovstaľ.
Mysleli sme si, že horšie ako Azovstaľ to byť nemôže. Kto je za útokom na zajatcov? Čítajte Humanitárni pracovníci vo väzení
Už v marci skončili v tejto väznici aj takmer tri desiatky humanitárnych pracovníkov, ktorí boli ako dobrovoľníci v Mariupoli, lebo ruskí vojaci ich považovali za podozrivých.
Prepustili ich pred dvoma týždňami a spomienky na podmienky v zariadení len posilňujú tvrdenia Kyjeva, že zadržiavaných vojakov úmyselne presunuli do opusteného skladu, ktorý potom zničili.
Moskva prišla s vlastnými obvineniami. Ukrajinská armáda podľa nich zaútočila na vlastných bojovníkov americkým raketovým systémom Himars, aby tí potom nemohli svedčiť o „zločinoch proti ľudskosti“, ktorých sa dopúšťajú ukrajinské jednotky.
Na podporu tohto tvrdenia ruské štátne médiá neskôr ukázali video obhorenej budovy s veľkou dierou v streche, zničenými poschodovými posteľami a s obhorenými telami.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to poprel a útok označil za „úmyselný ruský vojnový zločin“. Podľa ukrajinskej armády sa Moskva týmto snaží „prekryť mučenie a popravy väzňov“.
Pre Washington Post prehovorili traja humanitárni pracovníci, ktorí strávili v Olenivke asi sto dní.
