Ukrajina Rusko Online: Rusi ostreľujú Sloviansk, starosta vyzýva ľudí, aby utiekli z mesta

Je takmer nemožné, aby sa bieloruskí vojaci zapojili do vojny vedenej Ruskom na Ukrajine. Tvrdí to líderka bieloruskej opozície v exile Sviatlana Cichanovská. Morálka bieloruskej armády je navyše podľa nej nízka.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, vysvetlila, že Bielorusko podporuje Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu tým, že pôsobí ako tylová základňa pre ruské jednotky. Do bojov na Ukrajine bieloruskí vojaci nezasiahli. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko však v sobotu informoval, že jeho armáda zostrelila rakety vypálené na bieloruské územie z Ukrajiny.

Cichanovská počas návštevy Varšavy pripustila, že nemôže zaručiť, že nedôjde k nasadeniu bieloruských vojakov. "Samozrejme, nemôžem to zaručiť, ale podľa spravodajských informácií, podľa názorov expertov, je to takmer nemožné," dodala. Vysvetlila, že "bieloruská armáda je mimoriadne demoralizovaná. Nechcú bojovať s Ukrajincami... Nechcú umierať za Lukašenka ani za Putina".

Lukašenko vo svojom vystúpení síce poprel, že by sa jeho krajina snažila zasiahnuť do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale Kyjevu a jeho západným spojencom odkázal: "Budeme bojovať len v jednom prípade. Ak vstúpite na našu pôdu, ak budete zabíjať našich ľudí, potom odpovieme." Vyhlásil, že Bielorusko odpovie na úder nepriateľa na svojom území okamžite. (TASR)

Prezident Zelenskyj kritizoval rozhodnutie armády, ktorá zakázala mužom v brannom veku pohyb mimo trvalého bydliska bez osobitného povolenia. Od velenia a ministerstva obrany bude žiadať vysvetlenie. Chystaný krok vyvolal v ukrajinskej spoločnosti vlnu nevôle.

Generálny štáb ukrajinskej armády v utorok oznámil, že vydal mužom vo veku od 18 do 60 rokov zákaz opúšťať bydlisko bez osobitného povolenia príslušného vojenského úradu. Odvolával sa pritom na zákon z roku 1992, ktorý tento krok predpokladá v čase vojnového stavu. Ten na Ukrajine platí od začiatku ruskej invázie.

Neskôr armáda vydala spresnenie, podľa ktorého muži v brannom veku nebudú môcť bez povolenia prechádzať iba hranice oblastí. Tých je na Ukrajine 24 a v každej žije niekoľko miliónov ľudí. V pôvodnej verzii nariadenia pritom stálo, že reštrikcie sa budú vzťahovať na okresy, teda nižšie územno-správne celky v rámci oblastí, pripomína agentúra Unian.

Počas krátkej doby komentovali nariadenia na sociálnych sieťach stovky rozhorčených Ukrajincov, niektorí obvinili ministerstvo obrany z idiocie, píše agentúra DPA. Opatrenia podľa nich podporia korupciu na okresných vojenských úradoch. Ďalší ľudia dávali najavo obavy z ešte väčšieho hospodárskeho chaosu.

"Vidím, že v spoločnosti panuje nepochopenie a dokonca aj rozhorčenie. Nariadil som ministrovi obrany, náčelníkovi generálneho štábu a vrchnému veliteľovi Ozbrojených síl Ukrajiny, aby mi počas zajtrajšieho (stredajšieho) pravidelného zasadnutia generálneho štábu podali správu o všetkých podrobnostiach," uviedol prezident Zelenskyj.

"Žiadam generálny štáb, aby nabudúce takéto rozhodnutia neprijímal bezo mňa," dodal. Verejnosti sľúbil, že sa bude záležitosťou osobne zaoberať.

Mnoho Ukrajincov nežije v mieste svojho trvalého bydliska. Po začiatku ruskej invázie navyše desiatky tisíc mužov utiekli do bezpečnejších oblastí na západe krajiny. Armáda sa pre nich teraz chystá vydávať zvláštne povolenie.

Hovorca ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk serveru RBK-Ukrajina povedal, že opatrenie je potrebné z dôvodu evidencie "mobilizačných zdrojov" pre prípad, keď ich bude potrebné aktivovať. Odmietol tiež názory, že nutnosť obstarávania povolení povedie ku korupcii.

Zákaz vycestovať z Ukrajiny platí pre mužov v brannom veku už od začiatku ruskej invázie, teda od 24. februára. Pohraničná stráž napriek tomu pravidelne zadržiava Ukrajincov, ktorí sa snažia nelegálne prekročiť hranice smerom do Moldavska alebo susedných krajín Európskej únie.

V máji Zelenskyj hovoril o tom, že krajinu bráni približne 700-tisíc Ukrajincov v armáde, národnej garde, pohraničnej stráži a polícii. (ČTK)

Správny súd v Ľvove zakázal činnosť Komunistickej strany Ukrajiny (KPU). Vyhovel žiadosti ukrajinského ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého predstavitelia strany podporovali proruských povstalcov na Donbase a podieľali sa na akciách, ktoré viedli k ruskej anexii Krymu.

Prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal 14. mája zákon o zákaze proruských strán na Ukrajine. Zákazu podľa agentúry Unian doteraz čelilo 13 politických subjektov, vrátane donedávna parlamentných strán Opozičná platforma - Za život či Opozičný blok.

KPU dlhoročného šéfa Petra Symonenka bola súdne zakázaná už v decembri 2015, a to kvôli zapojeniu niektorých jej členov do financovania zbraní pre proruských povstalcov na východe Ukrajiny i anexie Krymu. Kvôli pretrvávajúcim súdnym sporom však formálne naďalej existovala.

Spolu s KPU súd zakázal tiež stranu Šťastná Ukrajina podnikateľa Oleksandra Klymenka, ktorý bol v časoch vlády bývalého prezidenta Viktora Janukovyča ministrom štátnych príjmov. Po Janukovyčovom zvrhnutí vo februári 2014 ho obvinili z velezrady a ušiel do Ruska. (ČTK)

Medzinárodná policajná organizácia Interpol by mala vylúčiť Rusko zo svojho systému databáz. Uvádza sa to v sérii odporúčaní pre eurokomisiu, ktoré prijal Európsky parlament. Podľa europoslancov by to zaručilo lepšiu ochranu údajov.

Príslušný návrh predložila poľská europoslankyňa Jadwiga Wišniewská.

"Najdôležitejším odporúčaním je vylúčiť Rusko z Interpolu a jeho databáz. Existujú dôkazy o jasných a opakovaných porušeniach medzinárodného práva zo strany Ruska, vrátane najstrašnejších vojnových zločinov spáchaných na ukrajinských civilistoch. Nie je iná cesta, ako vylúčiť Ruskú federáciu z tejto organizácie, pretože ako krajina stratila svoju medzinárodnú dôveryhodnosť a vzťah založený na dôvere, ktorý je nevyhnutný pre medzinárodnú spoluprácu, bol úplne zničený," uviedla europoslankyňa.

V sérii odporúčaní, ktoré vznikli na podnet politickej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR), sa tiež uvádza, že je potrebné zlepšiť výmenu údajov medzi členskými štátmi Európskej únie a Interpolom v záujme posilnenia boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Medzi kľúčové odporúčania europarlamentu patrí poskytnúť agentúram Európskej únie - ako sú Policajný úrad EÚ (Europol), Európska prokuratúra (EPPO), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) či Agentúra pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) - prístup k databázam Interpolu a poskytnúť záruky v súlade s európskymi nariadeniami o ochrane údajov pri prenose citlivých údajov. (TASR)

Čínsky prezident Si Ťin-pching odmietol pozvanie ruského náprotivka Vladimira Putina na návštevu Ruska. Informuje o tom web rbc.ua s odvolaním sa na japonské noviny Yomiuri Shimbun.

Podľa Japoncov šéf Kremľa pozval čínskeho prezidenta do Moskvy počas rozhovoru, ktorý sa uskutočnil 15. júna. Si Ťin-pching to však odmietol a Putinovi to vraj zdôvodnil tým, že pred pandemické obmedzenia bude ťažké zrealizovať takúto cestu.

Japonskí novinári sa však domnievajú, že skutočným dôvodom odmietnutia návštevy bolo, že cesta Si Ťin-pchinga do Ruska by mohla viesť k „ďalšiemu prehĺbeniu konfliktu Číny s USA a Európou“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to popiera a tvrdí, že Si Ťin-pching pozvanie neodmietol a stále platí. Prezidenti Číny a Ruska sa naposledy stretli krátko pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Bolo to na otvorení zimných olympijských hier v čínskom Pekingu.

Čína v súvislosti s vojnou na Ukrajine zaujala neutrálny postoj. Podľa ukrajinskej rozviedky sa to zrejme minimálne do konca tohto roka nezmení. (SITA)

Pri ruskom útoku na trhovisko v meste Sloviansk zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalších sedem utrpelo zranenia, informovali miestne úrady.

Pavlo Kyrylenko, gubernátor Doneckej oblasti, potvrdil počet obetí a aktualizoval skoršie policajné vyhlásenie, že pri útoku zomrel jeden človek a traja ľudia boli zranení. (The Guardian)

Ukrajina a jej spojenci sa dohodli na súbore zásad obnovy vojnou zničenej krajiny, ktoré zahŕňajú aj potrebu rozsiahlych reforiem na zvýšenie transparentnosti a odstránenie korupcie, informovala agentúra AFP.

AFP spresnila, že lídri približne 40 krajín na záver dvojdňovej konferencie v juhošvajčiarskom meste Lugano podpísali Luganskú deklaráciu, v ktorej sa zaviazali podporovať Ukrajinu počas pravdepodobne dlhej a nákladnej obnovy vojnou zničenej krajiny.

Ukrajinský prezident v prejave prednesenom na diaľku z Kyjeva upozornil, že Ukrajinu čaká "kolosálna" práca pri obnove vojnou zničeného hospodárstva.

Podľa ukrajinského premiéra  Šmyhaľa, ktorý v Lugane osobne viedol početnú ukrajinskú delegáciu, bude na to potrebných najmenej 750 miliárd dolárov. Šmyhaľ však v tejto súvislosti dodal, že prijatie súboru siedmich základných zásad pre obnovu Ukrajiny "dodáva veľkú nádej".

Agentúra AFP pripomenula, že na Ukrajinu už teraz prúdia miliardy dolárov pomoci. Obavy z možnej korupcie viedli k výzvam adresovaným Kyjevu, aby urobil viac pre transparentnosť pri rozdeľovaní pomoci. (TASR)

Ruskom podporovaní separatisti zajali dve lode plaviace sa pod cudzou vlajkou v ruskom okupovanom prístavnom meste Mariupoľ. Tvrdili, že sú „štátnym majetkom“, píše agentúra Reuters.

Samozvaná Donecká ľudová republika informovala dve lodné spoločnosti, že ich plavidlá boli predmetom „násilného privlastnenia si hnuteľného majetku s nútenou premenou na štátny majetok“ bez akejkoľvek kompenzácie vlastníkom.

Majiteľ lode Smarta na prepravu voľne loženého tovaru plaviacej sa pod vlajkou Libérie, ktorá je jedným z dvoch zajatých plavidiel, uviedol, že o zadržaní bol informovaný e-mailom z 30. júna, pričom to označil za nezákonné a „proti všetkým normám medzinárodného práva“.

Loď bola zasiahnutá ostreľovaním 20. marca a jej 19-člennú posádku násilne odviezla ruská armáda do Donecka a o mesiac neskôr ju prepustila.

Zadržanie lode Smarta je „porušením základných ľudských práv, pokiaľ ide o vlastnícke práva“ a „vážnou hrozbou pre lodnú dopravu a námornú bezpečnosť“, uviedla spoločnosť vo vyhlásení. (The Guardian)

 Fínsko na základe sankcií EÚ skonfiškovalo už takmer tisíc nákladných železničných vozňov patriacich ruským spoločnostiam. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z fínskych a ruských železníc.

Po tom, ako EÚ v apríli uvalila sankcie na vývoz ruského uhlia, podniklo Fínsko kroky na obmedzenie železničnej dopravy z Ruska, ktorých súčasťou sú aj konfiškácie vagónov.

Agentúra Reuters získala list ruských železníc datovaný 6. júnom, v ktorom sa uvádza, že fínske úrady zhabali už 865 vozňov z Ruska. (TASR)

 Šojgu opäť zopakoval tvrdenie, že Rusko do bojov prebiehajúcich v rámci "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine neposiela brancov. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom informovala agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo popiera, že by Moskva do bojov na Ukrajine vysielala novoodvedených vojakov a tvrdí, že sa na nich zúčastňujú len profesionálni príslušníci armády a dôstojníci.

Ruské ministerstvo obrany však v marci priznalo, že na Ukrajinu boli napriek oficiálnym nariadeniam vyslané aj stovky odvedencov.

"Bohužiaľ, odhalili sme viacero skutočností týkajúcich sa prítomnosti jednotiek brancov zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Prakticky všetci takíto vojaci už boli stiahnutí nazad do Ruska," informoval vtedy rezort, ako pripomína denník The Guardian. (TASR)

Ukrajina môže získať späť územie zabrané Ruskom, povedal britský premiér Boris Johnson pri telefonickom hovore ukrajinskému prezidentovi Zelenskému.

Johnson tiež informoval Zelenského o najnovšej dodávke britského vojenského vybavenia, vrátane desiatich samohybných delostreleckých systémov a takzvanej vyčkávacej munície. Tou sa rozumejú drony, ktoré sú vypustené do vzduchu a tam vyčkávajú, kým nastane vhodný moment na útok.

Zásielky dorazia v najbližších dňoch a týždňoch, uviedla hovorkyňa Downing Street. (ČTK)

Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta, keďže ruskí útočníci zintenzívnili ostreľovanie frontového ukrajinského mesta po dobytí Lysyčanska.

"Je dôležité evakuovať čo najviac ľudí," povedal Vadym Ľach v rozhovore pre agentúru Reuters, pričom poznamenal, že v utorok bolo evakuovaných 144 ľudí vrátane 20 detí z mesta, ktoré je teraz ohrozené ruským bombardovaním. (The Guardian)

Ruská Duma schválila v prvom čítaní návrhy zákonov na podporu dodávok armáde. Zmyslom je podporiť ruskú inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra Reuters.

Podľa podpredsedu ruskej vlády Jurija Borisova je potrebné podporiť vojsko v čase, keď je ruská ekonomika pod "kolosálnym tlakom" západných sankcií.

"Zaťaženie obranného priemyslu výrazne vzrástlo," uviedol Borisov a poznamenal, že pre zabezpečenie dodávok zbraní a munície je nevyhnutné optimalizovať prácu obranného priemyslu.

Jeden z návrhov zákona hovorí, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť "špeciálne ekonomické opatrenia", na základe ktorých môže vláda žiadať, aby firmy dodávali armáde tovary a služby. 

Návrh na druhú normu chce zmeniť Zákonník práce tak, aby mala vláda právo regulovať pracovný čas a určovať voľno vo vybraných firmách. Podľa Reuters by to mohlo znamenať, že by kabinet mohol nútiť zamestnancov podnikov dodávajúcich tovar vojsku pracovať v noci, cez víkendy či sviatky. (ČTK)

Ukrajina zakázala mužom v brannom veku opúšťať miesto bydliska bez osobitného povolenia, oznámil generálny štáb ukrajinskej armády.

Ministerstvo obrany po kritike upokojuje obyvateľov, že nie je dôvod na paniku. Na základe zákona o povinnej vojenskej službe z roku 1992 potrebujú muži vo veku od 18 do 60 rokov v čase vojny na opustenie miesta svojho trvalého bydliska povolenie od príslušného okresného vojenského úradu.

Kontroly pohybu osôb sa teraz odohrávajú predovšetkým na hraniciach medzi správnymi oblasťami a na kontrolných stanovištiach na okrajoch miest. (ČTK)

K vode majú prístup len tri percentá obyvateľov Mariupoľa, uviedol predstaviteľ mesta Petro Andruščenko.

Obyvatelia sú nútení brať vodu všade „vrátane kanalizačných studní“, povedal Andruščenko. V meste podľa neho nezostali žiadni lekári, takže viac ako 100-tisíc ľudí zostalo bez zdravotnej starostlivosti a liekov. (The Guardian)

Proruskú vládu v okupovanom Chersone povedie bývalý príslušník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Sergej Jelisejev. Oznámili to tamojšie proruské orgány.

Legitímne ukrajinské úrady zatiaľ toto vyhlásenie nekomentovali.

Jelisejev, ktorý doposiaľ pôsobil ako námestník predsedu oblastnej vlády v ruskej pobaltskej exkláve Kaliningrad, "sa postavil na čelo vlády Chersonskej oblasti," uviedol najvyšší predstaviteľ ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Volodymyr Saľdo.

Novovytvorená oblastná vláda vedená Jelisejevom začne úradovať už v priebehu dnešného dňa. (TASR)

Najmenej jeden človek zomrel a traja ľudia utrpeli zranenia po tom, ako ruské sily podľa polície zaútočili na trhovisko vo východoukrajinskom meste Sloviansk v Doneckej oblasti.

NEXTA
@nexta_tv

❗️The Russians shelled the center of #Slavyansk. https://t.co/rtB7DPJfZm

Length: (00:00)

5.7.2022 o 14:43 · archivované: 5.7.2022 o 14:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V súvislosti s platbami v rubľoch aj v prípade dodávok skvapalneného zemného plynu rozhodnutie v Rusku zatiaľ nepadlo. Informoval o tom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. 

Peskov pre novinárov uviedol, že ruský prezident v súčasnosti neplánuje podpísať takýto dekrét. Reagoval tak na návrh manažéra ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom, že systém platieb za dodávky ruského plynu by sa mohol rozšíriť aj na LNG.

V súčasnosti to platí iba pre dodávky ruského plynu prostredníctvom plynovodov. (TASR)

Hoci sa Rusom podarilo obsadiť Lysyčansk, nacionalista Igor Girkin upozorňuje, že Ukrajincom vyšla ich taktika. "Jeho vyjadrenia podkopávajú snahy Kremľa označiť Lysyčansk za významné víťazstvo alebo bod zvratu," tvrdí v analýze Inštitút pre štúdium vojny. (SME)

Administratíva ruského prezidenta chce, aby boli ruské sily na východe Ukrajiny do augusta pripravené usporiadať protizákonné referendá. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský Kommersant.

Podľa spomenutého zdroja „na území Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky trvajú predbežné prípravy na referendum a podľa základného scenára sa počíta s ich súbežným konaním“.

Podľa ukrajinskej rozviedky Rusko pracuje na niekoľkých scenároch pre dočasne okupované územia Ukrajiny - od anexie až po vytvorenie kvázi republík. (SITA)

Rusko vytvorilo dva humanitárne koridory v Čiernom a Azovskom mori na uľahčenie vývozu obilia, vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu. (The Guardian)

Štáty NATO podpísali protokol o pristúpení Fínska a Švédska, čím urobili zásadný krok k ich prijatiu do aliancie. Oznámil to generálny tajomník NATO Stoltenberg, podľa ktorého budú obe krajiny prínosom pre bezpečnosť aliancie. (ČTK)

Ministri zahraničných vecí Fínska a Švédska podpísali prístupové protokoly o vstupe do NATO. Obe krajiny sú teraz oprávnené zúčastňovať sa na stretnutiach aliancie, ale zatiaľ nemôžu hlasovať. Ich vstup musia odsúhlasiť vlády všetkých 30 členských krajín NATO. (NEXTA)

Bielorusko v reakcii na západné sankcie zmrazí zahraničné podiely v 190 firmách. Obmedzenia sa podľa agentúry TASS týkajú aj českého zlievarenského podniku Kasi s.r.o.

Ten má podľa nej podiel v závode na výrobu železobetónových výrobkov v bieloruskom meste Kryčau.

Zoznam obsahuje celkovo 190 bieloruských spoločností, ktorých akcionármi sú fyzické osoby z cudzích štátov, ktoré podľa Minska vykonávajú znepriatelené akcie voči bieloruským právnickým alebo fyzickým osobám. (ČTK)

Ruské rakety zasiahli prístavné mesto Mykolajiv. Podľa starostu Oleksandra Senkevyča na mieste pracujú záchranári, zdravotníci i pracovníci komunálnych služieb. Momentálne neevidujú žiadne obete.

Guvernér Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na Telegrame informoval, že v noci Rusko zaútočilo na región siedmimi raketami. Ukrajinským silám sa podarilo zostreliť šesť z nich, no zvyšná zasiahla obytnú oblasť v meste Pokrovsk a poškodila niekoľko domov. Ani odtiaľ zatiaľ nehlásili žiadne obete.

V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny však utrpeli zranenia štyria ľudia. Ako na Telegrame uviedol gubernátor oblasti Dmytro Žyvyckij, udialo sa tak v dedine Esman, kde raketa zasiahla tamojšiu školu. Dve osoby utrpeli zranenia aj neďaleko mesta Bilopillja. (SITA)

O štatút dočasného útočiska požiadalo včera na Slovensku 317 odídencov z Ukrajiny. Celkovo na Slovensko prišlo 2 528 osôb, z toho 661 mužov, 1 436 žien a 431 detí. Naopak, na Ukrajinu sa vrátilo 3 455 osôb. (SITA)

Hlavné úsilie ruských síl sa sústredí na vytvorenie kontroly nad Luhanskou oblasťou v rámci jej administratívnych hraníc. V pravidelnej správe o vývoji bojov to konštatuje ukrajinská armáda.

Rusi podľa ukrajinského generálneho štábu ostreľujú ukrajinské pozície pozdĺž celej frontovej línie, pričom útočia v smere na obce Novoluhanske a Spirne v oblasti východoukrajinského Bachmutu.

"Nepriateľ prijíma opatrenia na obnovu infraštruktúry v tylových oblastiach," píše ukrajinské velenie. Generálny štáb pritom menovite nespomína situáciu v meste Lysyčansk, ktorého dobytie ruskými jednotkami ukrajinské velenie potvrdilo v nedeľu a Moskva následne vyhlásila víťazstvo v celej Luhanskej oblasti na východe krajiny.

"V smere na Bachmut podniká nepriateľ útoky smerom na osadu Novoluhanske, boje pokračujú," tvrdí generálny štáb. "Za podpory delostreleckej paľby a letectva agresor obnovil útoky v smere na osadu Spirne, s čiastočným úspechom," dodáva.

Ukrajinskí vojaci podľa generálneho štábu naopak odrazili útok v smere na obec Dolyna pri meste Sloviansk. Tvrdenie však nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

V Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny ruské invázne sily podľa ukrajinskej armády sústredia svoje hlavné úsilie na udržanie obsadených línií a zabránenie postupu ukrajinského vojska. Ukrajinské letectvo, raketové a delostrelecké jednotky zasa pokračujú v úderoch na ruské pozície v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. (ČTK)

Zelenskyj vyzval na to, aby sa s obnovou zničenej infraštruktúry Ukrajiny nečakalo na koniec ruskej invázie. Mnohé je potrebné urobiť bezodkladne, zdôraznil v pravidelnom večernom videopríhovore.

Zelenskyj poukázal na to, že v oblastiach, ktoré po obsadení ruskými jednotkami znovu ovládli ukrajinské sily, boli zničené desaťtisíce domov. Je tiež podľa neho potrebné už teraz začať prípravy na zimu, okrem iného z hľadiska zaistenia bezpečného zásobovania energiami.

Veľké časti ukrajinského hospodárstva sú v dôsledku bojov ochromené a tisíce podnikov zastavili prevádzku, uviedol Zelenskyj v príhovore. Pri obnove Ukrajiny by však podľa neho malo ísť o viac, než len opätovné postavenie zničených múrov. "Ukrajina sa musí stať najslobodnejšou, najmodernejšou a najbezpečnejšou krajinou v Európe," vyhlásil.

K priebehu bojov na východe krajiny, kde museli ukrajinskí vojaci cez víkend opustiť mesto Lysyčansk a ruské sily tak úplne ovládli Luhanskú oblasť, sa Zelenskyj vyjadril len stručne. Povedal, že ukrajinská armáda každý deň spôsobuje ruským jednotkám straty, a dodal: "Musíme ich zlomiť." To si podľa jeho slov vyžiada čas a "nadľudské úsilie", alternatíva však neexistuje, ak má mať Ukrajina zaistenú budúcnosť.

Švédsko bude podporovať politiku otvorených dverí NATO. Vyhlásila to premiérka Magdalena Anderssonová počas návštevy Kyjeva. Dnes Švédsko spolu s Fínskom podpíšu prístupové protokoly o vstupe do NATO.

Tzv. politika otvorených dverí NATO je založená na článku 10 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého rozhodnutie o pozvaní krajiny na vstup do Aliancie musia prijať všetky členské štáty tejto organizácie.

Anderssonová v Kyjeve takisto uviedla, že Švédsko zostáva otvorené ďalším sankciám voči Rusku. "Myslím si, že v Európskej únii sú rôzne názory na to, či by to teraz bola správna cesta vpred. My sme tomu otvorení," dodala.

Ukrajinský prezident Zelenskyj po stretnutí povedal, že gratuluje Švédsku a predsedníčke jeho vlády "k historickému rozhodnutiu summitu NATO o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie v zrýchlenom konaní".

Švédsko a Fínsko ukončili v pondelok v sídle NATO v Bruseli prístupové rozhovory, ako sa na tom minulý týždeň na summite v Madride dohodli lídri členských štátov, uviedla Aliancia v oznámení. Obe krajiny oficiálne potvrdili vôľu a schopnosť splniť politické, právne a vojenské záväzky a povinnosti členstva v NATO.

Po podpise prístupových protokolov ich musí ešte ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska, čo môže trvať šesť až osem mesiacov. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz sa v pondelok večer stretol v Paríži s francúzskym prezidentom Macronom. Hlavnou témou debát boli postoje oboch krajín v otázke ďalšieho postupu pri vojne na Ukrajine a pokračujúca podpora tejto krajiny, oznámil Elyzejský palác.

Obaja lídri hovorili aj o krokoch zameraných na nezávislosť Európskej únie v oblastiach energetiky, obrany a strategických surovín. Diskutovali tiež o situácii v africkom regióne Sahelu, kde sa Nemecko a Francúzsko angažujú v boji proti islamskému terorizmu.

Scholz a Macron sa na pracovnej večeri venovali aj bilaterálnym vzťahom s ohľadom na najbližšie nemecko-francúzske medzivládne rokovanie.

Pre nemeckého kancelára to boli po nástupnej návšteve v decembri minulého roka druhé oficiálne rozhovory s Macronom v Paríži. "Či už na stretnutí G7 v Elmau, na summite NATO alebo tu v Paríži - je dobré, že máme úzku výmenu názorov na mnohé naliehavé témy týchto dní," napísal Scholz o najnovšej schôdzke na sociálnej sieti.

Okrem účasti na sérii medzinárodných vrcholných stretnutí boli obaja politici minulý mesiac spoločne na návšteve ukrajinskej metropoly Kyjev, dodáva DPA. (TASR)

Ukrajina rokuje s Tureckom a OSN, snaží sa získať záruky na vývoz obilia z prístavov. "Je veľmi dôležité, že niekto garantuje bezpečnosť lodí pre tú či onú krajinu – okrem Ruska, ktorému neveríme," uviedol prezident Zelenskyj. (SME)

Kremeľ varuje, že odpoveď na vyhostenie ruských diplomatov z Bulharska sa dotkne celej EÚ. Bulharsko vyhostilo 70 diplomatov.

"Spolitizované rozhodnutie Sofie neodôvodnene znížiť počet našich diplomatických zamestnancov v Bulharsku nezostane bez odozvy na bilaterálnej úrovni," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Zacharovová.

Vyhostenie podľa nej "presahuje rámec diplomatických praktík". Bulharsko i EÚ vyzvala aby uvažovali "o zásade reciprocity, ktorá je základom diplomatických vzťahov". "EÚ by mala rozumieť, že nerozvážna podpora protiruských krokov jednotlivými členskými štátmi kladie zodpovednosť za ich dôsledky pre celú EÚ," dodala.

Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanovová v piatok avizovala, že požiada svoju vládu o úplné zatvorenie ambasády v Sofii a teda ukončenie diplomatických vzťahov. (TASR)