Ukrajina Rusko Online: Vzdajte sa alebo zomrite, vyzval Ukrajincov v Severodonecku vodca separatistov

Prezident Zelenskyj vyzval nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii. Vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy.

Zelenskyj sa takto vyjadril v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF, citoval ho aj portál britskej stanice Sky News. Scholz má pritom podľa špekulácií už vo štvrtok podniknúť svoju prvú cestu do Kyjeva od začiatku vojny.

Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku.

Zelenskyj v rozhovore pre ZDF povedal, že potrebuje od Scholza "istotu", že Nemecko podporuje Ukrajinu. "Kancelár a jeho vláda sa musia rozhodnúť: nemôže existovať kompromis medzi Ukrajinou a vzťahmi s Ruskom." (TASR)

Pre vozidlá sú neprejazdné už všetky tri mosty spájajúce ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk. Oznámil to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Zničenie mostov podľa neho poskytuje ruskej armáde ďalšiu výhodu.

Prvý z mostov zničili ruské sily už koncom mája. Druhý most bol zničený počas uplynulého víkendu. Momentálne je podľa Hajdaja neprejazdný už aj tretí most. "Mosty umožnili prevážať aspoň nejaký humanitárny náklad. V súčasnosti je už nemožné tieto mosty použiť," uviedol Hajdaj.

Gubernátor však tvrdí, že prístup k zbraniam a humanitárnym zásobám je "náročný, ale nie nemožný". Dodáva, že cestovanie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom je aj naďalej možné, no z bezpečnostných príčin nemôže v tomto smere poskytnúť viac detailov.

"Lysyčansk je ostreľovaný veľmi intenzívne, s ťažkými zbraňami (Rusi) ničia všetko - humanitárne veliteľstvá aj nemocnice," informoval o stave bojov gubernátor. Z Lysyčansku je podľa neho naďalej možné denne evakuovať ľudí a prijímať humanitárnu pomoc.

Hajdaj tiež uviedol, že ruské ozbrojené sily kontrolujú väčšinu Severodonecka, asi 70 až 80 percent. Tvrdenia samozvanej Luhanskej demokratickej republiky o tom, že Severodoneck padol, označil za nepravdivé a dodal, že časť mesta majú aj naďalej pod kontrolou ukrajinskí obrancovia. (TASR)

Slovensko by mohlo poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú techniku. Nemecko jej chce dodať moderný systém protivzdušnej obrany a zároveň chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku. Po spoločnom rokovaní v Berlíne o tom informovali Scholz s Hegerom. (TASR)

Poľsko žiada svojich spojencov, aby mu pomohli s nahradením vojenskej techniky, ktorú poskytlo Ukrajine, uviedol poľský prezident Duda s tým, že Poľsko je hlavným dodávateľom ťažkých zbraní. Zdôraznil, že hrozba pre NATO sa nezmenšila.

Dodal, že rozhodnutie Poľska o presune vojenskej techniky na Ukrajinu bolo prijaté ako rýchla reakcia na žiadosť Kyjeva. Ako spresnil, odhadované náklady na vojenskú pomoc pre Ukrajinu sú minimálne 1,7 miliardy dolárov.

Upozornil súčasne, že obstaranie nového vybavenia môže trvať roky a Poľsko čo najrýchlejšie potrebuje náhradu za pomoc poskytnutú Ukrajine. Informoval, že Poľsko sa obracia na prakticky všetkých svojich spojencov so žiadosťou o dodávky vojenskej techniky, ktorá pritom "nemusí byť nevyhnutne nová".

Poľský prezident povedal, že ruská agresia proti Ukrajine podrobila skúške trvácnosť a efektívnosť medzinárodných štruktúr.

NATO a EÚ v tejto skúške podľa Dudu "preukázali jednotu a dôveryhodnosť". "Určite viac, ako to bolo v roku 2014, keď Putin prvýkrát zaútočil na Ukrajinu," zdôraznil Duda podľa spravodajského webu Interia.pl.

Uviedol, že "hrozba budúcej ruskej agresie na území NATO sa nezmenšila" a Rusko otvorene prejavuje svoj nepriateľský postoj voči Západu. Podľa Dudu je preto načase, aby najbližší summit NATO prijal odvážne rozhodnutia na posilnenie aliancie, "ako to bolo počas summitu vo Varšave v roku 2016".

Dodal, že reakcia aliancie musí zahŕňať posilnenie vojenskej prítomnosti, najmä na východnom krídle NATO. "Musíme premeniť existujúcu Predsunutú prítomnosť (operácia NATO - eFP) na Predsunutú obranu," zdôraznil Duda.

Ako zhodnotil, dôveryhodnosť aliancie "závisí aj od sily a súdržnosti transatlantických väzieb". Poznamenal tiež, že USA nemôžu prevziať plnú zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti v Európe. Dodal, že Poľsko - ako krajina s najväčším ekonomickým a vojenským potenciálom v regióne - je pripravené prijať dodatočné úlohy a podieľať sa na vojenskom posilňovaní NATO na východnom krídle. (TASR)

Starosta okupovaného mesta Sviatohirsk prebehol na stranu proruských separatistov. Ukrajinská armáda stratila kontrolu nad mestom ako aj priľahlým pravoslávnym kláštorom minulý týždeň. Kyjev vyšetruje starostu kvôli vlastizrade.

Rovnako ako mnoho obyvateľov mesta čakal Bandura na "oslobodenie", napísal dnes líder doneckých separatistov Pušilin. K príspevku na komunikačnej platforme Telegram pripojil fotografiu z rokovania so starostom.

Ešte v máji pritom Bandura označoval Rusov za okupantov, pripomína agentúra Unian. Podľa šéfa doneckých separatistov bol však v skutočnosti po celý čas dvojitým agentom, ktorý bol s predstaviteľmi DNR v dlhodobom kontakte. Starostenský post si preto bude môcť ponechať, jeho úlohou bude podľa Pušilina teraz znovu vybudovať v bojoch poničenú infraštruktúru.

Sviatohirsk patrí k najdôležitejším pravoslávnym miestam na Ukrajine. Nachádza sa tu jeden z najvýznamnejších ukrajinských kláštorov, takzvaná Svätohorská lávra.

Moskovský patriarcha Kirill, ktorý podporuje ruskú agresiu voči Ukrajine, má už dlho povesť človeka, ktorý chce udržať starobylé náboženské miesta na Ukrajine pod vplyvom ruskej pravoslávnej cirkvi, uviedla agentúra DPA.

Začiatkom júna vo Svjatohíri vyhorel drevený kostol Všetkých svätých. Ukrajinská aj ruská strana sa vzájomne vinia z jeho zapálenia. "Kláštor sa zachoval, potrebuje opraviť, urobíme ho zase ako nový," uviedol Pušilin.

Ukrajinská kriminálna ústredňa DBR od minulého týždňa vyšetruje Banduru kvôli vlastizrade. Starosta podľa nej zo zapálenia chrámu obvinil ukrajinských vojakov a povedal tiež, že Ukrajina by mala kapitulovať. (ČTK)

Už keď som videl zábery z bezpečnostnej rady, bolo mi jasné, že do niekoľkých dní vypukne vojna, povedal bývalý ruský premiér Michail Kasianov. Verí, že na Ukrajine sa bojuje aj o budúcnosť Ruska. Ak Kyjev padne, ďalšími na rade sú podľa neho pobaltské štáty.

Z okolia Kyjeva sa Rusi stiahli už pred viac ako dvomi mesiacmi, no stále tam pokračuje identifikácia tiel civilistov, ktoré za sebou zanechali. Mená treba priradiť ešte k asi 1200 objaveným telám.

Ukrajinská polícia našla ďalší masový hrob neďaleko Buče pri obci Myrocke. V hrobe ležalo sedem tiel, viaceré z nich mali zviazané ruky a nohy a popravení boli guľkou do hlavy. Polícia pracuje na identifikácii obetí.

Buča sa dostala do povedomia svetovej verejnosti a médií začiatkom apríla, keď sa odtiaľ po asi mesiaci okupácie stiahli ruské jednotky. Po ich odsune objavili ukrajinské armádne a bezpečnostné zložky na uliciach, v domoch či provizórne pochované desiatky tiel v civilnom oblečení, niektoré so zviazanými rukami.

Odvtedy v oblasti Buče a jej okolí objavujú stále viac tiel, ktoré sa podľa agentúry AFP stali synonymom obvinení z vojnových zločinov pripisovaných ruským vojakom.

Moskva takéto tvrdenia opakovane odmieta a trvá na tom, že išlo o "falzifikáty", ktoré zinscenoval Kyjev s podporou Západu.

Agentúra AFP pripomenula, že koncom apríla boli v hrobe v obci Myrocke nájdené telá ďalších troch zastrelených mužov so zviazanými rukami. Polícia uviedla, že na telá bolo vidno známky mučenia.

Ukrajinský policajný prezident Ihor Klymenko na Facebooku informoval, že k dnešnému dňu sa na Ukrajine vyšetruje viac ako 12-tisíc prípadov smrti civilistov. Dodal, že asi 1200 tiel ešte nebolo identifikovaných.

Upozornil súčasne, že ide o predbežný počet obetí civilistov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. "Sú len tí mŕtvi ukrajinskí civilisti, ku ktorým má Ukrajina prístup a ktorých sa jej podarilo nájsť," píše sa v statuse na Facebooku.

Podľa Klymenka asi 25 percent všetkých obetí nájdených na Ukrajine sú ženy a deti. (TASR, AFP)

Moskva už nie je kozmopolitným mestom. Rusi, ktorí ešte neodišli, už asi zostanú. Časť emigrantov sa snaží usadiť v Gruzínsku či v Arménsku. Ako vyzerá život cudzincov v Rusku. (SME)

Prezidentka Čaputová diskutovala prostredníctvom videohovoru s prezidentom Ukrajiny a Poľska o podpore udelenia kandidátskeho štatútu Ukrajine na jej vstup do Európskej Únie.

"Pokračujeme v koordinácii našich aktivít pred budúcotýždňovým kľúčovým samitom Európskej únie, ktorý by mal o tejto otázke rozhodnúť," ozrejmila Čaputová.

Témou pondelkového telefonátu boli najmä spôsoby ďalšej komunikácie so štátmi, ktoré majú k tejto otázke ešte skeptický postoj. Prezidentka zdôraznila, že preto bude pokračovať v telefonickej komunikácii s viacerými európskymi prezidentmi.

Hovorca priblížil, že Čaputová sa k videohovoru pripojila z domáceho prostredia, kde sa stále lieči po tom, ako mala minulý týždeň pozitívny test na koronavírus. (TASR)

Ruské sily vypálili tri rakety na okres Pryluky v Černihivskej oblasti, čo viedlo k evakuácii niektorých obyvateľov zo štyroch dedín v obave z rozšírenia požiaru. Obete zatiaľ nehlásia. Oblasť už dlho nebola terčom ostreľovania. 

V marci región „utrpel obrovské straty“, najmä samotné mesto Černihiv, keď sa dostalo pod pretrvávajúci útok Rusov, ktorý za sebou zanechal množstvo mŕtvych. Neskôr mesto okupovali ruské sily, no v apríli sa stiahli. (CNN)

Ak Rusko v bitke o Donbas uspeje, bude to pre Ukrajinu znamenať nielen stratu územia, ale možno tiež stratu veľkej časti najschopnejších vojenských síl. Ruský neúspech by mohol položiť základy pre ukrajinskú protiofenzívu a prípadne viesť k politickým otrasom v Kremli. (ČTK)

Starosta Mariupoľa obvinil zradcov z odovzdávania životne dôležitých súradníc Rusom. Vadym Bojčenko povedal, že zničenie kritickej infraštruktúry mesta vrátane dodávok energie bolo dobre koordinované, pretože "zradcovia" poskytli Rusku súradnice.

Podľa Bojčenka ich bolo veľa. "Všetko ,čo sme mali, všetko, čo sa považuje za kritickú infraštruktúru mesta bolo zničené za prvých sedem dní," konštatoval. 

Pokračoval, že v meste je 15 napájacích zdrojov a ani on sám nevedel, kde všetky sú, no za týždeň bolo zničených všetkých 15. "Mesto zostalo bez svetla. Terčom boli aj voda, komunikačné linky a sklady s potravinami či liekmi," hovoril pre BBC.

Obvinil „zradcov“ z toho, že sú poslancami mestskej rady z proruskej strany Opozičná platforma – Za život, ktorí teraz vládnu mestu pod ruskou okupáciou. Jeho tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Dodal, že viac ako 100-tisíc ľudí je stále uväznených v meste. Nemajú čistú vodu a nie je k dispozícií žiadne jedlo, elektrina, či lieky. (The Guardian)

Praha prestane prijímať ukrajinských utečencov, podľa primátora niet miesta. "Stane sa tak na základe predchádzajúceho rozhodnutia krízového štábu hlavného mesta Prahy. Na problém preplnenia Prahy upozorňujeme už od marca," povedal primátor.

Krajské asistenčné centrum pre ukrajinských utečencov v pražskej časti Vysočany  sa zatvorí na dobu neurčitú. Na mieste zostane služba, ktorá Ukrajincov nasmeruje inam. (TASR)

Nie Peter I., nie Tolstoj, ale zranené a zabité deti ruskými útokmi určia vnímanie Ruska vo svete, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj o ruskom raketovom útoku v Ternopiľskej oblasti, pri ktorom bolo zranených 23 ľudí, vrátane 12-ročného dievčaťa. (NEXTA)

Wikipédia sa odvolala voči rozhodnutiu moskovského súdu, podľa ktorého by mala odstrániť všetky informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. Súd nariadil spoločnosti Wikimedia zaplatiť pokutu vo výške päť miliónov rubľov.

Spoločnosť by mala podľa súdu zaplatiť za to, že odmietla zo svojich stránok v ruskom jazyku odstrániť informácie o konflikte na Ukrajine vrátane článkov s názvom "Ruská invázia na Ukrajinu", "Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajinu" a "Masaker v Buči". Argumentoval tým, že tieto údajné "dezinformácie" na Wikipédii ohrozujú verejný poriadok v Rusku.

Spoločnosť Wikimedia Foundation tvrdí, že odstránenie článkov by bolo porušením ľudských práv a dodáva, že Ruská federácia nad ňou nemá žiadnu právomoc. (TASR)

Maročan odsúdený separatistami v Donecku má ukrajinské občianstvo, tvrdí jeho otec. Vzdal sa dobrovoľne, a preto by sa s ním malo podľa jeho rodiny zaobchádzať ako s vojnovým zajatcom.

Maročan Ibráhím Sádún získal ukrajinské občianstvo v roku 2020 po tom, ako podstúpil rok vojenského výcviku. Ten bol podmienkou pre štúdium leteckých technológií na univerzite v Kyjeve.

Otec dodal že proti rozsudku sa plánuje odvolať. "Ako rodina trpíme tým, že nemáme kontakt s právnikom, aby sme si vymieňali právne informácie, a to ešte zvyšuje naše utrpenie," uviedol podľa Reuters Táhar Sádún. (ČTK)

Švédsko podniklo dôležité kroky, aby splnilo požiadavky Turecka na schválenie snahy vstúpiť do NATO, uviedol generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. 

"Vítam, že Švédsko už začalo meniť svoju protiteroristickú legislatívu a že krajina zabezpečí, aby právny rámec pre vývoz zbraní odzrkadlil budúci štatút člena NATO s novými záväzkami voči spojencom. Toto sú dva dôležité kroky na riešenie obáv, ktoré Turecko vyjadrilo," povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii so švédskou premiérkou. (The Guardian)

Loď s 18-tisíc tonami ukrajinskej kukurice dorazila do Španielska. Išla pritom po novej námornej trase, aby sa vyhla ruskej blokáde ukrajinských prístavov v Čiernom mori. 

Je to prvá dodávka ukrajinských obilnín, ktorá dorazila do Španielska po novej námornej trase cez Baltské more, uviedla vo vyhlásení skupina výrobcov krmiva pre zvieratá Agafac.

Dopady ruskej vojny na Ukrajine na globálne dodávky a ceny potravín by mohli uvrhnúť do hladomoru alebo podmienok podobných hladomoru až 49 miliónov ľudí. (SITA)

Macron vyzval na posilnenie európskej spolupráce v obrannom priemysle. V strategických otázkach majú byť podniknuté opatrenia v prospech európskych firiem, vyzval okrem iného šéf Elyzejského paláca.

"Musíme mať silnejšiu priemyselnú a technologickú základňu pre európsku obranu, ktorá by bola oveľa silnejšia a ambicióznejšia. A ja budem v tejto veci tvrdohlavý, "ubezpečil Macron.

 Vo svojom príhovore pritom poukázal na zmenenú geopolitickú situáciu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. (ČTK)

Vzdajte sa, alebo zomrite, varoval vodca samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky Ukrajincov v Severodonecku. 

"Majú dve možnosti: buď budú nasledovať príklad svojich spoluvojakov a vzdajú sa, alebo zomrú, inú možnosť nemajú," vyhlásil zástupca proruských síl Eduard Basurin. (The Guardian)

Ukrajinská polícia vyšetruje viac ako 12-tisíc prípadov úmrtí civilistov, konštatoval šéf ukrajinskej národnej polície Igor Klimenko. Dodal, že 1200 tiel sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. (NEXTA)

Milióny Poliakov sú pripravené brániť svoju vlasť, ak Rusko zaútočí, vyhlásil to poľský premiér Mateusz Morawiecki počas otvorenia strelnice v školskom komplexe v Sliezku.

Zároveň uviedol, že vojna na Ukrajine slúži ako pripomienka toho, že sloboda nie je večná a že predchádzajúce generácie za ňu museli bojovať.

Podľa Morawieckeho si ľudia musia uvedomiť, že z dôvodu "barbarského a nevyprovokovaného" útoku Ruska na Ukrajinu sa obdobie mieru na dlhé roky skončilo. (TASR)

Hovorca nemeckej vlády odmietol potvrdiť medializované správy o tom, že Scholz odcestuje vo štvrtok do Kyjeva spolu s francúzskym prezidentom Macronom a talianskym premiérom Draghim.

Spravodajský portál Focus s odvolaním sa na taliansky denník La Stampa uviedol, že spomínaní traja európski lídri plánujú vycestovať do Kyjeva tento štvrtok.

"Toto nepotvrdíme," uviedol hovorca nemeckej vlády. (TASR)

Situácia v Severodonecku je vážna, mesto sa stalo epicentrom boja o kontrolu nad východným regiónom Donbasu, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj. (The Guardian)

Na Slovensko vstúpilo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vyše pol milióna ľudí, vyplýva z údajov ministerstva vnútra.

V posledných týždňoch nápor ukrajinských utečencov cez slovensko-ukrajinskú hranicu zoslabol a počty ľudí, ktorí vstupujú na Slovensko z Ukrajiny, sú často porovnateľné alebo nižšie ako pri ceste opačným smerom.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie Slovenska od začiatku vojny, je 507 934. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je na úrovni 81 022. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 255 099. (ČTK)

Poľský prezident žiada Scholza a Macrona, aby navštívili Buču a Irpiň. To by podľa Dudu mohlo spôsobiť zmenu ich postoja k Rusku. 

Obaja politici podľa správ plánujú ešte v júni spolu s talianskym premiérom Mariom Draghim spoločnú cestu na Ukrajinu. Scholz a Macron čelia kritike, že nedokážu voči Rusku zaujať dostatočne rázny postoj v spojitosti s vojnou na Ukrajine. (TASR)

Ukrajina apeluje na "paritu ťažkých zbraní" pred summitom obrany, uviedol poradca ukrajinského prezidenta. Podoljak pokračoval, že Ukrajina potrebuje tisíc húfnic kalibru 155 mm; 300 MLRS; 500 tankov; dvetisíc obrnených vozidiel; tisíc dronov." (CNN)

Rusko počas vojny na Ukrajine zarobilo 93 miliárd eur z vývozu fosílnych palív. Väčšinu z nich pritom exportovalo do EÚ. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnilo nezávislé Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia vo Fínsku. (TASR)

Priemyselná zóna, v ktorej sa ukrýva asi 500 civilistov, je pod silnou delostreleckou paľbou ruských síl, uviedol guvernér Luhanskej oblasti. Serhij Hajdaj uviedol, že boje v Severodonecku sú kruté a ruské sily majú pod kontrolou asi 70 percent mesta. (The Guardian)

Bývalý ruský premiér Michail Kasianov povedal, že vojna na Ukrajine by mohla trvať až dva roky. V rozhovore pre agentúru AFP vyjadril aj presvedčenie, že Rusko by sa mohlo vrátiť na cestu demokracie. 

"Ak Ukrajina zlyhá, ďalšie budú na rade baltské krajiny," povedal. Výsledok vojny podľa jeho slov takisto rozhodne o budúcnosti Ruska. Kasianov sa podľa svojich slov presvedčil o vážnosti úmyslu ruského prezidenta Vladimira Putina začať vojnu krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.

"Keď som videl zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, uvedomil som si – áno, bude vojna," povedal Kasianov v rozhovore. Expremiérovi sa vtedy podľa jeho slov zdalo, že ruský prezident "nepremýšľa náležite" a neuvedomuje si, čo sa deje. "Nie zo zdravotného hľadiska, ale z politického," povedal Kasianov a dodal, že doteraz poznal iného Putina. (TASR)

Hackeri zverejnili na stránkach ruských televízií výzvy zamerané proti vojne na Ukrajine.  Na streamovacom portáli Smotrim.ru sa popri fotografiách, na ktorých bolo vidno skazu na Ukrajine, objavili nápis "Putin ničí Rusov a Ukrajincov! či Zastavte vojnu".

Ruská štátna televízia neskôr pripustila hackerský útok na portál Smotrim.ru a na webovú stránku spravodajskej relácie Vesti. (TASR)

Ruské sily vytlačili ukrajinské obranné jednotky z centra Severodonecka. Podľa agentúry Unian to oznámil ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej rannej správe z frontovej línie. Boje v meste podľa neho pokračujú.

"Nepriateľ - za podpory delostrelectva - podnikol útočné operácie v meste Severodoneck, čiastočne uspel, vytlačil naše jednotky z centra mesta, boje pokračujú," píše velenie ukrajinských ozbrojených síl na svojom facebookovom profile.

"Delostrelecky ostreľoval pozície obranných síl v oblastiach Lysyčansku, Severodonecku, Toškivky," dodáva štáb. (ČTK)

Amnesty International obvinila Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine. Uviedla, že útoky v Charkove zabili stovky civilistov a bola pri nich použitá zakázaná raketová munícia. (The Guardian)

V Moskve cez víkend otvorili ruskú verziu McDonald's. Reštaurácie s názvom Vkusno & točka (Chutne a bodka) sú v ruskom vlastníctve. Otvorenie sa konalo na Deň Ruska s novým logom a sloganom Názov sa mení, láska zostáva. (SME)

Zelenskyj opäť vyzval na dodávky systémov protiraketovej obrany. "Potrebujeme ich? Áno," povedal vo videopríhovore. "Na túto otázku bolo už 2606 kladných odpovedí vo forme rôznych ruských riadených striel." dodal ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež informoval, že po ruskom raketovom útoku v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny je desať ľudí stále v nemocnici. Pri útoku na mesto Čortkiv utrpelo podľa tamojších predstaviteľov v sobotu večer zranenia najmenej 22 ľudí vrátane troch žien a dieťaťa.

"Tento útok, rovnako ako drvivá väčšina ďalších ruských úderov, nemal taktický ani strategický zmysel. Je to teror, len teror," povedal Zelenskyj. "Medzi obeťami je 12-ročné dievča z Charkova. Išlo do Ternopiľskej oblasti, aby utieklo pred ruskou armádou. A takéto skutočnosti budú teraz určovať vnímanie Ruska vo svete. Nie Peter I. alebo Lev Tolstoj, ale deti zranené a zabité pri ruských útokoch," vyhlásil. (TASR)

Starosta Kyjeva apeluje na ďalšiu podporu. Kličko má vysoké očakávania, pokiaľ ide o možnú návštevu nemeckého kancelára Scholza na Ukrajine.

Scholz podľa správ plánuje ešte v júni spoločnú cestu na Ukrajinu s francúzskym prezidentom Macronom a talianskym premiérom Draghim.

"Od troch lídrov najdôležitejších krajín potrebujeme čo najskôr prísne podporné sankcie a zbrane," vyhlásil Kličko pre nemecký denník Bild, ktorý rozhovor s ním zverejnil v nedeľu večer. Politik v ňom zopakoval požiadavku na ďalšiu muníciu a modernú výzbroj. (TASR)

Turecký prezident Erdogan bude viesť nové rozhovory s Putinom a Zelenským. Týkať by sa mali koridoru na vývoz obilnín z Ukrajiny. (TASR)

Ruské sily zničili most spájajúci Severodoneck a Lysyčansk, čím podľa guvernéra Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja odrezali možnú evakuačnú cestu pre civilistov.

Hajdaj dodal, že ostreľovanie v Lysyčansku zabilo jednu ženu a zničilo štyri domy a obchodné centrum. (The Guardian)