Ukrajina Rusko Online: Rusi pri Pokrovsku zhromažďujú vojakov, podľa Zelenského je ich stotisíc

Rusko zhromažďuje jednotku so 100-tisíc vojakmi blízko mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti, uviedol Zelenskyj. 

„Dochádza k hromadeniu a koncentrácii nepriateľa. Až 100.000 – toľko máme k dnešnému ránu. V každom prípade pripravujú útočné akcie,“ povedal Zelenskyj zástupcom médií.

Ukrajinské jednotky sú však podľa neho pripravené a situáciu majú pod kontrolou, cituje agentúra DPA.

Ako dodal, že ukrajinské sily vytláčajú ohniská ruských vojakov z pohraničnej Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.

Pokrovsk je banské mesto na juhu východoukrajinskej Doneckej oblasti a pred vojnou mal približne 60-tisíc obyvateľov. Po mesiacoch obliehania a neustáleho ostreľovania ich v meste zostalo len niekoľko. Ruským jednotkám sa však doposiaľ tento strategicky dôležitý dopravný uzol dobyť nepodarilo.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na urýchlenie dodávok amerických zbraní, ktoré pre Kyjev nakúpili ďalšie členské krajiny NATO.

„Chceme, aby tento ‚koridor‘ fungoval, aby fungoval o niečo rýchlejšie,“ povedal Zelenskyj o dohode, ktorá zahŕňa nákup amerických zbraní spojencami NATO v hodnote stoviek miliónov dolárov, aby pomohli Ukrajine brániť sa pred ruskými útokmi. (TASR)

Lídri približne 30 krajín, ktoré prisľúbili poskytnúť Ukrajine bezpečnostnú podporu po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom, sa stretnú budúci týždeň, aby prediskutovali návrhy predložené armádnymi predstaviteľmi.

Oznámil to prezident Macron.

Tzv. koalícia ochotných vytvorená vo februári Francúzskom a Britániou sa snaží vypracovať plány, ako môže Ukrajinu vojensky podporiť, aby odradila Rusko od opätovného útoku po dosiahnutí prímeria. Kľúčové v tomto úsilí by podľa európskych vlád boli bezpečnostné záruky USA. Trump však až po nedávnom samite s Putinom a následnej schôdzke s európskymi lídrami zjavne súhlasil s určitou vojenskou účasťou, ako je letecká podpora.

„Naši náčelníci štábov urobili od stretnutia vo Washingtone dôležitú prácu... a v posledných niekoľkých hodinách nám znova dovolili finalizovať príspevky jednotlivých krajín,“ povedal Macron novinárom na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Koalíciu tvoria prevažne krajine EÚ, no tiež Turecko, Kanada a Austrália. Macron nepovedal, kedy alebo kde sa rozhovory s osobnou i online účasťou uskutočnia, bude však na nich ukrajinský prezident.

Veliteľ francúzskej armády v piatok povedal, že náčelníci štábov viedli vo štvrtok „pozitívne“ hĺbkové rozhovory a teraz presúvajú detailné návrhy na politickú úroveň. (TASR)

Lídri Francúzska a Nemecka vyhlásili, že zvýšia tlak na Rusko pre jeho vojnu proti Ukrajine.

„Francúzsko a Nemecko poskytnú Ukrajine dodatočnú protivzdušnú obranu,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Macron a Merz. Putin podľa nich nepreukazuje ochotu ukončiť inváziu Moskvy,

Macron neprejavil žiadnu ľútosť nad tým, že Putina začiatkom tohto mesiaca označil za „netvora pred našimi bránami“, čo Moskvu rozhnevalo.

„Hovoríme, že pred bránami Európy stojí netvor... presne to cítia Gruzínci (po invázii v roku 2008), Ukrajinci a mnoho ďalších národov,“ povedal Macron.

Francúzsky líder povedal, že ak by sa šéf Kremľa nestretol s ukrajinským prezidentom, znamenalo by to, že „podviedol“ Trumpa. „Rozdiel medzi postojmi prezidenta Putina na medzinárodných samitoch a realitou v teréne ukazuje, aký je neúprimný,“ vyhlásil Macron.

Merz varoval, že vojna na Ukrajine by mohla trvať ešte „mnoho ďalších mesiacov“, a podľa vlastných slov si nerobí ilúzie o jej rýchlom ukončení. Zopakoval, že Putin zjavne nie je ochotný stretnúť sa so Zelenským.

„Aby som bol úprimný, neprekvapuje ma to, keďže je to súčasť stratégie tohto ruského prezidenta,“ dodal kancelár s prísľubom, že v podpore Ukrajiny zotrvá.

Paríž a Berlín dodali, že Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť Európskej únie a Nemecko otvoria „strategický dialóg“ o jadrovom odstrašovaní vzhľadom na spoločné bezpečnostné výzvy.

Cieľom bude rozvoj „spoločnej strategickej kultúry a ďalšie prepojenie našich bezpečnostných a obranných cieľov a stratégií,“ uviedli. Jadrové odstrašovanie totiž obe krajiny považujú za „základný kameň“ bezpečnosti NATO. (SITA)

Ministri obrany členských štátov vyjadrili širokú podporu pre to, aby EÚ poskytovala výcvik ukrajinskej armáde aj na území tejto krajiny v prípade prímeria s Ruskom.

Uviedla to šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Únia dosiaľ vycvičila viac ako 80-tisíc ukrajinských vojakov mimo ich krajiny. Rozšírenie programu o výcvik na Ukrajine by podľa Kallasovej mohol byť súčasťou západných bezpečnostných záruk poskytnutých Kyjevu na podporu prímeria, ak ho dosiahne s Moskvou.

„Musíme byť pripravení urobiť viac. To by mohlo zahŕňať umiestnenie inštruktorov EÚ na ukrajinské vojenské akadémie a inštitúcie,“ povedala Kallasová po rozhovoroch ministrov obrany v Kodani.

Zmena mandátu výcvikovej misie by si podľa diplomatov vyžadovala jednomyseľný súhlas 27 členských štátov.

Západné krajiny v rámci mierového úsilia vedeného Spojenými štátmi diskutujú, ako by mohli garantovať bezpečnosť Ukrajiny v prípade prímeria. Trump naznačil, že USA by mohli podporiť európsky plán mierovej misie na Ukrajine, nevyslali by tam však vlastných vojakov.

Európski ministri obrany na stretnutí v Kodani prisľúbili posilnenie podpory Ukrajine a zvýšenie tlaku na Rusko, informovala agentúra AP.

„Všetci chápu, vzhľadom na to, ako sa (ruský prezident Vladimir) Putin vysmieva mierovému úsiliu, že jedinou vecou, ktorá funguje, je tlak,“ vyhlásila Kallasová.

Na tlačovej konferencii tiež priblížila, že ministri diskutovali o spôsoboch, ako obísť odmietavý postoj Maďarska voči podpore Ukrajiny. EÚ má podľa Kallasovej 6,6 miliardy eur, ktoré blokuje veto Budapešti a ktoré by mohli byť poslané Kyjevu prostredníctvom novej iniciatívy NATO nazvanej Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny, odobrenej aj Trumpom. (TASR)

 Moskva ostro kritizovala francúzskeho prezidenta Macrona za to, že Putina označil za „predátora“ a „netvora“. 

Francúzsky prezident v rozhovore pre televíznu stanicu LCI minulý týždeň varoval európskych lídrov, aby nedôverovali Putinovi. „Pre svoje vlastné prežitie musí (Putin) naďalej jesť... To znamená, že je predátor, netvor čakajúci pred našimi bránami,“ povedal Macron.

Tieto komentáre odzneli po stretnutí s Trumpom, Zelenskym a európskymi spojencami vo Washingtone.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa proti týmto výrokom ostro ohradilo. „Prekračujú nielen hranice rozumu, ale aj slušnosti a stávajú sa vulgárnymi urážkami Ruska a jeho obyvateľov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová počas tlačového brífingu. (TASR)

Rusko nevylučuje stretnutie Putina so Zelenským. Samit by však musel byť výsledkom dohodnutých podmienok.

Vyplýva to z vyjadrenia Kremľa.

„Putin... sa domnieva, že akékoľvek stretnutie na vysokej úrovni musí byť dobre pripravené a potvrdiť výsledky dosiahnuté na úrovni expertov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruské tlačové agentúry.

Poznamenal však, že práca na diplomatickej úrovni aktuálne „neprekypuje aktivitou“.

Peskov reagoval na štvrtkové vyjadrenia nemeckého kancelára Merza, podľa ktorého je v súčasnosti evidentné, že sa rokovanie Putina a Zelenského neuskutoční.

Trump na nedávnom stretnutí so Zelenským, Merzom a ďalšími európskymi lídrami v Bielom dome uviedol, že takýto samit by sa mohol konať do dvoch týždňov. Aj vtedy však Kremeľ vyhlásil len to, že Rusko je pripravené na bilaterálne rozhovory na vyššej úrovni než doteraz, ako je stretnutie šéfov diplomacií.

„Náš záujem a pripravenosť na takéto rokovania zostáva,“ povedal Peskov v piatok, pred nedeľňajšou cestou Putina do Číny.

Rusko podľa neho predložilo všetky svoje postoje ohľadom vyriešenia konfliktu na Ukrajine písomne. Okrem iného žiada, aby sa Ukrajina vzdala území anektovaných Moskvou. Zelenskyj akékoľvek územné ústupky dôrazne odmieta. (TASR)

Rusko podľa tureckého ministra zahraničných vecí Fidana zmiernilo svoje územné požiadavky voči Ukrajine.

Doteraz žiadalo odchod ukrajinských vojakov z celej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Teraz podľa Fidana žiada stiahnutie ukrajinskej armády len z celej Doneckej oblasti. Luhanskú oblasť Rusko aj tak okupuje prakticky celú a po schôdzke Vladimira Putina s Donaldom Trumpom podľa šéfa tureckej diplomacie by Moskva súhlasila s tým, že sa frontová línia v Chersonskej a Záporožskej oblasti zmrazí.

Hakan Fidan však uznal, že pre Ukrajinu by bolo ťažké vzdať sa svojho silne opevneného terénu v Doneckej oblasti, pretože by sa stala zraniteľnou. „Akonáhle sa tohto územia vzdá, zostávajúca oblasť sa stane trochu ťažko strategicky chránenou,“ povedal.

„Ale keď zohľadníte bezpečnostné mechanizmy a záruky, musíte počkať, ako sa bude problém vyvíjať," dodal.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v súvislosti s vyjadreniami tureckého ministra zahraničia uviedol, že Moskva „zámerne nezverejňuje všetky podrobnosti rozhovoru medzi oboma prezidentmi na Aljaške“, pretože by to bránilo mierovému procesu. (SITA)

Čistý zisk ruského ropného koncernu Lukoil klesol v 1. polroku tohto roka o viac než polovicu.

Výsledky ovplyvnil výrazný pokles tržieb, ktoré sa znížili takmer o pätinu.

Podľa Lukoilu dosiahol jeho čistý zisk za prvých šesť mesiacov roka 288,6 miliardy rubľov, čo v prepočte predstavuje 3,59 miliardy dolárov (3,07 miliardy eur). V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka to znamená pokles o 51,2 percenta.

Výrazne klesol aj zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi. Dosiahol 606,2 miliardy rubľov. Oproti 1. polroku 2024 to predstavuje pokles o 38 percent. Zisk iba pred zdanením klesol o takmer polovicu na 414,8 miliardy rubľov.

Vývoj zisku výrazne ovplyvnil pokles tržieb. Za prvých šesť mesiacov roka dosiahli zhruba 3,6 bilióna rubľov, čo v medziročnom porovnaní znamená pokles o 17 percent. (TASR)

Lesný požiar spôsobený dronmi vypukol na juhu Ruska neďaleko paláca Gelendžik, ktorý podľa ruskej opozície patrí Putinovi.

Do piatkového rána sa požiar rozšíril na plochu 41,5 hektára. Niektoré správy naznačujú, že požiar, ktorý vypukol vo štvrtok ráno, by mohol byť približne 3 alebo 4 kilometre od paláca. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Ruská Nadácia proti korupcii v roku 2021 deň po zatknutí lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného, ktorý zomrel vo väznici, zverejnila informácie o paláci Gelendžik. Podľa nadácie palác postavili štátne firmy Rosnefť a Transnefť, na ktorých čele sú Putinovi kamaráti.

Oficiálna rozloha paláca je 17 691 štvorcových metrov a panstvo sa rozprestiera na 68 hektároch. Podľa Nadácie proti korupcii je pozemok stokrát väčší. (SITA)

Putin sa podľa šéfky diplomacie EÚ Kallasovej vysmieva akémukoľvek mierovému úsiliu.

Treba zvýšiť tlak na Rusko, to je jediné, čomu rozumejú, uviedla Kallasová pred neformálnym rokovaním ministrov obrany krajín EÚ v Dánsku.

Hlavnými témami, o ktorých budú ministri diskutovať, sú podľa Kallasovej ruská vojna proti Ukrajine a tiež obranná pripravenosť Európskej únie.

"Videli sme včera (vo štvrtok) ďalší veľký útok na Kyjev, ktorý zasiahol aj misiu EÚ. Tieto útoky ukazujú, že Putin sa len vysmieva mierovému úsiliu," povedala Kallasová novinárom. 

V súvislosti so zvýšením tlaku na Rusko hovorila Kallasová o práci na ďalšom, v poradí už devätnástom balíku sankcií proti Moskve. Ten by EÚ mohla predstaviť v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.

Nové sankcie by sa mohli opäť týkať energetickej oblasti, ale aj finančných služieb, poznamenala šéfka diplomatickej služby EÚ. (ČTK)

Počet obetí rozsiahleho štvrtkového ruského útoku na Kyjev stúpol na 23, informoval šéf vojenskej správy Tkačenko.

Rusko v noci na štvrtok napadlo Kyjev raketami, riadenými strelami a dronmi. Podľa Tkačenka zomrelo po najkrvavejšom augustovom útoku 23 ľudí vrátane štyroch detí. Doposiaľ posledné údaje uvádzali 21 obetí.

Útok ostro odsúdili viacerí západní predstavitelia ako ruskú brutalitu v čase, keď sa Trump snaží ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Podľa prezidenta Zelenského sú najnovšie útoky jasnou ruskou odpoveďou všetkým, ktorí mesiace vyzývali na prímerie.

"Najmladšie (zabité) dievča nemalo ani tri roky," napísal prezident Zelenskyj po ukončení záchranných prác a pátraní v Kyjeve. "Rusko musí niesť zodpovednosť za tento útok, rovnako ako za všetky ďalšie útoky na náš štát, na náš ľud a na všetko svetové úsilie o ukončenie tejto vojny," uviedol a vyzval svet na reakciu na počínanie Ruska, ktoré "volí rakety namiesto diplomacie". Potrebné sú silné sankcie, silný tlak a rázne kroky, "aby sa vrahovia necítili beztrestne".

Rusko podľa Zelenského rozumie len sile a teraz je potrebná demonštrácia sily, ktorú majú Spojené štáty, Európa a krajiny skupiny G20.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

There was a report from Ukraine’s Minister of Internal Affairs Ihor Klymenko. At the site of the Russian strike on a residential building in Kyiv’s Darnytskyi district, rescue operations have been completed, and work continues to clear the destroyed structures. At this moment, it https://t.co/5d7lNMsUMB

29.8.2025 o 9:07 · archivované: 29.8.2025 o 10:33

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dnes v noci útočili ruské drony na Dnipro, uviedol na telegrame šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Do útoku sa podľa neho zapojilo osem dronov. Lysak neskôr spresnil, že nálet si vyžiadal dve obete, muža a ženu. Zranenia utrpeli traja ľudia, z toho 46-ročný muž je vo vážnom stave.

Nočné ostreľovanie hlási tiež mesto Cherson ležiace pri frontovej línii, kde ruské delostrelectvo zranilo troch ľudí.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že zlikvidovalo 54 ukrajinských bezpilotných lietadiel. (ČTK)

Rusko láka ženy z Afriky na prácu a štúdium. Končia v továrni na drony. (SME)

Európski lídri zvažujú vytvorenie 40-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi ukrajinskými a ruskými silami.

Zóna má byť ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Informuje portál politico.com, ktorý sa odvoláva na piatich nemenovaných európskych diplomatov.

Podľa nich je nárazníková zóna jedným z niekoľkých návrhov, o ktorých diskutujú vojenskí a civilní predstavitelia buď rámci povojnového scenára, alebo ako súčasti prímeria. Medzi krajinami však neexistuje konsenzus o šírke takejto zóny, nie je takisto jasné, či by s ňou Kyjev súhlasil vzhľadom na potenciálne územné ústupky. Spojené štáty sa podľa diplomatov v súčasnosti do týchto diskusií nezapájajú.

Politico poznamenáva, že skutočnosť, že sa uvažuje o vyčlenení časti ukrajinského územia s cieľom dosiahnuť krehký mier, naznačuje zúfalstvo štátov NATO snažiacich sa ukončiť vojnu trvajúcu už viac ako 3,5 roka.

„Chytajú sa slamky,“ cituje Politico bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Pentagónu Jima Townsenda, ktorý pôsobil v ére prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že niekoľko britských a francúzskych pozorovateľov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ dodal.

Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka počas studenej vojny, píše Politico.

Pokiaľ ide o počet vojakov, ktorí by mali kontrolovať nárazníkovú zónu, diskutuje sa o počte od 4000 do 60.000. Žiadna krajina však zatiaľ k vyslaniu vojakov oficiálne nezaviazala, prezident USA Donald Trump možnosť zapojenia amerických vojakov vylúčil.

Podľa dvoch diplomatov by akékoľvek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zároveň by cvičili ukrajinských vojakov.

Spojenci podľa jedného z európskych diplomatov otáľajú s verejnými záväzkami týkajúcimi sa vyslania vojakov, kým nebudú známe kľúčové detaily. V súčasnosti prebiehajú diskusie o pravidlách použitia sily na frontovej línii, zvládnutí eskalácie konfliktu s Ruskom a prípadnej potrebe, aby tretie krajiny hliadkovali v oblasti, ak by Kremeľ namietal proti aliančným jednotkám v nárazníkovej zóne.

Francúzske a britské sily budú pravdepodobne tvoriť jadro zahraničného vojenského kontingentu. Obe krajiny presviedčajú ostatných spojencov, aby tiež poskytli vojenskú podporu. Poľsko a Nemecko však namietajú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu, pretože sa obávajú, že by ich to urobilo zraniteľnými voči ruskému útoku.

Poprední predstavitelia Pentagónu už svojim európskym partnerom naznačili, že USA budú hrať minimálnu úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, uvádza Politico. „Všetci čakajú, kým predstavitelia amerického ministerstva obrany objasnia, ako ďaleko sú ochotní zájsť a nechávajú Európanov, aby ukázali svoje karty,“ povedal európsky diplomat. (TASR)

Zelenskyj usporiadal vo štvrtok virtuálne koordinačné stretnutie s lídrami Poľska, Litvy, Lotyšska, Estónska a Dánska.

Hlavnými témami rokovaní boli bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, dlhodobá podpora armády a zvýšený tlak na Rusko. 

Počas diskusie s prezidentmi Poľska Karolom Nawrockim, Litvy Gitanasom Nausédom, Lotyšska Edgarsom Rinkévičsom, Estónska Alarom Karisom a dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou poukázal Zelenskyj na dôležitosť bezpečnostných záruk pre Ukrajinu v prípade opakovaného útoku Ruska.

Ich základom by podľa neho mala byť silná ukrajinská armáda vrátane jej stabilného a dlhodobého financovania, dodávok a výroby zbraní.

„Keď hovoríme o bezpečnostných zárukách, potrebujeme jasné odpovede: Kto nám pomôže brániť sa na súši, vo vzduchu a na mori, ak Rusko opäť zaútočí,“ povedal Zelenskyj.

Dodal, že z Ruska prichádzajú negatívne signály týkajúce sa jeho stretnutia s Putinom. „Úprimne povedané, myslíme si, že Putin má stále záujem len na pokračovaní tejto vojny.“

Zelenskyj zdôraznil, že USA sú pripravené podieľať sa na poskytovaní bezpečnostných záruk spolu s Európou.

„S prezidentom (Donaldom) Trumpom sme sa dohodli, že Amerika bude súčasťou bezpečnostných záruk. To je dobré a je to veľmi dôležité rozhodnutie. Prezident Trump si myslí, že Európania by mali viesť tento proces, ale Amerika je pripravená sa pripojiť a pomôcť ho koordinovať,“ povedal Zelenskyj.

Litovský prezident poznamenal, že všetci vidia, že šéf Kremľa sa snaží okupovať čo najviac územia Ukrajiny. Podľa Nausédu je jediný spôsob, ako dosiahnuť mier, sila, najmä sankcie.

Estónsky prezident podporil myšlienku, že by mal existovať podrobný prehľad toho, čo každá krajina konkrétne urobí pre zaručenie bezpečnosti Ukrajiny.

Dánska premiérka poznamenala, že od stretnutia Trumpa a Zelenského vo Washingtone uplynuli takmer dva týždne, ale nie sú žiadne náznaky, že by Rusko bolo pripravené na rokovania na úrovni lídrov. Preto je podľa nej dôležité zvýšiť tlak na Rusko. Zdôraznila tiež dôležitosť podpory ukrajinského obranného priemyslu, ktorý je schopný zvýšiť výrobu zbraní, ak sa zabezpečí dostatočné financovanie.

Poľský prezident uviedol, že analyzoval ekonomickú situáciu v Rusku, ktorá ukazuje, že sankcie fungujú. Dodal, že o tom bude diskutovať s Trumpom počas svojej návštevy vo Washingtone, ktorá sa uskutoční 3. septembra. Tiež zdôraznil, že bez Ukrajiny nemožno robiť žiadne rozhodnutia o Ukrajine. (TASR)

USA schválili potenciálny predaj 3350 striel s plochou dráhou letu dlhého doletu ERAM Ukrajine.

Celková hodnota je 825 miliónov dolárov (približne 706 miliónov eur).

Oznámila Agentúry pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá patrí pod ministerstvo obrany.

Ukrajina na tento nákup využije finančné prostriedky z Dánska, Holandska a Nórska, ako aj z finančného programu FMF rezortu diplomacie USA.

Hlavnými dodávateľmi budú spoločnosti Zone 5 Technologies a CoAspire.

Podľa ministerstva zahraničných vecí USA tento projekt podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti Spojených štátov zlepšením bezpečnosti partnerskej krajiny, ktorá je zárukou politickej stability v Európe. Zároveň zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že bude schopná sebaobrany. Americký rezort konštatoval, že nezmení základnú vojenskú rovnováhu v regióne.

ERAM je strela s plochou dráhou letu dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu. Je určená na ničenie pozemných a námorných cieľov. Jej modulárna konštrukcia umožňuje jej prispôsobenie na rôzne účely.

Denník Wall Street Journal 24. augusta s odvolaním sa na vlastné zdroje napísal, že Trumpova vláda schváli do týždňa predaj 3350 rakiet ERAM Ukrajine, ktoré by mali byť dodané približne o šesť týždňov. Realizácia tohto predaja bola podľa WSJ odložená z dôvodu rokovaní Trumpa s Putinom a Zelenským.

Zdroje WSJ tiež uviedli, že použitie systému ERAM s dosahom 240 - 450 kilometrov by si vyžadovalo aj súhlas Pentagónu. (TASR)

Útoky na Kyjev dokazujú, že Moskva nemá záujem rokovať o ukončení vojny, tvrdí talianska premiérka Meloniová.

„Intenzívne útoky na Kyjev ukazujú, kto stojí na strane mieru a kto nemá v úmysle ísť cestou rokovaní,“ napísala Giorgia Meloniová na sociálnej sieti X.

Zdôraznila, že Taliansko stojí pri Ukrajine v jej boji proti agresii Ruska.

„Myslíme na ukrajinský ľud, civilistov a rodiny nevinných obetí, vrátane detí, ktoré sa stali obeťami nezmyselných ruských útokov,“ dodala.

Maďarský minister zahraničia reagoval na kritiku po zákaze vstupu do schengenu pre veliteľa ukrajinských dronistov.

Poľský rezortný kolega Radoslaw Sikorski veliteľa ukrajinských bezpilotných síl Roberta „Maďara“ Brovdiho pozval do Poľska. Šéf maďarskej diplomacie na X reagoval aj na ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

„Zatiaľ čo ruské rakety zosielajú smrť na Kyjev, Maďarsko zakazuje vstup odvážnemu príslušníkovi maďarskej národnosti, ktorý sa odvážil bojovať za slobodu Ukrajiny. Veliteľ Maďar, ak potrebujete oddych a rekreáciu a Maďarsko vás nevpustí, buďte našim hosťom v Poľsku,“ uviedol na sociálnej sieti X Sikorski na margo rozhodnutia Budapešti.

Péter Szijjártó
@FM_Szijjarto

Endangering Hungary’s energy security has nothing to do with the freedom of Ukraine! https://t.co/TthSh9MfY7

28.8.2025 o 17:17 · archivované: 28.8.2025 o 22:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf maďarskej diplomacie na túto ponuku reagoval odpoveďou priamo pod Sikorského príspevkom. „Ohrozenie energetickej bezpečnosti Maďarska nemá nič spoločné so slobodou Ukrajiny,“ vyhlásil.

Sybiha v reakcii na rozhodnutie Budapešti napísal, že „Maďarsko stojí na zlej strane histórie“. Szijjártó mu na sociálnej sieti taktiež odpovedal.

„Toto nie je naša vojna! Nie sme za ňu zodpovední, nezačali sme ju, nezúčastňujeme sa na nej. Prestaňte nás provokovať, prestaňte ohrozovať našu energetickú bezpečnosť a prestaňte sa snažiť vtiahnuť nás do vašej vojny,“ napísal.

Rozhodnutie maďarskej vlády už okomentoval aj sám Brovdi. Na Telegrame zverejnil video z útoku na Družbu v blízkosti bieloruských hraníc.

„Rusi choďte domov,“ napísal v popise príspevku a maďarskej vláde odkázal, že „do vlasti svojho otca prídem aj bez vás“.