MOSKVA, BRATISLAVA. Mladá Juhoafričanka Honour Zuma stojí na videu v krátkej huňatej bunde pred budovou v ruskej Tatárskej republike. Svojim zhruba 1,7 milióna sledovateľom na sociálnej sieti tiktok ponúka možnosť "nového štartu" prácou v Rusku.
Oslovuje najmä mladé ženy, ktorým ponúka dvojročný "štartovací program" na rozbehnutie kariéry. Hovorí, že záujemkyne dostanú ubytovanie aj hodiny ruštiny - v akých sférach majú pracovať, však už nešpecifikuje.
Viaceré medzinárodné mimovládne organizácie však svoje podozrenia majú. Ide podľa nich o ruský plán nalákať mladé ženy do továrne, kde budú montovať drony pre vojnu na Ukrajine.
Situáciu už začala prešetrovať aj juhoafrická vláda, ktorá je novým trendom podľa vlastných slov "extrémne znepokojená".
"Skupiny obchodujúce s ľuďmi lákajú ľudí do najrôznejších nelegálnych aktivít v podmienkach otroctva. Ak niečo vyzerá príliš dobre na to, aby to bola pravda, vyhľadajte si druhý názor," napísal na sociálnej sieti X predstaviteľ juhoafrického ministerstva zahraničia Clayson Monyela, ktorý pred ponukami varoval najmä mladé ženy.
Podobné prípady sú známe aj z iných krajín Afriky, ako aj z juhovýchodnej Ázie či z Latinskej Ameriky.
Napriek tomu, že ženy sú ďaleko od frontu, vojnou sú tiež priamo ohrozené. Ukrajinci totiž dronovú továreň aj ekonomickú zónu Alabuga, kde sa nachádza, viackrát bombardovali - naposledy sa tak stalo začiatkom augusta.
V článku sa dočítate aj:
- ako sa mladé Afričanky do Ruska dostanú,
- že program vyšetrujú vláda aj Interpol,
- že Kremeľ podľa analytikov zneužíva ľudí z chudobnejších krajín.
Južná Afrika programy prešetruje
Spomínaná influencerka známa pod prezývkou Cyan Boujee ďalej hovorí, že Rusko hľadá ženy vo veku od 18 do 22 rokov.
"O dievčatá sa tu zrejme starajú dobre - z Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky," hovorí na videu, z ktorého cituje web BBC.
O pracovných ponukách, ktoré sa šíria na instagrame či tiktoku, informovali podľa medializovaných informácií viacerí tamojší influenceri. Na sociálnych sieťach sa však proti nim strhla kritika a vznikla aj petícia, ktorá od influencerov požaduje, aby takéto programy v Rusku nepropagovali a namiesto toho sa zamerali na informácie o nebezpečenstve obchodovania s ľuďmi.
Na tieto slová reagovala aj spomínaná juhoafrická influencerka. Po kritike video zo sociálnych sietí stiahla a ospravedlnila sa so slovami, že podobné príspevky už neuverejní.
"Obchodovanie s ľuďmi je veľmi vážnym problémom. Musela som (videá) hneď vymazať, na peniazoch mi nezáleží," povedala 24-ročná Juhoafričanka svojim sledovateľom s tým, že celá záležitosť bola "veľkým poučením" pre ňu aj ďalších kolegov.

Influencerom podľa tamojších zákonov trest nehrozí, vláda nateraz nepodniká kroky ani proti ruským programom - celú situáciu však monitoruje.
"Juhoafrická vláda zatiaľ nenašla žiadne dôveryhodné dôkazy o tom, že pracovné ponuky v Rusku sú v rozpore s ich deklarovaným účelom. Aktívne však vyšetruje správy o zahraničných programoch, ktoré verbujú Juhoafričanov pod falošnými zámienkami,“ uviedlo koncom augusta pre agentúru Bloomberg juhoafrické ministerstvo medzinárodných vzťahov a spolupráce.
Úrady v Pretórii si preto na zodpovedanie otázok môžu predvolať ruských diplomatov, dodal nemenovaný zdroj agentúry oboznámený so situáciou.
Posilniť pracovné sily
Pracovné ponuky propaguje aj juhoafrická Obchodná aliancia žien. "Rusko má dopyt po pracovnej sile. Južná Afrika si zas prechádza krízou nezamestnanosti," vysvetlila reklamu pre Bloomberg Lebogang Zulu, predsedníčka ženskej aliancie, ktorá sama v máji v Rusku obchodnú dohodu podpísala.
Rusku chýbajú pracovníci pre starnúcu populáciu a ľudské straty na fronte. V Juhoafrickej republike je zas nezamestnaná tretina ľudí v produktívnom veku.
Inzeráty sa sústreďujú najmä na tzv. špeciálnu ekonomickú zónu Alabuga v Tatársku na západe Ruska, kde videá natáčali aj juhoafrickí influenceri.
Juhoafrická študentská komisia hovorí o tom, že mladí ľudia budú v Alabuge pracovať najmä na stavbách a v pohostinských zariadeniach. Podľa reklám programu, ktorý Alabuga ponúka, môže dostať mesačnú mzdu v prepočte 690 eur.

Nútená výroba dronov
V spomínanej zóne sa však nachádza aj továreň na drony, ktoré ruská armáda využíva na útoky na Ukrajine. Závod je jedným z hlavných dodávateľov bezpilotných lietadiel, mesačne tam zamestnanci vyrobia okolo dvesto dronov Šáhid, ktoré pochádzajú z Iránu, píše ruský nezávislý portál Moscow Times.
Práve v tejto továrni však končí väčšina žiadateľov o ruský "študijno-pracovný" program - a deje sa to už dlhšie. Programy "využívajú mladých ľudí a od študentov a pracovníkov požadujú dlhé hodiny, často viac ako na plný úväzok", píše vo svojej správe z minulého júla nezisková organizácia Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť so sídlom vo Washingtone.
Americký think-tank dodáva, že ruský program sa okrem ľudí z chudobnejších krajín zameriava aj na ruských žiakov - tínedžerov, niektorí majú len 16 rokov.
"Odhadujeme, že zhruba 90 percent žien, ktoré idú do Alabugy, skončí na dronovom programe… a vyrábajú zbrane," povedal najnovšie pre Bloomberg spoluautor správy Spencer Faragasso z washingtonskej organizácie.
Tieto zistenia potvrdzuje aj ďalšia mimovládna organizácia, Globálna iniciatíva proti nadnárodnej kriminalite. Vo svojej správe z mája 2025 píše, že väčšina ľudí dopredu nevie, že skončí v továrni na drony.
"Záujemcov lákajú na prácu pod falošnými zámienkami týkajúcimi sa povahy práce, pracovných podmienok a príležitostí na vzdelávanie," píšu výskumníci.

Nástup do práce ľutujú
Vyššie uvedené tvrdenie potvrdzujú aj pracovníčky, s ktorými sa vlani v októbri podarilo rozprávať novinárom tlačovej agentúry AP. Niekoľko žien sa sťažovalo na dlhé hodiny v práci pod stálym drobnohľadom, ako aj na nenaplnené sľuby o vyšších príjmoch a možnosti štúdia.
Problémom je aj práca s chemikáliami bez ochranných prostriedkov, ktorá im narúša kožu na tvári.
"Spoločnosť len vyrába drony, nič viac. Ľutujem a preklínam deň, keď som tieto veci začala vyrábať," povedala pre AP nemenovaná Afričanka, ktorá odpovedala na inzerát o štúdiu a skončila pri práci v továrni.
Novinári tiež zistili, že na podobné ponuky reagovali aj v Ugande, Rwande, Keni, Južnom Sudáne, Nigérii či v Sierre Leone. Iniciatívu sa Rusi podľa ich informácií snažia rozšíriť aj do Latinskej Ameriky či do štátov južnej Ázie ako Srí Lanka.
V apríli tohto rok zas program pod správou Alabugy navštívil univerzitné podujatie v Botswane. Keď sa naňho tamojší študenti a ich rodičia pýtali, ruskí predstavitelia uviedli, že ide o spôsob, ako podporiť mladé ženy - výrobu dronov však popreli, napísala vtedy agentúra Bloomberg.
Podozrenia z vykorisťovania tak však neodohnali. V Botswane dokonca ruskú spoločnosť vyšetrovala pre podozrenia z obchodovania s ľuďmi medzinárodná organizácia Interpol, dodali novinári.
Analytici sa zhodujú na tom, že Kremeľ takto na svoje vojenské účely využíva ľudí zo znevýhodnených pomerov.
"Mnohé ženy žijú na miestach, kde sú zraniteľné, kde majú menej príležitostí na vzdelanie, prácu, nezávislý živo a cestovanie. Keď prídu do Alabugy, zažijú trpké prebudenie z toho, čo im bolo sľúbené a akú prácu v skutočnosti robia," uviedol pre Bloomberg výskumník Faragasso z think-tanku Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť, ktorý sa zahraničným náborom do ruskej továrne zaoberá.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine