Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská delegácia sa v piatok stretne v New Yorku s tímom prezidenta Trumpa

Maďarsko zažalovalo Európsku úniu pre rozhodnutie poskytovať výnosy zo zmrazeného ruského majetku Ukrajine.

Napísal to web stanice Euronews, podľa ktorého sa prípadom zaoberá Tribunál Súdneho dvora Európskej únie, teda súd nižšej inštancie. Podľa maďarských médií by rozsudok mohol vytvoriť precedens pre ochranu práva veta, ktorej sa Budapešť v žalobe domáha.

Členské krajiny EÚ sa vlani zhodli, že budú využívať výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej povojnovú rekonštrukciu. Väčšina výnosov sa má v prospech Kyjeva použiť prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa financujú nákupy zbraní, na ktorých sa Maďarsko nezúčastňuje.

Budapešť v žalobe tvrdí, že Európska únia nerešpektovala jej právo veta a obišla ho s tým, že Maďarsko nie je štátom prispievajúcim na nákupy zbraní pre Ukrajinu.

"V dôsledku boli porušené princípy rovnosti členských štátov a demokratického fungovania Európskej únie, pretože členský štát bol zbavený, neospravedlniteľne a bez právneho základu, svojho hlasovacieho práva," uvádza sa podľa Euronews v žalobe.

Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, často blokuje únijné opatrenia namierené proti Moskve za jej agresiu voči susednej krajine.

Budapešť svoju sťažnosť podala v máji, súd ju akceptoval tento týždeň. Zaoberať sa ňou môže aj niekoľko rokov, kým vydá rozhodnutie, píše web. (ČTK, euronews)

Novou ukrajinskou veľvyslankyňou v USA bude bývalá podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová.

Vo svojom večernom posolstve to v stredu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V predchádzajúcom kabinete mala Stefanišynová zodpovednosť za európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny a pôsobila aj ako ministerka spravodlivosti.

"Formálne postupy sú kompletné - dnes som podpísal dekrét o jej vymenovaní za veľvyslankyňu," uviedol na adresu Stefanišynovej Zelenskyj.

Od novej šéfky diplomatickej misie vo Washingtone prezident očakáva realizáciu dohôd s USA, predovšetkým v oblasti obrany.

"V mnohých ohľadoch závisí dlhodobá bezpečnosť Ukrajiny na vzťahoch s Amerikou. Na stole sú dva ukrajinské návrhy. Ide o dohodu o zbraniach pre Ukrajinu a dohodu o moderných dronoch pre Spojené štáty," dodal Zelenskyj.

Podľa agentúry AFP ide o dohodu o nákupe amerických zbraní európskymi spojencami Kyjeva pre Ukrajinu a ďalej o dodávky ukrajinských dronov Spojeným štátom.

Prezident zároveň poďakoval končiacej veľvyslankyni v USA Oksane Markarovovej, ktorej podľa svojho vyjadrenia ponúkol, aby zostala v jeho tíme. Markarovová pôsobila na čele veľvyslanectva vo Washingtone od roku 2021.

Stefanišynová sa podľa AFP podieľala na nedávno vyrokovanej dohode medzi Kyjevom a Washingtonom o prístupe Američanov k ukrajinským nerastom.

Pôsobila v predchádzajúcej vláde vedenej premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorá ale v júli prešla obmenou a novou šéfkou vlády sa stala Julija Svyrydenková. Vymenili sa aj viacerí ministri. (ČTK)

Delegácia Ukrajiny sa v piatok v New Yorku stretne s predstaviteľmi USA, oznámil Zelenskyj.

Stretnutie bude súvisieť s pokračujúcou snahou Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine.

Informuje o tom agentúra AFP.

„V piatok sa v New Yorku v Spojených štátoch uskutoční stretnutie s tímom prezidenta Trumpa,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Schôdzka podľa neho nadviaže na rokovania vo Švajčiarsku, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok.

Ruská ekonomika v júli vzrástla, medziročná miera inflácie v auguste dosiahla 8,46 percenta.

Hrubý domáci produkt Ruska sa v období január až júl zvýšil medziročne o 1,1 percenta, pričom v júli vzrástol o 0,4 percenta. 

Uviedlo to ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja s odvolaním sa na predbežné údaje štatistického úradu Rosstat.

Informovala o tom agentúra TASS.

Podľa údajov ministerstva hospodárskeho rozvoja sa rast HDP v júli 2025 spomalil na 0,4 % z 1 % v júni.

Rosstat v separátnej správe informoval, že medziročná miera inflácie v Rusku v období od začiatku augusta do 25. augusta dosiahla 8,46 %. (TASR)

Ruská vláda predĺžila zákaz vývozu benzínu v snahe znížiť ceny, ktoré vzrástli po ukrajinských útokoch na rafinérie.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajina pravidelne útočí na ruské rafinérie a ropné sklady, aby zabránila Moskve financovať ofenzívu proti nej.

Rusko, jeden z najväčších svetových producentov ropy, prijalo v predchádzajúcich mesiacoch niekoľko opatrení na zníženie cien pohonných látok, ktoré tento mesiac dosiahli takmer rekordné maximá.

Vláda na sociálnej sieti Telegram oznámila, že zaviedla „nový dočasný zákaz vývozu benzínu pre automobily“ do 31. októbra s tým, že chce „udržať stabilnú situáciu na domácom trhu s palivami“.

Nedávne ukrajinské útoky narušili tiež leteckú a železničnú dopravu. To prinútilo viac ľudí jazdiť autom počas letnej sezóny, čo ešte zvýšilo dopyt po benzíne. (TASR)

Dodávky ropy z Ruska do Maďarska cez ropovod Družba sa obnovia vo štvrtok, oznámil minister zahraničia Szijjártó.

Maďarský minister to povedal po telefonickom rozhovore s prvým námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom.

Informuje o tom agentúra TASS.

„Najnovší útok Ukrajiny raketami a dronmi na ropovod Družba spôsobil také vážne škody, že opravy trvajú niekoľko dní. Prvý námestník ruského ministra energetiky Pavel Sorokin ma informoval, že po intenzívnej práci sa našlo dočasné riešenie, takže dodávky ropy do Maďarska sa môžu zajtra (28. 8.) obnoviť v testovacom režime v nižších objemoch,“ napísal minister zahraničných vecí na sociálnej sieti Facebook. (TASR)

Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall otvoril najväčší závod na výrobu munície v Európe, zúčastnil sa aj šéf NATO Rutte. (TASR)

Orbán môže po rozhovore s Trumpom zmeniť postoj k vstupu Ukrajiny do EÚ, informoval portál Politico.

Dvaja diplomati v rozhovore pre tento portál vyjadrili nádej, že patová situácia okolo vstupu Ukrajiny do EÚ môže byť v nadchádzajúcich mesiacoch prekonaná, a to vzhľadom na tlak voči Budapešti.

Maďarský predseda vlády opakovane vyhlásil, že sa stavia proti členstvu Ukrajiny v eurobloku, a Politico poznamenalo, že Orbán o údajnej zmene svojho postoja dosiaľ verejne nehovoril.

Politico nedávno informovalo, že európski predstavitelia zvažujú otvorenia prvého klastra pre Moldavsko ešte pred septembrovými parlamentnými voľbami, čo by podľa tohto portálu po prvý raz posunulo Moldavsko na ceste k členstvu EÚ pred Ukrajinu.

Kyjev však vyjadril nespokojnosť s takýmto krokom a uviedol, že by to Ukrajincom vyslalo nesprávny signál uprostred mierových snáh sprostredkovaných USA.

Diplomati však povedali, že po telefonickom rozhovore Trumpa s Orbánom, v ktorom údajne šéf Bieleho domu vyvíjal tlak na maďarského premiéra v súvislosti s členstvom Ukrajiny, sa dynamika zmenila.

Ukrajina totiž dúfa, že tlak zo strany amerického prezidenta by mohol Orbána presvedčiť, aby zmiernil svoj odpor, konštatuje Politico.

„Teraz má možnosť zliezť z toho (protiukrajinského) stromu,“ povedal jeden diplomat. Politico poznamenalo, že Orbán je známy tým, že mení svoje postoje.

Podľa francúzskeho predstaviteľa existujú výhody ako pre kandidátstvo Ukrajiny, tak pre kandidátstvo Moldavska. Rozhodnutia v Bruseli však musia byť jednomyseľné. Rozhodnutie sa očakáva v najbližších dňoch alebo týždňoch, tvrdí Politico.

Trump telefonoval s Orbánom po nedávnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími európskymi lídrami v Bielom dome.

Zdroje pre agentúru Bloomberg uviedli, že európski lídri v jednej chvíli počas tohto stretnutia požiadali Trumpa, aby využil svoj vplyv na Orbána a vyvinul naňho tlak, aby prestal brániť vstupu Ukrajiny do EÚ.

Orbánov následný príspevok na sieti Facebook naznačil, že si vypočul požiadavky európskych lídrov týkajúce sa prístupového procesu Ukrajiny k EÚ, ale že nemá v úmysle ustúpiť.

Napísal, že členstvo Ukrajiny v EÚ neposkytuje žiadne bezpečnostné záruky a že viazanie členstva krajiny na bezpečnostné záruky je zbytočné a nebezpečné. (TASR)

Orbán pohrozil Kyjevu dlhodobými následkami za Zelenského slová o útokoch na ropovod Družba.

Maďarský premiér Viktor Orbán pohrozil Kyjevu dlhodobými dôsledkami. Reagoval tým na výrok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v nedeľu pred novinármi pripustil, že útoky ukrajinských dronov na ropovod Družba v Rusku súvisia s Orbánovým odporom proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. 

Server Politico ale s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov napísal, že americký prezident Donald Trump Orbána presvedčil, aby zmiernil svoj odpor proti prijatiu Ukrajiny do dvadsaťsedmičky, ktorej príslušné rozhodnutie vyžaduje jednomyseľnosť.

O pokračovaní slovných prestreliek medzi Kyjevom a Budapešťou informujú ukrajinské a maďarské médiá. Ropovod Družba prepravuje ruskú ropu na Slovensko a do Maďarska, ale v minulom týždni tieto dodávky narušili opakované nálety ukrajinských dronov.

Samotný Orbán, ktorý opakovane vystupoval proti členstvu Ukrajiny v EÚ, o zmene svojho postoja doteraz nič nepovedal, napísal server BBC News.

"Bol to rušný víkend. Prezident Zelenskyj otvorene vyhrážal Maďarsku. Priznal, že útočí na ropovod Družba, pretože nepodporujeme členstvo Ukrajiny v EÚ. To ukazuje, že Maďari urobili správne rozhodnutie," vyhlásil Orbán podľa denníka Magyar Nemzet a zdôraznil, že do EÚ sa nevstupuje vydieraním, bombardovaním ani vyhrážkami. "Zelenského slová zanechajú dlhý tieň," varoval. (ČTK)

Západ diskutuje o zárukách pre Ukrajinu podobných článku 5 NATO, uviedla talianska premiérka Meloniová.

Hlavným predmetom diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu je návrh mechanizmu, ktorý by vychádzal z článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, uviedla podľa agentúry TASS talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským na sieti X napísal, že už nastal čas zorganizovať rokovania lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram bezpečnostných záruk.

Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by garancie mali byť podobné článku 5 zmluvy o NATO.

„Taliansko vždy zastávalo názor, že mier závisí od spoľahlivých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Toto bolo potvrdené na nedávnom stretnutí v Washingtone medzi Európania, Američanmi a Ukrajincami. Návrh Talianska na mechanizmus inšpirovaný článkom 5 NATO je teraz hlavným predmetom diskusie,“ citovala TASS Meloniovej vyjadrenie na podujatí v Rimini.

Pokiaľ ide o možné zapojenie USA do bezpečnosti Kyjeva, denník Financial Times (FT) v utorok s odvolaním sa na svoje informoval, že Spojené štáty sú pripravené poskytnúť spravodajskú podporu, dohľad nad bojiskom a protivzdušnú podporu pre akúkoľvek západnú vojenskú misiu, ktorá by bola po skončení bojov nasadená na Ukrajine.

Zdroje ale upozornil, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with President of Finland @alexstubb. A very good conversation – as always. We are coordinating our positions to deliver more substantial results.

Our teams are actively preparing the architecture of strong and multilateral security guarantees for Ukraine, with everyone

27.8.2025 o 10:32 · archivované: 27.8.2025 o 11:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Naše tímy aktívne pripravujú architektúru silných a multilaterálnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu za účasti všetkých zainteresovaných strán – Európanov, Američanov a našich ďalších partnerov v Koalícii ochotných,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

„Je už čas zorganizovať formát diskusií lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram,“ vyzval

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie. Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu.

Zdroje FT tvrdia, že USA naďalej odmietajú vyslanie vlastných vojakov na Ukrajinu. (TASR)

Viac než 100-tisíc ukrajinských domácností zostalo po nočných ruských útokoch v šiestich oblastiach bez elektriny.

Ruské sily značnej poškodili infraštruktúru na prepravu plynu v Poltavskej oblasti a zasiahli zariadenie na jednej z kľúčových rozvodní v Sumskej oblasti, uviedlo ministerstvo energetiky na platforme Telegram.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o ruských útokoch na sieti X. „Útok spôsobil výpadky elektrickej energie v Poltavskej, Sumskej a Černihivskej oblasti, v dôsledku čoho zostalo bez elektrickej energie viac ako 100-tisíc domácností. Všetky pohotovostné zložky pracujú na mieste, aby čo najskôr obnovili dodávky elektrickej energie,“ napísal prezident.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Restoration efforts are now underway in the Sumy region after Russian drone strikes. Nearly a hundred UAVs and targeted overnight attacks on our regions, aimed specifically at civilian infrastructure. Unfortunately, energy facilities were damaged. The attack caused power outages https://t.co/YUMmvGMZFO

27.8.2025 o 11:06 · archivované: 27.8.2025 o 13:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zelenskyj konštatoval, že Rusi pokračujú vo vojne a ignorujú výzvy sveta na „ukončenie zabíjania a deštrukcie“.

Ministerstvo energetiky objasnilo, že v Poltavskej a Charkovskej oblasti sa nachádzajú hlavné ukrajinské zariadenia na produkciu plynu. Rusko podľa ukrajinskéo rezortu v noci na stredu zasiahlo aj Charkovskú, Záporožskú a Doneckú oblasť.

Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinskú infraštruktúru, a to napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie tejto viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny.

„Ruské útoky vnímame ako pokračovanie zámernej politiky Ruskej federácie ničiť civilnú infraštruktúru Ukrajiny pred začiatkom vykurovacej sezóny,“ uviedlo ministerstvo.

Ukrajina bola v tomto roku vystavená vážnym nedostatkom plynu kvôli ruským útokom, ktoré spôsobili 40-percentný pokles produkcie. Ruské sily podľa ukrajinského ministerstva energetiky od marca 2025 napadli energetické zariadenia na Ukrajine až 2900-krát.

Gubernátor Poltavskej oblasti Volodymyr Kohut oznámil, že dodávky elektriny v tejto oblasti sú už obnovené. Bez elektriny zostali významné časti mesta Sumy, tvrdí ministerstvo.

Všetky zariadenia vodárenského podniku v stredu ráno fungovali len vďaka núdzovým záložným zdrojom. Záložné zdroje energie využívali aj zdravotnícke zariadenia.

Ukrajinské vzdušné sily v noci zneškodnili 74 z 95 ruských dronov. Rusko popiera, že by svoje útoky cielilo na civilistov. Tvrdí však, že energetické systémy a iná infraštruktúra sú legitímnymi cieľmi, pretože podporujú vojenské úsilie Ukrajiny. (TASR)

Schôdzka Putina so Zelenským musí byť dobre pripravená, aby priniesla výsledky, povedal hovorca Kremľa Peskov.

Podľa agentúry AFP tým opäť odmietol myšlienku, že summit medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským sa pravdepodobne čoskoro uskutoční.

Zelenskyj už dlhšie vyzýva Putina na spoločné stretnutie, ktoré by bolo zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Ich schôdzku presadzuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý po rokovaní s Putinom na Aljaške vyhlásil, že takéto stretnutie sa už pripravuje.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov však minulý týždeň poprel, že by prebiehali akékoľvek prípravy.

„Aby bol akýkoľvek dialóg na vysokej alebo najvyššej úrovni účinný, musí byť dobre pripravený,“ povedal novinárom Peskov o možnosti zvýšiť úroveň vyjednávacích tímov Ruska a Ukrajiny.

Vedúci delegácií sú podľa jeho slov v kontakte, avšak termín ďalších rokovaní zatiaľ nebol stanovený.

„Rusko je naďalej odhodlané riešiť konflikt na Ukrajine prednostne politickými a diplomatickými prostriedkami. Nepochybne to však vyžaduje reciprocitu zo strany Ukrajiny,“ povedal hovorca Kremľa s tým, že Moskva vysoko oceňuje sprostredkovateľské snahy Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine.

„Veríme, že tieto snahy sú kľúčové pre urovnanie tohto zložitého, dlhotrvajúceho konfliktu, ktorý sme nevyvolali,“ dodal. (TASR)

Je čas zorganizovať rokovania o prioritách a garanciách, uviedol Zelenskyj.

Nastal čas zorganizovať rokovania lídrov o kľúčových prioritách a o časovom rámci bezpečnostných záruk, uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa štvrtým rokom za podpory Západu bráni ruskej agresii.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with President of Finland @alexstubb. A very good conversation – as always. We are coordinating our positions to deliver more substantial results.

Our teams are actively preparing the architecture of strong and multilateral security guarantees for Ukraine, with everyone

27.8.2025 o 10:32 · archivované: 27.8.2025 o 11:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Vojenskí velitelia, ministri obrany a bezpečnostní poradcovia – na rôznych úrovniach pripravujeme zložky budúcej bezpečnosti. Zrýchľujeme proces definovania detailov, "napísal Zelenskyj na X po rozhovore s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.

Zelenskyj, ktorý opakovane vyjadril pripravenosť rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení vojny rozpútanej na Putinov rozkaz, upozornil, že Rusi naďalej "vysielajú negatívne signály" ohľadom prípadného stretnutia a ďalšieho vývoja: Pokračujú útoky na ukrajinské mestá a dediny a každý deň prináša nové obete na životoch.

"Rusi zareagujú jedine na reálny tlak," zdôraznil ukrajinský prezident a dodal, že potrebné sú konkrétne kroky, ktoré by prinútili Rusko k skutočnej diplomacii.

Stubb patrí k predstaviteľom európskych krajín, Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktorí sa na začiatku minulého týždňa stretli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Zelenským v Bielom dome, nasledujúcej po stretnutí Trumpa a Putina na Aljaške.

Počas rokovania Trump telefonoval Putinovi a následne oznámil, že začal prípravy schôdzky Putina a Zelenského.

Na toto stretnutie na zatiaľ neurčenom mieste a v neurčenom termíne by podľa Trumpa malo nadviazať trojstranné rokovanie o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine s jeho účasťou.

Až doteraz však príprava týchto stretnutí nijako nepokročila. Kým Zelenskyj uviedol, že Moskva robí všetko, aby sa vrcholné rokovanie neuskutočnilo, Rusko tvrdí, že program ešte nie je pripravený.

Kremeľ dnes ústami Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova ocenil Trumpove úsilie o dosiahnutie mieru na Ukrajine, aljašský summit označil hovorca za zmysluplný a nevyhnutný.

Peskov ale novinárom podľa agentúry Reuters povedal, že Moskva zaujala odmietavý postoj k európskym návrhom týkajúcim sa bezpečnostných záruk pre Kyjev.

"Nechceli by sme teraz viesť rozhovor na túto tému (bezpečnostných záruk) verejne. Nepokladáme to za užitočné pre celkový výsledok, "povedal Peskov podľa ruských tlačových agentúr.

"Staviame sa k tomu negatívne," odpovedal na otázku, aký je postoj Ruska k možným bezpečnostným zárukám, ktoré by zahŕňali rozmiestnenie európskych vojakov na Ukrajine.

Ukrajina požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by v prípade uzavretia mieru odradili Rusko od ďalšej agresie v budúcnosti. (ČTK)

Trump označil ruské útoky spochybňujúce legitimitu prezidenta Zelenského za „predvádzanie sa“.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Nezáleží na tom, čo hovoria. Všetci sa len predvádzajú. Je to celé blbosť, rozumiete? Všetci sa len predvádzajú,“ povedal v utorok Trump novinárom v Bielom dome.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok pre televíziu NBC povedal, že Zelenskyj nemá legitimitu potrebnú na podpisovanie právnych dokumentov s Ruskom.

Podľa neho ruský vodca Vladimir Putin nemôže uzavrieť mierovú dohodu s ukrajinským lídrom, pretože ten nemá právomoc podpisovať právne dokumenty.

Na otázku, či existuje termín, do ktorého musí Rusko uzavrieť dohodu, inak bude čeliť sankciám, Trump odmietol stanoviť konkrétny časový rámec, avšak pripustil, že ekonomické sankcie sú možnou cestou. (SITA)

Ruské útoky na ukrajinský Cherson zabili staršiu ženu. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

Ruská armáda podľa príspevku miestnej prokuratúry na sieti Facebook začala útočiť na Cherson na juhu Ukrajiny v skorých ranných hodinách. Pri útoku zahynula jedna žena a ďalšiu 53-ročnú ženu previezli záchranári do nemocnice. Tamojšia vojenská správa uviedla, že 56-ročný muž utrpel zranenia pri dronovom útoku na centrum mesta.

Prokuratúra oznámila, že začala vyšetrovanie vojnových zločinov, píše AFP. Chersonská oblasť je podľa francúzskej tlačovej agentúry kľúčovým cieľom ruskej ofenzívy, avšak Ukrajina kontroluje hlavné mesto tejto oblasti.

Rusko v súčasnosti okupuje približne pätinu ukrajinského územia a v uplynulom období zaznamenalo ďalšie územné zisky. V útokoch Rusko pokračuje napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie tejto tri a pol roka trvajúcej vojny, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí na životoch.

Ukrajinské vzdušné sily na Telegrame oznámili, že Rusko v noci na stredu vyslalo na Ukrajinu 95 dronov, z ktorých podľa predbežných informácií 74 zneškodnila protivzdušná obrana.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Zelenskyj vymenoval krajiny, na ktoré sa ako na prvé bude vzťahovať možnosť viacnásobného občianstva.

Nový ukrajinský zákon sa najprv bude vzťahovať na Nemecko, Poľsko a Českú republiku. Neskôr na zoznam majú pribudnúť Kanada a Spojené štáty.

Podľa legislatívy sa viacnásobné občianstvo uzná cudzincom z uvedených krajín, ktorí požiadajú o ukrajinské občianstvo, ako aj Ukrajincom, ktorí budú žiadať o občianstvo týchto štátov. Zákon sa nevzťahuje na občanov Ruska ani na občanov krajín, ktoré neuznávajú územnú celistvosť Ukrajiny.

Osobitný americký vyslanec Steve Witkoff sa tento týždeň stretne so zástupcami Ukrajiny v New Yorku.

Zároveň potvrdil, že Washington často komunikuje s Ruskom v snahe ukončiť tri a pol roka trvajúcu vojnu, informuje agentúra Reuters.

„Tento týždeň sa stretnem s Ukrajincami. Stretnem sa s nimi tento týždeň v New Yorku, čo je dôležitý signál. S Rusmi komunikujeme každý deň,“ povedal Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News.

Vyslanec šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa uviedol, že podľa jeho názoru ruský prezident Vladimir Putin chce ukončiť vojnu.

„Myslím si, že on (Putin) vynaložil úprimné úsilie o nadviazanie dialógu. Určite tak urobil na summite (s Trumpom) na Aljaške. Ale ide o veľmi zložitý konflikt,“ doplnil.

Vyjadrenia prichádzajú po sérii nedávnych rokovaní — summite Putina a Trumpa na Aljaške 15. augusta a následných rozhovoroch v Bielom dome 18. augusta, na ktorých sa zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s predstaviteľmi NATO a Európy. Po týchto stretnutiach americká administratíva avizovala pokračujúce diplomatické úsilie.

Trump sa usiluje dosiahnuť bilaterálne rokovanie medzi Zelenským a Putinom, následne trilaterálne stretnutie aj za jeho účasti.

Kým Zelenskyj so schôdzkou v zásade súhlasil, Putin zatiaľ stretnutie nepotvrdil, píše Reuters. „Myslím si, že nakoniec dôjde k bilaterálnemu stretnutiu,“ uzavrel Witkoff. (TASR)

Trosky zničeného ukrajinského dronu spôsobili požiar na streche obytného domu v ruskom meste Rostov nad Donom.

Evakuovali 15 obyvateľov, oznámil v noci na stredu úradujúci gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar.

Podľa jeho slov sa nikto nezranil a požiar sa podarilo rýchlo uhasiť. Sľusar na sociálnej sieti Telegram informoval, že ruské jednotky predtým zneškodnili desať ukrajinských dronov nad tromi rôznymi časťami Rostovskej oblasti.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť a Ukrajina sa k nim doposiaľ nevyjadrila. Kyjev, ktorý v posledných mesiacoch intenzívne útočí na území Ruska, tvrdí, že jeho údery sú odvetou za pokračujúce útoky Moskvy na Ukrajinu.

Obe strany popierajú, že by sa pri útokoch zameriavali na civilné ciele, no podľa odhadov už v konflikte zahynuli tisíce civilistov, pričom drvivá väčšina z nich boli Ukrajinci. (TASR)

Trump je pripravený uvaliť ekonomické sankcie proti Rusku, ak Putin nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine.

„Mám na mysli niečo veľmi, veľmi vážne, ak to budem musieť urobiť...Máme ekonomické sankcie,“ povedal Trump novinárovi, ktorý sa ho spýtal, či bude Putin v prípade pokračovania vojny čeliť dôsledkom.

Americký prezident pritom nedávno odložil avizované sankcie proti Rusku v rámci najnovšej snahy ukončiť viac než trojročný konflikt. Usiluje sa o priame rokovania medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Putinom. Kým Zelenskyj so schôdzkou v zásade súhlasil, Putin zatiaľ nie, pripomína Reuters. Kremeľ naznačil, že takéto stretnutie sa v súčasnosti nepripravuje.

„Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a ja to nechcem,“ vyhlásil Trump v utorok na zasadnutí vládneho kabinetu v Bielom dome. Ďalej dodal, že „Zelenskyj tiež nie je úplne nevinný.“

Podľa Reuters Trump dlhodobo presadzuje využívanie ekonomických nástrojov ako páky proti bojujúcim krajinám. V stredu pritom plánuje zvýšiť clá o ďalších 25 percent na dovoz tovarov z Indie pre jej pokračujúce nákupy ruskej ropy.

Napriek pomalému diplomatickému pokroku americkí a európski predstavitelia diskutujú o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by Washington mohol poskytnúť Kyjevu po prípadnej mierovej dohode. Hovorí sa napríklad o podpore zo vzduchu alebo spravodajskej spolupráci. (TASR)