Maďarsko zakázalo veliteľovi ukrajinských dronových síl vstup do schengenu (SME Minúta)

Útoky na Kyjev dokazujú, že Moskva nemá záujem rokovať o ukončení vojny, tvrdí talianska premiérka Meloniová.

„Intenzívne útoky na Kyjev ukazujú, kto stojí na strane mieru a kto nemá v úmysle ísť cestou rokovaní,“ napísala Giorgia Meloniová na sociálnej sieti X.

Zdôraznila, že Taliansko stojí pri Ukrajine v jej boji proti agresii Ruska.

„Myslíme na ukrajinský ľud, civilistov a rodiny nevinných obetí, vrátane detí, ktoré sa stali obeťami nezmyselných ruských útokov,“ dodala.

Maďarský minister zahraničia reagoval na kritiku po zákaze vstupu do schengenu pre veliteľa ukrajinských dronistov.

Poľský rezortný kolega Radoslaw Sikorski veliteľa ukrajinských bezpilotných síl Roberta „Maďara“ Brovdiho pozval do Poľska. Šéf maďarskej diplomacie na X reagoval aj na ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

„Zatiaľ čo ruské rakety zosielajú smrť na Kyjev, Maďarsko zakazuje vstup odvážnemu príslušníkovi maďarskej národnosti, ktorý sa odvážil bojovať za slobodu Ukrajiny. Veliteľ Maďar, ak potrebujete oddych a rekreáciu a Maďarsko vás nevpustí, buďte našim hosťom v Poľsku,“ uviedol na sociálnej sieti X Sikorski na margo rozhodnutia Budapešti.

Péter Szijjártó
@FM_Szijjarto

Endangering Hungary’s energy security has nothing to do with the freedom of Ukraine! https://t.co/TthSh9MfY7

28.8.2025 o 17:17 · archivované: 28.8.2025 o 22:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf maďarskej diplomacie na túto ponuku reagoval odpoveďou priamo pod Sikorského príspevkom. „Ohrozenie energetickej bezpečnosti Maďarska nemá nič spoločné so slobodou Ukrajiny,“ vyhlásil.

Sybiha v reakcii na rozhodnutie Budapešti napísal, že „Maďarsko stojí na zlej strane histórie“. Szijjártó mu na sociálnej sieti taktiež odpovedal.

„Toto nie je naša vojna! Nie sme za ňu zodpovední, nezačali sme ju, nezúčastňujeme sa na nej. Prestaňte nás provokovať, prestaňte ohrozovať našu energetickú bezpečnosť a prestaňte sa snažiť vtiahnuť nás do vašej vojny,“ napísal.

Rozhodnutie maďarskej vlády už okomentoval aj sám Brovdi. Na Telegrame zverejnil video z útoku na Družbu v blízkosti bieloruských hraníc.

„Rusi choďte domov,“ napísal v popise príspevku a maďarskej vláde odkázal, že „do vlasti svojho otca prídem aj bez vás“.

Počet obetí ruského útoku na Kyjev stúpa. Medzi obeťami sú podľa úradov aj štyri deti.

Náčelník vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko najnovšie informoval o 21 zabitých. Predchádzajúca bilancia predstavovala 18 mŕtvych.

Pátracie a záchranné operácie pokračujú, v troskách môže byť stále až desať ľudí, uviedol predtým Tkačenko. (ČTK)

Je evidentné, že schôdzka medzi Zelenským a Putinom sa neuskutoční, vyhlásil nemecký kancelár.

Vlády Nemecka a Francúzska podľa Merza budú viesť rokovania o vojne na Ukrajine „vzhľadom na to, že k stretnutiu prezidenta Zelenského a prezidenta Putina evidentne nedôjde“. Nemecký kancelár pripomenul, že schôdzka sa zrejme neuskutoční napriek tomu, že Putin a americký prezident Donald Trump sa nej dohodli počas telefonátu minulý pondelok.

Zelenskyj už dlhšie vyzýva Putina na spoločné stretnutie, ktoré by bolo zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Napriek naliehaniu zo strany Trumpa šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov minulý týždeň poprel, že by prebiehali akékoľvek prípravy na rokovanie.

Merz sa domnieva, že Putin sa stretnutiu so Zelenským zámerne vyhýba a z jeho strany ide o taktiku zdržiavania. (TASR)

Americký prezident Trump je nespokojný, no nie prekvapený z ruského útoku na Kyjev.

„Táto správa ho nepotešila, ale ani neprekvapila. Ide o dve krajiny, ktoré sú vo vojne už veľmi dlho,“ povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Doplnila, že Trump sa k situácii vyjadrí neskôr vo štvrtok, a vyzvala „obe strany“ na ukončenie tri a pol roka trvajúcej vojny, ktorú vo februári 2022 začalo Rusko.

Hovorkyňa v úvodom prejave na brífingu v Bielom dome nespomenula ruský útok na Kyjev, namiesto toho sa venovala vnútropolitickým témam. Podľa stanice Sky News to je pozoruhodné opomenutie po tom, ako boli poškodené tiež budovy misie Európskej únie na Ukrajine a British Council (Britskej rady).

Na útok sa spýtal až v rámci okruhu otázok jeden z novinárov. „Rusko zaútočilo na Kyjev a podobne aj Ukrajina nedávno zasadila ranu ruským ropným rafinériám,“ dodala Leavittová. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj očakáva, že rámec bezpečnostných záruk bude pripravený budúci týždeň.

Uviedol to po telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý sa uskutočnil len niekoľko hodín po masívnom ruskom útoku na Kyjev s najmenej 19 obeťami na životoch.

„Národní bezpečnostní poradcovia momentálne pracujú na každej konkrétnej časti a celý rámec bude pripravený na papieri už budúci týždeň,“ vyhlásil Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with President of Türkiye @RTErdogan. Thank you for your support of Ukraine and our people, for the constant readiness and commitment to help achieve a genuine peace. We deeply value all the assistance provided by Türkiye.

We exchanged views on the current situation and https://t.co/wL5Yd5XNfX

28.8.2025 o 16:21 · archivované: 28.8.2025 o 19:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ďalej prezradil, že pri ruskom útoku v noci na štvrtok bola zasiahnutá aj turecká spoločnosť pôsobiaca na Ukrajine. Kyjev podľa jeho slov diskutuje s Ankarou aj o jej možnej úlohe pri zaisťovaní bezpečnosti, a to najmä v Čiernom mori. Do rokovaní sa má zapojiť turecký minister obrany.

Ukrajinský tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov vo štvrtok navštívil Turecko, aby diskutoval o tejto téme, ako aj o bilaterálnej spolupráci v oblasti obrany, uviedol Umerov. (TASR)

Nad zásobovacím trasami na Ukrajinu Nemecko údajne spozorovalo neznáme drony.

Berlín aktuálnu situáciu podľa nemenovaného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí pozorne sleduje.

O pohyboch dronov nad východným Nemeckom vo štvrtok informoval denník New York Times s odvolaním na amerických a európskych predstaviteľov.

Rusko spojitosť s bezpilotnými lietadlami odmietlo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že so správou New York Times nie je plne oboznámený.

„Je však ťažké si to predstaviť, pretože Nemci by to jasne videli a určite by nemlčali. Takže to všetko vyzerá skôr ako ďalšia falošná správa,“ povedal.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v tejto súvislosti varoval pred rozsiahlymi hybridnými útokmi zo strany Ruska. „Môžu mať formu pokusov o atentáty. Môže mať formu rušenia signálu komerčných lietadiel v Pobaltí alebo kybernetických útokov na veľkú krajinu NATO,“ vyhlásil Rutte na podujatí v nemeckom meste Würzburg.

„Vieme, že Rusko je schopné mnohého. Aj v tomto prípade by sme nemali byť naivní a viem, že Nemecko nie je naivné,“ citovala generálneho tajomníka agentúra DPA. (TASR)

Kellogg odsúdil útok na Kyjev, tieto činy podľa neho ohrozujú mierové úsilie USA.

„Ciele? Nie vojaci a zbrane, ale obytné oblasti v Kyjeve – bombardovanie civilných vlakov, sídiel misie Európskej únie a Británie a nevinných civilistov,“ uviedol osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu v prvej reakcii americkej administratívy na útok.

Denník The Guardian pripomenul, že samotný Trump sa k incidentu zatiaľ verejne nevyjadril. (TASR)

Maďarsko zakázalo veliteľovi ukrajinských dronových síl vstup do schengenu. Krok pobúril Zelenského.

„Nedávny silný letecký útok na ropovod Družba bol útokom na suverenitu Maďarska,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Ukrajina si dobre uvedomuje, že ropovod Družba je pre energetickú bezpečnosť Maďarska nenahraditeľný,“ pokračoval.

Podľa Szijjártóa bol ukrajinský útok taký závažný, že Maďarsko muselo počas opráv takmer siahnuť po svojich strategických rezervách. Minister trvá na tom, že zákaz vstupu platí do celého schengenského priestoru, nielen do Maďarska.

Ukrajinská armáda oznámila, že pred týždňom a pol zaútočila na prečerpávaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti a spôsobila na nej značné škody. Ropa začala opäť cez Družbu prúdiť len vo štvrtok.

Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej únie (EÚ) zostávajú Slovensko a Maďarsko naďalej závislé od ruskej energie a väčšinu svojej ropy dostávajú cez ropovod Družba, uviedla agentúra Reuters. Ten k nám vedie cez Bielorusko a Ukrajinu. Európske sankcie sa na zemný plyn a ropu dopravenú potrubiami nevzťahujú.

Brovdi sa ujal funkcie veliteľa síl bezpilotných systémov začiatkom júna a sám patrí k maďarskej menšine na Ukrajine, dokonca je jeho prezývkou v armáde „Maďar“.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že opatrenie je „len ďalším pokusom maďarských predstaviteľov prezentovať čiernu ako bielu a zvaliť vinu za prebiehajúcu vojnu na Ukrajinu“. Dodal, že takýto krok Budapešť navyše prijala po ťažkých nočných ruských útokoch na Kyjev.

„Maďarskí predstavitelia zašli tak ďaleko, že sa pokúsili diskriminovať členov maďarskej komunity na Ukrajine za ich účasť na obrane nášho štátu a nášho národa. Ak Maďarsko skutočne uzavrelo vstup do Maďarska a do celého schengenského priestoru jednému z ukrajinských vojenských veliteľov, ktorý je maďarského pôvodu a občanom Ukrajiny, môže to vyvolať iba pobúrenie,“ napísal na sociálnej sieti X. (TASR)

Rusko ukázalo svoju pravú tvár najnovším útokom na Kyjev, vyhlásil nemecký kancelár.

Kancelár v príspevku na mikroblogovacej sieti X uviedol, že skutočnosť, že pri útoku bola poškodená aj misia Európskej únie v Kyjeve, „ukazuje rastúcu bezohľadnosť ruského režimu“.

Bundeskanzler Friedrich Merz
@bundeskanzler

Russland hat in der Nacht wieder sein wahres Gesicht gezeigt. Wir verurteilen die schweren Angriffe gegen die Zivilbevölkerung auf das Schärfste. Dass nun auch die EU-Vertretung ins Fadenkreuz geraten ist, zeugt von der wachsenden Skrupellosigkeit des russischen Regimes.

28.8.2025 o 15:11 · archivované: 28.8.2025 o 17:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské rakety a drony v noci na štvrtok zasiahli v ukrajinskej metropole obytné domy a zabili najmenej 18 ľudí vrátane štyroch detí. (SITA)

Putin musí prísť k rokovaciemu stolu, vyhlásila von der Leyenová po telefonáte s Trumpom a Zelenským.

„Práve som hovorila s prezidentom Zelenským a potom s prezidentom Trumpom po masívnom útoku na Kyjev, ktorý zasiahol aj kancelárie Európskej únie. Putin musí prísť k rokovaciemu stolu,“ napísala šéfka Európskej komisie na sieti X.

„Musíme zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu s pevnými a dôveryhodnými bezpečnostnými zárukami, ktoré z krajiny urobia oceľového dikobraza,“ dodala.

Šéfka EK ďalej napísala, že „Európa v plnej miere zohrá svoju úlohu“, pričom poukázala na rozsiahly nový program EÚ na pomoc pri financovaní zbraní pre Ukrajinu.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

Just spoke with President @ZelenskyyUa, then @POTUS Donald Trump, following the massive strike on Kyiv which also hit our EU offices.

Putin must come to the negotiating table.

We must secure a just and lasting peace for Ukraine with firm and credible security guarantees that

28.8.2025 o 14:45 · archivované: 28.8.2025 o 16:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Von der Leyenová zároveň doplnila, že Brusel čoskoro predstaví 19. balík protiruských sankcií a ďalej zohľadní, ako môžu byť zmrazené ruské aktíva použité na pomoc Ukrajine.

Zelenskyj po telefonáte vyzval na zintenzívnenie tlaku na Rusko, až dokým neurobí „skutočné kroky smerom k mieru“.

"Diskutovali sme o našom diplomatickom úsilí s cieľom zastaviť zabíjanie, ukončiť túto nevyprovokovanú ruskú agresiu, a zabezpečiť skutočnú bezpečnosť pre našich ľudí. Za týmto účelom sa na rôznych úrovniach vykonáva veľa práce. Kým však Rusko nepodnikne skutočné kroky k mieru, treba naň vyvinúť väčší tlak, "uviedol na sieti X Zelenskyj a dodal, že von der Leyenová mu poskytla informácie o príprave ďalších únijných sankcií voči Moskve.

Ukrajinský prezident zároveň označil nočný ruský útok za jeden z najväčších na Ukrajinu, Rusi si podľa neho ako hlavný cieľ stanovili Kyjev. (SITA, TASR)

Ruské ozbrojené sily zasiahli dronom ukrajinskú vojenskú loď, uviedol hovorca vojenského námorníctva.

Ruské ministerstvo obrany o niečo skôr informovalo o zasiahnutí ukrajinskej výzvednej lode Simferopol námorným dronom v ústí Dunaja, podľa Rusov sa plavidlo potopilo.

"Bohužiaľ jeden člen posádky zahynul, niekoľko bolo zranených," uviedol hovorca ukrajinského námorníctva, podľa ktorého pokračuje pátranie po niekoľkých nezvestných námorníkoch.

Hovorca Pletenčuk tvrdil, že sa pracuje na odstránení škôd spôsobených útokom, a ubezpečil, že "veľká časť posádky" je v bezpečí.

Hovorca ponechal bez vyjadrenia ruské tvrdenie o potopení lode, ani nespresnil, ktorú loď Rusi zasiahli, upozornil server BBC News.

Plavidlo určené na elektronický prieskum a rozviedku bolo spustené na vodu v roku 2019, v roku 2020 pomenované Simferopol, po administratívnom stredisku ukrajinského polostrova Krym, ktorý v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko.

Plavidlo je schopné sledovať až 200 hladinových cieľov vzdialených až 450 kilometrov, tvrdí portál RBK-Ukrajina, podľa ktorého sa Rusko inšpirovalo k vývoju vlastných námorných dronov pod vplyvom úspechov ukrajinských bezposádkových plavidiel v Čiernom mori. (ČTK)

Slovensko dôsledne odsudzuje útoky na civilistov na Ukrajine aj v Pásme Gazy uviedlo ministerstvo zahraničia.

„Takéto činy podkopávajú úsilie o mier, ktoré musí byť v našom susedstve alebo v regióne Blízkeho východu urgentne a spravodlivo presadzované. Mier by nemal byť nikdy braný za samozrejmosť,“ zdôraznilo ministerstvo.

Rezort diplomacie zároveň pripomenul, že počas nočných náletov na Ukrajine sa stala terčom práve civilná infraštruktúra, čo malo za následok ďalšie civilné obete vrátane detí v Kyjeve. Medzi poškodenými budovami je aj sídlo misie Európskej únie na Ukrajine, kde pôsobia aj slovenskí pracovníci, doplnilo ministerstvo.

Slovakia MFA 🇸🇰
@SlovakiaMFA

Civilian infrastructure was targeted during last night’s airstrikes in #Ukraine, resulting in further civilian casualties, including children in Kyiv. Among the damaged buildings is the @EUDEL office, which also hosts Slovak employees.

#Slovakia consistently condemns attacks

28.8.2025 o 13:54 · archivované: 28.8.2025 o 15:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko je podľa Peskova spokojné s priebehom vyšetrovania výbuchov na Nord Streame zo septembra 2022.

V Taliansku na žiadosť Nemecka minulý týždeň zatkli podozrivého muža z Ukrajiny a obvinili ho z členstva v skupine, ktorá na plynovod umiestnila výbušné zariadenie.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Je určite uspokojivé, že vyšetrovanie pokračuje,“ povedal hovorca Kremľa novinárom. „Chcem veriť, že to skončí a že budú menovaní nielen páchatelia, ale aj podnecovatelia týchto teroristických činov,“ pokračoval a dodal, že Berlín s Moskvou ohľadom vyšetrovania nebol v kontakte.

Z výbuchov na plynovode v Baltskom mori zo septembra 2022 sa Rusko a Ukrajina obviňovali navzájom, pričom niektorí západní predstavitelia priamo obviňovali Moskvu. 

Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda nič o explóziách na plynovode nevedela. V čase výbuchu nebolo žiadne z potrubí v prevádzke.

Plynovod Nord Stream je dlhodobo kritizovaný za to, že umožňuje pri vývoze zemného plynu z Ruska obchádzať tranzitné trasy vedúce cez štáty východnej Európy a uľahčuje Nemecku zostať závislé od lacnej energie z Moskvy.

Rozšírený plynovod Nord Stream 2 bol dokončený len krátko predtým, ako Rusko vo februári 2022 vyslalo svoje vojská na Ukrajinu. Nikdy nebol uvedený do prevádzky. (TASR)

Počet obetí ruského útoku na Kyjev naďalej stúpa, po vytiahnutí ďalšieho tela z trosiek evidujú už 18 mŕtvych.

Informoval o tom šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko s tým, že bilancia zrejme nie je konečná. Medzi mŕtvymi sú štyri deti.

Desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia, podľa Tkačenka je medzi nimi desať detí. (ČTK)

Počet obetí ruského útoku na Kyjev stúpol na najmenej 17, záchranné práce naďalej pokračujú.

Informuje o tom správa stanice Sky News.

Medzi obeťami sú aj štyri deti, najmladšie vo veku dvoch rokov.

Britská vláda si v súvislosti s týmto útokom predvolala ruského veľvyslanca, uviedol podľa agentúry AFP šéf diplomacie David Lammy.

„Útoky Putina minulú noc pripravili o život civilistov a poškodili budovy vrátane British Council a misie EÚ v Kyjeve... Predvolali sme si ruského veľvyslanca,“ napísal Lammy na platforme X.

David Lammy
@DavidLammy

Putin’s strikes last night killed civilians, destroyed homes and damaged buildings, including the British Council and EU Delegation in Kyiv.

We have summoned the Russian Ambassador. The killing and destruction must stop.

28.8.2025 o 13:43 · archivované: 28.8.2025 o 14:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský exprezident Medvedev varoval pred prijatím odvetných opatrení, ak sa Rakúsko rozhodne vstúpiť do NATO.

Moskva takéto kroky podľa neho už podnikla v reakcii na „vojenské hrozby“, ktoré predstavuje členstvo Fínska a Švédska v NATO. Medvedev tiež tvrdí, že Rusko má právo vetovať prípadné rozhodnutie Rakúska ísť cestou členstva v NATO.

Informovala o tom ruská agentúra TASS.

Moskva často uvádza rozširovanie NATO a možné prijatie Ukrajiny do Aliancie ako dôvod svojej invázie na Ukrajinu. Od začiatku vojny vo februári 2022 vstúpili do NATO ďalšie dva štáty, Švédsko a Fínsko, ktoré týmto krokom ukončili svoju desiatky rokov trvajúcu neutralitu. Zmenu postoja odôvodnili obavami o svoju bezpečnosť.

Rakúsko udržiava politiku neutrality od roku 1955. Ministerka zahraničných vecí Beate Meinlová-Reisingerová ale nedávno v rozhovore pre nemecký denník Welt povedala, že „samotná neutralita (Rakúsko) nechráni“ a že treba posilniť schopnosti sebaobrany a prehĺbiť bezpečnostné partnerstvá.

V tejto súvislosti vyjadrila otvorenosť diskutovať na národnej úrovni o možnosti vstupu do NATO. Uznala však, že v parlamente ani medzi Rakúšanmi v súčasnosti nie je väčšina, ktorá by to podporovala.

Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, v príspevku na platforme VKontakte nazvanom „Anšlus NATO“ vyjadril presvedčenie, že vzdanie sa neutrality a vstup Rakúska do Aliancie by mohli sprevádzať značné diplomatické náklady - vrátane možného presunu sídiel medzinárodných organizácií z Viedne do „krajín globálneho Juhu a Východu, kde možno zaručiť optimálne podmienky na ich prácu“.

„Militaristický kurz Rakúska ničí jeho imidž mierotvorcu, čo výrazne obmedzuje politické manévrovanie Viedne a výrazne zvyšuje riziko, že jednotky Bundesheeru (rakúskych ozbrojených síl, pozn. TASR) sa stanú konečným cieľom palebnej sily ruských ozbrojených síl,“ napísal Medvedev.

„Proti Štokholmu a Helsinkám boli po ich vstupe do NATO prijaté protiopatrenia voči vojenským hrozbám pre bezpečnosť našej krajiny. Ani v prípade Rakúska nebudú urobené žiadne výnimky,“ dodal. (TASR)

Švajčiarska prezidentka diskutovala s ukrajinskou premiérkou o mierovom procese aj pomoci pri obnove krajiny.

Oznámila to švajčiarska vláda. Informuje o tom agentúra Reuters.

Obe krajiny zároveň ohlásili 12 projektov, ktoré budú s podporou švajčiarskej vlády realizovať švajčiarske spoločnosti v rámci obnovy Ukrajiny, a to v oblasti infraštruktúry, verejnej dopravy, zdravotníctva i tzv. humanitárneho odstraňovania mín.

Medzi vybranými firmami je spoločnosť Geberit, ktorá plánuje inštalovať sanitárne zariadenia či Divario, ktorý postaví tzv. prefabrikované domy i spoločnosť Roche Diagnostics, ktorá zase zriadi lekárske laboratórium. Švajčiarska vláda poskytne týmto spoločnostiam približne 100 miliónov švajčiarskych frankov (107 miliónov eur).

Karin Keller-Sutter
@keller_sutter

Pleasure to exchange 🤝 with @Svyrydenko_Y, Prime minister of Ukraine, on 🇺🇦 recovery and reconstruction. 🇨🇭 continues to support a just and lasting peace for Ukraine based on international law including the UN Charter. https://t.co/kqP9thSvwO https://t.co/lfcBMFe3MB

28.8.2025 o 9:32 · archivované: 28.8.2025 o 13:54

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko má podľa hovorcu Kremľa stále záujem o diplomaciu, ale v útokoch bude pokračovať.

Nočný útok na Kyjev si vyžiadal najmenej 15 mŕtvych vrátane štyroch detí.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že cieľom boli tamojšie vojenské zariadenia. Pri útoku Rusko podľa rezortu obrany použilo hypersonické strely.

Rusko útočilo na Kyjev (36 fotografií)

„V noci ozbrojené sily Ruskej federácie spustili skupinový útok...proti podnikom vojensko-priemyselného komplexu a vojenským leteckým základniam na Ukrajine,“ uviedlo ministerstvo obrany na sociálnych sieťach.

Na otázku, či existuje rozpor medzi deklarovaným záujmom Moskvy dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach a útokom, hovorca Kremľa Peskov povedal, že obe strany na seba naďalej útočia, ale Rusko má stále záujem dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom diplomacie.

„Zároveň má Rusko naďalej záujem pokračovať v rokovacom procese. Cieľom je dosiahnuť naše ciele politickými a diplomatickými prostriedkami,“ uviedol hovorca Kremľa.

„Špeciálna vojenská operácia pokračuje. Môžete vidieť, že útoky kyjevského režimu na ruskú infraštruktúru, často na ruskú civilnú infraštruktúru taktiež pokračujú,“ konštatoval.

Peskov na otázky novinárov odpovedal, že ruské ozbrojené sily si plnia svoje úlohy. „Pokračujú v útokoch na vojenské objekty a na objekty súvisiace s vojenskou infraštruktúrou,“ vyhlásil. Hovorca podľa Reuters opakovane tvrdí, že Rusko pri útokoch zámerne necieli na civilistov.

Útoky sú podľa Peskova úspešné, ciele sa ničia a špeciálna vojenská operácia, ktorou Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu, pokračuje. (TASR)

Šéfka diplomacie EÚ Kallasová si v reakcii na útoky v Kyjeve predvolala ruského veľvyslanca v Bruseli.

Informuje o tom agentúra AFP.

K najnovšiemu útoku Ruska sa vyjadrili ďalší európski politici vrátane španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, prezidenta Litvy Gitanasa Nausédu, Lotyšska Edgarsa Rinkévičsa či britského premiéra Keira Starmera.

Agentúra AP informovala, že išlo o prvý rozsiahly a ruský útok na Kyjev za uplynulých niekoľko týždňov a v čase, keď sa Trump snaží o ukončenie viac než trojročnej vojny.

Pri útoku boli poškodené obytné a ďalšie budovy, ako aj diplomatická misia EÚ a kancelária organizácie British Council.

Kallasová na sieti X informovala, že hovorila s predstaviteľmi delegácie EÚ v Kyjeve, ktorej budovu poškodil ruský úder. „Žiadna diplomatická misia by nikdy nemala byť terčom útoku,“ napísala a oznámila, že si predvoláva ruského veľvyslanca v Bruseli.

Kaja Kallas
@kajakallas

I just spoke with my colleagues in @EUDelegationUA in Kyiv, after our building was damaged by a Russian strike.

Your resolve to keep supporting Ukraine gives us strength. No diplomatic mission should ever be a target.

In response, we are summoning the Russian envoy in Brussels. https://t.co/8yxTgoCBAM

28.8.2025 o 12:12 · archivované: 28.8.2025 o 13:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová doplnila, že budova bola vážne poškodená tlakovou vlnou. Podľa jej slov ide o „skutočnú odpoveď Moskvy na mierové snahy“ ukončiť vojnu na Ukrajine. (TASR)

Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová navštívi krajiny EÚ, ktoré zdieľajú hranice s Ruskom a Bieloruskom.

V Lotyšsku, Fínsku, Estónsku, Poľsku, Litve, Bulharsku a Rumunsku chce riešiť najmä obranu a bezpečnosť, informovala Európska komisia.

Už v piatok sa v Lotyšsku stretne s premiérkou Evikou Siliňovou a navštívi fabriku na výrobu dronov.

"Návšteva podčiarkne podporu EÚ členským štátom, ktoré čelia výzvam v súvislosti so zdieľaním hraníc s Ruskom alebo Bieloruskom. Bude tiež diskutovať o bezpečnosti a obrane Európy s vládnymi a vojenskými predstaviteľmi, "informovala únijná exekutíva.

Neskôr v piatok sa šéfka EK presunie do Fínska, kde bude rokovať s premiérom Petterom Orpom a zameria sa aj na hrozby súvisiace s útokmi na kritickú podmorskú infraštruktúru. Von der Leyenová sa tiež zúčastní pracovnej večere organizovanej fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.

V sobotu 30. augusta navštívi predsedníčka Európskej komisie Estónsko, kde bude rokovať s premiérom Kristenom Michalom. O deň neskôr sa presunie do Poľska. Spoločne s premiérom Donaldom Tuskom odcestuje na hranice s Bieloruskom, kde budú sledovať operácie zamerané na ochranu východnej hranice bloku.

Neskôr v nedeľu ju čaká ešte návšteva Bulharska a rokovania s tamojším predsedom vlády Rosenom Željazkovom.

V pondelok 1. septembra bude šéfka únijnej exekutívy v Litve, kde bude rokovať s prezidentom Gitanasom Nausédou a tiež navštívi hranicu s Bieloruskom. Popoludní potom odcestuje do Rumunska na stretnutie s tamojším prezidentom a premiérom. Spoločne sa vydajú na hranicu s Ukrajinou. (ČTK)

Masívny ruský útok na Kyjev má už 15 obetí, z trosiek vytiahli ďalšie telá. Medzi mŕtvymi sú aj štyri deti.

Aktualizovanú bilanciu obetí priniesla ukrajinská štátna pohotovostná služba na sociálnej sieti.

Putin zabíja deti a civilistov a ničí nádeje na mier, uviedol britský premiér Starmer. Macron označil ruský útok za barbarský.

Uviedla to agentúra Reuters.

"V myšlienkach som so všetkými postihnutými nezmyselnými ruskými údermi na Kyjev, ktoré poškodili tiež budovu British Council (Britskej rady)," uviedol Starmer na sieti X a vyzval na ukončenie krviprelievania.

Zástupcovia britskej vzdelávacej a kultúrnej organizácie uviedli, že ich budovu v Kyjeve nočný úder vážne poškodil, informovala agentúra AFP.

Macron na X vyjadril plnú podporu ukrajinskému ľudu a pozostalým. "629 rakiet a dronov za jedinú noc nad Ukrajinou: to je túžba Ruska po mieri. Teror a barbarstvo, "uviedol.

"Francúzsko tieto nezmyselné a kruté útoky čo najdôraznejšie odsudzuje," doplnil francúzsky prezident. (ČTK)

Rusko v prvom polroku dodalo Turecku potrubiami približne 11 miliárd kubických metrov zemného plynu.

V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o takmer 28 %. Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na údaje tureckého regulačného úradu pre energetický trh.

V roku 2024 Rusko zvýšilo svoje dodávky plynu do Turecka prostredníctvom plynovodov o 2,6 % na niečo vyše 21 miliárd metrov kubických.

Rusko dodáva plyn do Turecka prostredníctvom dvoch plynovodov vedúcich cez Čierne more, Blue Stream a TurkStream. Plynovod TurkStream má kapacitu 31,5 miliardy metrov kubických a slúži na dodávky plynu do Turecka a krajín južnej a juhovýchodnej Európy.

Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu je v súčasnosti poslednou aktívnou trasou pre vývoz ruského plynu do Európy. (TASR)

Útok Ruska na Kyjev označil český minister Lipavský za ohavný prejav pohŕdania mierovými rokovaniami.

Česko bude podľa Lipavského naďalej stáť pri Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.

„Dnešný brutálny útok na Kyjev je ohavným prejavom pohŕdania Ruska mierovými rokovaniami. Ruské rakety zasiahli viacero budov, vrátane budovy delegácie EÚ. Hanba agresorovi. Úprimnú sústrasť rodinám obetí,“ napísal Lipavský na sieti X.

Jan Lipavský
@JanLipavsky

Сьогоднішня жорстока атака на Київ - це огидна зневага Росії до мирних переговорів. Російські ракети влучили в кілька будівель, в тому числі в Представництво ЄС в Україні. Ганьба агресору. Щирі співчуття сім'ям загиблих. Чехія й надалі стоятиме поруч із Україною.

28.8.2025 o 11:51 · archivované: 28.8.2025 o 11:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Von der Leyenová a Kallasová vyzvali Rusko, aby zastavilo zabíjanie na Ukrajine a začalo rokovať o ukončení vojny.

Predsedníčka eurokomisie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku to uviedli v príspevkoch na sociálnej sieti X.

„Rusko musí okamžite zastaviť svoje nevyberavé útoky na civilnú infraštruktúru a zapojiť sa do rokovaní o spravodlivom a trvalom mieri,“ napísala Leyenová na X.

Sľúbila rýchle vytvorenie ďalšieho sankčného balíka a prácu na využití zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

I'm outraged by the missile and drone attack on Kyiv, killing men, women and children.

And damaging our EU diplomatic mission.

My thoughts go to our brave staff.

Russia's strikes on Kyiv will only strengthen Europe's unity and Ukraine's defiance ↓ https://t.co/VzuBWIPxzH

Ursula von der Leyen

LIVE | Press statement on Russian strikes on Kyiv

28.8.2025 o 11:35 · archivované: 28.8.2025 o 11:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Kallasová doplnila, že zatiaľ čo sa „svet hľadá cestu k mieru, Rusko odpovedá raketami“. Ruský nočný útok na Kyjev podľa jej slov svedčí o „zámernej snahe eskalovať konflikt a vysmievať sa mierovým snahám“.

„Rusko musí prestať zabíjať a začať rokovať,“ dodal šéfka diplomacie EÚ.

Šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte podľa Reuters uviedol, že kvôli poškodeniu budovy zastúpenia EÚ hovoril s von der Leyenovou aj s Kallasovou. "Tieto útoky znovu ukazujú, že keď ide o Rusko, tak nemôžeme byť naivní," dodal. (TASR, ČTK)

Americký viceprezident Vance označil februárovú hádku Trumpa so Zelenským v Oválnej pracovni za „užitočnú“. (TASR)

Ukrajinské drony napadli podľa úradov ďalšie dve ruské rafinérie, v Krasnodarskom kraji a Samarskej oblasti.

Informoval o tom server Meduza s odvolaním sa na miestne úrady a zábery zo sociálnych sietí.

Podľa veliteľa jednotky ukrajinských dronov Roberta Brovdiho, známeho pod prezývkou Maďar, v dôsledku náletu na Novokujbyševskú a Afipsku rafinériu prišlo Rusko o 4,7 percenta výrobnej kapacity pohonných hmôt a celkovo ich produkcia počas prvých dvoch augustových týždňov klesla o 21 percent.

"Rusi, ťahajte domov," napísal na telegrame veliteľ, ktorého drony v uplynulých dňoch opakovane zasiahli ropovod Družba, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany vlády maďarského premiéra Viktora Orbána na ukrajinskú adresu.

Maďarsko v reakcii na útok na Družbu zakázalo veliteľovi útoku ukrajinských dronov vstup do krajiny a do celej schengenskej zóny voľného cestovania, napísal na X šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Kujbyševská rafinéria v Samarskej oblasti spracuje ročne okolo sedem miliónov ton ropy, Afipská rafinéria v Krasnodarskom kraji 6,25 milióna ton.

"Benzín sa stáva nedostatkovou kvapalinou a plyn a ropa sa rýchlo spaľujú," poznamenal Brovdi.

Ruské médiá už informovali, že nedostatok pohonných látok postihuje spotrebiteľov vo viacerých regiónoch na Ďalekom východe a na Krymskom polostrove, ktorý v roku 2014 Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala.

Pre Rusko nie je zdražovanie benzínu na konci leta žiadnou novinkou, tohtoročný nedostatok ale zhoršili ukrajinské útoky na rafinérie, uviedla agentúra AP. Väčšie a koncentrovanejšie útoky spôsobujú väčšie škody a brzdia produkciu v čase, keď dopyt vrcholí. Výroba benzínov v Rusku v prvých 19 augustových dňoch medziročne klesla o 8,6 percenta, výroba nafty sa potom znížila o 10,3 percenta.

Ukrajina medzi 2. a 24. augustom podľa médií podnikla najmenej 12 útokov na ropnú infraštruktúru, vrátane najmenej desiatich náletov na lokality v oblúku Rjazaň-Volgograd. Tieto útoky poškodili mnoho ropných rafinérií, ale nezničili ich úplne, väčšina zariadení je veľmi odolná voči požiarom. Útoky však môžu spomaliť prácu, o čom svedčí pokles príjmu ropy určenej na spracovanie na naftu, benzín a ďalšie produkty.

Úrady si robia síce starosti, ale nedostatok benzínu nie je podľa expertov pre systém kritický a je zatiaľ obmedzený iba na určité oblasti. Hoci vodiči osobných áut môžu pri čerpacích staniciach pociťovať ťažkosti, väčšina autobusov a nákladných áut jazdí na naftu, ktorej má Rusko prebytok. Armáda, ktorá prevažne používa naftu, bola tiež ušetrená problémom. To ale neznamená, že sa situácia nemôže zhoršiť, napísala AP.

Ukrajinské drony v noci útočili tiež na ďalšie ruské regióny. Vo Volgogradskej oblasti sa vznietilo lokomotívne depo v meste Petrov Val, železnice prerušili prevádzku, napísala Meduza.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v noci na dnes zničilo 102 ukrajinských dronov nad siedmimi regiónmi, vrátane anektovaného Krymu, ako aj nad Čiernym a Azovským morom. (ČTK)

Záchranári vytiahli v Kyjeve z trosiek ďalšie tri telá, počet obetí ruského útoku na metropolu stúpol na 13.

Informoval o tom ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

МВС України
@MVS_UA

Рятувальники в Києві дістали з-під завалів ще три тіла загиблих мешканців багатоповерхівки.

Кількість жертв нічної російської атаки по столиці зросла до 13 людей.

Про це повідомив Міністр Ігор Клименко ⤵️ https://t.co/m7ZXd9oSmy

28.8.2025 o 10:00 · archivované: 28.8.2025 o 10:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Medzi trinástimi obeťami sú aj tri deti, píše BBC s odvolaním sa na pohotovostné služby. Ďalších desať ľudí je po útoku na hlavné mesto stále nezvestných.

Dvanásť ľudí zahynulo po útoku na obytnú výškovú budovu v kyjevskej štvrti Darnyckij, jedna osoba zomrela v štvrti Ševčenkivskij.

Pátracie a záchranné operácie pokračujú. (SME)

Masívne ruské útoky poškodili budovu misie Európskej únie v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

Podľa agentúry AFP to potvrdil predseda Európskej rady António Costa aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v príspevku na sociálnej sieti X.

Costa uviedol, že je „zhrozený“ najnovšou sériou smrtiacich ruských úderov na Kyjev, v dôsledku ktorých došlo aj k poškodeniu budovy diplomatickej misie Únie.

„Misia EÚ na Ukrajine bola poškodená. To si vyžaduje odsúdenie nielen zo strany EÚ, ale aj celého sveta. Vyjadrujeme solidaritu s našimi kolegami z EÚ a sme pripravení poskytnúť pomoc,“ napísal Sybiha.

Ako dodal, útok Ruska bol podľa neho zameraný aj na diplomatov a označil ho za do očí bijúce porušenie Viedenského dohovoru OSN.

Rusko útočilo na Ukrajinu 629 dronmi a raketami, uviedlo ukrajinské letectvo.

AFP uvádza, že ide o doposiaľ druhý najvyšší počet nasadených dronov a striel vo vojne prebiehajúcej od konca februára 2022.

Počet obetí útokov sa zvýšil na desať.

Ukrajinské letectvo vo vyhlásení na sociálnych sieťach spresnilo, že Moskva útočila dovedna 598 dronmi a 31 raketami vrátane dvoch hypersonických striel typu Kinžal a deviatich balistických rakiet, ktorých zachytenie je vďaka ich rýchlosti náročné, cituje AFP.

Tlačová agentúra RBK-Ukraine informovala aj o početných materiálnych škodách a viacerých požiaroch, ktoré v ukrajinskej metropole v dôsledku tohto útoku vypukli, píše DPA. Na zdieľaných fotografiách bolo vidieť zrútené budovy, kopy trosiek aj spálené vozidlá.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

#Київ: до 6 людей зросла кількість загиблих внаслідок російського удару столиці, ще 26 постраждали.
Триває ліквідація наслідків обстрілу на всіх локаціях. Виникли численні пожежі та руйнації. Працюють рятувальники та всі служби міста. Інформація оновлюється. https://t.co/PlQZJ4RSK4

Length: (00:00)

28.8.2025 o 7:48 · archivované: 28.8.2025 o 9:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinci sa zlepšujú, úspešne ničia ruské rafinérie. Na pád Putinovho režimu však ani nedostatok benzínu nemusí stačiť. (SME)

Počet obetí ruského útoku na Kyjev sa zvýšil na osem, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Počet zranených dosiahol najmenej 38.

Ďalší ľudia sa podľa neho stále môžu nachádzať pod troskami. Dnešné ruské útoky raketami a dronmi sú podľa neho jasnou odpoveďou Ruska všetkým, ktorí po týždňoch a mesiacoch vyzývali na prímerie a skutočnú diplomaciu.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Right now in Kyiv, first responders are clearing the rubble of an ordinary residential building after a Russian strike. Another massive attack against our cities and communities. Killings again. Tragically, at least 8 people have already been confirmed dead. One of them is a https://t.co/aukkujC9ji

Length: (00:00)

28.8.2025 o 7:14 · archivované: 28.8.2025 o 7:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Rusko si vyberá balistické rakety namiesto rokovacieho stola. Vyberá si pokračovať v zabíjaní namiesto ukončenia vojny. A to znamená, že Rusko stále nemá obavu z následkov. Stále zneužíva skutočnosť, že aspoň časť sveta prehliada zavraždené deti a hľadá pre Putina ospravedlnenie, "napísal na X Zelenskyj.

Je podľa neho čas na nové a tvrdšie sankcie voči Rusku. Vyzval tiež na jasnú reakciu krajiny, ako sú Čína a Maďarsko.

Podľa portálu The Kyiv Independent je medzi obeťami aj 14-ročné dieťa. Zranenia utrpelo viac než 20 osôb vrátane ďalších detí, napísal portál s odvolaním sa na vyjadrenia starostu Kyjeva Vitalija Klička. Ten dodal, že takmer všetkých zranených medzičasom hospitalizovali.

„Dnes večer bude Kyjev podrobený masívnemu útoku ruského teroristického štátu,“ napísal na platforme Telegram ešte pred spustením ruského dronového útoku šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko.

Tlačová agentúra RBK-Ukraine informovala aj o početných materiálnych škodách a viacerých požiaroch, ktoré v ukrajinskej metropole v dôsledku tohto útoku vypukli, píše DPA. Na zdieľaných fotografiách bolo vidieť zrútené budovy, kopy trosiek aj spálené vozidlá. (TASR, ČTK)

Ruský letecký útok na Kyjev si vyžiadal najmenej tri obete, ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia.

Novinári agentúry AFP pôsobiaci v ukrajinskej metropole informovali o silných výbuchoch vo viacerých častiach mesta. Pri útoku zomreli najmenej tri osoby a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia, píše AFP a portál The Kyiv Independent.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že prebieha „masívny útok na hlavné mesto“. Dodal, že v meste operujú protivzdušné sily, a obyvateľov vyzval, aby zostali v úkrytoch.

„Podľa operačných informácií sa počet mŕtvych zvýšil na troch... Medzi mŕtvymi je aj dieťa,“ uviedla vojenská správa Kyjeva na Telegrame.

Podľa novinárov AFP výbuchy osvetlili nočnú oblohu v hlavnom meste a zanechali za sebou dym. Obyvatelia ukrajinskej metropoly sa ukrývali v staniciach metra či v podchodoch, dodali reportéri.

Rusko útočilo na Kyjev (36 fotografií)

Podľa The Kyiv Independent došlo k prvým výbuchom už v stredu okolo 21.30 h miestneho času (20.30 h SELČ). Ďalšiu vlnu výbuchov bolo v hlavnom meste počuť od 3.00 h miestneho času (2.00 h SELČ).

Kličko vyhlásil, že záchranári pracujú v niekoľkých častiach metropoly. Útok ruských dronov a balistických rakiet údajne poškodil viaceré budovy.

Agentúra DPA informovala, že výbuchy boli hlásené aj v meste Sumy na severe a v meste Záporožie na juhu Ukrajiny. (TASR)

Všetky členské štáty NATO tento rok splnia dlhodobý cieľ a vynaložia na svoju obranu dve percentá HDP.

Iba tri z nich - Poľsko, Litva a Lotyšsko - však v súčasnosti dosahujú nový cieľ, ktorý aliancia stanovila v júni, a navýšila ním výdavky na obranu na 3,5 percent HDP.

Odhady aliancie ukázali, že ešte minulý rok viac ako desať z 32 členských štátov NATO nedosiahlo dvojpercentný cieľ, na ktorom sa dohodli v roku 2014. Údaje za rok 2025 však ukázali, že všetci spojenci tento cieľ splnia. Sedem z nich vynaloží na obranu minimálne dve percentá, zatiaľ čo niekoľko ďalších o niečo viac.

Podľa údajov NATO vynakladá najviac prostriedkov na obranu Poľsko - 4,48 percent HDP. Nasleduje Litva so štyrmi percentami a Lotyšsko s 3,73 percentami. Toto sú jediné členské štáty NATO, ktoré v súčasnosti prekračujú nový cieľ výdavkov na obranu vo výške 3,5 percent HDP, ktorý aliancia schválila v júni v Haagu.

Lídri sa dohodli, že tento cieľ dosiahnu do roku 2035 ako súčasť širšieho plánu vynaložiť až päť percent HDP na obranu, kybernetickú bezpečnosť či modernizáciu ciest a prístavov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu vo svojom prejave pri otvorení továrne na muníciu v Nemecku ocenil vyššie výdavky členov aliancie na obranu, ale zdôraznil, že je dôležité premeniť tieto dodatočné prostriedky na vojenské kapacity.

„Samotné peniaze nezaručujú bezpečnosť... Odstrašujúci účinok nezabezpečuje päť percent. Odstrašujúci účinok zabezpečuje schopnosť... bojovať s potenciálnymi nepriateľmi,“ vyhlásil Rutte. (TASR)

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustemom Umerovom navštívili Rijád.

Cieľom tejto cesty bolo podľa neho prerokovať úlohu Saudskej Arábie v dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Jermak návštevu oznámil na platforme Telegram. Dodal, že sa spolu s Umerovom stretli so saudským ministrom obrany a tamojším poradcom pre národnú bezpečnosť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore uviedol, že delegácia Kyjeva bude vo štvrtok rokovať vo Švajčiarsku a v piatok odcestuje do New Yorku, kde sa stretne s predstaviteľmi americkej administratívy.

Stretnutie v New Yorku potvrdil ešte skôr aj osobitný vyslanec USA Steve Witkoff s tým, že Washington tiež naďalej pokračuje v rokovaniach s Ruskom ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine. (TASR)

Maďarsko zažalovalo Európsku úniu za využívanie zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine.

Žaloba proti Európskemu mierovému nástroju (EPF) bola pôvodne predložená Súdnemu dvoru EÚ, ale neskôr bola odoslaná na Všeobecný súd. V stredu o tom informoval server Euronews, píše TASR.

Rada EÚ vlani rozhodla, že 99,7 percent úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky poskytne Ukrajine prostredníctvom EPF, ktorý uľahčuje vojenskú pomoc spojeneckým krajinám. Kyjev tak prostredníctvom EPF každoročne dostáva tri až päť miliárd eur, vysvetľuje Euronews.

Maďarská vláda podala proti tomuto rozhodnutiu v máji žalobu a Súdny dvor EÚ ju v pondelok formálne prijal a zverejnil v Úradnom vestníku EÚ.

Maďarsko tvrdí, že EPF porušil zákony EÚ tým, že ignoroval jeho veto s odôvodnením, že nie je „prispievajúcim členským štátom“. „V dôsledku toho došlo k porušeniu zásady rovnosti medzi členskými štátmi a zásadou demokratického fungovania EÚ, pretože členský štát bol neoprávnene a bez právneho základu zbavený svojho hlasovacieho práva,“ uvádza sa v žalobe.

Podľa maďarských médií by tento prípad by mohol vytvoriť precedens v oblasti ochrany práva veta, no môže trvať roky, kým súd dospeje k verdiktu.

Euronews dodáva, že maďarská vláda, ktorá udržiava dobré vzťahy s Ruskom, v minulosti pravidelne blokovala podporu EÚ pre Ukrajinu, čo viedlo k napätým vzťahom medzi Budapešťou a viacerými ďalšími členskými krajinami. (TASR)

Maďarsko zažalovalo Európsku úniu pre rozhodnutie poskytovať výnosy zo zmrazeného ruského majetku Ukrajine.

Napísal to web stanice Euronews, podľa ktorého sa prípadom zaoberá Tribunál Súdneho dvora Európskej únie, teda súd nižšej inštancie. Podľa maďarských médií by rozsudok mohol vytvoriť precedens pre ochranu práva veta, ktorej sa Budapešť v žalobe domáha.

Členské krajiny EÚ sa vlani zhodli, že budú využívať výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej povojnovú rekonštrukciu. Väčšina výnosov sa má v prospech Kyjeva použiť prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa financujú nákupy zbraní, na ktorých sa Maďarsko nezúčastňuje.

Budapešť v žalobe tvrdí, že Európska únia nerešpektovala jej právo veta a obišla ho s tým, že Maďarsko nie je štátom prispievajúcim na nákupy zbraní pre Ukrajinu.

"V dôsledku boli porušené princípy rovnosti členských štátov a demokratického fungovania Európskej únie, pretože členský štát bol zbavený, neospravedlniteľne a bez právneho základu, svojho hlasovacieho práva," uvádza sa podľa Euronews v žalobe.

Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, často blokuje únijné opatrenia namierené proti Moskve za jej agresiu voči susednej krajine.

Budapešť svoju sťažnosť podala v máji, súd ju akceptoval tento týždeň. Zaoberať sa ňou môže aj niekoľko rokov, kým vydá rozhodnutie, píše web. (ČTK, euronews)

Novou ukrajinskou veľvyslankyňou v USA bude bývalá podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová.

Vo svojom večernom posolstve to v stredu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V predchádzajúcom kabinete mala Stefanišynová zodpovednosť za európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny a pôsobila aj ako ministerka spravodlivosti.

"Formálne postupy sú kompletné - dnes som podpísal dekrét o jej vymenovaní za veľvyslankyňu," uviedol na adresu Stefanišynovej Zelenskyj.

Od novej šéfky diplomatickej misie vo Washingtone prezident očakáva realizáciu dohôd s USA, predovšetkým v oblasti obrany.

"V mnohých ohľadoch závisí dlhodobá bezpečnosť Ukrajiny na vzťahoch s Amerikou. Na stole sú dva ukrajinské návrhy. Ide o dohodu o zbraniach pre Ukrajinu a dohodu o moderných dronoch pre Spojené štáty," dodal Zelenskyj.

Podľa agentúry AFP ide o dohodu o nákupe amerických zbraní európskymi spojencami Kyjeva pre Ukrajinu a ďalej o dodávky ukrajinských dronov Spojeným štátom.

Prezident zároveň poďakoval končiacej veľvyslankyni v USA Oksane Markarovovej, ktorej podľa svojho vyjadrenia ponúkol, aby zostala v jeho tíme. Markarovová pôsobila na čele veľvyslanectva vo Washingtone od roku 2021.

Stefanišynová sa podľa AFP podieľala na nedávno vyrokovanej dohode medzi Kyjevom a Washingtonom o prístupe Američanov k ukrajinským nerastom.

Pôsobila v predchádzajúcej vláde vedenej premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorá ale v júli prešla obmenou a novou šéfkou vlády sa stala Julija Svyrydenková. Vymenili sa aj viacerí ministri. (ČTK)