Ukrajina Rusko Online: V Poľsku pri hraniciach s Bieloruskom vybuchol vojenský dron

Švédsko je pripravené pomôcť Ukrajine pri monitorovaní vzdušného priestoru a námorných operácií.

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sveriges Radio to uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson.

Kristersson zdôraznil, že cieľom nie je vysielať na Ukrajinu veľké počty vojakov zo zahraničia, ale zabezpečiť, „aby Ukrajina dokázala za seba vierohodne prevziať zodpovednosť a aby sa Rusko nepokúsilo o ďalší útok“.

Dodal, že v prípade uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou musí byť príspevok Švédska k ochrane Ukrajiny jasne definovaný a realizovaný bezpečným spôsobom.

Kristerssonove vyjadrenia odzneli v súvislosti s konzultáciami náčelníkov generálnych štábov členských krajín NATO, ktorí v stredu rokovali o možnostiach poskytnutia vojenských bezpečnostných záruk ako súčasti budúceho mierového riešenia. (TASR)

Británia rozšírila sankcie voči Rusku, to reagovalo zákazom vstupu 21 osobám.

Sankcie sa týkajú ôsmich osôb a subjektov vrátane infraštruktúry kryptomeny A7A5 naviazanej na rubeľ, ktorú spustili v Kirgizsku a v ktorej sa podľa Londýna počas štyroch mesiacov uskutočnili transakcie v hodnote 9,3 miliardy dolárov.

„Ak si Kremeľ myslí, že svoje zúfalé pokusy zmierniť dopad našich sankcií dokáže ukryť praním transakcií cez pochybné kryptosiete, tak sa veľmi mýli,“ objasnil námestník britského ministra zahraničných vecí Stephen Doughty.

Nové opatrenia nadväzujú na rokovania vo Washingtone, ktoré sa konali začiatkom tohto týždňa a na ktorých sa o vojne na Ukrajine rozprával Donald Trump s Volodymyrom Zelenským a siedmimi lídrami z Európy vrátane britského premiéra Keira Starmera.

Reuters spresnil, že Británia zaradila na svoj sankčný zoznam luxemburskú firmu a štyri kirgizské spoločnosti, medzi nimi Grinex LLC a Old Vector LLC, ktoré sa podieľali na infraštruktúre A7A5.

Sankcie sa dotkli aj troch jednotlivcov obvinených z podpory ruskej finančnej infraštruktúry: jedného za napojenie na kirgizskú banku využívanú na platby za vojenský materiál, ďalšieho za obchádzanie sankcií a tretieho za poskytovanie služieb ruskej štátnej banke Promsviazbank.

Sankcie na spoločnosti Grinex a Old Vector za napomáhanie pri obchádzaní sankcií a za podporu nezákonných kryptomenových aktivít uvalili minulý týždeň aj Spojené štáty.

Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedlo, že Rusko v reakcii na krok Londýna oznámilo prijatie odvetných sankcií. Týkajú sa 21 subjektov vrátane viacerých známych novinárov a politológov či mimovládnych organizácií a konzultačných firiem, ktoré majú teraz zákaz vstupu do Ruska.

Moskva označila tieto svoje kroky za reakciu na „pokračujúci konfrontačný kurz Londýna, v rámci ktorého sa podnikajú kroky na démonizáciu našej krajiny“.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na aktualizovanom sankčnom zozname ocitli osoby, ktoré šíria dezinformácie a nepodložené obvinenia na adresu Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine a „presadzujú sprísnenie protiruskej politiky Západu a posilnenie podpory kyjevského režimu“.

Ruské úrady už v nedávnej minulosti zaradili na sankčný zoznam stovky občanov Británie, ako aj USA a členských štátov EÚ, medzi nimi viacerých novinárov a vedcov píšucich o Rusku a Ukrajine. (TASR)

Kremeľ bude ďalej vymýšľať, ale v prípade novej agresie sa môžu stretnúť aj s vojakmi NATO. Píše Peter Schutz. (SME)

Pozorovacie lety aj vojaci strážiaci prímerie. Ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu? (SME)

Ruskí propagandisti šíria falošné informácie o údajne miliónových stratách ukrajinskej armády.

Tvrdia, že ruskí hackeri prenikli do databázy Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny a získali informácie o „1,7 milióna ukrajinských vojakov zabitých a nezvestných v bojoch“ počas rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.

Uviedlo to ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

V skutočnosti ide o dezinformáciu, pretože Ukrajina od vyhlásenia nezávislosti nikdy nemala pravidelnú armádu s takýmto počtom vojakov.

Podľa Zelenského mali ozbrojené sily krajiny k januáru tohto roka približne 880-tisíc príslušníkov.

Zelenskyj tvrdí, že ruské straty sú trikrát vyššie ako ukrajinské. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa od začiatku vojny zvýšil na 1 072 700, uviedol v na Facebooku ukrajinský generálny štáb. (SITA, Ukrajinská pravda)

Donbasu sa nechcú vzdať. Ukrajinci reagujú na rozhovory o územných ústupkoch. (Washington Post)

Dodávky ruskej ropy do Maďarska sa obnovili po útoku ukrajinského dronu na čerpaciu stanicu v Tambovskej oblasti.

Uviedol to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Očakávame, že Ukrajina nepodnikne ďalšie útoky na ropovod, ktorý je kľúčový pre energetické zásobovanie našej krajiny,“ napísal na Facebooku Szijjártó.

Maďarsko a Slovensko sú jediné krajiny EÚ, ktoré stále nakupujú ruskú ropu. V júli Budapešť doviezla ropu za 232 miliónov dolárov (približne 211,12 milióna eur) a Bratislava za 196 miliónov dolárov (približne 178,36 milióna eur).

Maďarsko, ktoré väčšinu svojej ropy dováža cez ropovod Družba, vystupuje proti snahám EÚ úplne zastaviť dovoz ruskej energie. (SITA, Kyiv Independent)

Rumunsko v noci vyslalo do vzduchu stíhačky pre útok ruských dronov na ukrajinské dunajské prístavy.

Rezort to oznámil vo vyhlásení.

Dve lietadlá podľa vyhlásenia monitorovali vzdušný priestor nad pohraničnou župou Tulcea po tom, ako systém rumunského rezortu obrany zistil skupiny ruských dronov útočiacich na ukrajinské dunajské prístavy.

„Počas misie neboli zistené žiadne narušenia vzdušného priestoru. Lietadlá sa vrátili na leteckú základňu o 01:10," konštatuje vyhlásenie. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecko podporí mierový proces, do ktorého budú zapojené „všetky strany“, uviedol Erdogan po telefonáte s Putinom.

Informovala o tom kancelária tureckého prezidenta, píše agentúra AFP.

„Turecko sa už od začiatku vojny úprimne usiluje o spravodlivý mier a v tomto kontexte podporuje prístupy zamerané na dosiahnutie trvalého mieru za účasti všetkých strán,“ oznámila Erdoganova kancelária.

Turecko udržiava priateľský vzťah ako s Moskvou, tak aj s Kyjevom, pričom od mája usporiadalo na svojom území už tri kolá mierových rokovaní Ukrajiny s Ruskom.

Turecko pritom dlhodobo zdôrazňuje potrebu ochrany územnej celistvosti Ukrajiny, zároveň však v súvislosti s inváziou neuvalilo sankcie na Rusko, ako to spravili západné krajiny.

Na schôdzke v Bielom dome sa zúčastnil aj šéf NATO Mark Rutte, ktorý počas svojej utorňajšej spiatočnej cesty do Európy zatelefonoval aj Erdoganovi, informuje prezidentova kancelária.

Dvojica podľa jej vyhlásenia diskutovala o „príspevku k mierovému procesu od Turecka ako jednej z najdôležitejších krajín NATO“ a dohodla sa na pokračovaní úzkej spolupráce. Erdoganova kancelária bez ďalších podrobností uviedla, že diskusia sa týkala aj možných udržateľných a realizovateľných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. (TASR)

Aby sme mohli čokoľvek garantovať Ukrajine, potrebujeme viac ako slová. Píše Matúš Ritomský. (SME)

Trump má dohodu s Európou. Kde predával Rus, tam bude on, preto pomôže s bezpečnosťou, hovorí analytik Duleba.

Rokovania k ukončeniu vojny na Ukrajine priniesli podľa Fialu posun, no nechce byť prehrane optimistický.

Český premiér ocenil, že s takzvanou koalíciou ochotných po novom intenzívne diskutujú Spojené štáty a zhodujú sa s ňou v tom, ako ďalej postupovať.

Nový sankčný balík pre prípad, že by Rusko ukončiť vojnu nechcelo, pripravuje EÚ tiež spolu s USA. Povedal to po prvom rokovaní jeho kabinetu po vládnych prázdninách, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Nechcem, aby to znelo prehnane optimisticky. Je tu posun v zablokovanej veci, nejaká nádej, že by na Ukrajine mohli ustať boje a mohlo by sa dosiahnuť riešenie, ktoré prinesie trvalý mier, ale cesta k tomu je ešte dlhá. Avšak niekam sme sa v medzinárodnom priestore posunuli, to je dobre a ČR je nepochybne dôležitou súčasťou celej veci,“ povedal Fiala.

Či sa situácia posúva smerom k pozitívnemu výsledku, sa podľa jeho slov ešte uvidí.

Za dôležité považuje vytvorenie dostatočných bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. „Kľúčovým prelomom je, že Spojené štáty sú pripravené sa na tých bezpečnostných garanciách podieľať. Jedine to môže zaistiť trvalý mier. Musia byť konkrétne a mať odstrašujúci charakter. To okrem iného znamená, že je potrebné Ukrajine zaistiť dostatok zbraní a vojenského vybavenia aj v čase budúceho mieru, v ktorý všetci dúfame, aby to Rusko odrádzalo od ďalšej agresie,“ podotkol český premiér.

Podľa Fialu je jedno, kde by k schôdzke Putina a Zelenského došlo. Kľúčovou otázkou podľa neho je, či je Putin vôbec pripravený sa na takom rokovaní zúčastniť a prejaviť vôľu ukončiť agresiu na Ukrajine.

„Teraz sa ukáže, či má Putin skutočne záujem ukončiť vojnu a zastaviť vraždenie ukrajinských občanov a detí a sadnúť si za rokovací stôl,“ dodal. (TASR)

Poľský premiér kritizoval myšlienku, že by sa rokovania medzi Zelenským a Putinom mohli konať v Budapešti.

„Budapešť? Nie každý si možno pamätá, ale už v roku 1994 Ukrajina dostala záruky územnej celistvosti od USA, Ruska a Spojeného kráľovstva. A bolo to práve v Budapešti,“ povedal Tusk podľa webu Politico.

„Možno som poverčivý, ale tentoraz by som sa snažil nájsť iné miesto.“

Podľa informácií spomenutého webu Biely dom skúma možnosť trilaterálneho stretnutia vrátane Trumpa v maďarskom hlavnom meste.

Maďarsko by však bolo pre Ukrajinu problematickým miestom. Memorandum z roku 1994, podpísané USA, Spojeným kráľovstvom, Ukrajinou a Ruskom, zaručovalo rešpektovanie suverenity Kyjeva výmenou za jeho jadrové odzbrojenie.

Putinov útok na Ukrajinu v roku 2014 a nedostatok vojenskej podpory zo strany signatárov však tieto záruky prakticky zneplatnili.

Maďarský premiér Viktor Orbán, blízky spojenec Trumpa, ktorý naďalej udržiava vzťahy s Kremľom napriek ruskej invázii na Ukrajinu, zatiaľ verejne nekomentoval situáciu.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó už 25. februára 2022, deň po ruskom útoku na Ukrajinu, navrhol Budapešť ako bezpečné miesto pre obe strany. (SITA, Politico)

USA by si mali uvedomiť, že diskusia o bezpečnostných otázkach bez účasti Ruska nikam nepovedie, vyhlásil Lavrov.

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

Európska únia sa podľa ruského ministra zahraničia snaží zmeniť postoj Trumpa v otázke Ukrajiny, ktorú Rusko pred viac ako tromi rokmi v plnom rozsahu vojensky napadlo.

"Nemôžeme súhlasiť s tým, že sa teraz navrhuje riešenie otázky bezpečnosti, kolektívnej bezpečnosti, bez Ruskej federácie. To nepôjde," dodal Lavrov.

"Som presvedčený, že na Západe, predovšetkým v Spojených štátoch, veľmi dobre chápu, že vážne diskutovať o otázkach zabezpečenia bezpečnosti bez Ruskej federácie - to je utópia, to je cesta nikam," dodal.

V prípade Spojených štátov pozoruje Rusko narastajúce pochopenie, že je potrebné odstrániť "základné príčiny" konfliktu, povedal Lavrov.

Naopak u EÚ vidí "neetické pokusy" ovplyvniť postoj Washingtonu k ukončeniu rusko-ukrajinskej vojny. Obvinil pritom európske krajiny, že svojou podporou Kyjevu situáciu vyhrocujú a samy neprichádzajú so žiadnymi konštruktívnymi návrhmi. (ČTK)

Zástupca ruského generálporučíka prišiel po ukrajinskom údere na konvoj o ruku a nohu, vydával rozkazy k bombardovaniu.

Ukrajinské špeciálne sily zverejnili video z operácie, pri ktorej Esedullu Abačeva vážne zranili.

Ukrajinské špeciálne sily zverejnili video z operácie, pri ktorej vážne zranili zástupcu ruského generálporučíka Esedullu Abačeva.

Generála letecky prepravili do Moskvy, kde mu údajne museli pre zranenia amputovať ruku a nohu.

Ukrajinci zasiahli konvoj s generálom na ceste Ryľsk - Chomutovka päť kilometrov od mesta Ryľsk v ruskej Kurskej oblasti v noci zo 16. na 17. augusta.

Po odštartovaní rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu Abačev velil takzvanému 2. armádnemu zboru Ľudových milícií „Luhanskej ľudovej republiky“.

Dával priame rozkazy bombardovať obce v Luhanskej oblasti do ich úplného zničenia.

Šéfka rakúskej diplomacie Meinlová-Reisingerová prišla na návštevu ukrajinského prístavného mesta Odesa.

O jej príchode informoval na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Sybiha jej poďakoval za „osobné nasadenie“ pri rozvoji bilaterálnych vzťahov a pripomenul, že ide už o jej tretiu návštevu Ukrajiny od marca tohto roka, keď sa ujala funkcie.

„Naše stretnutie sme začali uctením si pamiatky padlých ukrajinských obrancov Európy. Za našu slobodu vďačíme ich odvahe,“ napísal.

Návšteva rakúskej ministerky prichádza len niekoľko hodín po ruskom dronovom útoku, ktorý v noci na stredu v Odese spôsobil požiar na palivovom zariadení a poškodil obytné budovy.

Viedeň, hlavné mesto Rakúska, sa zároveň spomína medzi potenciálnymi dejiskami prípadného stretnutia Putina a Zelenského.

Ukrajinský prezident navštívil Viedeň v polovici júna tohto roka a stretol sa s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a kancelárom Christianom Stockerom. Išlo o jeho prvú návštevu v Rakúsku od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rakúsko síce nie je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a považuje sa za vojensky neutrálne, nenárokuje si však politickú neutralitu, napísala nemecká agentúra DPA. (TASR)

Dron, ktorý v noci vybuchol pri obci Osiny na východe Poľska asi 100 kilometrov od hraníc s Bieloruskom, bol vojenský.

Na tlačovej konferencii to podľa portálu Onet potvrdil prokurátor Grzegorz Trusiewicz z prokuratúry v Lubline.

„Predbežne máme do činenia s vojenským dronom. S najväčšou pravdepodobnosťou bol poškodený výbuchom. Na mieste je vojenský expert, ktorý tieto okolnosti potvrdí,“ povedal Trusiewicz.

Denník Rzeczpospolita píše, že išlo o iránsky dron typu Šáhid používaný Ruskom pri náletoch na Ukrajinu.

Podľa zdrojov PAP stroj obsahoval len malé množstvo výbušniny a jeho úlohou bolo zamerať na seba prostriedky protivzdušnej obrany, aby odvrátil ich pozornosť od útočných dronov.

Vojvoda Lublinského vojvodstva Krzysztof Komorski na tlačovej konferencii uviedol, že v dôsledku výbuchu nedošlo k žiadnym zraneniam, na troch domoch však výbuch rozbil okná. Komorski dodal, že obyvateľom bude poskytnutá psychologická pomoc.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v reakcii na incident uviedol, že ide o ďalšie narušenie poľského vzdušného priestoru z východu. Zdôraznil, že hlavnou úlohou Poľska v rámci NATO je obrana vlastného územia, a avizoval diplomatický protest voči zodpovednej strane. (TASR)

Británia je pripravená vyslať vojakov na ochranu ukrajinského vzdušného priestoru a prístavov, nie však na frontovú líniu.

Na rokovaní v Pentagone sa to podľa portálu The Guardian chystá oznámiť náčelník britského generálneho štábu Tony Radakin.

Cieľom stretnutia na americkom ministerstve obrany je finalizovať návrhy 30 krajín, ktoré sú ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné garancie.

Niektorí experti tvrdia, že európski lídri očakávajú, že Putin neakceptuje ani takéto obmedzené nasadenie vojsk na Ukrajine, a že európski lídri s touto myšlienkou prichádzajú len preto, aby izolovali ruského vodcu.

Britskí predstavitelia však trvajú na tom, že Veľká Británia a jej partneri robia seriózne prípravy na vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak to bude potrebné. „Do Pentagonu nepríde 30 náčelníkov štábov, ak to nemyslia vážne,“ povedal jeden z predstaviteľov Británie. (SITA, The Guardian)

Rusko oznámilo dobytie ďalších troch dedín na východe Ukrajiny, v Doneckej aj Dnepropetrovskej oblasti.

Uviedla to ruská štátna agentúra TASS. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Jednou z dobytých dedín je Novoheorhijivka, ktorá leží v Dnepropetrovskej oblasti blízko administratívnej hranice s Doneckou a Záporožskou oblasťou.

Dvoma obcami v Doneckej oblasti, ktoré obsadila ruská armáda, sú Suchecke a Pankivka. Tie zhodne ležia severne od frontovo významného mesta Pokrovsk.

Rusko má teraz pod kontrolou asi 60 percent územia ukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú označuje za Doneckú ľudovú republiku. Začiatkom júna Moskva uviedla, že jej vojská dosiahli hranice Dnepropetrovskej oblasti. Následne oznámila dobytie niekoľkých dedín v tomto regióne. Ukrajinská strana doteraz ruské územné zisky v Dnepropetrovskej oblasti oficiálne nepotvrdila. (ČTK)

Nemecko po vojne zrejme nasadí vojakov na Ukrajine, uviedol v rozhovore vysokopostavený poslanec Röwekamp.

Informuje o tom agentúra DPA.

Predseda obranného výboru v Spolkovom sneme Röwekamp povedal, že Európania a Ukrajinci majú zlé skúsenosti so záväzkami Ruska, preto je potrebná účinná odstrašujúca sila. „Znamená to tiež, že nemeckí vojaci budú v budúcnosti, po uzavretí mierovej dohody (Ukrajiny) s Ruskom, zabezpečovať trvalé udržiavanie mieru,“ povedal Röwekamp pre televíziu WDR.

Ako príklady podpory zo strany nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) Röwekamp spomenul pomoc s logistikou, výcvikom ukrajinských vojakov a protivzdušnou obranou. „Bundeswehr disponuje celou škálou vojenských možností, ktoré môžu trvalo zabezpečiť mier na Ukrajine,“ povedal predseda výboru.

Pre Ukrajincov je otázka možných bezpečnostných záruk od spojencov kľúčová pri akejkoľvek mierovej dohode. „Ukrajine treba poskytnúť záväznú záruku vrátane vojenskej záruky, že v prípade obnoveného útoku Ruska sú Európania spolu s americkými vojakmi pripravení tento úder odraziť,“ povedal Röwekamp.

„Napokon, nikto nechce vojnu a najbezpečnejším spôsobom, ako zabrániť ďalšej vojenskej konfrontácii, by bolo odradiť ruskú armádu od takejto vojny prostredníctvom prítomnosti vojakov,“ doplnil podľa DPA. (TASR)

Rusko bude aj naďalej dodávať ropu do Indie, Putin sa do konca roka stretne s indickým premiérom Módím v Naí Dillí.

Uviedol to predstaviteľ ruského veľvyslanectva v Indii. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rusko má „veľmi, veľmi špeciálny mechanizmus“ na pokračovanie dodávok ropy do Indie, povedal vedúci diplomatickej misie Ruska v Indii Roman Babuškin.

Dovoz surovej ropy z Ruska do Indie zostane podľa jeho slov na súčasnej úrovni. Presný termín stretnutia Putina s Módím zatiaľ nebol stanovený, ozrejmil na tlačovej konferencii.

Spojené štáty plánujú od 28. augusta uvaliť dodatočné clo vo výške 25 percent na dovoz tovaru z Indie v súvislosti s jej pokračujúcim odberom ruskej ropy.

Celkové clá uvalené Washingtonom sa tak majú zvýšiť na 50 percent. Ide o súčasť tlaku na Rusko, aby ukončilo svoju ofenzívu na Ukrajine, prostredníctvom ovplyvňovania jeho obchodných partnerov.

Rusku sa pritom podarilo čiastočne presmerovať predaj ropy a zemného plynu z Európy do krajín ako Čína a India, čím si zabezpečilo pokračovanie platieb v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.

Krajina je tiež jedným z najväčších dodávateľov zbraní do Indie a priateľské vzťahy medzi oboma štátmi siahajú až do obdobia Sovietskeho zväzu, poznamenala agentúra Reuters. (TASR)

Pri ruskom útoku na Sumskú oblasť utrpelo zranenia najmenej 14 ľudí vrátane rodiny s tromi deťmi.

Informovala o tom ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková.

Zranených a najmenej jedného mŕtveho hlásia aj z ďalších častí krajiny. Údery sa odohrali počas intenzívnych snáh Trumpa o ukončenie tri a pol roka trvajúcej vojny, informuje o tom agentúra Reuters a portál stanice Sky News.

Podľa miestnych úradov Rusko v skorých ranných hodinách vyslalo 15 dronov na mesto Ochtyrka v Sumskej oblasti. Údery údajne zasiahli obytnú štvrť a zranili aj deti vo veku päť mesiacov, štyri a šesť rokov.

„Rusko naďalej prejavuje svoje obavy prostredníctvom čisto teroristických činov na celom území Ukrajiny, pričom opäť cieleným spôsobom ohrozuje domovy rodín a spiace deti,“ napísala Svyrydenková na sociálnej sieti X.

Ukrajinská armáda uviedla, že počas noci na stredu Rusko zaútočilo celkovo 93 dronmi a dvoma raketami. Ukrajinské sily zostrelili 62 dronov a jednu raketu a zaznamenali zásahy na 20 miestach.

Útok hlásia aj z Dnepropetrovskej oblasti, kde zahynul najmenej jeden človek a ďalší utrpel zranenia. Úrady zároveň informovali o „masívnom útoku dronmi“ na južnú Odeskú oblasť, pri ktorom bola zranená najmenej jedna osoba a vznikol rozsiahly požiar na energetickom zariadení. Podľa predstaviteľov bola poškodená aj prístavná infraštruktúra mesta Odesa.

Medzitým pokračujú úvahy o potenciálnom stretnutí medzi Zelenským a Putinom. Možnosť stretnutia sa stala realistickejšou po minulotýždňovom summite medzi Ruskom a USA na Aljaške a pondelkových rokovaniach Trumpa v Bielom dome so Zelenským a európskymi predstaviteľmi.

Vysokopostavený predstaviteľ Európskej únie pre Sky News uviedol, že stretnutie by sa mohlo uskutočniť ešte do konca augusta. Medzi uvažovanými miestami schôdzky sú Ženeva, Viedeň, Rím, Budapešť a Dauha. Ako najvhodnejšia sa javí Ženeva, zatiaľ čo Rím a Vatikán môžu byť pre Rusko neprijateľné a Budapešť nie je preferovaná Ukrajinou, napísal portál. (TASR)

Lotyšský prezident vyzval na rýchlejšie vybudovanie obranných systémov pozdĺž hranice s Ruskom a Bieloruskom.

Edgars Rinkévičs poukázal na bezpečnostné riziká vyplývajúce z ruskej vojny na Ukrajine.

Podľa prezidenta musí byť Lotyšsko vzhľadom na tento konflikt v najbližších rokoch pripravené na všetky scenáre, informuje agentúra DPA.

Pri návšteve obce Zaborje v blízkosti lotyšsko-bieloruskej aj lotyšsko-ruskej hranice Rinkévičsa spolu s veliteľom národných ozbrojených síl a veliteľom pohraničnej stráže informovali o plánoch výstavby plotov, betónových bariér a protitankových prekážok.

Rinkévičs poznamenal, že hranica vyzerá úplne inak ako pred dvomi rokmi. Podľa neho je však ešte veľa práce, čo sa týka dokončenia oplotenia so senzormi a kamerami, ako aj inštalácie betónových a protitankových bariér. Podporil tiež plány na rozšírenie hraničného pásma z 12 na 42 metrov.

Lotyšsko plánovalo v rokoch 2024 až 2028 investovať približne 300 miliónov eur na posilnenie 400-kilometrovej hranice s Ruskom a Bieloruskom. Práce na najzraniteľnejších úsekoch postupujú podľa plánu, potvrdil Rinkévičs, ale stále je potrebné vyriešiť vyvlastnenie majetku a odškodnenie vlastníkov pozemkov.

Bezpečnosť hraníc opísal lotyšský prezident ako trvalú úlohu, ktorá si vyžaduje nepretržitú prácu a pozornosť zo strany armády aj pohraničnej stráže. Vyjadril nádej, že prípravy v kombinácii s prítomnosťou NATO odradia akéhokoľvek potenciálneho agresora. (TASR)

Rusko v noci podniklo dronový útok na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny a zasiahlo objekt palivovej infraštruktúry.

Na mieste vznikol požiar a jeden človek bol zranený.  Šéf Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že ruský útok sa odohral v Izmajile na hraniciach s Rumunskom a poškodené boli objekt infraštruktúry a výrobné priestory.

"V dôsledku zásahov vypukol rozsiahly požiar na objekte palivovo-energetickej infraštruktúry," napísala k útoku záchranná služba.

V Sumskej oblasti na severe krajiny bolo pri ruskom dronovom útoku na mesto Ochtyrka zranených 12 ľudí vrátane dvoch detí, oznámila ukrajinská polícia.

Podľa nej bol útok "cynicky" vedený voči civilnému obyvateľstvu - poškodený bol bytový dom, 13 rodinných domov, hospodárska budova a garáž.

Dronovým útokom čelilo aj Rusko. Jeho ministerstvo obrany uviedlo, že protivzdušná obrana v noci zneškodnila 42 ukrajinských bezpilotných prostriedkov nad celkovo deviatimi ruskými regiónmi. Ministerstvo vo svojich štatistikách neuvádza, koľko dronov Ukrajina na Rusko vyslala. (ČTK)

Prezident Trump uviedol, že mierová dohoda o Ukrajine by mohla zvýšiť jeho šance dostať sa do neba.

Vtipkoval, že jeho momentálne šance prejsť nebeskými bránami sú nízke.

Sedemdesiatdeväťročný prezident USA už skôr vyjadril túžbu ukončiť ruskú vojnu na Ukrajine ako súčasť svojho úsilia o získanie Nobelovej ceny za mier.

Deň po tom, čo vo Washingtone privítal lídrov Ukrajiny a niekoľkých európskych krajín v Bielom dome, Trump povedal, že jeho motivácie nie sú len pozemské. „Chcem sa pokúsiť dostať do neba, ak je to možné,“ povedal Trump v relácii „Fox & Friends“ v rámci televíznej stanice Fox News.

Podľa tradičných kritérií nie je trojnásobne ženatý a dvakrát obvinený Trump žiadnym svätcom. Bohatý republikán bol v minulosti zapletený do viacerých škandálov a je prvým americkým prezidentom, ktorého uznali vinným v trestnej veci, a to v prípade utajenej platby pornoherečke.

Rokovanie o mieri, ale aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Európa sa zobudila, na ťahu je Putin.

Ako to vyzeralo počas rokovaní v Bielom dome, čo sa zmenilo a k čomu by to mohlo na Ukrajine viesť?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta expertky na Ukrajinu a výskumníčky v think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy Jany Kobzovej.

O 920 vojakov sa zvýšili straty ruskej armády. Počas invázie prišli okupanti o zhruba 1 072 700 vojakov, tvrdí ukrajinské velenie.

Ukrajinci vyradili z boja aj štyri obrnené vozidlá, 50 delostreleckých systémov, 260 bezpilotných lietadiel aj 142 kusov autocisteriena a inej automobilovej techniky.

Trump naznačil, že sa nezúčastní na stretnutí ruského prezidenta Putina a prezidenta Ukrajiny Zelenského.

Uviedol to v telefonickom rozhovore s konzervatívnym novinárom Markom Levinom.

Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný summit všetkých troch prezidentov.

V dnešnom rozhovore zdôraznil že prvé stretnutie medzi ruským a ukrajinským lídrom by malo byť dvojstranné. „Práve to pripravujú,“ oznámil Trump s odkazom na stretnutie Putina a Zelenského.

„Teraz si myslím, že by bolo lepšie, keby sa stretli bezo mňa, aby sme videli, ako to pôjde,“ konštatoval. Doplnil však, že ak to „bude potrebné“, je pripravený zúčastniť sa na rokovaní.

Portál Politico a denník The Guardian v priebehu utorka s odvolaním na svoje zdroje informovali, že trojstranné stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť v Budapešti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ako miesto konania samitu navrhol Ženevu.

Levin sa tiež amerického prezidenta spýtal na to, ako vyvažuje záujmy všetkých zúčastnených strán počas aktuálnych rokovaní zameraných na ukončenie vojny. „Je to skôr inštinkt ako proces. Mám inštinkty,“ odvetil. (TASR)

Trump telefonoval Orbánovi, aby prediskutovali, prečo Maďarsko blokuje prístupové rokovania Ukrajiny s EÚ.

Podľa zdrojov Bloombergu európski lídri v jednej chvíli počas stretnutia v Bielom dome požiadali Trumpa, aby využil svoj vplyv na Orbána a vyvinul naňho tlak, aby prestal brániť vstupu Ukrajiny do EÚ.

Počas telefonátu s Trumpom Orbán vyjadril záujem o usporiadanie stretnutia ruského a ukrajinského prezidenta v Maďarsku.

Po pondelňajších rokovaniach americký prezident oznámil, že zorganizuje samit na úrovni lídrov medzi Ruskom a Ukrajinou, po ktorom bude nasledovať rokovanie, na ktorom sa zúčastní aj on.

Orbánov utorkový príspevok na Facebooku naznačil, že si vypočul požiadavky európskych lídrov týkajúcich sa prístupového procesu Ukrajiny k EÚ, ale že nemá v úmysle ustúpiť.

Napísal, že členstvo Ukrajiny v EÚ neposkytuje žiadne bezpečnostné záruky a že viazanie členstva krajiny na bezpečnostné záruky je zbytočné a nebezpečné.

Britský denník The Guardian v utorok uviedol, že stretnutie Putina a Zelenského by sa podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa americkej vlády mohlo uskutočniť v Maďarsku. (TASR)

O plánoch na usporiadanie samitu prezidentov USA, Ruska a Ukrajiny v Maďarsku píše aj Politico.

Odvoláva sa pritom na nemenovaný zdroj z Trumpovej vlády a ďalšie osoby blízke vládnym predstaviteľom. Podobnú informáciu v utorok priniesol aj denník Guardian.

Americký prezident Donald Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný samit všetkých troch prezidentov.

Šéf Bieleho domu európskym lídrom povedal, že takýto postup navrhol Putin, cituje agentúra Reuters zdroj z európskej delegácie.

Tajná služba Spojených štátov (USSS), ktorej úlohou je ochrana najvyšších predstaviteľov krajiny, sa už podľa portálu Politico pripravuje na sami v maďarskom hlavnom meste.

Hoci USSS pri organizovaní samitov častokrát pracuje s viacerými alternatívnymi lokalitami, Budapešť sa podľa dvoch zdrojov javí ako prvá voľba Bieleho domu. Politico v tejto súvislosti pripomína, že maďarský premiér Viktor Orbán je blízkym spojencom prezidenta USA Trumpa.

Budapešť by podľa portálu bola pre Ukrajinu nepríjemnou voľbou, pretože samit v hlavnom meste Maďarska by mohol pripomínať Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom USA, Británia a Rusko sľúbili, že budú garantovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za odovzdanie jadrových zbraní na ukrajinskom území.

Po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa táto dohoda ukázala ako bezvýznamná, keďže Rusko ako signatár na Ukrajinu zaútočilo a Británia a USA neposkytli Kyjevu dostatočnú podporu na odrazenie ruských útokov.

Ruský prezident Putin podľa AFP Trumpovi povedal, že ako miesto samitu uprednostňuje Moskvu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas presadzoval Ženevu.

Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis už prisľúbil Putinovi „imunitu“ voči zatykaču, ktorý na ruského prezidenta vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenia z vojnových zločinov. Maďarsko v máji z ICC vystúpilo a šéfovi Kremľa by preto zatknutie nehrozilo ani tam.

V susednom Rakúsku úrad kancelára uviedol, že ak by sa mierové rokovania konali na jeho území, obrátili by sa na ICC „s cieľom umožniť prezidentovi Putinovi účasť“.

Kancelár Christian Stocker už ponúkol Viedeň ako možné miesto rokovaní Zelenskému počas jeho návštevy v júni. „Naše hlavné mesto má dlhú tradíciu ako miesto dialógu,“ uviedol Stocker a pripomenul, že vo Viedni sídli niekoľko medzinárodných organizácií.