Ukrajina Rusko Online: Ukrajinský parlament schválil obmedzenie nezávislosti protikorupčných úradov

Izraelský minister zahraničia Gideon Saar pricestoval do Kyjeva, aby sa stretol s ukrajinským vedením.

Očakáva sa, že Saar sa počas dvojdňovej návštevy stretne s prezidentom Zelenským a svojím ukrajinským náprotivkom Sybihom a miestnou židovskou komunitou, napísal server The Times of Israel.

Saar je najvyšším izraelským predstaviteľom na návšteve Ukrajiny od februára 2023, keď krajinu brániacu sa ruskej agresii navštívil jeho predchodca vo funkcii Eli Kohen.

Saar zostane v Kyjeve cez noc a do vlasti sa vráti v stredu. Navštívi tiež pamätník v Babom Jare, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili viac ako 33-tisíc Židov, napísal server s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského diplomata. (ČTK)

Prezident Azerbajdžanu sa odtrhol z reťaze. A Moskva nemá žiadne páky, ako ho k nej opäť pripútať, píše Petra Procházková. (SME)

Američanovi prekážali informácie o homosexualite, tak rodinu presťahoval do Ruska. To ho poslalo na ukrajinský front. (SME)

Ľuďom v Rusku budú hroziť pokuty za internetové vyhľadávanie obsahu označeného úradmi ako extrémistický.

Počíta s tým nový zákon, ktorý schválila Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa nej môže norma mať ďalekosiahle dôsledky pre súkromie na internete aj osud komunikačnej aplikácie WhatsApp v krajine.

Schválený zákon vyvolal kritiku zo strany niektorých provládnych osobností, ako aj opozičných aktivistov. Kritici varujú, že pokuty až do výšky 5000 rubľov môžu vytvoriť priestor na zavádzanie prísnejších obvinení a trestov.

Zoznam takzvaných extrémistických materiálov ruského ministerstva spravodlivosti má viac ako 500 strán. Medzi subjekty, ktoré sú v Rusku zakázané kvôli "extrémistickým aktivitám", patrí Fond boja proti korupcii zosnulého kritika Kremľa Alexeja Navaľného, "medzinárodné hnutie LGBT" či americký technologický gigant Meta Platforms.

Nový zákon sa zameriava na osoby, ktoré vedome vyhľadávajú extrémistické materiály na internete, a to aj prostredníctvom virtuálnych privátnych sietí (VPN), ktoré milióny ľudí v Rusku používajú na obchádzanie cenzúry a prístup k zakázanému obsahu.

Minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev uviedol, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť preukazovať, že užívatelia mali v úmysle sledovať extrémistický obsah, a iba prístup k platformám nebude trestaný. Nie je jasné, ako budú úrady úmysel pri vyhľadávaní na internete preukazovať, pripomenul Reuters.

Jekaterina Mizulinová - vedúca ruskej Ligy za bezpečný internet, organizácie založenej s podporou úradov - kritizovala zákon ako "vágny". Varovala, že môže vyvolať vlnu podvodov a vydierania. Sarkis Darbinjan, zakladateľ skupiny pre digitálne práva Roskomsloboda, vyjadril očakávania, že sa ľudia začnú odhlasovať z niektorých kanálov a mazať aplikácie. (ČTK)

Rusko uviedlo, že zaznamenalo nárast napätia vo svete a monitoruje vývoj.

Uviedol to po tom, ako britské denníky Times a Telegraph informovali, že Spojené štáty prvýkrát od roku 2008 údajne umiestnili v Británii jadrové zbrane. 

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku o spomínaných správach uviedol, že Rusko „vidí líniu smerujúcu k eskalácii napätia, militarizácii, a to vrátane jadrovej militarizácie“. „Naše príslušné rezorty monitorujú vývoj v tejto oblasti a zaisťujú našu bezpečnosť na pozadí toho, čo sa deje,“ dodal.

USA pravdepodobne umiestnili jadrové zbrane v Británii prvýkrát po viac ako 17 rokoch, domnievajú sa odborníci podľa denníka Telegraph. Vo štvrtok totiž navštívilo základňu RAF Lakenheath v grófstve Suffolk americké dopravné lietadlo C-17, ktoré prišlo z leteckej základne Kirtland v Novom Mexiku, kde skladuje americké letectvo jadrové bomby.

Podľa analytikov je pravdepodobné, že sa v lietadle takéto bomby nachádzali. Odborníci tiež pripomenuli, že minulotýždňový let lietadla C-17 sa veľmi podobal predchádzajúcim misiám amerického letectva zameraným na prepravu jadrových bômb.

Denník Telegraph predtým odhalil podrobnosti o pripravovanej „jadrovej misii“ v Lakenheath v odtajnených dokumentoch, ktoré vláda USA zverejnila zrejme omylom. (TASR)

Ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý obmedzuje nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných úradov.

O výsledku hlasovania ohľadom normy, ktorú kritizuje Európska únia, mimovládne organizácie aj dotknuté úrady, informoval poslanec Jaroslav Železňak.

Zákon predpokladá, že protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) budú podľa denníka Ukrajinská pravda podliehať generálnemu prokurátorovi. Doteraz išlo o nezávislé úrady.

Generálny prokurátor Ruslan Kravčenko bol do úradu vymenovaný v júni a podľa serveru Kyiv Independent je považovaný za lojálnu osobu prezidenta Zelenského.

Za návrh podľa poslanca Železňaka hlasovalo 263 poslancov, proti ich bolo 13 a rovnaký počet sa hlasovania zdržal. Aby norma vstúpila do platnosti, musí ju ešte podpísať Zelenskyj.

NABU ešte pred hlasovaním vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že zákon "fakticky zničí nezávislosť" agentúry aj protikorupčnej prokuratúry. "Ukrajinská protikorupčná infraštruktúra budovaná od roku 2015 bude zničená," uviedol úrad.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinský parlament schválil obmedzenie nezávislosti protikorupčných úradov Čítajte 

Hlasovanie v ukrajinskom parlamente sa uskutočnilo deň po tom, ako pracovníci ukrajinskej tajnej služby SBU vykonali viac ako 80 prehliadok na rôznych miestach Ukrajiny.

Podľa médií je viacero detektívov protikorupčnej agentúry podozrivých z vlastizrady, ilegálneho obchodu s Ruskom a korupčných aktivít v prospech oligarchov.

Podľa protikorupčnej organizácie Transparency International prehliadky ukazujú, že ukrajinské úrady vyvíjajú "masívny tlak" na ukrajinských bojovníkov proti korupcii.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspilne vyzvali prezidenta Zelenského, aby zákon vetoval. Kryvonos vyzval na reakciu medzinárodných partnerov Ukrajiny, ktorí sa podľa neho pri kontrole využívania pomoci Ukrajine spoliehajú práve na jeho agentúru. (ČTK)

Tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov je plánované na tento týždeň, uviedol hovorca Kremľa Peskov.

Nepotvrdil tak stredajší termín, ktorý oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj. Peskov tiež povedal, že od rozhovorov nemožno čakať žiadne zázraky.

"Dúfame, že (rokovanie) bude tento týždeň. Keď budeme pripravení, urobíme oznámenie o termíne," povedal hovorca Kremľa.

Hlavnou témou by podľa Peskova mala byť diskusia nad návrhmi ohľadom mierového usporiadania, ktoré si Moskva a Kyjev vymenili počas predchádzajúcich rokovaní.

Peskov tiež uviedol, že s ohľadom na zložitosť rusko-ukrajinského sporu "nie je dôvod očakávať nejaké prelomy z kategórie zázrakov".

Rusko podľa neho plánuje aj naďalej "usilovať sa o realizáciu svojich záujmov a plniť pôvodne stanovené úlohy". (ČTK)

Medvede utekajú. Stroje na raketový teror miznú ďaleko od Ukrajiny. Operácia Pavučina sa vyplatila. (Aktuálně.cz)

Bývalý ukrajinský minister obrany Umerov bude viesť kyjevskú delegáciu na rokovaniach o prímerí s Ruskom.

Potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak oboznámil partnerov v Európe a Spojených štátoch s koordináciou nášho diplomatického úsilia. Dal som pokyn na vytvorenie delegácie na rokovania s ruskou stranou. Delegáciu povedie Rustem Umerov a jej súčasťou budú zástupcovia ukrajinskej rozviedky, ministerstva zahraničných vecí a úradu prezidenta,“ upresnil Zelenskyj na platforme X.

Moskva doposiaľ neoznámila zloženie svojho tímu, no v minulosti ju zastupoval blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Ukrajinský líder tiež informoval, že sa uskutočnilo stretnutie o potenciálnych výsledkoch rokovaní o prímerí, ktoré by chcel Kyjev dosiahnuť.

„Ukrajina je pripravená pracovať na zabezpečení prepustenia našich ľudí zo zajatia, návratu unesených detí, na zastavení zabíjania a na príprave stretnutia lídrov, ktorého cieľom bude skutočné ukončenie tejto vojny. Náš postoj je úplne transparentný. Ukrajina túto vojnu nikdy nechcela, Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú začalo,“ napísal Zelenskyj. (TASR)

Ruské jednotky prenikli do ukrajinského mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Uviedol to pre web Ukrajinská pravda ukrajinský vojenský personál dislokovaný v meste.

Ukrajinskí vojaci, s ktorými sa rozprávala Ukrajinská pravda, uviedli, že Rusi do mesta prenikli pred piatimi dňami. Podľa ukrajinskej skupiny vojenských analytikov v pondelok večer v Pokrovsku „pokračovala" čistiaca operácia zamerané proti sabotážnym oddielom.

„Pred niekoľkými dňami sa nepriateľ chopil príležitosti - využil oslabený stav pechoty jednej z brigád a nesprávne hodnotenie situácie na bojisku – a prenikol do mesta cez obec Zvirove. S krízou museli rýchlo bojovať statoční chlapci zo 155. samostatnej mechanizovanej brigády a 68. brigády horských strelcov, aby odvrátili potenciálnu katastrofu,“ uviedli analytici z DeepState.

Ukrajinské sily ruským útokom v smere na Pokrovsk odolávajú už rok a pol. V doterajších bojoch o Pokrovsk už Moskva podľa Kyjeva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade. Pokrovsk je dôležitým zásobovacím uzlom pre ukrajinské sily. Ak by sa ho Rusko zmocnilo, otvorilo by mu to cestu k mestu Dnipro. (SITA)

Rusko v noci vykonalo vzdušné útoky na tri ukrajinské oblasti. V Kramatorsku zomrel chlapec.

 Ďalších 24 ľudí utrpelo zranenia. Informovala o tom agentúra AP.

Útoky sa odohrali deň pred predpokladaným tretím kolom ukrajinsko-ruských mierových rozhovorov. O zostrelení dronov nad svojím územím informovalo tiež Rusko.

Od pondelkového večera Rusko zasiahlo ciele v ukrajinskej Sumskej, Odeskej a Doneckej oblasti. V Kramatorsku v Doneckej oblasti zasiahla kĺzavá bomba obytný dom a spôsobila požiar, uviedol náčelník mestskej vojenskej správy Oleksandr Hončarenko. Podľa miestnych úradov zomrel chlapec narodený v roku 2015 a ďalších päť ľudí bolo zranených.

Sumská oblasť čelila v noci niekoľkým vlnám ruských útokov, uviedla regionálna vojenská správa. Podľa nej dron zasiahol benzínovú stanicu v meste Putyvl a zranil štyroch ľudí, vrátane päťročného chlapca. Druhý dronový útok zasiahol rovnaké miesto o necelé dve hodiny neskôr a zranil ďalších sedem osôb.

Na samotné mesto Sumy zhodilo Rusko dve kĺzavé bomby, ktoré zranili 13 ľudí vrátane šesťročného chlapca. Podľa regionálnych úradov bolo poškodených päť bytových domov, dva súkromné domy a nákupné stredisko. Úradujúci starosta Artem Kobzar uviedol, že výbuchy rozbili okná a zničili balkóny obytných domov.

Celkovo zaútočilo Rusko v noci na dnes 42 bezpilotnými lietadlami. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa ich podarilo zostreliť 26 a sedem zneškodnili prostriedky elektronického boja, uviedlo ukrajinské letectvo. Rozsahom išlo skôr o malý útok, v posledných dňoch vysiela Rusko na Ukrajinu aj stovky dronov denne.

Zostrelenie desiatok dronov nad svojím územím oznámilo tiež Rusko. Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že protivzdušná obrana v noci zostrelila 35 ukrajinských bezpilotných prostriedkov nad viacerými oblasťami, vrátane troch nad Moskovskou oblasťou. (ČTK)

Moskva v reakcii na nové sankcie Európskej únie rozšírila zoznam osôb so zákazom vstupu do Ruska.

Sú na ňom predstavitelia európskych inštitúcií, členských štátov EÚ i ďalších krajín. Uviedlo to vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia, konkrétne mená neoznámilo.

Zástupcovia členských štátov EÚ sa v piatok zhodli na 18. balíku sankcií proti Rusku, ktorý smeruje najmä na energetický a bankový sektor. Predchádzajúci, 17. balík sankcií schválila EÚ v máji. Kremeľ najnovšie sankcie označil za nelegálne.

Podľa ministerstva boli na ruský sankčný zoznam zaradené osoby, ktoré sú zodpovedné za poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu, podkopávajú územnú celistvosť Ruska či organizujú blokádu ruských lodí a nákladov v Baltskom mori. 

"Protiruské nepriateľské akcie nemôžu mať žiadny vplyv na politiku našej krajiny. Rusko bude aj naďalej pokračovať vo svojom kurze," uviedlo ministerstvo. (ČTK)

Ukrajina bude budúci rok potrebovať na obranu pred ruskou agresiou najmenej 120 miliárd dolárov.

Polovicu sumy chce Kyjev získať od partnerov. Uviedol to ukrajinský minister obrany Denys Šmyhal v prejave k vedúcim zahraničných diplomatických misií na Ukrajine.

"V budúcom roku budeme na obranu potrebovať najmenej 120 miliárd dolárov. Pracujeme s ďalšími krajinami na tom, aby sme s podporou našich spojencov získali polovicu tejto sumy," napísal Šmyhal na telegrame. "Už teraz vedieme vecné rokovania s členmi EÚ a NATO," dodal.

Vyslovil sa aj za zvýšenie dodávok pokročilých prostriedkov protivzdušnej obrany, a to najmä schopných zostreliť ruské balistické strely.

Uviedol tiež, že je čoraz viac zahraničných podnikov, ktoré sú pripravené spolupracovať s Ukrajinou a vyrábať na Ukrajine. Ukrajina podľa neho potrebuje ďalšie finančné prostriedky na rozvoj priemyslu s cieľom vyrábať takzvané FPV drony, bezpilotné lietadlá s dlhým doletom a prostriedky na zachytávanie vzdušných cieľov.

"Sme pripravení zdieľať s našimi partnermi naše jedinečné bojové skúsenosti, technológie a inovácie," uviedol Šmyhal, ktorý do minulého týždňa zastával post ukrajinského premiéra. Spojencom ponúkol založenie spoločných podnikov, prevod licencií a otvorenie výrobných závodov aj v partnerských krajinách. (ČTK)

Nemecko zaobstará Ukrajine bezpilotné lietadlá dlhého doletu, povedal nemecký minister obrany Pistorius.

Boris Pistorius upresnil, akú ďalšiu pomoc plánuje Berlín poskytnúť Ukrajine v boji s ruskou inváziou.

Šéf rezortu na stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Londýne uviedol, že Nemecko financuje obstaranie bezpilotných lietadiel dlhého doletu, ktoré sa vyrábajú priamo na Ukrajine. „Budú ničiť ruské lietadlá, drony a rakety na zemi ešte pred tým, ako sa môžu stať hrozbou pre Ukrajinu, jej mestá alebo infraštruktúru,“ ozrejmil.

„Prvý zo systémov financovaných Nemeckom sa dodá ukrajinským ozbrojeným silám v najbližších dňoch a môže byť okamžite nasadený,“ povedal minister.

Pistorius tiež podotkol, že Ukrajina potrebuje ďalších päť systémov protivzdušnej obrany Patriot na obranu proti ruským náletom. (TASR)

Ukrajinské deti na okupovaných územiach sa učia ruskú hymnu, ako čistiť zbraň a ako milovať Rusko. (SME)

O 1 090 vojakov vzrástli personálne straty ruskej armády, od začiatku invázie zhruba o 1 044 250, tvrdí ukrajinské velenie.

Okupanti prišli za 24 hodín aj o sedem bojových obrnených vozidiel, 43 delostrelecké systémy, jeden raketomet, 256 dronov, a 94 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Ruské dronové útoky zranili v Sumskej oblasti 13 ľudí vrátane 5-ročného chlapca, uviedli miestni predstavitelia.

„Nepriateľ zaútočil dronmi na civilnú infraštruktúru v obci Putvyl,“ napísal gubernátor Oleh Hryhorov na Telegrame.

Hryhorov pôvodne v pondelok približne o 22:00 miestneho času informoval, že sa zranili štyria ľudia vrátane dieťaťa a ošetrili ich bez potreby hospitalizácie. Na mieste útoku vypukol požiar. (Kyiv Independent)

Nemecko a Nórsko budú spoločne financovať posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Zintenzívnia tiež vojenskú spoluprácu v severnom Atlantiku. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Storem v Berlíne to vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz.

Nemecko chce podporiť Ukrajinu ďalšími dvoma americkými systémami protivzdušnej obrany Patriot. Pôvodný plán bol kúpiť dva systémy z USA za približne miliardu eur. Keďže však nie sú okamžite k dispozícii, nemecká armáda najprv odovzdá Ukrajine dva zo svojich deviatich Patriotov a následne kúpi dva systémy pre vlastné potreby. Store uviedol, že finančný príspevok Nórska pri ich nákupe bude značný.

Šéfovia nemeckej a nórskej vlády tiež zdôraznili potrebu spolupráce svojich námorných síl v severnom Atlantiku. Vyzdvihli najmä dôležitosť vôd medzi Grónskom, Islandom a Britániou, ako aj medzi severným pobrežím Nórska a ním kontrolovaným Medvedím ostrovom a súostrovím Špicbergy (Svalbard).

Nemecké a nórske ozbrojené sily spoločne cvičia a hliadkujú na moriach a „úzko spolupracujú v rámci regionálnych plánov NATO“, uviedli lídri vo vyhlásení. Obe krajiny preto posilnia „monitorovanie a kontrolu týchto strategických oblastí s cieľom čeliť potenciálnym hrozbám“.

Agentúra AFP pripomína, že počas studenej vojny NATO pozorne monitorovalo spomínané vody v severnom Atlantiku, keďže išlo o kľúčové trasy pre sovietske ponorky a vojenské lode smerujúce z arktických základní do Atlantického oceánu. (TASR)

NATO i Únia potvrdzujú, že Rusko v Európe vykonáva kyberútoky a manipuluje, tvrdí rumunský prezident Dan.

Bukurešť musí podľa jeho slov zverejniť nové dôkazy týkajúce sa okolností anulovaných prezidentských volieb z novembra minulého roka, informuje agentúra Agerpres.

Opakované voľby hlavy štátu Rumunska sa konali tento rok v máji, a to pre rozhodnutie ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý anuloval výsledky prvého kola z 24. novembra 2024 pre informácie tajných služieb o nelegálnom zasahovaní Ruska do volebnej kampane.

Prekvapivo ho vyhral dovtedy málo známy kandidát Calin Georgescu, ktorého z volieb neskôr vylúčili.

Tajné služby údajne zistili, že predvolebnú kampaň narušilo Rusko prostredníctvom tisícov umelo vytvorených účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva toto obvinenie popiera.

Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) začalo po analýze odtajnených dokumentov vyšetrovanie Georgescovej kampane.

„Vyzývam tých, ktorí stále pochybujú o zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v Rumunsku v novembri 2024, aby si prečítali nižšie uvedené vyhlásenia. Pokusy o zapojenie cudzích štátnych síl do rumunských volieb v predchádzajúcich mesiacoch po prvýkrát odsúdili v oficiálnych vyhláseniach NATO aj EÚ,“ uviedol.

V príspevku na sieti Facebook odkazoval napríklad na stanoviská Rady EÚ z 18. júla 2025, v ktorom odsudzuje hybridné a kybernetické Ruska vo viacerých európskych štátoch, či britskej vlády, ktorá v uplynulých dňoch uvalila sankcie „na tri jednotky ruskej tajnej služby GRU a jej 18 dôstojníkov zodpovedných za šírenie chaosu a neporiadku na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina“.

Toto vyhlásenie Londýna uviedol rumunský prezident ako príklad toho, že aj v prípade štátov, ktoré sú uznávané pre svoju spravodajskú činnosť, je dokazovanie takýchto zásahov zo zahraničia zdĺhavý proces.

„NATO, EÚ a Spojené kráľovstvo potvrdzujú, že Rusko vedie kybernetické útoky, manipuluje a šíri dezinformácie v európskych štátoch vrátane Rumunska, a to aj v rámci volebných kampaní. Je zrejmé, že keď rumunský štát objaví nové dôkazy, musí ich predložiť,“ napísal Dan na Facebooku s tým, že štát mal v prvom rade zabrániť tomu, čo sa stalo v novembri 2024. (TASR)