Ukrajina Rusko Online: Koniec vojny na Ukrajine je podľa nemeckého kancelára Merza ešte ďaleko

Viesť rokovania s Ukrajinou o jej vstupe do EÚ je zložité, pretože Kyjev realizuje špionáž, tvrdí maďarský činiteľ.

Má ísť o „informačné a spravodajské" operácie na maďarskom území, povedal maďarský minister pre európske záležitosti János Bóka.

Toto vyhlásenie prišlo po tom, ako Ukrajinská bezpečnostná služba 9. mája oznámila, že v Zakarpatskej oblasti odhalila maďarskú vojenskú spravodajskú sieť, zadržala dvoch agentov a obvinila ich zo špionáže proti Ukrajine.

Maďarská vláda toto obvinenie poprela ako ohováračskú kampaň a namiesto toho vyhlásila, že odhalila dvoch ukrajinských špiónov pôsobiacich v Maďarsku. (SITA)

S novým veliteľom ruských pozemných síl Mordvičevom má vraj prísť príklon k hrubej sile. (SME)

Donald Trump znovu skritizoval Vladimira Putina. Tvrdí, že Rusku by sa bolo už stalo veľa zlého, keby nebol na čele USA.

Americký prezident venoval ruskému lídrovi krátky príspevok na svojej sociálnej sieti Truth Social, v ktorom napísal, že šéf Kremľa sa „zahráva s ohňom“.

Trump vyjadril nespokojnosť s Putinom aj v nedeľu po tom, čo Rusko nadránom podniklo dovtedy najmasívnejší útok dronmi na Ukrajinu od začiatku vojny, ktorý si vyžiadal 13 mŕtvych vrátane dvoch detí vo veku osem a 12 rokov a 17-ročného mladíka. Ukrajina sa terčom útokov podobného rozsahu stala každú noc od piatka večera do pondelka rána. Rusko tvrdí, že išlo o odvetu za ukrajinské dronové útoky proti civilistom na jeho území.

„Vladimír Putin si neuvedomuje, že keby nebolo mňa, Rusku by sa už stalo veľa naozaj zlých vecí, a to naozaj zlých. Zahráva sa s ohňom!“ napísal Trump na Truth Social.

Už v nedeľu v odpovedi na novinársku otázku americký prezident povedal, že zváži sprísnenie sankcií USA voči Rusku. „Zabíja veľa ľudí. Neviem, čo s ním je. Čo sa s ním, do pekla, deje? Zabíja veľa ľudí. Nie som z toho nadšený,“ povedal vtedy Trump o Putinovi.

Vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg medzitým v utorok pre televíziu Fox News povedal, že vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom zahynulo prinajmenšom 1,2 milióna ľudí.

„Je to neuveriteľné. Toto je viac ako v druhej svetovej vojne, je to priemyselné zabíjanie. A potom je tu ostreľovanie miest s nevyberavým násilím. To nie je práve správna cesta,“ vyhlásil Kellogg a podotkol, že Rusko útokmi na ukrajinské mestá porušuje ženevské dohovory, ktoré samo podpísalo.

„Zabíjajú ženy a deti bez rozdielu raketovými útokmi alebo útokmi dronov. Ženevský dohovor predpisuje pravidlá vojny. Podpísali ho Rusi, Spojené štáty a Ukrajinci. A bolo to urobené s cieľom zabrániť tomuto nevyberanému zabíjaniu, ktoré ste videli cez víkend,“ dodal. (TASR)

Slovensko môže izolácia zabolieť pri rokovaní o budúcom rozpočte Únie, pretože krajina stratí politický kapitál a dôveryhodnosť. (SME)

Čína odmietla obvinenia Ukrajiny, že dodáva Rusku chemické produkty, strelný prach a dielce pre obranný priemysel.

Informuje spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Reakcia Pekingu prišla po vyjadreniach šéfa ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby Oleha Ivaščenka, podľa ktorého krajina údajne poskytuje spomínané komponenty dvadsiatim ruským vojensko-priemyselným závodom. Ivaščenko dodal, začiatkom tohto roka pochádzalo 80 percent dôležitých elektronických súčiastok v ruských dronoch z Číny.

„Zaviazali sme sa dosiahnuť prímerie a podporovať mierové rokovania. Čína nikdy neposkytla smrtiace zbrane žiadnej strane konfliktu a prísne kontroluje položky s dvojakým použitím,“ uviedla hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie. (SITA)

V Rusku odsúdili na sedem a pol roka exilovú šéfku ľudskoprávneho projektu. Dôvodom je diskreditácia armády. (TASR)

Ukrajina a Británia podpísali dohodu o využití ziskov v sume 2,26 miliardy libier zo zmrazených ruských aktív.

Tieto financie sa použijú na pokrytie potrieb ukrajinskej armády a obranného priemyslu. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo obrany.

Konkrétne pôjde o nákup zbraní vyrobených v zahraničí a financovanie opráv a údržby vojenskej techniky. Ďalej to bude realizácia spoločných projektov s ukrajinskými a zahraničnými zbrojovkami.

Ukrajinský rezort obrany dodal, že financie sa použijú aj na nákup ďalších kľúčových materiálov vrátane ukrajinských. (SITA, Kyiv Independent)

Počas troch rokov zomrelo v ruskom zajatí vyše 200 ukrajinských vojnových zajatcov, vyplýva zo zistení agentúry AP.

Zistenia sa okrem iného opierajú o údaje od ukrajinských úradov.

Počet týchto obetí by sa mohol zvýšiť v závislosti od toho, ako si Rusko a Ukrajina budú vymieňať svojich vojnových zajatcov. Posledná a doteraz najväčšia výmena sa uskutočnila minulý týždeň, keď si Kyjev a Moskva v troch etapách vymenili spolu po 1000 zajatcov.

AP pri svojom pátraní zistila, že v mnohých prípadoch bola smrť ukrajinských zajatcov dôsledkom mučenia, krutého zaobchádzania a nedostatku lekárskej starostlivosti. Na úmrtnom liste sa často uvádzajú iné príčiny - napríklad zlyhanie srdca, ale pitva vydaného tela často odhalí nové skutočnosti, ktoré mohli viesť k smrti.

Ukrajinské úrady tvrdia, že odďaľovanie repatriácie tiel zajatcov, ktoré sú často zmrzačené a v pokročilom štádiu rozkladu, svedčí o snahe ruských úradov zakryť mučenie, hladovanie a zlú zdravotnú starostlivosť v desiatkach väzníc a väzenských zariadení v Rusku a na okupovanej Ukrajine.

Vo svojej správe AP uvádza, že jej novinármi zhromaždené dôkazy sa zrejme stanú materiálom pre podanie na Medzinárodný trestný súd pre podozrenie, že ide o vojnový zločin, píše AP.

Podľa správy OSN z roku 2024 bolo systematickému mučeniu vystavených až 95 percent prepustených ukrajinských vojnových zajatcov. V rozhovoroch s anketármi OSN bývalí ukrajinskí zajatci hovorili o bití, elektrošokoch, pokusoch o škrtenie, sexuálnom násilí, zinscenovaných popravách a nedostatku spánku.

V správe OSN sa spomínali aj prípady mučenia ruských vojnových zajatcov ukrajinskými vojakmi, ale miera krutosti voči zajatým zo strany ukrajinských vojakov je výrazne nižšia ako u ruských vojakov pri zaobchádzaní s ukrajinskými väzňami, pripomenula AP.

Dodala, že tieto prípady mučenia sa odohrávali zväčša na mieste, kde ukrajinskí vojaci zhromaždili Rusov bezprostredne po ich zajatí. Po ich prevoze do oficiálnych ukrajinských detenčných centier takéto konanie prestalo. (TASR)

Moskovský súd odsúdil ruskú právničku na 7,5-ročné väzenie za výrok, že Putin sa zbláznil a ničí ukrajinské mestá.

Samotná Anastasia Burakovová podľa serveru BBC News tvrdí, že ju ruské úrady prenasledujú za to, že v roku 2023 na protivojnovej demonštrácii v Tbilisi vyhlásila, že sa Putin zbláznil a ničí ukrajinské mestá.

Obžaloba žiadala pre Burakovovú 8,5 roka za mrežami.

"Nikto si nemyslel, že sa Putin natoľko zbláznil. Teraz vedie vojnu našim menom, "vyhlásila Burakovová na demonštrácii a obvinila ruského prezidenta a ruskú armádu zo zabíjania ukrajinských civilistov a z ničenia ukrajinských miest.

Burakovová stávala na čele opozičného hnutia Otvorené Rusko, ktoré založil niekdajší ropný magnát a potom väzeň Putinovho režimu Michail Chodorkovskij. Hnutie potom ruské úrady zakázali ako "nežiaducu organizáciu"; za spoluprácu s takouto organizáciou hrozí v Rusku väzenie. Teraz vedie projekt Kovčeg (Archa), ktorý tiež financuje Chodorkovskij a ktorý pomáha Rusom v emigrácii.

Trump v pondelok skritizoval Putina za pokračujúce masívne útoky proti Ukrajine. "Vždy som mal s Putinom veľmi dobré vzťahy, ale niečo sa s ním stalo. Úplne sa zbláznil! "napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social a varoval, že akýkoľvek pokus o dobytie celého ukrajinského územia povedie k pádu Ruska. (ČTK)

Litovský prezident vyzval na sprísnenie sankcií EÚ proti Rusku v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra DPA.

„Putin si proti sebe poštval celý svet a naozaj si zaslúži oveľa prísnejšie sankcie, než sú tie, ktoré v súčasnosti platia,“ povedal Nauséda v rozhovore pre litovskú televíziu.

„Dúfam, že naši kolegovia v EÚ chápu, že 17. sankčný balík bol len rozcvičkou... Musíme pripraviť 18. balík, ktorý bude skutočne pripomínať Molotovov kokteil,“ vyhlásil litovský prezident.

EÚ minulý týždeň zaviedla 17. balík sankcií proti Rusku. Ten sprísňuje obmedzenia proti tzv. tieňovej flotile lodí, ktoré Moskva využíva na prepravu ropy a ropných produktov. Osemnásty balík reštrikcií sa už pripravuje.

Litva patrí podľa agentúry DPA k najhlasnejším podporovateľom Ukrajiny na medzinárodnej scéne.

V posledných dňoch Rusko podniklo masívne letecké útoky na ukrajinské územie, čo vyvolalo rozsiahlu medzinárodnú kritiku – vrátane ostrej reakcie Trumpa voči Putinovi. Trump zároveň pohrozil Moskve novými sankciami. (TASR)

Kremeľ obvinil Kyjev, že s podporou niektorých európskych krajín podniká provokatívne kroky na zmarenie rokovaní.

Rusko vyhlásilo, že jeho masívne letecké útoky na Ukrajinu v uplynulých dňoch boli „reakciou“ na stupňujúce sa ukrajinské dronové útoky na ruských civilistov. Moskva zároveň obvinila Kyjev z pokusu „narušiť“ mierové rokovania.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v období od 20. do 27. mája zničili ruské sily 2 331 ukrajinských dronov, pričom viac ako polovica bola zachytená mimo bojovej zóny.

Rusko, ktoré opakovane odmieta návrhy Kyjeva a Západu na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, od piatkového večera do pondelka rána vypustilo na Ukrajinu stovky dronov, pričom zahynulo viac ako tucet ľudí.

Ukrajina tvrdí, že pri nedeľných útokoch zahynulo najmenej 13 civilistov. Moskva však trvá na tom, že zasahuje len „vojenské ciele“.

Kremeľ obvinil Kyjev, že s podporou niektorých európskych krajín podniká „provokatívne kroky na zmarenie rokovaní, ktoré iniciovalo Rusko“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil: „Minimálne môžeme povedať, že tieto kroky Kyjeva nie sú v súlade s úsilím o mierový proces.“

Diplomatické snahy o ukončenie bojov sa v posledných týždňoch zintenzívnili, keď sa ruskí a ukrajinskí predstavitelia začiatkom mája prvýkrát po troch rokoch stretli na priamych rokovaniach v Istanbule. Rusko tvrdí, že pripravuje dokument s mierovými podmienkami, ktorý plánuje predložiť Ukrajine.

Ukrajina obviňuje Rusko zo snahy vyhnúť sa zodpovednosti za civilné obete. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vyzval na ďalšie sankcie voči Rusku: „Musíme ukončiť toto večné čakanie - Rusko potrebuje viac sankcií.“

Napätie medzi Ruskom a Západom tento týždeň zvýšili aj slová nemeckého kancelára Friedricha Merza o zrušení obmedzení doletu pre západné zbrane poskytnuté Ukrajine. Kremeľ varoval, že takéto rozhodnutie je „v rozpore“ s mierovým procesom a „veľmi nebezpečné“. (SITA)

Ukrajinský regulátor schválil mechanizmus pre dovoz plynu z Grécka cez transbalkánsky plynovod.

Schválený mechanizmus by mal zabezpečiť, že sa krajina vyhne vysokým tranzitným poplatkom.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo energetiky.

Ukrajina sa teraz zápasí s nedostatkom plynu, pretože ruské vzdušné útoky tento rok viedli k výraznému poklesu domácej ťažby. Krajina teraz dováža plyn cez Slovensko a Maďarsko. Transbalkánsky plynovod zatiaľ na dodávky nevyužíva pre vyššie tranzitné poplatky. Plyn z LNG terminálov v Grécku totiž musí prejsť cez územie Bulharska, Rumunska a Moldavska, upozorňuje Reuters.

Ukrajinské ministerstvo energetiky oznámilo, že prevádzkovatelia tranzitu plynu zo zúčastnených krajín pripravili mechanizmus, ktorý umožní využiť voľnú kapacitu transbalkánskeho plynovodu na dovoz na Ukrajinu za konkurencieschopné poplatky. Dodalo, že dúfa v pozitívne rozhodnutie všetkých zúčastnených krajín ohľadom využitia tejto cesty pre dodávky plynu na Ukrajinu.

"Ukrajina sa rovnako ako partneri z Európskej únie vzdala energetických dodávok z Ruska a aktívne hľadá alternatívne cesty pre dodávky plynu. Využitie transbalkánskej cesty je v tomto kontexte dôležité, "uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Ukrajina musí podľa vlády na budúcu vykurovaciu sezónu doviezť najmenej štyri miliardy kubických metrov plynu. Niektorí analytici ale potrebný dovoz odhadujú na viac ako šesť miliárd kubických metrov, píše Reuters. (ČTK)

Švédsko vyčlenilo 4,8 miliardy švédskych korún na posilnenie obranných schopností Ukrajiny.

Informovala o tom švédska vláda na svojej internetovej stránke.

Súčasťou pomoci je jedna miliarda korún na priame nákupy zbraní od ukrajinského obranného priemyslu.

Ďalších 418 miliónov korún bude vyčlenených na nákup obrnených vozidiel, 550 miliónov korún na iniciatívy v oblasti obstarávania munície a viac ako jedna miliarda korún na nákup systémov protivzdušnej obrany a dronov s dlhým doletom.

Švédska finančná pomoc prichádza v čase, keď sa európske krajiny snažia podporiť Ukrajinu, pretože budúca podpora zo strany USA je pod vedením Trumpa čoraz neistejšia napriek možnej novej ruskej ofenzíve. (SITA, Kyiv Independent)

Estónsko žiada tresty za velezradu pre prokremeľských politikov, chceli vytvoriť paralelnú vojenskú štruktúru.

V krajine s podporou ruskej vojenskej spravodajskej služby chceli vytvoriť paralelnú vojenskú štruktúru.

Aivo Peterson a Dmitri Rootsi v roku 2022 začali vytvárať takzvanú jednotku civilnej obrany s podporou hnutia ruskej menšiny Vmeste (Spolu).

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR.

V korešpondencii so svojimi spolupracovníkmi, ktorú obžaloba predložila súdu, Peterson konštatoval, že cieľom skupiny je zaistiť bezpečnosť a plniť funkcie armády v prípade „mocenského vákua“.

Prokuratúra žiada pre Petersona 17-ročné a pre Rootsiho 13-ročné väzenie. „Peterson pracoval viac ako desať rokov v polícii, takže veľmi dobre vedel, že obrana krajiny je výlučnou výsadou štátu,“ uviedla prokuratúra. (SITA, Ukrajinská pravda)

Merz uviedol, že nemá žiadne ilúzie o tom, že by sa vojna medzi Ruskom a Ukrajinou mohla skončiť rýchlo.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Možno sa budeme musieť pripraviť na dlhšie trvanie (vojny),“ povedal Merz po rokovaní s fínskym premiérom Petterim Orpom v meste Turku na juhozápade Fínska.

V histórii sa konflikty zvyčajne skončili vtedy, keď sa jedna alebo obe strany vyčerpali, či už v oblasti armády alebo hospodárstva, povedal Merz. „V tejto vojne sme od toho zjavne ešte ďaleko,“ tvrdí kancelár, ktorý sa ujal funkcie začiatkom mája a zaviazal sa pokračovať v podpore Ukrajiny.

„Politický poriadok, ktorý sme nastolili spoločne s Ruskom po roku 1990, sa spochybňuje,“ povedal Merz. „Sme ohrozovaní a bránime sa proti tomu,“ zdôraznil.

Podľa kancelára nedávne spoločné úsilie Európskej únie, Británie a Spojených štátov, ktorého cieľom bolo vyvinúť tlak na Rusko a dotlačiť ho k prímeriu, zlyhalo. „Od začiatku som si však nerobil ilúzie, že k tomu dôjde veľmi rýchlo,“ povedal Merz a zdôraznil, že Rusko momentálne nemá záujem o prímerie, píše DPA.

„V dôsledku toho sa Ukrajina musí naďalej brániť a my musíme zintenzívniť naše úsilie, aby sa Ukrajina mohla brániť,“ dodal kancelár. (TASR)

Srbsko a Rusko sa dohodli na predĺžení zmluvy o dodávkach lacného ruského  plynu do konca septembra.

Oznámil to srbský prevádzkovateľ plynárenskej siete. Belehrad tak bude naďalej platiť za plyn len 275 dolárov za tisíc kubických metrov, pričom pôvodná zmluva mala vypršať na konci mája.

Cena je výrazne nižšia ako aktuálny trhový priemer v Európe. Predĺženie kontraktu nasledovalo po rokovaniach prezidenta Aleksandara Vučića s Putinom v Moskve začiatkom mája. Podľa šéfa štátneho operátora Srbijagas Dušana Bajatovića umožní dohoda do 30. septembra zvýšiť zásoby pred zimnou sezónou.

„Zabezpečili sme si šesť miliónov kubických metrov denne za cenu okolo 290 eur za tisíc kubíkov, pričom trhová cena je okolo 360 eur,“ uviedol Bajatović pre televíziu RTS.

„To znamená, že sme na zimnú spotrebu dobre pripravení,“ dodal. Ďalšie rokovania s Ruskom sú naplánované na 18. až 21. septembra v Petrohrade počas ekonomického fóra.

Srbsko, ktoré nie je členom Európskej únie, ale usiluje sa o vstup, si počas ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine udržiava úzke vzťahy s Moskvou a nepripojilo sa k sankciám EÚ voči Rusku. (SITA)

Rusko pracuje na návrhu memoranda o mierovej zmluve, tvrdí hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Zacharovová.

Informujú o tom agentúry Reuters a TASS.

Podľa Zacharovovej bude dokument po dokončení odovzdaný Kyjevu na preskúmanie a zváženie.

„Rusko pokračuje v príprave návrhu memoranda o budúcej mierovej zmluve, v ktorom definuje niekoľko pozícií ako napríklad princípy budúceho riešenia, časový harmonogram možnej mierovej dohody a potenciálne prímerie na určitý čas, ak sa dosiahnu príslušné dohody,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničia.

„Dúfame, že ukrajinská strana pracuje podobne a podelí sa s nami o svoje poznatky hneď, ako dostane dokument z Ruska,“ dodala.

Putin 19. mája po telefonáte s Trumpom vyhlásil, že Moskva je pripravená spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej zmluve.

Podľa Putina má memorandum definovať princípy dohody, jej načasovanie a podrobnosti o možnom prímerí. (TASR)

Putin pohrozil, že Rusko „priškrtí“ západné firmy, ktoré v krajine zostali a podľa neho konajú proti ruským záujmom.

Vyhlásil to v rámci snahy Moskvy podporiť rozvoj domáceho softvéru.

„Musíme ich priškrtiť. Úplne súhlasím a hovorím to bez váhania,“ povedal Putin v reakcii na výzvu podnikateľa obmedziť aktivity amerických technologických firiem Zoom a Microsoft, ktoré v Rusku poskytujú už len obmedzené služby.

Mnohé západné firmy po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu krajinu opustili alebo výrazne obmedzili svoje aktivity, keďže čelili sankciám zo strany spojencov Ukrajiny.

„Nikoho sme nevyhnali... Poskytli sme im najvýhodnejšie podmienky na našom trhu a oni sa nás snažia priškrtiť,“ vyhlásil Putin na stretnutí s podnikateľmi, pričom nešpecifikoval, ako západné firmy Rusku škodia. „Musíme reagovať rovnako, zrkadlovo,“ dodal.

Putin v posledných rokoch výrazne sprísnil podmienky pre firmy, ktoré chcú z Ruska odísť, a núti ich predávať aktíva s veľkými zľavami. Objavujú sa špekulácie, že niektoré spoločnosti by mohli uvažovať o návrate v súvislosti so snahami  Trumpa o zlepšenie vzťahov s Ruskom a rýchle ukončenie vojny na Ukrajine.

Šéf ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitrijev v apríli uviedol, že fond dostáva množstvo žiadostí od amerických firiem, ktoré by sa chceli vrátiť, no zatiaľ žiadna veľká západná spoločnosť verejne návrat neohlásila.

Firmy, ktoré z Ruska odišli úplne, ako napríklad McDonald's, podľa Putina v prípade návratu nemôžu očakávať vrelé prijatie. „Odišli a teraz, ak sa budú chcieť vrátiť, máme im rozvinúť červený koberec? Nie, samozrejme, že nie,“ dodal ruský prezident. (SITA)

Putin a turecký minister zahraničia Fidan rokovali v Moskve o snahách na ukončenie vojny na Ukrajine, píše Reuters.

Zároveň hovorili o vývoji situácie od schôdzky delegácií Kyjeva a Moskvy v Istanbule, uviedol zdroj z tureckého ministerstva zahraničných vecí.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Fidan sa počas dvojdňovej návštevy Ruska v pondelok stretol s Putinom a ruským hlavným vyjednávačom Vladimirom Medinským. V utorok bude Fidan podľa všetkého rokovať aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Doposiaľ nie je dohodnutý žiadny časový rámec či miesto konania budúcich rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Turecko však opakovane uviedlo, že by sa ujalo roly hostiteľa. Delegácie Moskvy a Kyjeva sa začiatkom mája stretli v Istanbule po prvýkrát od marca 2022. Dohodli sa na výmene 1000 vojnových zajatcov a na písomnom doručení svojich podmienok pre prípadné prímerie.

Putin a Fidan na stretnutí diskutovali o iniciatívach na ukončenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, o vývoji situácie po istanbulských rokovaniach a o bilaterálnych hospodárskych a energetických otázkach, uviedol turecký zdroj. Rusko už v pondelok avizovalo, že hlavnou témou rozhovorov budú bilaterálne vzťahy, no diskutovať sa bude aj o Ukrajine.

Očakáva sa, že Fidan sa koncom týždňa v Kyjeve stretne s ukrajinskými predstaviteľmi, aby nadviazal na istanbulské stretnutie.

Ruské zdroje ozrejmili, že za potenciálne vhodné miesta pre ďalšie rokovania považujú Turecko, Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu, Katar a Omán. (TASR)

Pri ruských dronových útokoch utrpeli zranenia traja ľudia na juhu a juhovýchode Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Dve osoby utrpeli zranenia v Dnepropetrovskej oblasti, oznámil oblastný gubernátor Serhij Lysak.

„Systémy protivzdušnej obrany zasahovali v noci v Dnepropetrovsku,“ napísal Lysak na platforme Telegram a upresnil, že došlo k zostreleniu piatich dronov.

Ruský útok vyvolal požiar v dome a v jednej ďalšej budove a zároveň zničil poľnohospodársky podnik, dom a auto.

Ďalšou zranenou osobou bol 59-ročný muž z Chersonskej oblasti. V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny po dronovom útoku vypukol požiar v budove priemyselného podniku.

Neskorší nálet poškodil najmenej sedem súkromných budov a jednu dvojposchodovú stavbu či autá, no nedošlo k žiadnym obetiam, uviedla vojenská správa.

Rusko, ktoré začalo inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, sa k správam bezprostredne nevyjadrilo.

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

Russian attacks on Dnipropetrovsk Oblast injure three people https://t.co/lpLHwxYrr1

Russian attacks on Dnipropetrovsk Oblast injure three people

The Russian army attacked the Synelnykove, Kryvyi Rih and Nikopol districts of Dnipropetrovsk Oblast on 26 May, injuring three people.

27.5.2025 o 1:00 · archivované: 27.5.2025 o 10:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 60 dronov, 43 z nich zneškodnila protivzdušná obrana, uviedlo ukrajinské letectvo.

Ruské ministerstvo obrany o niečo skôr oznámilo zostrelenie 99 ukrajinských dronov počas noci na dnes nad siedmimi ruskými regiónmi. Z Ruska nie sú dostupné informácie o prípadných škodách alebo obetiach, ukrajinské úrady informovali o dvoch zranených v Dnepropetrovskej oblasti a škodách v Sumskej oblasti.

Ukrajinské letectvo v noci varovalo pred útokmi ruských dronov, leteckých bômb a hrozbou rakiet. Neskôr oznámilo, že Rusi na Ukrajinu v noci vyslali 60 bezpilotných lietadiel. "Protivzdušná obrana zneškodnila 43 nepriateľských dronov na východe, severe a juhu krajiny," uviedli vzdušné sily, podľa ktorých armáda 35 dronov zostrelila strelnými zbraňami a ďalších osem zlikvidovala pomocou elektronického boja alebo zmizli z radarov.

"Na deviatich miestach boli zaznamenané zásahy nepriateľských prostriedkov leteckého útoku a v troch lokáciách pády zostrelených úderných dronov," napísalo bez ďalších podrobností ukrajinské letectvo.

V Sumskej oblasti boli v noci počuť výbuchy. Správa regiónu neskôr informovala okrem iného o požiari budovy priemyselného podniku po zásahu dronom v Sumách a poškodení rodinných domov pri inom ruskom útoku na toto mesto. O zranených alebo obetiach sa nezmieňuje. Šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame informoval o dvoch zranených počas nočných ruských útokov v regióne.

Úrady niektorých ukrajinských regiónov nad ránom informovali aj o situácii počas uplynulého dňa a okrem škôd po ruských útokoch spomínajú aj ranených a zabitých civilistov.

Ruské ministerstvo obrany ráno ohlásilo nočnú likvidáciu 56 ukrajinských dronov nad Belgorodskou oblasťou, 25 nad Voronežskou oblasťou a menšieho množstva bezpilotných lietadiel nad Vladimirskou, Kalužskou, Tulskou. Rostovskou a Lipeckou oblasťou. Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

Ruská služba stanice BBC upozornila, že ruské úrady v noci dočasne obmedzili prevádzku na letiskách v Nižnom Novgorode, Saratove a Tambove. Ruské úrady k obmedzeniu prevádzky letísk zvyčajne pristupujú v čase dronových náletov.

Chorvátsko zvýši investície do obrany, vyhlásil tamojší premiér Plenkovič.

„Chorvátsko ako zodpovedný člen NATO podporuje stabilitu a európsku perspektívu juhovýchodnej Európy. Prostredníctvom neustálych investícií do obranných kapacít dáva Chorvátsko v súčasnosti dve percentá svojho HDP na obranu, pričom 30 až 40 percent je určených na modernizáciu ozbrojených síl,“ tvrdí Plenkovič.

Chorvátsky premiér sa v súčasnosti zúčastňuje na jarnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v americkom meste Dayton, kde pred tridsiatimi rokmi podpísali dohodu o ukončení vojny v Bosne a Hercegovine.

„Diskutovali sme o plánoch NATO na zvýšenie výdavkov na obranu, posilnenie európskej obrany a transatlantické vzťahy. Chorvátsko bude vďaka svojmu silnému hospodárskemu rastu schopné zvýšiť investície do obrany,“ dodal Plenkovič. Z vyhlásenia ministra nie je zrejmá presná suma, o koľko viac plánuje Chorvátsko míňať na obranu.

Rutte v priebehu tohto mesiaca v liste lídrom 32 štátov Aliancie navrhol, aby do roku 2032 zvýšili obranné výdavky na 3,5 percenta HDP, čo sa týka priamo vojenského vybavenia, a ďalších 1,5 percenta HDP vyčlenili na položky súvisiace s obranou a bezpečnosťou, napríklad na kybernetickú bezpečnosť, infraštruktúru a iné oblasti. (TASR)

Britský minister zahraničných vecí David Lammy odcestoval na ďaleký sever, aby reagoval na hrozby Ruska v regióne.

Britské sankcie bránia snahám ruského prezidenta Vladimira Putina zachovať flotilu ľadoborcov na jadrový pohon v Arktíde, uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí.

V máji v Stredozemnom mori uviazla plávajúca opravárenská lodenica, ktorá mala zabezpečovať servis pre Rusko v Arktíde. Došlo k tomu po uvalení sankcií na remorkér, ktorý mal lodenicu dopraviť do Arktídy.

Lammy sa počas návštevy Nórska a Islandu oboznámi s opatreniami prijatými na boj proti ruským aktivitám v regióne. Zároveň bude informovaný o hrozbách, ktoré ruské plavidlá predstavujú pre dôležité káble a infraštruktúru na morskom dne.

Do pozornosti sa čoraz viac dostáva aj tzv. tieňová flotila, ktorá slúži na obchádzanie sankcií uvalených na Moskvu za inváziu na Ukrajinu pri vývoze ropy a plynu. Často ju tvoria lode v zlom technickom stave. Ruské ľadoborce sú však kľúčové pre udržiavanie prejazdnosti trás na severe, ktoré používajú práve tankery tieňovej flotily.

Lammy uviedol, že Arktída sa stáva „čoraz dôležitejšou hranicou geopolitickej súťaže a obchodu“ v dôsledku topiaceho sa ľadu. Otvárajú sa tak lodné trasy a vzniká potenciál pre využívanie ropy, plynu a nerastných surovín.

"Ide o región, kde operuje ruská tieňová flotila ohrozujúca kritickú infraštruktúru, ako sú podmorské káble vedúce do Spojeného kráľovstva a Európy, a ktorá zároveň pomáha financovať agresívne aktivity Ruska,“ zdôraznil minister.

„Je preto dôležitejšie viac než kedykoľvek predtým, aby sme spolupracovali s našimi spojencami na ďalekom severe, ako sú Nórsko a Island, a zvýšili našu schopnosť dohliadať na tieto vody a chrániť ich,“ uviedol Lammy.

„Preto sme oznámili aj nový finančný príspevok (659 880 eur) Spojeného kráľovstva na užšiu spoluprácu s Islandom s využitím umelej inteligencie na posilnenie našej schopnosti monitorovať a odhaľovať aktivity nepriateľských štátov v Arktíde,“ dodal.

Globálny vedecký fond ministerstva zahraničných vecí potvrdil približne aj 476 448 eur na podporu vedeckej spolupráce Spojeného kráľovstva v Arktíde. (TASR)

Ruský prezident vykladá, že chce „vyriešiť prvotné príčiny vojny“. Blanár túto propagandu prebral. Píše Peter Weiss. (SME)

Medzinárodné spoločenstvo musí vyvíjať tlak na Putina, aby začal rokovať o prímerí na Ukrajine, vyhlásil fínsky premiér.

Informuje o tom agentúra AFP.

Premiér Petteri Orpo popri stretnutí predsedov vlád severských krajín vo Fínsku uviedol, že Putin sa bez nátlaku nepokúsi nájsť riešenie. „Preto potrebujeme väčší tlak,“ konštatoval.

Medzinárodné spoločenstvo by podľa neho malo uvaliť ďalšie sankcie, poskytnúť Kyjevu viac vojenskej pomoci i politickú podporu, aby pomohli Ukrajine zastaviť Rusko.

Orpo sa tak vyjadril po tom, čo Rusko počas víkendu podniklo rozsiahly letecký útok na Ukrajine, ktorý odsúdil aj šéf Bieleho domu Donald Trump. Ten vyhlásil, že Putin sa „úplne zbláznil“ a varoval Moskvu pred novými sankciami.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump označil Putina za blázna. Problém? Už to tu bolo Čítajte 

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe tvrdí, že dosiaľ nie sú náznaky, že Rusko chce mier. „Dúfam, že to povedie k tomu, aby sa USA vyjadrovali jasnejšie a aby tiež vyvíjali tlak, nie ustupovali,“ povedal v súvislosti s nedávnymi ruskými útokmi.

Dodal, že útoky demonštrujú Putinovu „neochotu...seriózne sa zapojiť do rokovaní o prímerí alebo mieri“. (TASR)

Ruská armáda ovládla štyri dediny v Sumskej oblasti, potvrdil šéf oblastnej správy Oleh Hryhorov.

Hryhorov na sociálnej sieti napísal, že obyvateľstvo bolo už skôr evakuované. "Nepriateľ pokračuje v pokusoch o postup s cieľom vytvoriť takzvanú nárazníkovú zónu," uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vo štvrtok vyhlásil, že ruská armáda vytvára nárazníkovú bezpečnostnú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou. Obyvatelia prihraničných regiónov potrebujú podľa Putina ďalšiu podporu, a preto padlo rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny.

Putin o potrebe vytvoriť na ukrajinskej strane hranice nárazníkovú zónu hovoril už pred prekvapivým vpádom ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti vlani v auguste. Vysvetľoval to tým, že je nutné ochrániť ruské pohraničie pred ostreľovaním.

Moskva na konci apríla oznámila, že ukrajinské jednotky boli z Kurskej oblasti úplne vytlačené. Ukrajina, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej invázii, to poprela. (ČTK)

Ukrajina má podľa prezidenta Zelenského informácie o tom, že Rusko pripravuje nové ofenzívne operácie.

Zelenskyj to povedal v pondelok v pravidelnom večernom príhovore.

Zelenskyj tvrdí, že ruské útoky sú každú noc čoraz trúfalejšie a intenzívnejšie. Pripomenul, že Rusko len za uplynulé tri dni vypustilo proti Ukrajine viac ako 900 útočných dronov a balistických a riadených striel.

„Nemá to vojenskú logiku, ale je to jasná politická voľba Ruska - voľba pokračovať vo vedení vojny,“ uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na sieti X. Podľa jeho slov momentálne neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa Rusko vážne zaoberalo možnosťou dosiahnuť mier na Ukrajine, a preto je naň potrebné uvaliť nové sankcie, ktoré ho donútia pristúpiť na prímerie.

„Naopak, existuje veľa dôkazov, že (Rusi) pripravujú nové útočné operácie. Rusko počíta s ďalšou vojnou. A to je z ich strany hrubé ignorovanie všetkých na svete, ktorí sa usilujú o mier a snažia sa o efektívnu diplomaciu,“ podotkla ukrajinská hlava štátu.

Cieľom týchto ofenzív je vraj zabrať čo najviac ukrajinského územia. Tieto plány podľa Zelenského vidia aj spojenecké spravodajské služby. „Je dôležité, aby o nich informovali vedenie. Jediné, čo teraz potrebujeme, sú úplne čestné závery a koordinovaný tlak na Rusko,“ dodal.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok po víkendových masívnych útokoch Ruska na Ukrajinu oznámil, že Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko a Británia už neuplatňujú obmedzenia, ktoré Ukrajine znemožňovali útočiť ich zbraňami hlboko v Rusku.

Moskva v reakcii uviedla, že ide o nebezpečné rozhodnutia, ktoré sú v úplnom rozpore s ruskými „snahami o politické riešenie“ konfliktu. (TASR)