BERLÍN, BRATISLAVA. V situácii, keď sa Európa snaží vymyslieť a vybudovať novú obrannú stratégiu, môže väčšina štátov strácať trpezlivosť s krajinami ako Maďarsko, ktoré pravidelne vetuje rozhodnutia, kde je potrebná jednomyseľnosť, prípadne Slovensko, ktoré sa vyhráža vetovaním ďalších protiruských sankcií.
"Ak zostanú na svojom kurze, nemôžeme vylúčiť konflikt s Maďarskom a so Slovenskom. Tvoria malú menšinu, ale nemôžeme malej menšine dovoliť diktovať rozhodovanie celej Európskej únii. Možno príde na ostrejšie slová, možno aj na konflikt," povedal nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok na berlínskej konferencii WDR Europaforum.
Hovoril pritom nielen o obrannom či bezpečnostnom rozhodovaní, ale aj o porušovaní zásad právneho štátu, čo je primárne problém Maďarska.
Medzi možnosťami, ako voči takýmto štátom zakročiť, pritom spomenul aj pozastavenie eurofondov.
"Slová nemeckého kancelára sú absolútne neprijateľné v modernej Európe. Ak nebudeme poslúchať, tak bude nasledovať trest? Toto nie je cesta k hľadaniu súdržnosti a k spolupráci," reagoval na facebooku slovenský premiér Robert Fico, ktorého Merzov výrok zachytil počas návštevy Arménska.
Robert Fico v nedávnej minulosti pripustil, že by Slovensko mohlo vetovať ďalšie európske sankcie proti Rusku, tento mesiac ich označil za mor.
V článku sa dočítate:
- aké právne nástroje má Európska únia voči krajinám, ktoré blokujú priveľa rozhodnutí,
- ako by na taký krok doplatilo Slovensko,
- ako hodnotí expert postoj aktuálnej slovenskej vlády,
- čo na možnosť opatrení voči Slovensku povedali koaliční a opoziční politici.
Čo ak sa zaseknú dve krajiny naraz?
"Treba odlíšiť kroky, ktoré by mohla EÚ podniknúť voči Maďarsku a Slovensku pre porušenie článku 7 Lisabonskej zmluvy, teda pravidiel právneho štátu. To sa však netýka zahraničnej politiky," upozorňuje Radovan Geist z portálu Euractiv.
Merz pritom hovoril najprv práve o zahraničnej politike, pričom naznačoval, že Európska únia musí hľadať spôsoby, ako nadmerné využívanie veta obísť.
Oddeleným problémom je otázka princípov právneho štátu, tam už si podľa Geista Únia chráni aj svoje finančné záujmy a má na to k dispozícii nástroje.
"Prvou je nukleárna možnosť, teda odobranie hlasovacích práv," hovorí expert. Tá sa dá použiť, ak ide o sankcie proti jedinej členskej krajine, prípadný koordinovaný postup Slovenska a Maďarska by ju zablokoval, keďže odobratie hlasovacích práv jednej krajine musia schváliť všetci ostatní členovia EÚ.
"Druhou možnosťou je pozastavenie peňazí, čoho sa Fico s Orbánom boja ešte viac," myslí si Geist. Na pozastavenie vyplácania eurofondov, čo sa Maďarsku už stalo, by stačila v rade kvalifikovaná väčšina - teda 15 z 27 štátov, ktoré musia reprezentovať najmenej 65 percent populácie Únie.
Odlišné zahraničnopolitické postoje však podľa analytika nie sú právnym základom na takýto krok. "Ide o to, či v krajine existujú mechanizmy na ochranu finančných záujmov Európskej únie a či krajina rešpektuje zásady právneho štátu".
Sankcie dokážu uvaliť aj bez Slovenska
Proruské postoje slovenskej vlády sa zatiaľ pri konkrétnych hlasovaniach hláv štátov EÚ neprejavili. Aj Geist poukazuje, že sú zväčša slovné a na rozdiel od Budapešti Bratislava zatiaľ vždy dôležité zahraničnopolitické rozhodnutia podporila - vrátane sankčných balíkov.
