Rusko návrh na 30-dňové prímerie ignoruje. Podľa Kyjeva útočí pozdĺž celého frontu (SME Minúta)

Rusko stále nedalo jasnú odpoveď na prímerie ani rozhovory v Turecku, tvrdí ukrajinský prezident.

„Ukrajina vždy podporovala diplomaciu. Som pripravený prísť do Turecka. Bohužiaľ, svet stále nedostal od Ruska jasnú odpoveď na početné návrhy na prímerie,“ uviedol v pravidelnom večernom vyhlásení Zelenskyj, ktorý sa v sobotu s lídrami Francúzka, Nemecka, Británie a Poľska dohodol na návrhu najmenej 30-dňového bezpodmienečného zastavenia bojov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predtým po telefonáte so Zelenským potvrdil, že je pripravený hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin.

Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom stretnúť osobne, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina alebo zloženiu ruskej delegácie zatiaľ nevyjadrila, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov iba povedal, že Rusko je vo všeobecnosti pripravené viesť vážne rozhovory o dlhodobom riešení vojny na Ukrajine a ultimáta od západných krajín neakceptuje.

„Moskva celý deň mlčala k návrhu na priame stretnutie. Veľmi zvláštne mlčanie,“ povedal Zelenskyj s tým, že Rusko naďalej pokračuje v ostreľovaní a útokoch, no túto vojnu bude musieť ukončiť. „Čím skôr, tým lepšie. Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní,“ dodala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Európski ministri zahraničných vecí vyzvali Rusko, aby bezodkladne ukázalo, že chce mier.

Stretnutie ministrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Británie i vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa uskutočnilo vo formáte Weimar+, ktorý vznikol vo februári v reakcii na zmenu postoja USA k vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Zo spoločného vyhlásenia zverejneného britskou vládou vyplýva, že ministri vyjadrili plnú podporu bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

„Rusko doteraz neprejavilo žiadny vážny úmysel dosiahnuť pokrok. Musí tak urobiť bezodkladne. Pripojili sme sa k výzve Ukrajiny na okamžité, úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie s cieľom vytvoriť priestor na rokovania o spravodlivom, komplexnom a trvalom mieri,“ uvádza sa v texte.

Ministri sa zhodli, že budú s Ukrajinou spolupracovať na iniciatívach zameraných na posilnenie jej ozbrojených síl a priemyselných kapacít i doplnenie zásob munície a vybavenia. Rovnako vyjadrili odhodlanie poskytnúť Ukrajine pevné bezpečnostné záruky. To podľa vyhlásenia zahŕňa preskúmanie možnosti vytvorenia koalície vzdušných, pozemných i námorných zabezpečovacích síl, ktoré by mohli prispieť k vytvoreniu dôvery v budúci mier a k obnoveniu ukrajinskej armády.

Pokiaľ ide o ďalšie sankcie, uviedli, že budú presadzovať „ambiciózne opatrenia“ s cieľom „znížiť schopnosť Ruska viesť vojnu obmedzením príjmov Kremľa, narušením jeho tieňovej flotily, sprísnením stropu cien ropy a znížením nášho zostávajúceho dovozu ruských energonosičov“.

„Necháme ruské štátne aktíva v našich jurisdikciách zmrazené, pokým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za spôsobené škody,“ dodali vo vyhlásení.

Hostiteľ stretnutia, šéf britskej diplomacie David Lammy, podľa AFP nové sankcie voči Rusku neohlásil, ako sa očakávalo. Agentúra poukázala na to, že viaceré z opatrení uvedených vo vyhlásení už boli predstavené. (TASR)

Rusko môže o niekoľko rokov zaútočiť na štáty EÚ, varuje európsky komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius.

Podľa Kubiliusa sa spravodajské služby Nemecka, Dánska a ďalších krajín domnievajú, že Rusko bude mať kapacitu na útok na EÚ do roku 2030 alebo „dokonca skôr, v priebehu najbližších troch rokov“.

„Ak na Ukrajine nastane mier alebo prímerie, (Rusi) budú naďalej vyrábať a hromadiť také množstvá zbraní, ktoré im nakoniec umožnia začať novú agresiu,“ povedal eurokomisár pre obranu.

Kubilius zdôraznil, že EÚ úplne podporuje nastolenie mieru na Ukrajine, ale „mier nebude znamenať, že Rusko prestane pripravovať ďalšie agresie, či už opäť proti Ukrajine, alebo proti členským štátom EÚ či NATO“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecký prezident Erdogan dúfa, že Rusko a Ukrajina nepremárnia novú príležitosť na mier.

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

„Chcel by som zopakovať, že sme pripravení prispieť k týmto stretnutiam a radi ich budeme hostiť,“ povedal Erdogan po telefonáte so Zelenským. „Nedávnymi kontaktmi sa otvorila nová príležitosť. Dúfame, že táto príležitosť nebude premárnená,“ dodal. S ruským prezidentom podľa agentúry TASS hovoril už v nedeľu.

Cestu do Istanbulu a možnú účasť na rusko-ukrajinských rokovaniach podľa svojich slov zvažuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý bude v tom čase na návšteve regiónu, kde navštívi Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu i Katar. Na rozhovory do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok. Trump si taktiež myslí, že Rusko pristúpi na návrh 30-dňového prímeria, s ktorým prišla Ukrajina a jej európski spojenci. (TASR)

Európska únia poskytne Ukrajine na zbrane 900 miliónov eur z výnosov z ruských aktív.

Oznámil Charles Fries, zástupca generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

„V piatok Kaja Kallasová (vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci) oznámila, že EÚ investuje 1 miliardu eur do ukrajinského obranného priemyslu. ... Ale to nie je všetko. V nasledujúcich dvoch týždňoch vynaložíme ďalších 900 miliónov eur na nákup zbraní a munície pre Ukrajinu, pričom to všetko bude financované zo ziskov zo zmrazených ruských aktív," povedal Charles Fries. (SITA, Ukrajinská pravda)

Zelenskyj pozýva Putina na priame stretnutie. Môže tým aj ukázať Trumpovi, že Kyjev mierové snahy nebrzdí. (SME)

Americký prezident Trump zvažuje cestu do Istanbulu, Rusko podľa neho na prímerie pristúpi.

Trump podľa svojich slov zvažuje, že vycestuje do Istanbulu, kde by sa vo štvrtok mohli uskutočniť priame rokovania medzi predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, prípadne aj stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Napadlo mi, že tam naozaj poletím. Zatiaľ neviem, kde budem vo štvrtok. Mám veľa stretnutí, ale napadlo mi, že by som tam ozaj išiel. Myslím, že je tu taká možnosť, ak si pomyslím, že sa tam môže naozaj niečo udiať - ale to niečo musíme zabezpečiť,“ povedal Trump podľa agentúry Reuters novinárom v Bielom dome s odkazom na Istanbul, ktorý navrhol ruský prezident Vladimir Putin ako miesto priamych rokovaní s Ukrajinou.

Zelenskyj už dal najavo, že je ochotný osobne sa stretnúť s Putinom v Turecku, no Moskva sa k tomuto návrhu zatiaľ nevyjadrila.

Európske krajiny pohrozili Rusku uvalením sankcií v prípade, že odmietne návrh na bezpodmienečné zastavenie bojov na najmenej 30 dní, na ktorom sa v sobotu v Kyjeve dohodol Zelenskyj s lídrami Francúzska, Nemecka, Poľska a Británie.

„Mám pocit, že s tým (Rusi) budú súhlasiť. Uvidíme, čo sa stane,“ uviedol Trump v reakcii na otázku, či by bol pripravený, podobne ako európski spojenci Ukrajiny, zaviesť proti Moskve ďalšie opatrenia. Jeho administratíva podľa neho „tvrdo pracuje na tom, aby dosiahla ukončenie krviprelievania“. (TASR)

Maďarsko zrušilo schôdzku s Ukrajinou o právach menšín v dôsledku sporu týkajúceho sa údajnej špionáže.

Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Levente Magyar uviedol, že stretnutie, ktoré sa malo konať na Ukrajine, sa pre túto „významnú a citlivú záležitosť“ nemôže uskutočniť. Ako však dodal, Maďarsko „zostáva otvorené dialógu“.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb. SBU ich podozrieva zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó následne informoval, že v rámci odvetných krokov Maďarsko vyhostilo dvoch ľudí, o ktorých tvrdí, že pracovali ako špióni na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti. Ukrajina následne takisto vyhostila dvoch maďarských diplomatov. (TASR)

Turecký minister zahraničia Fidan vyzval Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali rokovať o prímerí.

Fidan vyjadril presvedčenie, že obom stranám sa aj napriek ich rozdielnym pozíciám podarí v najbližších dňoch dosiahnuť kompromis. 

Situácia je podľa Fidana momentálne v slepej uličke, pretože Ukrajina chce najprv prímerie a potom rozhovory, zatiaľ čo Rusko požaduje najprv rozhovory a až následne prímerie.

„Vyzývame obe strany, aby sa čo najskôr skontaktovali a odštartovali prímerie,“ vyhlásil turecký minister na tlačovej konferencii v Ankare.

Kremeľ tvrdí, že sa zameriava na „seriózne“ spôsoby dosiahnutia dlhodobého mieru s Ukrajinou.

Hovorca Kremľa Peskov sa k Zelenského pozvánke na osobné stretnutie s Putinom nevyjadril.

Odmietol odpovedať na otázku, kto by mohol byť súčasťou ruskej delegácie v Istanbule, alebo poskytnúť ďalšie komentáre. „To je všetko. Povedal som všetko, čo som k tomuto mohol povedať,“ povedal.

Peskov tiež vyhlásil, že „ultimáta“ európskych spojencov Ukrajiny týkajúce sa jeho súhlasu s prímerím na Ukrajine sú neprijateľné.  "Jazyk ultimát je pre Rusko neprijateľný... S Ruskom sa nemôžete rozprávať takýmto jazykom,“ povedal Peskov.  (SME)

Rusko úplne ignoruje ponúknuté prímerie, uviedol ukrajinský minister zahraničia Sybiha.

Prímerie malo začať platiť od dnešného rána. Útoky pokračujú na celom fronte, uviedol Sybiha na sieti X. Podľa ministra je jediným zámerom Ruska predlžovať vojnu na Ukrajine.

"Rusi úplne ignorujú ponuku na plné a trvalé prímerie počnúc 12. májom (dneškom). Pokračujú s útokmi na ukrajinské pozície pozdĺž celého frontu," uviedol Sybiha. Podľa neho "Moskva premárnila ďalšiu príležitosť na ukončenie zabíjania".

Ukrajina stále nedostala ani odpoveď na ponuku štvrtkového rokovania medzi prezidentom Zelenským a ruským prezidentom Putinom.

Šéf ukrajinskej diplomacie sa na diaľku pripojil na rokovanie ministrov zahraničných vecí niektorých európskych krajín v Londýne. Podľa neho sa diskusia viedla o "dôrazných krokoch", ktoré môžu európske štáty podporujúce Ukrajinu urobiť proti Rusku. Sybiha spomenul nové sankcie na ruský bankový a energetický sektor a tiež ďalšiu vojenskú pomoc.

Nemecko varovalo, že sa kráti čas na to, aby Rusko súhlasilo s bezpodmienečným 30-dňovým prímerím na Ukrajine.

 Ak Moskva túto požiadavku neprijme, v Bruseli sa „odštartuje príprava“ na nové sankcie, uviedol hovorca nemeckej vlády.

„Ukrajinský prezident dal jasne najavo, že je pripravený súhlasiť s prímerím,“ povedal hovorca nemeckej vlády. „A teraz je na ruskej strane, aby na tieto návrhy reagovala a súhlasila so serióznymi politickými rokovaniami," dodal.

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval s novým pápežom Levom XIV. a pozval ho na návštevu Ukrajiny. (TASR)

Európa pokračuje vo vojne a predstiera, že môže vyhrať, vyhlásil Orbán. Západná stratégia podľa neho zlyhala. (TASR)

Kaja Kallasová obvinila Rusko z hrania hier a uviedla, že pred akýmikoľvek rokovaniami musí byť dohoda na prímerí. 

„Aby sa mohli začať akékoľvek mierové rokovania, musí byť prímerie. Nemôže sa rokovať počas paľby,“ vyhlásila Kallasová v Londýne pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska, Talianska, Španielska a Poľska v rámci skupiny Weimar+ o Ukrajine. Dodala, že „na Rusko je potreba vyvinúť tlak, pretože hrá hry“.

„Na to chcieť mier sú potrební dvaja. Na vojnu stačí jeden. Vidíme, že Rusko jednoznačne chce vojnu,“ uviedla Kallasová s odvolaním sa na informácie o tom, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny s viac ako sto bezpilotnými útočnými dronmi.

Šéfka európskej diplomacie sa kladne stavia k možnosti novej dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by mohla byť podpísaná budúci týždeň na prvom vzájomnom summite od Brexitu. Podľa Kallasovej je vzťah s Veľkou Britániu „v týchto turbulentných časoch veľmi dôležitý“. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval s novým pápežom Levom XIV.

Píše to agentúra Reuters. Zelenskyj s pápežom hovoril o prímerí či návrate ukrajinských detí zavlečených do Ruska. Ukrajinský prezident označil rozhovor za veľmi vrelý a konštruktívny. Vatikán ho zatiaľ nekomentoval.

Tlačový odbor od štvrtka, keď bol pápež zvolený, však neinformoval o žiadnom telefonáte či inom podobnom rokovaní medzi pápežom a ďalšími hlavami štátu.

Budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy, uviedol riaditeľ holandskej spravodajskej služby Reesink.

Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru dosiahli ruské výdavky na obranu v minulom roku približne 149 miliárd dolárov. To je o 38 % viac ako v roku 2023 a dvakrát toľko ako v roku 2015.

„Rusko vyrába oveľa viac delostrelectva, aj s pomocou iných krajín, ako potrebuje na vojnu s Ukrajinou,“ povedal Reesink. Tiež poznamenal, že Rusko presúva delostrelectvo k hraniciam s pobaltskými krajinami a Fínskom. „Pre nás to ukazuje, že si budujú kapacity,“ podotkol spravodajský predstaviteľ.

Podľa jeho názoru, akonáhle bude dosiahnutá dohoda s Ukrajinou, do roka by Rusko mohlo byť pripravené na nový konflikt, za predpokladu, že sa nezmení jeho vojenská produkcia. „Holandsko, rovnako ako ostatné krajiny NATO, je vo fáze programu posilnenej pripravenosti, aby sme sa uistili, že budeme pripravení, ak sa tak stane,“ povedal Reesink.

Podľa neho väčšina ministerstiev v krajine v súčasnosti čelí škrtom v rozpočte, s výnimkou rozpočtu na obranu. Spravodajský dôstojník poznamenal, že krajina by sa mala pripraviť na možný útok. „Musím priznať, že počas ostatných 20 až 30 rokov sme trochu váhali, ale teraz sa toto uvedomenie opäť vrátilo,“ povedal Reesink. (SITA)

Ruské sily v noci zaútočili na Ukrajinu stovkou dronov, oznámilo ukrajinské letectvo.

Protivzdušná obrana dokázala zneškodniť celkovo 55 dronov rôznych typov. Zničených bolo tiež ďalších asi tridsať dronov, ktoré slúžili ako návnada pre systémy protivzdušnej obrany. O osude ostatných sa oznámenie letectva nezmieňuje.

Ukrajinské železnice Ukrzaliznycia nad ránom na telegrame uviedli, že počas ruského dronového útoku na civilný nákladný vlak v Doneckej oblasti utrpel zranenia rušňovodič.

"Návrhy na prímerie sú ignorované, nepriateľské útoky na železničnú infraštruktúru a koľajové vozidlá pokračujú," napísal podnik.

Nočné útoky tiež zranili jedného človeka a poškodili obytné budovy v Odeskej oblasti, uviedla regionálna správa podľa agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany medzi polnocou a deviatou hodinou rannej SELČ o ukrajinskom vzdušnom útoku neinformovalo. (ČTK)

Nemecký minister zahraničia Wadephul vyzval Rusko na prímerie s Ukrajinou pred rozhovormi v Turecku.

Povedal to pred stretnutím ministrov zahraničných vecí skupiny Weimar+. 

„Bolo jasne povedané, že najskôr by malo platiť prímerie. Ukrajina je na to pripravená,“ povedal. „Nemecko teraz očakáva, že Rusko bude súhlasiť s prímerím a potom bude pripravené rokovať,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule. Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že je pripravený sa tento týždeň v Turecku s Putinom osobne stretnúť. Vyzval ho však, aby sa Rusko pripojilo k 30-dňovému prímeriu navrhnutému spojencami Kyjeva, ktoré má začať platiť od pondelka 12. mája. (TASR)

Ukrajinský diplomat kritizoval, že Nemecko prestane zverejňovať podrobné údaje o dodávkach zbraní Kyjevu.

Bývalý veľvyslanec Andrij Melnyk v Nemecku agentúre DPA naznačil, že by to mohol byť len pokus zastrieť nedostatočnú vojenskú pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej agresii.

Merz cez víkend pri návšteve Kyjeva uviedol, že za jeho vedenia "nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráži, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti". Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť "strategická nejednoznačnosť", a zabrániť tak Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu.

Podľa Melnyka, ktorý bol v rokoch 2015 až 2022 ukrajinským veľvyslancom v Nemecku, je ale Merzovo rozhodnutie zlé. "Vyvoláva to zlé spomienky na dobu, keď predchádzajúca vláda na jar 2022 chcela utajením zastrieť chýbajúcu vojenskú pomoc," uviedol. "Putin musí presne vedieť, čo konkrétne nová nemecká vláda vojensky robí, aby ho donútila k spravodlivému a trvalému mieru," dodal Melnyk.

Vláda bývalého kancelára Olafa Scholza tajila od februára do júna 2022, akú pomoc Kyjevu pre jeho obranu proti ruskej agresii poskytuje. Neskôr o nej pravidelne podrobne informovala. Utajovanie dodávok zbraní a ďalšej pomoci Merz ako predák opozície kritizoval. Povedal vtedy okrem iného, že sa vláda "bez nutnosti vystavuje podozreniu, že nedodržiava svoje prísľuby".

Melnyk, ktorý je novoveľvyslancom Ukrajiny pri OSN, viedol zastupiteľský úrad svojej krajiny v Nemecku v čase, keď Rusko vo februári 2022 podniklo inváziu na Ukrajinu.

V Nemecku je známy ako tvrdý a často nevyberavý kritik váhavého postoja niektorých nemeckých politikov k pomoci Ukrajine. Nemecko teraz patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny, vojenskými dodávkami jej pomáha podľa objemu najviac po Spojených štátoch. Nový nemecký kancelár Merz minulý týždeň Zelenského ubezpečil o neutíchajúcej podpore.

Podľa agentúry DPA vyvolalo Merzovo rozhodnutie debatu o tom, či súvisí s prípadnými dodávkami striel s plochou dráhou letu Tuarus. Bývalý kancelár Scholz ich Kyjevu dodať odmietal, Merz naznačil, že by ich Nemecko pod jeho vedením dodať mohlo. (ČTK)

Pri boji na Ukrajine zahynul Austrálčan, ktorý pracoval pre charitatívnu organizáciu zameranú na odmínovanie.

Potvrdil to austrálsky premiér Anthony Albanese. Informovala o tom agentúra Reuters.

Austrálčan a jeho britský kolega zahynuli minulý týždeň neďaleko východoukrajinského mesta Izium v dôsledku zranení po explózii podomácky vyrobeného výbušného zariadenia.

Informoval o tom verejnoprávny vysielateľ ABC s odvolaním sa na vojenské zdroje na Ukrajine. Detaily incidentu sa ešte musia prešetriť, dodal ABC.

Albanese oznámil, že rezort zahraničných vecí poskytuje podporu rodine muža, no neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti. „Z úcty k súkromiu rodiny a v súlade s našimi povinnosťami sme obmedzení v tom, čo môžeme v tejto chvíli verejne povedať,“ ozrejmil Albanese pre novinárov. „Môžem však potvrdiť, že sa nezapájal do konfliktu, bol to dobrovoľník v rámci humanitárnej organizácie,“ priblížil premiér.

Podľa ABC Austrálčan pracoval pre neziskovú organizáciu Prevail Together (Spoločne zvíťazíme) so sídlom v USA. Jej cieľom je pomoc ukrajinským organizáciám s odmínovaním, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a humanitárna pomoc.

Prevail Together vo vyhlásení uviedla, že počas incidentu zo 6. mája utrpelo vážne zranenia niekoľko členov tímu. „Stále zhromažďujeme informácie a spolupracujeme s predstaviteľmi armády a polície pri objasňovaní podrobností,“ upresnila.

Austrálska armáda v Británii pomáha pri výcviku ukrajinských jednotiek. Ide o jedného z najväčších podporovateľov Kyjeva, ktorý nie je členom NATO a Kyjevu dodáva humanitárnu pomoc, muníciu a vybavenie na obranu pred ruskou inváziou. (TASR)

Rusko prišlo počas uplynulého dňa o ďalších takmer 1 200 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 967 060 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas nedele prišli Rusi o 1 170 vojakov, osem tankov, 27 bojových obrnených vozidiel, 141 dronov, 48 delostreleckých systémov a 171 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 800 tankov, 22 473 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 48 118 vozidiel a autocisterien, 27 718 delostreleckých systémov, 1 381 odpaľovacích raketových systémov, 1 162 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 678 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 884 kusov špeciálnej techniky.

Rubio potvrdil britskému šéfovi diplomacie a nemeckému kancelárovi, že USA chcú ukončiť vojnu na Ukrajine.

Americký minister Rubio viedol rozhovory s britským šéfom diplomacie Lammym a nemeckým kancelárom Merzom, po ktorých potvrdil postoj Spojených štátov k vojne na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Minister opätovne potvrdil postoj USA k rusko-ukrajinskej vojne: našou najvyššou prioritou zostáva ukončenie bojov a okamžité prímerie,“ povedal Rubio podľa vyhlásenia amerického ministerstva Lammymu.

Pri diskusii o vyostrení konfliktu medzi Indiou a Pakistanom ministri zdôraznili, že „obe strany musia zachovať prímerie a pokračovať v komunikácii“. Rubio zdôraznil, že Washington podporuje priamy dialóg medzi krajinami a povzbudil ich k ďalšiemu zlepšovaniu vzájomnej komunikácie.

Novému nemeckému kancelárovi Rubio najprv zablahoželal k vymenovaniu do funkcie. V telefonáte potom diskutovali o spoločnom cieli ukončiť viac ako tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine. (TASR)

Ukrajina ani Rusko zatiaľ neoznámili po noci žiadne významnejšie vzdušné útoky, ktoré bývajú takmer pravidlom. 

V pondelok by mohlo začať platiť 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Rusku v sobotu ponúkla Ukrajina spolu s kľúčovými európskymi krajinami, Moskva na návrh oficiálne nereagovala.

Ruská mutácia BBC zhruba okolo polnoci s odvolaním sa na ukrajinské letectvo informovala o ďalšom útoku ruských dronov na niektoré ukrajinské mestá, letecký poplach bol podľa nej vyhlásený v šiestich oblastiach vrátane Kyjeva. 

Odvtedy sa BBC o ďalších útokoch nezmienila, až krátko pred 7.00 h s odvolaním sa na miestnu administratívu uviedla, že pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Záporožskej oblasti boli zranené dve ženy. 

Za posledných 24 hodín podľa vyjadrenia šéfa tamojšej správy Ivana Fedorova na telegrame ostreľovali ruské sily 16 obcí v regióne.

Ruské systémy elektronického boja v noci odrazili útok bezpilotného lietadla v Rostovskej oblasti, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na gubernátora tohto regiónu. 

"Letecký útok bezpilotného lietadla v Kamensku bol odrazený. Predbežne nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám na zemi. Informácie sa spresňujú," uviedol Jurij Sljusar na telegrame.

Ukrajinská železničná spoločnosť podľa agentúry Reuters v pondelok ráno oznámila, že ruský dron zasiahol civilný nákladný vlak a zranil rušňovodiča. Podľa železníc to znamená, že Rusko navrhnuté prímerie nedodržiava. (ČTK)

Robert Fico sa rozhodol, že nám urobí hanbu a bude to hanba iná. Ako jediný európsky líder sa tak vybral do Moskvy.

Británia hostí európskych ministrov na rokovaniach o Ukrajine a bezpečnosti.

Rokovania ministrov zahraničia v rámci skupiny Weimar+ sa uskutočnia len dva dni po tom, čo spojenci Kyjeva vyzvali Rusko na prijatie bezpodmienečného 30-dňového prímeria s účinnosťou od pondelka 12. mája.

Do Londýna zavítajú zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Európskej únie. „Výzva, ktorej dnes čelíme, sa netýka len budúcnosti Ukrajiny, ale má existenčný význam pre celú Európu,“ skonštatoval britský šéf diplomacie David Lammy pred stretnutím.

Podľa vyhlásenia britského ministerstva zahraničných vecí má Lammy počas stretnutia oznámiť ďalšie sankcie zamerané na osoby podporujúce ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začal vo februári 2022.

Schôdzka nadväzuje na sobotňajšiu návštevu lídrov Francúzska, Nemecka, Poľska a Spojeného kráľovstva v Kyjeve.

Európski lídri počas stretnutia spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyzvali Rusko na bezpodmienečné 30-dňové prímerie platné od pondelka, a zároveň pohrozili uvalením nových sankcií v prípade, že Moskva výzvu odmietne. Iniciatívu podporili aj Spojené štáty a ďalšie krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v noci na nedeľu navrhol priame rokovania s Ukrajinou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok 15. mája v tureckom Istanbule. Na európsku výzvu na bezpodmienečné 30-dňové prímerie však nereagoval.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že je pripravený stretnúť sa s Putinom v Turecku. Nepovedal však, či by sa na stretnutí zúčastnil aj v prípade, že by Rusko odmietlo návrh na navrhované mesačné prímerie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že Putin sa týmto krokom len snaží získať čas. „Bezpodmienečnému prímeriu z definície nepredchádzajú rokovania,“ povedal novinárom po návrate z Ukrajiny. 

Svoj postoj zopakoval aj vo vyhlásení Elyzejského paláca v nedeľu večer, pričom trval na „nevyhnutnosti prímeria“ pred rokovaniami medzi Putinom a Zelenským. Rovnaký postoj presadzuje aj nemecká vláda pod vedením nového kancelára Friedricha Merza.

V Londýne pôjde už o šieste stretnutie skupiny Weimar+ a prvé, ktoré hostí Británia. Skupina Weimar+ vznikla vo februári ako reakcia na meniacu sa politiku Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa.

Pondelňajšie stretnutie sa zároveň uskutoční týždeň pred londýnskym summitom medzi Britániou a Európskou úniou. (TASR)