Ukrajina Rusko Online: Budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy, tvrdia holandskí tajní

Kaja Kallasová obvinila Rusko z hrania hier a uviedla, že pred akýmikoľvek rokovaniami musí byť dohoda na prímerí. 

„Aby sa mohli začať akékoľvek mierové rokovania, musí byť prímerie. Nemôže sa rokovať počas paľby,“ vyhlásila Kallasová v Londýne pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska, Talianska, Španielska a Poľska v rámci skupiny Weimar+ o Ukrajine. Dodala, že „na Rusko je potreba vyvinúť tlak, pretože hrá hry“.

„Na to chcieť mier sú potrební dvaja. Na vojnu stačí jeden. Vidíme, že Rusko jednoznačne chce vojnu,“ uviedla Kallasová s odvolaním sa na informácie o tom, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny s viac ako sto bezpilotnými útočnými dronmi.

Šéfka európskej diplomacie sa kladne stavia k možnosti novej dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by mohla byť podpísaná budúci týždeň na prvom vzájomnom summite od Brexitu. Podľa Kallasovej je vzťah s Veľkou Britániu „v týchto turbulentných časoch veľmi dôležitý“. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval s novým pápežom Levom XIV.

Píše to agentúra Reuters. Zelenskyj s pápežom hovoril o prímerí či návrate ukrajinských detí zavlečených do Ruska. Ukrajinský prezident označil rozhovor za veľmi vrelý a konštruktívny. Vatikán ho zatiaľ nekomentoval.

Tlačový odbor od štvrtka, keď bol pápež zvolený, však neinformoval o žiadnom telefonáte či inom podobnom rokovaní medzi pápežom a ďalšími hlavami štátu.

Budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy, uviedol riaditeľ holandskej spravodajskej služby Reesink.

Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru dosiahli ruské výdavky na obranu v minulom roku približne 149 miliárd dolárov. To je o 38 % viac ako v roku 2023 a dvakrát toľko ako v roku 2015.

„Rusko vyrába oveľa viac delostrelectva, aj s pomocou iných krajín, ako potrebuje na vojnu s Ukrajinou,“ povedal Reesink. Tiež poznamenal, že Rusko presúva delostrelectvo k hraniciam s pobaltskými krajinami a Fínskom. „Pre nás to ukazuje, že si budujú kapacity,“ podotkol spravodajský predstaviteľ.

Podľa jeho názoru, akonáhle bude dosiahnutá dohoda s Ukrajinou, do roka by Rusko mohlo byť pripravené na nový konflikt, za predpokladu, že sa nezmení jeho vojenská produkcia. „Holandsko, rovnako ako ostatné krajiny NATO, je vo fáze programu posilnenej pripravenosti, aby sme sa uistili, že budeme pripravení, ak sa tak stane,“ povedal Reesink.

Podľa neho väčšina ministerstiev v krajine v súčasnosti čelí škrtom v rozpočte, s výnimkou rozpočtu na obranu. Spravodajský dôstojník poznamenal, že krajina by sa mala pripraviť na možný útok. „Musím priznať, že počas ostatných 20 až 30 rokov sme trochu váhali, ale teraz sa toto uvedomenie opäť vrátilo,“ povedal Reesink. (SITA)

Ruské sily v noci zaútočili na Ukrajinu stovkou dronov, oznámilo ukrajinské letectvo.

Protivzdušná obrana dokázala zneškodniť celkovo 55 dronov rôznych typov. Zničených bolo tiež ďalších asi tridsať dronov, ktoré slúžili ako návnada pre systémy protivzdušnej obrany. O osude ostatných sa oznámenie letectva nezmieňuje.

Ukrajinské železnice Ukrzaliznycia nad ránom na telegrame uviedli, že počas ruského dronového útoku na civilný nákladný vlak v Doneckej oblasti utrpel zranenia rušňovodič.

"Návrhy na prímerie sú ignorované, nepriateľské útoky na železničnú infraštruktúru a koľajové vozidlá pokračujú," napísal podnik.

Nočné útoky tiež zranili jedného človeka a poškodili obytné budovy v Odeskej oblasti, uviedla regionálna správa podľa agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany medzi polnocou a deviatou hodinou rannej SELČ o ukrajinskom vzdušnom útoku neinformovalo. (ČTK)

Nemecký minister zahraničia Wadephul vyzval Rusko na prímerie s Ukrajinou pred rozhovormi v Turecku.

Povedal to pred stretnutím ministrov zahraničných vecí skupiny Weimar+. 

„Bolo jasne povedané, že najskôr by malo platiť prímerie. Ukrajina je na to pripravená,“ povedal. „Nemecko teraz očakáva, že Rusko bude súhlasiť s prímerím a potom bude pripravené rokovať,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule. Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že je pripravený sa tento týždeň v Turecku s Putinom osobne stretnúť. Vyzval ho však, aby sa Rusko pripojilo k 30-dňovému prímeriu navrhnutému spojencami Kyjeva, ktoré má začať platiť od pondelka 12. mája. (TASR)

Ukrajinský diplomat kritizoval, že Nemecko prestane zverejňovať podrobné údaje o dodávkach zbraní Kyjevu.

Bývalý veľvyslanec Andrij Melnyk v Nemecku agentúre DPA naznačil, že by to mohol byť len pokus zastrieť nedostatočnú vojenskú pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej agresii.

Merz cez víkend pri návšteve Kyjeva uviedol, že za jeho vedenia "nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráži, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti". Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť "strategická nejednoznačnosť", a zabrániť tak Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu.

Podľa Melnyka, ktorý bol v rokoch 2015 až 2022 ukrajinským veľvyslancom v Nemecku, je ale Merzovo rozhodnutie zlé. "Vyvoláva to zlé spomienky na dobu, keď predchádzajúca vláda na jar 2022 chcela utajením zastrieť chýbajúcu vojenskú pomoc," uviedol. "Putin musí presne vedieť, čo konkrétne nová nemecká vláda vojensky robí, aby ho donútila k spravodlivému a trvalému mieru," dodal Melnyk.

Vláda bývalého kancelára Olafa Scholza tajila od februára do júna 2022, akú pomoc Kyjevu pre jeho obranu proti ruskej agresii poskytuje. Neskôr o nej pravidelne podrobne informovala. Utajovanie dodávok zbraní a ďalšej pomoci Merz ako predák opozície kritizoval. Povedal vtedy okrem iného, že sa vláda "bez nutnosti vystavuje podozreniu, že nedodržiava svoje prísľuby".

Melnyk, ktorý je novoveľvyslancom Ukrajiny pri OSN, viedol zastupiteľský úrad svojej krajiny v Nemecku v čase, keď Rusko vo februári 2022 podniklo inváziu na Ukrajinu.

V Nemecku je známy ako tvrdý a často nevyberavý kritik váhavého postoja niektorých nemeckých politikov k pomoci Ukrajine. Nemecko teraz patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny, vojenskými dodávkami jej pomáha podľa objemu najviac po Spojených štátoch. Nový nemecký kancelár Merz minulý týždeň Zelenského ubezpečil o neutíchajúcej podpore.

Podľa agentúry DPA vyvolalo Merzovo rozhodnutie debatu o tom, či súvisí s prípadnými dodávkami striel s plochou dráhou letu Tuarus. Bývalý kancelár Scholz ich Kyjevu dodať odmietal, Merz naznačil, že by ich Nemecko pod jeho vedením dodať mohlo. (ČTK)

Pri boji na Ukrajine zahynul Austrálčan, ktorý pracoval pre charitatívnu organizáciu zameranú na odmínovanie.

Potvrdil to austrálsky premiér Anthony Albanese. Informovala o tom agentúra Reuters.

Austrálčan a jeho britský kolega zahynuli minulý týždeň neďaleko východoukrajinského mesta Izium v dôsledku zranení po explózii podomácky vyrobeného výbušného zariadenia.

Informoval o tom verejnoprávny vysielateľ ABC s odvolaním sa na vojenské zdroje na Ukrajine. Detaily incidentu sa ešte musia prešetriť, dodal ABC.

Albanese oznámil, že rezort zahraničných vecí poskytuje podporu rodine muža, no neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti. „Z úcty k súkromiu rodiny a v súlade s našimi povinnosťami sme obmedzení v tom, čo môžeme v tejto chvíli verejne povedať,“ ozrejmil Albanese pre novinárov. „Môžem však potvrdiť, že sa nezapájal do konfliktu, bol to dobrovoľník v rámci humanitárnej organizácie,“ priblížil premiér.

Podľa ABC Austrálčan pracoval pre neziskovú organizáciu Prevail Together (Spoločne zvíťazíme) so sídlom v USA. Jej cieľom je pomoc ukrajinským organizáciám s odmínovaním, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a humanitárna pomoc.

Prevail Together vo vyhlásení uviedla, že počas incidentu zo 6. mája utrpelo vážne zranenia niekoľko členov tímu. „Stále zhromažďujeme informácie a spolupracujeme s predstaviteľmi armády a polície pri objasňovaní podrobností,“ upresnila.

Austrálska armáda v Británii pomáha pri výcviku ukrajinských jednotiek. Ide o jedného z najväčších podporovateľov Kyjeva, ktorý nie je členom NATO a Kyjevu dodáva humanitárnu pomoc, muníciu a vybavenie na obranu pred ruskou inváziou. (TASR)

Rusko prišlo počas uplynulého dňa o ďalších takmer 1 200 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 967 060 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas nedele prišli Rusi o 1 170 vojakov, osem tankov, 27 bojových obrnených vozidiel, 141 dronov, 48 delostreleckých systémov a 171 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 800 tankov, 22 473 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 48 118 vozidiel a autocisterien, 27 718 delostreleckých systémov, 1 381 odpaľovacích raketových systémov, 1 162 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 678 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 884 kusov špeciálnej techniky.

Rubio potvrdil britskému šéfovi diplomacie a nemeckému kancelárovi, že USA chcú ukončiť vojnu na Ukrajine.

Americký minister Rubio viedol rozhovory s britským šéfom diplomacie Lammym a nemeckým kancelárom Merzom, po ktorých potvrdil postoj Spojených štátov k vojne na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Minister opätovne potvrdil postoj USA k rusko-ukrajinskej vojne: našou najvyššou prioritou zostáva ukončenie bojov a okamžité prímerie,“ povedal Rubio podľa vyhlásenia amerického ministerstva Lammymu.

Pri diskusii o vyostrení konfliktu medzi Indiou a Pakistanom ministri zdôraznili, že „obe strany musia zachovať prímerie a pokračovať v komunikácii“. Rubio zdôraznil, že Washington podporuje priamy dialóg medzi krajinami a povzbudil ich k ďalšiemu zlepšovaniu vzájomnej komunikácie.

Novému nemeckému kancelárovi Rubio najprv zablahoželal k vymenovaniu do funkcie. V telefonáte potom diskutovali o spoločnom cieli ukončiť viac ako tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine. (TASR)

Ukrajina ani Rusko zatiaľ neoznámili po noci žiadne významnejšie vzdušné útoky, ktoré bývajú takmer pravidlom. 

V pondelok by mohlo začať platiť 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Rusku v sobotu ponúkla Ukrajina spolu s kľúčovými európskymi krajinami, Moskva na návrh oficiálne nereagovala.

Ruská mutácia BBC zhruba okolo polnoci s odvolaním sa na ukrajinské letectvo informovala o ďalšom útoku ruských dronov na niektoré ukrajinské mestá, letecký poplach bol podľa nej vyhlásený v šiestich oblastiach vrátane Kyjeva. 

Odvtedy sa BBC o ďalších útokoch nezmienila, až krátko pred 7.00 h s odvolaním sa na miestnu administratívu uviedla, že pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Záporožskej oblasti boli zranené dve ženy. 

Za posledných 24 hodín podľa vyjadrenia šéfa tamojšej správy Ivana Fedorova na telegrame ostreľovali ruské sily 16 obcí v regióne.

Ruské systémy elektronického boja v noci odrazili útok bezpilotného lietadla v Rostovskej oblasti, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na gubernátora tohto regiónu. 

"Letecký útok bezpilotného lietadla v Kamensku bol odrazený. Predbežne nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám na zemi. Informácie sa spresňujú," uviedol Jurij Sljusar na telegrame.

Ukrajinská železničná spoločnosť podľa agentúry Reuters v pondelok ráno oznámila, že ruský dron zasiahol civilný nákladný vlak a zranil rušňovodiča. Podľa železníc to znamená, že Rusko navrhnuté prímerie nedodržiava. (ČTK)

Robert Fico sa rozhodol, že nám urobí hanbu a bude to hanba iná. Ako jediný európsky líder sa tak vybral do Moskvy.

Británia hostí európskych ministrov na rokovaniach o Ukrajine a bezpečnosti.

Rokovania ministrov zahraničia v rámci skupiny Weimar+ sa uskutočnia len dva dni po tom, čo spojenci Kyjeva vyzvali Rusko na prijatie bezpodmienečného 30-dňového prímeria s účinnosťou od pondelka 12. mája.

Do Londýna zavítajú zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Európskej únie. „Výzva, ktorej dnes čelíme, sa netýka len budúcnosti Ukrajiny, ale má existenčný význam pre celú Európu,“ skonštatoval britský šéf diplomacie David Lammy pred stretnutím.

Podľa vyhlásenia britského ministerstva zahraničných vecí má Lammy počas stretnutia oznámiť ďalšie sankcie zamerané na osoby podporujúce ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začal vo februári 2022.

Schôdzka nadväzuje na sobotňajšiu návštevu lídrov Francúzska, Nemecka, Poľska a Spojeného kráľovstva v Kyjeve.

Európski lídri počas stretnutia spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyzvali Rusko na bezpodmienečné 30-dňové prímerie platné od pondelka, a zároveň pohrozili uvalením nových sankcií v prípade, že Moskva výzvu odmietne. Iniciatívu podporili aj Spojené štáty a ďalšie krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v noci na nedeľu navrhol priame rokovania s Ukrajinou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok 15. mája v tureckom Istanbule. Na európsku výzvu na bezpodmienečné 30-dňové prímerie však nereagoval.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že je pripravený stretnúť sa s Putinom v Turecku. Nepovedal však, či by sa na stretnutí zúčastnil aj v prípade, že by Rusko odmietlo návrh na navrhované mesačné prímerie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že Putin sa týmto krokom len snaží získať čas. „Bezpodmienečnému prímeriu z definície nepredchádzajú rokovania,“ povedal novinárom po návrate z Ukrajiny. 

Svoj postoj zopakoval aj vo vyhlásení Elyzejského paláca v nedeľu večer, pričom trval na „nevyhnutnosti prímeria“ pred rokovaniami medzi Putinom a Zelenským. Rovnaký postoj presadzuje aj nemecká vláda pod vedením nového kancelára Friedricha Merza.

V Londýne pôjde už o šieste stretnutie skupiny Weimar+ a prvé, ktoré hostí Británia. Skupina Weimar+ vznikla vo februári ako reakcia na meniacu sa politiku Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa.

Pondelňajšie stretnutie sa zároveň uskutoční týždeň pred londýnskym summitom medzi Britániou a Európskou úniou. (TASR)