Ukrajina prevzala tisíc tiel padlých vojakov, sú medzi nimi aj piati zomrelí v zajatí (SME Minúta)

O plánoch na usporiadanie samitu prezidentov USA, Ruska a Ukrajiny v Maďarsku píše aj Politico.

Odvoláva sa pritom na nemenovaný zdroj z Trumpovej vlády a ďalšie osoby blízke vládnym predstaviteľom. Podobnú informáciu v utorok priniesol aj denník Guardian.

Americký prezident Donald Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný samit všetkých troch prezidentov.

Šéf Bieleho domu európskym lídrom povedal, že takýto postup navrhol Putin, cituje agentúra Reuters zdroj z európskej delegácie.

Tajná služba Spojených štátov (USSS), ktorej úlohou je ochrana najvyšších predstaviteľov krajiny, sa už podľa portálu Politico pripravuje na sami v maďarskom hlavnom meste.

Hoci USSS pri organizovaní samitov častokrát pracuje s viacerými alternatívnymi lokalitami, Budapešť sa podľa dvoch zdrojov javí ako prvá voľba Bieleho domu. Politico v tejto súvislosti pripomína, že maďarský premiér Viktor Orbán je blízkym spojencom prezidenta USA Trumpa.

Budapešť by podľa portálu bola pre Ukrajinu nepríjemnou voľbou, pretože samit v hlavnom meste Maďarska by mohol pripomínať Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom USA, Británia a Rusko sľúbili, že budú garantovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za odovzdanie jadrových zbraní na ukrajinskom území.

Po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa táto dohoda ukázala ako bezvýznamná, keďže Rusko ako signatár na Ukrajinu zaútočilo a Británia a USA neposkytli Kyjevu dostatočnú podporu na odrazenie ruských útokov.

Ruský prezident Putin podľa AFP Trumpovi povedal, že ako miesto samitu uprednostňuje Moskvu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas presadzoval Ženevu.

Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis už prisľúbil Putinovi „imunitu“ voči zatykaču, ktorý na ruského prezidenta vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenia z vojnových zločinov. Maďarsko v máji z ICC vystúpilo a šéfovi Kremľa by preto zatknutie nehrozilo ani tam.

V susednom Rakúsku úrad kancelára uviedol, že ak by sa mierové rokovania konali na jeho území, obrátili by sa na ICC „s cieľom umožniť prezidentovi Putinovi účasť“.

Kancelár Christian Stocker už ponúkol Viedeň ako možné miesto rokovaní Zelenskému počas jeho návštevy v júni. „Naše hlavné mesto má dlhú tradíciu ako miesto dialógu,“ uviedol Stocker a pripomenul, že vo Viedni sídli niekoľko medzinárodných organizácií.

Na Slovensko začala opäť prúdiť ropa ropovodom Družba, prietok je aktuálne štandardný.

Informoval tlačový odbor Ministerstva hospodárstva. (TASR)

Zelenskyj daroval Trumpovi počas návštevy USA golfovú palicu ukrajinského vojaka, ktorý prišiel v boji o nohu.

Trump, ktorý je vášnivý golfista a vlastní niekoľko golfových ihrísk, dar prijal a na oplátku Zelenskému daroval symbolické kľúče od Bieleho domu. Informovala o tom v utorok kancelária ukrajinského prezidenta.

Golfová palica predtým patrila ukrajinskému vojakovi Kosťantynovi Kartavcevovi, ktorý „prišiel o nohu v prvých mesiacoch ruskej invázie pri záchrane svojich spolubojovníkov“, uviedla Zelenského kancelária.

Organizácia ukrajinských veteránov Spojení golfom potom zverejnila video, na ktorom Trump drží golfovú palicu a ďakuje Kartavcevovi.

„Práve som sledoval tvoj švih. Viem o golfe veľa a tvoj švih je skvelý,“ povedal Trump vo videu. „Si úžasný človek a stále hráš golf a robíš všetky ostatné veci. Tvoja krajina je skvelá krajina. Snažíme sa ju priviesť späť do formy,“ dodal. (SITA)

Na podujatiach k výročiu okupácie začne združenie Streda zbierať podpisy za referendum o prerušení vzťahov s Ruskom. (SME)

Americký minister zahraničia Rubio povedie komisiu na vypracovanie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Ukrajinskí a európski poradcovia pre národnú bezpečnosť sa do práce komisie a diskusií zapoja v najbližších dňoch.

Axios podotkol, že Rubio okrem postu šéfa diplomacie zároveň zastáva aj funkciu poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

Iniciatíva na vznik takejto komisie vzišla z pondelkových diskusií na vysokej úrovni v Bielom dome, na ktorých sa zúčastnil americký prezident Donald Trump, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a kľúčové európske osobnosti vrátane britského premiéra Keira Starmera, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Axios dodal, že ruský prezident Vladimir Putin počas svojho stretnutia s Trumpom, ktoré sa konalo v piatok 16. augusta na Aljaške, naznačil ochotu preskúmať koncepcie bezpečnostných záruk.

Putin navrhol Čínu ako jedného z ich možných garantov.

Hoci Trump a Zelenskyj v pondelok na svojom stretnutí v Bielom dome diskutovali aj o témach bezpečnostných záruk, vyhýbali sa podrobným diskusiám, uviedol pre Axios nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Európski lídri na rozšírenom rokovaní v Bielom dome dosiahli s Trumpom konsenzus o implementovaní ochranných opatrení podobných článku 5 Washingtonskej zmluvy o NATO.

Trump v posledných dňoch opäť vylúčil členstvo Ukrajiny v aliancii NATO a pre televíziu Fox News povedal, že niektoré európske krajiny plánujú nasadiť svoje armády ako súčasť bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Podľa Trumpa svoje vojenské jednotky v teréne na Ukrajine chcú mať Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo. Pripustil, že USA by mohli poskytnúť leteckú podporu, avšak nie vojakov. (TASR)

Európa sa musí aktívne zapojiť do mierových rokovaní o Ukrajine, vyhlásil predseda Európskej rady António Costa.

Costa, ktorý prostredníctvom videohovoru z Lisabonu informoval lídrov štátov EÚ o pondelkovom summite vo Washingtone, následne novinárom povedal, že už samotná možnosť bilaterálneho stretnutia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského lídra Vladimira Putina je „obrovským pokrokom“.

„Teraz musíme všetci túto možnosť premeniť na realitu, aby sa stretnutie aj skutočne udialo a bolo úspešné,“ povedal a vyzval na čo najskoršie uskutočnenie širších rokovaní za účasti Európy.

Podľa Costu nastal čas urýchliť zavedenie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by boli podobné tým v článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Článok 5 stanovuje, že útok na jeden členský štát sa bude považovať za útok na všetky členské štáty NATO.

Hoci sa zdá čoraz menej pravdepodobné, že sa Zelenského požiadavka na členstvo Ukrajiny v NATO niekedy zrealizuje, európski lídri a americký prezident Donald Trump diskutujú o možnosti poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky podobné tým v článku 5.

„Základom budúcich záruk sú vlastné ozbrojené sily Ukrajiny, kapacita ktorých musí byť posilnená,“ povedal. Costa zároveň dodal, že budúcnosť Ukrajiny nespočíva len v bezpečnostných opatreniach, ale aj v perspektíve stability a prosperity, ktorú by prinieslo práve členstvo v EÚ.

Costa na záver zdôraznil, že euroblok bude aj naďalej vyvíjať tlak na Rusko, aby zastavilo vojnu. Podľa jeho slov sa tiež pripravuje ďalší balík sankcií. (TASR)

NATO plánuje na stredu virtuálnu debatu náčelníkov generálnych štábov o Ukrajine.

Ako podľa televízie Sky News spresnil predseda vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone, pôjde o virtuálne stretnutie. Podľa Sky News hlavnou témou rokovania bude Ukrajina.

Agentúra Reuters medzičasom informovala, že generál amerického letectva Alexus Grynkewich, ktorý dohliada na všetky operácie NATO v Európe, v rámci avizovanej videokonferencie

predstaví aktuálne informácie o súčasnom bezpečnostnom prostredí a výsledky minulotýždňového stretnutia prezidenta USA Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom Aliancie a radí Severoatlantickej rade ako politickému orgánu NATO v otázkach obrany a vojenskej stratégie. (TASR)

Hrozbu tretej svetovej vojny môže znížiť iba ďalšie stretnutie Trumpa s Putinom, uviedol Viktor Orbán.

Podľa neho koniec vojny na Ukrajine sa dá dosiahnuť iba diplomatickým úsilím, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarsko víta kroky podniknuté v rozhovoroch Trumpa a Putina a podporuje ďalší proces rokovaní, najmä pokiaľ ide o druhé stretnutie Trumpa a Putina,“ napísal Orbán.

Premiér vo svojom príspevku tiež navrhol, aby Brusel inicioval čo najskoršie usporiadanie summitu EÚ - Rusko.

Na rokovaniach vo Washingtone sa v pondelok zúčastnili americký prezident Donald Trump, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a európski predstavitelia.

Americký prezident ešte pred rokovaniami vyhlásil, že Ukrajina bude musieť Rusku odstúpiť územie. Trump taktiež v minulosti opakovane vylúčil vstup Ukrajiny do NATO, pričom sa v tejto veci postavil na stranu Putina, ktorý potenciálne pripojenie sa Kyjeva k Aliancii odmieta ako bezpečnostnú hrozbu pre Rusko. (TASR)

Putinovi sa nedá veriť, nový balík sankcií EÚ bude v septembri, hovorí šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Podľa agentúry Reuters to Kallasová uviedla po virtuálnom summite Európskej rady, ktorý sa konal deň po schôdzke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a niekoľkých lídrov krajín EÚ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome vo Washingtone.

Kallasová konštatovala, že „jednota medzi lídrami EÚ na dnešnom virtuálnom summite bola citeľná“.

Uviedla, že problematiku bezpečnosti Ukrajiny a sankcií voči Rusku zaradila na prvé miesta agendy nadchádzajúcich rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ.

Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sieti X Kallasová napísala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nedá veriť, že dodrží svoje sľuby či záväzky.

„Preto musia byť bezpečnostné záruky dostatočne silné a dôveryhodné, aby odradili Rusko od preskupovania síl a opätovného útoku,“ dodala.

Kallasová zverejnila aj niekoľko podrobností o tom, ako EÚ prispeje k bezpečnostným zárukám na Ukrajine.

Ozrejmila, že EÚ bude cvičiť ukrajinských vojakov a posilňovať svoje ozbrojené sily a zbrojný priemysel. (TASR)

Rokovania o Ukrajine sú na začiatku, na Rusko treba tlačiť sankciami, hovorí prezident Česka Petr Pavel.

Rokovania svetových lídrov o vojne na Ukrajine sú na začiatku, očakávania je potrebné zatiaľ mierniť. Novinárom to dnes v Lánoch povedal prezident Petr Pavel. Podľa neho treba stále tlačiť na Rusko tvrdými sankciami.

Ocenil, že USA a zástupcovia Európy sa zhodli na potrebe jasných garancií pre Ukrajinu. Americký prezident Donald Trump v pondelok rokoval v Bielom dome s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s predstaviteľmi kľúčových európskych krajín a so zástupcami Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

"Asi by sme si všetci želali, aby (rokovania) vyústili čo najskôr do mierovej dohody, zastavenia bojov a obnovenia Ukrajiny po vojne. Ale vzhľadom na to, že sme na začiatku procesu, tak by sme mali zmierniť očakávania a riadiť sa konkrétnymi výsledkami, "uviedol prezident.

Ak budú Rusku hroziť sankcie koordinované medzi Európou a Spojenými štátmi, tak je podľa Pavla šanca, že vyjednávanie nebude preťahovať.

"Ak by mali byť sankcie čoskoro uvoľnené, tak vlastne nebude vystavené žiadnemu tlaku a vojna môže pokračovať ešte niekoľko mesiacov," uviedol Pavel. (ČTK)

Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu môžu zahŕňať americkú vzdušnú podporu a európske jednotky, uviedol Trump.

„Čo sa týka bezpečnosti, oni sú ochotní nasadiť vojakov na zemi,“ povedal Trump pre televízny kanál Fox News s odkazom na európskych spojencov, s ktorými sa stretol v pondelok v Bielom dome.

„Sme ochotní im pomôcť, najmä ak ide o vzduch, pretože nikto nemá také prostriedky ako my, naozaj nikto,“ povedal Trump. Americký líder tiež „uistil“, že americké pozemné jednotky nebudú na Ukrajinu vyslané a kategoricky vylúčil možnosť vstupu Ukrajiny do NATO.

Americký líder v pondelok oznámil, že začal organizovať schôdzku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s ruským vodcom Vladimirom Putinom, po ktorej by malo nasledovať trojstranné rokovanie s účasťou šéfa Bieleho domu.

Trump pripustil, že Putin by sa mohol stiahnuť, a dodal: „Dúfam, že prezident Putin bude konať správne, ak nie, čaká nás ťažká situácia.“

Okrem budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu je druhým kľúčovým problémom pri ukončení vojny status území okupovaných Ruskom.

Trump povedal, že Ukrajina sa musí zmieriť s tým, že nezíska späť stratené teritóriá vrátane Doneckej oblasti, ale výmenou za to dostane mier. (SITA)

Putin navrhol ako miesto summitu so Zelenským Moskvu, ten to odmietol.

Počas diplomatických rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine sa objavili rôzne návrhy týkajúce sa miesta avizovaného trojstranného summitu za účasti prezidentov USA, Ruska a Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok navrhol, aby sa takéto stretnutie uskutočnilo vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve, kde sa v minulosti odohralo už viacero významných schôdzok a je sídlom mnohých medzinárodných organizácií.

V nadväznosti na Macronovo vyjadrenie švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis vyjadril pripravenosť hostiť ruského prezidenta Vladimira Putina, ak by jeho návšteva poslúžila mierovým iniciatívam, a to aj napriek existujúcemu zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydanému na Putina za odvlečenie detí z Ukrajiny.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani tiež pripustil, že Ženeva „by mohla byť najvhodnejším miestom“ na summit a Taliansko s touto možnosťou súhlasí. Podľa britskej televízie Sky News uprednostňuje Ženevu aj Rusko.

Lokalitou preferovanou Trumpom a Zelenským je však Rím, s čím súhlasia aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance.

Nemenovaní diplomati EÚ podľa Sky News uviedli, že stále je v hre niekoľko lokalít. Podľa utorkovej správy agentúry Reuters a televízie Sky News sa ako možné miesto stretnutia Zelenského a Putina zvažuje i Budapešť či Helsinki.

Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza by sa Zelenskyj s Putinom mohli stretnúť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. (TASR)

Západ mal pozvať Rusko na schôdzku o bezpečnostnej architektúre hneď po rozpade ZSSR. Píše Petra Procházková. (SME)

Kremeľ naznačuje, že smerovanie rokovaní je pre Rusko neakceptovateľné, vraví bezpečnostný analytik Sklenár. (SME)

Tomahawky Američania neposlali, ale Ukrajina už odtajila vlastné strely Flamingo. Doletieť by mali 3000 kilometrov. (SME)

Ukrajinské drony dlhého doletu zničili dva ruské muničné sklady v okupovanej Luhanskej oblasti.

Uviedla to Ukrajinská bezpečnostná služba a dodala, že operácie na „demilitarizáciu“ ruských skladov budú pokračovať. 

Útoky zasiahli sklady v obci Bilokurakyne, ktorá leží na kľúčovej železničnej trase zásobujúcej ruské sily na pokrovskom fronte, kde Moskva sústreďuje svoje hlavné útočné sily.

Podľa SBU drony zasiahli ciele najmenej sedemkrát, pričom následne vypukol rozsiahly požiar.

Satelitná služba NASA FIRMS, ktorá monitoruje aktuálnu požiarovú aktivitu, potvrdila požiar. (SITA, Kyiv Independent)

Trumpová, Zelenská a von der Leyenová poukázali na utrpenie detí zasiahnutých vojnou na Ukrajine.

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zaslala prostredníctvom svojho manžela list Melanii Trumpovej po tom, ako americká prvá dáma vo vlastnom liste apelovala na Putina, aby deti ochránil.

Trump na sociálnej sieti Truth Social ocenil šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za diskusiu, ktorú spolu v Bielom dome o nezvestných deťoch viedli.

Trumpová v liste Putinovi, ktorého text Trump zverejnil na sociálnych sieťach, nespomenula konkrétny problém, ktorému ukrajinské deti čelia, ani priamo nespomenula ruskú inváziu na Ukrajinu. Tá má devastujúci dopad na mladých ľudí v tejto krajine, okrem iného kvôli tomu, že Rusko podľa Kyjeva desaťtisíce ukrajinských detí odvlieklo na svoje územie.

Zelenskyj však v pondelok pred Trumpom v Bielom dome pochválil americkú prvú dámu za list Putinovi a povedal, že na ruského vodcu apelovala ohľadom "našich detí" unesených počas vojny, píše denník The New York Times (NYT).

Zelenskyj prekvapenému Trumpovi odovzdal list od svojej manželky. "Nie je pre vás, je pre vašu ženu," povedal Zelenskyj šéfovi Bieleho domu v odľahčenej chvíli. "Ja ho chcem," povedal Trump s úsmevom.

Trump ani Zelenskyj nespomenuli obsah listu od Zelenskej. Americký prezident vyzdvihol lásku, ktorú podľa neho Trumpová prechováva k deťom, a uviedol, že ju znepokojujú fotografie trpiacich detí. Putin podľa Trumpa prijal list "veľmi dobre".

Ukrajina označila únosy desaťtisícich svojich detí odvlečených do Ruska alebo na Ruskom okupované územia bez súhlasu ich rodín či poručníkov za vojnový zločin, ktorý spĺňa definíciu genocídy podľa dohovoru OSN. Moskva tvrdí, že chráni zraniteľné deti pred vojnovou zónou.

O nezvestných deťoch Trump v druhej časti rokovaní s európskymi lídrami hovoril tiež s von der Leyenovou. "S Ursulou von der Leyenovou, váženou a vysoko rešpektovanou predsedníčkou Európskej komisie, sme diskutovali o závažnom celosvetovom probléme nezvestných detí. Táto téma je rovnako veľmi dôležitá pre moju ženu Melaniu, "napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social. Rovnako ako jeho manželka Trump nespomenul Rusko ako pôvodcu problému.

"Ľudská cena tejto vojny musí skončiť. Znamená to, že každé ukrajinské dieťa unesené Ruskom musí byť vrátené svojej rodine, "napísala von der Leyenová na sociálnej sieti X v súvislosti s diskusiou s Trumpom.

Európski lídri zvažujú zavedenie ďalších sankcií voči Putinovi, aby zvýšili tlak s cieľom dosiahnuť ukončenie vojny.

Uviedol to úrad britského premiéra, informovala agentúra Reuters.

Úrad na Downing Street informoval, že britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron predsedali virtuálnemu stretnutiu viac než 30 lídrov koalície ochotných, aby ich oboznámili s výsledkami pondelňajších rokovaní s Trumpom v Bielom dome.

Starmerov hovorca uviedol, že britský premiér ocenil konštruktívny priebeh stretnutia a zdôraznil jednotu a spoločný cieľ zúčastnených, ktorým je zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu.

Starmer podľa vyhlásenia zdôraznil, že plánovacie tímy koalície ochotných sa v nasledujúcich dňoch stretnú s americkými partnermi, aby pripravili konkrétne opatrenia, ktorými by sa zaručila ochrana Ukrajiny pred ďalšími útokmi alebo hrozbami - napríklad formou vojenskej podpory, diplomacie či iných záväzkov zo strany spojencov.

Zároveň sa diskutuje aj o plánoch na prípravu nasadenia tzv. zaisťovacích síl, ktoré by po ukončení bojov na Ukrajine zaisťovali bezpečnosť.

Agentúra Reuters konštatovala, že Ukrajina a jej európski spojenci sú povzbudení po tom, čo Trump povedal  Zelenskému, že Spojené štáty pomôžu garantovať bezpečnosť Ukrajiny v akejkoľvek dohode o ukončení vojny rozpútanej na jej území Ruskom. Rozsah tejto pomoci však zatiaľ nie je jasný. (TASR)

Prezident víta snahy pod vedením Trumpa o dosiahnutie mieru na Ukrajine, jediná cesta sú podľa neho rokovania.

Pellegrini to vyhlásil na sociálnej sieti.

„Pondelkové rokovania v Bielom dome priniesli veľkú nádej, že po tri a pol ročnej tragickej vojne sa podarí dosiahnuť prielom v diplomatických rokovaniach,“ napísala hlava štátu. „Z verejných vyhlásení účastníkov samitu je zjavné, že sa črtá jasná dohoda o poskytnutí bezpečnostných garancií zo strany USA a tzv. koalície ochotných pre Ukrajinu,“ dodal.

Tento aspekt je podľa neho nevyhnutný na dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru.

Za dôležité Pellegrini považuje priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou o budúcom usporiadaní vzťahov na Ukrajine.

„Pevne verím, že pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa podarí v rámci blížiacich sa trilaterálnych rokovaní dosiahnuť prielom aj v tejto najdôležitejšej otázke. Iba takto je možné zastaviť nezmyselné zabíjanie na Ukrajine,“ doplnil prezident.

Fico je skeptický, pokiaľ ide o prijímanie ďalších sankcií proti Rusku, ak vyjednávanie nepôjde podľa predstáv. (TASR)

Na Ukrajinu vrátili 1000 tiel, podľa ruskej strany patria ukrajinským vojakom. Medzi nimi sú aj piati zomrelí v zajatí.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC.

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré boli zostavené po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP boli pozostatky dovezené z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Toto vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne 6000 tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď bolo v niekoľkých fázach vrátených 6057 tiel.

„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Zelenskyj pred niekoľkými dňami - 14. augusta - oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom.

Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než 5000 ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta. (TASR)

Putin možno nebude chcieť uzavrieť dohodu, pripustil v rozhovore Trump. Vyjadril však nádej na ukončenie vojny.

"Nemyslím si, že to bude problém, aby som k vám bol úprimný. Putina to už unavuje. Všetky to unavuje, ale nikdy neviete, "povedal Trump v rozhovore relácie Fox & Friends televízie Fox News.

"V najbližších dvoch týždňoch sa o Putinovi dozvieme... Je možné, že dohodu uzavrieť nechce, "povedal Trump a dodal, že Putin bude v ťažkej situácii, ak dohodu neprijme. (ČTK)

KDH víta pokračovanie rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, kritizuje Fica za neúčasť vo Washingtone.

Informovali o tom z komunikačného odboru hnutia.

Za prospešné považuje aj zaktivizovanie európskych lídrov. „Ostáva len veriť, že zo strany Ruska nejde len o snahu o získanie času na pokračovanie vojny a zabratie ďalších ukrajinských území. To sa ukáže už počas najbližšieho, americkým prezidentom avizovaného stretnutia vo formáte: Trump, Zelenskyj, Putin o dva týždne,“ podotklo hnutie.

Veľkú nádej podľa KDH dáva aj fakt, že celý demokratický svet spoločne hľadá riešenia, ako zaistiť bezpečnostné záruky tak, aby akékoľvek budúce mierové riešenie bolo trvácne a odradilo agresora.

Hnutie zároveň upozornilo, že zatiaľ čo Fínsko, počtom obyvateľov podobne veľká krajina ako Slovensko, bolo na washingtonských rokovaniach osobne zastúpené fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, slovenský premiér Robert Fico (Smer) rieši doma konšpirácie. (TASR)

Česko s európskymi krajinami považuje za dôležité, aby Ukrajina dostala silné garancie, uviedol premiér Fiala.

Fiala ocenil pokrok v rokovaní o mieri na Ukrajine po stretnutí amerického prezidenta Trumpa s ukrajinským náprotivkom Zelenským a zástupcami európskych štátov.

"Som rád za ďalší pokrok v rokovaní o mieri na Ukrajine. Česká republika spoločne s európskymi krajinami považuje za dôležité, aby Ukrajina dostala silné bezpečnostné garancie a mala tak - rovnako ako celá Európa - istotu, že ďalší ruský útok sa nebude opakovať, "uviedol Fiala.

Podľa ministerky obrany Jany Černochovej (ODS) by Európa mala žiadať, aby pred uzavretím mieru bolo dohodnuté prímerie. "Prímerie ako predohra k mieru je namieste, pretože nechceme, aby zomierali ďalší a ďalší ľudia," povedala v rozhovore pre Zoznam Správy. Ak by Putin rokovania so Zelenským odmietol, mali by nasledovať čo najtvrdšie sankcie, uviedla.

V súvislosti s bezpečnostnými garanciami pre Ukrajinu, kde by v rámci mierových jednotiek prípadne mohli byť aj zahraniční vojaci, Černochová uviedla, že pre Česko nič také teraz nie je na stole. Ak by po uzatvorení prímeria mali českí vojaci na Ukrajine pôsobiť, mohlo by to byť podľa ministerky podobné ako po vojenskom konflikte v bývalej Juhoslávii.

České jednotky by neboli na línii dotyku vojnového konfliktu, povedala. Českí vojaci by sa podľa nej mohli podieľať napríklad na výcviku, pôsobiť v logistike, pracovať na odmínovaní a zapojiť by sa mohla chemická jednotka.

"Na rozdiel od premiéra Fialu, ktorý neustále rinčí zbraňami, SPD podporuje prezidenta Trumpa v jeho mierovej iniciatíve čo najrýchlejšie ukončiť konflikt na Ukrajine," uviedol vo vyjadrení pre podpredseda opozičného hnutia SPD Radim Fiala. (ČTK)

Samit vrcholných predstaviteľov Ruska a Ukrajiny v akomkoľvek formáte musí byť dôkladne pripravený, vyhlásil Lavrov.

Ruský minister zahraničia štátnej televíznej stanici Rossija 24 povedal, že Rusko je aj naďalej odhodlané usilovať sa o vyriešenie konfliktu na Ukrajine, a to tak v bilaterálnom, ako aj trilaterálnom formáte.

"Prezident to zopakoval veľakrát," povedal Lavrov. "Kľúčové je, aby sa o tieto formáty neusilovalo len kvôli mediálnemu pokrytiu alebo večernému vysielaniu. Všetky kontakty na úrovni vedúcich predstaviteľov štátov musia byť nanajvýš starostlivo pripravené, "dodal šéf ruskej diplomacie.

Lavrov dnes povedal, že na piatkovom rusko-americkom samite na Aljaške bola zjavná úprimná snaha Trumpa a jeho tímu dosiahnuť dlhodobý a udržateľný mier na Ukrajine, čo je podľa neho v kontraste s postojom európskych krajín.

Atmosféra na Aljaške bola podľa neho veľmi dobrá. "Bolo jasné, že hlava Spojených štátov a jeho tím chcú predovšetkým úprimne dosiahnuť výsledok, ktorý bude dlhodobý, udržateľný a spoľahlivý," povedal Lavrov stanici Rossija 24. Tento konštruktívny postoj podľa neho kontrastuje s prístupom Európy, ktorej čelní predstavitelia spolu so Zelenským v pondelok rokovali s Trumpom okrem iného o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. "Európania na každom kroku trvali iba na prímerí, a potom budú Ukrajine ďalej dodávať zbrane," myslí si Lavrov.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý patrí medzi najostrejších kritikov Západu, dnes vyhlásil, že európski lídri nedokázali Trumpovi nadbehnúť, a že nie je jasné, ako bude Zelenskyj na domácej scéne prezentovať územné otázky a bezpečnostné záruky.

"Protiruskej vojnechtivej koalícii ochotných sa nepodarilo poraziť prezidenta USA na jeho ihrisku. Európa mu ďakovala a podliezala, "napísal Medvedev v angličtine na sieti X. Dodal, že je otázkou, "na akú strunu zahrá" Zelenskyj o zárukách a územiach doma, až si "znova oblečie svoju zelenú vojenskú uniformu".

Technokrati či bankári. O Ukrajine pomáhajú Putinovi rozhodovať jeho blízki priatelia. (SME)

Putin a Zelenskyj by sa podľa vysokého predstaviteľa amerického vlády mohli stretnúť v Maďarsku, píše The Guardian.

S odvolaním sa na server hirado.hu to uviedol britský denník The Guardian, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server magyarnemzet.hu v tejto súvislosti poznamenal, že jedným z dôvodov v prospech takéhoto rozhodnutia by mohla byť skutočnosť, že maďarský parlament v máji schválil vystúpenie Maďarska z Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Táto organizácia so sídlom v Haagu predtým vydala zatykač na Putina, a teda orgány členských krajín ICC by mali ruského prezidenta zatknúť.

Predseda mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) Péter Magyar na Facebooku uviedol, že na stretnutí amerického a ukrajinského prezidenta, ako aj európskych lídrov, „bolestne chýbal pri rokovacom stole bojovník za mier“.

Dodal že európski lídri strávili hodiny diskusiami s americkým a ukrajinským prezidentom o ceste k mieru a potrebných bezpečnostných zárukách, maďarský premiér Viktor Orbán bol však na dovolenke, alebo „možno len nebol pozvaný“.

Magyar odporučil Orbánovi, aby uznal platnosť Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a aby inicioval usporiadanie schôdzky Putina a Zelenského v Budapešti. Uvedená dohoda podpísaná v Maďarsku pred 31 rokmi sa týkala územnej celistvosti, nezávislosti a bezpečnostných záruk Ukrajiny, „teraz musíme v tejto veci uzavrieť dlhodobo životaschopnú dohodu“, napísal predseda TISZY vo svojom príspevku.

Trump aj Zelenskyj vyjadrili nádej, že ich pondelkové stretnutie by nakoniec mohlo viesť k trojstranným rozhovorom s Putinom, ktorého sily pomaly postupujú na východe Ukrajiny, dodáva server. (TASR)

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku vyzdvihol jednotu na samite v USA, odmietol územné ústupky v prospech Ruska.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Včerajšie zábery z Washingtonu boli naozaj dobré. Ukázali, že v demokratickom svete stojíme všetci pri sebe,“ povedal Olexij Makejev pre televíziu ZDF.

Na otázku o územných ústupkoch Ukrajiny v rámci mierovej dohody s Moskvou odpovedal, že táto myšlienka je „nepredstaviteľná“.

„Toto nie je len o území. Nie je to počítačová hra, kde stačí odovzdať kúsok územia a pokračovať v hraní kliknutím myši,“ povedal. „Žijú tam milióny a milióny Ukrajincov,“ zdôraznil.

Vyjadrenia veľvyslanca prišli po stretnutí Trumpa, Zelenského a ďalších európskych lídrov v Bielom dome.

Veľvyslanec uviedol, že všetky otázky bude potrebné prerokovať, no vyjadril skepticizmus ohľadom zámerov Moskvy.

„Uvidíme, či je Putin pripravený angažovať sa, alebo či sa opäť pokúsi hrať o čas,“ povedal. „Vieme, že Rusi začínajú s pracovnými skupinami, výbormi a dlhými diskusiami,“ pripomenul Makejev. „Zároveň nás Rusko naďalej denne bombarduje a ostreľuje raketami,“ dodal. (TASR)

Iniciatíva amerického prezidenta posúva všetky strany bližšie k nastoleniu mieru, vyhlásil minister zahraničia Blanár.

Dôležité pokračovanie rokovaní o mieri na Ukrajine zhodnotil ako veľmi pozitívne. 

„Je dôležité, že iniciatíva amerického prezidenta, ktorú vláda SR od začiatku plne podporuje, s cieľom ukončiť vojnový konflikt na Ukrajine pokračuje a na piatkový samit prezidentov Trumpa a Putina na Aljaške nadviazalo stretnutie v Bielom dome so Zelenským a predstaviteľmi európskych štátov, EÚ a Severoatlantickej aliancie,“ povedal Blanár.

Silný záujem Spojených štátov amerických garantovať mier na Ukrajine je podľa jeho slov jasným prejavom snahy americkej administratívy ukončiť túto vojnu čím skôr.

„Verím, že takto bude k tomuto mierovému úsiliu pristupovať aj Európska únia. Napriek rôznym vyjadreniam, ktoré tieto rokovania relativizujú, sa jasne ukázalo, že nebyť iniciatívy prezidenta Trumpa, mierové rokovania by sa ani po tri a pol roku nezačali,“ podotkol minister.

Priame rokovania a dialóg posúvajú podľa neho všetky strany bližšie k nastoleniu trvalého mieru, ktorý je nevyhnutné dosiahnuť čím skôr.

„Plánované sú ďalšie dôležité rokovania medzi ukrajinským prezidentom a ruským prezidentom, ktorých konštruktívny prístup môže viesť k trojstrannému rokovaniu za účasti Trumpa,“ dodal Blanár. (SITA)

Macron označil Putina za predátora, ktorý sa neustále potrebuje sýtiť. Vyzval Európanov, aby neboli naivní.

Francúzsky prezident to uviedol v rozhovore s televíznou stanicou La Chaîne info, informuje agentúra AFP. Vyzval preto Európanov, aby neboli naivnou tvárou v tvár Rusku, ktoré je podľa neho dlhodobo destabilizujúcou mocnosťou.

"Rusko sa stalo trvalou destabilizujúcou silou a potenciálnou hrozbou pre mnohých z nás," povedal Macron. Putin podľa neho zriedkadodržiava svoje záväzky a snaží sa prekresliť hranice, aby posilnil svoju moc.

Francúzsky prezident povedal, že neverí, že by sa Rusko zo dňa na deň vrátilo k mieru a demokratickému systému. "Aj pre vlastné prežitie musí (Putin) pokračovať v tom, čo robí. Je to predátor, je to ľudožrút pri našich bránach. Nehovorím, že zajtra bude napadnuté Francúzsko, ale pre Európanov je to hrozba. Nebuďme naivní," vyhlásila francúzska hlava štátu.

V inom rozhovore s americkou stanicou NBC News Macron podľa AFP neskrýval, že nezdieľa Trumpov optimizmus ohľadom uzavretia mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom. "Keď sa pozerám na situáciu a fakty, nevidím, že by prezident Putin momentálne chcel mier, ale možno som príliš pesimistický," povedal Macron. (ČTK)

Britský premiér a francúzsky prezident povedú videokonferenciu koalície ochotných o zárukách pre Ukrajinu.

Potvrdili to Downing Street aj Elyzejský palác, informujú o tom The Guardian, BBC a Sky News.

Videokonferencia sa má uskutočniť napoludnie, uviedol úrad poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý sa na nej tiež zúčastní. Účasť potvrdil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. 

Pod vedením Londýna a Paríža by mohli byť v rámci tejto iniciatívy na Ukrajinu po prípadnom podpise mierovej dohody vyslané jednotky z viacerých európskych krajín a štátov NATO ako mierové sily, aby odradili Putina od ďalšieho zbrojenia a útokov.

Trump po rokovaniach v Bielom dome vyhlásil, že USA sú ochotné poskytnúť bezpečnostné garancie Kyjevu a nevylúčil ani vyslanie amerických vojakov v prípade mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, čo generálny tajomník NATO Mark Rutte označil za „skutočný prelom“.

Po rozhovoroch koalície ochotných by mali prostredníctvom videokonferencie diskutovať o tejto téme aj lídri členských štátov Európskej únie. Predseda Európskej rady António Costa ju zvolal na 13.00 h. (TASR)

Lídri upokojili bláznivého kráľa. V Európe by mohla zavládnuť úľava, radosť však nie, reagujú nemecké médiá. (ČTK)

Ruské útoky sú dôkazom, aké dôležité je ukončiť zabíjanie, dosiahnuť trvalý mier a bezpečnostné záruky, uviedol Sybiha.

"V tomto zmysle môže budúce stretnutie vrcholných predstaviteľov Ukrajiny, USA a Ruska priniesť prelom na ceste k mieru," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie na sieti X a poďakoval Spojeným štátom a Trumpovi za mierové úsilie.

Ukrajinské ministerstvo energetiky oznámilo, že nočné údery proti energetickým zariadeniam v centrálnej Poltavskej oblasti spôsobili rozsiahle požiare.

Niekoľko desiatok ruských dronov podľa úradu smerovalo na zariadenie na prepravu plynu, ktoré poškodili.

Čína podporuje snahy smerujúce k dosiahnutiu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, uviedlo ministerstvo zahraničia.

Reagovala na správy, že Zelenskyj a Putin by sa mohli v najbližších dňoch osobne stretnúť, informuje agentúra AFP.

„Čína vždy verila, že dialóg a rokovania sú jediným riešením krízy na Ukrajine... Podporujeme všetky snahy, ktoré vedú k mieru,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva Mao Ning.

Peking už v pondelok, pred plánovanými rozhovormi európskych lídrov, Zelenského a Trumpa v Bielom dome, vyzval všetky zúčastnené strany na urýchlenie dosiahnutia dohody, ktorá by ukončila ruskú vojnu proti Ukrajine.

Čína tvrdí, že v tomto konflikte zostáva neutrálnou stranou. Západ ju však kritizuje za to, že odmieta odsúdiť ruskú inváziu, pričom Moskva a Peking od začiatku vojny ešte viac prehĺbili svoje strategické partnerstvo. (TASR)

Macron navrhol Švajčiarsko ako potenciálneho hostiteľa samitu o prímerí medzi Putinom a Zelenským.

Schôdzka by sa mala konať v nadväznosti na osobitné rokovania s americkým prezidentom Trumpom.

Informuje o tom agentúra AFP.

Po stretnutí v Bielom dome, na ktorom sa zúčastnili Zelenskyj, európski lídri a prezident USA, francúzsky prezident povedal, že samit by sa mohol konať v Európe.

„Bude ho hostiť neutrálna krajina, možno Švajčiarsko – presadzujem Ženevu – alebo iná krajina,“ povedal francúzsky líder v rozhovore odvysielanom v utorok televíziou LCI.

„Posledné bilaterálne rokovania sa konali v Istanbule,“ pripomenul odkazujúc na tri kolá schôdzok na nižšej úrovni medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prebiehali v čase od mája do júla.

Macron povedal, že Francúzsko a Británia sa v utorok stretnú s ďalšími spojencami Ukrajiny, aby ich „oboznámili s rozhodnutiami“ prijatými vo Washingtone v otázke poskytovania bezpečnostných záruk Kyjevu. „Hneď potom začneme konkrétnu spoluprácu s Američanmi. Takže (od utorka) naši diplomatickí poradcovia, ministri a náčelníci štábov začnú pracovať na tom, aby zistili, kto je pripravený prevziať akú úlohu,“ povedal.

Na otázku, či bude Zelenskyj nútený vzdať sa územia v prospech Ruska, Macron odpovedal, že to záleží na Kyjeve. „Ukrajina urobí ústupky, ktoré považuje za spravodlivé a správne,“ povedal. „Buďme však veľmi opatrní, keď hovoríme o právnom uznaní,“ zdôraznil. „Ak si krajiny... môžu povedať, že získajú územie silou, otvorí to Pandorinu skrinku,“ dodal. (TASR)

Nemecký minister zahraničia Wadephul žiadal, aby Putin súhlasil s prímerím na Ukrajine pred rokovaniami so Zelenským.

„Niekto musí urobiť krok. A tým niekým je Putin,“ uviedol Wadephul počas návštevy japonskej námornej základne v meste Jokosuka. Reagoval tak na stretnutie amerického Trumpa, Zelenského a európskych lídrov.

Šéf nemeckej diplomacie konštatoval, že mierová dohoda si bude vyžadovať silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. „My a Američania sme pripravení ich poskytnúť... Jedna vec je tiež jasná: zbrane musia konečne stíchnuť,“ vyhlásil Wadephul.

„Spolu so Spojenými štátmi sme ako európski partneri pripravení poskytnúť tieto bezpečnostné záruky a zabezpečiť, aby boli účinné,“ odpovedal nemecký minister ma otázku, ako by takéto záruky mohli vyzerať.

Wadephul však zdôraznil, že Putin musí byť najprv ochotný „rokovania viesť skutočne vecne a predovšetkým súhlasiť s prímerím“. Bezpečnostné záruky musia byť dostatočne silné, aby sa Ukrajina mohla spoľahnúť, že bude v bezpečí a nebude opäť napadnutá. „Potom bude musieť veľmi starostlivo zvážiť, aké rokovania bude viesť a aký výsledok bude môcť akceptovať,“ pokračoval Wadephul.

Nemecký minister označil za kľúčový fakt, že sa s Trumpom dosiahla dohoda o účasti Spojených štátov na poskytovaní týchto bezpečnostných záruk. Spoluúčasť Washingtonu označil za základnú podmienku ich účinnosti. (TASR)

Naša vláda nechala vlastnú krajinu v štichu, sami ju diskvalifikovali z tímu Európa, napísal Ivan Korčok.

"Dobrou správou pre nás je, že v Bielom dome boli ochránené naše životné záujmy: aby sa neprepisovali hranice silou, aby sa nerozhodovalo o osudoch slabších ponad naše hlavy a aby sa neobchodovalo s našim suverénnym rozhodnutím byť členom NATO. Ale veľmi zlou správou je, že tieto záujmy nepresadzuje naša vláda, ale „cudzí“ prezidenti, premiéri, či šéfovia NATO a Európskej komisie," uviedol na sociálnej sieti exminister zahraničia.

"Nikto z tých, ktorí sedeli za stolom s Donaldom Trumpom, nemali dôvod cítiť akúkoľvek zodpovednosť voči slovenskému premiérovi, lebo vedia, že sa lepšie cíti v Moskve ako v Bruseli či Helsinkách," napísal Korčok.

Zelenskyj prišiel s európskymi kartami a to bol azda najpozitívnejší obraz stretnutia, píše Beata Balogová. (SME)

Poľská armáda aktivovala počas noci letecké a protivzdušné kapacity v reakcii na útoky ruského letectva na Ukrajine.

Do operovania sa zapojili poľské aj spojenecké lietadlá, pričom systémy protivzdušnej obrany a rádiolokačného prieskumu boli uvedené do najvyššej pohotovosti.

Vyhlásenie zdôraznilo, že kroky mali preventívny charakter a boli zamerané na zabezpečenie vzdušného priestoru a ochranu obyvateľov, najmä v oblastiach priľahlých k hraniciam Ukrajiny. Velenie zároveň potvrdilo, že situáciu neustále monitoruje a disponuje silami pripravenými na okamžitú reakciu.

Ráno velenie oznámilo ukončenie leteckého operovania vzhľadom na zníženie úrovne hrozby zo strany Ruska. Nasadené jednotky sa vrátili k bežnej operačnej činnosti a podľa oficiálneho vyhlásenia nedošlo k narušeniu poľského vzdušného priestoru.

Operačné velenie poďakovalo za podporu Severoatlantickej aliancii a švédskym vzdušným silám, ktorých stíhačky JAS 39 Gripen nasadené v Malborku prispeli počas noci k ochrane poľského vzdušného priestoru.

Poľsko v reakcii na ruské nálety na Ukrajinu pravidelne uvádza do pohotovosti svoje letecké a protilietadlové sily. (TASR)

O 890 vojakov sa zvýšili straty ruskej armády, celkovo od začiatku invázie o zhruba 1 071 780, tvrdí ukrajinské velenie.

Ukrajinská obrana zneškodnila aj 66 delostreleckých systémov, jeden raketomet, 209 bezpilotných lietadiel a 123 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Ruský záujem o obranné línie Ukrajiny v Doneckej oblasti pripomína Hitlerov zisk opevnení Československa v Sudetách.

Odovzdanie rozsiahlych obranných línií expanzívnemu susedovi, ktorý má za cieľ zničiť váš štát, sa ukazuje ako nebezpečný krok.

Ako pripomína web Politico, práve odovzdanie Sudet a ich hustej siete pevností v roku 1938 viedlo k rýchlemu kolapsu obrany Československa proti nacistickému Nemecku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj na druhý pokus v Bielom dome uspel, Trump pripravuje stretnutie v trojici s Putinom Čítajte 

V Európe panuje obava, že podobný osud čaká Ukrajinu, ak by Donald Trump, ovplyvnený Putinom, tlačil na Ukrajinu, aby odovzdala kľúčové obranné línie v Donbase.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si je tejto hrozby vedomý a počas stretnutia s Trumpom vo Washingtone jasne vyjadril, že takéto ústupky by podkopali mierovú dohodu a umožnili Rusku ďalší postup do srdca Ukrajiny.

„Neopustíme Donbas. Nemôžeme to urobiť. Donbas je pre Rusov odrazový mostík pre budúcu novú ofenzívu,“ varoval Zelenskyj.

Podľa vojenských analytikov by akékoľvek ústupky v Donbase mohli mať katastrofálne dôsledky na bojisku. Inštitút pre štúdium vojny (ISW) upozorňuje, že Liski, tzv. „opevnený pás“, je kľúčovým obranným prvkom Ukrajiny, do ktorého investovala značné prostriedky a úsilie.

Ak by Ukrajina stratila tento pás, Rusko by posunulo front o približne 80 kilometrov na západ, pričom Ukrajina by musela budovať nové obrany na otvorenom teréne, čo je oveľa náročnejšie.

Historici a politológovia varujú, že bez bezpečnostných záruk by prímerie znamenalo „druhý Mnichov“ a „Jaltu“, kde by sa Ukrajina vzdala svojich práv a Rusko by získalo kontrolu nad územiami proti vôli miestneho obyvateľstva.

Diplomati z východného krídla Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) upozorňujú, že Rusko využíva mierové rokovania na získanie strategickej výhody, keďže na bojisku nedosahuje svoje maximálne ciele.

Na rozdiel od roku 1938 je však Ukrajina zapojená do rokovaní a Zelenskyj jasne požaduje prímerie založené na súčasnej frontovej línii. Český špeciálny vyslanec pre Ukrajinu Tomáš Kopecký vyjadril opatrný optimizmus, že USA nezradia Európu, keďže Trump komunikuje s Ukrajinou aj európskymi spojencami. „Toto nie je to, čo by vyzeralo ako Mníchov či Jalta,“ dodal Kopecký. (SITA)

Ukrajinské úrady hlásili zranených po dronovom útoku na obytnú budovu na severovýchode Ukrajiny.

Vzdušné sily Ukrajiny upresnili, že Rusko v noci zaútočilo celkovo 270 dronmi a desiatimi raketami.

Podľa oznámenia sa podarilo zostreliť 230 dronov a šesť rakiet. Údery zaznamenali v 16 lokalitách.

Vojenská administratíva Sumskej oblasti na platforme Telegram uviedla, že „nepriateľské bezpilotné lietadlo zasiahlo obytný dom v Piščanskom obvode. Dom začal horieť a podľa predbežných informácií sú hlásené zranenia. Na mieste prebieha záchranná akcia a zasahujú záchranné zložky.“

Výbuchy bolo počuť aj v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti, kde Moskva údajne použila viacero balistických rakiet. (TASR)

Ukrajinské drony opäť podnikli útok na Volgograd, kde zasiahli rafinériu.

Oznámil gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov, nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených.

"Na juhu Volgogradu v dôsledku dopadu trosiek bezpilotného lietadla začala horieť strecha jednej z budov nemocnice a taktiež začalo horieť v areáli v rafinérie. Na mieste zasahujú hasiči," napísal Bočarov bez ďalších podrobností. Počas náletu úrady načas prerušili prevádzku miestneho letiska.

Obyvatelia Volgogradu počuli okolo desať výbuchov, po ktorých nasledovali požiare, napísal server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí. Pripomenul, že volgogradská rafinéria zásobuje ruskú armádu.

Je to už druhýkrát počas niekoľkých dní, keď nočný nálet ukrajinských dronov spôsobil požiar v rafinérii vo Volgograde. "V dôsledku pádu trosiek (dronov) sa rozliali a začali horieť ropné látky vo volgogradskej rafinérii. Hasiči bojujú s ohňom. Podľa predbežných údajov nie sú ranení ani obete," napísal gubernátor Bočarov 14. augusta.

Volgogradská rafinéria Lukoilu je najväčší výrobca pohonných hmôt na juhu Ruska, jej kapacita predstavuje 14,8 milióna ton. Ukrajinské drony ju napadli vlani a tento rok opakovane, podnik podľa médií po náletoch prerušoval výrobu.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 23 ukrajinských dronov, z toho 13 nad Volgogradskou oblasťou a po päť nad Rostovskou oblasťou a nad anektovaným Krymom, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Panovala atmosféra jednoty a zrodili sa dva podstatné výsledky, komentoval rokovania v Bielom dome britský premiér.

Prvým zásadným výsledkom je podľa Keira Starmera potvrdenie, že tzv. koalícia ochotných - pozostávajúca už z 31 krajín - bude spolupracovať s USA na tom, aby Ukrajine poskytla bezpečnostné záruky.

Druhým podstatným výsledkom je plánovanie bilaterálneho stretnutia Zelenského s Putinom i následná trojstranná schôdzka tejto dvojice s Trumpom.

„Vždy som hovoril, že budeme potrebovať zábezpeku zo strany USA, takže som naozaj rád, že sa koordinujeme na základe spoločného porozumenia, že pôjde o dohodu (záruku) podobnú článku 5 (zmluvy NATO)," uviedol Starmer pre stanicu Sky News na margo pripravovaných bezpečnostných sankcií pre Kyjev.

Dodal, že krajiny sa posnažia vypracovať tieto záruky v čo najkratšom čase, pričom pôjde o „trvalú dohodu, ktorá sa v prípade potreby vynúti“ a ak ju Putin poruší, bude to mať dôsledky.

Podľa jeho slov tieto opatrenia „upokoja ľudí v Európe, na Ukrajine, ale najmä vo Veľkej Británii“.

Za druhý podstatný výsledok označil britský premiér pripravované bilaterálne stretnutie Putina so Zelenským, po ktorom by mala nasledovať trojstranná schôdzka tejto dvojice s Trumpom.

„V niektorých z týchto otázok, či už ide o územia, výmenu väzňov alebo veľmi vážnu otázku návratov detí, je jasné, že Ukrajina musí byť pri rokovacom stole,“ povedal Starmer. Dodal pritom, že na rokovaniach Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami v Bielom dome došlo k „skutočnému pokroku“.

Rokovania so Spojenými štátmi o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu budú pokračovať v utorok, prezradil Starmer v pondelňajšom rozhovore pre stanicu BBC.

„Poverili sme tým naše tímy. Niektorí z nich pricestujú už zajtra (utorok), aby začali s podrobnou prácou na tejto záležitosti,“ uviedol.

Sankcie v bankovníctve spôsobujú v Rusku návrat barterových obchodov.

Problémy s platbami spôsobené sankciami kvôli vojne na Ukrajine prinútili aspoň jednu čínsku spoločnosť získavať ruskú oceľ a hliníkové zliatiny výmenou za motory.

Na Expo business Forum v ruskom meste Kazaň zástupca čínskej spoločnosti Hainan Longpan Oilfield Technology Co. uviedol, že kupuje ruské materiály na stavbu lodí výmenou za dodávky elektrických zariadení.

„V súčasných podmienkach obmedzených platieb to poskytuje nové príležitosti pre podniky v Rusku a ázijských krajinách. Napríklad dodávame lodné motory výmenou za špeciálne oceľové materiály alebo hliníkové zliatiny na stavbu lodí,“ povedal Žu Žinjing.

Zdroje agentúre Reuters uviedli, že Rusko už vlani rokovalo s Čínou o barterových obchodoch.

Zástupcovia priemyslu poznamenali, že takéto dohody sú najbežnejšie v obchodovaní s kovmi a poľnohospodárskymi produktmi, pretože ich naceňovanie je relatívne jednoduché.

Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska, keďže európske krajiny prerušili mnohé zo svojich obchodných väzieb s Moskvou kvôli vojne na Ukrajine. (Reuters, Ukrajinská pravda)

Rusko spustilo vlnu raketových a dronových útokov na ukrajinské mestá niekoľko hodín po rokovaniach v Bielom dome.

Explózie zaznamenali v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti. Rusko pravdepodobne použilo balistické rakety a desiatky bezpilotných lietadiel. Miestne médiá informovali, že cieľom útoku bola pravdepodobne energetická infraštruktúra.

Ruský dronový útok pri mestách Kremenčuk a Lubny spôsobil výpadky elektriny u stoviek odberateľov a poškodil administratívne budovy energetickej infraštruktúry, informuje agentúra Reuters.

"Našťastie nie sú žiadne obete na životoch ani zranenia," uviedol šéf oblastnej správy Volodymyr Kohut.

Kremenčuk sa nachádza v Poltavskej oblasti v strednej Ukrajine. Mesto sa nachádza asi 100 kilometrov od Poltavy a približne 260 kilometrov od Kyjeva.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že mestá nachádzajúce sa bližšie k frontovej línii vrátane Charkova a Poltavy sú tiež ohrozené raketovými útokmi.

V hre sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné tým, aké majú členské krajiny NATO, povedal šéf Aliancie.

Mark Rutte povedal, že Spojené štáty vyjadrili ochotu podieľať sa na koncepcii bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, čo Rutte označil za prelomové a stretnutie v Bielom dome opísal ako úspešné.

Podľa Rutteho sa diskutuje o zárukách typu z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Generálny tajomník NATO to po stretnutí v Bielom dome uviedol pre americkú televíznu stanicu Fox News.

„Nediskutujeme tu o členstve v NATO. Bavíme sa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu typu článku 5,“ uviedol. „Čo presne to má znamenať, sa teraz bude rozoberať konkrétnejšie,“ dodal.

Šéf NATO tiež zdôraznil, že vo Washingtone sa nehovorilo o nasadení zahraničných pozemných síl na Ukrajinu ani o prekresľovaní ukrajinských hraníc, čo je podľa jeho slov otázka, o ktorej musí rokovať ukrajinský prezident s Ruskom.

Účastníci rokovaní sa však podľa Rutteho zhodli na tom, že aby sa mohlo vôbec rokovať o územiach, musia byť Ukrajine poskytnuté práve bezpečnostné záruky. Všetky krajiny NATO sa pritom musia dohodnúť na ich podobe, o čom sa podľa jeho slov bude diskutovať v nadchádzajúcich dňoch. (TASR)

Ak Rusko odmietne dosiahnuť mierovú dohodu, malo by to viesť k sprísneniu sankcií zo strany Európy, tvrdí Macron.

„Prezident Trump verí, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, a verí aj v to, že (ruský) prezident Putin tiež chce mierovú dohodu,“ povedal Macron novinárom po pondelňajších rokovaniach.

„Ak však tento proces nakoniec narazí na odmietnutie (zo strany Ruska), sme pripravení povedať, že musíme sprísniť sankcie,“ dodal.

Macron poukázal na zavedenie nových vysokých amerických ciel voči Indii, z dôvodu jej pretrvávajúcich nákupov ruskej ropy. Takéto sankcie podľa jeho slov mali veľký dosah.

Macron pritom vyjadril pochybnosti o Putinovej túžbe po mieri, píše agentúra DPA.

„Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé,“ povedal.

Francúzsky prezident zároveň uviedol, že o potenciálnych územných ústupkoch zo strany Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sa v pondelok v Bielom dome nediskutovalo. „Nie, o tom sa vôbec nediskutovalo. Od toho sme ešte ďaleko,“ priblížil.

Zároveň informoval, že Trump a európski lídri sa zhodli na tom, že v budúcej mierovej dohode s Ruskom nemôžu figurovať nijaké obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinskej armády. Všetci, ktorí sa zišli vo Washingtone, podľa jeho slov podporujú „silnú ukrajinskú armádu, ktorá dokáže odraziť akýkoľvek pokus o útok“.

Macron vyjadril nádej, že Rusko a Ukrajina obnovia dialóg už „v najbližších dňoch“ a že „za dva až tri týždne“ sa uskutoční trojstranný samit Trumpa, Putina a Zelenského. Dodal však, že mierové rokovania môžu prebiehať len, ak najprv dôjde k prímeriu. „Nazvite to prestávkou v bojoch alebo prímerím, ale takéto diskusie nemôžu prebiehať počas bombardovania,“ dodal.

Spravodajská stanica CNN uvádza, že za najvýznamnejší výsledok rokovaní v Bielom dome označil francúzsky líder ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Fínsky prezident Alexander Stubb poznamenal, že Trump navrhol bilaterálne rokovania medzi Putinom a Zelenským, ale ruskému prezidentovi sa nedá veriť. "Putin je málokedy dôveryhodný. Uvidíme, či sa Putin odváži prísť na tieto rokovania, či sa odváži pristúpiť na trojstrannú schôdzku, alebo sa opäť snaží získať čas," povedal Stubb novinárom.

Rozhovory v Bielom dome boli podľa neho "čiastočne úspešné", ale jasné nie je "nič konkrétne" o účasti USA na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. (TASR)

Zelenskyj je pripravený stretnúť s Putinom bez toho, že by si vopred kládol podmienky.

„Potvrdil som – a všetci európski lídri ma podporili –, že sme pripravení na bilaterálne stretnutie s Putinom,“ povedal Zelenskyj po rokovaniach ukrajinským médiám pred Bielym domom.

„Sme pripravení na akýkoľvek formát,“ dodal, no spresnil, že by muselo ísť o stretnutie na úrovni lídrov.

Zelenskyj ďalej uviedol, že „nech sa stane čokoľvek“, mal by sa stretnúť s Putinom, aby spoločne začali hľadať spôsob, ako ukončiť vojnu. Na takéto rokovania by podľa vlastných pristúpil bez predbežných podmienok, nakoľko na požiadavku Kyjeva by Moskva podľa jeho slov zareagovala „stovkou“ svojich vlastných požiadaviek.

Zároveň však označil za oprávnenú predošlú požiadavku Kyjeva na prímerie predchádzajúce začatiu mierových rokovaní.

Ukrajinský prezident na sociálnej sieti X dodal, že Trump podporil stretnutie (Ukrajiny a Ruska) na úrovni lídrov. „Takéto stretnutie je potrebné na vyriešenie citlivých otázok,“ dodal.

Zelenskyj novinárom naznačil, že to však bol Putin, kto navrhol, aby sa najskôr konalo bilaterálne rusko-ukrajinské stretnutie a až následne trojstranné stretnutie aj s Trumpom. Stanica Sky News uvádza, že Trump ešte pred pondelňajším telefonátom s Putinom tvrdil, že najskôr sa uskutoční trojstranná schôdzka. Po telefonáte však už avizoval, že k nej dôjde až po stretnutí Putina so Zelenským.

Ukrajinský líder tiež uviedol, že s Trumpom a európskymi lídrami diskutoval o bezpečnostných zárukách, pričom od USA dostal v tomto smere dôležité signály.

Podľa stanice CNN informoval, že počas rozhovorov v Bielom dome zaznel návrh, že Ukrajina by prostredníctvom programu svojich európskych spojencov nakúpila - ako podmienku bezpečnostných záruk od USA - americké zbrane v hodnote 90 miliárd dolárov či aj vyrábala drony, ktorých časť by zase kúpili USA.

Dodal však, že o tejto veci sa stále diskutuje a strany ešte nedospeli k dohode.

Táto dohoda, respektíve podrobnosti bezpečnostných záruk budú podľa slov Zelenského „nejakým spôsobom vypracované v priebehu budúceho týždňa, respektíve do desiatich dní“.

Zelenskyj by sa podľa očakávaní mal s Putinom stretnúť niekedy počas dvoch týždňov, povedal Merz.

Nemecký kancelár priblížil, že miesto bilaterálneho stretnutia Putina so Zelenským sa ešte nedohodlo a zdôraznil, že táto schôdzka si bude vyžadovať dokonalú prípravu.

Trump rokovania s európskymi lídrami a Zelenským v Bielom dome prerušil, aby zavolal Putinovi. Podľa Merza sa počas telefonátu dvojica „dohodla, že v priebehu najbližších dvoch týždňov sa uskutoční stretnutie ruského prezidenta s ukrajinským“.

„Podľa môjho názoru by bolo viac než žiaduce keby toto stretnutie konečne viedlo k prímeriu na Ukrajine,“ dodal Merz.

Nemecký kancelár zároveň zdôraznil, že Ukrajina by nemala byť tlačená do toho, aby sa vzdala svojho územia. Požiadavka Ruska, aby Ukrajina vzdala aj častí Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou, by podľa jeho slov bola porovnateľná zhruba s tým, „ako keby Spojené štáty museli vzdať Floridy“. Dodal, že suverénna krajina jednoducho nemôže na niečo také pristúpiť.

Americký prezident pred rokovaniami trval na tom, že Ukrajina bude musieť Rusku odstúpiť územie, pripomína AFP. Trump taktiež v minulosti opakovane vylúčil vstup Ukrajiny do NATO, pričom sa v tejto veci postavil sa na stranu Putina, ktorý potenciálne pripojenie Kyjeva k Aliancii označuje za provokáciu.

Európski lídri však podľa Merza veľmi uvítali Trumpovo oznámenie, že Ukrajine poskytne bezpečnostné záruky. AFP približuje, že Trump ale v tomto smere pripísal zodpovednosť skôr Európe.

„Podstatné je, že Spojené štáty americké sú pripravené poskytnúť (Kyjevu) bezpečnostné záruky a koordinovať ich s Európanmi. V prípade dosiahnutia mierovej dohody budú pre Ukrajinu existovať primerané bezpečnostné záruky,“ komentoval jeho tvrdenie Merz.

Dodal, že podrobnosti o týchto zárukách vrátane toho, kto a akým podielom sa do nich zapojí, budú musieť prediskutovať európski partneri s USA. „Je úplne zrejmé, že by sa mala zapojiť celá Európa,“ povedal Merz. Samotné Nemecko má podľa neho v tejto veci „veľkú zodpovednosť“.

Rokovania v Bielom dome nemecký kancelár celkovo hodnotil pozitívne a označil ich za veľmi otvorené. „Moje očakávania boli nie len naplnené, ale prekonané,“ povedal Merz, pričom priznal, že si nebol istý tým, že rokovania budú mať taký dobrý priebeh.

Zdôraznil však, že skutočné vyjednávanie o ukončení vojny na Ukrajine sa môže uskutočniť - s ukrajinskou účasťou - až po tom, ako dôjde k „pokoju zbraní“. (TASR)

Trump na svojej sociálnej sieti oznámil, že začal s prípravami na bilaterálne stretnutie Zelenského s Putinom.

Po tomto stretnutí chce Trump podľa vlastných s oboma lídrami absolvovať aj trojstrannú schôdzku.

Trump to povedal po rokovaniach so Zelenským a európskymi lídrami v Bielom dome.

Americké médiá vrátane stanice CNN medzičasom informovali, že rokovania v Bielom dome sa už definitívne skončili.

Trump podľa vyhlásenia Bieleho domu po zvyšok pondelka (miestneho času) už pred médiá zrejme nepredstúpi, čo však majú v pláne niektorí zo zúčastnených európskych lídrov. Stanica BBC okrem toho informovala, že Zelenskyj už opustil Biely dom. Jej reportéri ho videli odchádzať v dlhom konvoji čiernych vozidiel.

„Po skončení stretnutí (s lídrami v Bielom dome) som zavolal (ruskému) prezidentovi Putinovi a začal som s prípravami stretnutia medzi prezidentom Putinom a prezidentom Zelenským na mieste, ktoré bude ešte stanovené,“ napísal Trump v príspevku na Truth Social.

„Po tejto schôdzke sa uskutoční trojstranné stretnutie, na ktorom sa zúčastnia obaja zmienení prezidenti a ja,“ dodal.

Portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené so situáciou uvádza, že zmienené trojstranné stretnutie by chcel Trump zorganizovať už možno na budúci piatok.

Trump najprv v Bielom dome rokoval so Zelenským. Následne dvojica absolvovala stretnutie s európskymi lídrami. Trump po stretnutí taktiež uviedol, že európske krajiny by mohli poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v rámci budúcej mierovej dohody s Ruskom, pričom Washington by dohliadal na ich dodržiavanie.

„Počas stretnutia sme diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by poskytli rôzne európske krajiny v koordinácii so Spojenými štátmi americkými,“ napísal na Truth Social.

Americký prezident rokovania s európskymi lídrami a Zelenským v Bielom dome nakrátko prerušil, aby zavolal ruskému prezidentovi Putinovi. Viaceré ruské médiá následne informovali, že tento telefonát trval zhruba 40 minút. Krátko po ňom sa rokovania obnovili výlučne „vo formáte lídrov“ v Oválnej pracovni.

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že Putin sa počas zmieneného telefonátu americkému lídrovi poďakoval za minulotýždňový summit na Aljaške. Obaja prezidenti sa zároveň vyslovili za pokračovanie priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Agentúra AFP s odvolaním sa na svoje zdroje uvádza, že Putin v telefonáte povedal Trumpovi konkrétne aj to, že je ochotný stretnúť sa so Zelenským. (TASR)

Rozhovory Trumpa, Zelenského a európskych lídrov v Oválnej pracovni sa po krátkej prestávke obnovili.

Uviedol to hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov. Hovorca však bez bližších podrobností dodal, že rozhovory momentálne prebiehajú výlučne „vo formáte lídrov“.

Viaceré médiá vrátane CNN či stanice BBC krátko predtým uvádzali, že rozhovory Trumpa, Zelenského a európskych lídrov sa skončili, avšak ich účastníci zostali v Bielom dome, aby pokračovali v rokovaniach „pravdepodobne v inom formáte“. Z najnovších správ sa však zdá, že rokovania sa po prestávke len obnovili.

„V Oválnej pracovni pokračujú po prestávke rokovania vo formáte 'výlučne lídrov',“ povedal Nykyforov bez ďalších podrobností alebo aspoň spresnenia, čo uvedený formát znamená. (TASR)