Putin rokoval s Witkoffom aj o rozhovoroch medzi Moskvou a Kyjevom (SME Minúta)

Americký prezident uviedol, že Ukrajina so Spojenými štátmi zatiaľ nepodpísala dohodu o vzácnych nerastoch.

Trump však dúfa, že k podpisu dôjde rýchlo. Šéf Bieleho domu nalieha na uzavretie dlho diskutovanej dohody, v dôsledku ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine.

"Ukrajina na čele s Volodymyrom Zelenským nepodpísala finálne dokumenty o veľmi dôležitej dohode o vzácnych nerastoch so Spojenými štátmi. Je minimálne tri týždne oneskorená. Dúfajme, že bude podpísaná urýchlene," napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Prezident dodal, že rozhovory o mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou inak pokračujú hladko. (ČTK)

Americký prezident Trump poprel svoje vyhlásenie, že na dosiahnutie mieru na Ukrajine má obmedzený čas.

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, Trump sa takto vyjadril pred novinármi v piatok pred Bielym domom.

„Pokúsime sa dostať z tejto vojny, aby sme mohli zachrániť 5-tisíc ľudí týždenne,“ povedal Trump s odkazom na obete v radoch ukrajinských a ruských vojakov na fronte. „A to je veľká česť, ak sa mi to podarí. Myslím, že sme dosť blízko,“ dodal.

Na otázku, aký je jeho termín na dosiahnutie tohto cieľa, odpovedal: „Žiadny termín.“ „Chcem to len urobiť čo najrýchlejšie,“ poznamenal Trump. (SITA)

Rusko a Irán posilnili svoje strategické spojenectvo podpisom novej zmluvy o zemnom plyne.

Moskva podľa neho dodá Teheránu 55 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád dohodu podpísal počas návštevy v Moskve spoločne s ruským ministrom energetiky Sergejom Civilevom. Podľa Páknežáda bude Rusko zásobovať Irán plynom cez Azerbajdžan. Civilev následne dodal, že na cenách sa strany zatiaľ nedohodli, no dodávky začnú prúdiť už tento rok.

Rusko s Iránom tento rok podpísalo zmluvu o strategickom partnerstve. Teherán sa od začiatku ruskej vojny na Ukrajine stal jedným z najdôležitejších partnerov Moskvy. Západné štáty na obe krajiny v minulosti uvalili hospodárske sankcie.

Rusko-iránska dohoda o plyne prichádza v čase, keď Spojené štáty vyvíjajú na Teherán tlak, aby sa vzdal svojho jadrového programu. Iránsky minister bol v Moskve podpísať dohodu o plyne v rovnaký deň, ako sa vyslanec Spojených štátov Steve Witkoff stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Západné krajiny tvrdia, že Irán tiež zásobuje Rusko zbraňami vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Ukrajinský prezident uviedol, že pre dôležité vojenské stretnutia sa možno nezúčastní na pohrebe pápeža.

Zopakoval tiež svoj postoj ohľadom polostrova Krym, ktorý podľa neho patrí Ukrajine a nedávne vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa na tom nič nezmenia.

„Ak (tam) nebudem včas, Ukrajina bude zastúpená na patričnej úrovni... Bude tam minister zahraničných vecí a prvá dáma. Pokiaľ ide o mňa, bolo pre mňa dôležité, aby som bol tu. Dnes sa na Ukrajine koná niekoľko dôležitých vojenských stretnutí,“ uviedol Zelenskyj na návšteve miesta ruského útoku v Kyjeve.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na stretnutiach bude okrem iného rokovať aj o štvrtkovom ruskom útoku na Kyjev. „Neviem, koľko to potrvá. Takže ak budem mať čas, určite sa na (pohrebe) zúčastním,“ povedal.

Zelenskyj predtým svoju účasť na poslednej rozlúčke s hlavou katolíckej cirkvi potvrdil a prejavil záujem o stretnutie sa s Trumpom pri tejto príležitosti.

V piatok ukrajinský prezident novinárom tiež potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti... patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Na Ukrajine v ruských radoch padol Američan, bol synom zástupkyne riaditeľa americkej CIA pre digitálne inovácie.

Dvadsaťjedenročný Gloss zomrel vlani v apríli, ako uvádza rodinou zverejnený nekrológ.

"So šľachetným srdcom a bojovníckym duchom si Michael prešľapoval vlastnú hrdinskú cestu, keď bol 4. apríla 2024 vo východnej Európe tragicky zabitý," píše rodina v nekrológu, ktorý zverejnil pohrebný ústav vo Fairfaxe. Podrobnosti o úmrtí či o mieste, kde sa tak stalo, rodina nespresnila.

Server Važnyje jistotii napísal, že Gloss zanechal vysokoškolského štúdia a opustil Spojené štáty. Najprv sa zdržiaval v Taliansku, navštívil Izrael, odkiaľ bol deportovaný. Potom strávil niekoľko mesiacov v Turecku, kde sa zúčastnil na zhromaždení hnutia hippies Rainbow Family of Living Light a pomáhal obetiam zemetrasenia.

V auguste 2023 pricestoval cez Gruzínsko do Ruska, ktoré vo februári 2022 vojensky napadlo susednú Ukrajinu. Ľuďom, na ktorých sa obrátil so žiadosťou o pomoc pri získaní víza, oznamoval rôzne dôvody od zámeru naučiť sa rusky cez získanie občianstva po podporu ekologických projektov.

Po príchode do Ruska navštívil okrem iného Vladikavkaz, Volgograd či Moskvu. Na začiatku septembra, keď sa mu blížil koniec víza, hľadal ubytovanie vo Viedni a Bratislave, ale krátko potom 5. septembra už bol v registračnom systéme ruskej armády, uviedol portál Važnyje istotu.

Z dostupných fotografií vyplýva, že Gloss podstúpil výcvik v stredisku pri Moskve. Taktiež si založil profil na sociálnej sieti VKontakte pod menom Hamza Ali. Po dvojtýždňovom výcviku odišiel k vojenskej jednotke. Jeden z vojakov, ktorý ho poznal, uviedol, že Gloss mal vlastnú predstavu o tom, ako by mohol byť na fronte užitočný.

"Na vysokej škole študoval stavebníctvo a technické odbory, takže všetky jeho úvahy sa týkali vynálezov a inovácií," povedal vojak. "Ak sa však nemýlim, po výcviku bol poslaný k útočnej jednotke," dodal. Na fronte bol od decembra 2023, jeho jednotka v tom čase pôsobila severozápadne od Soledaru v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Okolnosti Glossovej smrti nie sú známe. V deň jeho smrti ale jeho jednotka vykonávala útočné operácie pri ukrajinskej dedine Rozdolivka, napísal portál.

Glossov otec Lary Gloss slúžil v americkom námorníctve a vedie spoločnosť Security Information Systems (SIS), ktorá vyvíja softvér pre ministerstvo obrany USA. Matka Juliane Gallinaová je vo vrcholnej pozícii v CIA od vlaňajšieho februára, ako uvádza tlačová správa tejto tajnej služby.

Jeden z Glossových priateľov uviedol, že mladík často hovoril o kolapse civilizácie, chudobe či konci nadvlády Západu, ktorú nahradí dominancia zoskupení rozvojových ekonomík BRICS, ktorého súčasťou je okrem iného Rusko, India či Čína. Zastával protiamerické a protiizraelské postoje, dodal jeho známy. (ČTK)

Putin rokoval s vyslancom Witkoffom v Moskve aj o priamych rozhovoroch medzi Ruskom a Kyjevom.

Trojhodinové rokovanie Putina s Witkoffom bolo konštruktívne a užitočné, vyhlásil podľa agentúr Putinov poradca Jurij Ušakov.

Podľa ruskej agentúry RIA Novosti doplnil, že diskusia sa týkala aj možného obnovenia priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Administratíva prezidenta Trumpa sa teraz snaží dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.

Rokovania podľa Ušakova zblížili postoje Moskvy i Washingtonu nielen v otázke Ukrajiny, ale tiež pri rade ďalších medzinárodných tém. (ČTK)

Raketa, ktorou Rusko útočilo na Kyjev, pochádzala z KĽDR a boli v nej súčiastky od výrobcov z USA, uviedol Zelenskyj.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Raketa, ktorá zabila civilistov v Kyjeve, obsahovala najmenej 116 súčiastok pochádzajúcich z iných krajín a väčšinu z nich, bohužiaľ, vyrobili americké spoločnosti,“ napísal Zelenskyj na X.

Podľa ukrajinského prezidenta nedostatočný tlak na Rusko, Severnú Kóreu a jej spojencov umožňuje výrobu a vývoz takýchto zbraní a ich následné použitie v Európe.

Zelenskyj tiež informoval, že na mieste štvrtkového útoku ukončili záchranné operácie iba pred niekoľkými hodinami. Celkovo strela zabila 12 ľudí a 90 ďalších zranila. Viac ako 30 z nich je hospitalizovaných.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Тільки сьогодні завершились рятувальні роботи на місці одного з російських ударів по Україні 24 квітня. Тоді росіянам, на жаль, вдалося вбити 12 наших людей в Києві, майже 90 були поранені в місті.

Зараз у лікарнях залишаються більше ніж 30 людей, зокрема з дуже важкими https://t.co/TizgGrhIdt

25.4.2025 o 15:37 · archivované: 25.4.2025 o 17:14

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinskí a európski predstavitelia predložili Spojeným štátom vlastné protinávrhy mierovej dohody.

Tie sa podľa Reuters, ktorá nahliadla do dokumentov, týkajú otázok územia, bezpečnostných záruk či sankcií voči Moskve.

Návrhy z nedávnych rokovaní amerických, európskych a ukrajinských predstaviteľov v Paríži a následne v Londýne podľa Reuters odhalili vnútorné fungovanie kyvadlovej diplomacie. Tá prebieha v čase, keď sa Trump usiluje o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Prvý text odráža návrhy, ktoré Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff oznámil európskym predstaviteľom v Paríži a ktoré boli odovzdané Ukrajincom. Druhý text vznikol o týždeň neskôr na rokovaniach medzi ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi v Londýne. Zdroje tvrdia, že tento dokument odovzdali americkej strane.

Americký návrh predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014 a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Na základe dokumentu európskych a ukrajinských predstaviteľov sa o otázke územia bude diskutovať až po uzavretí prímeria. V ich dokumente sa nespomína uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím. Naopak, stanovuje, že Ukrajina opätovne získa kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a nad Kachovskou priehradou. Ukrajina by tiež mala neobmedzený priechod cez rieku Dneper a kontrolu nad Kinburnskou kosou v Čiernom mori.

V otázke ukrajinskej bezpečnosti americký návrh uvádza, že Ukrajina bude mať „spoľahlivú bezpečnostnú záruku“, ktorej garantmi budú európske a ďalšie spriatelené štáty. Kyjev sa však podľa návrhu nebude môcť usilovať o vstup do NATO.

Európski a ukrajinskí predstavitelia vo svojom texte uviedli, že nebudú existovať žiadne obmedzenia pre ukrajinské ozbrojené sily ani žiadne obmedzenia pre ukrajinských spojencov pri rozmiestňovaní ich vojenských jednotiek na území Ukrajiny. Navrhli tiež poskytnutie silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, vrátane záruk zo strany USA, a to prostredníctvom „dohody podobnej článku päť“, čo je odkaz na klauzulu o spoločnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie. Podľa návrhov sa Ukrajina bude usilovať o vstup do Európskej únie.

V rámci ekonomických opatrení návrh USA uviedol, že sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymského polostrova budú zrušené.

Avšak protinávrh hovorí o „postupnom uvoľňovaní sankcií po dosiahnutí udržateľného mieru“. Sankcie možno opäť uvaliť v prípade, že Rusko poruší mierovú dohodu. Dokument taktiež navrhuje, aby Ukrajina dostala finančné odškodnenie za škody spôsobené vojnou zo zmrazených ruských aktív.

Americký text uvádza, že Ukrajina bude finančne odškodnená avšak nespresňuje, aké budú zdroje týchto financií.

Medzi ekonomickými návrhmi je spomenuté aj to, že Ukrajina a Spojené štáty implementujú ekonomickú spoluprácu/ťažbu nerastných surovín.

Ukrajinsko-európsky návrh tiež požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie. Moskva a Kyjev bezodkladne začnú rokovania o technickej realizácii za účasti Washingtonu a európskych štátov. Súbežne bude prebiehať príprava plánu a podmienok úplnej mierovej dohody.

Prímerie by bolo kontrolované USA a s podporou tretích krajín. Rusko tiež musí vrátiť všetky deportované a nezákonne vysídlené ukrajinské deti. Dôjsť má tiež k výmene všetkých vojnových zajatcov a Moskva musí prepustiť všetkých civilných zajatcov. (TASR)

Ruský veľvyslanec v Nemecku Nečajev sa zúčastnil na spomienkovom podujatí  k druhej svetovej vojne.

Proti jeho účasti boli už predtým vyslovené výhrady vzhľadom na to, že Rusko pokračuje vo vojenskej invázii na Ukrajinu. Ukrajinský veľvyslanec Oleksij Makajev vyzýval, aby Nemecko zakázalo Rusom vstup na podujatie.

„Dnes si musíme pripomenúť padlých vojakov,“ povedal v nemčine Nečajev, ktorého obklopili novinári a miestni občania. „Tento deň je preto pre nás veľmi dôležitý,“ dodal. Vystúpiť na slávnostnom kladení vencov ale podľa DPA nemohol.

Saský premiér Michael Kretschmer na podujatí pripomenul, že Rusko začalo vojnu proti Ukrajine v rozpore s medzinárodným právom. „Nie v roku 2022, ale v roku 2014. A je na Rusku - iba na ňom -, aby túto vojnu ukončilo,“ zdôraznil smerom k Sergejovi Nečajevovi, na ktorého dav niekoľkokrát zahučal.

Klopu saka ruského diplomata podľa DPA zdobila čierno-oranžová stužka svätého Juraja, ktorá sa tradične považuje za symbol spomienky na víťazstvo Červenej armády v druhej svetovej vojny, no v súčasnosti aj na vyjadrenie podpory Ruska vo vojne na Ukrajine.

Nečajev sa minulý týždeň objavil aj pri pamätníku na Seelowských výšinách východne od Berlína, kde sa odohrala najväčšia bitka druhej svetovej vojny na území Nemecka. Zahynulo v nej najmenej 30.000 sovietskych vojakov.

Nemecký parlament už predtým vyradil veľvyslancov Ruska a Bieloruska zo zoznamu hostí pozvaných na hlavné spomienkové podujatie, ktoré sa uskutoční 8. mája pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. (TASR)

Putin rokuje s Trumpovým vyslancom Witkoffom v Moskve, potvrdil hovorca Kremľa Peskov.

Zábery z úvodu stretnutia, ktoré sa podľa agentúry TASS zúčastňuje tiež Putinov poradca Jurij Ušakov a vyjednávač Kirill Dmitrijev, odvysielala ruská televízia.

Putin a Witkoff sa stretávajú vo chvíli, ktorú Trump označil za kľúčovú v diplomatickej snahe ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Trumpov kľúčový vyjednávač mal s Putinom už tri dlhé stretnutia. Tentoraz je v Moskve deň po tom, ako Trump kritizoval ruský útok na Kyjev s 12 mŕtvymi. Súčasne ale americký prezident pred novinármi ocenil aj významný pokrok v rokovaniach o mieri, pripomenula agentúra Reuters.

Putin a Witkoff si na úvod podľa TASS vymenili privítacie zdvorilosti v angličtine: "Ako sa darí, pán prezident? "spýtal sa Witkoff. "Výborne, ďakujem! A ako vám? "odvetil Putin. "Veľmi rád vás zase vidím," dodal americký vyslanec, ktorý sa s Putinom podľa médií stretáva štvrtýkrát.

Gazeta do Mundo
@gazetadomundo

Enviado de Trump, Steve Witkoff, se encontra em atmosfera de harmonia com Putin em Moscou para mais negociações. https://t.co/vbmbUnXfQI

Length: (00:00)

25.4.2025 o 14:00 · archivované: 25.4.2025 o 14:07

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusku po vojne zostane Krym, povedal americký prezident Trump v rozhovore pre The Time.

Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu, ktorý rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

„Ak Krym zostane Rusku - musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s TIME.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Trump si podľa svojich slov nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom Severoatlantickej aliancie a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny. „Podľa mňa práve to spôsobilo začiatok vojny, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nehovorilo, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa nezačala,“ je presvedčený Trump.

V súvislosti so svojím predvolebným prísľubom, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od prevzatia úradu, ak nie skôr, americký prezident teraz povedal, že šlo o zveličenie.

„No, povedal som to obrazne a povedal som to ako nadsádzku, pretože aby som vyjadril názor... Samozrejme, ľudia vedia, že keď som to povedal, bolo to povedané v žarte, ale bolo to povedané aj tak, že sa (vojna) skončí,“ uviedol Trump.

Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „Nie“. Súčasne ale dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať. (ČTK, TASR)

"Oslobodenie na konci druhej svetovej vojny nemá žiadnu spojitosť s Putinovým Ruskom," hovorí historik Rychlík. (SME)

Ruská tajná služba zadržala rumunského občana podozrivého zo špionáže pre Ukrajinu.

Podozrivý podľa FSB zbieral a následne podával informácie o súčasných polohách systémov protivzdušnej obrany v meste Soči.

Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

FSB vo vyhlásení uviedla, že zadržala „rumunského občana narodeného v roku 2002, ktorý bol zapojený do spravodajských aktivít v mene ukrajinských špeciálnych služieb“. V prípade uznania viny mu podľa DPA hrozí až 20 rokov väzenia.

Ruské médiá zverejnili video FSB, na ktorom je zachytený muž, ktorého maskovaní príslušníci ruskej bezpečnostnej služby pritlačili k zemi a zadržali. Na videu z výsluchu anglicky hovoriaci muž, ktorého tvár je rozmazaná, hovorí o tom, že posielal informácie o polohe ruskej batérie protivzdušnej obrany vysokému dôstojníkovi ukrajinskej rozviedky menom Volodymyr.

Podľa záberov mu ukrajinská rozviedka údajne sľúbila, že mu výmenou za informácie pomôže opustiť Rusko a vstúpiť do dobrovoľníckeho práporu na Ukrajine.

Moskva od začiatku invázie na susednú Ukrajinu zadržala viacero cudzincov obvinených zo špionáže pre Kyjev, píše DPA.

Rusko a Rumunsko si v uplynulých týždňoch vzájomne vyhostili diplomatov a Bukurešť v marci taktiež vyhlásila ruského vojenského atašé a jeho asistenta na veľvyslanectve v rumunskom hlavnom meste za nežiadúce osoby.

Rumunský ústavný súd v decembri anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb, pretože podľa zistení spravodajských služieb férovosť hlasovania narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva tieto obvinenia popiera. (TASR)

Výbuch pri Moskve zabil generála Moskalika, potvrdilo Rusko. Podieľal sa na útokoch proti Ukrajine. (ČTK)

Obranné výdavky spojencov podľa NATO dosiahli vlani rekordných 1,3 bilióna dolárov.

Celkovo 22 z 32 krajín splnilo cieľ vydávať na obranu dve percentá HDP. Vyplýva to z nových štatistík, ktoré Severoatlantická aliancia zverejnila.

Čísla zverejnené NATO ukazujú rekordné obranné výdavky, a to v celkovej výške 486 miliárd dolárov v Európe a Kanade a 818 miliárd v Spojených štátoch. V roku 2023 predstavovali celkové obranné výdavky aliancie 1,18 bilióna dolárov, z toho v Európe a Kanade to bolo 407 miliárd dolárov a v USA 774 miliárd dolárov.

Ešte pred desiatimi rokmi, v roku 2014, pritom vydávala Európa a Kanada na obranu len 279 miliárd dolárov a Spojené štáty 740 miliárd dolárov.

Celkovo 22 krajín tiež splnilo cieľ vynaložiť na obranu dve percentá HDP. Pôvodné odhady predpokladali, že sa to podarí 23 štátom, Čierna Hora ale na stanovenú hranicu nedosiahla.

Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP.

Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, čoraz častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP mieni do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu tiež Česko. (ČTK)

Plánovaná výstavba obrannej bariéry pozdĺž východnej hranice napreduje dobre, uviedol lotyšský minister Spruds.

Výstavba má byť dokončená do roku 2028. Informuje o to agentúra DPA.

„Práca prebieha podľa plánu,“ povedal minister obrany počas návštevy skladu v meste Zilupe pri hraniciach s Ruskom, kde je uskladnených množstvo betónových a tankových zábran, ktoré sa majú postaviť na opevnenie a zabezpečenie východnej hranice Lotyšska.

DPA konštatuje, že cieľom Rigy je vytvoriť obrannú líniu, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.

Ochranné zariadenia majú podľa Sprudsa lotyšskej armáde umožniť brániť krajinu a jej obyvateľstvo. „Hlavným cieľom je zastaviť, rozptýliť a zničiť potenciálneho narušiteľa,“ vyhlásil minister obrany.

Podľa plánu by sa mali vybudovať aj protitankové priekopy a sklady munície a mín.

Protitankové priekopy budú spevnené betónovými blokmi a ďalšími konštrukciami, napríklad takzvanými dračími zubami. Rozmiestnenie prekážok bude prispôsobené terénu s využitím aj prírodných daností – močiarov alebo lesov.

Výstavba obrannej línie je na niektorých úsekoch 400 kilometrov dlhej hranice s Ruskom a Bieloruskom hotová.

Lotyšská vláda minulý rok rozhodla investovať 303 miliónov eur do posilnenia hraníc s Ruskom a Bieloruskom. V tomto roku na tento účel vyčlení vláda 45 miliónov eur. Okrem iného tiež krajina zakúpi míny a senzorové systémy. Posilniť sa má aj protivzdušná obrana a spolupráca s miestnym priemyslom, píše DPA. (TASR)

Červená armáda nás oslobodila, no ruský režim napadol Ukrajinu a porušil medzinárodné právo, uviedol Drucker.

Preto ho podľa Druckera nemôžeme legitimizovať. Minister školstva to uviedol v súvislosti s účasťou predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve.

„Ja chápem, alebo snažím sa chápať a vnímať, postoj pána premiéra. Snaží sa vyvažovať a chce možno sa zamerať práve na tú prvú časť, o ktorej som hovoril. Na tú vďaku. Ale toto je politika, ktorú si pán premiér obhajuje sám. Ja som povedal za seba a verím, že za stranu Hlas to je rovnako: My máme veľký rešpekt a veľkú úctu k tým, ktorí položili svoj život za oslobodenie našej krajiny, nášho Slovenska a sú to desaťtisíce ľudí. Ale zároveň musíme byť v tomto veľmi jasní, aby nenastal omyl, že vďaka tomu budeme legitimizovať alebo ospravedlňovať to, čo sa deje na Ukrajine,“ uviedol Drucker.

Minister zdôraznil, že je za spravodlivý mier na Ukrajine, no aktuálne medzinárodné právo a spravodlivosť podľa neho prehráva.

Fico sa plánuje zúčastniť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Avizoval, že chce vzdať úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR, ako aj ďalším miliónom obetí „besnenia nacistov“. Opozícia ho za to kritizuje a vyzýva, aby cestu zrušil. (TASR)

Ukrajina predložila Spojeným štátom päť kľúčových požiadaviek pre mier, píše britský denník The Telegraph.

Denník nahliadol do príslušného dokumentu. Z neho vraj vyplýva, že Ukrajina dúfa, že sa jej z prípadnej mierovej dohody podarí vyňať akékoľvek formálne medzinárodné uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymským polostrovom alebo inými okupovanými ukrajinskými územiami.

Ukrajina je pod čoraz väčším tlakom Trumpa, aby prijala územné ústupky, napísal predtým server stanice BBC.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu, na ktorý sa odvolal The Telegraph, sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.

V tejto súvislosti sa v nich osobitne varuje pred možnou inváziou Číny na Taiwan a zdôrazňuje sa význam jasných „bezpečnostných záruk“ ako ceny za prípadnú dohodu, ktorá by znamenala, že Ukrajina odstúpi územie Rusku, hoci aj dočasne.

Ďalší bod britský denník označil za pokus získať späť kontrolu nad rokovaniami od amerického prezidenta Donalda Trumpa a vrátiť Ukrajinu do jadra mierového procesu.

Štvrtý bod je varovaním pre USA aj NATO, že potvrdenie kontroly Ruska nad Krymom, ktorý nezákonne anektovalo v roku 2014, by mu umožnilo hroziť nielen útokmi na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov v rámci Aliancie - Turecko, Rumunsko a Bulharsko.

V piatej a poslednej požiadavke Kyjeva sa jasne uvádza, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť mierovú dohodu na to, aby donútilo Ukrajinu obmedziť veľkosť jej zbrojených síl alebo vojensko-priemyselného komplexu, dodal The Telegraph.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre stanicu CBS News povedal, že Moskva je naďalej otvorená dosiahnutiu dohody o ukončení vojny na Ukrajine, no podľa jeho slov pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť - nespresnil však, aké. (TASR)

Ruský útok na ukrajinskej mesto Pavlohrad si podľa úradov vyžiadal najmenej tri obete a 14 zranených.

Medzi obeťami je aj jedno dieťa, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak podľa britskej stanice BBC.

Medzi zranenými sú tri deti vo veku šesť, 15 a 17 rokov. 

Päť ľudí je hospitalizovaných, konštatoval gubernátor. Úder zasiahol päťposchodový obytný dom, pričom v meste vypuklo niekoľko požiarov. Podľa Lysaka útok poškodil aj infraštruktúru a čiastočne zničil sociálnu inštitúciu.

Mesto Pavlohrad s vyše 100-tisíc obyvateľmi leží približne 70 kilometrov východne od oblastnej metropoly Dnipro a viac než 110 kilometrov západne od frontovej línie. Pavlohrad bol terčom útoku dronov aj v noci na štvrtok.

Medzičasom v Kyjeve ukončili pátracie a záchranné operácie na mieste ruského raketového a bezpilotného útoku z noci na štvrtok. Ako uviedla záchranná služba, o život pri ňom prišlo 12 ľudí a ďalších 87, vrátane šiestich detí a jednej tehotnej ženy, bolo zranených.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

У Києві завершені пошуково-рятувальні роботи на місці російської атаки по житловому будинку. Загинули 12 людей, 87 постраждалих.

Аварійно-відновлювальні роботи тривають. Проводиться розбирання пошкоджених будівельних конструкцій. https://t.co/lO3ouvwABZ

25.4.2025 o 8:30 · archivované: 25.4.2025 o 13:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vojenské veliteľstvo Kyjeva spresnili, že ruská armáda v noci na štvrtok vyslala do útoku na Kyjev drony, ako aj strely s plochou dráhou letu a balistické strely.

O náletoch dronov v noci na piatok informovalo aj ruské ministerstvo obrany, ktoré spresnilo, že nad Ruskom anektovaným Krymským polostrovom a štyrmi ruskými regiónmi bolo zostrelených 79 ukrajinských dronov. Prevažná väčšina – 70 dronov – bolo zneškodnených nad Krymom a Čiernym morom. Zvyšné drony boli podľa správy ministerstva zostrelené nad Belgorodskou, Kurskou a Nižnonovgorodskou oblasťou.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že ukrajinské drony útočili na vojenské letiská neďaleko Jevpatorije a Sevastopolu. Britskej stanici BBC, ktorá o tom v piatok informovala, sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť túto informáciu z nezávislých zdrojov alebo získať spoľahlivú správu o prípadných následkoch.

Terčom útoku ukrajinských dronov bolo aj mesto Šuja v Ivanovskej oblasti, kde podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky sídli 112. raketová brigáda ruských ozbrojených síl, ktorá je podľa Kyjeva zodpovedná za útok na ukrajinské mesto Sumy z 13. apríla. Zahynulo pri ňom 35 ľudí a vyše 100 ďalších utrpelo zranenia. Ukrajinské drony útočili na Šuju už tretíkrát za posledné dva týždne: útoky boli hlásené aj 16. a 17. apríla. (TASR, SITA)

V Moskve pristálo americké lietadlo, ktorým podľa ruských médií priletel zvláštny vyslanec Trumpa Steve Witkoff.

Witkoff sa má podľa serveru Axios stretnúť s Putinom.

"Lietadlo práve pristálo na letisku Vnukovo," povedal agentúre Interfax jej zdroj z leteckých služieb. Agentúra dodala, že podľa údajov serveru Flightradar24 lietadlo Bombardier Global 7500 priletelo do Moskvy priamym letom z Miami na Floride v Spojených štátoch.

"Budeme informovať, ak sa uskutočnia nové kontakty prezidenta s Witkoffom," povedal predtým novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Axios pred dvoma dňami napísal, že americký návrh mierového plánu, podľa ktorého by USA de iure uznali ukrajinský polostrov Krym za súčasť Ruska a de facto tiež okupované časti Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, vznikol po tom, ako Witkoff pred týždňom rokoval s Putinom. Ten ponúkol Witkoffovi podľa informácií denníka Financial Times zastavenie ruskej invázie na súčasnej frontovej línii. (ČTK)

Ukrajina sa možno bude musieť dočasne vzdať územia v záujme mieru, pripustil starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

V rozhovore pre stanicu BBC uviedol, že by mohlo ísť o dočasné riešenie, no súčasne zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy neprijali okupáciu zo strany Ruska.

Ukrajina je podľa BBC pod čoraz väčším tlakomTrumpa, aby prijala územné ústupky. Trump tento týždeň skritizoval Zelenského za to, že odmietol uznať ruskú okupáciu Krymského polostrova, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov Trumpa škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí Zelenského obvinilo, že sa „za každú cenu snaží torpédovať“ tvoriaci sa mierový proces.

„Jedným zo scenárov je... vzdať sa územia. Nie je to fér, ale pre mier - dočasný mier - možno to môže byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko. Kyjevský starosta je tak jedným z najvyššie postavených ukrajinských politikov, ktorí verejne naznačili, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať územia, hoci len dočasne, poznamenal server britskej stanice.

Kličko a Zelenskyj sú politickí súperi. Starosta Kyjeva opakovane obvinil prezidenta a jeho tím zo snahy podkopať jeho autoritu. Na otázku, či s ním Zelenskyj diskutoval o podrobnostiach možného urovnania konfliktu s Ruskom, Kličko bez váhania odpovedal „Nie“.

Povedal, že Zelenskyj bude možno nútený prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru. „Prezident Zelenskyj to robí (sám). Nie je to moja funkcia,“ dodal Kličko s tým, že ukrajinská hlava štátu bude možno nútená prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru.

Rusko v súčasnosti ovláda približne jednu pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 - Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Zelenskyj už predtým povedal, že Ukrajina neuzná tieto jej okupované územia ako súčasť Ruska v rámci potenciálnej budúcej mierovej dohody s Moskvou. (TASR)

Niektorí spojenci USA sú znepokojení mierovým rámcom na ukončenie vojny, ktorý presadzuje Trumpova administratíva.

Uviedla to vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Rámec, ktorý USA predložili na minulotýždňovej schôdzke s ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži, počíta s významnými ústupkami zo strany Kyjeva - vrátane uznania Krymského polostrova za ruské územie Spojenými štátmi a odstúpenia veľkých častí územia v prospech Ruska, uviedol jeden z citovaných zdrojov.

Trump vo štvrtok na otázku, aké ústupky ponúka Rusko, odpovedal, že „zastavenie vojny“, a súčasne naznačil, že „nezabratie celej krajiny“ je „dosť veľký ústupok“.

Viacerí nemenovaní diplomati podľa CNN vyjadrili znepokojenie nad tým, čo navrhuje Trumpova administratíva, pretože sa domnievajú, že takýto mierový rámec vysiela nebezpečný signál šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a ďalším svetovým lídrom vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že nezákonné dobývanie sa im môže vyplatiť.

„Toto je otázka základných princípov medzinárodného práva. Ide tu do veľkej miery o našu vlastnú existenciu a oslabenie akýchkoľvek záruk, ktoré majú naše alebo iné krajiny pre našu vlastnú nezávislosť,“ povedal východoeurópsky diplomat.

„Ak je jedna krajina v Európe v súčasnosti pod tlakom alebo je nútená vzdať sa časti svojho legálneho územia, územia, ktoré bolo uznané ako súčasť Ukrajiny... ak je k tomu nútená jedna krajina v Európe, žiadna krajina v Európe ani inde sa nemôže cítiť bezpečne, či už ide o NATO alebo nie,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.

Návrh na de facto uznanie Krymu ako súčasť Ruska by podľa CNN zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny. V prípade, že Spojené štáty k takémuto kroku pristúpia, európski predstavitelia už dali najavo, že ho nebudú nasledovať.

Aj ázijskí spojenci USA sú podľa americkej stanice čoraz viac znepokojení dohodou o ukončení vojny, ktorá by mohla byť pre Rusko výhodná aj napriek tomu, že viedlo konflikt proti susednej krajine. V súkromných rozhovoroch s americkými partnermi ázijskí diplomati jasne vyjadrili svoje obavy z globálnych dôsledkov urovnania, ktoré by porušilo hranice Ukrajiny.

„Čína to sleduje. Povedali sme to Trumpovej administratíve. Obávame sa posolstva, ktoré by si mohli odniesť z akéhokoľvek ukončenia vojny, ktoré sa javí ako ocenenie Ruska za krviprelievanie,“ povedal jeden z ázijských diplomatov.

Po stretnutí v Paríži sa tento týždeň konali rokovania v Londýne, kde sa stretla ukrajinská delegácia s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Istý diplomat túto schôdzku okomentoval slovami, že išlo o „pokrok“ s cieľom „presvedčiť Ukrajincov, aby sa sami presvedčili, že majú zaujať priateľskejšiu pozíciu voči americkej administratíve“.

Všetka pozornosť sa teraz sústreďuje na očakávané piatkové stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, napísal server CNN. Witkoff sa s ruským prezidentom stretol naposledy v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine. (TASR)

Okupanti prišli o ďalších 1 170 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 946 500, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda stratila v priebehu 24 hodín aj ďalšie tri bojové obrnené vozidlá, 72 delostreleckých systémov, tri raketomety, tri protivzdušné systémy, 119 dronov, 48 rakiet a 151 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Prerušenie spravodajskej podpory od USA nebolo dostatočne silnou kartou na to, aby donútilo Ukrajinu ku kapitulácii.

Uviedol to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore pre denník The New York Times (NYT).

Sikorski uznal, že americký prezident Donald Trump má pravdu, keď tvrdí, že Ukrajina je pre Európu dôležitejšia než pre Spojené štáty. Zároveň však zdôraznil, že Európa je pripravená „investovať primerane viac prostriedkov“ na obranu a bezpečnosť – a podľa jeho slov tak už aj robí.

„Hoci je americká podpora vrátane spravodajských informácií dôležitá, nie je to karta, ktorá by mohla diktovať Ukrajine kapituláciu,“ citoval poľského ministra denník.

Podľa odborníkov, na ktorých sa NYT odvoláva, by prijatie podmienok údajne navrhovaných Washingtonom – vrátane uznania anexie Krymu – zo strany Kyjeva predstavovalo takmer úplnú kapituláciu, píše agentúra PAP.

Sikorski ďalej odhadol, že náklady Ruska na vedenie viac ako tri roky trvajúcej vojny už presiahli 200 miliárd dolárov a že si konflikt vyžiadal takmer milión mŕtvych a zranených vojakov. „To nie je moja predstava o víťazstve,“ poznamenal.

Šéf poľskej diplomacie zdôraznil, že Európa si uvedomuje, čo je v stávke, a v podpore Ukrajiny bude pokračovať. „A Poľsko určite tiež. A nie sme v tom sami,“ dodal. (TASR)

Rusko je otvorené uzavretiu dohody o ukončení vojny, pričom rokovania s USA sa uberajú správnym smerom, tvrdí Lavrov.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to uviedol pre americkú televíziu CBS News v rozhovore, ktorý bude odvysielaný v nedeľu.

Lavrov poznamenal, že súhlasí s nedávnym tvrdením amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého je možné dosiahnuť dohodu, ak budú obe strany konfliktu ochotné k tomu pristúpiť.

„Prezident Spojených štátov verí, a myslím si, že oprávnene, že sa uberáme správnym smerom... Vo vyhlásení prezidenta sa spomína dohoda a my sme pripravení dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Zároveň však ozrejmil, že pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť, hoci neuviedol žiadne podrobnosti. „Stále existujú niektoré špecifické body, prvky, ktoré je potrebné doladiť,“ uviedol.

Tieto vyjadrenia prišli len niekoľko hodín po tom, čo Rusko v noci na štvrtok spustilo jeden z najmasívnejších leteckých útokov na Kyjev za posledné mesiace. Bombardovanie si vyžiadalo najmenej 12 obetí na životoch a viac ako 70 zranených. Útok podľa Politica vyvolal aj nezvyčajne ostrú kritiku od Trumpa.

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ napísal ďalej americký prezident na sociálnej sieti Truth Social.

Trump sa v minulosti podľa portálu častejšie kriticky vyjadroval skôr na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opakovane odmieta akékoľvek návrhy na ústupky Moskve vrátane uznania ruskej anexie polostrova Krym z roku 2014.

Vo štvrtok šéf Bieleho domu novinárom povedal, že Rusko podľa neho nepredstavuje prekážku pre mierové riešenie a vyjadril presvedčenie, že obe strany – Ukrajina aj Rusko – majú záujem dohodu dosiahnuť.

USA a ich európski spojenci sa zhodujú, že Rusko predstavuje dlhodobú hrozbu pre NATO, vyhlásil šéf aliancie Mark Rutte.

Zároveň zdôraznil, že zodpovednosť za ďalší posun v mierových rokovaniach o ukončení bojov na Ukrajine je na strane Moskvy, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre územie NATO – pre celé euroatlantické územie,“ uviedol Rutte pre novinárov pred Bielym domom vo Washingtone.

Zároveň poznamenal, že USA zostávajú naďalej spoľahlivým partnerom NATO, a to aj napriek zvýšenému zameraniu Washingtonu na iné regióny.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina. Reagoval tak na nedávnu kritiku prezidenta Trumpa proti Kyjevu.

Kyjev podľa Rutteho intenzívne pracuje na dosiahnutí dohody. „Myslím si, že teraz je niečo na stole, kde Ukrajinci naozaj hrajú a myslím si, že loptička je teraz jednoznačne na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte naznačil, že pod Trumpovým vedením by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Nevidí možnosť, že by sa Washington stiahol z rokovaní. „Nevidím situáciu, že by USA odišli (z rokovaní) pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal. (TASR)

USA vyvíjajú silný tlak na Rusko, ale aj Ukrajina musí chcieť dohodu, povedal Donald Trump.

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko na uzavretie dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale Ukrajina tiež musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila "dosť veľký ústupok", keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

"Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. "Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť," povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina. (ČTK)

Vilnius by v prípade invázie vedeli evakuovať za dva dni. Nepanikárime, no chceme byť pripravení, odkazuje mesto. (SME)

Šéfka Európskej Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že rozhovory s britským premiérom Keirom Starmerom by mohli „pripraviť pôdu“ pre obranný a bezpečnostný pakt.

Starmer privítal von der Leyenovú vo svojej kancelárii v Londýne po tom, čo sa zúčastnili na globálnom summite o energetickej bezpečnosti. „Vo svete, ktorý sa zdá čoraz nestabilnejší a má neistú budúcnosť, je veľmi dobré, že tak úzko spolupracujeme v mnohých otázkach,“ zdôraznil predseda britskej vlády.

Po stretnutí uviedol, že obaja dosiahli „dobrý pokrok“, bezprostredne však podrobnosti týkajúce sa obranného paktu neposkytol. Rozhovory „sa venovali celému radu otázok vrátane Ukrajiny, energetickej bezpečnosti, globálneho hospodárstva a obrany“, ozrejmil hovorca premiéra. Von der Leyenová na platforme X napísala, že existuje „veľký potenciál pre rozsiahlejšiu spoluprácu“ v oblasti energetiky, migrácie a tiež možnosť partnerstva v rezorte obrany a bezpečnosti.

Starmer však v rámci rokovaní s EÚ stanovil prísne hranice. Prisľúbil, že Británia sa nevráti na jednotný trh ani do colnej únie. Vylúčil tiež podpísanie dohody o voľnom pohybe osôb cez hranice členských štátov EÚ a Británie, píše AFP.

Vzhľadom na to, že 19. mája sa bude konať summit EÚ a Spojeného kráľovstva, sa obe strany snažia zlepšiť vzťahy v čase globálnych nepokojov, ktoré priniesol americký prezident Donald Trump. Starmer sa však nachádza v zložitej pozícii, pretože sa snaží osloviť aj Trumpovu vládu a zabezpečiť výhodnú obchodnú dohodu s USA, pripomína AFP.

Predstavitelia Británie a EÚ vyjadrili nádej, že obranný a bezpečnostný pakt bude hlavným bodom stretnutia 19. mája, keďže návrat Trumpa do Bieleho domu vyvoláva pochybnosti o záväzkoch Spojených štátov voči NATO a európskej bezpečnosti.

Von der Leyenová uviedla, že štvrtkové rozhovory by mohli do budúcna viesť k pripojeniu Spojeného kráľovstva k európskemu obrannému programu.

„Budeme diskutovať o práci na dohode o strategickom bezpečnostnom a obrannom partnerstve, ktorá by potom mohla otvoriť cestu k spoločnému obstarávaniu a zapojeniu Spojeného kráľovstva do nášho programu SAFE,“ povedala s odkazom na spoločný fond EÚ vo výške 150 miliárd eur, ktorý umožňuje krajinám nakupovať rakety, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá, muníciu a ďalšie vybavenie.

Británia potrebuje podpísať obranný pakt, aby sa mohla stať súčasťou fondu. (TASR)