BRATISLAVA. Návrat Ukrajiny do hraníc spred roku 2014 nie je realistický. Členstvo Ukrajiny v NATO nie je realistické. Akékoľvek bezpečnostné záruky musia zabezpečovať európske a neeurópske jednotky, ale nebudú to americké jednotky a nebudú chránené ani článkom 5 Severoatlantickej zmluvy.
Prejav, ktorý ešte 12. februára v Bruseli predniesol americký minister obrany Pete Hegseth, vyvolal v Európe urýchlené úsilie o zabezpečenie vlastnej obrany.
„Stráženie európskej bezpečnosti musí byť úlohou európskych členov NATO. V rámci toho musí Európa poskytovať drvivú väčšinu budúcej smrtiacej a nesmrtiacej pomoci Ukrajine,“ vyhlásil Hegseth, ktorý ihneď vyzval európskych lídrov, aby začali pracovať na rozširovaní obranného priemyslu a s občanmi otvorene hovorili o hrozbách, ktorým Európa čelí.
Hegseth tak fakticky urobil čiaru za usporiadaním Európy, ktorého základom boli výsledky druhej svetovej vojny a americká vojenská prítomnosť.
Európska únia reagovala 4. marca, tri týždne po Hegsethovom prejave iniciatívou ReArm Europe, ktorej hlavným cieľom je posilnenie európskej obrany nielen v rovine ozbrojených síl, ale aj na úrovni priemyselnej bázy či vývoja. Už o dva týždne sa projekt premenoval, ReArm Europe sa dnes oficiálne volá Readiness 2030 (Pripravenosť 2030).
Komisia zmenou názvu reagovala na výhrady Talianska a Španielska. „Myslím si, že ReArm Europe je pre občanov zavádzajúci výraz, pretože ideme posilňovať obranné schopnosti, ale to neznamená iba nakupovať zbrane,“ vyhlásila talianska premiérka Giorgia Meloniová podľa Euronews.
Číslo 2030 v novom názve iniciatívy odkazuje na rok, v ktorom by Rusko podľa očakávaní expertov mohlo mať znova dostatok kapacít, aby zaútočilo na niektorý zo štátov EÚ alebo NATO, píše server.
Slovensku z Readiness 2030 vyplývajú nároky na posilnenie obrany, ale aj príležitosti pre obranný priemysel.
„Slovensko má príležitosť v oblasti delostrelectva, tam sa môže postaviť do pozície jedného z lídrov vo výrobe húfnic a delostreleckej munície,“ hovorí Martin Sklenár, exminister obrany v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, dnes expert organizácie Globsec.
Okrem ozbrojených síl je to podľa neho aj dôležitý signál pre európsky obranný priemysel, ktorý tak môže očakávať stabilnejší prúd objednávok, čo by ho mohlo motivovať aj k investíciám do nových výrobných kapacít.
V článku sa dočítate:
- aké príležitosti a aké nároky prináša Readiness 2030 pre Slovensko,
- čo Slovensku ponúkla Európska komisia,
- čo o projekte Readiness 2030 hovorí Biela kniha európskej obrany,
- čo o tom hovorí slovenské ministerstvo obrany,
- aké príležitosti a riziká pre Slovensko vnímajú experti a opoziční politici,
- koľko peňazí ponúka Readiness 2030 a na čo by ich Slovensko dokázalo využiť.
Učia sa od Ukrajiny
Delostrelectvo sa spomína aj v Bielej knihe európskej obrany, základnom dokumente iniciatívy Readiness 2030, ktorý artilériu a zásoby delostreleckej munície vymenúva medzi prvými spôsobilosťami, kde bude Európa musieť zapĺňať medzery.
Okrem zbraní spomína aj budovanie strategických zásob delostreleckej munície, súčiastok a výrobnej kapacity, ktorá by dokázala delostrelectvo priebežne udržiavať.
Biela kniha stanovuje sedem obranných priorít. Popri delostrelectve vymenúva protivzdušnú a protiraketovú obranu, ktorá by vytvorila obranný štít nielen proti lietadlám, ale aj proti balistickým strelám, strelám s plochou dráhou letu, hypersonickým strelám a dronom.
Prioritné obranné spôsobilosti podľa Bielej knihy európskej obrany:
- protivzdušná a protiraketová obrana,
- delostrelecké systémy,
- munícia a raketové strely,
- dronové a protidronové systémy,
- vojenská mobilita,
- umelá inteligencia, kvantové počítače a elektronický boj,
- ochrana kritickej infraštruktúry.
V dokumente sa odráža aj fakt, že Ukrajina sa počas troch rokov vojny stala aj laboratóriom vojenských technológií. Zdôrazňuje dronové a protidronové systémy, pozemné, vzdušné, hladinové a podvodné drony, ktoré sa dajú ovládať na diaľku alebo sú úplne autonómne.
Ďalšou kapitolou je vojenská mobilita, pri ktorej sa hovorí o európskej sieti pozemných koridorov, letísk, prístavov a podpornej infraštruktúry, ktorá by umožnila rýchle presuny vojenskej techniky naprieč Európou.
V časti o umelej inteligencii, kvantových počítačoch a elektronickom boji sa píše o vojenskom využití umelej inteligencie, ochrane elektromagnetického spektra pred zneužitím, ale aj pred tým, aby sa ho zmocnil nepriateľ, či o budovaní ofenzívnych kybernetických spôsobilostí.
„Prakticky všetky priority programu Readiness 2030 sa prekrývajú s potrebami slovenských ozbrojených síl,“ povedal pre SME Jaroslav Naď, bývalý minister obrany.
„Protivzdušná obrana, spôsobilosti rádioelektronického boja, bezpilotné prostriedky, spravodajské spôsobilosti, ťažká mechanizovaná technika či munícia. Tam všade máme svoje záujmy a program by nám dokázal výrazne pomôcť,“ myslí si.
Peňazí nie je veľa
Hlavný problém európskej bezpečnostnej situácie zhrnul v analýze server Defense and Security Monitor. Koncom marca poukázal na to, že Rusko aktuálne míňa na investície do obrany viac ako šesť percent svojho HDP a v desaťročí pred rozpútaním vojny na Ukrajine investovalo do ozbrojených síl tri-štyri percentá ročne.
Pri pohľade na EÚ ako celok však ešte v roku 2024 boli investície do obrany nižšie ako 1,9 percenta spoločného HDP, hoci od roku 2021 množstvo peňazí v obrane vzrástlo o 31 percent.
Slovensku, rovnako ako iným štátom, by Readiness 2030 mal uľahčiť investície do obrany uvoľnením rozpočtových opatrení a európskym ručením za pôžičky.
Uvoľnenie obmedzení na hospodársky deficit a štátny dlh by v rámci celej EÚ malo dať k dispozícii okolo 650 miliárd eur, umožňuje to aktivácia takzvanej Únikovej klauzuly v Pakte rastu a stability, čo je mimoriadne opatrenie, ktoré EÚ aktivovala napríklad počas pandémie covidu-19.
Francúzsky diplomat: Trump má rád Putina a nenávidí Európsku úniu Čítajte Bez aktivácie únikovej klauzuly musia členské krajiny v záujme zodpovedného hospodárenia držať svoj štátny dlh pod 60 percentami HDP a rozpočtový deficit pod troma percentami.
Slovenský štátny dlh dnes dosahuje 59,28 percenta HDP a štátny rozpočet na rok 2025 zatiaľ ráta s deficitom 4,72 percenta HDP, uvádza webová stránka Štatistického úradu SR.
Analýza Defense and Security Monitor tu poukazuje na problém, ktorý sa týka aj Slovenska. Kritériám Paktu stability sa vymykajú viaceré krajiny EÚ vrátane tých väčších, priemerný štátny dlh je v EÚ na úrovni 80 percent HDP a manévrovacieho priestoru tak nie je veľa, osobitne ak zvýšené výdavky na obranu nemajú byť vykompenzované rozpočtovými škrtmi v iných sférach.
Okrem toho chce Európska únia dať štátom k dispozícii ďalších 150 miliárd eur v podobe spoločných pôžičiek s európskym ručením. Z týchto peňazí by sa mali financovať spoločné obstarávania na úrovni viacerých európskych štátov.
Tento nástroj sa v dokumentoch k Readiness 2030 označuje ako SAFE (Security Action for Europe).
Dve percentá iba s únikovou doložkou
Exminister Sklenár súhrnných 800 miliárd eur, ktoré sa Readiness 2030 snaží vygenerovať, považuje za iba jednu z dvoch veľkých príležitostí.
Readiness 2030 chce okrem zjednodušenia prístupu k peniazom zjednodušiť aj európsku legislatívu, ktorá dnes obmedzuje podnikanie v obrannom priemysle.
Európska komisia na tento účel spustila program konzultácií s obranným priemyslom, v rámci ktorého mohli firmy aj vlády nahlasovať konkrétne body v európskej legislatíve, ktoré vnímajú ako nedostatky, ktoré ich obmedzujú v rozširovaní výroby.
Tento program sa volá Defence Omnibus, spomína ho aj Biela kniha európskej obrany a fungoval v podobe formulára na webstránke eurokomisie, ktorý sa uzavrel 22. apríla.
Denník SME sa pokúšal zistiť, akými pripomienkami prispelo slovenské ministerstvo obrany, odpovede však nedostal. Na otázky nereagoval ani Úrad vlády, ani štátom vlastnená zbrojárska firma DMD Holding.
České ministerstvo obrany cez hovorcu Karla Čapka denník SME informovalo, že Praha pre Defence Omnibus pripravila sériu návrhov na úpravu legislatívy v oblasti obstarávania, zjednodušenia jestvujúcich európskych programov, medzi nimi napríklad Európskeho obranného fondu určeného na podporu výskumu a vývoja či na vyjasnenie niektorých aspektov financovania obranného priemyslu.
„Zo slovenskej strany tam zatiaľ nevidím nejaký aktívny prístup či už zo strany ministerstva obrany, stavovských organizácií ani samotných firiem, aby upozornili na nedostatky v legislatíve,“ komentuje Sklenár.
Slovenský pohľad pritom považuje za dôležitý, pretože v krajine v obrannom priemysle fungujú predovšetkým malé a stredné firmy, ktoré majú vzhľadom na blízkosť Ukrajiny aj výhodnú zemepisnú polohu.
Šéf Globsecu: V Európe vznikne nový obranný pilier a nik na nás nebude čakať Čítajte Žiadnu relevantnú aktivitu ministerstva obrany v súvislosti s Readiness 2030 nevidí ani Naď. „Zodpovedný odbor bol po nástupe Roberta Kaliňáka v podstate rozpustený a dnes nie je spôsobilý zapojiť sa do tohto programu,“ hovorí.
Navyše, zahraničnopoliticky je Slovensko v súčasnosti úplne na okraji záujmu našich spojencov v EÚ, dodal Naď, ktorý sa obáva, že ak sa Slovensko významne nezapojí do Readiness 2030, bude to mať negatívny dosah na slovenský obranný priemysel.
Odpovede o slovenskej pripravenosti na účasť v Readiness 2030 čiastočne priniesla Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025, ktorú 29. apríla predložilo ministerstvo financií na rokovanie vlády. Slovensko podľa neho ráta s uvoľnením pravidiel Paktu stability a „žiada Európsku komisiu o uplatnenie národnej únikovej doložky z fiškálnych pravidiel EÚ“.
So zvýšením obranných výdavkov ráta maximálne o 1,5 percenta HDP ročne oproti roku 2021. V rokoch 2025 – 2028 tak Slovensko ráta s obrannými výdavkami v priemere na úrovni 2,1 percenta HDP.
Toto už čoskoro nemusí stačiť, keďže 24.-25. júna sa v Haagu koná summit NATO, na ktorom sa očakáva, že krajiny sa zhodnú na zvýšení obranných výdavkov na viac ako dve percentá.
Americký minister obrany Pete Hegseth vo svojom bruselskom prejave spomínal až päť percent HDP, čo však neplnia ani Spojené štáty.
Analýza Georgetownskej univerzity v únikovej klauzule vidí aj slabinu európskeho programu – zvýšenie investícií do obrany bude stáť a padať na politickej vôli jednotlivých štátov.
Poukazuje aj na to, že hoci veľa európskych štátov sa postupne dostalo na dvojpercentné výdavky na obranu, dve percentá HDP sú dnes nevyhnutným minimom, určite nie vrcholom investovania do obrany.
„Veľa európskych štátov, napríklad Nemecko, sa na túto úroveň musí dostať už len preto, aby obnovili bojaschopnosť predtým, než sa vôbec začnú zaoberať väčšími vojenskými príspevkami do NATO,“ píše v analýze expert Tyler Koteskey, ktorá očakáva, že na haagskom summite aliancie zaznie potreba investovať tri percentá HDP.
Obranu nechávajú Američania na Európanoch. Päť percent budú hľadať štáty ťažko Čítajte Už Slovensko vstáva?
Sklenár má obavy, že slovenská vláda ani štátne podniky tieto príležitosti nevnímajú proaktívne. Osobitne vyzdvihuje húfnice Zuzana 2, ktoré podľa neho majú dobré meno aj v zahraničí.
Exminister tu pre slovenské firmy vidí príležitosť získať silné postavenie na obrannom trhu. Pri húfniciach nie je dôležité iba podporovať slovenských výrobcov, ale aj zvýšiť slovenské zásoby delostreleckej munície. Slovensko má príležitosť byť jedným zo štyroch najvýznamnejších dodávateľov húfnic v Európe, myslí si.
Samohybná kanónová húfnica Zuzana 2 v štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta Defence. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Slovenské firmy však podľa neho nie sú zvyknuté na administratívnu záťaž, ktorá sprevádza možnosti na európskej úrovni, hovorí Sklenár. Silný priamy vzťah so slovenským štátnym rozpočtom je pre ne jednoduchší ako konkurenčné prostredie komplikované európskou legislatívou.
„Pokusy sa často končia neúspechom alebo len slabým úspechom, čo ich odrádza. Porovnávajú to s tým, čo poznajú najlepšie a to je priamy kontakt so slovenským ministerstvom obrany ako zákazníkom,“ tvrdí Sklenár.
Zdôrazňuje tiež potrebu investovať do umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a postupne aj kvantových technológií.
Bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek, dnes poslanec za Progresívne Slovensko, však tvrdí, že na strane vlády nie je žiadne viditeľné smerovanie a komunikácia nielen s veľkými, ale ani s malými a strednými inovatívnymi podnikmi. „Možnosti sú na stole, otázne je, či ich vie súčasná vláda pretaviť v nové pracovné príležitosti,“ povedal pre SME.
„Keby bolo vidieť, že slovenské ministerstvo obrany toto sleduje, má záujem, aby slovenské firmy mali príležitosti, dokázalo by niektoré časti toho náročného procesu odgestorovať.“
Kým Fico hľadí na východ, Strnadovci robia zo Slovenska európsku muničnú továreň Čítajte Jednotný trh zatiaľ neexistuje
Sklenár v rozhovore so SME poukázal aj na fakt, že výrobcovia zbrojárskeho materiálu sa dodnes potýkajú s problémami, na ktoré sa podnikatelia z iných oblastí zvykli sťažovať pred vstupom Slovenska do Európskej únie.
„Firmám napríklad spôsobuje komplikácie a náklady fakt, že musia každý tovar certifikovať pre každú krajinu v rámci Európskej únie. Napríklad 155-milimetrovú muníciu nemôžu dodávať tam, kde ju nemajú certifikovanú. Tu by im ministerstvo obrany mohlo pomôcť a vytypovať aj konkrétne ustanovenia, ktoré by sa mali zmeniť,“ povedal.
Pripomenul, že ostatné krajiny a firmy na tom pracujú a dúfa, že sa „zvezú“ aj slovenské spoločnosti.
Zavedenie skutočného jednotného trhu, teda certifikáciu obranného tovaru na úrovni celej EÚ považuje za jeden z krokov, ktorý bude musieť Únia urobiť, aby rozhýbala obranný trh. Rovnako sa podľa neho Únia bude musieť pozrieť na to, či je nevyhnutné mať dovozné a vývozné licencie medzi krajinami EÚ na výrobky obranného priemyslu.
„Krajiny chcú mať kontrolu nad týmito výrobkami, no možno je práve teraz čas sa pozrieť na tú pridanú hodnotu, ktorú by prinieslo zrušenie takýchto licencií. Podobne, ako si nevyžadujeme licencie na vývoz iného tovaru,“ hovorí Sklenár.
Dôležité je, aby sa krajiny mohli spoľahnúť na to, že ak jedna z nich výrobok certifikuje, ostatné to dokážu akceptovať. To, čo sa dnes týka bežného tovaru, by sa malo týkať aj obranných výrobkov.
„Keď sa v Nemecku vyrobí systém protivzdušnej obrany a má sa dodať na Slovensko, tak na to v Nemecku musia vydať vývoznú licenciu a na Slovensku dovoznú licenciu,“ ilustruje Sklenár. Práve takéto obmedzenia by na jednotnom trhu mali padnúť a pod kontrolou by mal byť iba vývoz do krajín mimo Európskej únie.
V rámci EÚ by sa tak podľa Sklenára mohol proces zjednodušiť napríklad tým, že by sa presuny vojenského materiálu iba ohlasovali, ale nepodliehali by schvaľovaniu.
„Najvypuklejšie je to pri náhradných dielcoch. Švédsko dodá Slovensku pásové vozidlá CV-90, ale na každý náhradný dielec, ktorý v priebehu životného cyklu vozidla prichádza na Slovensko, musí firma žiadať o vývozné povolenie,“ hovorí Sklenár.
Nejde pritom nevyhnutne iba o zbrane, ale aj o nesmrtiace súčasti vozidla, napríklad pásy. „To už úplne nezodpovedá dobe,“ komentuje exminister obrany.
Koncom roka by Európska komisia mala prísť s ďalším návrhom na zjednodušenie presunu vojenských jednotiek po Európe. „Aby sa celé jednotky dokázali zúčastňovať na cvičeniach a netrávili celé dni napríklad presunom z Nemecka do Pobaltia.“
„Tých legislatívnych zmien príde omnoho viac. Treba byť pri tom teraz, aby sme to dokázali formovať, pretože ak to necháme na iných, bude to podľa nich.“
Môže to ísť na nemocnice?
Krátko po spustení iniciatívy Readiness 2030 sa na Slovensku rozbehla debata aj o tom, či sa peniaze z nej budú dať použiť na investície, ktoré nie sú priamo vojenské, ale súvisia s obranyschopnosťou.
Môže ísť o dopravnú infraštruktúru, ako napríklad zosilňovanie mostov, diaľnic či železníc tak, aby sa po nich dala prepravovať ťažká technika. S investíciami do infraštruktúry dvojakého použitia ráta aj Biela kniha európskej obrany. Vyslovene však nespomína napríklad investície do nemocníc.
„Všetky krajiny sú v rovnakej situácii ako Slovensko. Musia zvýšiť výdavky na obranu – nevybrali si to, ale musia, pretože taká je situácia. Na druhej strane sú pod silným tlakom finančnej konsolidácie. Hľadajú tak čo najlepšie riešenia, ako neprísť o konsolidáciu alebo sociálne programy, na ktoré si občania zvykli, a pritom nájsť peniaze na budovanie obrany,“ hovorí Sklenár.
Upozorňuje, že na niektoré projekty, ktorú môžu podporiť odolnosť, ako napríklad cesty alebo nemocnice, už v Európe existujú štrukturálne či kohézne fondy, prípadne peniaze z plánu obnovy.
„Ak Slovensko tieto projekty nebude financovať z európskych zdrojov, ale zo zdrojov ministerstva obrany, oberáme ozbrojené sily o hodnotu, ktorú by mohli dostať z rozpočtu ministerstva obrany,“ hovorí.
Slovensko na Východ, firmy na Západ
Jedným z rizík Readiness 2030 na Slovensku je „politika na všetky štyri svetové strany“, ktorú razí vláda Roberta Fica.
V praxi to znamená, že Slovensko je vnímané ako proruská krajina, jeho vzťahy so spojencami vrátane tých najbližších sa kazia a slovenskí predstavitelia na čele s premiérom pestujú intenzívne vzťahy s Moskvou.
Premiér Fico verejne spochybňoval potrebu investovať viac do obrany, no ako napísal denník SME, spoločnosť Czechoslovak Group, ktorej majiteľom je český podnikateľ Michal Strnad, medzitým na Slovensku buduje kompletný výrobný reťazec na výrobu veľkokalibrovej munície.
Kapacita spoločnosti by sa tak v roku 2027 mala zvýšiť na výrobu 330-tisíc kusov munície ročne v porovnaní so 120-tisíc kusmi plánovanými na rok 2025.
Z firmy by sa tak stal druhý najväčší európsky výrobca munície po nemeckom Rheinmetalle. Prelomový je hlavne fakt, že Czechoslovak Group by dokázala vyrábať veľkokalibrovú muníciu celkom samostatne, bez prispenia iných firiem.
Firma už získala európsku dotáciu na rozbehnutie výroby trinitrotoluénu v Grécku v závode spoločnosti Hellenic Defence Systems.
Voči Readiness 2030 sa však Slovensko stavia opačne. Tomáš Valášek napríklad upozorňuje, že „Robert Fico síce na summite EÚ začiatkom marca formálne odobril ReArm Europe, no len o pár dní neskôr hlasovali všetci europoslanci Smeru a Hlasu proti podpore ReArm Europe v Európskom parlamente“.
Valášek tu pre Slovensko vidí aj významné riziko – politickú vôľu vyhovieť slovenským žiadostiam. „Záujemcov o peniaze z nových európskych zdrojov bude veľa, a naša vláda má v očiach väčšiny štátov EÚ reputáciu nespoľahlivej, populistickej, dokonca proruskej,“ tvrdí.
„To sa budú ministri iných krajín asi čudne pozerať na svojich slovenských kolegov, keď prídu lobovať za peniaze z fondu, proti ktorému ich poslanci hlasovali. Otázkou tiež je, či budú chcieť presunúť časť aj pre nich dôležitej obrannej výroby do krajiny, o ktorej si nie sú istí, či by sa v prípade konfliktu s Ruskom vôbec postavila na správnu stranu,“ povedal.
Nespoľahlivosť Slovenska ako spojenca sa môže prejaviť aj v ďalšom rozmere Readiness 2030, o ktorom píše citovaná analýza Georgetownskej univerzity.
Tá hovorí o potenciáli regionálnych spojenectiev v rámci NATO. Jednotlivé európske štáty by mohli prehlbovať spoluprácu a zlepšovať jej kvalitu, budovať plánovanie a velenie síl.
Ako príklad uvádza severské štáty, osobitne po tom ako Švédsko a Fínsko vstúpili do NATO. Obranná iniciatíva severských štátov NORDEFCO tak získala vyšší význam, napríklad letectvá Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu sú v súčte početnejšie ako britská Royal Air Force.
Univerzita píše, že podobná spolupráca by mohla zblížiť pobaltské štáty, Poľsko a Nemecko.
Dodáva však, že je dôležité mať na zreteli jasný strategický cieľ – budovať uveriteľné odstrašenie voči Rusku.
The Eastern Frontier Initiative
Tento článok vznikol v rámci The Eastern Frontier Initiative (TEFI), spoločného projektu nezávislých vydavateľských domov v strednej a východnej Európe k témam regionálnej a európskej bezpečnosti. TEFI má za cieľ podporiť zdieľanie vedomostí a prispievať k lepšej odolnosti európskej demokracie.
Členmi konzorcia sú 444 (Maďarsko) Gazeta Wyborcza (Poľsko), SME (Slovensko), PressOne (Rumunsko), and Bellingcat (Holandsko).
Projekt TEFI je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
