Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj výrokmi o Kryme podľa Trumpa sťažuje dosiahnutie mierovej dohody

Trump je frustrovaný z pomalého tempa rokovaní o mieri na Ukrajine, uviedla jeho hovorkyňa.

„Prezident je frustrovaný. Dochádza mu trpezlivosť. Chce urobiť to, čo je správne pre svet. Chce dosiahnuť mier. Chce, aby sa prestalo zabíjať, ale na to potrebujete ochotu oboch strán vojny. A bohužiaľ, zdá sa, že prezident Zelenskyj sa uberá nesprávnym smerom," vyhlásila Karoline Leavittová.

Trump už skôr ostro kritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu polostrova Krym. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg pritom označil stredajšie rozhovory v Londýne so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom za pozitívne.

„Je čas pokročiť v plnení požiadaviek prezidenta Trumpa ohľadom rusko-ukrajinskej vojny: zastaviť zabíjanie, dosiahnuť mier a postaviť Ameriku na prvé miesto,“ uviedol Kellogg vo vyhlásení na X.

Aj podľa hovorcu britského ministerstva zahraničných vecí boli rozhovory „produktívne a úspešné a dosiahol sa významný pokrok pri dosahovaní spoločného stanoviska k ďalším krokom.“

Rozhovory v Londýne sa mali konať na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po tom, ako americký minister Marco Rubio svoju účasť odvolal, ich zastúpili vysokopostavení diplomati z USA, Francúzska, Británie a Nemecka.

O ukončení vojny na Ukrajine bude podľa zdrojov portálu Axios v piatok v Moskve rokovať aj osobitný vyslanec Trumpa Steve Witkoff, ktorý sa už s predstaviteľmi Ruska stretol trikrát. Naposledy 11. apríla hovoril viac ako štyri hodiny priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Prvým krokom k začatiu rokovaní musí byť úplné a bezpodmienečné prímerie, povedali Ukrajinci Kelloggovi.

Tvrdí to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po rokovaniach v Londýne, ktorých sa zúčastnil aj osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Jermak vo svojom vyjadrení dodal, že Kyjev bude pri rokovaniach obhajovať princípy, ktoré sú základom suverenity a územnej celistvosti jeho vlasti. Predtým uviedol, že Ukrajina je oddaná mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v dialógu a udržiavať pravidelné kontakty," uviedol na sieti X Jermak k schôdzke s Kelloggom.

K svojmu výroku ohľadom nutnosti prímeria dodal, že Ukrajinci vyjadrili nádej, že sa to zhoduje s víziou šéfa Bieleho domu.

Ukrajina je odhodlaná spolupracovať so Spojeným štátmi na dosiahnutí mieru, tvrdí minister zahraničia Sybiha.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha to uviedol po rozhovoroch s európskymi a americkými predstaviteľmi v Londýne, informujú agentúry Reuters a AFP.

„Ukrajina si želá, aby sa táto vojna skončila, viac než ktokoľvek iný na svete. Sme oddaní spolupráci na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol Sybiha na sociálnej sieti krátko po tom, ako Trump znovu kritizoval Zelenského.

„Zdôraznili sme, že sme odhodlaní podporovať mierové úsilie prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal po rokovaniach v Londýne poradca ukrajinského prezidenta Andrij Kermak. „Sme vďační našim partnerom za ich pevnú podporu a spoločnú túžbu ukončiť túto vojnu čo najskôr.“

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov priblížil, že delegácia Kyjeva mala v britskej metropole produktívne rozhovory s osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Hovorili sme o našom dôsledkom postoji týkajúcom sa prímeria a tiež o bezpečnostných zárukách. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že stretnutie bolo veľmi produktívne a úspešné,“ vyhlásil Umerov. (TASR)

Ukrajinský generálny štáb informoval o útoku na továreň vyrábajúcu útočné drony v ruskom Jelabužskom okrese.

Nachádza sa asi tisíc kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Ruské médiá predtým informovali o zostrelení jedného či viacerých dronov nad mestom Jelabuga.

"Zásahy a výbuchy v cieľovej oblasti boli potvrdené," uviedlo velenie ukrajinskej armády na facebooku. "V tejto chvíli je známe poškodenie finálnej montážnej dielne bezpilotných lietadiel," dodal generálny štáb, podľa ktorého je výrobná kapacita podniku asi 300 dronov za deň.

Ruské ministerstvo obrany už skôr podľa ruskojazyčného webu stanice BBC uviedlo, že protivzdušná obrana dnes nad Tatarstanom zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo.

Šéf Jelabužského okresu Rustom Nurijev podľa štátnej agentúry TASS neskôr uviedol, že po zostrelení ukrajinského dronu nebol nikto zranený. Podnik vyrábajúci drony nespomenul.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že išlo o úder na ruský strategický vojenský objekt, ktorý Moskva využíva na podporu svojej ozbrojenej agresie voči Ukrajine. Rusko podniká vzdušné útoky vrátane dronových náletov na Ukrajinu pravidelne. (ČTK)

Prípadné územné ústupky na Ukrajine by mali byť len dočasným riešením, uviedol český prezident Pavel.

Ak Rusko z vojny vyjde posilnené, podobné problémy budú podľa neho pokračovať. Dohodnutý mier by mal byť čo najspravodlivejší pre Ukrajinu, vyplynulo z jeho vyjadrení.

Pavel sa koncom apríla chystá na samit iniciatívy Trojmorie, kde sa stretne so Zelenským.

"Na dosiahnutie mieru je potrebný kompromis. Kompromis by ale nemal byť naplnením ultimáta pre Ukrajinu a odmenou agresora. Preto, keď Spojené štáty prišli s heslom 'Mier cez silu', tak som to považoval za postup, ktorý môže viesť k cieľu, "povedal novinárom Pavel. Podľa neho je ale vidieť oveľa väčší tlak na Ukrajinu, ako na Rusko.

Trump sa podľa neho snaží uzavrieť akúkoľvek dohodu bez ohľadu na to, či bude výhodná pre Ukrajinu a aké následky to bude mať pre Európu. Počas návštevy Královohradeckého kraja tak reagoval na zverejnené detaily návrhu Spojených štátov na prímerie medzi Moskvou a Washingtonom.

Obsah návrhu podľa neho naznačuje, že americká strana sa snaží uzavrieť dohodu, nech už je akákoľvek, aby mohol Donald Trump oznámiť, že sa mu ju podarilo uzavrieť. „Nás by, samozrejme, malo zaujímať, ako bude mierová dohoda vyzerať, pretože ak z tejto vojny a z rokovaní vyjde Rusko posilnené a presvedčené o tom, že postup, ktorý zvolilo, sa vypláca, môžeme si tým veľmi pravdepodobne predplatiť podobné problémy do budúcnosti,“ dodal český prezident. (TASR, ČTK)

V Kirgizsku na príkaz súdu zatkli ľudí podozrivých z náboru žoldnierov pre ruskú armádu do vojny na Ukrajine.

Medzi zadržanými bola údajne aj zamestnankyňa ruskej vládnej agentúry.

Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Okresný súd v Biškeku oznámil, že na vyžiadanie kirgizských spravodajských služieb 19. apríla nariadil štyrom ľuďom predbežnú väzbu trvajúcu najmenej do 17. júna. Zadržaní sú podozriví z porušenia zákonov proti náboru, financovaniu, materiálnej pomoci a výcviku žoldnierov s cieľom ich účasti v zahraničných konfliktoch.

Podľa agentúry AFP sú zverejnené iniciály podozrivých totožné s iniciálami skupiny zatknutých v kirgizskom meste Oš. Medzi nimi by sa mala údajne nachádzať aj Natalja Sekerinová, kirgizská občianka, ktorá ale pracuje pre miestnu pobočku Ruského domu. Ten spadá do kompetencií ruskej Federálnej agentúry pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov.

Agentúra Sekerinovej zatknutie potvrdila ešte 17. apríla. „Bohužiaľ nemáme všetky informácie o tom, z čoho bola obvinená, ale máme o našu zamestnankyňu a kolegyňu obavy,“ uviedol vtedy Ruský dom vo vyhlásení, pričom poznamenal, že sa zameriava „vyslovene“ na vzdelávanie a kultúru.

Podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax je medzi zatknutými aj hovorca kancelárie starostu mesta Oš Sergej Lapuškin. Agentúra AFP tvrdí, že Rusko ponúka nemalé peniaze za zapojenie sa do jeho vojnového úsilia na Ukrajine. Zameriava sa pritom údajne často aj na komunity migrantov zo Strednej Ázie. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila najdrahšie ruské prieskumné bezpilotné lietadlo v hodnote vyše 300-tisíc dolárov.

Uviedli to príslušníci ukrajinskej 63. samostatnej mechanizovanej brigády, informuje web United 24 media.

Podľa veliteľstva ukrajinskej operačnej a strategickej skupiny Chortycia je Merlin-VR experimentálny ruský prieskumný dron v hodnote viac ako 300-tisíc dolárov. Dokáže lietať vo výške až päť kilometrov, zostať vo vzduchu desať hodín a prejsť vzdialenosť až 600 kilometrov.

„Dron za 500 dolárov zničil stroj za 300-tisíc dolárov,“ napísali vo svojom príspevku ukrajinskí vojaci.

Ukrajinské ozbrojené sily už skôr vo výške štyri kilometre zostrelili ruský prieskumný a útočný dron Forpost, drahý dron izraelskej konštrukcie, ktorého hodnota sa odhaduje na sedem miliónov dolárov. (SITA)

Zelenskyj svojimi výrokmi o Kryme škodí mierovým rozhovorom, tvrdí americký prezident Trump.

Trump vyčítal svojmu ukrajinskému náprotivku jeho vyhlásenie, že Ukrajina neuzná ruskú okupáciu Krymu. Ukrajinský líder podľa prezidenta USA provokatívnymi vyhláseniami sťažuje dosiahnutie mierovej dohody s Ruskom.

"Toto vyhlásenie veľmi škodí mierovým rokovaniam s Ruskom," napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social. Šéf Bieleho domu dodal, že Krym bol stratený už pred rokmi "a nie je ani predmetom diskusie".

Trump vo svojom príspevku reagoval na utorkové výroky Zelenského. "Ukrajina právne okupáciu Krymu neuzná. Je to naše územie, územie ukrajinského národa. Dodal, že takýto krok by podľa neho bol v rozpore s ukrajinskou ústavou.

"Nikto Zelenského nežiada, aby uznal Krym za ruské územie, ale ak chce Krym, prečo oň nebojovali pred jedenástimi rokmi, keď bol bez jediného výstrelu odovzdaný Rusku?" napísal v stredu rovnako Trump.

Americký prezident dodal, že sa snaží zastaviť zabíjanie v krajine Zelenského a že dohoda o ukončení vojny medzi Moskvou a Kyjevom je "veľmi blízko".

Diskusia ohľadom Krymu a ďalších území okupovaných Ruskom podľa Zelenského povedie len k predlžovaniu vojny. (ČTK)

Je na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti, reagovala Británia na vyhlásenia amerického viceprezidenta.

J. D. Vance povedal, že USA „odídu“ z rokovaní, ak sa s Ruskom nedosiahne mierová dohoda. „Nakoniec to musí byť na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti. Nikdy Ukrajinu neopustíme,“ povedal novinárom hovorca britského premiéra Keira Starmera.

Európske krajiny si myslia, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine musí zahŕňať „územnú celistvosť“ tejto krajiny, vyjadril sa v stredu úrad francúzskeho prezidenta.

„Územná celistvosť a európske ašpirácie Ukrajiny sú pre Európanov veľmi silnými požiadavkami,“ uviedol úrad prezidenta Emmanuela Macrona pre agentúru AFP po tom, ako J. D. Vance naznačil, že Kyjev aj Moskva sa budú musieť „vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú“. (SITA)

Nemecko vyhostilo viacerých ruských agentov, reaguje na rastúcu hrozbu sabotáží.

Nemecké úrady podľa jej slov robia všetko, čo je v ich silách, aby zabránili ruskej špionáži, sabotážam a kybernetickým útokom. Ruské spravodajské služby pôsobiace na území Nemecka boli „nedávno oslabené vyhostením viacerých agentov“, spresnila hovorkyňa ministerstva vnútra Sonja Kocková.

Počet vyhostených osôb ani konkrétny časový rámec však nešpecifikovala.

Nemecké médiá v stredu informovali o podozrení, že agenti naverbovaní ruskou vojenskou rozviedkou GRU stoja za minuloročnými požiarmi balíčkov na európskych letiskách. Odvolávajú sa pritom na zdroje európskych tajných služieb.

Podľa médií Süddeutsche Zeitung, WDR a NDR boli do podozrivých operácií zapojení „jednorazoví“ agenti – osoby bez väzieb na oficiálne bezpečnostné štruktúry, ktoré boli zvyčajne verbované prostredníctvom komunikačných aplikácií za finančnú odmenu.

„Nebezpečenstvo sabotáží v Nemecku sa od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine výrazne zvýšilo,“ poznamenala Kocková.

Zároveň dodala, že vyšetrovanie podozrivých prípadov „potenciálnych sabotáží s použitím zápalných zariadení v balíkoch (spoločnosti) DHL“ pokračuje s maximálnou intenzitou. Odmietla uviesť ďalšie podrobnosti. (TASR)

Ukrajina je pripravená rokovať, ale nie kapitulovať, hovorí podpredsedníčka ukrajinskej vlády.

Úplné prímerie považuje Kyjev za „nevyhnutný prvý krok“.

„Ukrajinská delegácia sa dnes stretáva s partnermi v Londýne a potvrdzuje svoj zásadný postoj, že Ukrajina je pripravená rokovať, ale nie kapitulovať,“ uviedla Svyrydenková.

„Nikdy neuznáme okupáciu Krymu,“ vyhlásila ďalej podpredsedníčka ukrajinskej vlády. Dodala, že ak sa Ukrajina nestane členom NATO, bude žiadať záväzné bezpečnostné záruky, ktoré budú dostatočne silné na odstrašenie budúcej agresie. (SITA, Kyiv Independent)

USA uznajú Krym, zrušia sankcie a Ukrajina sa vzdá územia. Trumpov návrh nahráva najmä Rusku. (SME)

Rusko má napriek zvýšeniu výroby nedostatok určitých typov zbraní, povedal ruský prezident Putin.

Takmer všetky zbrojné podniky vlani splnili svoje objednávky v plnej miere, oznámil Putin na zasadnutí štátnej vojensko-priemyselnej komisie. Spomenul, že výroba zbraní, komunikačných, prieskumných a elektronických bojových systémov sa v minulom roku viac než zdvojnásobila.

„(Ruskí) vojaci dostali viac ako 4000 kusov obrnených zbraní, 180 stíhacích lietadiel a vrtuľníkov a viac než 1,5 milióna dronov rôznych typov,“ povedal šéf Kremľa. Vyrobených bolo aj približne 4000 FPV dronov - ľahkých modelov určených na presné cielenie.

"Týchto zbraní stále nie je dosť. Nie je ich dosť," podotkol Putin a súčasne vyjadril presvedčenie, že všetky plány na zvýšenie výroby potrebného vybavenia, osobitne bezpilotných lietadiel, sa určite naplnia. „Na fronte ich už netrpezlivo očakávajú,“ dodal.

Jeho vyjadrenia podľa Reuters naznačujú, že Rusko má v úmysle v štvrtom roku vojny proti Ukrajine ďalej zvyšovať vojenskú výrobu, a to aj v čase, keď rokuje so Spojenými štátmi o možnostiach ukončenia tohto konfliktu.

Moskva od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uviedla ruské obranné závody do stavu nepretržitej výroby, napísal Reuters. Podľa agentúry tiež získala veľké množstvo vojenského vybavenia, ako sú drony, strely a raketové systémy, od iných krajín vrátane Iránu a Severnej Kórey. (TASR)

Rusko mohlo získať technológiu dronov od Číny bez jej vedomia, tvrdí ukrajinský prezident.

Čínski občania podľa Zelenského pracujú v zariadení na výrobu bezpilotných lietadiel v Rusku a s Moskvou uzavreli dohodu bez vedomia Číny. 

Zelenskyj minulý týždeň povedal, že Kyjev má informácie o tom, že Čína dodáva zbrane Rusku, ktoré už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine a je si vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do do bojov. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte. Dvoch z nich ukrajinské sily zajali v Doneckej oblasti.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si včera predvolalo čínskeho veľvyslanca, aby vyjadrilo „vážne znepokojenie“ v súvislosti so správami, že čínski vojaci bojujú v ruskej armáde a čínske spoločnosti pomáhajú vyrábať vojenský materiál pre Moskvu. Peking tieto tvrdenia následne poprel.

Ukrajina sa teraz podľa Zelenského domnieva, že Rusko mohlo ukradnúť technológiu dronov od Číny bez jej vedomia - uzavretím dohody s čínskymi občanmi pracujúcimi v ruskej výrobni nezávisle od súhlasu čínskeho vedenia. Ukrajinských predstaviteľov poveril, aby oficiálnou cestou zaslali čínskej vláde informácie o týchto zisteniach.

„Osobitne som požiadal ukrajinskú bezpečnostnú službu, aby čínskej strane odovzdala informácie širšieho charakteru týkajúce sa čínskych občanov, ktorí pracujú v továrni na drony,“ dodal Zelenskyj.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí na otázku o najnovších tvrdeniach Kyjeva uviedlo, že sa dôrazne stavia proti „nepodloženým obvineniam a politickej manipulácii“. (TASR)

Ukrajina nechce, aby sa USA stiahli z mierových rokovaní, tvrdí ukrajinský prezident.

„Nemyslím si, že by bolo dobrým signálom, keby USA vycúvali. Naozaj dúfame, že prezident (Donald) Trump podporí Ukrajinu a vyvinie tlak na Rusko,“ uviedol ukrajinský líder.

Finálna verzia Trumpovho mierového plánu, ktorý chce, aby Rusko a Ukrajina podpísali, vyžaduje od Ukrajiny značné ústupky. Podľa návrhu by USA de iure uznali Krym ako súčasť Ruska a de facto by akceptovali ruskú okupáciu častí Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Kyjev sa tiež musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO. (SITA, Kyiv Independent)

Poľský minister Radoslaw Sikorski vyhlásil, že Európa stojí pred existenčným rozhodnutím, či vstúpi do hry zjednotená. (TASR)

Rusko a Ukrajina si musia v záujme mieru vymeniť územia, vyhlásil americký viceprezident J. D. Vance.

„Myslím si, že je teraz čas urobiť, ak nie posledný krok, tak jeden z posledných krokov, ktorý, na širokej úrovni, znamená, že strana povie, že zastavíme zabíjanie, zmrazíme línie na úrovni blízkej dnešnej,“ povedal Vance novinárom.

„Teraz to samozrejme znamená, že Ukrajinci aj Rusi sa budú musieť vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú,“ dodal viceprezident USA. Zároveň v stredu povedal, že Moskva a Kyjev musia dosiahnuť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o zastavenie paľby.

„Predložili sme veľmi explicitný návrh Rusom aj Ukrajincom a je čas, aby povedali áno, inak Spojené štáty od tohto procesu odstúpia,“ vyjadril sa Vance. (SITA)

Spojené štáty nevyužili všetky „páky“, aby vyvinuli väčší tlak na Rusko, tvrdí šéfka európskej diplomacie Kallasová.

„Nedodržali prímerie. Myslím si, že je jasné, že Rusko hrá všetky tieto hry, zdržiava a naozaj nechce mier,“ povedala Kallasová. „Myslia si, že čas je na ich strane, takže naozaj neukazujú žiadne dobré znamenia alebo dobrú vôľu,“ dodala estónska politička.

Prezident Donald Trump minulý týždeň pohrozil, že odstúpi od snáh zastaviť vojnu na Ukrajine, ak nedôjde k rýchlemu pokroku zo strany Moskvy a Kyjeva. Americký líder neskôr povedal, že dúfa v mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou „tento týždeň“, pričom sľúbil „veľký obchod so Spojenými štátmi“ pre obe strany, ak sa podpíše prímerie.

Kallasová uviedla, že ruské oznámenie 30-hodinového prímeria cez víkend bolo obyčajným trikom zameraným na zastavenie Trumpovej „straty trpezlivosti“ s Kremľom. Uviedla tiež, že Kyjev a jeho európski podporovatelia dúfajú, že Washington zaujme tvrdší postoj voči Moskve predtým, než opustí od svojho mierového úsilia.

„Majú v rukách nástroje, ktoré môžu použiť na tlak na Rusko. Tieto nástroje ešte nepoužili. Ak teraz odchádzajú bez toho, aby použili nástroje, ktoré majú v rukách, potom je moja veľká otázka, prečo? Prečo nepoužívajú nástroje na skutočné ukončenie tejto vojny?“ podotkla Kallasová, ktorá sa obáva, že Trump by si mohol „umyť ruky“ od vojny na Ukrajine.

EÚ bola doteraz vylúčená z mierových snáh vedených USA, ale Washington priznáva, že blok bude musieť byť v určitom štádiu súčasťou rokovaní vzhľadom na rozsiahle sankcie, ktoré uvalil na Rusko. Kremeľ zúfalo túži po zrušení ekonomických trestov ako súčasť akýchkoľvek rokovaní.

Kallasová však varovala, že EÚ by nemala zmierniť žiadne zo svojich sankcií voči Moskve, kým Rusko nepreukáže, že dodržiava akúkoľvek konečnú mierovú dohodu. „Musíme vidieť dôveryhodný dôkaz, aj zo strany Ruska, že dodržiavajú túto dohodu, skôr než urobíme kroky,“ povedala Kallasová. „Myslím si, že to musíme naozaj dotiahnuť do konca.“ (SITA)

Švajčiarsko sa pripája k sankciám Európskej únie voči ruským štátnym médiám.

Účinnosť najnovších švajčiarskych sankcií sa začína dnes.

Švajčiarsko už skôr uvalilo sankcie na ruské médiá v súlade so sankciami EÚ, čím porušilo svoju históriu neutrálnej pozície.

Hoci dlhodobá politika neutrality stále bráni Švajčiarsku v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu, krajina poskytla Ukrajine miliardy v rámci ekonomickej a humanitárnej podpory. Bern tiež uviedol, že po dosiahnutí prímeria zváži vyslanie vojakov do prípadnej mierovej misie na Ukrajine.

Európa stojí pred existenčným rozhodnutím, vyhlásil poľský minister zahraničných vecí Sikorski.

Európa podľa neho vstúpi do hry zjednotená a ako silný hráč, alebo sa odsúdi na marginalizáciu.

Povedal to počas predstavenia stratégie zahraničnej politiky Poľska pred poslancami Sejmu za prítomnosti prezidenta Andrzeja Dudu. (TASR)

Britská vláda odložila ministerské rokovania o Ukrajine. Rozhovory budú na nižšej úrovni a bez médií.

Televízia Sky News už skôr informovala o odklade ministerského stretnutia s tým, že diskusie sa napokon budú konať na úrovni vysokopostavených diplomatov Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny.

Rezort britskej diplomacie v krátkom vyhlásení oznámil, že schôdzky ministrov, ktoré sa mali začať dnes ráno, nahradia zákulisné rokovania nižšie postavených predstaviteľov.

Londýnske rozhovory prichádzajú po minulotýždňovom stretnutí vysokých predstaviteľov USA, Ukrajiny a Európy v Paríži. Jeho cieľom - podľa európskych diplomatov - bolo zblíženie názorov Washingtonu k postojom Ukrajiny a Európy.

Do britskej metropoly napriek zrušeniu ministerskej schôdzky medzičasom pricestovala ukrajinská delegácia, súčasťou ktorej je vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov. Jermak na sociálnej sieti napísal, že „napriek všetkému sa budeme usilovať o mier“.

Ukrajinská delegácia sa podľa Jermaka v Londýne stretne s prítomnými americkými a európskymi partnermi a rokovať budú o „spôsoboch dosiahnutia úplného a bezpodmienečného prímeria ako prvého kroku smerom k procesu urovnania a dosiahnutia spravodlivého a udržateľného mieru“.

USA v stredu podľa zdrojov serveru Axios očakávajú od Ukrajiny odpoveď na ich mierových rámec, ktorý počíta s tým, že USA uznajú Krymský polostrov za súčasť Ruska a neoficiálne aj ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými oblasťami Ukrajiny.

Tento jednostránkový dokument, ktorý USA minulý týždeň predložili ukrajinským predstaviteľom na stretnutí v Paríži, hovorí o „konečnej ponuke“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Biely dom trvá na tom, že je pripravený skončiť so sprostredkovávaním rozhovorov, ak sa strany čoskoro nedohodnú. (TASR)

Útok ruského dronu na autobus zabil najmenej deväť ľudí v ukrajinskej Dnipropetrovskej oblasti.

„Nepriateľský útok si vyžiadal deväť životov“ v juhovýchodnom meste Marhanec, napísal gubernátor Serhij Lysak.

„Počet zranených neustále rastie,“ dodal, pričom uviedol, že aktuálne evidujú 30 zranených.

Ukrajinské úrady tiež počas noci na stredu hlásili po ruských útokoch požiare v niekoľkých regiónoch. Útoky hlásili Kyjevskej, Charkovskej, Poltavskej či Odeskej oblasti.

V Rusku hlásili jedného zraneného po ostreľovaní v Belgorodskej oblasti. Útoky prišli niekoľko hodín pred plánovaným stredajším stretnutím predstaviteľov Spojených štátov, Ukrajiny a európskych krajín v Londýne zameranom na ukončenie viac ako trojročnej vojny. (SITA)

Najmenej deväť ľudí neprežilo a 30 utrpelo zranenia pri ruskom dronovom útoku na autobus v obci Marhanec. 

Oznámil to šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.  Autobus viezol ľudí do práce.

Dron zasiahol autobus prevážajúci zamestnancov jednej firmy, ktorí boli podľa miestneho činiteľa Mykoly Lukašuka na ceste do práce. "Útok nepriateľa si vyžiadal životy deviatich ľudí," oznámil Lysak. Dodal, že ďalších 30 osôb bolo zranených a ich počet stále rastie.

Úrady hlásili vlnu útokov na civilnú infraštruktúru aj na východe, juhu a v centrálnej časti Ukrajiny. 

Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine v Londýne budú na nižšej diplomatickej úrovni, než sa očakávalo.

Informovala o tom britská televízia Sky News. Dodala, že v Paríži i Londýne stále panuje nádej, že čoskoro sa uskutoční aj stretnutie na ministerskej úrovni.

Televízia Sky News doplnila, že diskusie v Londýne sa napokon uskutočnia na úrovni vysokopostavených diplomatov Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny.

Podľa Sky News je toto zníženie diplomatickej úrovne schôdzky v kontraste so zosilnením tlaku administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa, aby sa Kyjev a Moskva dohodli na prímerí.

USA by mal v Londýne zastupovať vyslanec pre Ukrajinu generál Keith Kellogg. Pôvodne bola potvrdená účasť ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia, ale o niekoľko hodín neskôr rezort diplomacie USA ministrovu neprítomnosť v Londýne odôvodnil "logistickými problémami" v jeho harmonograme.

Podľa Sky News sa Lammy v stredu v Londýne zíde na bilaterálnom rokovaní s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

Na schôdzke v Londýne nebude okrem Rubia ani osobitný vyslanec Donalda Trumpa Steve Witkoff, ktorý sa však tento týždeň v Rusku opäť stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol Biely dom. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 944 270 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 210 vojakov, osem tankov, 11 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 138 dronov, 85 delostreleckých systémov a 163 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 691 tankov, 22 307 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 45 621 vozidiel a autocisterien, 26 774 delostreleckých systémov, 1 368 odpaľovacích raketových systémov, 1 141 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 33 526 dronov, 3 148 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 860 kusov špeciálnej techniky.

Pri nočných útokoch na Ukrajinu utrpelo zranenia najmenej päť ľudí a došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry.

„(Rusko uskutočnilo) masívny dronový útok na Poltavskú oblasť, traja ľudia sú zranení,“ oznámila ukrajinská pohotovostná služba v príspevku na platforme Telegram. „Nepriateľský útok zasiahol výlučne civilnú infraštruktúru mesta,“ tvrdila.

V dôsledku toho vypuklo niekoľko požiarov a došlo k poškodeniu obytných budov, podnikov, skladov a garáží, doplnila záchranná služba.

Dve osoby utrpeli zranenia aj pri útoku bezpilotných lietadiel na predmestie Odesy. Vypuklo tam tiež niekoľko požiarov, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Rozsiahle požiare hlásili i po útokoch v Charkove, napísal na starosta mesta Ihor Terechov. Ukrajinská protivzdušná obrana odrážala tiež útoky na Kyjevskú oblasť, no doposiaľ neboli hlásené žiadne škody.

Celkový rozsah útokov nie je bezprostredne známy.

Dmitrij Miljajev, gubernátor ruskej Tulskej oblasti susediacej s Moskovskou oblasťou, informoval, že jednotky protivzdušnej obrany zničili niekoľko ukrajinských dronov. Nie sú známe žiadne škody či zranenia osôb, uviedol na Telegrame.

Ukrajina bude viesť priame rozhovory s Ruskom až po dosiahnutí prímeria, povedal Zelenskyj.

Donald Trump zatiaľ tlačí na rýchlu dohodu na ukončenie trojročného konfliktu na Ukrajine.

„Po nastolení prímeria sme pripravení sadnúť si v akomkoľvek formáte,“ povedal Zelenskyj novinárom na brífingu deň pred stredajšími kľúčovými rozhovormi v Londýne o potenciálnom urovnaní konfliktu na Ukrajine.

Trump, ktorý počas predvolebnej kampane sľuboval dohodu medzi Moskvou a Kyjevom „do 24 hodín“, za tri mesiace nedokázal získať ústupky od Putina na zastavenie jeho invázie.

Spojenci Ukrajiny sa stretnú v stredu v Londýne, kde sa očakáva, že budú pokračovať v diskusiách o obrysoch možnej dohody, ktorú by všetci mohli podporiť. Európski lídri sa snažia zistiť, ako môžu podporiť Ukrajinu, ak by Trump stiahol vojenskú a finančnú podporu Washingtonu.

Zelenskyj uviedol, že „prvou prioritou“ jeho tímu na londýnskych rokovaniach bude myšlienka „bezpodmienečného prímeria“. (SITA)

 Rubio sa v stredu na mierových rokovaniach o Ukrajine v Londýne nezúčastní, potvrdil Biely dom.

Podľa rezortu diplomacie tam však bude prítomný osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Hovorkyňa diplomacie USA Tammy Bruceová na brífingu pre médiá ozrejmila, že Rubio „je zaneprázdnený muž“ a na stretnutie z „logistických dôvodov“ nepríde, píše DPA. Bruceová zároveň uviedla, že sa na schôdzke zúčastní Kellogg. „Tešíme sa na správy (od Kellogga) o tom, či sme v Londýne dosiahli nejaký úspech,“ vyhlásila hovorkyňa.

Stretnutie bude viesť šéf britskej diplomacie David Lammy. Nadväzuje na minulotýždňovú schôdzku v Paríži, v rámci ktorej sa Rubio a osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff stretli s európskymi politikmi vrátane ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu. Doposiaľ nie je jasné, či sa na stretnutí zúčastní Witkoff. (TASR)

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si  predvolalo čínskeho veľvyslanca.

Vyjadrilo „vážne znepokojenie“ v súvislosti so správami, že čínski vojaci bojujú v ruskej armáde a čínske spoločnosti pomáhajú vyrábať vojenský materiál pre Moskvu, uviedlo ministerstvo.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že najmenej 155 čínskych občanov bojuje po boku ruskej armády, pričom ukrajinskí vojaci dvoch aj zadržali. Zelenskyj zároveň tvrdil, že disponuje informáciami o čínskych dodávkach zbraní do Ruska, čo ale Peking minulý týždeň poprel.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny si v súvislosti s týmito obvineniami predvolalo čínskeho veľvyslanca v Kyjeve Ma Šeng-kchuna a predložilo "dôkazy" podporujúce tieto tvrdenia, píše AFP.

"Námestník ministra zahraničných vecí Jevhen Perebyjnis zdôraznil, že účasť čínskych občanov na nepriateľských operáciách proti Ukrajine na strane agresorského štátu, ako aj zapojenie čínskych spoločností do výroby vojenských produktov (pre) Rusko vyvolávajú vážne obavy a sú v rozpore s duchom partnerstva medzi Ukrajinou a Čínou," uvádza sa vo vyhlásení. „Ukrajinské špeciálne služby odovzdali dôkazy o týchto skutočnostiach čínskej strane,“ doplnilo.

„Perebyjnis vyzval Čínu, aby prijala opatrenia na zastavenie podpory Ruska v jeho agresii voči Ukrajine. Peking však opakovane vyhlásil, že k niečomu takému nedochádza,“ uviedlo ministerstvo. "Perebyinis ubezpečil, že naša krajina si váži strategické partnerstvo s Čínou a očakáva, že Čína sa do budúcna zdrží akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy," zdôraznil rezort diplomacie. (TASR)

Za explóziou munície vo vojenskom útvare vo Vladimirskej oblasti je podľa Rusov "porušenie bezpečnostných noriem".

Oblastný gubernátor neskôr informoval o štyroch zranených. Vladimirská oblasť sa nachádza neďaleko Moskvy. Úrady evakuovali sedem obcí, napísal kanál Baza.

Lokálne médiá podľa Meduzu uvádzajú, že hlavným účelom vojenského útvaru pri dedine Barsovo je skladovanie a montáž munície. (ČTK)