Ukrajina bude dodržiavať veľkonočné prímerie, na ruské útoky odpovie (SME Minúta)

Ruský súd poslal do väzenia na takmer tri roky 19-ročnú aktivistku Dariu Kozyrevovú.

Aktivistka prostredníctvom poézie z 19. storočia či grafiti vyjadrovala protest proti konfliktu na Ukrajine.

Súd ešte v piatok uznal Kozyrevovú za vinnú z opakovanej „diskreditácie“ ruskej armády po tom, čo na námestí vyvesila plagát s veršami ukrajinského autora a poskytla rozhovor ruskojazyčnej službe Rádia Slobodá Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Aktivistka pred súdom uviedla, že je nevinná a prípad vedený proti nej označila za „jeden veľký výmysel“, citoval nezávislý spravodajský kanál Mediazona.

Súd ju odsúdil na dva roky a osem mesiacov za mrežami, píše Reuters. Kozyrevová je tak jednou z približne 234 ľudí väznených v Rusku za ich protivojnový postoj, ako vyplýva z údajov zozbieraných ruskou ľudskoprávnou skupinou Memorial.

V decembri 2022 nastriekala čiernou farbou vtedy len 17-ročná Kozyrevová text „Vrahovia, zbombardovali ste to. Judášovia,“ na inštaláciu dvoch prepletených sŕdc v Petrohrade, predstavujúcu spojenie tohto mesta s ukrajinským prístavom Mariupoľ, ktoré bolo počas obliehania ruskými jednotkami z veľkej časti zrovnané so zemou.

Začiatkom roka 2024 bola Kozyreová po tom, čo dostala pokutu vo výške 30-tisíc rubľov (zhruba 325 eur), vylúčená z lekárskej fakulty štátnej univerzity v Petrohrade, píše Reuters.

O mesiac neskôr, na druhé výročie konfliktu na Ukrajine, prilepila kus papiera s fragmentom verša Tarasa Ševčenka, otca modernej ukrajinskej literatúry, na jeho sochu v petrohradskom parku.

Aktivistku následne rýchlo zatkli a držali vo vyšetrovacej väzbe takmer rok, kým ju tento rok vo februári prepustili do domáceho väzenia. Pred súdom vyhlásila, že sa nedopustila žiadneho zločinu.

„Nie som vinná, moje svedomie je čisté... Pretože pravda nikdy nie je vinná,“ dodala.

Európskej únii nestačí ruské vyhlásenie o prímerí, chce najprv vidieť jasné činy a zastavenie agresie.

"Rusko má za sebou históriu agresie, takže najprv musíme vidieť skutočné zastavenie agresie a jasné kroky smerujúce k trvalému prímeriu," uviedla v reakcii na Putinovo vyjadrenie hovorkyňa eurokomisie pre zahraničné veci Anitta Hipperová. 

Ak by Rusko chcelo, mohlo by vojnu kedykoľvek ukončiť, podotkla tiež s tým, že Únia naďalej podporuje Ukrajinu v úsilí o trvalý a spravodlivý mier.

"Ukrajina sa zaviazala k úplnému prímeriu. Vyzývame Rusko, aby urobilo to isté," uviedla zas britská diplomacia. "Teraz je chvíľa, keď môže Putin ukázať, že to s mierom myslí vážne – tým, že ukončí svoju strašnú inváziu," doplnila. (ČTK)

Ukrajina bude dodržiavať veľkonočné prímerie, ktoré oznámil Putin, uviedol prezident Zelenskyj.

Podľa šéfa Kremľa začalo prímerie platiť v sobotu o 17.00 h (SELČ) a potrvá do nedele do 23.00 h (SELČ).

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina bude konať zrkadlovo k ruským krokom a obvinil Rusko z porušenia sľubov o zastavení vojenských akcií.

"Ak sa úplné prímerie skutočne naplno ujme, Ukrajina navrhuje jeho predĺženie aj po veľkonočnej nedeli 20. apríla," poznamenal tiež.

Je presvedčený, že by to ukázalo skutočné ruské zámery, pretože 30-hodinové prímerie je dostatočné pre mediálne titulky, ale nie na skutočné budovanie dôvery.

Zatiaľ podľa Zelenského na niekoľkých úsekoch fronty pokračujú ruské útoky. "Preto nie je dôvera voči slovám prichádzajúcim z Moskvy," dodal. (TASR, ČTK)

V Nemecku sa konali veľkonočné mierové pochody. Ich účastníci žiadali zničenie jadrových zbraní a ukončenie vojen.

Pochody sa uskutočnili na viacerých miestach v Nemecku, napríklad v Berlíne, Porúrí, Wiesbadene a Kasseli. Polícia na jednotlivých miestach odhadla počet účastníkov na niekoľko stoviek.

„Veľkonočné pochody sa tento rok špeciálne zameriavajú na novú vládu a žiadajú, aby bolo Nemecko schopné mieru, nie pripravené na vojnu,“ uviedol Kristian Golla z asociácie Sieť mierovej kooperácie (Peace Cooperative Network – PCN), čím podľa DPA narážal na blížiacu sa koalíciu konzervatívcov a sociálnych demokratov.

Dodal, že to platí najmä pre vývoj politiky na Ukrajine: „Cesta k mieru pre Ukrajincov nevedie skrz ďalšie a ďalšie zbrane, ale skrz vyjednávanie,“ uviedol Golla.

Organizácia Peace and Future Workshop z Frankfurtu tvrdí, že v niektorých mestách bola tohtoročná účasť na Veľkonočných pochodoch vyššia než v predchádzajúce roky. Veľkonočné pochody sú však v súčasnosti výrazne menšie ako v časoch najväčšej slávy na začiatku 80. rokov, píše DPA.

Veľkonočné pochody vzišli z paneurópskeho mierového hnutia v minulom storočí, vyzývajúceho na jadrové odzbrojenie a protestujúceho proti pretekom v zbrojení. Prvý takýto pochod sa uskutočnil v Británii v roku 1958. (TASR)

Český minister zahraničia Lipavský vyzval ľudí, aby sa „nenechali oklamať propagandou“ ruského prezidenta Putina.

Tvrdí, že len niekoľko minút po tom, čo šéf Kremľa oznámil „veľkonočné prímerie“ sa na Ukrajine rozozvučal letecký poplach. TASR o tom informuje podľa príspevku Lipavského zverejneného na sociálnych sieťach.

Šéf Kremľa v sobotu oznámil, že od 17.00 h (SELČ) do nedele 23.00 h (SELČ) ruská strana vyhlasuje veľkonočné prímerie a nariadil, aby sa počas tohto stanoveného obdobia zastavili všetky vojenské akcie.

„Predpokladáme, že ukrajinská strana bude nasledovať náš príklad,“ povedal Putin.

„To, že len niekoľko minút po oznámení údajného veľkonočného prímeria sa na Ukrajine rozozvučal poplach pred leteckými útokmi, svedčí o tom, ako vážne to Putin myslí,“ napísal šéf českej diplomacie. „Nenechajme sa oklamať jeho (Putinovou) propagandou,“ vyhlásil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k prímeriu zo strany Ruska dosiaľ nevyjadril, krátko pred jeho deklarovaným začiatkom na sociálnej sieti X napísal, že o 16.15 (SELČ) zaznamenala protivzdušná obrana ruské drony v ukrajinskom vzdušnom priestore.

Lipavský zároveň poznamenal, že Ukrajina prijala návrh na prímerie už pred mesiacom, pričom Putin podľa jeho slov „sabotuje každý krok smerom k mieru“.

Kyjev tvrdí, že Rusko napriek vyhláseniu veľkonočného prímeria neprestáva útočiť.

"Rusi sa snažia predstierať, že sú 'mierové jednotky', ale...bez prestávky pokračujú v streľbe," uviedol šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko na telegrame s tým, že cieľom je potom obviniť Ukrajinu. (ČTK)

Ukrajinský vzdušný priestor chránia aj ženy. "Čarodejnice z Buče" chcú odbremeniť aj mužov na fronte. (SME)

Putinovi sa nedá veriť, reagoval ukrajinský minister zahraničia Sybiha na vyhlásenie veľkonočného prímeria.

Kyjev je podľa neho naďalej pripravený na 30-dňové prímerie, s ktorým na návrh Spojených štátov súhlasil už v marci. 

"Putin teraz vydal vyhlásenie o svojej údajnej pripravenosti na prímerie. Tridsať hodín namiesto tridsiatich dní," podotkol Sybiha, podľa ktorého môže Rusko kedykoľvek súhlasiť s návrhom na úplné a bezpodmienečné tridsaťdňové prímerie.

Kyjev krátko pred začiatkom prímeria vyhláseného Putinom informoval o ruskom dronovom útoku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na to na sieti X písal o ďalšom pokuse Putina zahrávať si s ľudskými životmi.

Ešte o 17: 15 miestneho času (16: 15 SELČ) musela byť nasadená protivzdušná obrana proti ruským dronom, čo podľa neho ukazuje na skutočný postoj Putina k Veľkej noci a ľudským životom.

Rusko a Ukrajina si vymenili spolu viac ako 500 zajatých vojakov. Je medzi nimi aj 46 zranených.

Výmenu zajatcov pomáhali vyjednať Spojené arabské emiráty.

"Na základe vyjednávacieho procesu bolo vrátených 246 ruských vojakov z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Na oplátku bolo odovzdaných 246 vojnových zajatcov ukrajinskej armády," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Za gesto dobrej vôle potom označilo návrat 31 zranených ukrajinských vojakov výmenou za 15 zranených Rusov, ktorí potrebujú urgentnú lekársku starostlivosť.

Ruské ministerstvo obrany tiež oznámilo, že prepustení ruskí vojaci sú teraz v Bielorusku, kde dostávajú potrebnú lekársku a psychologickú pomoc.

Ruská armáda oslobodila drvivú väčšinu Kurskej oblasti, povedal náčelník generálneho štábu Gerasimov.

Ide o 1260 kilometrov štvorcových, teda 99,5 percenta obsadeného z územia, ktoré obsadila ukrajinská armáda, povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi na schôdzke v Kremli.

Kyjev tvrdenia zatiaľ nekomentoval.

Putin začiatkom apríla navštívil vojakov v Kurskej oblasti zapojených do bojov proti ukrajinským jednotkám a vypočul si hlásenie o ich postupe. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to bola prvá návšteva ruského prezidenta v oblasti od prekvapivej ofenzívy Kyjeva v auguste 2024.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že cieľom tejto vojenskej operácie je zmierniť tlak na ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám na východe Ukrajiny. 

Zároveň chceli prinútiť Moskvu, aby presmerovala zdroje na obranu vlastného územia, a tiež poskytnúť Kyjevu potenciálnu výhodu pri budúcich mierových rokovaniach. (ČTK, TASR)

Až 65,1 percenta obyvateľov Lotyšska zažíva každodenný stres v dôsledku vojny na Ukrajine.

Z prieskumu spoločnosti Berg Research vyplýva, že úroveň stresu Lotyšov v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostala od roku 2023 stabilná.

Vtedy 64,8 percenta respondentov uviedlo, že sa pociťujú stres. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.

Skorší prieskum zistil, že 61,7 percenta Lotyšov sa domnieva, že Ukrajinu je nutné podporovať, kým nevyhrá vojnu proti ruskej agresii. Okrem toho 71 percent Lotyšov považuje Rusko za hlavnú hrozbu pre európsku bezpečnosť. (SITA)

Ruský prezident Putin vyhlásil veľkonočné prímerie. Rusko zastaví boje od večera do 21. apríla.

Šéf Kremľa očakáva, že Ukrajina urobí to isté. Zároveň budú podľa Kremľa ruskí vojaci pripravení reagovať na prípadné "provokácie" zo strany Ukrajiny.

Putin sa v Kremli stretol s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom a pri tejto príležitosti oznámil, že Moskva všetky bojové akcie zastaví v sobotu o 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) a prerušené zostanú do 00.00 h 21. apríla (23.00 h SELČ 20. apríla).

"Naše vojská by mali byť pripravené odraziť prípadné porušenia prímeria a provokácie zo strany nepriateľa, akékoľvek jeho agresívne akcie," zdôraznil náčelníkovi ruského generálneho štábu.

Putin znovu tvrdil, že jeho krajina je pripravená konať a víta odhodlanie Spojených štátov, Číny a ďalších štátov dosiahnuť "spravodlivé riešenie". (ČTK)

Ománsky sultán Hajtham bin Tárik Ál Saíd v utorok navštívi Moskvu a bude rokovať s ruským prezidentom Putinom.

Kremeľ uviedol, že rozhovory Putina so sultánom sa budú týkať aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázok, ako aj rozvoja spolupráce v oblasti obchodu, ekonomiky, financií a investícií.

Úrad ománskeho panovníka spresnila, že Putin pozval sultána Hajthama na dvojdňovú štátnu návštevu, ktorá sa začne v pondelok.

„Návšteva prichádza v kontexte podpory vzťahov medzi Ománskym sultanátom a Ruskou federáciou spôsobom, ktorý napĺňa ambície oboch krajín,“ píše sa vo vyhlásení. (TASR)

Ruská armáda tvrdí, že vytlačila ukrajinské sily z jednej z posledných dedín, ktoré mali pod kontrolou v Kurskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky znovu dobyli dedinu Olešňa na hranici s Ukrajinou.

Podľa štátnych médií naďalej vedú intenzívne boje s cieľom vytlačiť ukrajinské sily z dediny Gornaľ asi 11 kilometrov južnejšie, ktorá je poslednou pod kontrolou Ukrajiny.

Tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť, konštatovala agentúra AP s tým, že ukrajinskí predstavitelia zatiaľ na správu nereagovali.

Ukrajinská armáda začala v ruskej Kurskej oblasti prekvapivú ofenzívu vlani v auguste. Podarilo sa jej obsadiť vyše 1000 štvorcových kilometrov územia, ruské jednotky však v marci znovu dobyli veľké časti oblasti a teraz sú pri hranici, pričom v posledných týždňoch už útočili na susediacu ukrajinskú Sumskú oblasť, pripomenula agentúra AFP. (TASR)

Litva zmodernizuje a opevní ďalšiu strategickú dopravnú trasu cez Suwalský koridor, ktorý krajinu spája s Poľskom.

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to námestník litovského ministra obrany Tomas Godliauskas pre portál Politico. „Tieto trasy sú pre nás kľúčové z hľadiska bezpečnosti a obrany,“ povedal Godliauskas.

„Vždy boli súčasťou nášho civilno-vojenského plánovania ako kľúčové pozemné trasy pre spojeneckú podporu počas krízy," dodal.

Sto kilometrov široký Suwalský koridor spájajúci Poľsko a Litvu a hraničiaci s Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou a slúži ako hlavné pozemné spojenie NATO s pobaltskými štátmi.

V koordinácii s Poľskom Litva zmodernizuje trasu Vilnius - Augustów na štandardy dvojakého použitia, čím doplní existujúci koridor Via Baltica z Kaunasu do Varšavy. Očakáva sa, že projekt bude dokončený do roku 2028. (SITA)

Spojené štáty teraz neuvažujú o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine, keď vyčerpá balík schválený za prezidenta Bidena.

Uviedol to denník The New York Times s odvolaním sa na členov Kongresu oboznámených so situáciou.

"V Bielom dome ani Kongrese sa nevedú prakticky žiadne seriózne rokovania o ďalšom balíku zbraní pre Ukrajinu," oznámili The New York Times členovia Kongresu, ktorí Ukrajinu podporujú.

Európski predstavitelia podľa denníka tvrdia, že od Spojených štátov nedostali ani uistenie, že Washington bude pokračovať v zdieľaní spravodajských informácií s Ukrajinou, čo je kľúčové pre schopnosť napadnutej krajiny cieliť na ruské jednotky a infraštruktúru.

"Keď Biely dom v týchto dňoch hovorí o svojich vzťahoch s Ukrajinou, zvyčajne hovorí o tom, čo dostáva, a nie o tom, čo mieni dať," napísal denník.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v piatok uviedol, že Spojené štáty ukončia úsilie sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou, ak v priebehu niekoľkých dní nebude jasné, že je možné vojnu zastaviť. USA podľa Rubia musia od Ruska aj Ukrajiny vedieť, že o mier stoja.

Kyjev už skôr bez podmienok súhlasil s americkým návrhom na celkové prímerie.

Moskva sa takto jasne nevyjadrila, ale opakovane uviedla, že s myšlienkou súhlasí, zároveň však požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu. Hovorí tiež o zrušení niektorých západných sankcií pred ukončením bojov.

Ukrajina zdôrazňuje, že budúca mierová dohoda bude musieť obsahovať bezpečnostné záruky pre prípad ďalšieho ruského napadnutia.

Po februárovej roztržke v Oválnej pracovni medzi prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským vedú USA a Ukrajina nové rokovania o dohode o amerických investíciách a prístupe k ukrajinskému nerastnému bohatstvu, vzácnym zeminám a ďalším ťažobným projektom. (ČTK)

Svetová banka poskytne Ukrajine 84 miliónov dolárov na obnovu obytných domov poškodených počas vojny.

Obnova obytných domov, ktorú Svetová banka podporí, sa realizuje prostredníctvom vládneho programu eRecovery.

Premiér Denys Šmyhaľ konštatoval, že finančnú podporu od štátu už na obnovu domov dostalo viac ako 96-tisíc ukrajinských rodín.

Na vyplatenie odškodnenia majiteľom zničených domov v rámci programu eRecovery sa ukrajinská vláda začiatkom apríla rozhodla získať aj sto miliónov eur od Rozvojovej banky Rady Európy.

Rusko prišlo za posledný deň v bojoch na Ukrajine o 1 180 vojakov, tvrdí Kyjev. Celkovo ich stratilo viac ako 940-tisíc.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, 70 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 676 tankov, 22 266 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 600 delostreleckých systémov a 1 368 raketometov.

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu osem striel a 87 dronov rôznych typov, uviedlo ukrajinské letectvo.

Podľa letectva bolo zostrelených 33 útočných dronov. Asi 36 dronových imitácií potom zmizlo z radarov. O osude zvyšných strojov sa letectvo nezmieňuje.

Útok podľa neho spôsobil škody v Odeskej, Charkovskej, Sumskej, Doneckej a Záporožskej oblasti.

Dva drony Šáhid zasiahli Záporožie, uviedol šéf oblasti Ivan Fedorov s tým, že v dôsledku jedného z útokov vypukol požiar v priestoroch dopravnej firmy. Útoky si podľa neho predbežne nevyžiadali žiadnych zranených.

Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o nočnom zostrelení dvoch ukrajinských dronov nad Belgorodskou a Kurskou oblasťou.

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu vzdušného útoku, ale iba o zostrelených strojoch. (ČTK)

Rusi obnovili útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny po uplynutí čiastočného prímeria.

Po ruských úderoch v blízkosti Konotopu a okolitých osád v Sumskej oblasti hlásili v piatok večer výpadky prúdu i dodávok vody.

K útokom prišlo krátko po tom, čo Moskva oznámila, že čiastočné prímerie na útoky na energetickú infraštruktúru, uplynulo.

USA by mohli uznať ruskú kontrolu nad ukrajinským polostrovom Krym ako súčasť širšej mierovej dohody.

S odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou o tom v piatok informovali agentúry Bloomberg a Reuters. Bloombergom citované zdroje však tiež tvrdia, že konečné rozhodnutie v tejto veci ešte nepadlo.

Biely dom a ministerstvo zahraničných vecí USA zatiaľ na žiadosti o komentár nereagovali a predstaviteľ USA oboznámený s rokovaniami s Moskvou to komentovať odmietol.

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že uznanie anexie Krymu Ruskom by bolo v rozpore s medzinárodným právom a zmluvami zakazujúcimi násilné zabratie cudzieho územia.

Toto oznámenie sa objavilo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump a minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v piatok avizovali, že Washington je pripravený vzdať sa úsilia o sprostredkovanie mieru na Ukrajine, ak sa pokrok na rokovaniach nedosiahne rýchlo, uviedol Bloomberg.

Trump dodal, že nechce povedať, že odchádza od rokovacieho stola, a vyjadril presvedčenie, že stále existuje „slušná šanca na ukončenie konfliktu“.

Vláda v Kyjeve pred časom bez podmienok súhlasila s americkým návrhom na celkové prímerie. 

Moskva takýto jasný postoj nezaujala, pričom opakovane uvádzala, že s návrhom na prímerie súhlasí, ale pred jeho implementáciou požaduje riešiť príčiny vojnového konfliktu, ktorý rozpútala voči Ukrajine vo februári 2022. (TASR)