Ukrajina Rusko Online: Čína podľa informácií prezidenta Zelenského dodáva zbrane do Ruska

Americký prezident Trump očakáva, že na budúci týždeň bude podpísaná dohoda o nerastných surovinách s Ukrajinou.

„Máme dohodu o nerastných surovinách, ktorá bude pravdepodobne podpísaná vo štvrtok, budúci štvrtok,“ povedal Trump na stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Bielom dome.

Bližšie podrobnosti neuviedol, no zrejme hovoril o konečnej dohode, informovala agentúra DPA. Trump nechal na ďalšie otázky odpovedať ministra financií Scotta Bessenta, ktorý bol na stretnutí tiež prítomný.

„Stále pracujeme na detailoch,“ povedal Bessent na otázku, kedy a kde bude dohoda podpísaná. Cieľovým dňom je podľa neho 26. apríl, čo je budúca sobota.

„Je to v podstate to, na čom sme sa predtým dohodli,“ uviedol minister. Tento dokument má okolo 80 strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým na tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že ešte vo štvrtok by sa mohlo online podpísať memorandum o porozumení, čo navrhla americká strana. V práci na záväznej dohode naďalej pokračujú právnici, dodal.

Vágne formulovanú rámcovú dohodu o nerastných surovinách mali Trump a Zelenskyj podpísať už koncom februára. Trump na jej uzavretie už nejaký čas nalieha.

Zisky z ťažby kovov vzácnych zemín majú okrem iného slúžiť ako kompenzácia pre USA za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni invázii ruských síl. (TASR)

Ďalšie stretnutie predstaviteľov USA, Francúzska, Británie, Nemecka a Ukrajiny sa uskutoční budúci týždeň v Londýne.

Oznámil to Elyzejský palác po stretnutí francúzskeho prezidenta  Macrona so zástupcami spomínaných štátov. 

Macron rokoval s americkým ministrom Rubiom, osobitným vyslancom amerického prezidenta Steveom Witkoffom a ukrajinskými predstaviteľmi a zástupcami Británie a Nemecka. Francúzsko ocenilo štvrtkové rozhovory v hlavnom meste, ktoré označilo za vynikajúce. „Dnes sme v Paríži odštartovali pozitívny proces, do ktorého sú zapojení aj Európania,“ povedal francúzsky predstaviteľ.

Macron v prejave na stretnutí s európskymi a americkými predstaviteľmi v Paríži podľa stanice Sky News v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že všetci chcú udržateľný mier.

„Toto je veľmi významná príležitosť na názorové zblíženie s ukrajinskými priateľmi, Európanmi a vami,“ povedal francúzsky prezident predstaviteľom USA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak uviedol, že rozhovory sa týkali toho, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Diskutovalo sa tiež o nasadení mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody a o vytvorení „účinnej bezpečnostnej architektúry“, dodal Jermak podľa Sky News. (TASR)

Kyjev má informácie o tom, že Čína dodáva zbrane Rusku, vyhlásil prezident Zelenskyj.

Vyjadril sa tak týždeň po tom, čo ukrajinské sily zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich v ruskej armáde.

„Konečne sme dostali informácie, že Čína dodáva zbrane Ruskej federácii,“ povedal Zelenskyj novinárom. „Domnievame sa, že zástupcovia Číny sa podieľajú na výrobe niektorých zbraní na ruskom území,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj podľa AFP nespresnil svoje tvrdenia a povedal, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zajala dvoch čínskych vojakov bojujúcich za Rusko Čítajte 

V Doneckej oblasti ukrajinské sily zajali minulý týždeň dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských jednotiek. Následne vyhlásil, že Čína si je vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do bojov na Ukrajine. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte.

Čína v utorok vyzvala zúčastnené strany, aby sa zdržali „manipulácií a rozruchu“ okolo zajatia týchto dvoch čínskych občanov a „chápali objektívnu a nestrannú pozíciu Číny“ k vojne na Ukrajine. (TASR)

Ukrajina chce od USA kúpiť minimálne desať systémov Patriot na ochranu pred ruskými útokmi, uviedol Zelenskyj. 

„Ukrajina je pripravená kúpiť najmenej desať systémov (Patriot). Prezidentovi Trumpovi som o tomto minime povedal počas nášho telefonického rozhovoru. Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie," povedal Zelenskyj novinárom.

Prezident okrem toho obvinil osobitného vyslanca USA pre Rusko Stevea Witkoffa zo „šírenia ruských naratívov“.

Toho sa podľa Zelenského dopustil, keď navrhol, aby mierová dohoda s Ruskom závisela od štatútu Ruskom okupovaných území na Ukrajine. „Som presvedčený, že pán Witkoff prevzal stratégiu ruskej strany. Myslím si, že je to veľmi nebezpečné, pretože vedome alebo nevedome - to ja neviem - šíri ruské naratívy," povedal novinárom Zelenskyj.

Witkoff sa vo štvrtok zúčastňuje na rokovaniach popredných amerických, európskych aj ukrajinských predstaviteľov v Paríži zameraných na hľadanie spôsobov ukončenia vojny na Ukrajine. Absolvoval napríklad pracovný obed francúzskeho prezidenta Macrona s ministrom zahraničných vecí USA Rubiom v Elyzejskom paláci, pričom diskutovať mali o Ukrajine i situácii na Blízkom východe, ako aj o amerických clách.

Stretol sa tiež s diplomatickým poradcom francúzskeho prezidenta Emmanuelom Bonnom a poradcom nemeckého spolkového kancelára pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Jensom Plötnerom a rokovať by mal v priebehu štvrtka aj so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom.

Samotný Macron parížske rozhovory označil za „veľmi dôležitú príležitosť na zblíženie“ v čase, keď sa - ako píše AFP - spojenci Kyjeva snažia oživiť rozhovory o prímerí na Ukrajine a zároveň zažívajú napätie v rámci transatlantických vzťahov. „Myslím si, že všetci chcú určite dosiahnuť mier, a to pevný a udržateľný mier,“ povedal francúzsky prezident. (TASR)

Rusko obvinilo Ukrajinu z viac ako 80 porušení 30-dňového prímeria v úderoch na energetickú infraštruktúru.

Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej Ukrajina na energetickú infraštruktúru Ruska útočí denne.

Moskva tvrdí, že od telefonátu Putina s Trumpom 18. marca je v platnosti spomínané 30-dňové prímerie.

Moskva a Kyjev sa však vzájomne obviňujú z pokračujúcich útokov na energetické zariadenia.

Kremeľ uviedol, že prezident Putin rozhodne, či bude Rusko naďalej dodržiavať toto obmedzené prímerie, ktorého podmienky nikdy neboli presne stanovené.

Putin v marci odmietol návrh USA na bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, ktoré prezident Zelenskyj podporil. Spojené štáty však následne dosiahli s Ukrajinou a Ruskom samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny dohodli na pozastavení vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu. (TASR)

Ukrajinskí vojaci oslobodili v ostatných týždňoch pri Pokrovsku v Doneckej oblasti asi 16 štvorcových kilometrov územia.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj. Oslobodené územia sú podľa jeho slov v blízkosti obcí Udačne, Kotlyne a Ševčenko.

„Nepriateľ nezmenil svoje plány vytlačiť jednotky ukrajinských ozbrojených síl za hranice Doneckej a Luhanskej oblasti ... Plán nepriateľa však zostáva nenaplnený," vyjadril sa Syrskyj.

„Pokračujeme v obranných operáciách a zároveň vykonávame protiofenzívne akcie a zaznamenali sme určité úspechy," dodal hlavný veliteľ ukrajinskej armády.

Na fronte pri Pokrovsku ukrajinské jednotky každý deň odrážajú približne 30 ruských útokov.

Ukrajinská centrálna banka ponechala úrokové sadzby nezmenené.

Uviedla, že miera inflácie by mala začať počas leta klesať. Na druhej strane, vojnový konflikt a obchodné spory vo svete budú v tomto roku limitovať zotavovanie ukrajinskej ekonomiky. 

Menový výbor ukrajinskej centrálnej banky rozhodol, že hlavná úroková sadzba zotrvá na pôvodnej úrovni 15,5 %. „Toto rozhodnutie pomôže zachovať udržateľnosť devízového trhu, udržať inflačné očakávania pod kontrolou a postupne zmierňovať infláciu,“ povedal guvernér ukrajinskej centrálnej banky Andrij Pyšnyj.

Banka zároveň revidovala prognózu tohtoročného vývoja ekonomiky smerom nadol. Pôvodne počítala s rastom ukrajinského hospodárstva o 3,6 %, teraz očakáva, že dosiahne 3,1 %. Čo sa týka inflácie, v závere roka ju predpokladá na úrovni 8,7 %. V marci dosiahla 14,6 %.

Rast ekonomiky bol limitovaný aj v 1. kvartáli, dodala centrálna banka s tým, že čiastočným dôvodom sú škody na ukrajinskej plynovodnej infraštruktúre v dôsledku ruských náletov. Ukrajina tak musela zvýšiť dovoz plynu.

Situácia na ukrajinskom pracovnom trhu sa mierne zlepšila, ukrajinské podniky však naďalej zápasia s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. Po opustení krajiny po začatí ruskej invázie vo februári 2022 zostali milióny Ukrajincov v zahraničí, navyše, vláda pokračuje v povolávaní ďalších mužov do armády. Takmer pätinu územia Ukrajiny navyše kontrolujú ruské sily.

K tomu sa pridáva rastúce napätie v dôsledku obchodnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Eskalácia napätia vo svetovom obchode ukrajinskú ekonomiku zatiaľ priamo neovplyvnila, neskôr však spomalí tempo jej zotavovania,“ uviedla centrálna banka.

Ukrajina môže Trumpove kroky pocítiť na znížení zahraničného dopytu po niektorých jej výrobkoch. Záujem o jej poľnohospodárske produkty by však mal zostať naďalej na vysokej úrovni, a to aj vtedy, ak by došlo k spomaleniu rastu svetovej ekonomiky. (TASR)

Rusko uviedlo, že útoky Ukrajiny s použitím nemeckých rakiet Taurus bude považovať za priamu účasť Berlína.

Povedala to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Podobné varovanie adresoval Kremeľ Nemecku už v pondelok, keď povedal, že dodávky týchto zbraní môžu viesť k ďalšej eskalácii konfliktu, ktorý trvá už viac ako tri roky.

Vyhlásenia Moskvy prišli po tom, ako nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz, vyhlásil, že je otvorený dodávkam rakiet Taurus Ukrajine, ak toto rozhodnutie bude koordinované s európskymi partnermi. Veľká Británia už oznámila, že Nemecko podporí, ak sa rozhodne Kyjevu rakety dodať.

Útočník s nožom v stredu v Kyjeve napadol novinára Jurija Makarova. Totožnosť páchateľa nie je známa.

Podľa ukrajinských médií o tom informovalo vedenie spoločnosti Suspilne. Polícia po páchateľovi pátra.

Makarov je vo vážnom stave v nemocnici, jeho život však nie je v ohrození.

Polícia uviedla, že útok sa stal v Solomjanskej štvrti pri jednom z obytných komplexov. Útočník podľa nej "náhle bodol nožom okoloidúceho" a z miesta ušiel. Vyšetrovatelia zaistili nôž, ktorým páchateľ útočil, a ďalší dôkazný materiál.

Novinári Suspilne sa obrátili na ministra vnútra Ihora Klymenka, aby nad vyšetrovaním osobne prevzal dohľad.

BBC píše, že Ukrajinci Makarova poznajú hlavne ako televízneho moderátora. V rokoch 2007 až 2009 bol šéfredaktorom časopisu Ukrajinskyj týžde§, ktorý mal ambíciu stať sa ukrajinskou obdobou medzinárodného týždenníka The Economist. Vychádzal výlučne v ukrajinčine, čo v tom čase bola skôr výnimka. Pre generáciu, ktorá vyrástla v 90. rokoch, sa Makarov podľa BBC stal hlasom ukrajinskej televízie, najmä jej intelektuálnej časti. (ČTK)

Ruský generál Šamarin dostal za branie úplatkov sedem rokov v trestaneckej kolónii. (TASR)

Francúzsky prezident Macron pred rokovaním s predstaviteľmi USA telefonoval s prezidentom Zelenským.

Plánovaná Macronova schôdzka s americkým ministrom zahraničia Marekom Rubiom a zvláštnym vyslancom Bieleho domu Stevom Witkoffom sa už začala, informoval fotograf agentúry AFP.

Do Paríža dnes ráno dorazila tiež vopred neohlásená ukrajinská delegácia, ktorú vedú minister zahraničia Andrij Sybiha, minister obrany Rustom Umerov a šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak.

Witkoff s Rubiem majú podľa AFP najprv na programe "pracovný obed" s Macronom a francúzskym ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom v Elyzejskom paláci. Jeho náplňou bude "zhodnotenie mierových rokovaní, ktorých cieľom je ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine", uviedol úrad francúzskeho prezidenta.

Podľa zverejneného harmonogramu sa potom obaja americkí predstavitelia popoludní stretnú aj s Jermakom a tiež s britskými a nemeckými bezpečnostnými poradcami, ktorých príchod nebol, podobne ako v prípade ukrajinskej delegácie, vopred oznámený.

Rubio, ktorý od nástupu do funkcie pricestoval do Európy už tretíkrát, sa stretne so svojím britským náprotivkom Davidom Lammym, napísala AFP. (ČTK)

Hovorkyňa ruského ministerstva označila zadržanie tankera smerujúceho do Ruska Estónskom za provokatívny krok.

Zacharovová uviedla, že Rusko bude primerane reagovať na všetky prípady agresie voči svojim plavidlám.

Estónske námorníctvo zadržalo tanker Kiwala 11. apríla v Tallinnskom, respektíve Fínskom zálive. Plavidlo smerovalo z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga.

Na lodi po predbežnej inšpekcii zistili 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu, povedal po zadržaní tankera riaditeľ námorného oddelenia estónskeho dopravného úradu Kristjan Truu. „Nemôžeme dovoliť, aby loď pokračovala v plavbe, pretože nemožno zaručiť námornú a environmentálnu bezpečnosť,“ dodal.

Loď je súčasťou tzv. ruskej „tieňovej flotily“, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií. Väčšina týchto prevažne starnúcich lodí nie je regulovaná ani poistená (TASR)

Rusko sa pripravuje na vojnu vo vesmíre, povedala Samsonová, riaditeľka pre bezpečnosť v Secure World Foundation.

A pre tento účel buduje potenciálne hrozivý arzenál zbraní, doplnila pre magazín Forbes Victoria Samsonová zo Secure World Foundation.

„Moskva testuje raketu Nudol, ktorá bola predtým použitá na zničenie sovietskeho satelitu na nízkej obežnej dráhe Zeme. Nie je jasné, koľko jadrových rakiet by Rusko mohlo odpáliť, ale aj jedna z nich by mohla mať katastrofálne následky,“ uviedla Samsonová.

Ruské ministerstvo obrany môže podľa nej uvažovať o vybavení Nudolu jadrovými hlavicami, čím by sa táto zbraň stala mimoriadne nebezpečnou pre všetky americké kozmické lode, vrátane satelitov Starlink a Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

„Všetky kozmické lode spadajú do dosahu Nudolu - od Medzinárodnej vesmírnej stanice po satelity SpaceX Starlink, ktoré Ukrajincom prenášajú internetové pripojenie, a satelity Planet Labs, ktoré zaznamenávajú pohyby ruských jednotiek,“ píše sa v článku Forbes.

Podľa expertov Pentagonu by výbuch 5000-kilotonovej jadrovej bomby v blízkosti ISS mal za následok smrteľné ožiarenie všetkých astronautov už do hodiny a 90 % z nich by zomrelo do dvoch až troch hodín.

„Je nepravdepodobné, že Rusko použije jadrové zbrane vo vesmíre, pokiaľ nevypukne totálna vojna. Ak jadrový útok zničí čo i len jeden americký satelit, mohlo by sa to považovať za začiatok jadrového úderu, vyprovokovanie amerického protiútoku. Hrozba zo strany Ruska je však skôr formou sabotáže než skutočným zámerom zničiť americké satelity,“ hovorí Elena Grossfeldová z King's College London. (SITA)

Ukrajina už druhy deň v rade útočí dronmi na pozície ruskej brigády v meste Šuja v ruskej Ivanovskej oblasti.

Podľa ukrajinskej rozviedky totiž táto brigáda stála za nedeľňajším útokom na mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 civilistov. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkovú správu nezávislého ruského spravodajského portálu Astra.

Obyvatelia mesta Šuja vo štvrtok v skorých ranných hodinách hlásili výbuchy. Na záberoch zdieľaných na internete je vidieť výbuchy a požiar v oblasti mesta.

Portál Astra uviedol, že geolokalizoval jeden z videozáznamov útoku, ako miesto vzdialené 180 metrov od posádky brigády. Rozsah škôd alebo možných obetí nebol hneď jasný. (SITA)

Ruského veľvyslanca v Berlíne nepozvali na spomienkové podujatie po odporúčaní ministerstva zahraničia. (TASR)

Európski predstavitelia upustili od myšlienky presadiť do ďalšieho balíka sankcií proti Rusku zákaz dovozu LNG.

Krok totiž naráža na odpor niektorých vlád krajín EÚ a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov, uviedla agentúra Reuters.

Aj podľa diplomatických zdrojov ČTK sa o zákaze dovozu ruského LNG teraz neuvažuje, balík je zatiaľ "slabý", obmedzenia sa budú týkať lodí z ruskej tieňovej flotily a na sankčné zoznamy pribudnú nové mená.

Namiesto zákazu dovozu ruského LNG chce komisia podľa Reuters vylepšiť svoj plán, ako ukončiť závislosť od ruských energií do roku 2027. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval na vytvorenie tlaku na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine.

Vyjadrenia prišli v čase, keď sa v Paríži koná stretnutie vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov s delegáciami európskych štátov a USA s cieľom rokovať o konflikte na Ukrajine. 

„Rusko využíva každý deň a každú noc na zabíjanie. Musíme vyvinúť tlak na vrahov... aby ukončili túto vojnu a zaistili trvalý mier,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram. Pri nočnom ruskom útoku na Dnipro zahynuli traja ľudia.

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Európa nemá záujem o ukončenie konfliktu na Ukrajine. „Nanešťastie u Európanov vidíme, že sa zamerali na pokračovanie vo vojne,“ reagovala hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov, čo možno očakávať od rozhovorov v Paríži.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio už pricestoval do francúzskej metropoly, kde sa stretne aj so svojím francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom. Diskutovať budú o Ukrajine, situácii na Blízkom východe a rokovaniach o iránskom jadrovom programe, uviedol v stredu francúzsky diplomatický zdroj agentúry Reuters. (TASR)

Ruské úrady systematicky zabavujú domovy Ukrajincom, ktorí utiekli z mesta Mariupoľ.

 Uviedla to stanica BBC s odvolaním sa na vlastné zistenia.

Rusko okupuje Mariupoľ už tri roky. Konfiškácie sú podľa stanice zrejme súčasťou väčšieho plánu rusifikácie mesta, ktorá zahŕňa budovanie nových vojenských objektov a premenovávanie ulíc na názvy schválené Moskvou.

Investigatívny projekt BBC Verify uvádza, že najmenej 5 700 domovov v Mariupole je identifikovaných na konfiškáciu. Na bezprostredné zhabanie je podľa neho určených 2 200 z nich, ďalších 3 550 úrady identifikovali pre potenciálnu konfiškáciu.

Stanica sa odvoláva na analýzu dokumentov zverejnených Moskvou dosadenými mestskými úradmi od júla 2024. Úradníci podľa BBC používajú termín "bez vlastníka", ale spomínané byty majú zákonných majiteľov, ktorými sú Ukrajinci, ktorí utiekli pred Rusmi, alebo dediči po tých, čo zahynuli pri obliehaní.

BBC spomína názor právneho experta, podľa ktorého tento plán jasne porušuje vojnové zákony stanovené v Ženevských a Haagskych dohovoroch, ktoré - až na veľmi obmedzené prípady - zakazujú zabavovanie civilného majetku. Podľa profesora z Edinburskej univerzity Nehala Bhutu sú konfiškácie nezákonné, lebo pramenia z nelegálnej anexie ukrajinského územia. (ČTK)

Viac ako 40 percent zbraní, ktoré používajú ukrajinské sily na bojisku, je domácej výroby.

Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina podľa neho naďalej zvyšuje objemy výroby a momentálne vyrába viac ako tisíc druhov zbraní, od delostreleckej munície po raketové systémy dlhého doletu.

„Trend je stabilný. Ukrajina bude pokračovať v rozširovaní výroby zbraní na zabezpečenie svojej bezpečnosti - nezávisle a v spolupráci s partnermi,“ povedal Zelenskyj a dodal, že Ukrajina bude konzistentne dbať na to, aby vzhľadom na predovšetkým ruské hrozby mala silný domáci obranný priemysel a technologickú výhodu.

Ukrajinské bezpilotné systémové sily už skôr predstavili Tryzub, prvý prototyp laserovej zbrane v krajine schopný zasiahnuť stacionárne vzdušné ciele. Aj keď je systém naďalej vo vývoji, predstavuje veľký krok vpred v domácej obrannej technológii.

Odborníci ho opisujú ako funkčný dôkaz koncepcie vyvinutý vo vojnových podmienkach, pričom sa očakáva, že budúce vylepšenia budú obsahovať automatické sledovanie cieľa či pokročilejšie systémy napájania.

Ukrajina tiež predstavila bezpilotnú strelu Bars, novú údernú zbraň stredného doletu s odhadovaným dosahom až 800 kilometrov. Produkcia týchto zbraní nie je náročná, aj vďaka cenovej dostupnosti a použitiu ukrajinských komponentov. (SITA)

Do Českej republiky prvýkrát v histórii neprúdi ruská ropa, rozšírenie západného ropovodu TAL je hotové. (TASR)

Na rokovania s americkými a európskymi spojencami do Paríža pricestovala tiež ukrajinská delegácia.

Vedú ju minister zahraničia Andrij Sybiha aj minister obrany Rustom Umerov, oznámil podľa agentúr Reuters a AFP šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý je tiež členom delegácie.

O vojne na Ukrajine majú dnes a v piatok v Paríži rokovať šéf americkej diplomacie Marco Rubio a zvláštny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom.

O účasti zástupcov Ukrajiny sa doteraz nevedelo. (ČTK)

Rusko chce nasadiť vojakov KĽDR aj na ukrajinskom území, tvrdí šéf Centra boja proti dezinformáciám Kovalenko.

Od podpísania komplexnej zmluvy o strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR v júni minulého roka boli tisíce severokórejských vojakov nasadené v bojoch na podporu Ruska v jeho vojne proti Ukrajine. Pôsobili najmä v ruskej Kurskej oblasti, kde Ukrajina minulý rok podnikla prekvapivú ofenzívu.

Kovalenkove vyjadrenia však naznačujú, že severokórejskí vojaci by mohli bojovať aj v Ruskom okupovaných regiónoch Ukrajiny, keďže jednotkám Moskvy sa podarilo takmer úplne vytlačiť ukrajinské sily z Kurskej oblasti. Podľa Jonhapu bude preto pravdepodobne nutné prideliť vojakom KĽDR nové úlohy.

„Severokórejskí vojaci budú nosiť ruské uniformy, tak ako to robili v Kurskej oblasti,“ tvrdí Kovalenko v príspevku na Telegrame.

V prípade nasadenia severokórejských vojakov na Ukrajine bude podľa Kovalenka Moskva tvrdiť, že bojujú na ruskom území, ktoré definuje ruská ústava.

Rusko ešte v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a v roku 2022 po spustení celoplošnej invázie a zmanipulovaných referendách na okupovaných územiach anektovalo aj Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť.

Napriek tomu, že žiadnu z týchto oblastí Moskva úplne nekontroluje, považuje ich za integrálnu súčasť Ruskej federácie a za svoje federálne subjekty. (TASR)

Rusko uplynulý deň stratilo na Ukrajine vyše 1 200 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 937 440 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas stredy prišli Rusi o 1 230 vojakov, 16 tankov, 54 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 88 dronov, 65 delostreleckých systémov a 170 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 654 tankov, 22 217 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 44 642 vozidiel a autocisterien, 26 442 delostreleckých systémov, 1 366 odpaľovacích raketových systémov, 1 135 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 32 925 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 807 kusov špeciálnej techniky.

Po rozsiahlom ruskom dronovom útoku na Dnipro hlásia najmenej tri obete a 28 zranených.

Informuje o tom Kyiv Independent.

„Neskoro večer nepriateľ zaútočil dronmi na mesto Dnipro,“ uviedla na Telegrame ukrajinská štátna záchranná služba. „Rusi zabili tri osoby, vrátane jedného dieťaťa.“

Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že medzi mŕtvymi je mladé dievča a staršia žena. Celkovo bolo podľa záchrannej služby zranených 28 ľudí, vrátane štyroch detí.

Útok podľa predstaviteľa tiež spôsobil niekoľko požiarov, ktoré poškodili domy a vzdelávaciu inštitúciu.

Starosta Dnipra Borys Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu. Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom.

Jednu obeť a deväť zranených hlásili aj po útoku na Cherson. Mesto sa v stredu ráno stalo terčom útoku kĺzavých bômb. Keď na miesto dorazili záchranné zložky, ruské jednotky na miesto vypálili delostreleckú salvu, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

„Je to zámerná taktika Ruska, ktorej cieľom je narušiť záchranu zranených a ublížiť lekárom, záchranárom a policajtom,“ uviedol Prokudin a dodal, že útok poškodil športoviská, supermarket, obytné budovy a civilné vozidlá.

. (ČTK, TASR)

Rusi podnikli masívny dronový útok na Dnipro. Zabil najmenej jednu ženu a sedem ďalších ľudí zranil.

Šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame uviedol, že medzi zranenými je aj deväťmesačné dieťa zabitej ženy. Útok podľa činiteľa tiež spôsobil niekoľko požiarov, ktoré poškodili domy a vzdelávaciu inštitúciu.

Starosta Dnipra Borys Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu.

Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom. (ČTK)

Ruský prezident Putin prirovnal amerického miliardára Muska k tvorcovi sovietskych rakiet Sergejovi Koroljovovi.

Pri stretnutí so študentmi tiež povedal, že Musk je posadnutý Marsom.

"Akokoľvek sa to dnes môže zdať neuveriteľné, často sa stáva, že po nejakom čase sa takéto nápady uskutočnia. Rovnako ako sa svojho času stali skutočnosťou Koroljove nápady," povedal Putin podľa populárneho denníka Moskovskij komsomolec. "Let na Mars je veľmi zložitý a dnes sa zdá jeho uskutočnenie veľmi zložité," vyhlásil.

V Rusku bola tento mesiac podľa médií uvedená prvá divadelná hra o americkom miliardárovi. Predstavenie "Elon Musk a Ciolkovskij" sa chystalo v meste Kaluga ležiacom asi 200 kilometrov od Moskvy v rámci filmového festivalu o vesmíre. Akokoľvek obaja hrdinovia pochádzajú z rozdielnych epoch, stretávajú sa na scéne v hre, ktorej dej sa odohráva v dome teoretika vesmírnych letov Konštantína Eduardoviča Ciolkovského (1857-1935).

Musk podľa ruských médií svojho času o Ciolkovskom hovoril ako o jednom z najväčších géniov ľudstva. Za jeden zo svojich obľúbených citátov tiež označil Ciolkovského výrok, že Zem je kolískou ľudstva, ale nemožno celý život stráviť v kolíske. 

Nápadom s opakovateľne použiteľným prvým stupňom rakety dokázal Musk prekonať aj Ciolkovského či skôr jeho vyznávačov z ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, usúdil pred časom časopis Forbes vo svojom ruskom vydaní.

Koroljov bol kľúčovou postavou sovietskeho vesmírneho programu, ktorému sa podarilo dostať prvého človeka do vesmíru, Jurija Gagarina. Bol tvorcom nielen vesmírnych rakiet, ale aj rakiet vojenských, o ktoré sa opierala vojenská moc Sovietskeho zväzu a strategická rovnováha vo vzťahu k Spojeným štátom.

Vlani v októbri denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na viacero informovaných zdrojov z americkej, európskej i ruskej politiky písal, že Musk ako aktívny podporovateľ prezidentskej kandidatúry Donalda Trumpa je od konca roka 2022 v pravidelnom kontakte s ruským prezidentom Putinom.

Neverejné rokovania šéfa nepriateľskej mocnosti s jedným z najbohatších ľudí sveta, ktorý má vďaka spolupráci svojej firmy SpaceX na americkom vesmírnom programe prístup k tajným informáciám, sú pre amerických činiteľov znepokojujúce, uviedol denník. Podľa zdrojov denníka sa rozhovory točia okolo osobných a obchodných tém, ale aj súčasnej geopolitickej situácie.

Musk sa podľa denníka k informácii o kontaktoch s Putinom nevyjadril. Sám pred časom verejne vyhlásil, že sa s Putinom rozprával iba raz, a to pred ruskou inváziou na Ukrajinu a o vesmírnych technológiách. 

Vlani poskytol Putinovi priestor na svojej sieti X, kde odvysielal rozhovor moderátora Tuckera Carlsona s ruským prezidentom, ktorý množstvo komentátorov označilo za nekritickú Putinovu propagáciu. Šéf Kremľa v tomto interview označil Muska za človeka, ktorého nemožno zastaviť.

"Musíte s ním niekde nájsť spoločnú reč, musíte hľadať nejaké spôsoby, ako ho presvedčiť," povedal Putin. (ČTK)