Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj tvrdí, že ako súčasť ruskej armády bojujú stovky čínskych občanov

Číňania bojujúci za Rusko na Ukrajine patria podľa zdrojov z USA k žoldnierom bez priamych väzieb na čínsku vládu.

Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.

Čína označila Zelenského vyjadrenia za „nezodpovedné“ a tvrdí, že sama nie je súčasťou vojny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pridala sa Čína na stranu Ruska? Čo ukázalo zajatie čínskych vojakov na Ukrajine Čítajte 

Americkí predstavitelia pod zámienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše agentúra Reuters.

Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu.

Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.

Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu, a tak pomohla ukončiť vojnu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)

Zelenskyj navštívil svoje rodné mesto Kryvyj Rih. Pred týždňom si tam ruský útok vyžiadal 19 mŕtvych vrátane deviatich detí.

„Obyčajný okres. Všade naokolo sú len obytné budovy, len civilné stavby. Svet nesmie zabudnúť, že ľudské životy pre Rusko nič neznamenajú,“ dodal ukrajinský prezident.

Na zverejnenom videu prezident položil plyšového medveďa na detskom ihrisku, kde deti zomreli a kvety k provizórnym pamätníkom v blízkosti tamojšej školy.

Medzi obeťami minulotýždňového ruského útoku bolo deväť detí vo veku od troch do 17 rokov. Ďalších 75 ľudí vrátane 17 detí utrpelo zranenia. Útok poškodil 60 obytných budov, 23 domov a tri vzdelávacie inštitúcie.

Zelenskyj sa stretol s vojenskými predstaviteľmi a uviedol, že ich spoločné diskusie sa zamerali predovšetkým na posilnenie protivzdušnej obrany v Dnepropetrovskej oblasti.

„Len od začiatku roka došlo k viac ako 2 000 náletov,“ vyhlásil ukrajinský prezident. To je takmer dvakrát toľko ako v rovnakom období minulého roka.

Zelenskyj navštívil aj miestnu vojenskú nemocnicu, kde vojakom odovzdal medaily. Vojna po útoku Ruska na Ukrajinu trvá už viac ako tri roky. (TASR)

Dlhodobo odstavené autá v Prahe, ku ktorým sa po odtiahnutí z ulíc nikto nehlási, poputujú na Ukrajinu.

Autá, ktoré by čakalo zošrotovanie, sa magistrát českého hlavného mesta rozhodol venovať neziskovej organizácii Neohnutí, ktorá ich odošle na Ukrajinu.

Tam budú pomáhať obrancom v boji s ruskými agresormi. Informuje o tom portál Novinky.cz.

Organizácia vybrala šesť vhodných osobných vozidiel a dve dodávky, ktoré čaká opätovné sprevádzkovanie. Niektoré z vozidiel boli odstavené až tri roky. Pre Prahu ide o majetok bez účtovnej hodnoty, ktorý by inak smeroval na likvidáciu.

Na parkovisku dlhodobo odstavených áut v Prahe každoročne pribudne okolo sto vozidiel, ku ktorým sa nikto nehlási. Praha už preto chystá ďalšie vozidlá, ktoré by mohli poskytnúť neziskovej organizácii pomáhajúcej Ukrajine. (SITA)

Bývalého šéfa ruskej diplomacie Andreja Kozyreva označili v Rusku za takzvaného zahraničného agenta.

Prvý postsovietsky minister zahraničných vecí Kozyrev (74) od roku 2010 žije v Spojených štátoch.

Šéfom ruskej diplomacie bol za vlády bývalého prezidenta Borisa Jeľcina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Neskôr otvorene kritizoval politiku prezidenta Vladimira Putina aj vojenskú inváziu na Ukrajine. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval niekdajších kolegov na ministerstve zahraničných vecí, aby na protest odstúpili z funkcií.

Ministerstvo spravodlivosti ho vo vyhlásení obvinilo zo šírenia falošných informácií o politike ruskej vlády a ruskej armáde. Upozornilo tiež na jeho nesúhlas so „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako Moskva oficiálne nazýva inváziu na Ukrajine, a jeho údajnú spoluprácu so „zahraničnými platformami“.

Kozyrev v reakcii uviedol, že rozhodnutie poukazuje na „hlúposť tohto režimu“. „Som rád, že sa môžem pridať k šľachetným ľuďom, ktorých rovnako označili za zahraničných agentov,“ vyhlásil.

Ľudia a organizácie, ktoré v Rusku úrady označia za „zahraničných agentov“, sa musia takto identifikovať vo všetkých publikáciách aj na sociálnych sieťach, pripomenul Reuters. Ich verejné aktivity sú obmedzené a sú tiež povinní predkladať detailné správy o svojich financiách. (TASR)

Rusko zhromaždilo v Kurskej oblasti veľké sily. Na veľký postup za hranice to však zrejme stačiť nebude. (SME)

Zmluvu s ruskou armádou malo cez moskovské náborové centrum od júna 2023 do mája 2024 podpísať najmenej 51 Číňanov.

Uviedol to v piatok ruský investigatívny portál Važnyje istorii, informuje spravodajský web Kyiv Independent

Zistenia prišli len niekoľko dní potom, ako Bezpečnostná služba Ukrajiny oznámila, že zajala dvoch čínskych bojovníkov. Podľa dokumentu ukrajinskej tajnej služby, ktorý získal web Kyiv Independent, v súčasnosti slúži v ruských ozbrojených silách najmenej 163 čínskych občanov.

Na základe uniknutých údajov z ruských pohraničných a náborových služieb Vaznyje istorii zistili, že mnohí čínski občania pricestovali do Moskvy len niekoľko dní pred tým, ako sa dostavili na výberové miesto. Najmladší z regrútov mal 20 rokov, najstarší 51. (SITA)

Ruský prezident Putin diskutoval o Ukrajine s americkým vyslancom Witkoffom vyše štyri hodiny.

Diskusia sa týkala najmä konfliktu na Ukrajine. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovali agentúry AFP a Reuters.

Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti sa stretnutie skončilo po štyri a pol hodine. Spravodajca novín Izvestija i agentúra Interfax informovali, že rozhovory sa konali v budove prezidentskej knižnice v druhom najväčšom ruskom meste.

Hovorca Kremľa pred rokovaním povedal, že Vladimir Putin bude so Stevom Witkoffom pokračovať v diskusii o „rôznych aspektoch mierového plánu pre Ukrajinu“ a využije stretnutie na to, aby tlmočil pozíciu a hlavné záujmy Moskvy.

Hovorkyňa Bieleho domu schôdzku potvrdila s tým, že cestu osobitného vyslanca do Ruska a jeho stretnutie s Putinom považuje Washington za ďalší krok k prímeriu a mierovému riešeniu na Ukrajine. Trump podľa nej jasne ukázal, že je „neustále frustrovaný oboma stranami tohto konfliktu“ a želá si ukončenie bojov a vojny.

Witkoff v piatok v Petrohrade rokoval aj so šéfom Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirillom Dmitrijevom, ktorý bol nedávno vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruska pre spoluprácu so zahraničím.

S Putinom, ktorý v piatok v Petrohrade predsedal zasadnutiu o ruskej námornej flotile, sa Witkoff osobne stretol už dvakrát od januárového nástupu Trumpa do funkcie. Trump sa v súčasnosti pokúša dohodnúť prímerie a prípadný mier vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, v rokovaniach však došlo v uplynulých týždňoch len k malému pokroku.

Ukrajina potrebuje desať ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu civilistov, vyhlásil ukrajinský prezident.

Volodymyr Zelenskyj vyzval svojich spojencov na dosiahnutie pokroku ohľadom možného nasadenia vojenských síl v krajine a znovu informoval o stovkách čínskych vojakov, ktorí na ukrajinskom fronte bojujú po boku Ruska.

Zelenskyj sa prostredníctvom online hovoru prihovoril skupine spojencov Ukrajiny Ramstein.

„Viete, že Ukrajina má nedostatok systémov protivzdušnej obrany. Viete, že systémy Patriot môžu účinne chrániť pred balistickými hrozbami. Žiadam vás, aby ste sa v prvom rade zamerali na protivzdušnú obranu Ukrajiny. Naozaj ich potrebujeme. Desať systémov Patriot - slobodný svet ich má,“ uviedol Zelenskyj.

Spojencom tiež povedal, že možné nasadenie vojenských síl na Ukrajine po zastavení bojov by mohlo pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok proti prípadným budúcim ruským útokom.

„Musíme definovať jasné detaily týkajúce sa veľkosti, štruktúry, rozmiestnenia, logistiky, udržiavania, vybavenia a výzbroje tohto bezpečnostného kontingentu na Ukrajine,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Zelenskyj v piatok znovu hovoril o prítomnosti čínskych vojakov na ukrajinskom fronte.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pridala sa Čína na stranu Ruska? Čo ukázalo zajatie čínskych vojakov na Ukrajine Čítajte 

„Od tejto chvíle máme informácie, že najmenej niekoľko stoviek čínskych občanov bojuje ako súčasť ruských okupačných síl... To znamená, že Rusko sa jednoznačne snaží predĺžiť vojnu - aj s použitím čínskych životov," vyhlásil.

Kyjev tento týždeň uviedol, že jeho sily v Doneckej oblasti zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich za Moskvu. Zelenskyj následne obvinil Rusko, že do invázie zapojilo Peking. Kremeľ tvrdenia Ukrajiny poprel.

Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom trvá už viac ako tri roky a hoci sa krajiny dohodli na čiastočnom prímerí v Čiernom mori, útoky na oboch stranách pokračujú.

Rusko vynaloží vyše 88 miliárd eur na vyzbrojene námorníctva, oznámil prezident Putin.

„V nasledujúcom desaťročí je vyčlenených 8,4 bilióna rubľov (približne 88,6 miliárd eur) na výstavbu nových lodí a plavidiel pre námorníctvo,“ uviedol Putin na stretnutí v Petrohrade.

Podľa ruského prezidenta je prezbrojenie flotily nutné pre „nové nebezpečenstvo a výzvy“, ktoré prinášajú nové technológie, digitalizácia a politická situácia vo svete.

Putin pri vyhlásení nespomenul vojnu na Ukrajine, v ktorej Moskva prišla v Čiernom mori o niekoľko vojnových lodí. Namiesto toho ruský prezident ocenil rýchlosť budovania lodí.

Rusko podľa neho za posledných päť rokov skonštruovalo 49 vojnových lodí niekoľkých typov vrátane jadrových ponoriek vybavených hypersonickými raketami Zirkon. (TASR)

Členské krajiny NATO, ktoré podporujú Ukrajinu, sa zaviazali poskytnúť Kyjevu dlhodobú vojenskú pomoc.

Jej hodnota je viac ako 21 miliárd eur. Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to na stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny britský minister obrany John Healey. „Toto je rekordná suma v rámci vojenskej pomoci Ukrajine,“ konštatoval Healey.

„Rok 2025 je pre túto vojnu kritickým rokom,“ ďalej povedal Healey. „Teraz je rozhodujúci moment... aby obranný priemysel, armády a vlády zintenzívnili svoje úsilie," dodal.

Britský súd odsúdil bývalého ruského gubernátora anektovaného mesta Sevastopol Dmitrija Ovsiannikova.

Za úmyselné porušenie sankcií ho odsúdili na 40 mesiacov odňatia slobody.  Spojené kráľovstvo ich na neho uvalilo pred viac než štyrmi rokmi. 

Polovicu trestu si Ovsiannikov odsedí vo väzení a potom bude podmienečne prepustený, oznámila v piatok sudkyňa Sara Cockerillová. Ide o prvý prípad trestného stíhania v súvislosti s porušením sankcií voči Rusku, maximálny trest je sedem rokov odňatia slobody.

Ovsiannikova (48) londýnsky súd v stredu uznal vinným z obchádzania sankcií v období od februára 2023 do januára 2024, kedy si otvoril účet v londýnskej banke a vložil naň takmer 80-tisíc libier od svojej manželky. Odsúdený bol v šiestich bodoch obžaloby zo siedmich. Jeho brat Alexej (47) bol odsúdený v dvoch bodoch a manželku bývalého ruského gubernátora súd zbavil obvinení.

Spojené kráľovstvo na Ovsiannikova uvalilo sankcie koncom roka 2020 a zmrazilo jeho majetok v Británii. Zadržali ho v Londýne vo februári 2024 pre podozrenie z porušovania sankcií. Sevastopol viedol v rokoch 2017 až 2019, predtým i potom bol námestníkom ruského ministra priemyslu a obchodu.

Ovsiannikov je od januára 2023 držiteľom britského pasu. Získal ho aj napriek sankciám, pretože jeho otec sa narodil v Spojenom kráľovstve. (TASR)

Prvý námestník ukrajinského ministra obrany generálporučík Ivan Havryľuk na vlastnú žiadosť odchádza z funkcie.

Ako informuje web Ukrajinská pravda Havryľuk to povedal pre verejnoprávneho vysielateľa Suspiľne. Dôvody tohto rozhodnutia však nezverejnil.

Vysielateľ Suspiľne informoval, že 7. marca ukrajinská vláda schválila dvoch nových členov dozornej rady Agentúry pre obstarávanie v oblasti obrany, a to Ivana Havryľuka a Stanislava Hajdera. Haider je zodpovedný za inštitucionálny rozvoj ministerstva, Havryľuk mal na starosti obstarávanie na ukrajinskom ministerstve obrany.

Ruský prezident Putin sa stretne s vyslancom Spojených štátov Steveom Witkoffom.

Ich rozhovory sa budú týkať aj konfliktu na Ukrajine, žiaden prelom sa však neočakáva. Oznámil to Kremeľ.

„Diskusia o rôznych aspektoch mierového plánu pre Ukrajinu bude pokračovať,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom ruských štátnych médií. Putin podľa neho stretnutie využije na to, aby prostredníctvom vyslanca tlmočil prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi pozíciu a hlavné záujmy Moskvy.

Peskov doplnil, že schôdzka bude súčasťou výmeny názorov a procesu normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, preto by sa od nej nemali očakávať „nijaké prelomy“. (TASR)

Moskva sa môže pokúsiť uzavrieť dohodu o prímerí na Ukrajine so USA 9. mája, uviedol estónsky minister obrany.

V ten deň Rusko oslavuje víťazstvo v druhej svetovej vojne, dodal Hanno Pevkur.

„Spomeňte si na 24. február (deň, keď Rusko odštartovalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu). 23. február je dňom ruskej armády. Pre Kremeľ majú dátumy vždy veľký význam,“ povedal Pevkur novinárom v Bruseli.

„Preto si myslím, že aj 9. mája, ktorý je pre nás Dňom Európy a pre Rusko dňom ukončenia druhej svetovej vojny, sa Moskva pravdepodobne pokúsi dosiahnuť nejakú dohodu, prímerie alebo niečo podobné,“ konštatoval šéf estónskeho rezortu obrany.

Pevkur uviedol, že tento možný termín by mal motivovať partnerov Kyjeva, aby urýchlili dodávky vojenskej podpory Ukrajine. (SITA)

Estónske námorníctvo zadržalo neďaleko ostrova Aegna ropný tanker Kiwala, ktorý je súčasťou ruskej tieňovej flotily.

Loď sa neplavila pod žiadnou vlajkou a smerovala z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga.

Veliteľ estónskeho námorníctva Ivo Värk na piatkovej tlačovej konferencii uviedol, že zadržanie tankera nesúvisí s poškodením kritickej infraštruktúry. Dodal, že na plavidlo uvalila sankcie za predchádzajúce aktivity Európska únia a najmenej tri nečlenské krajiny EÚ.

„Účelom zadržania je skontrolovať dokumenty a právny štatút lode. Prehliadku na palube vykonávajú príslušné orgány,“ povedal Värk.

Estónske úrady začali zadržanie tankera pripravovať vo štvrtok večer ešte predtým, ako vstúpil do výhradnej ekonomickej zóny Estónska.

Veiko Kommusaar z estónskej pohraničnej stráže uviedol, že zadržaný tanker sa neplavil pod nijakou vlajkou, čo je zakázané. „Estónsko využilo svoje právo zadržať plavidlo na inšpekciu,“ konštatoval.

V rámci prehliadky sa kontroluje technický stav lode, poistenie a doklady 24 členov posádky. Kapitánom lode je čínsky štátny príslušník a počas doterajšieho vyšetrovania spolupracoval.

Podľa ukrajinského portálu WarSanctions je plavidlo Kiwala súčasťou ruskej tieňovej flotily a podieľa sa na vývoze ruskej ropy a ropných produktov do tretích krajín. Portál ďalej uvádza, že jeho majitelia sa často menili, aby sa predišlo odhaleniu priamych väzieb na Rusko a utajili sa skutoční príjemcovia nákladu. Portál tiež tvrdí, že tanker Kiwala sa plaví pod vlajkou Džibutska. (TASR)

Vyslanec USA Witkoff v Petrohrade rokoval so šéfom Ruského fondu priamych investícií Kirillom Dmitrijevom.

Ten bol nedávno vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruska pre spoluprácu so zahraničím.

Ako prvý o ceste Witkoffa do Ruska informoval server Axios, podľa ktorého by sa mohol stretnúť aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Witkoffov príchod do Ruska následne potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

O možnej schôdzke s Putinom bude Moskva podľa Peskova informovať v prípade, že sa naozaj uskutoční. Ruský prezident bude v Petrohrade v piatok predsedať podľa Kremľa "mimoriadne dôležitému" stretnutiu, ktoré sa zameria na otázky spojené s ruskou námornou flotilou.

Od nástupu Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári rokoval Witkoff so šéfom Kremľa osobne už dvakrát. Trump sa v súčasnosti pokúša dohodnúť prímerie a prípadný mier vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom.

Witkoff sa podľa ruských médií stretol s Dmitrijevom v jednom z petrohradských hotelov. Bližšie informácie bezprostredne neboli známe. Jeho návšteva sa koná iba deň po tom, čo si Spojené štáty a Rusko vymenili dvoch zajatcov a v čase, keď sa obe krajiny snažia zlepšiť vzájomné vzťahy, ktoré počas uplynulých rokov klesli na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny. (TASR)

Splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff pricestoval na rokovania do Ruska.

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Nepotvrdil, či sa s Witkoffom stretne ruský vodca Vladimir Putin, ale povedal, že Moskva bude „informovať“, ak sa schôdzka uskutočni. Ide o tretiu návštevu Trumpovho splnomocnenca v krajine.

Witkoff sa od Trumpovho návratu do Bieleho domu počas návštev v Rusku s Putinom už dvakrát stretol.

Návšteva sa uskutočňuje deň po tom, ako si obe krajiny vymenili väzňov. Obe strany sa tak snažia zlepšiť vzťahy, ktoré sa pre ruskú agresiu proti Ukrajine dostali na najnižšiu úroveň od čias studenej vojny.

Po svojom druhom stretnutí s Putinom v marci Steve Witkoff ruského vodcu pochválil. Trumpov splnomocnenec povedal, že Putin je „skvelý líder“ a „nie je zlý človek“. (SITA)

Nový balík nemeckej pomoci Ukrajine bude zahŕňať štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T a 100-tisíc kusov munície.

Oznámil to nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemecký televízny spravodajský kanál n-tv.

Novú pomoc Kyjevu Pistorius ohlásil počas stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli. Balík bude obsahovať aj 15 tankov Leopard 1 a prieskumné drony.

Pistorius okrem toho povedal, že Nemecko chce pre Ukrajinu v nadchádzajúcich rokoch zabezpečiť ďalšie systémy IRIS-T a 1 100 pozemných pozorovacích radarov. (SITA)

Ruské vojská sa blížia k Dnepropetrovskej oblasti, dobyli obec Oleksandropil a prenikli do Uspenivky.

Tá leží len šesť kilometrov od hranice oblasti, informoval server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na projekt Deepstate, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde.

Ruským jednotkám sa doteraz nepodarilo preniknúť do Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, hoci sa o to každý deň pokúšajú, uviedol v piatok v ukrajinskej televízii šéf oblastnej správy Volodymyr Arťuch podľa serveru RBK-Ukrajina.

O deň skôr ruské ministerstvo obrany oznámilo dobytie ukrajinskej dediny Žuravka v Sumskej oblasti. Táto obec sa podľa DeepState nachádza v "krajine nikoho", ktorú neovláda ani jedna strana.

O dobytí obce Oleksandropil, spolu s ďalšími dedinami a mestom Selydove, informovalo ruské ministerstvo obrany už na začiatku vlaňajšieho novembra. Kyjev sa vtedy k ruským tvrdeniam nevyjadril.

Postup ruských síl na Ukrajine od vlaňajšieho novembra mesiac od mesiaca spomaľuje, upozornil v pondelok americký Inštitút pre výskum vojny (ISW).

Kým vlani v novembri ruská armáda na Ukrajine nanovo ovládla 730 kilometrov štvorcových, za marec to bolo 143 kilometrov štvorcových, uviedli americkí analytici s odvolaním sa na údaje britského ministerstva obrany a vlastné sledovanie.

Šéfka diplomacie Únie Kallasová vyhlásila, že Rusko eskaluje vojnu na Ukrajine.

Ruské útoky na Ukrajine, najmä na tamojších civilistov „sú najsmrtiacejšími od začiatku vojny“, povedala Kallasová pre rozhlasovú stanicu BBC.

„Je zrejmé, že Rusko naozaj eskaluje. Na mier sú potrební dvaja, ale na vojnu stačí jeden a je jasné, že Rusko chce vojnu,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ.

Na otázku v súvislosti s jej tvrdením, že Čína je „hlavným podporovateľom“ ruskej vojny odpovedala, že 80 percent tovaru dvojakého použitia, ktorý využíva ruská armáda, pochádza z Číny.

Britská vláda v spolupráci s Nórskom oznámila balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 450 miliónov libier.

Balík počíta s financovaním státisícov bezpilotných lietadiel, protitankových mín, radarov aj s opravami vojenských vozidiel.

Oznámili ho v deň, keď sa v Bruseli koná rokovanie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré na úrovni ministrov obrany zhruba 50 štátov organizuje Británia a Nemecko.

Súčasťou balíka je 350 miliónov libier (408 miliónov eur) od Spojeného kráľovstva, ďalšie finančné prostriedky poskytne Nórsko prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu pod vedením Británie. Približne 160 miliónov libier (186 miliónov eur) pôjde na zabezpečenie opráv a údržby vozidiel a vybavenia, ktoré Spojené kráľovstvo už poskytlo Ukrajine.

Zahŕňa aj vojenskú pomoc na „boj zblízka" - financovanie radarových systémov, protitankových mín a státisícov dronov - v hodnote viac ako 250 miliónov libier. Podporné vybavenie dodajú britskí a ukrajinskú dodávatelia.

„Musíme sa snažiť zabrániť ruskej agresii tým, že budeme pokračovať v posilňovaní ukrajinskej obrany,“ povedal britský minister obrany John Healey, ktorý spolu s nemeckým rezortným náprotivkom Borisom Pistoriusom povedie rokovania kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Dodal, že rok 2025 je pre Ukrajinu rozhodujúci. (TASR)

Najmenej jeden človek prišiel o život a piati ďalší utrpeli zranenia pri ruskom raketovom útoku v meste Dnipro.

 Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Rusko celkom jasne ignoruje diplomaciu a využíva svoje kontakty so svetom výlučne na svoje ciele - nie v záujme ukončenia vojny," povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve.

„Teraz je potrebné použiť taktiku nátlaku na Rusko s cieľom skoncovať s týmto terorom, s touto vojnou. Ďakujem každému po celom svete, kto nám v tomto úsilí pomáha,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň uviedol, že v priebehu štvrtka Rusko útočilo okrem Dnipra aj na hlavné mesto Kyjev a mesto Nikopol. Ruské útoky zaznamenali okrem toho i v Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Mykolajivskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.

Trumpov vyslanec Witkoff odcestoval do Ruska, kde sa podľa serveru Axios stretne s Putinom.

Trump sa snaží Moskvu presvedčiť, aby súhlasila s prímerím na Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Witkoff, ktorého si Trump vybral ako splnomocnenca pre Blízky východ, sa ujal tiež kontaktov administratívy amerického prezidenta s Kremľom a medzitým v Moskve dvakrát rokoval s Putinom. Súčasná schôdzka tak bude tretia.

Trumpova administratíva sa snaží sprostredkovať dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom o prímerí či ukončení vojny, ktorú rozpútala Moskva. Washington v posledných týždňoch skúšal dohodnúť čiastočné dohody o prímerí týkajúce sa energetiky a Čierneho mora, ale obe stroskotali, napísal Reuters.

Trump však stále verí, že sa podarí dojednať plošné prímerie, pripomína Axios. Ukrajina s návrhom bez ďalších podmienok už skôr súhlasila, Moskva uvádza, že s myšlienkou súhlasí, zároveň ale požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio pred týždňom na rokovaní ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie vyhlásil, že Putin sa bude musieť čoskoro vyjadriť, či to s prímerím myslí naozaj vážne.

Ukrajina sa už vyše troch rokov bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii a USA sa pod vedením bývalého prezidenta Joea Bidena spoločne s ďalšími západnými krajinami postavili na stranu Kyjeva, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie.

Po januárovom Trumpovom návrate do Bieleho domu USA zmenili postoj ku konfliktu a obnovili kontakty s Rusmi, čo Američania odôvodňujú práve snahou sprostredkovať prímerie.

Rusko prišlo počas uplynulého dňa o ďalších vyše 1 200 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 930 210 vojakov. Počas štvrtka prišli Rusi o 1 210 vojakov, jeden tank, 15 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 122 dronov, 61 delostreleckých systémov a 165 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 580 tankov, 22 048 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 43 679 vozidiel a autocisterien, 26 043 delostreleckých systémov, 1 360 odpaľovacích raketových systémov, 1 127 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 32 200 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 798 kusov špeciálnej techniky.

Británia zvažuje, že na Ukrajinu na päť rokov vyšle vojakov, píše The Telegraph s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Vojaci by podľa neho na Ruskom napádanú Ukrajinu boli vyslaní v rámci plánu, o ktorom teraz Londýn rokuje so svojimi spojencami.

Jeden z variantov plánu, o ktorý ide, je podľa zdrojov servera vyslanie Európanmi vedených síl na Ukrajinu. Ich úlohou by bolo odradiť Rusko od porušenia možnej dohody o prímerí a zároveň by uľavilo ukrajinským vojakom.

Hovorca britského premiéra Keira Starmera v marci podľa agentúry Reuters uviedol, že "významný počet" krajín je ochotných poskytnúť Ukrajine mierové sily v prípade, že bude uzavretá mierová dohoda s Ruskom.

Británia a Francúzsko tvoria základ takzvanej koalície ochotných, teda krajín, ktoré spoločne diskutujú o ďalšej podpore Ukrajiny. Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland.

Súčasťou koalície nie sú Spojené štáty, napokon vznik skupiny je reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajinu po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa. (ČTK)

Britský princ Harry prišiel na neohlásenú návštevu Ukrajiny. V Ľvove sa stretol s ľuďmi zranenými vo vojne.

Harry navštívil ortopedickú kliniku Superhumans Center vo Ľvove, ktorá vykonáva rehabilitácie pre zranených vojakov a civilistov a zároveň zadarmo poskytuje protézy, rekonštrukčné operácie a psychologickú pomoc.

Vojvoda zo Sussexu, ktorý slúžil desať rokov v britskej armáde, z toho dvakrát v Afganistane, sa zameriava na pomoc zraneným vojakom dlhodobo.

V roku 2014 založil hry Invictus Games, ktoré zraneným veteránom ponúka príležitosť súťažiť v športových disciplínach podobných paralympiáde.

Harryho sprevádzala skupina ľudí z nadácie Invictus Games, vrátane štyroch veteránov, ktorí prešli podobnou rehabilitačnou skúsenosťou.

Štyridsaťročný Harry, druhorodený syn kráľa Karola III., je iba druhým členom britskej kráľovskej rodiny, ktorý od začiatku ruskej celoplošnej invázie vo februári 2022 navštívil Ukrajinu. Jeho teta vojvodkyňa z Edinburghu Sophie, manželka britského princa Edwarda, najmladšieho brata kráľa, Ukrajinu navštívila vlani v apríli.

Britská kráľovská rodina otvorene podporuje Ukrajinu. (ČTK)