Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci zajali v boji dvoch čínskych vojakov, povedal Zelenskyj

USA označili za „znepokojujúce“, že čínski občania bojujúci na strane Ruska boli zajatí v bojoch vo vojne na Ukrajine.

Podľa Washingtonu to svedčí o istej miere podpory Moskvy zo strany Pekingu, píše agentúra AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že jednotky Kyjeva zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských síl. Vyhlásil, že Kyjev bude žiadať vysvetlenie od Číny a tiež, aby k tejto situácii zaujali postoj aj jeho spojenci.

„To, že boli zajatí čínski vojaci je znepokojujúce,“ povedala novinárom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. Čína podľa nej patrí k hlavným aktérom, ktorí Rusku umožňujú viesť vojnu na Ukrajine. „Čína dodáva takmer 80 percent produktov dvojakého použitia, ktoré Rusko potrebuje na pokračovanie vojny," vyhlásila.

Moskva a Peking prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu odkedy Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Čína sa ale v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane na rozdiel od USA a západných krajín.

„Pokračujúca spolupráca medzi týmito dvoma jadrovými mocnosťami len ďalej prispeje ku globálnej nestabilite a spôsobí, že Spojené štáty a ďalšie krajiny budú menej bezpečné a menej prosperujúce,“ doplnila Bruceová. (TASR)

Od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo v krajine približne 13-tisíc civilistov, odhaduje Organizácia Spojených národov.

Povedal to Bezpečnostnej rade koordinátor OSN pre núdzovú pomoc Tom Fletcher, informovala agentúra DPA.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) si vojna vyžiadala najmenej 12 910 civilných obetí vrátane 682 detí. V období od 24. februára 2022 do 31. marca 2025 zároveň utrpelo zranenia ďalších 30 700 osôb. Fletcher však ozrejmil, že skutočné čísla sú pravdepodobne ešte vyššie. Iba od konca februára do konca marca zahynulo viac než 170 ľudí, píše DPA.

Pri ruských útokoch aj naďalej zomierajú civilisti. Medzi poslednými bol úder na priemyselné mesto Kryvyj Rih, kde raketa zasiahla i detské ihrisko. Koordinátor zdôraznil, že dochádza k opakovanému porušovaniu medzinárodného práva na Ukrajine i v rámci ďalších svetových konfliktov.

„Nielenže rázne nestojíme za medzinárodným právom, ale v niektorých prípadoch ho dokonca znehodnocujeme,“ zdôraznil Fletcher. „Táto skutočnosť spája všetky konflikty, a pokiaľ vaše princípy platia len pre vašich oponentov, nejde o humanitárne princípy," dodal. (TASR)

V Charkove sa chystá súd s ruským agentom, zastrelil ukrajinského vojaka a chcel zabiť vysokopostavených úradníkov.

O život mal pripraviť aj šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova. Od ruskej tajnej služby FSB za to mal získať odmenu 50-tisíc dolárov. Hrozí mu doživotie.

Oznámila to ukrajinská prokuratúra. Dopadnúť "ruského Jamesa Bonda" pomohol obal od kefíru, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka vyšetrovateľov.

Prokuratúra nezverejnila meno obžalovaného, len uviedla, že päťdesiatpäťročný muž pochádza z Jevpatorije na okupovanom Kryme a že bol v minulosti opakovane odsúdený. Strážnici zákona ho dopadli vo vlaku vlani na konci októbra, keď už bol na úteku z Charkova, kde po ňom pátrali. Pripomenula tiež, že na Ukrajine platí prezumpcia neviny až do právoplatného odsúdenia.

"Agent mal dvojité občianstvo a veľmi starostlivo sa skrýval. Vystopovať ho pomohli svedkovia a vzniesť obvinenie test DNA, "napísala Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka charkovských vyšetrovateľov Serhija Bolvinova.

Pre políciu prípad začal vlani v marci vraždou ukrajinského vojaka, zastreleného ranou do chrbta. Kriminalisti vtedy zrekonštruovali celú trasu, ktorou vojak ušiel na ceste k svojmu domovu od obchodu s mliečnymi výrobkami cez športové ihrisko. A práve tam našli nábojnicu od guľky, pochádzajúcu zo špeciálneho náboja pre pištoľ PSS pre bezhlučnú a bezzábleskovú streľbu, používanú ruskými špeciálnymi jednotkami, a tiež dvoch svedkov. Tí spolu so záznamami pouličných kamier pomohli vytipovať podozrivého, ktorému jeden z miestnych penzistov prenajímal byt.

So súdnym povolením vyšetrovatelia prehľadali byt, v ktorom našli inkriminovanú pištoľ a tiež získali vzorky DNA a odtlačky prstov, ale sám podozrivý zmizol. Ešte stačil vyhodiť jeden úrad do povetria.

Jeden z policajtov potom na záberoch rozpoznal podozrivého, ktorého poznal ako páchateľa drobných krádeží pod iným menom. Táto stopa pomohla strážcom zákona získať kvalitné vyobrazenie podozrivého. A stopy jeho DNA našli vo vyhodených odpadkoch, okrem iného obale od kefíru, odkiaľ stopa viedla k supermarketu, ktorého strážnici rozpoznali podozrivého na snímke ako muža, ktorý oba výrobky ukradol.

Počas vyšetrovania si tak kriminalisti uvedomili súvislosť medzi jednotlivými prípadmi.

Muž bol dopadnutý v deň, keď si náčelník vojenskej správy mesta Derhači všimol niečo podozrivé pod svojím vozidlom. Policajným pyrotechnikov zabralo takmer štyri hodiny, kým nastraženú bombu zneškodnili. Zadržaný muž podľa vyšetrovateľov priznal, že túto zákazku dostal od svojho riadiaceho dôstojníka z 5. správy FSB. Neskôr priznal, že ďalšou obeťou sa mal stať Synehubov, ktorého dostal za úlohu zniesť zo sveta pred zrakmi verejnosti.

"Obvinený je teraz vo väzbe. Je sám so sebou spokojný a pokladá sa za ekvivalent ruského Jamesa Bonda. Ale hovorí si diverzant, a nie špión. O svojej práci dopodrobna rozpráva v nádeji, že sa stane takým populárnym, že ho vymení (za zajatých Ukrajincov), "dodal náčelník Bolvinov. Spoluobčanov vyzval k bdelosti. Je potrebné si všímať aj maličkosti, pretože "človek kupujúci si kefír môže byť aj človekom ovešaným ruskými granátmi". (ČTK)

Rusko začalo vojenské cvičenia v Arktíde, do ktorých sa zapojilo 20 lodí a približne 1500 príslušníkov ozbrojených síl.

Uviedla to ruská tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na vedenie flotily. Informuje o tom agentúra DPA.

„Pri týchto manévroch nacvičovalo vojenské vedenie Severnú flotilu v oblasti riadenia síl a jednotiek na ochranu námorných komunikácií a tiež obranu ruskej vojenskej a civilnej infraštruktúry v Arktíde,“ uvádza sa v tlačovej správe flotily. Podľa nej budú cvičenia trvať niekoľko dní, no bližšie informácie už neposkytla.

Putin označil Arktídu za strategicky dôležitú oblasť pre Rusko. Nedávno však tvrdil, že NATO plánuje premeniť túto lokalitu na predmostie možného konfliktu, píše DPA.

Podľa šéfa Kremľa budú v regióne údajne nasadené aj jednotky NATO z Fínska a Švédska.

Rusko sa z Arktídy vytlačiť nenechá, zdôraznil ruský líder podľa DPA. (TASR)

Plavecké bazény, ihriská či zábavné parky. Fínske podzemné zariadenia môžu slúžiť aj ako protiatómové kryty.

Podzemné zariadenia vo Fínsku ponúkajú inšpiráciu v čase, keď Európa zvyšuje pripravenosť na ruské hrozby.

Fínsko, ktoré zdieľa s Ruskom dlhú 1 340-kilometrovú hranicu, má sieť civilných obranných krytov v rámci svojej stratégie pripravenosti, ktorá siaha ešte do čias spred druhej svetovej vojny.

Vybúrané do granodioritového podložia Helsínk, desiatky metrov pod zemou, ľudia všetkých vekových kategórií plávajú a relaxujú v bazénoch alebo saunách v rozľahlej plavárni Itakeskus. Komplex je jedným z 50 500 civilných obranných krytov vo Fínsku, ktoré majú súhrnnú kapacitu pre približne 4,8 milióna z 5,6 milióna obyvateľov krajiny.

Bazény, ktoré môžu pojať až 3 800 ľudí, sa dajú vyprázdniť a premeniť na bombovzdorný kryt do 72 hodín. „Toto je najväčší civilný obranný kryt na svete, ktorý slúži ako plaváreň,“ vysvetlil Teemu Raatikainen, ktorý je vedúcim údržby už takmer 30 rokov.

Fínska bezpečnostná stratégia založená na dlhodobých investíciách do armády a pripravenosti, vrátane civilných obranných krytov, vzbudila medzinárodný záujem po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a zhoršenej bezpečnostnej situácii v celej Európe. Kryty sú veľmi dobre udržiavané, pretože ich ľudia používajú aj v bežných časoch.

Fínsky prístup zapojenia všetkých sektorov spoločnosti do bezpečnosti sa stal akousi „ochrannou známkou“ Fínska po jeho vstupe do NATO v roku 2023, povedal Matti Pesu, starší výskumník Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. Kryty sú navrhnuté tak, aby odolali výbuchom, zrúteniu budov, radiácii a toxickým látkam.

Fínsko, kde je vojenská služba povinná pre všetkých mužov a dobrovoľná pre ženy, dokáže rýchlo zmobilizovať približne 280-tisíc vojakov a celková vojenská rezerva zahŕňa približne 900-tisíc ľudí. Severská krajina oznámila, že do roku 2029 zvýši výdavky na národnú obranu na najmenej tri percentá HDP v reakcii na bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska. (SITA)

Chorvátsko chce zvýšiť výdavky na obranu na dva a pol percenta HDP do roku 2027 a na tri percentá do roku 2030.

Uviedol to minister obrany Ivan Anušič. Ide o poslednú členskú krajinu NATO, ktorá sa zaviazala zvýšiť financovanie obrany po tlaku zo strany americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Informujú o tom agentúry Reuters a HINA.

Krajina v súčasnosti vynakladá dve percentá z HDP na obranu. „Chorvátsko intenzívne pracuje na rozvoji svojho obranného priemyslu a prehĺbení spolupráce so spojencami,“ uviedol Anušič na zbrojnom veľtrhu v Záhrebe.

„Mnohé európske, no i ďalšie krajiny vážne prehodnocujú svoje bezpečnostné stratégie v reakcii na súčasne hrozby, ktorým Európa čelí," povedal minister. „Našou stratégiou je podpora domácich spoločností, ktoré vyvíjajú nové technológie a poznatky s cieľom dosiahnuť sebestačnosť vo vojenskom vybavení a výzbroji,“ poznamenal Anušič.

Minister obrany dodal, že chorvátske ozbrojené sily rokovali s Nemeckom o kúpe tankov Leopard, ktoré by sa do krajiny mali dodať v roku 2028. Ide o súčasť úsilia celej Európy posilniť svoje vojenské kapacity pre obavy, že Washington odstúpi od ochrany regiónu, píše Reuters. (TASR)

Na Ukrajine bolo odmínovaných vyše 35-tisíc kilometrov štvorcových územia, uviedol po zasadnutí vlády premiér Šmyhaľ.

„Nezastavujeme sa a ďalej rozširujeme naše schopnosti. Máme v prevádzke 260 odmínovacích vozidiel. Máme už 87 operátorov na odmínovanie. Takmer 5 500 statočných mužov a žien pracuje na vyčistení našej krajiny od ruských mín,“ zdôraznil Šmyhal.

Pre zaujímavosť, plocha 35-tisíc kilometrov štvorcových predstavuje územie väčšie ako Belgicko.

Podľa Šmyhaľa vojna zasiahla viac ako 174-tisíc kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo je približne polovica Nemecka či dohromady Maďarsko spolu s Českom. (SITA)

Poprední členovia europarlamentu a ukrajinského parlamentu vyjadrili podporu procesu pristúpenia Kyjeva do EÚ.

Europarlament a ukrajinský parlament na online stretnutí diskutovali o budúcnosti Kyjeva v Európskej únii.

Zaviazali sa tiež k užšej spolupráci, informuje tlačová správa Európskeho parlamentu.

Členovia parlamentov diskutovali o spolupráci medzi oboma inštitúciami s cieľom pripraviť Ukrajinu na budúci vstup do EÚ. „Predsedovia výborov oboch parlamentov znovu potvrdili svoj pevný záväzok voči ukrajinskej odolnosti a demokracii a voči spoločnej európskej budúcnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová vo videopríhovore poznamenala, že „Ukrajina má svoje oprávnené miesto v európskej rodine. Ukrajina výrazným pokrokom v reformách dokázala, že je pripravená na to, aby sa tieto zrýchlené prístupové rozhovory posunuli ďalej, a odpoveď nášho Parlamentu je rovnako jasná: naša Únia musí pokračovať s ešte väčším odhodlaním a činmi.“

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk sa poďakoval EÚ a najmä europarlamentu za podporu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Poukázal tiež na odhodlanie Kyjeva dosiahnuť pokrok na ceste k európskej integrácii. Išlo o druhé takéto stretnutie, pričom prvé sa uskutočnilo ešte 12. apríla 2023.

V stredu bude v Bruseli desiate zasadnutie Rady pre pridruženie EÚ – Ukrajina. Bude sa na ňom rokovať o politických otázkach a bilaterálnych vzťahoch. Zasadnutiu bude predsedať ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ a delegáciu eurobloku bude viesť šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr. Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. EÚ a Ukrajina spolupracujú aj v rámci Východného partnerstva. (TASR)

Nové kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ruskom sa uskutoční 10. apríla v Istanbule, vyhlásil, hovorca Kremľa Peskov.

Na schôdzke sa zúčastnia predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín. Peskov však nešpecifikoval, o akých témach budú ruská a americká delegácia rokovať. Správa prišla, keď americký prezident Donald Trump opätovne nalieha na prímerie na Ukrajine.

Začiatkom tohto mesiaca pricestoval do Washingtonu ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev, aby v mene Putina rokoval s americkými predstaviteľmi a sa stretol so splnomocnencom prezidenta USA Stevom Witkoffom.

Rozhovory neskôr potvrdilo aj americké ministerstvo zahraničných vecí. „Na programe rokovania nie sú žiadne politické ani bezpečnostné otázky, a Ukrajina nie je - absolútne nie - na programe. Tieto rozhovory sú zamerané výlučne na činnosť našich veľvyslanectiev,“ zdôraznila hovorkyňa americkej diplomacie Tammy Bruceová. (SITA, Kyiv Independent, TASR)

Spojené štáty by mohli z východnej Európy stiahnuť desaťtisíc vojakov, informovala americká televízia NBC News.

V roku 2022 po vypuknutí ruskej vojny proti Ukrajine bývalý prezident Joe Biden vyslal do východnej Európy približne ďalších 20-tisíc amerických vojakov, aby posilnili východné krídlo NATO. NBC News citovala šesť amerických a európskych predstaviteľov, ktorí potvrdili diskusie o znížení počtu týchto nasadených vojakov o polovicu najmä v Rumunsku a Poľsku.

Akékoľvek zmenšenie počtu amerických síl by zvýšilo „ochotu prezidenta Vladimira Putina zasahovať rôznymi spôsobmi do celého spektra záležitostí v Európe,“ povedal pre NBC Seth Jones z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

V súčasnosti sa v Európe nachádza okolo 100-tisíc amerických vojakov, z ktorých približne 65-tisíc je na kontinente natrvalo, zvyšok tvorí rotujúci personál a posily. (SITA)

Rusku zostalo už len asi 15 percent rakiet, ktoré malo na začiatku invázie, tvrdí vojenský analytik.

Rusko už štvrtý rok pravidelne podniká masívne útoky proti Ukrajine pomocou rôznych typov rakiet a bezpilotných lietadiel. Keďže však ruský vojensko-priemyselný komplex nedokáže úplne doplniť zásoby rakiet, počet takýchto útokov sa znížil.

V rozhovore pre TV Freedom to povedal vojenský analytik Alexej Getman.

„Nepočítajúc to, čo vyprodukujú, Rusko dnes má asi 15 % z toho, čo malo na začiatku vojny,“ vyhlásil Getman. Poznamenal, že ak Rusko ostreľuje Ukrajinu raketami raz za mesiac, použije asi sto rakiet, ale ak ostreľovanie nastáva menej často ako raz za mesiac, tak viac ako sto rakiet.

„Toto je približne počet rakiet, ktoré dnes dokáže Ruská federácia vyrobiť.“

Podľa Getmana raketový útok na Ukrajinu, ktorý Rusko spustilo 6. apríla ráno, nebol taký masívny ako predtým.

„S najväčšou pravdepodobnosťou sa v najbližších dňoch môžeme dočkať ďalšieho útoku, možno aj s väčším počtom rakiet. Pretože už viac ako mesiac neútočili hlboko do našej krajiny a majú dostatok zásob týchto rakiet na ďalší takýto silný útok,“ skonštatoval analytik. (SITA)

Ukrajinský ústup z Kurskej oblasti už cítia aj ukrajinskí civilisti. Rusko začína bombardovať dediny pri hraniciach. (Washington Post)

Maďarsko je súčasťou Putinovho tímu, tvrdí estónsky minister zahraničia Tsahkna.

Európska únia sa blíži k momentu, keď odoberie Maďarsku hlasovacie práva v Rade EÚ z dôvodu blokovania rozhodnutí týkajúcich sa Ruska, myslí si Tsahkna.

„Článok 7 Zmluvy o Európskej únii však umožňuje, aby bol členský štát zbavený hlasovacích práv, ak jeho členstvo ohrozuje bezpečnosť Európy a ostatných členov. Presne to robí Orbán,“ vysvetlil Tsahkna.

Odmietol však tvrdenia o údajnom rozdelení kontinentu. „Buďme úprimní. Aby sme boli rozdelení, potrebujete dve veľké strany. Pri Maďarsku tu máme veľmi slabú krajinu, ktorá je súčasťou Putinovho tímu a nie súčasťou nášho európskeho tímu,“ zdôraznil.

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v nedávnom rozhovore pre agentúru SITA upozornil, že maďarský premiér Viktor Orbán sa obracia na Rusko a Čínu, pretože už zrejme nemá príliš na výber.

„Viktor sa politicky odklonil alebo spustil z dvoch dôvodov. A jedným z nich boli ekonomické ťažkosti, do ktorých sa dostali. Orbánovi sa do reforiem nechcelo a neurobil to, čo robili povedzme Gréci, keď sa dostali do ekonomických ťažkostí... On sa obrátil na Čínu a na Rusko. A podľa môjho názoru sa už tým pádom vezie, pretože keď si požičiam peniaze, musím tak trošku aj poslúchať,“ povedal Dzurinda. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinci zajali dvoch čínskych občanov, ktorí bojovali v ruskej armáde proti Ukrajine, uviedol Zelenskyj.

„Máme informácie, že takýchto čínskych občanov je v jednotkách okupantov oveľa viac ako dvaja,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj podľa webu Kyiv Independent. Vojaci zajatí v Doneckej oblasti mali pri sebe doklady či platobné karty s osobnými údajmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zajala dvoch čínskych vojakov bojujúcich za Rusko Čítajte 

Na strane Ruska doteraz bojovali najmä severokórejské jednotky, zapojenie čínskych vojakov by bolo ďalšou eskaláciou vo vojne. Čína čelí obvineniam, že Rusku dodáva zbrane.

Ukrajinské úrady zadržali muža podozrivého z vraždy a plánovania útokov na príkaz Ruska.

Úrad generálneho prokurátora oznámil, že na príkaz ruskej Federálnej bezpečnostnej služby vlani v marci podozrivý zastrelil ukrajinského vojaka. Okrem toho tiež nastražil a odpálil výbušniny v strategicky dôležitých budovách v ukrajinskom meste Charkov.

Muž je podľa prokurátorov podozrivý z nastraženia výbušniny pod autom Charkovského predstaviteľa Viačeslava Zadorenka, ktorý nastraženú bombu pod svojím vozidlom spozoroval.

Okrem toho mal na príkaz Federálnej bezpečnostnej služby podozrivý za odmenu 50.000 dolárov zabiť gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova. Keď si však uvedomil, že po ňom už pátrajú ukrajinské orgány, „pozastavil“ úlohu, uviedol ukrajinský úrad na Telegrame. (TASR)

Ruská armáda tvrdí, že získala späť kľúčovú dedinu v Kurskej oblasti. Kremeľ tvrdí, že tak získal väčšinu svojho územia v oblasti.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky prevzali kontrolu nad dedinou Gujevo, ktorá leží pri ukrajinských hraniciach, južne od mesta Sudža, ktoré Moskva opätovne obsadila minulý mesiac.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v pondelok po prvýkrát potvrdil že ukrajinské sily pôsobia na území ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Kurskou oblasťou. Kremeľ sa v utorok k Zelenského tvrdeniam odmietol vyjadriť.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Rusko od začiatku rokovaní o prímerí zintenzívnilo dvojnásobne útoky dronmi, ukazuje analýza The Telegraph.

Počas 30 dní od spustenia rokovaní, ktoré sa začali 18. februára, Rusko uskutočnilo 4 776 útokov bezpilotných lietadiel na Ukrajinu. Počas 30 dní pred 18. februárom to bolo dovedna 3 148 útokov.

Odborníci tvrdia, že Moskva zintenzívnila útoky, aby prinútila Kyjev k ústupkom a ovládla čo najväčšie územie, keďže americký prezident Donald Trump prisľúbil „rýchle“ ukončenie bojov.

Čísla ukazujú, že pred stretnutím v Rijáde na Ukrajinu mierilo v priemere 101 bezpilotných lietadiel denne v porovnaní so 154 za deň po ňom, čo je o 52,5 % viac.

The Telegraph tiež poznamenal, že zvýšený počet útokov prišiel v dňoch po tom, ako americký prezident Donald Trump verejne kritizoval ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni Bieleho domu a USA prestali zdieľať spravodajské informácie s Ukrajinou. (SITA, The Telegraph)

Bývalý ukrajinský generál Zalužnyj potvrdil existenciu operačného centra na pomoc Kyjevu vo Wiesbadene.

Ukrajinský veľvyslanec v Británii a bývalý hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj vysvetlil, že po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa vojenská pomoc Kyjevu výrazne zvýšila. Ukrajina začala dostávať širokú škálu zbraní a vybavenia, čo prinieslo nové výzvy z hľadiska logistiky a opráv.

„Preto sme v apríli 2022 zriadili centrum na koordináciu dodávok vojenskej pomoci na Ukrajinu," konštatoval Zalužnyj.

„Dôležitosť koordinačného centra stúpla v lete 2022, keď naši partneri začali pochybovať o praktickosti konkrétnych typov zbraní a streliva na frontovej línii na Ukrajine," uviedol bývalý šéf ukrajinskej armády.

Zalužnyj ďalej prezradil, že z toho vznikla myšlienka transformovať logistické centrum na operačné veliteľstvo, ktoré by analyzovalo plánované operácie Ukrajiny a definovalo potreby na základe štandardov NATO. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko do útoku na Ukrajinu nasadilo menej ako 50 dronov, tvrdí Ukrajina. Väčšinu sa podarilo zostreliť.

Ruská armáda v noci na utorok vyslala do útokov na Ukrajinu 46 útočných bezpilotných lietadiel, z ktorých deväť bolo zostrelených a 31 nedosiahlo stanovené ciele.

Okrem toho bola na Ukrajinu odpálená aj balistická strela Iskander-M. Útokom boli vystavené najmä Charkovská, Dnepropetrovská a Donecká oblasť, informovalo velenie ukrajinskej armády.

Podľa náčelníka regionálnej vojenskej správy Serhija Lysaka, z Dnepropetrovskej oblasti hlásia po útoku dronov materiálne škody na infraštruktúre: poškodených bolo šesť bytových domov a obchod.

Útoku balistickou strelou bola vystavená Charkovská oblasť, čo v statuse na sieti Telegram potvrdil šéf tamojšej regionálnej správy Oleh Synehubov. Pod paľbu sa podľa neho dostala obec Vysokyj, kde strela Iskander-M zasiahla štvorposchodovú budovu v areáli nevyužívaného rekreačného strediska. Pri útoku nikto nezahynul, ale niekoľko ľudí malo silnú stresovú reakciu na prežitý šok.

Ruská armáda tieto vyhlásenia nekomentovala. 

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Delegácia belgickej vlády na Ukrajine rokuje o spolupráci v obrannom priemysle.

Belgický premiér Bart De Wever pricestoval v sprievode ministra zahraničných vecí Maxima Prévota a ministra obrany Thea Frankena na návštevu Ukrajiny. Federálna vláda chce touto návštevou zdôrazniť svoju trvalú podporu Ukrajine.

Podľa Prévota v prípade návštevy belgickej delegácie „ide o viac než len symbolické gesto“. „Je to misia solidarity, nádeje a neochvejnej podpory pre generáciu Ukrajincov, ktorí bojujú za svoju slobodu a budúcnosť,“ napísal na sociálnej sieti X.

Belga dodala, že belgickí politici najskôr zamieria do mesta Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré sa - ako napísal Prévot - stala „symbolom hrôzy a odolnosti“. Okrem toho De Wever na pamiatku obetí vojny položí v Kyjeve veniec kvetov k Múru spomienok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval De Wevera do Kyjeva v marci počas ich stretnutia v Bruseli. Rokovať budú o situácii na frontovej línii a o ďalšej spolupráci v politickej, vojenskej a humanitárnej oblasti.

De Wever tiež využije túto príležitosť na oznámenie ďalšej vojenskej pomoci vo výške jednej miliardy eur. Táto pomoc by sa okrem iného týkala dodávok munície, protilietadlových systémov a lietadiel F-16. Prvé stíhačky by mali byť dodané do konca tohto roka po tom, ako Belgicko dostane svoje prvé lietadlá F-35.

Delegáciu belgickej federálnej vlády počas návštevy na Ukrajine sprevádza približne desiatka zástupcov belgických obranných spoločností. Chcú sa osobne dozvedieť, ako môže belgický priemysel prispieť svojimi špecifickými odbornými znalosťami a technologickým know-how k obrane Ukrajiny.

Chcú tiež vidieť, ako Ukrajina v krátkom čase vybudovala svoje veľké obranné kapacity: v súčasnosti napr. dokáže vyrobiť až štyri milióny dronov ročne. Rozšírenie výrobných kapacít v oblasti obrany bolo od invázie ruskej armády jedným z hlavných bodov európskej a belgickej politickej agendy, pripomenula BELGA.

Počas návštevy belgickej delegácie sa budú riešiť aj zmrazené ruské aktíva, ktoré sa nachádzajú v centre cenných papierov Euroclear v Bruseli. Belgická vláda chce v prospech Ukrajiny využiť príjmy z daní zo zisku, ktorý Euroclear z týchto aktív dosiahne, a to v celkovej výške 1,2 miliardy eur v tomto roku. Belgicko sa však naďalej vyhýba konfiškácii týchto aktív. De Wever v marci varoval, že by to mohlo mať obrovské finančné a právne dôsledky a Rusko by to mohlo považovať za akt vyhlásenia vojny. (TASR)

Rusko a Bielorusko neboli pozvané Nemeckom na oslavy oslobodenia koncentračných táborov.

V pamätnom komplexe na mieste bývalého koncentračného tábora Dora-Mittelbau v nemeckej spolkovej krajine Durínsko sa včera uskutočnila slávnosť pri príležitosti 80. výročia oslobodenia tohto tábora.

S príhovorom na nej vystúpila aj vnučka bývalého väzňa tábora Buchenwald Borysa Romančenka, ktorý bol zabitý v marci 2022 počas ostreľovania mesta Charkov ruskou armádou. Tento 96-ročný ukrajinský veterán bol viceprezidentom Medzinárodného výboru Buchenwald-Dora.

Podľa Romančenkovej vnučky Julije jej starý otec až do roku 2014 nikdy nehovoril v zlom o ZSSR ani Rusku a udržiaval dobré vzťahy s bývalými väzňami z Buchenwaldu žijúcimi v Ruskej federácii.

Anexia Krymu Ruskom bola však preňho „veľmi bolestivá“ a prinútila ho zmeniť postoj k susednému štátu. Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 sa pre Borysa Romančenka stala „novou hrôzou a šokom“. „Také niečo si ani nevedel predstaviť,“ povedala jeho vnučka.

Koncentračným táborom Dora-Mittelbau prešlo v rokoch 1943-45 asi 60.000 ľudí, z ktorých asi tretina neprežila. Väzni boli nútení podieľať sa na výrobe zbraní pre nemeckú armádu (wehrmacht). Tábor bol oslobodený americkou armádou v apríli 1945.

Tábor Dora-Mittelbau bol jednou z vonkajších pobočiek koncentračného tábora Buchenwald. Tam sa slávnosť k 80. výročiu oslobodenia konala v nedeľu 6. apríla. Hlavným rečníkom bol 98-ročný bývalý väzeň Andrej Mojsejenko z Minska.

Ministerstvá zahraničných vecí Bieloruska a Ruska vopred vyjadrili nespokojnosť s tým, že ich oficiálni predstavitelia neboli pozvaní na spomienkové obrady v Buchenwalde a Dora-Mittelbau.

Na spomienkovom akte v Dora-Mittelbau sa zúčastnil aj 100-ročný Albrecht Weinberg, ktorý je jedným z mála žijúcich bývalých väzňov tohto koncentračného tábora, kam sa dostal pre svoj židovský pôvod. (TASR)

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 46 dronov a balistickú raketu Iskander-M, napísalo na telegrame ukrajinské letectvo.

Deväť dronov podľa letectva zostrelila protivzdušná obrana a 31 ich nedosiahlo cieľ. Čo sa stalo so zvyšnými šiestimi bezpilotnými lietadlami, letectvo neoznámilo. (ČTK)

Moskovský súd uložil platforme Telegram pokutu vo výške sedem miliónov rubľov.

Odmietla odstrániť obsah vyzývajúci na teroristické útoky na železniciach či účasť na protivládnych protestoch cielených. 

„Spoločnosť Telegram Messenger Inc. neodstránila informácie alebo kanály obsahujúce výzvy na extrémistickú činnosť,“ napísala TASS citujúc zo súdnych spisov.

Ruská štátna tlačová agentúra ďalej uviedla, že niektoré zo zmienených telegramových účtov vyzývali na účasť na protivládnych protestoch cielených na zvrhnutie ruskej vlády, ako aj na teroristické útoky na železnice s cieľom pomôcť tak ukrajinským silám.

Telegram sa k verdiktu bezprostredne nevyjadril. Táto platforma so sídlom v Dubaji, ktorú založil Pavel Durov narodený v Rusku, má takmer miliardu používateľov a je široko rozšírená v Rusku, na Ukrajine i v ďalších bývalých sovietskych republikách. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 290 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 926 310, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 43 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 572 tankov, 22 011 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 860 delostreleckých systémov a 1 359 raketometov.