Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Osem mesiacov slúžila pohraničná Sumská oblasť ako základňa pre prekvapivú ukrajinskú ofenzívu. Operácia umožnila Kyjevu obsadiť veľký úsek ruského územia, ktoré chceli jedného dňa vymeniť za okupované ukrajinské teritórium.
Postupný ústup Ukrajincov a rýchly ruský protiútok však v posledných týždňoch vytlačil väčšinu ukrajinských jednotiek z ruskej Kurskej oblasti - Ukrajina takto stratila svoj jediný územný tromf práve v čase, keď sa americký prezident Donald Trump snaží dosiahnuť dohodu o ukončení vojny.
Zároveň sa však ukrajinská pohraničná oblasť zmenila na smrtiacu sivú zónu – takzvanú krajinu nikoho, ktorú ani jedna strana plne nekontroluje - čo dáva s príchodom jari Rusku výhodu v očakávanej ofenzíve.
Z dedín v blízkosti frontovej línie tak v rámci najväčšej evakuácie v tomto regióne od prvých dní vojny utekajú desaťtisíce civilistov pred intenzívnym ruským bombardovaním a nepretržitými útokmi dronov. Väčšinou utekajú do hlavného mesta regiónu Sumy, vzdialeného len 28 kilometrov od hraníc. Sumy sú však teraz také preplnené, že všetci prichádzajúci bojujú o obmedzené ubytovacie kapacity a lôžka v núdzových prístreškoch.
Ostatní zostávajú doma v nádeji, že ich Rusi nebudú bombardovať, zatiaľ čo sa ukrajinské sily – s nedostatkom vojakov a nedostatkom zbraní - snažia udržať čoraz nejasnejšiu frontovú líniu.
V článku sa dočítate:
- v čo dúfa Kyjev,
- pred čím najvyšší ukrajinskí predstavitelia varovali,
- koľkokrát Rusko zaútočilo v roku 2025 na región.
Pod intenzívnym útokom
Hromadný útek civilistov z regiónu svedčí o tom, že do veľkej miery doplácajú na náhly ústup Ukrajiny z Kurskej oblasti, keďže časť frontovej línie sa presúva cez hranice.
Ukrajinské jednotky sa pokúsili presmerovať časť ruských síl útokom na susednú Belgorodskú oblasť, ale dosiahli len malé úspechy a stále čelia veľkým prekážkam pri tom, aby dokázali v ďalších týždňoch a mesiacoch zabezpečiť ukrajinské územie. Kyjev už dlho dúfa, že sa mu podarí vytvoriť nárazníkovú zónu v Belgorodskom regióne, ktorý Rusko využíva na takmer každodenné útoky na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.
Počas piatku, keď tím reportérov denníka The Washington Post s dobrovoľníkmi prechádzal okolo dediny Hlybne, severovýchodne od mesta Sumy a 19 kilometrov od hraníc, ukrajinskí vojaci ich auto otočili s tým, že oblasť je pod intenzívnym útokom.
Na obzore sa vznášal dym a miestni obyvatelia zhromaždení vonku hovorili, že práve videli ruské lietadlo zhadzovať bomby na susednú dedinu.
„Nezáleží na tom, čo Trump povie. Putin nikdy neprestane,“ vraví 68-ročná Ľudmila, hľadiac na oblohu, ktorá je podľa nej často plná ruských dronov. Hovorí pod podmienkou, že jej priezvisko nebude použité z obavy, že by sa stala terčom útoku. „Putin sa len hrá s naivným Trumpom.“
Ľudmila sa v piatok vo svojej dedine neďaleko mesta Sumy stará o jednu zo svojich kôz menom Manja. (zdroj: Ed Ram — The Washington Post)„Toto je takzvané prímerie - bombardujú celý deň a noc,“ kričí jeden z jej susedov, pričom naráža na nedávne dohody, ktoré Washington podpísal s Moskvou a Kyjevom s cieľom obmedziť útoky na energetickú infraštruktúru. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj súhlasil s Američanmi navrhovaným úplným prímerím, ale Rusko ho odmietlo. Obe krajiny sa odvtedy navzájom obviňujú z porušovania dohody.
Ľudmila v posledných týždňoch videla prechádzať konvoje evakuovaných, ktorí utekali z dedín bližšie k hranici, a vie, že ruské jednotky rýchlo postupujú. Čoskoro by mohol nastať čas, aby aj ona odišla. Zatiaľ však vraj zostane doma s manželom a ich sliepkami, psami a dvoma kozami a pokúsi sa nájsť spôsob, ako ich pásť, napriek všadeprítomným ruským dronom.
Ukrajina svoj útok na Kurskú oblasť vlani v auguste odôvodnila tým, že odkloní pozornosť ruských jednotiek z obkľúčeného východného frontu a pomôže vytvoriť nárazníkovú zónu, ktorá zabráni ruským útokom na Sumy. Najvyšší ukrajinskí predstavitelia však dlho varovali, že ak by Ukrajina z Kurskej oblasti ustúpila, viac ako 60-tisíc vojakov, ktorých proti nej nasadili, by pokračovalo cez ukrajinské hranice.
Rýchle ruské úspechy z posledných týždňov, ktoré boli sčasti možné vďaka pomoci severokórejských jednotiek, sú naplnením týchto obáv.
Trump už nahneval aj Američanov. V Spojených štátoch sa konala vlna protestov Čítajte Prispôsobenie sa novej realite
Volodymyr Artiuch, šéf vojenskej správy Sumskej oblasti, v piatkovom rozhovore zdôraznil, že hoci ruské jednotky prekročili hranicu v útočných skupinách, zatiaľ v Sumskej oblasti nezabrali žiadne územie. Ukrajina stále kontroluje zmenšujúci sa kúsok za hranicou v Kursku.
Rusko však oblasť agresívne bombarduje, pričom tento rok na región zaútočilo takmer deväťtisíckrát rôznymi dronmi, raketami, strelami a bombami, čo je podľa neho takmer trojnásobný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a robí región neobývateľným.
„To bol náš,“ vraví Artiuch, keď mestom za oknami otrasie výbuch. Následne sa nad hlavami ozýva svišťanie stíhačiek. „F-16,“ vraví s odkazom na lietadlá americkej výroby, ktoré Ukrajina používa v obmedzenom počte na fronte. O chvíľu neskôr sa ozýva ďalšie svišťanie. „To bol MiG,“ hovorí a pomenúva stíhačku zo sovietskej éry.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi by boli takéto zvuky v meste zriedkavé, ale teraz, keď sa frontová línia presunula z Ruska späť na Ukrajinu, sa obyvatelia podľa Artiucha prispôsobujú novej realite. V niektorých častiach regiónu Ukrajinci nainštalovali nad frekventovanými cestami závesné siete, aby sa pokúsili zachytiť drony, ktoré hľadajú ciele.
Hoci je mesto Sumy plné obyvateľov, armády a evakuovaných, ani zďaleka nie je bezpečné. Ak ruské sily postúpia ďalej, čoskoro by mohli použiť drony na útok na mesto a vytvoriť tak pre obyvateľov hrozné podmienky ako v iných mestách, napríklad v Chersone a Nikopoli.
Smútoční hostia stoja na pohrebe Volodymyra Butenka, ktorý zomrel po raketovom útoku v meste Sumy. (zdroj: Ed Ram — The Washington Post)Útulok pre evakuovaných v centre mesta je už plný novoprichádzajúcich ľudí. Podľa riaditeľky skupiny Pluriton Kateriny Arisojovej, ktorá je vysídlená z východoukrajinského Bachmutu, ktorý je od roku 2023 okupovaný Ruskom, každý deň do útulku prichádza viac ako 400 civilistov utekajúcich pred ruským postupom.
Len pred dvoma mesiacmi bolo v tomto istom zariadení ubytovaných takmer sto ruských civilistov, ktorí boli evakuovaní na Ukrajinu, keď utiekli pred útokom na školu v Sudži, kontrolovanej Ukrajinou. Ukrajina však odvtedy Sudžu stratila. Teraz ukrajinskí civilisti utekajú pred ruským útokom.
Dobrovoľníci každý deň riskujú svoje životy pri evakuácii civilistov pod neustálym ostreľovaním, vyhýbajú sa ruským útokom, keď na vidieku presúvajú najmä starších a postihnutých ľudí do neobrnených sanitiek a mikrobusov a smerujú preč od hranice.
V piatok sanitka doviezla do centra mesta Sumy 84-ročnú Annu Želižniakovú, zabalenú vo vlnenom župane s papučami na nohách. V jej dome sa už zrútilo niekoľko stien. Keď sa u nich vo štvrtok zastavil ukrajinský vojak a povedal im, že ich dedina sa čoskoro stane smrtiacou sivou zónou, súhlasili, že odídu.
Zakaždým, keď dopadla bomba, „sme ležali a modlili sa k Bohu“, povedal jej syn Anatolij.
Za tetovanie cela s masovými vrahmi. USA deportovali do Salvádoru aj nevinných Čítajte Prílev evakuovaných osôb
Dvadsaťdeväťročná Olha Rudová z dediny Krasnopillja neďaleko ruských hraníc opisuje, ako odišla vlastným autom s manželom a tromi deťmi, šesťročnou Lizou, trojročným Jehorom a Artemom, ktorý sa narodil 5. marca. Doma s novorodencom neboli ani tri týždne, keď ich ruské kĺzavé bomby prinútili zbaliť sa a presťahovať k príbuzným do mesta Sumy. Už raz sa sťahovali, keď bol ich dom v roku 2022 zbombardovaný.
Liza vraví, že sa nebojí, a ukazuje svoju trblietavú fialovú kabelku. Na otázku, čo si zbalila, sa zachichotala a vytiahla plyšovú kapybaru.
Jej mama pokrútila hlavou. „V noci plakala.“
Na poschodí v útulku sa 54-ročný Andrij Kremeznyj usadil v spálni so svojou 11-ročnou dcérou Annou Ostriškovou. Slobodný otec utiekol z pohraničnej dediny Novodmytrivka s Annou v roku 2022 a potom sa presúval medzi domami príbuzných, prenajatými bytmi a útulkami, keď si hľadal prácu.
S prílevom evakuovaných osôb a prudkým nárastom cien si už nemohol dovoliť byt v Sumách a musel sa presťahovať do útulku. Zhodou okolností v ten istý deň, ako prišli, prišli aj ich susedia, ktorí im povedali, že dedina je pod novým intenzívnym útokom.
Jedna staršia žena, ktorú Anna volá babička Naďa, si ju pritiahne k sebe, aby ju objala. „Povedala mi, že si myslela, že ma už nikdy neuvidí,“ vraví Anna s plachým úsmevom.
Pred rokmi Anna navštívila babičku Naďu, aby sa hrala s jej mačiatkami. Teraz sa opäť stretli, ale ďalej od domova - v útulku. V sterilnej miestnosti s kovovými dvojlôžkami a sivými vlnenými prikrývkami si Anna spomenula na svoj život pred vojnou – dávno predtým, ako musela premýšľať, či Nadine mačiatka prežili alebo či dom jej starých rodičov ešte stojí.
Namiesto toho všetkého teraz myslí na všetky dobré veci. Na drevenú hojdačku, ktorú pre ňu vlastnoručne postavil jej starý otec a zavesil ju na strom pred domom. Voz, ktorým ju stará mama ťahala po poliach. Čerstvé kvety, ktoré pre ňu trhala ako prekvapenie.
Celú ulicu, ako predpokladala, zničili kĺzavé bomby, ale možno aspoň hojdačka bude v poriadku. Jej starý otec ju ukryl v garáži.
