Rusku sa darí ovplyvňovať niektorých ľudí v tíme Bieleho domu, povedal Zelenskyj (SME Minúta)

Rusko informuje o smrti troch pracovníkov ruských médií na východe Ukrajiny.

Prokremeľský denník Izvestija najprv oznámil smrť svojho spravodajcu Alexandra Fedorčaka, ruskej armáde blízky televízny kanál Zvezda potom ohlásil smrť kameramana Andreja Panova a vodiča štábu Alexandra Sirkeliho.

Moskvou dosadený šéf okupačnej správy Luhanskej oblasti Leonid Pasečnik informoval o smrti šiestich ľudí pri ukrajinskom ostreľovaní, medzi obeťami je podľa neho spomínaná trojica pracovníkov ruských médií. 

Ruský vyšetrovací výbor podľa stanice BBC oznámil, že začal vyšetrovanie smrti novinárov pri ostreľovaní obce Michajlivka v Luhanskej oblasti.

Výbor na ochranu novinárov (CPJ) uvádza, že počas vojny zahynulo na Ukrajine a v Rusku 18 žurnalistov a pracovníkov médií. 

Pred časom organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v centre Paríža vystavila dve desiatky rakví, aby v predvečer tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu upozornila na osud ukrajinských novinárov zabitých alebo väznených v Rusku.

Na konci februára médiá informovali o smrti šéfredaktorky hlavnej redakcie multimédií ukrajinskej tlačovej agentúry Ukrinform Tetjany Kulykovej, ktorá spoločne s manželom zahynula pri útoku ruského dronu na Kyjevskú oblasť. (ČTK)

Ruský raketový útok na Sumy si vyžiadal takmer 90 zranených, z toho 17 detí, uviedol prezident Zelenskyj.

Radnica mesta na severovýchode Ukrajiny vo svojej poslednej aktualizácii píše, že lekársku pomoc vyhľadalo 94 ľudí, z toho 23 detí. (ČTK)

V saudskoarabskom Rijáde sa skončili rokovania americkej a ruskej delegácie po viac ako 12 hodinách.

Agentúra TASS uviedla, že spoločné vyhlásenie o záveroch rokovaní bude zverejnené v utorok.

Ruskú delegáciu v Saudskej Arábii viedol predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie Grigorij Karasin a poradca šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Sergej Beseda.

Spojené štáty vyslali na rokovania viaceré tímy, v ktorých sú prítomní osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Rusku sa darí ovplyvňovať niektorých ľudí v tíme Bieleho domu, povedal Zelenskyj.

Americkí predstavitelia začali podľa ukrajinského prezidenta veriť ruskému prezidentovi Putinovi, hoci ich vlastné spravodajské informácie sú v rozpore s jeho tvrdeniami.

Trump podľa stanice BBC reagoval slovami, že "pravdepodobne sú ovplyvnení, aby sa táto vec vyriešila, pretože Ukrajina chce, aby sa to vyriešilo... Rusko chce, aby sa to vyriešilo".

"Ich signál Američanom bol taký, že Ukrajinci nechcú ukončiť vojnu a že by sa malo urobiť niečo, čo ich k tomu donúti," povedal v tejto súvislosti ukrajinský prezident reportérovi časopisu Time.

Ten sa v texte vracia k nedávnej Zelenského ceste do Washingtonu, kde mal ukrajinský prezident so svojím americkým náprotivkom podpísať dohodu o prístupe Američanov k ukrajinským prírodným zdrojom. Stretnutie v Oválnej pracovni Bieleho domu však skončilo roztržkou pred kamerami.

Ukrajinský prezident sa odvtedy viac-menej snaží vyhýbať komentárom k stretnutiu, keďže nechce prehĺbiť diplomatickú krízu, ktorá ohrozila existenciu jeho krajiny, píše Time a dodáva, že štandardnou odpoveďou Zelenského na otázky týkajúce sa stretnutia v Bielom dome bývajú: "Nechajme to histórii."

Napriek tomu - podľa reportéra Time - mu jeho inštinkty zriedkavo dovolia dlho mlčať o veciach, ktoré ho trápia, čo ho čiastočne priviedlo do problémov s americkým prezidentom.

Zelenskyj podľa magazínu Trumpovi priviezol sadu darov. Jedným z nich bol majstrovský pás boxera Oleksandra Usyka, ktorý je šampiónom v ťažkej váhe.

V Oválnej pracovni položil pás na postranný stolík a chcel ho odovzdať Trumpovi. Potom ale siahol po ďalšom z darov, čo bola séria fotografií ukazujúca ukrajinských vojnových zajatcov po ruskom zajatí, píše Time.

"To sú drsné veci," reagoval Trump, keď si zábery prezeral. Podľa niektorých amerických predstaviteľov, predstavovali tieto fotografie moment, keď sa schôdzka zvrtla.

Keby Zelenskyj odovzdal majstrovský pás, mohlo to odľahčiť náladu, fotografie mali opačný účinok, uviedol magazín, podľa ktorého snímky zrejme u Trumpa vyvolali dojem, akoby mu bolo vyčítané utrpenie vojakov.

Zelenskyj napriek tomu svoje rozhodnutie neľutuje. "Moja rodina, blízke, deti... Chcel som ukázať moje hodnoty. Ale potom sa rozhovor uberal iným smerom," povedal teraz.

Washington po nevydarenom stretnutí pozastavil americkú pomoc Ukrajine, vrátane dodávok zbraní, munície a spravodajských informácií.

Podľa Time to skomplikovalo situáciu pre ukrajinskú armádu na bojisku a Ukrajina bez prístupu k údajom z amerických satelitov prišla o schopnosť odhaľovať približovanie ruských bombardérov a riadených striel, mala teda menej času na varovanie pred vzdušnými údermi.

Najviac bol dopad cítiť v ruskej Kurskej oblasti, kde Rusi proti ukrajinským ozbrojeným silám zrýchlili postup, uviedol magazín.

Zelenskyj však podľa neho odmietol zvaliť vinu na Trumpovu administratívu. "Stav morálky vždy závisí od toho, či vaši partneri stoja po vašom boku. Ale nepovedal by som, že zmrazenie (pomoci) malo vplyv na operáciu v Kurskej oblasti," uviedol prezident.

Viac mu však podľa Time vadila Trumpova úloha v ruských dezinformáciách týkajúcich sa tejto vojenskej operácie. Putin si nedávno s šéfom Bieleho domu telefonoval a povedal, že tisíce ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti obkľúčila ruská armáda. "Bola to lož," povedal Zelenskyj. Americký prezident ju prevzal.

Napätie po stretnutí v Oválnej pracovni sa podľa Time začalo vytrácať, keď Trump aj Zelenskyj vyslali spolupracovníkov na spoločné rokovanie v Saudskej Arábii. Američania navrhli 30-dňové celkové prímerie a Zelenskyj súhlasil. Svojej delegácii povedal, aby súhlasili s prímerím bez podmienok. USA potom obnovili dodávky vojenskej pomoci aj spravodajských informácií.

Zelenskyj strávil celú vojnu tým, že požadoval bezpečnostné záruky od Američanov a ústupky od Rusov, píše Time s tým, že teraz sú takmer všetky jeho požiadavky odložené.

Trump podľa magazínu súhlasil s niektorými ruskými požiadavkami bez toho, aby dostal veľa na oplátku. Stopol napríklad možnosť ukrajinského vstupu do NATO.

Ukrajinský prezident napriek tomu dúfa, že si jeho americký náprotivok časom uvedomí, že šéfovi Kremľa nemožno veriť a že víťazstvo Ruska v tejto vojne by nebolo katastrofou len pre Ukrajinu. Bola by to podľa neho prehra pre celý Západ a hlavne pre USA s ich súčasnými lídrami.

"Majú svoje ambície. Vidí svoju úlohu v histórii," povedal Zelenskyj s poznámkou, že preto neverí v "apokalyptické scenáre".

Reportér Time tiež upozorňuje na výzdoby v Zelenského kancelárii, respektíve v jednej z izieb, kde je posteľ a niekoľko obrazov. Motívy na nich sú potápajúca sa ruská vojnová loď, ukrajinské jednotky bojujúce na ruskom území a tretí ukazuje Kremeľ pohltený plameňmi.

Na záver sa článok vracia k osudu majstrovského pásu ukrajinského boxera Usyka. "Neviem," povedal Zelenskyj na otázku, čo sa s ním stalo. V zmätku po verejnej hádke ho ukrajinský prezident nechal na stolíku vedľa pohovky.

Neskôr personál Bieleho domu tento dar odniesol do Trumpovej súkromnej jedálne, kde je s ďalšími suvenírmi ako memento neúspešnej diplomacie, píše Time.

Ruský denník Izvestija informoval o smrti svojho spravodajcu v Charkovskej oblasti na Ukrajine.

"Korešpondent Izvestijí Alexandr Fedorčak bol zabitý v zóne špeciálnej vojenskej operácie," uviedol denník, pričom použil výraz, ktorým Moskva označuje svoju viac ako tri roky trvajúcu inváziu na Ukrajine.

Správa prišla v čase, keď Rusko i Ukrajina vedú so Spojenými štátmi separátne rozhovory o možnom čiastočnom prímerí vo vojne.

Noviny uviedli, že ich spravodajca prišiel o život "v smere na Kupiansk". Toto mesto pri frontovej línii v Charkovskej oblasti čelí intenzívnych útokom Ruska, ktorého sily v oblasti postupujú. (TASR)

Americký prezident Trump očakáva, že USA a Ukrajina čoskoro podpíšu dohodu o ukrajinských nerastoch.

Washington s Ukrajinou podľa neho tiež rokuje o možnosti správy ukrajinských elektrární americkými firmami. Trump to v pondelok povedal novinárom, informovala agentúra Reuters.

"Práve teraz hovoríme o území. Hovoríme o demarkačných líniách, hovoríme o elektrine, o vlastníctve elektrární. Niektorí ľudia hovoria, že Spojené štáty by mali vlastniť elektráreň (na Ukrajine)... pretože máme odborné znalosti," vyhlásil Trump.

Trump v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským minulý týždeň navrhol, aby USA prevzali správu nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami, napísal denník Financial Times s odvolaním sa na amerického ministra zahraničia Marka Rubia a poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza.

Zelenskyj po telefonáte uviedol, že témou hovoru bola len jedna elektráreň, a to tá v Záporoží. Uviedol k tomu, že od Trumpa v tejto veci necítil žiadny tlak.

Predpokladaný podpis dohody o americkom podiele na ukrajinskom nerastnom bohatstve zhatila na konci februára roztržka medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni.

Podľa predstáv Trumpovej administratívy by mali americkí pracovníci podieľajúci sa na ťažbe na Ukrajine v budúcnosti prispieť k väčšej bezpečnosti krajiny. (ČTK)

Superveľmoc môže vytriasť z Putina dušu, ale nemá vôľu. Tvorcom mieru bude iba ten, kto s tým pohne. Píše Peter Schutz. (SME)

Ruský raketový útok na Sumy si vyžiadal najmenej 74 zranených, vrátane 13 detí. Poškodené boli aj vzdelávacie inštitúcie.

O ďalšom zvýšení bilancie informovala radnica mesta na severovýchode Ukrajiny. Krajská prokuratúra predtým uviedla, že útok si vyžiadal 65 zranených, z toho 14 detí.

Útok smeroval na husto obývanú oblasť mesta, začalo sa tiež vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov.

"Nepriateľ dnes zaútočil na priemyselný objekt. Poškodený bol obytný sektor a infraštruktúra mesta, vrátane detských zariadení a nemocnice," napísal starosta mesta Kobzar.

Podľa šéfa Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha utrpelo škody viacero výškových obytných budov a škola. "Deti boli v ochrannom priestore, teraz ich evakuujú, všetky sú živé a zdravé," povedal krátko po útoku oblastný šéf.

Mesto Sumy sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a terčom ruských vzdušných útokov sa stáva opakovane.

"Moskva hovorí o mieri, zatiaľ čo vykonáva brutálne údery na husto obývané oblasti vo veľkých ukrajinských mestách," napísal ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. "Namiesto prázdnych vyhlásení o mieri musí Rusko prestať bombardovať naše mestá a ukončiť vojnu proti civilistom," dodal s tým, že akékoľvek diplomatické rokovania s Moskvou musia byť podporené "palebnou silou, sankciami a nátlakom". (ČTK)

Poľsko a celá Európa musia byť pripravené na možnú novú agresiu zo strany Ruska do konca tohto desaťročia.

V rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu TOK FM to povedal minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Zdôraznil, že Rusko v súčasnosti nie je schopné poraziť Ukrajinu bez vonkajšej pomoci. Ak však okolnosti prinútia Kyjev kapitulovať a Rusko sa zmocní ukrajinských zdrojov, pomer síl sa posunie.

V takomto prípade je podľa Sikorského potrebné počítať do konca tohto desaťročia s možnosťou ruskej „agresie väčšieho rozsahu“.

Poľský minister zároveň dúfa, že rozhovory v Saudskej Arábii medzi Ukrajinou, USA a Ruskom by mohli priniesť prelom. Kľúčovým cieľom medzinárodného spoločenstva by podľa neho mala byť ochrana ukrajinskej suverenity.

„Najdôležitejšie je, aby Ukrajina prežila ako krajina, ktorá si sama vyberá lídrov, kontroluje väčšinu svojho územia a určuje smery svojej integrácie,“ skonštatoval Sikorski. (SITA)

Ruský raketový útok zasiahol obytné budovy a zdravotnícke zariadenie v meste Sumy.

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej 28 ľudí.

"Dnes nepriateľ zaútočil na obytnú štvrť a... na detské zariadenia a nemocnicu," uviedol starosta mesta na platforme Telegram. Medzi zranenými je podľa neho 24 dospelých a štyri deti.

"Nepriateľ spustil raketový útok na centrum mesta. Poškodených je niekoľko výškových budov a tiež škola. Deti boli v úkryte," dodal gubernátor Sumskej oblasti.

Podľa Reuters bolo na videách a fotografiách z mesta vidno čierny dym, požiare a zničené autá.

Mesto Sumy a okolitý región je terčom neustálych náletov ruských rakiet a dronov, dodáva agentúra.

Útok prišiel v čase, kedy delegácia Moskvy s americkými predstaviteľmi začala v Saudskej Arábii rozhovory o vyhliadke na čiastočné prímerie vo vojne na Ukrajine.

Čínska diplomacia poprela správy, že by Peking mohol byť súčasťou mierovej misie na Ukrajine, ktorú plánujú lídri EÚ.  

„Chcel by som zdôrazniť, že tieto správy sú úplne nepravdivé a postoj Číny k ukrajinskej kríze je konzistentný a jasný,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Hoci Čína tvrdí, že je v ruskej vojne na Ukrajine neutrálnou stranou, udržiava s Moskvou úzke hospodárske a politické väzby, a to aj prostredníctvom dodávok tovaru dvojakého použitia, ako sú nepriestrelné vesty alebo drony.

Podľa nemeckého denníka Welt, ktorý o tom pôvodne informoval v sobotu, anonymné bruselské „diplomatické zdroje“ uviedli, že účasť Číny „by mohla potenciálne zvýšiť akceptáciu mierových síl na Ukrajine zo strany Ruska“. (SITA, Politico)

Neil Young upustil od svojho plánu odohrať bezplatný koncert na území vojnou zmietanej Ukrajiny.

Vystúpenie malo odštartovať letné turné jeho skupiny Chrome Hearts s názvom "Love Earth". Ako dôvod tohto rozhodnutia hudobník uviedol obavy o bezpečnosť.

Young (79) začiatkom marca na svojej webovej stránke oznámil, že jeho organizačný tím "momentálne rokuje" s ukrajinskou stranou. Oficiálny termín avizovaného koncertu však napokon nebol stanovený a koncom minulého týždňa Young uviedol, že plán sa definitívne ruší. Lokalitu podujatia takisto nezverejnili.

"Mali sme dobré miesto, blízko úkrytu, ale meniaca sa situácia v teréne predstavovala príliš veľké riziko. S čistým svedomím som nemohol vziať svoj tím a nástroje do tejto oblasti. Všetkým sa ospravedlňujem. Ukrajina je skvelá krajina s dobrým lídrom," vyhlásil Young, ktorý nikdy predtým na Ukrajine nehral, ale od februára 2022, keď ju napadlo Rusko, je jej veľmi hlasným podporovateľom.

Európsko-severoamerické turné "Love Earth" začne Neil Young so skupinou Chrome Hearts 18. júna vo Švédsku. Záverečné vystúpenie tohto turné, ktoré bude mať celkovo 28 zastávok, bude 15. septembra v Los Angeles. (TASR)

Ukrajina očakáva v pondelok ďalšie rokovania s delegáciou USA v Rijáde o ukončení ukrajinsko-ruského konfliktu.

K rokovaniam by malo dôjsť po skončení rozhovorov delegácií Spojených štátov a Ruska. S odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského predstaviteľa o tom informuje agentúra AFP.

"Čakáme na výsledok stretnutia medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Na základe toho sa uskutoční ďalšie stretnutie so Spojenými štátmi," povedal predstaviteľ Kyjeva pod podmienkou zachovania anonymity.

Stanica BBC taktiež informovala o tom, že ukrajinská delegácia zostane v Rijáde, pričom podľa poradcu vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Serhija Leščenka takéto rokovania môžu pokračovať aj niekoľko mesiacov.

"Musíme pochopiť, že tieto stretnutia budú pomerne časté a nie každé stretnutie sa končí s verejnými vyhláseniami," povedal Leščenko. Témou rozhovorov s Američanmi je podľa neho infraštruktúra, bezpečnosť lodnej dopravy a prímerie.

Na otázku, či možno očakávať nejaké výsledky rokovaní do Veľkej noci (20. apríla) odpovedal, že je to dobrý "symbol, ale v realite vojny to nemusí nevyhnutne fungovať". (TASR)

Zásobníky na Ukrajine majú rekordne málo plynu.

Ako referuje web European Gas Hub, Ukrajina má momentálne v rámci rozsiahlej siete zásobníkov len niečo viac ako miliardu metrov kubických plynu, čo je medziročne asi o 2,5 miliardy menej.

V prípade, že aktuálny trend bude pokračovať, zásoby by do konca vykurovacej sezóny mohli klesnúť na 0,7 miliardy metrov kubických, čo už môže začať spôsobovať problémy.

Ukrajina 1. januára tohto roka stopla tranzit ruského plynu cez svoje územie. Okrem toho boli ukrajinské zariadenia na produkciu plynu ťažko poškodené ruskými útokmi. Podľa prvotných odhadov produkcia plynu na Ukrajine klesla o takmer 40 %, pričom oprava zariadení a obnovenie produkcie môže trvať niekoľko mesiacov.

Nižšia úroveň zásob a nižšia domáca produkcia znamenajú, že Ukrajina by potrebovala štyri až päť miliárd metrov kubických dodatočného dovozu z Európskej únie, aby do začiatku ďalšej vykurovacej sezóny naplnila svoje zásobníky na 13 miliárd metrov kubických. To by na základe súčasných cien stálo približne dve až 2,5 miliardy eur. (SITA)

Súd v ruskom meste Petrohrad odsúdil kňaza na 14 dní väzenia za fotografiu z roku 2014. V ruke držal ukrajinskú vlajočku. (TASR)

Putin dal svojmu americkému náprotivku Trumpovi "absolútne osobný darček", uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Darček údajne poslal po osobitnom vyslancovi Bieleho domu Stevovi Witkoffovi pred takmer dvoma týždňami. Americké médiá informovali, že išlo o Trumpov portrét, ktorý namaľoval prominentný ruský umelec.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpov vyslanec má rokovať o mieri. Je to múdry muž, nie zlý človek, hovorí o Putinovi Čítajte 

Peskov sa k podrobnostiam o darčeku odmietol vyjadriť. "Jediné, čo vám môžem povedať, je, že išlo o absolútne osobný dar, ktorý prezident (Putin) venoval svojmu americkému partnerovi," uviedol hovorca Kremľa pre agentúru TASS. "Keďže ide o osobný dar, nechceme poskytovať žiadne ďalšie informácie. Ibaže by sám prezident považoval za vhodné sa k tomu niekedy vyjadriť," dodal Peskov.

Witkoff podľa amerických médií odovzdal Trumpovi darček po svojej návšteve Moskvy z 13. marca a dodal, že šéf Bieleho domu bol portrétom "očividne dojatý".

Rakúska spravodajská služba odhalila Ruskom riadenú kampaň zameranú na šírenie dezinformácií o Ukrajine.

Vnútroštátna spravodajská služba odhalila dôkazy o tejto ruskej operácii počas toho čo analyzovala zariadenia, ktoré orgány našli pri prehliadke domu spomínanej Bulharky.

Vyšetrovanie podľa ministerstva vnútra ukázalo, že pár týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spred vyše troch rokov vznikli bunky pracujúce pre ruské spravodajské služby. V pláne mali rozsiahlu dezinformačnú kampaň cielenú na nemecky hovoriace krajiny, najmä Rakúsko.

Skupina bola aktívna najmä na internete. V rámci svojej kampane však využívala aj nálepky a grafity obsahujúce napríklad krajne pravicové symboly a nacionalistické vyhlásenia, ktoré mali vyzerať tak, že sú za ne zodpovední proukrajinskí aktivisti, tvrdí ministerstvo.

Podozrivá Bulharka, ktorej meno nebolo zverejnené, podľa ministerstva zrejme zohrávala významnú úlohu v tomto úsilí a pôsobila ako spravodajský kontakt. Žena sa k práci pre túto bunku priznala. (TASR)

V Moskve sa začal súdny proces s bývalým námestníkom ministerstva obrany Timurom Ivanovom.

Obvinený je z korupcie. Agentúra Reuters to označuje za prvý v sérii prípadov, ktoré signalizujú Putinove snahy bojovať proti úplatkárstvu v ruských ozbrojených silách.

Ivanova zatkli vlani v apríli pre podozrenie z prijímania úplatkov. Na jeseň bol potom obvinený ešte zo sprenevery 3,2 miliardy rubľov.

Ivanov tvrdí, že sa ničoho nezákonného nedopustil.

Reuters píše, že Putin sa snaží zamedziť plytvaniu, zlému vynakladaniu peňazí z vojenského rozpočtu, ktorý rastie v dôsledku vojny proti Ukrajine.

Ivanovo zatknutie vlani na jar odštartovalo najväčšiu vlnu korupčných škandálov, ktorá v posledných rokoch postihla ruskú armádu a ministerstvo obrany.

Odvtedy úrady zadržali najmenej tucet ďalších ľudí, vrátane zástupcu náčelníka generálneho štábu. (ČTK)

Putin nezrušil príkaz, aby ruské sily neútočili na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, povedal hovorca Kremľa Peskov.

Zároveň podľa agentúr obvinil Ukrajinu, že neustáva vo svojich útokoch na ruské energetické zariadenia. Kyjev naopak považuje pokračujúce rozsiahle nálety ruských dronov a raketové útoky na ukrajinské mestá za dôkaz, že Moskva nie je ochotná pristúpiť na pokoj zbraní a ukončenie vojny.

Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu z pokusu o ďalší útok na prečerpávaciu stanicu ropovodu Kaspického konzorcia.

Peskov aj v piatok tvrdil, že Putinov rozkaz, aby ruské sily dočasne zastavili útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, zostáva v platnosti.

"Zatiaľ žiadny iný rozkaz prezident nevydal. Naše ozbrojené sily plnia všetky pokyny vrchného veliteľa," povedal Peskov. Dodal, že situáciu a porušovanie dohôd môžu sledovať aj Američania a urobiť z toho patričné závery.

Ukrajinský dron sa počas uplynulej noci pokúsil zaútočiť na prečerpávacej stanici Kropotkinskaja, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Dron bol podľa neho zostrelený sedem kilometrov od tohto objektu. Ide o najväčšiu prečerpávaciu stanicu Kaspického konzorcia na území Ruska. 

Ruská delegácia na práve prebiehajúcich rozhovoroch s Američanmi v Rijáde má podľa hovorcu mandát rokovať o bezpečnosti plavby v Čiernom mori, dôležitej najmä pre vývoz obilia. Podľa Peskova ide o návrh prezidenta Trumpa, s ktorým Putin súhlasil. "Počas rokovania (ruskí predstavitelia) nemôžu odovzdávať informácie. Vedú rokovania, pracujú. V prípade potreby sa môžu spojiť s ústredím. Je jasné, že informácia o výsledkoch týchto kontaktov bude bezodkladne odovzdaná hlave štátu," dodal.

O začiatku rokovaní medzi ruskou a americkou delegáciou v Rijáde informovali agentúry krátko po 8.00 h. Zástupcovia USA rokujú v Rijáde oddelene s oboma stranami konfliktu. (ČTK)

Ukrajinská 3. útočná brigáda počas 30-hodinovej operácie opätovne získala kontrolu nad dedinou Nadija v Luhanskej oblasti.

Spod ruskej kontroly oslobodila celkovo tri kilometre štvorcové územia. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje veliteľa 1. útočného práporu 3. útočnej brigády Volodymyra Fokina.

Ruská armáda na dobytie dediny Nadija potrebovala dva mesiace a úplne pri tom stratila dva mechanizované pluky, uviedla ukrajinská 3. útočná brigáda.

Znovuzískanie obce Ukrajincom umožňuje palebne kontrolovať rieku Čornyj Žerebec a dediny Rajhorodka, Džerelne, Peršotravneve a Vyšneve. (SITA)

Rezervácie a predaj lístkov na vlak ukrajinskej spoločnosti Ukrzaliznycia čelili rozsiahlemu kybernetickému útoku.

Online systém rezervácie a predaja cestovných dokladov prestal fungovať v nedeľu ráno. Cestujúci si mohli lístky kúpiť len osobne na železničných staniciach.

Podľa statusu železničnej spoločnosti bol daný útok "veľmi systematický, netriviálny a viacúrovňový", takže pred úplným sfunkčnením musia špecialisti celý systém dôkladne otestovať na možné zraniteľnosti.

Spoločnosť v pondelok oznámila, že obnova funkčnosti všetkých systémov pokračuje, pričom špecialisti železničnej spoločnosti úzko spolupracujú s kybernetickým oddelením Bezpečnostnej služby Ukrajiny.

Ukrzaliznycia vo svojom statuse konštatuje, že "nepriateľ nedosiahol svoj hlavný cieľ", lebo železničná doprava na Ukrajine je stabilná, vlaky jazdia plynulo a bez meškaní.

Ukrajine sa nepodarí vojenskou cestou získať naspäť všetky územia okupované Ruskom, povedal český prezident Pavel.

„Bez skutočnej vôle Západu poskytnúť Ukrajine výrazne väčšiu podporu a s obmedzenými ľudskými zdrojmi nebude Ukrajina bez obrovských strát schopná oslobodiť územia okupované Ruskom,“ povedal Petr Pavel.

Domnieva sa, že vojna by sa mohla skončiť kompromisom, ktorý zahŕňa územné ústupky v prospech Ruska.

„Teraz smerujeme k takémuto kompromisu, no verím, že v rámci neho nebude možné uznať okupované územia za legitímne ruské. Ale budeme musieť prijať realitu - časť území Ukrajiny zostane a bude dočasne okupovaná Ruskom,“ poznamenal Pavel.

Predtým tiež poznamenal, že pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 mohlo NATO uskutočniť rozsiahle spoločné cvičenia na Ukrajine, čo by podľa neho odradilo Rusko od agresie. (SITA)

V Rusku údajne narastá napätie medzi Kremľom a šéfkou tamojšej centrálnej banky Elvirou Nabiullinovou.

Ako uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny, Moskva na ňu tlačí pre vysokú kľúčovú úrokovú sadzbu, ktorá je v súčasnosti na úrovni 21 percent. Je to najvyššie číslo od roku 2003.

„Podľa zasvätených osôb Kremeľ obviňuje centrálnu banku z podnecovania inflácie a plánuje prevziať kontrolu nad jej menovou politikou. Účtovná komora Rady federácie (hornej komory parlamentu, pozn.) iniciovala v nedeľu audit politiky centrálnej banky v rokoch 2022 - 2024. Zdroje tvrdia, že je to skutočný pokus o 'útok' na Nabiullinovú,“ tvrdia analytici ISW.

Skupina ruských lobistov presadzuje nižšiu úrokovú sadzbu. Centrálna banka však napriek tlaku zvyšuje sadzbu na vysokú úroveň a snaží sa takto obmedziť infláciu, ktorá by podľa nezávislých odhadov mohla dosiahnuť úroveň 20 až 25 percent. To je približne dvakrát toľko, ako oficiálne uvádza Kremeľ.

„Putin sa snaží nespokojnosť podnikateľských kruhov sústredenú na Kremeľ presunúť na centrálnu banku, najmä osobne na Nabiullinovú, hoci jej politika do značnej miery závisí od pokynov zhora. Kremeľ pravdepodobne používa audit ako nástroj politického tlaku, ktorým sa snaží udržať kontrolu nad menovou politikou v podmienkach vojnovej ekonomiky,“ dodávajú experti ISW.

Táto situácia podľa analytikov znemožňuje efektívnu stimuláciu inflácie a zvyšuje riziko dlhodobej finančnej nestability. (SITA)

Ukrajinské sily zničili dva ruské vrtuľníky Ka-52 a dva vrtuľníky Mi-8 raketovými útokmi v ruskom tyle v Belgorodskej oblasti.

Ruské sily tam údajne vytvorili maskovanú pozíciu pre rýchle vzdušné operácie na ukrajinské ciele, oznámila ukrajinská vojenská rozviedka.

Ukrajinské sily pre špeciálne operácie vykonali operáciu v spolupráci s vojenským spravodajstvom (HUR) a delostreleckými a raketovými silami.

Ka-52 "Aligátor" je určený na prieskumné činnosti a následné útoky, Mi-8 slúži ako všestranný transportný a útočný vrtuľník.

Podľa špeciálnych jednotiek boli helikoptéry zničené hlboko v tyle raketovými údermi vrátane striel HIMARS.

Personálne straty ruskej armády sa zvýšili o 1 280 vojakov na zhruba na 904 760, oznámilo velenie Ukrajiny.

V priebehu dňa prišli okupanti aj o 16 bojových obrnených vozidiel, 81 delostreleckých systémov, päť raketometov, jeden protivzdušný systém, štyri vrtuľníky, 146 dronov a 116 autocisterien a inej automobilovej techniky.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 420 tankov, 21 652 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 129 delostreleckých systémov, 1 338 raketometov a 335 vrtuľníkov.

Európa sa začína vážne rozprávať o svojej obrane a plánuje investovať stovky miliárd eur.

Ruský útok na Kyjev v noci zranil jedného človeka a poškodil niekoľko domov v okolí ukrajinskej metropoly.

S odvolaním sa na šéfa Kyjevskej oblasti Mykolu Kalašnyka to napísala agentúra Reuters. Rusko zaútočilo na Kyjev už tretiu noc po sebe.

Tridsaťsedemročnú osobu zranil šrapnel v hornej polovici tela a na hlave, napísal Kalašnyk na sociálnej sieti. Dodal, že skončila v nemocnici. Nebolo jasné, či ide o muža alebo ženu.

Ukrajinské velenie ráno informovalo, že je potvrdených 57 zostrelených dronov typu Šahíd a útoky zasiahli Kyjevskú, Charkovskú, Sumskú, Kirovohradskú a Záporožskú oblasť.

Podľa úradov zahynuli po ruských náletoch dronov v noci na nedeľu v Kyjeve najmenej traja ľudia, vrátane päťročného dieťaťa. Neskôr v nedeľu ruský útok zranil v Záporožskej oblasti 54-ročnú ženu a poškodil okná viacpodlažnej budovy a ďalších obytných domov, uviedli miestne úrady na Telegrame. (ČTK)

Americkí vyjednávači budú dnes v Rijáde rokovať so zástupcami Ruska o možnostiach prímeria na Ukrajine.

V nedeľu sa americká delegácia zišla s ukrajinským tímom a podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova boli rokovania, ktoré sa týkali hlavne energetiky, produktívne a cielené.

Podľa ukrajinskej strany ide teraz hlavne o návrhy týkajúce sa ochrany energetických objektov a kritickej infraštruktúry. Kyjev na rokovanie vyslal napríklad odborníkov na energetiku alebo predstaviteľov letectva a námorníctva.

Po dnešnom rokovaní s Rusmi chcú Američania ďalej hľadať cestu k možnému pokoju zbraní formou takzvanej kyvadlovej diplomacie. (ČTK)