Ukrajina Rusko Online: Ukrajina dostala od USA návrh novej dohody o nerastných surovinách

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že Kyjev dostal od USA návrh novej dohody o nerastných surovinách.

Návrh je podľa neho „celkom iný“, ako bol pôvodný. Dohoda by USA zabezpečila prístup k surovinám výmenou za ďalšiu vojenskú pomoc.

„Chcel by som potvrdiť, že... ukrajinská strana, konkrétne kabinet ministrov Ukrajiny a môj úrad, dnes oficiálne dostala... návrh USA,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Vyhlásil tiež, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil Zelenskyj podľa Reuters.

Ukrajinský prezident v prejave zároveň vyhlásil, že Kyjev bude pripravený viesť rokovania s akýmikoľvek predstaviteľmi Ruska okrem prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Nemecko na opravu ukrajinskej energetickej infraštruktúry poskytne ďalších vyše sedem miliónov eur. 

Uviedlo to nemecké ministerstvo hospodárstva.

Finančné prostriedky pôjdu do Fondu energetickej podpory Ukrajiny, ktorý od roku 2022 získal príspevky od viacerých medzinárodných darcov. „Ruské útoky na ukrajinskú civilnú energetickú infraštruktúru neutíchajú.

Tieto útoky majú vážny dopad na ukrajinských civilistov. V neistých časoch pevne stojíme pri našich ukrajinských partneroch,“ povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.

Časť prostriedkov z nemeckej podpory bude smerovať na projekty zelenej energetiky, ktoré položia základy pre ďalšie rozširovanie decentralizovaného energetického systému Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina má legitímnu vládu, ktorá musí byť rešpektovaná, reagoval šéf OSN Guterres na Putinove vyjadrenia.

Putin hovorí o možnosti zavedenia prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine a rokovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

Putin tiež povedal, že ruská armáda má na Ukrajine iniciatívu pozdĺž celého frontu a môže ukrajinské vojská rozdrviť, napísali agentúry.

Podľa šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrija Kovalenka robí Putin všetko pre to, aby narušil snahy o dosiahnutie mieru, a jeho návrhy sú bláznivé. Washington uviedol, že o svojom vedení rozhodujú Ukrajinci. (ČTK)

Ukrajina prevzala pozostatky 909 vojakov výmenou za telá 43 padlých Rusov, potvrdil ukrajinský úrad.

Vojaci zahynuli v bojoch v Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti na východe Ukrajiny, potvrdil na Telegrame ukrajinský úrad zodpovedný za zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Informuje o tom agentúra DPA.

Niektoré telá boli údajne prevezené z márnic na ruskom území. Výmenu podľa Ženevských dohovorov zorganizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža. Podľa správ ruských médií Moskva prevzala telá 35 vojakov a ôsmich civilistov z hraničnej Kurskej oblasti.

Podľa denníka Ukrajinska pravda „repatriované telá a pozostatky prevezú ukrajinské ozbrojené sily do príslušných štátnych inštitúcií“, kde ich forenzní experti identifikujú.

Počas viac ako trojročného konfliktu Kyjev výmenou s Moskvou dostal približne 8000 tiel padlých vojakov. Podľa agentúry DPA ich Rusko výmenou od Ukrajiny získalo menej vzhľadom na svoj postup na frontovej línii od jesene 2023.

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

🕯️ Ukraine has recovered 909 fallen defenders, including those from the Kurakhove, Pokrovsk, Bakhmut, Vuhledar, Luhansk, and Zaporizhzhia fronts, as well as bodies from Russian morgues, reports the Coordination Headquarters for POWs

28.3.2025 o 13:49 · archivované: 28.3.2025 o 16:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putin a Erdogan v telefonáte diskutovali o možnosti obnovenia Čiernomorskej dohody z roku 2022.

Dohoda má zabezpečiť bezpečný prejazd ukrajinských nákladných lodí v Čiernom mori, a o zrušení západných sankcií voči Moskve. Oznámil to Kremeľ, informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Dvojica hovorila o bezpečnosti v Čiernom mori, pričom Erdogan prisľúbil, že Ankara podnikne kroky na zaistenie „bezpečnosti obchodnej plavby“, čo by prispelo k mierovému úsiliu.

Putin a Erdogan si podľa Kremľa „vymenili názory na obnovenie iniciatívy pre bezpečnú plavbu v Čiernom mori a odstránenie prekážok vývozu ruských potravín a hnojív“.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z marenia tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.

„Turecko pozorne sleduje proces iniciovaný s cieľom ukončiť prebiehajúcu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a je pripravené poskytnúť všetky druhy podpory vrátane organizovania mierových rokovaní,“ povedal Erdogan.

AFP pripomína, že Turecko - členský štát NATO - sa od začiatku ruskej invázie na susednú Ukrajinu usiluje udržiavať dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu.

Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie Putinovi tiež povedal, že spolupráca Turecka a Ruska je kľúčová pre riešenie regionálnych konfliktov. Turecký prezident tvrdí, že je dôležité, aby Moskva a Ankara spolupracovali na zabezpečení, že Sýria dosiahne trvalý mier a stabilitu. Turecko a Rusko môžu „spoločne pracovať na odstránení snáh podnecujúcich etnickú a sektársku diskrimináciu, ktorých cieľom je zničiť jednotu Sýrie, a na úplnom zrušení sankcií voči Sýrii“.

Rusko bolo podporovateľom zvrhnutého sýrskeho prezidenta Bašára Asada a ponúklo mu vojenskú podporu počas občianskej vojny, ktorá vypukla v Sýrii v roku 2011. Moskva sa snaží nadviazať kontakty s novou sýrskou vládou, a to najmä s cieľom udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii, píše AFP. (TASR)

Odmietnutie EÚ zmierniť sankcie voči Rusku svedčí o tom, že euroblok si neželá mier na Ukrajine, vyhlásil Peskov.

Informovala o tom agentúra AFP.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v nedeľu a v pondelok v Rijáde, dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.

„Neoddeliteľnou súčasťou dohody o Čiernom mori je zrušenie sankcií voči ruskej banke,“ vyhlásil Peskov. AFP píše, že ide konkrétne o Ruskú poľnohospodársku banku. "Ak sa európske štáty nechcú vydať touto cestou, znamená to, že nechcú ísť cestou mieru v súlade s úsilím Moskvy a Washingtonu," dodal hovorca Kremľa.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

Ruská agentúra TASS s odvolaním na portál EUObserver informovala, že EÚ údajne pripravuje 17. balík sankcií voči Rusku.

Lídri európskych krajín vo štvrtok v Paríži na summite tzv. koalície ochotných odmietli zrušenie či zmiernenie sankcií voči Moskve, ktoré na ňu uvalili za jej vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Britský premiér Keir Starmer uviedol, že lídri sa zhodli, že nie je čas zmierniť sankcie, práve naopak, mali by byť posilnené. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza by bolo zmiernenie sankcií chybou a takýto krok by bez prímeria nedával zmysel.

Peskov sa v piatok vyjadril aj k výzve Putina na odvolanie Zelenského a nastolenie „dočasnej správy“ Organizácie Spojených národov v Kyjeve. Podľa hovorcu Kremľa nad ukrajinskou armádou „úplne chýba kontrola“. Armádu obvinil z každodenných pokusov o útoky na energetické zariadenia.

Peskov tvrdí, že v tomto momente sa Rusko drží záväzku neútočiť na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev však uviedol, že Rusko naďalej pokračuje v útokoch na energetické objekty.

„Ruská strana si vyhradzuje právo, ak kyjevský režim nebude dodržiavať moratórium, tiež ho nedodržiavať,“ vyhlásil Peskov. (TASR)

Ruská tajná služba tvrdí, že zabránila teroristickému útoku v jednej z moskovských administratívnych budov.

Zadržala už predtým odsúdeného muža naverbovaného ukrajinskými tajnými službami a zhabala improvizované výbušné zariadenie.

Informovala o tom agentúra DPA.

Podľa vyhlásenia centra FSB pre styk s verejnosťou citovaného agentúrou TASS je zadržaným ruský občan narodený v roku 1972, odsúdený za vraždu, vydieranie a lúpež. Muž tvrdí, že vo februári 2025 ho naverbovali ukrajinské tajné služby, na pokyn ktorých mal odpáliť podomácky vyrobené výbušné zariadenie v administratívnej budove v ruskej metropole.

Za odmenu mal dostať 10-tisíc dolárov a výstupné vízum na Ukrajinu, kde sa mal zapojiť do vojenských operácií proti ruským ozbrojeným silám.

Zaistená bola aj nálož s piatimi kilogramami výbušnín na báze čpavku s časovačom, ako aj smartfón, ktorý podozrivý používal na komunikáciu s ukrajinskou stranou.

„Obvinený svoju vinu priznal a pri vyšetrovaní spolupracuje,“ dodala FSB.

Agentúru DPA poznamenala, že FSB pravidelne informuje o takýchto prípadoch, ktoré je však ťažké overiť. (TASR)

Francúzsko je po Ukrajine najčastejším cieľom dezinformačných kampaní, tvrdí premiér Bayrou. Riadené sú podľa neho z Ruska. (TASR)

Ukrajinská štátna ropná a plynárenská skupina Naftohaz informovala, že Rusko podniklo útok na jej objekty.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Nepriateľ ostreľoval zariadenia Hrupy Naftohaz. Toto je osemnásty kombinovaný útok na infraštruktúru skupiny od začatia vojny a ôsmy od začiatku tohto roka,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení s tým, že k obetiam na životoch nedošlo.

O raketových i dronových útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru informovala v piatok aj Moskva. Podľa nej ide o porušenie sľubu zo strany Kyjeva, že takéto útoky pozastaví.

Moskva tvrdí, že Ukrajina vypálila rakety na plynomernú stanicu v Sudži v Kurskej oblasti, ktorá už bola poškodená pri predchádzajúcom útoku. Vypustila aj 19 dronov, ktorých cieľom bola ropná rafinéria v Saratove v strednej časti Ruska.

Biely dom v utorok uviedol, že Kyjev i Moskva po rokovaniach v Saudskej Arábii separátne súhlasili s prijatím opatrení na implementáciu zastavenia úderov na energetickú infraštruktúru.

Moskva nástojí na tom, že od 18. marca je v platnosti 30-dňové prímerie v bojoch s Ukrajinou týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Agentúra AFP však pripomína, že monitorovanie jeho dodržiavania je nejasné a Rusko i Ukrajina sa navzájom opakovane obviňujú z jeho porušovania. (TASR)

Moskva tvrdí, že od ukrajinských jednotiek získala pod kontrolu pohraničnú dedinu Gogolevka v ruskej Kurskej oblasti.

Ukrajinská armáda tu podnikla vlani v lete prienik, informuje agentúra AFP.

Moskva tento mesiac dobyla späť veľkú časť územia, ktoré sa Ukrajine počas pozemnej ofenzívy do Kurskej oblasti v auguste 2024 podarilo obsadiť - vrátane strategického mesta Sudža.

Ukrajina má stále pod kontrolou pás územia Kurskej oblasti pozdĺž spoločných hraníc, píše AFP.

Kyjev plánoval toto územie využiť v budúcich mierových rokovaniach s Ruskom, ktoré po začiatku vojenskej ofenzívy vo februári 2022 obsadilo oblasti na východe a juhu Ukrajiny.

Putin počas nedávnej návštevy Kurskej oblasti vyzval vojakov, aby opätovne prevzali kontrolu nad celým jej územím. Apeloval tiež na ukrajinských vojakov, aby sa vzdali, a uviedol, že Moskva bude s nimi zaobchádzať ako s „teroristami“. (TASR)

Rusko obvinilo Ukrajinu, že raketami a bezpilotnými lietadlami zaútočila na jeho energetickú infraštruktúru.

Podľa Moskvy ide o porušenie sľubu zo strany Kyjeva, že takéto útoky pozastaví. Informovala o tom agentúra AFP.

Moskva tvrdí, že Ukrajina vypálila rakety na plynomernú stanicu v Sudži v Kurskej oblasti, ktorá už bola poškodená pri predchádzajúcom útoku. Vypustila aj 19 dronov, ktorých cieľom bola ropná rafinéria v Saratove v strednej časti Ruska.

„Všetky záväzky verejne deklarované kyjevským režimom o údajnom zastavení útokov na ruskú civilnú energetickú infraštruktúru sú len ďalším trikom Zelenského, aby zabránil kolapsu ukrajinského frontu a s pomocou európskych spojencov obnovil vojenský potenciál krajiny,“ uviedlo v piatok vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Biely dom v utorok uviedol, že Kyjev i Moskva po rokovaniach v Saudskej Arábii separátne súhlasili s prijatím opatrení na implementáciu zastavenia úderov na energetickú infraštruktúru.

Moskva nástojí na tom, že od 18. marca je v platnosti 30-dňové prímerie v bojoch s Ukrajinou týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Agentúra AFP však pripomína, že monitorovanie jeho dodržiavania je nejasné a Rusko i Ukrajina sa navzájom opakovane obviňujú z jeho porušovania. (TASR)

Čínsky minister zahraničia Wang I navštívi Rusko, s Lavrovom chce okrem iného rokovať o riešení vojny na Ukrajine.

Oznámili to Kremeľ a Peking. Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Rusko a Čína v uplynulých rokoch posilnili hospodársku spoluprácu a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu posilnili aj ich strategické partnerstvo.

Čína sa podľa AFP prezentuje ako neutrálna strana v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, ktorú nikdy neodsúdila, a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a Západu neposiela „smrtiacu pomoc“ ani jednej zo strán konfliktu.

Je však blízkym hospodárskym a politickým spojencom Ruska a členské štáty NATO označili Peking za „rozhodujúceho podporovateľa“ vojny.

„Na pozvanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova... minister zahraničných vecí Wang I absolvuje oficiálnu návštevu Moskvy od 31. marca do 2. apríla,“ uviedol hovorca čínskeho rezortu diplomacie. Wang I sa stretne s ruskými predstaviteľmi a bude rokovať s Lavrovom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že ministri budú diskutovať o medzinárodných otázkach vrátane vyhliadok na vyriešenie vojny na Ukrajine.

„Čína je ochotná využiť túto návštevu ako príležitosť spolupracovať s Ruskom na podpore implementácie dôležitého konsenzu dosiahnutého dvoma hlavami štátov,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva. Témou rozhovorov bude aj rozvoj čínsko-ruských vzťahov, medzinárodné a regionálne otázky.

Peking minulý mesiac navštívil tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Segej Šojgu, len niekoľko dní po tom, čo čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonáte s Putinom vyzdvihol „pozitívne úsilie Moskvy o zmiernenie ukrajinskej krízy“. Čína uviedla, že víta všetky kroky smerujúce k prímeriu v tomto konflikte.

Peking je však podľa AFP neustále vystavený výzvam, aby zatlačil na Moskvu, aby začala mierové rokovania a ukončila vojnu na Ukrajine. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vo štvrtok počas svojej návštevy v Pekingu uviedol, že Čína „musí zohrať úlohu pri presviedčaní Ruska, aby sa posadilo za rokovací stôl so serióznymi a čestnými návrhmi“.

Na návštevu Ruska sa chystá aj čínsky prezident, ktorý pricestuje do Moskvy v máji v čase osláv konca druhej svetovej vojny. Putin následne navštívi Peking na prelome augusta a septembra. (TASR)

Napriek dlhodobému postoju USA sa európski lídri ešte nevydali na cestu skutočnej celoeurópskej obrany, píše Boris Zala. (SME)

Ruské dronové útoky spôsobili škody v siedmich regiónoch na Ukrajine, najmä v Poltavskej alebo Odeskej oblasti.

Informuje o tom ukrajinské letectvo, podľa ktorého ruská armáda nad ukrajinské územie vyslala 163 dronov. Protivzdušná obrana ich 89 zostrelila, ďalších 51 strojov, ktoré vzdušné sily označujú za atrapy útočných dronov, zmizlo z radarov a nespôsobilo žiadne škody.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana v noci na dnes zneškodnila 78 ukrajinských dronov.

Letectvo uviedlo, že po nočných dronových útokoch sú bližšie neurčené škody v Poltavskej, Charkovskej, Sumskej, Dnepropetrovskej, Odeskej, Mykolajivskej a Záporožskej oblasti.

Vo štvrtok večer "nepriateľ podnikol rozsiahly dronový útok na civilné objekty a priemyselné zóny v Poltave a jej okolí," uviedol na telegrame Volodymyr Kogut, šéf vojenskej správy Poltavskej oblasti ležiacej v stredovýchodnej časti Ukrajiny.

Škody sú na šiestich rôznych miestach a na viacerých z nich vypukol požiar. Server RBK Ukrajina informuje, že poškodené sú sklady spoločnosti, ktorá má na starosti stavbu a údržbu plynárenskej a petrochemickej infraštruktúry. Podľa Koguta však nešlo o cielený útok na energetickú infraštruktúru.

Spojené štáty s Ukrajinou a Ruskom tento týždeň uzavreli dve samostatné dohody, v ktorých obe krajiny súhlasili s prerušením vzájomných útokov na energetické objekty.

Z Odeskej oblasti ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS) hlási po nočných útokoch jedného zraneného. Škody sú napríklad na obytných domoch.

Podľa vedenia ruskej Voronežskej oblasti zostrelila protivzdušná obrana nad týmto regiónom na juhozápade Ruska 30 ukrajinských dronov.

Nikomu sa podľa regionálnych úradov nič nestalo a nevznikli žiadne škody. V susednej Saratovskej oblasti bola dočasne prerušená prevádzka na letisku v Saratove.

Podľa rôznych telegramových kanálov obyvatelia tohto mesta aj Engelsu, ktorý leží cez rieku Volhu, informovali o desiatkach výbuchov. V Engelse sa nachádza základňa ruského strategického letectva, ktorá sa naposledy cieľom rozsiahleho útoku ukrajinských dronov stala minulý týždeň.

Trump dočasne zrušil rozhodnutie zastaviť americkú iniciatívu, ktorá dokumentovala deportáciu ukrajinských detí.

Podľa denníka Washington Post mala na rozhodnutie amerického prezidenta vplyv vyjadrenie amerických zákonodarcov a kresťanských organizácií, že je potrebné pokračovať v iniciatíve, pretože ide o podozrenia z vážnych zločinov zo strany Ruska. (Washington Post)

Ruské prieskumné lietadlo sa priblížilo k severovýchodnej časti Nemecka, no nemecké stíhačky ho eskortovali preč.

Ako uviedlo nemecké letectvo na svojom komunikačnom kanáli v aplikácii WhatsApp, na základni Laage pri Rostocku na pobreží Baltského mora museli vo štvrtok aktivovať systém rýchlej reakcie.

„Dôvodom bolo neznáme lietadlo nad Baltským morom, ktoré letelo bez letového plánu alebo aktivovaného transpondéra,“ uviedlo letectvo v správe. Tá potvrdila skorší článok v denníku Bild.

Na identifikáciu prieskumného lietadla Iľjušin Il-20 vyslali nemecké stíhačky Eurofighter a tie následne „eskortovali“ ruské lietadlo späť smerom k ruskej Kaliningradskej oblasti, kde ho prvýkrát spozorovali.

Denník Bild uviedol, že ruské lietadlo si všimli vo štvrtok ráno východne od nemeckého ostrova Rügen, odkiaľ smerovalo k „nemeckému vzdušnému priestoru“.

Skutočnosť, že transpondér lietadla bol deaktivovaný, predstavovala „značné nebezpečenstvo pre civilnú leteckú dopravu“, poznamenal Bild. (SITA)

Ruský prezident Putin hovorí o možnosti zavedenia prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN.

Tá by podľa jeho slov umožnila usporiadanie "demokratických" prezidentských volieb v krajine a následné prerokovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

"Mohli by sme samozrejme diskutovať so Spojenými štátmi, dokonca aj s európskymi krajinami, a samozrejme s našimi partnermi a priateľmi, pod záštitou OSN, o možnosti zriadenia prechodnej správy na Ukrajine," vyhlásil Putin počas návštevy Murmanska.

"Toto by sa mohlo diať s cieľom usporiadať (na Ukrajine) demokratické voľby a zabezpečiť schopnú vládu, ktorá má podporu ľudí, a potom začať rokovania o mierovej dohode," uviedol.

AFP News Agency
@AFP

#BREAKING Russia's Putin suggests 'transitional administration' for Ukraine under UN https://t.co/iHERsk3Doo

28.3.2025 o 6:18 · archivované: 28.3.2025 o 7:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina má legitímnu vládu, ktorá musí byť rešpektovaná, zareagoval generálny tajomník OSN António Guterres podľa agentúry Reuters.

Rusko na Putinov rozkaz Ukrajinu v rozpore s medzinárodným právom vojensky napadlo vo februári 2022 a tvrdí, že cieľom takzvanej špeciálnej vojenskej operácie je susednú krajinu "denacifikovať a demilitarizovať".

Šéf Kremľa teraz podľa agentúry AFP tvrdí, že ruská armáda má vo vojne na Ukrajine iniciatívu pozdĺž celej frontovej línie a môže ukrajinské vojská rozdrviť.

"Naše vojská majú strategickú iniciatívu pozdĺž celej línie dotyku a ja som nedávno povedal, že ich rozdrvíme," vyhlásil Putin. Podľa AFP v prejave k námorníkom z jadrovej ponorky Archangeľsk tiež dodal, že "Ukrajinci by sami mali pochopiť, čo sa deje".

"Postupne, nie tak rýchlo, ako by si niektorí želali, ale napriek tomu vytrvalo a sebavedomo smerujeme k dosiahnutiu všetkých cieľov vyhlásených na začiatku tejto operácie," povedal Putin.

Invázne vojská podľa analytikov za cenu obrovských ľudských strát postupujú na východe Ukrajiny, zlá bezpečnostná situácia je ale aj na severovýchode napadnutej krajiny.

Putin zopakoval svoje tvrdenie, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemá legitimitu, a vyhlásil, že nelegitímne sú aj ďalšie ukrajinské orgány, píše web stanice BBC.

Ruský vodca, ktorý sa v najvyšších mocenských pozíciách v Rusku drží už štvrť storočia, už skôr žiadal, aby sa v susednej krajine konali prezidentské voľby. Ukrajinská ústava to však v čase vojnového stavu neumožňuje.

KyivPost
@KyivPost

Putin proposes to introduce temporary administration in Ukraine under the auspices of the UN and several countries in order to hold elections. https://t.co/OC0KJjLTSU

27.3.2025 o 22:14 · archivované: 28.3.2025 o 8:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hovorca Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu v reakcii na Putinove výroky podľa agentúry Reuters uviedol, že vládu na Ukrajine určuje jej ústava a občania krajiny.

Agentúra Reuters poznamenala, že Putin s týmto návrhom prišiel v čase, keď sa Spojené štáty snažia konflikt ukončiť. Zástupcovia USA o možnej ceste k mieru rokujú samostatne s Ukrajincami a s Rusmi.

Podľa Putina postup nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý s ruským vodcom obnovil priame kontakty, nasvedčuje tomu, že mier naozaj chce. Naopak, ukrajinských a európskych lídrov obvinil, že sa snažia vyjednávanie o prímerí naťahovať a že v skutočnosti o zastavení bojov vážne neuvažujú. (ČTK)

Je predčasné očakávať rokovania s Ruskom na najvyššej úrovni, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio.

Povedal, že Spojené štáty vyhodnocujú odpoveď Moskvy na americký návrh ukončenia vojny na Ukrajine.

Na otázku novinára, či nadišiel čas na vyššiu úroveň rokovaní po predchádzajúcich rozhovoroch medzi oboma stranami v Saudskej Arábii, Rubio odpovedal: „Myslím si, že po technickej stránke musíme dosiahnuť väčší pokrok.“

„Je pred nami veľa práce, ktorú treba spraviť s oboma stranami, predovšetkým s tou ruskou, s ktorou sme roky nehovorili,“ vyhlásil Rubio na palube svojho lietadla, keď smeroval do Miami po trojdňovej oficiálnej návšteve Karibiku.

Na otázku, ako dlho by mohol trvať spomenutý pokrok, Rubio odvetil: „Nemôžem na to dať časový rámec, pretože to nezávisí od nás.“

Americký prezident Donald Trump opakovane uviedol, že dúfa, že sa čoskoro stretne s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Pravdepodobne sa tak podľa neho udeje v Saudskej Arábii.

Rubio tiež vyzval Rusko, aby akceptovalo ukrajinský návrh na 30-dňové prímerie.

Z boja bolo vyradených ďalších 1 860 okupantov, od začiatku invázie zhruba o 910 750, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla aj o 61 bojových obrnených vozidiel, 122 delostreleckých systémov, jeden raketomet, jeden protivzdušný systém, 144 dronov a 210 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 455 tankov, 21 762 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 42 280 vozidiel a autocisterien, 25 387 delostreleckých systémov, 1 344 odpaľovacích raketových systémov, 1 119 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 070 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 787 kusov špeciálnej techniky.

Zelenskyj obvinil Rusko z nových útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru napriek dohode o ich zastavení.

Dohodu začiatkom týždňa sprostredkovali Spojené štáty. Informuje o tom agentúra DPA.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Paríži povedal, že ruská armáda vo štvrtok ostreľovala mesto Cherson, pričom poškodila tamojšie energetické zariadenie a niekoľko ďalších budov.

„Myslím si, že USA by mali reagovať,“ pokračoval Zelenskyj a dodal, že namiesto slov sú skôr potrebné konkrétne kroky. Uviedol tiež, že Kyjev toto porušenie dohody zdokumentoval a dôkazy sa chystá poskytnúť Spojeným štátom.

Zelenskyj sa vo štvrtok v Paríži zúčastnil na samite predstaviteľov tzv. koalície ochotných.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

President Zelenskyy:

"The US believes that the ceasefire in the sea and energy infrastructure is working. Here's what I think: two days ago, there was a night when there were no strikes on the energy infrastructure. Today, it was damaged in Kherson by Russian artillery. That's https://t.co/Iz32CQIJYP

Length: (00:00)

27.3.2025 o 20:16 · archivované: 28.3.2025 o 6:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Aj ukrajinské úrady v Chersone informovali, že ruské ostreľovanie tam vo štvrtok spôsobilo výpadky elektriny a poškodilo aj železničnú infraštruktúru. Pri útokoch taktiež zahynuli najmenej dvaja ľudia a štyria ďalší utrpeli zranenia.

Rusko a Ukrajina potvrdili v utorok na separátnych rokovaniach s USA v Rijáde dohodu o vzájomnom neútočení na energetické zariadenia. Okrem tohto sa dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. (TASR)

Rumunský ústavný súd odobril nový zákon, ktorý umožní zostreľovať zahraničné vojenské drony.

Informuje o tom agentúra DPA.

Predmetnú legislatívu schválil rumunský parlament už začiatkom marca. Tri krajne pravicové strany - Aliancia za jednotu Rumunov (AUR), S.O.S. Rumunsko a Strana mladých ľudí (POT) ju však právne napadli s tým, že zahraničným mocnostiam udeľuje neprimerané právomoci.

Kritici tieto strany obviňujú zo sympatizovania s Ruskom, píše DPA. Súd však ich sťažnosť napokon zamietol a zákon tak odobril.

Rumunsko pozorne sleduje ruské nálety v blízkosti svojich hraníc s Ukrajinou, kde Moskva vedie už viac ako tri roky vojnu.

Od začiatku konfliktu dopadli viackrát na rumunské územie trosky z ruských dronov. Tamojšia armáda preto už dlhší čas presadzovala získanie jasnejších právomocí na zostrelenie nepovolených cudzích bezpilotných lietadiel, a to aj v čase mieru.

Začiatkom februára si Rumunsko a Moldavsko predvolali ruských veľvyslancov po tom, ako sa na ich územiach našli úlomky ruských dronov. Podľa moldavských úradov dva drony dopadli na polia, no úlomky bezpilotných lietadiel sa neskôr objavili aj na ďalšom mieste.

„Tieto nezákonné a nezodpovedné útoky musia prestať a Rumunsko si vyhradzuje právo prijať potrebné opatrenia,“ uviedlo v tom čase rumunské ministerstvo zahraničných vecí. (TASR)