GAZA. Mohammed Jarghoun spal v stane neďaleko svojho zničeného domu v meste Chán Júnis, keď sa zobudil na ohlušujúci zvuk výbuchy.
"Myslel som si, že sú to sny a nočné mory, ale potom som zbadal požiar v dome mojich príbuzných," povedal pre francúzsku tlačovú agentúru Agence-France Presse.
"Opäť rozpútali pekelný oheň," uviedol Ramez Alammarin, ktorý opísal, ako odvážal deti do nemocnice juhovýchodne od mesta Gaza.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac v noci na utorok vyhlásil, že Izrael "obnovil boje" v Pásme Gazy a deklaroval, že v útokoch budú pokračovať, kým nebudú prepustení všetci zostávajúci rukojemníci.
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy neskôr potvrdilo 404 obetí. Podľa médií sú medzi nimi aj deti, ženy a starší ľudia.
Ministerstvo pod kontrolou palestínskeho militantného hnutia Hamas uviedlo, že pri útokoch sa tiež zranilo viac ako tisíc osôb.
Denník Times of Israel pripomína, že úrady v Pásme Gazy nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými obeťami.
Útoky nariadil Netanjahu
Izrael uviedol, že vlnu leteckých útokov v Pásme Gazy spustil z dôvodu nedostatočného pokroku v prebiehajúcich rozhovoroch o predĺžení prímeria.
Bezprostredne nebolo jasné, či ide o jednorazovú nátlakovú operáciu, alebo či sa 17 mesiacov trvajúca vojna obnovuje úplne, píše AP.
Agentúra Associated Press uvádza, že izraelská armáda nariadila ľuďom evakuovať východnú časť Gazy a presunúť sa do stredu územia. Rozkazy naznačujú, že Izrael by mohol obnoviť pozemné operácie.
Armáda na sociálnych sieťach zverejnila mapu "nebezpečných bojových zón", z ktorých by mali obyvatelia Pásma Gazy odísť.
"Izraelské obranné sily začali silnú ofenzívu proti teroristickým organizáciám. Tieto označené oblasti sa považujú za nebezpečné bojové zóny. V záujme vlastnej bezpečnosti sa musíte okamžite evakuovať do známych úkrytov v západnej časti mesta Gaza a v Chán Júnise," napísal v príspevku na sociálnej sieti X hovorca armády Avichaj Adrai. Medzi vyznačené oblasti patrí napríklad Bajt Hanún.
Loading
...
Palestínski svedkovia pre agentúru Reuters uviedli, že izraelské tanky ostreľovali oblasti v Rafahu na juhu enklávy. Mnohé rodiny, ktoré sa po začiatku prímeria medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas vrátili do svojich oblastí, tak museli opustiť svoje domovy a zamieriť na sever do Chán Júnisu.
Útoky boli podľa izraelských predstaviteľov zamerané na infraštruktúru palestínskeho militantného hnutia Hamas, na jeho stredné vedenie a členov politbyra skupiny. Nariadil ich izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Loading
...
Podľa palestínskych médií je medzi obeťami aj Mahmúd abú Watfa, vysoký bezpečnostný predstaviteľ Hamasu, ktorý je námestníkom ministra vnútra v Pásme Gazy.
"Dnes v noci sme sa vrátili k bojom v Gaze vzhľadom na to, že Hamas odmietol prepustiť rukojemníkov a vzhľadom na jeho hrozby, že ublíži vojakom izraelských ozbrojených síl a izraelským komunitám," vyhlásil Kac.
"Neprestaneme bojovať, kým sa všetci rukojemníci nevrátia domov a kým nedosiahneme všetky ciele vojny," uviedol a dodal, že pokiaľ rukojemníci nebudú prepustení "v Gaze sa otvoria brány pekla".
Zasiahnuté boli objekty v mestách Dajr al-Balah, Gaza a Chán Júnis. Posledné menované mesto bolo podľa televízie al-Džazíra zasiahnuté najviac.
Ozbrojené sily Izraela pred uskutočnením útokov údajne odhalili zámer Hamasu prezbrojiť sa, preskupiť a následne zaútočiť na Izrael. Denník The Times of Israel píše, že armáda má v úmysle pokračovať v náletoch "tak dlho, ako to bude potrebné" a rozšíriť prekvapivý útok nad rámec leteckej kampane, ak to bude nariadené. Izraelské sily sú podľa slov armády nasadené na všetkých frontoch.
Biely dom bol informovaný
Izrael svoj zámer pred spustením útokov konzultoval s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. V noci na utorok to uviedol Biely dom.
"Trumpova administratíva a Biely dom boli oboznámení so zámerom Izraela zaútočiť dnes v noci na Gazu," ozrejmila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v televízii Fox News.
"Ako prezident Trump jasne deklaroval, Hamas, húsíovia, Irán, všetci tí, ktorí sa snažia terorizovať nielen Izrael, ale aj Spojené štáty americké, sa dozvedia, akú cenu zaplatia - rozpúta sa peklo," vyhlásila.
"Hamas mohol prepustiť rukojemníkov, aby predĺžil prímerie, ale namiesto toho sa rozhodol pre odmietavý postoj a vojnu," povedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Brian Hughes pre The Times of Israel.
Izrael si ide za svojim cieľom
Vysoký predstaviteľ Hamasu reagoval, že Izrael sa rozhodol obetovať svojich rukojemníkov.
Rozhodnutie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua "obnoviť vojnu je rozhodnutím obetovať väzňov okupácie a vyniesť nad nimi rozsudok smrti," uviedol vo vyhlásení člen politbyra Hamasu Izzat ar-Rišk.
Izraelského premiéra zároveň obvinil, že obnovenie bojov mu slúži ako "záchranný čln" určený na odvrátenie pozornosti od vnútropolitických kríz v Izraeli.
Hamas podľa neho skupina spolupracuje so sprostredkovateľmi prímeria na obmedzení izraelských útokov.
"Hamas dodržiaval dohodu o prímerí a presne ju plnil, ale izraelskí okupanti nedodržali svoj záväzok a zvrátili ho tým, že obnovili agresiu a vojnu," povedal nemenovaný predstaviteľ.
Doplnil, že hnutie v súčasnosti neustále rokuje, aby zhodnotilo situáciu, a spolupracuje aj so sprostredkovateľmi z Kataru, USA a Egypta na obmedzení agresie.
Útoky odsúdili aj jemenskí povstalci húsíovia. Zároveň prisľúbili, že zintenzívnia operácie na podporu palestínskeho militantného hnutia Hamas. Húsíovia útočia na lodnú dopravu v Červenom mori.
"Odsudzujeme obnovenie agresie sionistického nepriateľa proti Pásmu Gazy," uviedla najvyššia politická rada húsíov v oficiálnom vyhlásení.
"Palestínsky ľud nezostane v tomto boji osamotený a Jemen bude pokračovať vo svojej podpore a pomoci a vystupňuje svoje konfrontačné kroky," dodala.
Úrad premiéra Netanjahua vo svojom nočnom vyhlásení uviedol, že Izrael bude "proti Hamasu postupovať s rastúcou vojenskou silou".
Cieľom operácie podľa úradu je dosiahnuť vojnové ciele Izraela - zlikvidovať vojenské a riadiace kapacity Hamasu a oslobodiť všetkých zostávajúcich rukojemníkov.
V zajatí Hamasu ich zostáva 59, izraelské orgány sa však domnievajú, že viac ako 30 z nich je už po smrti.
Väčšina Izraelčanov chce koniec vojny
Rodiny stále zadržiavaných izraelských rukojemníkov nové útoky kritizujú a volajú po návrate k prímeriu.
Tvrdenia Izraela, že cieľom útokov je zvýšiť tlak na prepustenie zadržiavaných ľudí, označili za podvod, citoval ich britský denník The Guardian. Údery naopak podľa príbuzných ich životy ohrozujú.
„Tvrdenie, že vojna sa obnovuje kvôli prepusteniu rukojemníkov, je úplný podvod - vojenský tlak ohrozuje rukojemníkov a vojakov,“ uviedli rodiny. "Musíme sa vrátiť k prímeriu," vyzvali.
Denník Times of Israel pripomína, že podľa prieskumov verejnej mienky väčšina izraelskej verejnosti spolu s rodinami rukojemníkov podporuje ukončenie vojny výmenou za ich prepustenie.
Väčšina voličov vládnej koalície však požaduje obnovenie bojov v palestínskej enkláve. Netanjahuovi koaliční partneri navyše hrozili povalením vlády v prípade, že sa vojna skončí skôr ako bude Hamas úplne zlikvidovaný.
Pre nesúhlas s prímerím v januári vládu opustil vtedajší minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir a jeho strana Židovská sila (Ocma jehudit) vystúpila z koalície.
Prímerie v Pásme Gazy oficiálne platí od 19. januára. Prvá fáza prímeria sa však oficiálne skončila už pred takmer dvoma týždňami a obe strany sa nedohodli na jej pokračovaní alebo postupe do druhej fázy.
Počas nej by malo dôjsť k úplnému stiahnutiu izraelských vojsk z palestínskej enklávy výmenou za prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov.
Izrael súhlasil s predĺžením prvej fázy do polovice apríla. Hamas však žiada prechod do ďalšej fázy.
Izraelská vláda v súvislosti s odmietavým postojom Hamasu zastavila prísun pomoci do vojnou zničeného Pásma Gazy a následne prerušila aj dodávky elektriny na toto územie.
Znepokojivý vývoj situácie
Čína vyzvala na prijatie opatrení, ktoré by zabránili "humanitárnej katastrofe" v Pásme Gazy po obnovení útokov Izraela na tomto území od uzavretia prvej fázy prímeria.
"Čína je veľmi znepokojená súčasnou situáciou medzi Izraelom a Palestínou (militantným hnutím Hamas)," uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných veci Mao Ning.
Vyzvala obe strany konfliktu, aby sa vyhli akýmkoľvek krokom, ktoré eskalujú situáciu a aby zabránili humanitárnej katastrofe väčšieho rozsahu.
Vývoj v Gaze znepokojuje aj generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.
"Generálny tajomník je šokovaný izraelskými leteckými útokmi v Gaze... a dôrazne vyzýva na dodržiavanie prímeria, obnovenie neprerušovanej humanitárnej pomoci a bezpodmienečné prepustenie zvyšných rukojemníkov," ozrejmil hovorca OSN.
Šéf Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini napísal na platforme X, že opätovné spustenie vojny by vyvolalo "peklo na zemi" a prinieslo len zúfalstvo a utrpenie. Podobne ako Guterres zdôraznil, že "návrat k prímeriu je nevyhnutný".
Loading
...
Britská vláda vyzvala Hamas a Izrael, aby v "plnej miere" uplatňovali dohodu o prímerí v Pásme Gazy, ktorá nadobudla účinnosť 19. januára, a aby sa "urýchlene vrátili k dialógu" s cieľom ukončiť boje.
"Obnovená eskalácia v Gaze je zničujúca. Civilisti znášajú nepredstaviteľné utrpenie. Musí sa to zastaviť... je nevyhnutné okamžite sa vrátiť k prímeriu" napísala eurokomisárka pre pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová na X.
Loading
...
Katar ako sprostredkovateľ mierových rokovaní v utorok dôrazne odsúdil obnovené útoky. Katarské ministerstvo zahraničných vecí "varuje, že stupňujúca sa (izraelská) politika v konečnom dôsledku zasiahne región a podkope jeho bezpečnosť a stabilitu". Egyptské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo smrtiace nálety Izraela na Gazu a označilo ich za "hrubé porušenie" prímeria.
"Saudská Arábia čo najdôraznejšie odsudzuje obnovenie agresie izraelských okupačných síl... a ich priame bombardovanie oblastí obývaných neozbrojenými civilistami," zdôraznil saudskoarabský rezort diplomacie.
Turecká diplomacia vo vyhlásení odsúdilo boje a označilo ich za "novú fázu" v "politike genocídy" Izraela. Podľa Ankary vláda premiéra Benjamina Netanjahua porušila medzinárodné právo a vzoprela sa ľudskosti.
"V čase, keď sa zintenzívňuje úsilie o dosiahnutie globálneho mieru a stability, agresia izraelskej vlády ohrozuje budúcnosť regiónu," dodalo ministerstvo.
Aj Rusko varovalo pred "zhoršením situácie a ďalšou eskaláciou", povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Iránu označil izraelské údery za "pokračovanie genocídy a etnických čistiek" na palestínskych územiach. Obvinil Spojené štáty z "priamej zodpovednosti" za útok. USA sú spojencom Izraela a dodávajú Tel Avivu vojenské vybavenie.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?