Ukrajina Rusko Online: Trump rokuje s Putinom o návrhu prímeria na Ukrajine

Rusko tvrdí, že odrazilo pozemné útoky ukrajinskej armády, ktorá sa snažila preniknúť do Belgorodskej oblasti.

Oblasť hraničí s Ukrajinou a ruskou Kurskou oblasťou, odkiaľ ukrajinské jednotky podľa vyjadrení Ruska ustupujú. Informovala o tom britská stanica BBC s tým, že k prekročeniu štátnej hranice Ruskej federácie nedošlo.

"V priebehu dňa uskutočnil nepriateľ v tomto regióne celkovo päť útokov," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení, v ktorom dodalo, že všetky útoky boli odrazené.

Podľa Moskvy sa prvý z týchto útokov uskutočnil na úsvite a posledný v utorok podvečer. Rusko tvrdí, že cieľom ukrajinskej operácie bolo "vytvoriť negatívny kontext" v deň telefonického rozhovoru ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a "zdiskreditovať mierové iniciatívy" Spojených štátov.

Ukrajinské útoky sa podľa ruského ministerstva odohrali v blízkosti miest Demidovka a Prilesie na hranici medzi oboma krajinami a zúčastnilo sa na nich do 200 ukrajinských vojakov a približne 20 obrnených vozidiel.

O pokusoch ukrajinskej armády preniknúť do Belgorodskej oblasti v priebehu utorka informovali aj ruskí vojnoví blogeri, poznamenala britská stanica BBC. Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že situácia v regióne "zostáva zložitá".

Medzičasom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je momentálne na oficiálnej návšteve Fínska, na online tlačovej konferencii v Helsinkách uviedol, že "ukrajinská armáda pokračuje v bojoch v Kurskej oblasti". Dodal, že ukrajinské jednotky tam zostanú, "kým budeme túto operáciu potrebovať". (TASR)

Dohoda zastavení útokov na energetickú infraštruktúru v Rusku a na Ukrajine je len prvým krokom k trvalému mieru.

V reakcii na jeden z výsledkov ostro sledovaného telefonátu medzi prezidentmi Ruska a USA to v Berlíne uviedli francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin prijal iba obmedzené prímerie. Stále si kladie podmienky Čítajte 

Ďalším krokom podľa Scholza a Macrona "musí byť úplné prímerie na Ukrajine", pričom by malo nastať čo najrýchlejšie. Macron poznamenal, že so Scholzom sa v tomto bode absolútne zhodli.

Vo funkcii končiaci nemecký kancelár okrem toho zdôraznil, že mierová zmluva nemôže byť dohodnutá a uzavretá bez účasti Ukrajiny. "Bez konzultácie s Ukrajinou nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie o Ukrajine," vyhlásil Scholz.

Lídri Francúzska a Nemecka tiež prisľúbili pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Scholz uviedol, že považuje za "dôležité, aby (aj) Washington pokračoval vo vojenskej podpore Ukrajiny".

Putin pritom v telefonáte s Trumpom opäť vyzval na úplné zastavenie vojenskej podpory Západu pre Ukrajinu a jej armádu.

"Obaja sme sa zhodli, že Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť, že Ukrajina sa môže spoľahnúť na Európu a že my (Kyjev) nesklameme," povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Macron odkázal: "Budeme naďalej podporovať ukrajinskú armádu, ktorá kladie odpor ruskej agresii."

Macron sa má po stretnutí so Scholzom stretnúť v Berlíne aj s kresťanským demokratom Friedrichom Merzom, ktorý ako líder víťaza nedávnych parlamentných volieb pracuje na zostavení vládnej koalície. (TASR)

Lotyšsko od stredy obmedzí premávku na hraničných priechodoch s Ruskom a Bieloruskom a povolí vstup len autám.

Oznámila to v utorok tamojšia vláda odvolávajúc sa na Moskvou organizovaný prílev migrantov na svojich hraniciach.

Vláda v Rige schválila v utorok zákaz prechodu chodcov a nemotorových vozidiel na troch hraničných priechodoch s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom, ktoré sú ešte otvorené.

"Rozhodnutie obmedziť prevádzku týchto hraničných priechodov bolo prijaté v súlade s rizikami hybridných hrozieb a migračnej krízy," oznámila.

Z prílevu migrantov na hraniciach pritom obvinila "stratégie Ruska a Bieloruska, ktorých cieľom je organizovať migračné toky škodlivé pre členské štáty EÚ".

AFP približuje, že Lotyšsko - rovnako ako susedné pobaltské krajiny Litva a Estónsko a tiež Poľsko - dlhodobo obviňujú Moskvu i Minsk z takéhoto konania, ktorého cieľom je - podľa nich - dosiahnuť destabilizáciu regiónu.

Súhlas s opatrením vlády deklarovala aj lotyšská pohraničná stráž, ktorá pozoruje na hraniciach "organizované skupiny" migrantov. Uviedol to jej šéf Guntis Pujáts, pričom dodal, že takéto skupiny prichádzajú na kontrolné stanovištia na hraniciach, hoci nemajú povolenie na pobyt v EÚ ani víza do schengenského priestoru.

Obmedzenia začnú platiť od stredy, a to na hraničných priechodoch Terehova a Grebneva na hraniciach s Ruskom a priechode Paternieki na hraniciach s Bieloruskom. Lotyšská vláda pritom neuviedla, či ide len o dočasné kroky, respektíve kedy budú zrušené.

Lotyšsko postavilo v uplynulých rokoch plot pozdĺž celých svojich hraníc s Bieloruskom a tento rok plánuje dokončiť obdobnú bariéru aj na svojich hraniciach s Ruskom. (TASR)

Z Kyjeva hlásia výbuchy. Úrady potvrdzujú, že je aktivizovaná protivzdušná obrana.

Útok nastal zhruba hodinu po absolvovaní telefonátu prezidentov Putina a Trumpa. (KyivPost)

Putin súhlasil s návrhom USA o neútočení na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, oznámil Biely dom.

Ruský prezident už vydal aj príslušný rozkaz armáde.

V návrhu prezidenta USA Donalda Trumpa bolo, aby Rusko a Ukrajina na 30 dní prestali navzájom útočiť na energetickú infraštruktúru, uviedol Kremeľ po dlhej telefonickej diskusii medzi lídrami.

USA a Rusko plánujú aj "okamžite" začať rokovania na Blízkom východe o námornom prímerí v Čiernom mori, vyplýva z údajov z Bieleho domu.

Putinovou podmienkou ukončenia vojny je aj úplné zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine, oznámil Kremeľ..

Povedal to Dmitrij Peskov po telefonáte ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho amerického náprotivka Donalda Trumpa. Lídri podľa neho pokračovali v podrobnej a úprimnej diskusii o konflikte a zhodli sa na vytvorení expertných skupín.

Putin Trumpovi povedal, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine. Dohodli sa, že zostanú v kontakte. (TASR)

Ukrajinská armáda tvrdí, že má pod kontrolou front v Sumskej oblasti na hranici si ruskou Kurskou oblasťou.

Informácie, ktoré kolujú na sociálnych sieťach o prieniku ruských jednotiek hlboko na územie Sumskej oblasti, sú iba nepravdivá propaganda, dodáva ukrajinský Generálny štáb.

Velenie pripustilo, že ruskí okupanti sa pokúšajú v malých skupinách vstúpiť do niektorých obývaných častí na ukrajinskej strane.

"Nepriateľ je vďaka koordinovaným akciám a vopred vytvorenému obrannému systému ničený paľbou. Zastavili sme každú snahu o prienik na územie Sumského kraja. Nepriateľ má značné straty v živej sily," informovalo ukrajinské velenie.

Ruské hospodárstvo je „ekonomikou na kokaíne“. Mier bude znamenať začatie liečby. A odvykanie bolí, píše Petra Procházková. (SME)

Telefonát Trumpa a Putina sa skončil. Trval viac než hodinu a pol. Biely dom ani Kremeľ neinformovali o obsahu rozhovoru.

Prezidenti mali diskutovať o aktuálnych otázkach, predovšetkým o možnostiach ukončenia konfliktu na Ukrajine. Trump pred telefonátom avizoval, že s Putinom chce hovoriť o území a elektrárňach, ktoré obsadilo Rusko na Ukrajine počas už viac než tri roky trvajúcej vojny.

Išlo o ich druhý telefonát, odkedy sa Trump koncom januára opätovne ujal funkcie v Bielom dome. Prvý telefonát sa uskutočnil 12. februára. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval na oficiálnu návštevu Fínska.

Rokovania s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a ďalšími predstaviteľmi sa uskutočnia v stredu a budú zamerané na podporu Ukrajiny zo strany Fínska a na opatrenia smerujúce k ukončeniu vojny rozpútanej Ruskom.

Podľa Kyjeva sa na rokovaniach okrem prezidentov zúčastnia aj fínska ministerka financií Riikka Purraová, minister obrany Antti Häkkänen a ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Na záver rokovaní majú prezidenti v pláne spoločnú tlačovú konferenciu.

Zelenského program v Helsinkách bude zahŕňať aj stretnutia s predsedom parlamentu Jussim Halla-ahom a predsedom vlády Petterim Orpom, ako aj so študentmi Helsinskej univerzity. Počas návštevy v Helsinkách sa Zelenskyj oboznámi aj s problematikou civilnej ochrany.

Fínsko patrí k európskym krajinám, ktoré Rusko v dôsledku vojny na Ukrajine vnímajú ako svoje ohrozenie. Aj pre to po vypuknutí vojny spolu so Švédskom požiadalo o členstvo v aliancii NATO, ktoré dosiahlo v apríli 2023.

Ako uviedla agentúra AFP, Zelenskyj zavítal do Helsínk v deň telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina.

Trump dal pred časom jasne najavo, že je pripravený diskutovať o tom, ktoré časti okupovanej Ukrajiny si Rusko bude môcť ponechať. V nedeľu na margo toho dodal, že Moskva a Washington hovoria o "rozdelení určitých aktív".

Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú 1340 kilometrov dlhú hranicu, počas druhej svetovej vojny viedlo so Sovietskym zväzom dve vojny. Sovietskemu zväzu napokon - v rámci mierovej dohody so sovietskym vodcom Josifom Stalinom - odstúpilo desať percent svojho územia - vrátane oblasti, kde sa narodili Stubbov otec a starí rodičia.

"My vo Fínsku presne chápeme, čím prechádzate," povedal Stubb Zelenskému v prejave pri príležitosti tretieho výročia začiatku vojny na Ukrajine 24. februára. "Som si istý, že budeme musieť prijať mier s Putinom," povedal Stubb a dodal, že podpora, ktorú Ukrajina má vo fínskej verejnosti, "je podporou identity a historickej skúsenosti". (TASR)

Ukrajina nemieni rokovať o neutralite ani o znížení počtu vojakov a nevzdá sa územia, tvrdí šéf kancelárie prezidenta Jermak.

Uvedené body označil za "červené línie", teda neprekročiteľné medze, a za požiadavky, na ktoré Ukrajina nikdy nepristúpi.

Jermak svoj príspevok zverejnil pred ohláseným telefonátom amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. 

Ten dal opakovane najavo, ako podmienky pre ukončenie vojny, že Rusko nepripustí členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, požaduje "demilitarizáciu" susednej krajiny a tiež stiahnutie ukrajinských vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré ruské vojská po vpáde do susednej krajiny vo februári 2022 čiastočne okupovali a Moskva ich na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku.

Drvivá väčšina krajín sveta tieto anexie neuznáva, podobne ako anexiu ukrajinského polostrova Krym, ktorú Rusko podniklo už na jar 2014.

Jermak na platforme Telegram napísal, že sa podelil so zástupcami občianskej spoločnosti o výsledky ukrajinsko-amerických rokovaní v Džidde, kde Ukrajina 11. marca podporila americký návrh na bezpodmienečné 30-dňové prímerie. 

A tiež ako jeden z prvých krokov k mieru navrhla výmenu vojnových zajatcov, prepustenie civilistov a návrat detí odvlečených do Ruska. Jermak viedol ukrajinskú delegáciu v Džidde. (ČTK)

Západ sa pokúsi podkopať Rusko bez ohľadu na to, či zruší sankcie, vyhlásil ruský prezident Putin. 

Podnikateľom v Moskve ruský líder povedal, že by mali investovať niekde inde ako na Západe.

Pred očakávaným telefonátom s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom Putin ďalej povedal, že skupina G7 je príliš malá na to, aby ju bolo možné vidieť „na mape“ a že dominancia Západu sa „vytráca“.

„Aj keď príde gesto z druhej strany, napríklad keď navrhnú, že niečo zrušia alebo uvoľnia, môžete očakávať, že nájdu iný spôsob nátlaku, hádzania polien pod nohy," povedal Putin ruským kapitánom priemyslu na podujatí v Moskve.

„Mali by ste investovať tam, kde je to pre vás a Rusko výhodné, kde sú zisky vysoké a investície sú spoľahlivo chránené. Takýchto regiónov sveta je veľa," dodal ruský líder. (SITA)

Spoločnosť by mala na obranu slobody čosi obetovať a brániť ju aj zbraňou, vyhlásil český prezident Pavel.

Napríklad či v prípade, ak by došlo k najhoršiemu, budú ľudia pripravení vziať do ruky zbraň a svoju krajinu chrániť. Povedal to Petr Pavel na konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť na Pražskom hrade

Podľa Pavla je evidentné, že súčasná doba prináša oveľa viac neistôt než istôt a tieto neistoty ľuďom berú nielen pocit kontroly nad situáciou a stability, ale zvyšujú aj napätie a úzkosť. Na druhej strane však podľa neho tento zvyšujúci sa pocit nebezpečenstva a neistoty má aj motivovať. Je to podľa neho vidieť aj na pôde EÚ, kde nebezpečenstvo vojny a ďalšie tlaky vytvárajú oveľa väčšiu ochotu dohodnúť sa na veciach, ktoré by ešte nedávno bolo problematické si predstaviť.

Tak by to podľa neho malo byť aj v ČR a ohrozenie by nemalo byť predmetom politikárčenia. "To je základný predpoklad – že sa zhodneme na tom, čo sú naše hrozby. Druhá vec je vôľa týmto hrozbám čeliť. Či sme pre obranu slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých stojí naša spoločnosť a spôsobu života, ktorý vedieme, pripravení niečo obetovať," povedal Pavel s tým, že nemusí hneď ísť o obetu vlastného života, hoci aj k takej situácii môže dôjsť.

"Tým niečím môže byť to, že si uvedomíme, že v situácii, v ktorej sme, budeme musieť vynaložiť väčšie prostriedky na zaistenie obrany a bezpečnosti, posilňovať odolnosť celej spoločnosti proti krízam, zdokonaľovať mechanizmy krízového riadenia, aby boli funkčné na akúkoľvek krízu a v prípade, ak príde k najhoršiemu, budeme pripravení prípadne vziať zbraň do ruky a svoju krajinu chrániť," podotkol prezident.

Je podľa neho legitímne, aby sa v časoch takýchto zásadných zmien diskutovalo o pozícii inštitúcií ako EÚ či NATO – či sú v nich dobre nastavené mechanizmy a či zodpovedajú realite a potrebám doby, alebo či potrebujú väčšiu flexibilitu.

Na konferencii sa zúčastnil aj poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Olexander Kamyšin, ktorý avizoval, že Pavel o niekoľko dní navštívi Kyjev, kde sa so Zelenským stretne. (TASR)

Začal sa telefonát Trump s Putinom, potvrdil Biely dom.

Počas približne dvojhodinového rozhovoru by mali prezidenti diskutovať o aktuálnych otázkach, dominantnou témou má byť urovnanie konfliktu na Ukrajine.

Americký prezident je podľa Bieleho domu odhodlaný uzavrieť mier čo najskôr. 

Trump v pondelok uviedol, že súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny na Ukrajine budú aj územné otázky či elektrárne, čo sám označil za "rozdelenie určitých aktív". Jeho vyjadrenia o témach rozhovoru Kremeľ odmietol komentovať.

Telefonát oboch lídrov oznámil v pondelok ako prvý prezident Trump a následne ho potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Príprava rozhovoru trvala len niekoľko dní a po telefonáte Moskva zverejní tlačovú správu a v prípade potreby zorganizuje aj brífing, uviedol Peskov.

V utorok ráno, niekoľko hodín pred telefonátom prezidentov, prenikli do médií informácie, že Trumpova administratíva zvažuje oficiálne uznanie Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym za ruské územie ako súčasť dohody o ukončení tohto konfliktu. Informoval o tom portál Semafor s odvolaním na svoje zdroje.

Predstavitelia americkej administratívy údajne tiež uvažujú o tom, že vyzvú Organizáciu Spojených národov, aby podnikla rovnaký krok.

Biely dom na správu portálu nereagoval. Podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Briana Hughesa vláda žiadne rozhodnutie v tejto otázke neprijala a odmietol jej riešenie prostredníctvom médií. (TASR)

Rusko bude rokovať s Muskom o vesmírnej spolupráci s USA. Rozhovory by sa mali začať už čoskoro. (TASR)

Maďarsko vo štvrtok nepodporí spoločné vyhlásenie k členstvu Ukrajiny v Európskej únie.

Vyhlásil to maďarský minister János Bóka. 

Plánované závery Budapešť podľa jeho slov nemôže podporiť, pretože v mnohých strategických bodoch odporujú maďarskej pozícii a národným záujmom, pretože ich cieľom je urýchliť vstup Ukrajiny do EÚ. "Text v súčasnej podobe nie je vhodný ma to, aby o ňom Maďarsko zmysluplne rokovalo," dodal Bóka.

Minister podotkol, že sa môže zopakovať spôsob použitý na summite EÚ 6. marca, keď v dôsledku veta Maďarska namiesto spoločného vyhlásenia vydali ostatné členské štáty samostatný dokument.

Maďarsko okrem textu o vstupe Ukrajiny do EÚ nemôže podporiť ani dobrovoľnú vojenskú pomoc vo výške 20 – 40 miliárd eur, ktorú navrhla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, podčiarkol Bóka. (TASR)

Britský premiér Starmer telefonicky informoval amerického prezidenta Trumpa o postojoch koalície ochotných k Ukrajine.

Trumpovi tiež podľa agentúry Reuters povedal, že Ukrajina musí mať čo najsilnejšiu pozíciu, aby dosiahla spravodlivý a trvalý mier s Ruskom, ktoré ju vo februári 2022 vojensky napadlo.

"Zopakoval, že všetci musia spolupracovať na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, aby si zabezpečila spravodlivý a trvalý mier," povedal Starmerov hovorca o téme telefonátu medzi britským premiérom a Trumpom.

V sobotu usporiadal Starmer virtuálny summit svetových lídrov o ukrajinskej bezpečnosti. Britský premiér po rokovaní povedal, že koalícia ochotných krajín vypracuje plány, ktoré by pomohli zabezpečiť Ukrajinu na súši, na mori i na nebi v prípade mierovej dohody s Ruskom.

Starmerov hovorca v pondelok novinárom povedal, že ku skupine by sa mohlo pridať vyše 30 štátov a že značná časť týchto krajín by poskytla tiež vojakov pre prípadnú mierovú misiu. Rusko však prítomnosť cudzích vojakov či síl z krajín NATO na ukrajinskom území odmieta.

Koalícia ochotných plánuje vyslanie viac ako 10-tisíc vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu, napísal nedeľné vydanie The Sunday Times. Medzi krajiny, ktoré plán vo všeobecnej rovine podporujú, patrí väčšina európskych štátov a tiež Austrália, Kanada a Nový Zéland.

Starmer na summite vyzval svojich kolegov na zvýšenie tlaku na Putina, aby Moskva pristúpila na Američanov navrhované 30-dňové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou. Kyjev s prímerím už súhlasil. 

Putin zatiaľ povedal, že Moskva je tejto myšlienke naklonená, no stále podľa neho zostáva vyriešiť dôležité otázky vrátane príčin terajšej krízy. (ČTK)

Nemeckí poslanci rokujú o obrane, Merz obhajuje zvýšenie výdavkov. Nemecké musí byť silnejšie, tvrdí. (TASR)

Maďarsko s organizáciou Ordo Iuris radia vláde USA ako rozložiť Európu, tvrdí poľský minister zahraničných vecí.

"Počúvam o maďarskej iniciatíve s poľskou organizáciou Ordo Iuris ktorá má v rámci washingtonského think-tanku Heritage Foundation radiť americkej administratíve ako rozložiť Európu," povedal Sikorski. Poľskej opozície sa opýtal, či si myslí, že záujmom Poľska slúži, aby Európska únia bola paralyzovaná a zredukovaná len na skupinu vzájomných diskusií.

Maďarsko podľa ministra blokuje začiatok rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ. "S poľutovaním musím konštatovať, že toto je ďalší prípad, v ktorom rozhodnutie blokuje náš starý priateľ, kedysi spojenec - Maďarsko," vyhlásil.

Minister sa obrátil aj na poľské opozičné strany, aby presvedčili maďarskú vládu. "Musím apelovať na poľskú opozíciu, ktorá udržiava úzke ideologické kontakty s vládou a stranou Viktora Orbána, aby ich požiadala, aby urobili niečo dobré pre Poľsko, pre Európu, konkrétne aby presvedčili svojich ideologických bratov, aby tieto témy odblokovali," povedal šéf poľskej diplomacie.

TASR požiadala o stanovisko organizáciu Ordo Iuris, ale do vydania správy sa organizácia nevyjadrila. (TASR)

Ruská propaganda kŕmi falošnými článkami najvyužívanejších chatbotov, aby ovplyvňovali ľudí, ukázali prieskumy. (SME)

Pokles exportu do Európy spôsobil Gazpromu vlani stratu 13,1 miliardy dolárov.

Gazpromu vlani strácal v priemere 251 miliónov dolárov za týždeň, 35 miliónov dolárov za deň alebo 1,4 milióna dolárov za hodinu. Spoločnosť vlaňajšok skončila s oslabením tržieb o 2,3 miliardy dolárov.

V roku 2023 vykázal Gazprom stratu prvýkrát za 25 rokov. Napriek pokusom udržať si svoju prítomnosť v Európe zostal vývoz plynu Gazpromu do EÚ nízky.

V roku 2023 spoločnosť dodala do Európy 32 miliárd kubických metrov plynu, čiže takmer šesťkrát menej ako počas kulminácie exportu na úrovni viac ako 180 miliárd kubických metrov v rokoch 2018-2019. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Sybiha vyzýva Rusko, aby prijalo 30-dňové prímerie.

Urobil tak pred telefonickým rozhovorom šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

"Je načase, aby Rusko ukázalo, či chce naozaj mier. Ukrajina podporila návrh USA na dočasné prímerie na 30 dní. Očakávame, že ruská strana bude bezpodmienečne súhlasiť s týmto návrhom," zdôraznil Sybiha.

Očakávaný telefonický rozhovor medzi prezidentami by sa mal začať v utorok o 14:00 a trvať by mal dve hodiny, uviedol Kremeľ. Predmetom diskusie budú vzájomné vzťahy či vojna na Ukrajine.

"Je veľké množstvo tém z oblasti normalizácie našich vzťahov a ukrajinskej otázky, o ktorých budú obaja prezidenti rokovať," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Lídri budú hovoriť tak dlho, ako budú považovať za potrebné," dodal.

Podľa Peskova už medzi oboma lídrami existuje "určité porozumenie" na základe spoločného telefonického rozhovoru z 12. februára a následných kontaktov na vysokej úrovni medzi krajinami. (TASR)

Aktuálny vývoj môže byť koncom Európy, ak nezvládne včas reagovať, vyhlásil český premiér Fiala.

Najväčšou výzvou pre Česko podľa neho bude nájsť v témach obrany a bezpečnosti dlhodobú politickú zhodu. Fiala to povedal v utorok na konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť na Pražskom hrade.

Európa po rokoch zanedbávania vlastnej obrany a podceňovania ruskej hrozby podľa Fialu konečne chápe, že prežiť a uspieť môže len ten, kto je pripravený a stará sa o svoju bezpečnosť.

Dodal, že to znamená viac investovať do obrany, mať dobrý prehľad o tom, čo sa deje v okolí, mať pod kontrolou aj vnútornú bezpečnosť a tiež sa zasadiť o silnú ekonomiku.

"To, čím prechádzame, môže byť koniec Európy tak, ako ju poznáme, ak nezvládneme včas reagovať. Alebo to tiež môže byť katarzia, a v to verím ja a moja vláda a podľa toho budeme aj konať," povedal český premiér s tým, že Európa má štyri až šesť rokov na zmene. Tak dlho podľa jeho slov Rusku trvá, kým sa z jednej vojny pripraví na ďalšiu.

"To je čas, ktorý máme na to, aby sme sa zmenili a postavili sa na vlastné nohy," dodal.

Európa podľa neho musí "otočiť o 180 stupňov" a prestať sa tak veľmi regulovať, pretože regulácie ju oslabujú a spomaľujú. "Je nutné, aby sme teraz - obrazne - dali na druhú koľaj oxid uhličitý a zamerali sa na započítavanie iných veličín – inovácií, vyrobených moderných lietadiel či dronov," povedal. Premiér Fiala dodal, že Rusko sa nezastaví a je len ilúzia, keď si krajiny túto realitu nepriznajú.

"Nezostáva nám nič iné, než zaťať zuby, reformovať, čo pôjde a investovať do vlastnej sily," zdôraznil. Všetko to podľa neho bude fungovať len vtedy, ak sa politici navzájom dohodnú a dosiahnu zhodu, ktorá vydrží roky. To bude podľa neho zrejme najväčšia výzva, ktorá Česko v súčasnej situácii čaká. Dúfa však, že ju nakoniec nájdu. (TASR)

Tisíce ľudí v centrálnej Ukrajine zostali bez elektriny po ruských útokoch. Útoky zasiahli kritickú infraštruktúru.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že zostrelili 63 zo 137 ruských dronov. Útoky sa odohrali v čase, keď ruský vodca Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump chystajú hovoriť o možnom prímerí na Ukrajine.

Gubernátor Záporožskej oblasti, ktorú si Kremeľ nárokuje ako súčasť Ruska, oznámil, že približne tritisíc ľudí zostalo bez elektriny pre poškodenie infraštruktúry. Ruské ostreľovanie v susednej Dnepropetrovskej oblasti spôsobilo požiar ďalšieho objektu kritickej infraštruktúry, povedal šéf oblasti Serhij Lysak. V Kyjeve trosky zo zostreleného ruského dronu spadli na dvor školy na začiatku vyučovacieho dňa. Žiaci boli v čase útoku v úkrytoch.

Medzitým ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ich protivzdušná obrana zneškodnila 46 dronov, ktorými Ukrajina zaútočila v noci na utorok.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Poľsko a pobaltské štáty prehodnotia zákaz protipechotných mín. Dôvodom je vojenská hrozba z Ruska a Bieloruska. (TASR)

Rusko prišlo o ďalších takmer 1 600 vojakov a osem tankov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 897 010 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 560 vojakov, osem tankov, 20 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 149 dronov, 42 delostreleckých systémov a 107 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 352 tankov, 21 509 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 40 892 vozidiel a autocisterien, 24 640 delostreleckých systémov, 1 319 odpaľovacích raketových systémov, 1 107 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 29 616 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 780 kusov špeciálnej techniky.

Trump údajne zvažuje uznanie okupovaného Krymu za súčasť Ruska, tvrdia zdroje z okolia Bieleho domu.

Referuje o tom web semafor.com s odvolaním sa na dvoch vysokých predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou.

Zdroje uviedli, že Trumpova administratíva skúma rôzne možnosti ukončenia vojny, pričom jednou z nich je uznanie Krymu ako súčasť Ruska. Americká strana tiež zvažuje možnosť odvolať sa na Organizáciu Spojených národov, aby prijala príslušné rozhodnutie.

Trump formálne neurobil žiadne rozhodnutia a možné kroky ohľadne Krymu sú údajne dve z množstva možností, ktoré sa objavujú.

Hovorca Rady národnej bezpečnosti USA Brian Hughes pre Semafor povedal, že administratíva „neprijala žiadne takéto záväzky a nebudeme o tejto dohode rokovať prostredníctvom médií“.

„Len pred dvoma týždňami boli Ukrajina a Rusko na míle vzdialené od dohody o prímerí a teraz sme bližšie k dohode vďaka vedeniu prezidenta Trumpa. Cieľ zostáva rovnaký: zastaviť zabíjanie a nájsť mierové riešenie tohto konfliktu,“ skonštatoval Hughes. (SITA)

Trump bude dnes telefonovať s Putinom o Američanmi navrhovanom prímerí na Ukrajine. Presný čas doteraz nezverejnili.

Kyjev s ním súhlasí, Moskva k nemu ale má mnoho výhrad.

Témou rozhovoru podľa Trumpa bude ukončenie vojny na Ukrajine. Agentúra Reuters v tejto súvislosti s odvolaním sa na doterajšie vyjadrenie šéfa Bieleho domu uviedla, že Trump bude s Putinom zrejme rokovať o územných ústupkoch zo strany Kyjeva a o správe Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Trump sa snaží Putina presvedčiť, aby pristúpil na americký návrh 30-dňového prímeria s Ukrajinou, na ktorý zástupcovia Kyjeva kývli minulý týždeň po rokovaní v Saudskej Arábii. Tvrdé boje na Ukrajine však pokračujú.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov chystaný rozhovor medzi Trumpom a Putinom v pondelok potvrdil, k jeho obsahu sa však nechcel vyjadriť.

Zelenskyj už skôr uviedol, že o suverenite jeho krajiny nemožno vyjednávať a že Rusko sa musí vzdať územia, ktorého sa zmocnilo. Rusko sa v roku 2014 zmocnilo Krymského polostrova a od invázie v roku 2022 teraz kontroluje väčšinu štyroch východoukrajinských oblastí; Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť Rusko po invázii z februára 2022 z časti obsadilo a následne ich vyhlásilo za svoje. (ČTK)