Ukrajina Rusko Online: Trump považuje Putinovo vyhlásenie o prímerí za sľubné, ale neúplné

Čo bude ďalším krokom Donalda Trumpa? Jeho veľká mierová dohoda sa zatiaľ nekoná. Píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Rusko rozšírilo zoznam predstaviteľov Európskej únie, ktorí nesmú vstúpiť do krajiny.

Rusko k tomuto kroku pristúpilo v reakcii na najnovšie sankcie, ktoré Únia uvalila na krajinu, upresnilo ministerstvo. Ministri zahraničných vecí EÚ prijali vo februári 16. balík sankcií namierených voči Rusku, ktorý sa po prvý raz zameral na burzu kryptomien.

"Európska únia, posadnutá myšlienkou spôsobiť našej krajine strategickú porážku, naďalej zvyšuje jednostranné, z hľadiska medzinárodného práva nelegitímne a reštriktívne opatrenia voči Rusku," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva podľa agentúry TASS.

"V reakcii na tieto nepriateľské kroky ruská strana výrazne rozšírila zoznam predstaviteľov európskych inštitúcií a členských štátov EÚ, ktorí majú... zakázaný vstup na územie nášho štátu," priblížilo vyhlásenie.

Týka sa to napríklad predstaviteľov bezpečnostných zložiek, štátnych a obchodných inštitúcií krajín EÚ, občanov európskych krajín zodpovedných za poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine či vykonávanie činností zameraných na narušenie územnej celistvosti Ruska. (TASR)

Putin podľa Zelenského chystá odmietavú reakciu na návrh prímeria, ale bojí sa to Trumpovi povedať priamo.

Zelenskyj to podľa agentúry Reuters uviedol vo štvrtok večer s tým, že Rusko požaduje v rámci prímeria podmienky, ktorých cieľom je pokoj zbraní odložiť alebo mu zabrániť.

"Fakticky teraz pripravuje odmietavú reakciu, pretože sa samozrejme bojí Trumpovi povedať, že chce vo vojne pokračovať, že chce zabíjať Ukrajincov," uviedol Zelenskyj. "Preto v Moskve kladú myšlienke prímeria také podmienky, aby sa nestalo vôbec nič, alebo aby sa nič nemohlo stať čo najdlhšie," dodal.

Washington podľa neho vyjadril pripravenosť zabezpečiť dohľad a overovanie prímeria. "To je možné zabezpečiť vďaka možnostiam Ameriky a Európy," pokračoval ukrajinský prezident. Prímerie podľa neho poskytne čas "na prípravu odpovedí na všetky otázky týkajúce sa dlhodobej bezpečnosti a skutočného, spoľahlivého mieru a povedie k predloženiu plánu na ukončenie vojny".

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že Ukrajina nepristúpi na zamrznutý konflikt s Ruskom. Dodal, že proti tomu sú aj Spojené štáty.

Ukrajina sa tiež s americkými zástupcami podľa Jermaka zhodla na tom, že do mierového procesu budú zahrnutí európski predstavitelia.

"Hlavné je, že Ukrajina nie je sama, Ukrajina je s partnermi," povedal Jermak. "Dohodli sme sa s našimi americkými partnermi, že zástupcovia Európy budú rozhodne zapojení do mierového procesu," dodal. (ČTK)

Ukrajinský vládny predstaviteľ anonymne zopakoval, že Kyjev odmieta akékoľvek nároky Ruska na jeho územie.

Ukrajina si je však vedomá, že v súčasnosti nemôže vojenskou silou získať Moskvou okupované územie späť. Podľa predstaviteľa k tomu bude musieť dôjsť časom diplomatickou cestou, píše agentúra Reuters.

"Ukrajina dala jasne najavo, že neuzná práva Ruska na naše územie," povedal predstaviteľ v súvislosti s rozhovormi medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi v Saudskej Arábii.

"Ak hovoríte o realite, že Ukrajina teraz nemôže získať späť celé svoje územie vojenskou silou, áno, chápeme to. Chápeme, že časť nášho územia bude potrebné vrátiť diplomatickou cestou, čo samozrejme môže trvať dlhšie," dodal ukrajinský predstaviteľ.

Podľa neho Kyjev považuje prijatie návrhu na 30-dňové prímerie za "konštruktívny kompromis", ktorý má prispieť k pokroku smerom k ukončeniu vojny.

Ruské sily kontrolujú takmer pätinu ukrajinského územia po vojenskej invázii Moskvy z 26. februára 2022. (TASR)

Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko zvažujú odstúpenie od dohovoru o zákaze protipechotných mín.

 „Veríme, že sme veľmi blízko k tomuto riešeniu,“ povedala litovská ministerka obrany Dovilé Šakaliené.

Minulý týždeň poľský premiér Donald Tusk oznámil, že odporučí odstúpenie Poľska od dohovoru, čo vyvolalo kritiku zo strany humanitárnych organizácií. Teraz sa k Poľsku môžu pridať aj pobaltské štáty a Fínsko, ktoré sú znepokojené rastúcou agresiou zo strany Ruska.

Na spoločnej tlačovej konferencii s poľským ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom Šakaliené uviedla, že všetkých päť krajín vedie „veľmi intenzívne diskusie“ o spoločnom rozhodnutí. Poľský minister obrany označil rozhodnutie za „nevyhnutné“ a zdôraznil dôležitosť „predstavenia spoločnej pozície“ v tejto otázke.

Všetkých päť krajín vyjadrilo obavy o svoju bezpečnosť od plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a predtým uviedli, že prehodnocujú svoju podporu Ottawskej konvencii, ktorá zakazuje signatárom nadobúdať, vyrábať, skladovať alebo používať protipechotné míny. Ukrajinské úrady obvinili Moskvu z „genocídnych aktivít“ pre používanie protipechotných mín ruskými silami na Ukrajine. (SITA)

Ak Rusko odmietne americký plán prímeria na Ukrajine, bude to pre svet "veľké sklamanie", vyhlásil Trump.

Vyjadrenia amerického prezidenta v reakcii na tlačovú konferenciu Vladimira Putina priniesla agentúra AFP. Uviedol ich na začiatok stretnutia v Bielom dome so šéfom NATO Markom Ruttem.

"Diskutovalo sa už o mnohých detailoch konečnej dohody. Teraz uvidíme, či sa k nej Rusko pripojí. Pokiaľ nie, bude to pre svet veľké sklamanie," ozrejmil americký prezident.

Podľa republikána šéf Kremľa Vladimir Putin vydal vo štvrtok "veľmi sľubné vyhlásenie" k možnému prímeriu, no Trump tvrdí, že ešte "nie je úplné".

"Rád by som sa s ním stretol alebo porozprával. Musíme to však mať rýchlo za sebou," zdôraznil šéf Bieleho domu.

Rusko súhlasí s návrhmi na zastavenie bojov, mali by ale viesť k dlhodobému mieru a k riešeniu príčin krízy, vyhlásil Putin.

Existuje podľa neho viacero otázok, napríklad kto bude dohliadať na dodržiavanie prímeria na 2 000 kilometrov dlhej frontovej línii.

"Samotná myšlienka je správna a my ju určite podporujeme," povedal Putin. Podľa agentúry AFP však zdôraznil, že existujú otázky, o ktorých musia Rusi hovoriť s Američanmi a možno so samotným Trumpom, ktorému možno zatelefonuje.

Putin sa tak vyjadril na tlačovej konferencii s Lukašenkom v Moskve.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin tvrdí, že je za prímerie, no ešte treba rokovať "o nuansách" Čítajte 

Témou je dnes existenčná hrozba, ktorej vláda vystavuje Slovensko. Opozícia sa už podľa toho začala správať. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Rusko neplánuje odblokovať zahraničné aktíva dovtedy, dokiaľ budú zmrazené ruské štátne a súkromné aktíva v zahraničí.

Povedal to štátny tajomník ruského ministerstva financií Ivan Čebeskov.

Po invázii Ruska na Ukrajinu boli v zahraničí zmrazené ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd USD (277,01 miliardy eur), pričom väčšina týchto aktív sa nachádza v štátoch Európskej únie.

Navyše, západné krajiny v súčasnosti diskutujú o tom, ako najlepšie by sa tieto aktíva dali využiť na podporu Ukrajiny.

Rusko však v reakcii na kroky Západu zablokovalo zahraničné aktíva na svojom území, keď ich presunulo na takzvané špeciálne účty typu C. Prístup k nim je zablokovaný a odblokovať ho môže iba súhlas Moskvy.

Čebeskov potvrdil, že zablokovanie zahraničných aktív v Rusku bola odpoveď Moskvy na zmrazenie ruských aktív v zahraničí a dokiaľ Rusko nezaznamená úsilie jeho aktíva uvoľniť, nebolo by rozumné začať uvoľňovať akékoľvek zahraničné aktíva blokované v Rusku.

"Zatiaľ je príliš skoro o tejto veci diskutovať," povedal Čebeskov. (TASR)

Útok na Kurskú oblasť dodal Ukrajincom druhý dych, ale iba načas. Rusi zbombardovali všetko, hovoria. (SME)

Európa dokáže nahradiť väčšinu finančnej a vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu, tvrdí nemecký ekonomický inštitút IfW.

"Naše údaje ukazujú, že Európa by bola schopná kompenzovať veľkú časť pomoci USA, ale len v prípade, že by politici konali rozhodne," povedal riaditeľ výskumu v IfW Christoph Trebesch.

Podľa zistení analytikov IfW výnimku tvorí iba oblasť vojenského spravodajstva, v ktorej Európa nemá porovnateľné možnosti.

Európske vlády vynakladajú na pomoc pre Ukrajinu v priemere 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, zhodnotil IfW.

Pokiaľ by Spojené štáty natrvalo zrušili svoju podporu, európske krajiny by museli zvýšiť tieto výdavky na 0,21 percenta. Podľa inštitútu by tak celková suma narástla zo súčasných 44 miliárd eur na 82 miliárd eur ročne.

Na dosiahnutie týchto čísel by inštitúcie EÚ museli zvýšiť svoje výdavky zo 16 miliárd na 36 miliárd eur, Nemecko zo 6 miliárd na najmenej 9 miliárd a Francúzsko približne 6 miliárd oproti súčasným 1,5 miliardy eur.

"Ak by celá Európa nasledovala príklad Dánska a ročne uvoľnila 0,5 percenta HDP, mohli by sme výrazne prevýšiť pomoc USA," vyhlásil Trebesch.

Vojenskú pomoc USA, ktorá by sa musela nahradiť, tvorí predovšetkým raketové delostrelectvo, munícia pre húfnice a systémy protivzdušnej obrany s dlhým doletom, uviedol IfW.

Inštitút ozrejmil, že v prípade straty dôležitých amerických systémov a ich munície by sa Európa mohla obrátiť na medzinárodný trh alebo nakúpiť podobné systémy. Európske vlády by si tiež mohli objednať zbrane - najmä drony, priamo z Ukrajiny, navrhuje IfW. (TASR)

Švédsko poskytne Ukrajine viac ako 126 miliónov eur na rekonštrukciou a rozvoj.

Švédsky minister pre medzinárodný rozvoj Benjamin Dousa uviedol, že peniaze sa použijú aj na naliehavé humanitárne potreby.

Pomoc zahŕňa podporu na rekonštrukciu zničenej infraštruktúry, odmínovanie a školenie zdravotníckych pracovníkov.

Ide o doteraz najväčší švédsky program civilnej pomoci, dodal Dousa.

"Podpora Ukrajiny je vecou solidarity, ale aj bezpečnosti Švédska," dodal minister. (Sky News)

Fínsko dodá Ukrajine nový balík vojenskej pomoci v hodnote 200 miliónov eur a prisľúbilo ďalšiu spoluprácu v oblasti obrany.

Balík zahŕňa delostreleckú muníciu, ktorú Kyjev naliehavo potrebuje, priblížil fínsky minister obrany Antti Häkkänen krátko po podpise tzv. memoranda o porozumení s ukrajinským rezortným kolegom Rustemom Umerovom.

Häkkänen dodal, že Fínsko je odhodlané ďalej podporovať Ukrajinu, pričom "vo svetle historických skúseností" zdieľa jej názor na ruskú hrozbu a pomoc nepovažuje za jednosmernú.

"Tri roky vojny proti Rusku urobili z ukrajinských ozbrojených síl jedny z najsilnejších v Európe. Táto krajina zároveň nazbierala rozsiahle skúsenosti s bránením sa voči Rusku. Je preto zrejmé, že pri rozvoji našej vlastnej obrany by sme mali Ukrajinu pozorne počúvať a využívať jej skúsenosti," povedal.

Medzi oblasti užšej spolupráce oboch krajín bude patriť výmena spravodajských informácií, výskum a inovácie, výroba munície a projekty obranného priemyslu vo Fínsku aj na Ukrajine, priblížil fínsky rezort obrany. Dodal, že najnovším balíkom sa dosiaľ poskytnutá fínska pomoc Ukrajine zvýši na 3,3 miliardy eur. (TASR)

Ruské podmienky prímeria na Ukrajine bude nemožné splniť, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

Kremeľ týmto "naoko" ukáže ochotu rokovať, ale v skutočnosti tým dá najavo, že nemá záujem o zastavenie bojov, podotkli analytici.

Zdroj blízky ruskej prezidentskej administratíve uviedol, že Kremeľ „formálne“ dá „pozitívnu odpoveď“ na návrh na dočasné prímerie, ale bude požadovať aj nemožné podmienky, s ktorými Ukrajina nebude môcť súhlasiť.

"Putin chce stiahnuť Ukrajinu z rokovaní, aby mohla Moskva s USA vyjednávať sama. Podmienky dočasného prímeria navyše musia vyhovovať Rusku," citujú experti zdroje blízke Kremľu.

Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží predĺžiť časový rámec na súhlas s dočasným prímerím, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok Kremľa.

Popredné ruské zdroje uviedli, že dočasná dohoda o prímerí musí zohľadňovať pokrok Ruska na bojisku.

"Putin môže byť rukojemníkom návrhu na prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila, aby získala preventívne ústupky pred začatím formálnych rokovaní o ukončení vojny. Ruská federácia môže požadovať zastavenie dodávok zbraní Ukrajine ako podmienku súhlasu s dočasným prímerím. Zastavenie americkej alebo inej vojenskej pomoci Ukrajine počas prímeria by bolo mimoriadne prospešné pre Ruskú federáciu a Severnú Kóreu, ktorá naďalej dostáva dôležitú pomoc od Iránu. Takýto obrovský ústupok by zničil vplyv USA na budúce rokovania a tiež by porušil podmienky, za ktorých Ukrajina v prvom rade súhlasila s prímerím," poznamenávajú analytici inštitútu. (SITA)

Minister zahraničia Blanár apeloval na Rusko, aby aby sa zaoberalo návrhmi na prímerie.

Juraj Blanár to povedal vo Varšave na tlačovej konferencii s poľským náprotivkom Radoslawom Sikorskim.

"Dnes je absolútne kľúčové začať prímerím a ten prvý krok sa už udial," dodal minister v reakcii na dohodu USA a Ukrajiny zo Saudskej Arábie.

Podľa nej Ukrajina súhlasila s vyhlásením 30-dňového prímeria. Podľa ministra má na situáciu vplyv aj EÚ svojimi sankciami a mala by byť prítomná pri jej riešení.

"Ak Rusko ten test zavrhne, bude jasné, kto chce vojnu a kto mier," povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. (TASR)

Odmietnutie prímeria na Ukrajine zo strany Ruska ukázalo geopolitickú slepotu Roberta Fica, tvrdí Ivan Korčok.

"Je to facka do tváre snahy Ukrajincov, EÚ aj USA ukončiť príšerné krviprelievanie. A má to aj veľmi smutnú vnútropolitickú dimenziu pre Slovensko. Pán premiér, kde je to Vaše okamžité prímerie, kde je ten Váš mier, o ktorom ste toľko hovorili? Ako to, že práve Váš priateľ Putin, za ktorým osobne cestujete a obdivujete ho, je nakoniec jediný, kto odmieta zastavenie bojov?," napísal Korčok na sociálnej sieti.

Moskva nedala žiadnu zmysluplnú odpoveď na návrh USA o 30-dňovom prímerí na Ukrajine, povedal Zelenskyj.

Podľa prezidenta Ukrajiny z toho vyplýva, že Kremeľ chce v bojoch pokračovať.

"Žiaľ, prešiel už viac než jeden celý deň a svet nepočul žiadnu zmysluplnú odpoveď z Ruska na tieto návrhy. Toto opäť ukazuje, že Rusko sa usiluje o čo najväčšie predĺženie vojny a odloženie mieru. Dúfame, že tlak zo strany USA bude dostatočný, aby donútil Rusko ukončiť túto vojnu," uviedol Zelenskyj vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.

Poradca ruského prezidenta Ušakov kritizoval návrh na dočasné prímerie na Ukrajine a uviedol, že by išlo iba o "oddychový čas" pre ukrajinskú armádu. Akákoľvek dohoda o zastavení bojov na Ukrajine podľa Ušakova musí zabezpečiť záujmy Ruska.

USA nemajú žiadny plán pre vojnu na Ukrajine, vyhlásil bieloruský prezident Lukašenko počas návštevy Kremľa.

"To, čo USA robia, je iba testovanie. Zisťujú, čo vyžadujú strany konfliktu," povedal Alexander Lukašenko pred stretnutím s Vladimirom Putinom. (Sky News)

Štáty, ktoré vyšlú mierové sily na Ukrajinu, by sa dostali do priameho konfliktu s Ruskom, tvrdí Kremeľ.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že Rusko by na to reagovalo „všetkými dostupnými prostriedkami“.

„Pre nás je absolútne neprijateľné, aby sa na Ukrajine nachádzali vojenské jednotky iných štátov pod akoukoľvek vlajkou,“ povedala Zacharovová.

„Či už by išlo o zahraničný kontingent alebo vojenskú základňu… všetko by to znamenalo zapojenie sa týchto krajín do priameho ozbrojeného konfliktu s našou krajinou,“ dodala hovorkyňa ruského rezortu diplomacie.

Jej vyjadrenia prišli v čase, keď americkí vyjednávači odcestovali do Ruska, aby tam predstavili svoj plán na 30-dňové prímerie na Ukrajine, ktorý začiatkom tohto týždňa akceptoval Kyjev.

Ukrajina požiadala svojich európskych spojencov, aby po skončení vojny rozmiestnili na jej území vojenský „kontingent“ na ochranu pred budúcimi útokmi zo strany Ruska. Francúzsko a Veľká Británia naznačili, že by mohli mierové sily nasadiť. (SITA)

Ukrajinská armáda už nemá vo svojom arzenáli žiadne americké taktické rakety dlhého doletu ATACMS.

Agentúra AP sa odvoláva na nemenovaného amerického predstaviteľa a ukrajinského zákonodarcu.

ATACMS sú balistické rakety s dosahom do 300 kilometrov. Bývalý americký prezident Joe Biden v novembri 2024 uvoľnil obmedzenia týkajúce sa používania rakiet ATACMS ukrajinskými silami, čo Kyjevu umožnilo použiť ich proti vojenským cieľom hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Americký predstaviteľ agentúre AP povedal, že USA dodali Ukrajine menej než 40 rakiet ATACMS. Ich zásoby sa podľa neho minuli koncom januára.

Bývalý americký minister obrany Lloyd Austin i ďalší predstavitelia USA dali jasne najavo, že Ukrajine dodajú len obmedzený počet týchto rakiet a že spojenci považujú iné zbrane za účinnejšie. (TASR)

Rusko odmieta dočasné prímerie na Ukrajine, povedal podľa Finacial Times Putinov poradca Ušakov.

Poradca Kremľa pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov povedal, že Moskva chce dlhodobý mier, ktorý má zohľadňovať jej záujmy.

O návrhu prímeria v dĺžke 30 dní povedal, že „ide o dočasný oddych pre ukrajinské jednotky“.

Ušakov povedal, že Moskva „očakáva, že USA budú pri ďalšej spolupráci brať do úvahy ruské požiadavky“, uvádzajú štátne médiá. (Financial Times)

Poľský prezident Duda vyzval USA, aby v Poľsku umiestnili jadrové zbrane ako prostriedok odstrašenia ruskej agresie.

"Hranice NATO sa v roku 1999 posunuli smerom na východ, takže o 26 rokov neskôr by malo dôjsť aj k posunu infraštruktúry NATO na východ. Pre mňa je to samozrejmé," povedal Andrzej Duda v rozhovore pre denník Financial Times. Takýto krok by podľa neho posilnil regionálnu bezpečnosť.

Duda túto výzvu adresoval v roku 2022 aj administratíve bývalého amerického prezidenta Joea Bidena. Denník Financial Times podľa PAP poznamenal, že krok, ktorý navrhuje Duda, by pravdepodobne Kremeľ vnímal ako hrozbu.

Poľský prezident v rozhovore tiež spomenul rozhodnutie Moskvy rozmiestniť niektoré jadrové zbrane v Bielorusku bez akéhokoľvek "dovolenia".

"Rusko ani nezaváhalo, keď premiestňovalo svoje jadrové zbrane do Bieloruska," povedal Duda.

PAP pripomína, že na to, aby sa zdieľanie jadrových zbraní mohlo realizovať v Poľsku či v iných štátoch, by rozhodnutie musel podpísať americký prezident Donald Trump.

Duda vo februári povedal, že Trump sa zaviazal zvýšiť počet vojakov umiestnených v Poľsku, a vyjadril presvedčenie, že je ťažké si predstaviť, že by jeho americký náprotivok tento sľub odvolal. "Sme pre USA dôveryhodným spojencom a oni tu majú tiež svoje vlastné strategické záujmy," uviedol poľský prezident.

Šéf zahraničného oddelenia prezidentskej kancelárie Wojciech Kolarski vo štvrtkovom rozhovore pre rozhlas RMF FM nadviazal na Dudovu výzvu a uviedol, že jadrová ochrana by zlepšila bezpečnosť Poľska - člena NATO - ktoré hraničí s Ukrajinou, Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.

V súvislosti s rokovaniami o prímerí na Ukrajine Duda povedal, že Trump nevedie tieto rozhovory v prospech Ruska, ale naopak, vyvíja tlak na Kremeľ.

"Toto nie je delikátna diplomacia, ale tvrdá hra. Ale podľa mňa to však nie je tak, že prezident Trump je jednoducho milý a nežný voči Rusku," povedal Duda a dodal, že americký prezident potrebuje šancu na to, aby presadil svoju stratégiu. (TASR)

V Rusku zadržali muža, podozrivého z odoslania listových bômb vojenským činiteľom. Údajne konal na príkaz Ukrajiny.

Podozrivý, ktorý sa narodil v roku 2003, tento mesiac poslal balíky obsahujúce výbušniny "vojenským pracovníkom a predstaviteľom v Moskovskej, Voronežskej, Krasnodarskej a Saratovskej oblasti".

Bezpečnostné zložky prekazili útoky po tom, ako počas kontroly na letisku v Čeľabinsku objavili bomby.

"Našlo sa päť balíkov s improvizovanými výbušnými zariadeniami, ktoré boli zamaskované ako darčekové sady parfumov," uviedla Ruská Federálna bezpečnostná služba FSB.

Rusko tvrdí, že za plánovanými útokmi stoja ukrajinské bezpečnostné služby, ktoré si údajne najali podozrivého ruského občana. Ten mal útoky vykonať za finančnú odmenu.

Podľa FSB ho ukrajinská strana prestala kontaktovať po tom, čo odoslal balíky s bombami.

Hoci Ukrajina zvyčajne nekomentuje prekazené útoky voči ruskej strane, v minulosti už boli jej útoky mierené voči ruským vojenským predstaviteľom zodpovedným za tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine, píše AFP.

Ruské bezpečnostné zložky prenasledujú každého, kto je podozrivý z konania v prospech Ukrajiny, pričom súdy často odsudzujú prichytených na základe obvinení z vlastizrady.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v Rusku zadržali stovky civilistov za spoluprácu s Kyjevom, pripomína AFP. (TASR)

Rusko je pripravené rokovať s Američanmi o návrhu na prímerie vo vojne na Ukrajine už dnes.

Do Moskvy podľa agentúry TASS priletela delegácia amerických vyjednávačov vedená Stevom Witkoffom, špeciálnym vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Spojené štáty čakajú na ruské vyjadrenie k svojmu návrhu na uzavretie okamžitého 30-dňového prímeria. Ukrajina s ním súhlasila po utorkových rokovaniach v saudskoarabskej Džidde.

"Počas budúcich rozhovorov s americkou stranou sme pripravení prerokovať túto iniciatívu. Môžem povedať, že takéto kontakty sú možné už dnes," cituje hovorkyňu ruského rezortu zahraničia Mariju Zacharovovú agentúra Interfax.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že už v stredu spolu telefonicky hovorili poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Spojené štáty podľa Peskova poskytli Moskve určité informácie o navrhovanom prímerí a Rusko očakáva, že v tom ich zástupcovia budú pokračovať počas osobných stretnutí v nasledujúcich dňoch.

Peskov nevylúčil, že by Putin vo štvrtok mohol mať medzinárodný telefonický rozhovor. Neuviedol s kým, ale agentúra Reuters v tejto súvislosti napísala, že Trump čaká na Putinovu reakciu na návrh prímeria v konflikte na Ukrajine.

Ukrajina útočila desiatkami dronov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zneškodnili 77 bezpilotných lietadiel.

Drony zneškodnili nad Brianskou, Kalužskou, Kurskou, Voronežskou a Belgorodskou oblasťou.

Telegramový kanál Astra uvádza, bezpilotné lietadlo zaútočilo na plynárenský objekt v Saratovskej oblasti pri Petrovsku na severe regiónu.

Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša informoval, že zostrelený dron zasiahol technickú budovu v priemyselnom podniku v oblasti na severozápad od Kalugy. Na mieste začalo horieť, hasiči podľa Šapšu požiar uhasili. Jeden človek utrpel ľahšie zranenia.

Letisko v Saratove, Volgograde a Penze dočasne prerušilo prevádzku, píše Astra. (ČTK)

Terčom ruského dronového útoku sa stalo aj Dnipro. Rusko v noci na Ukrajinu zaútočilo 117 dronnmi a balistickou raketou.

V Dnipre skončili v nemocnici tri ženy, ktoré utrpeli zranenia v dôsledku útoku bezpilotného lietadla, informoval šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame. Na tejto platforme tiež zverejnil fotografie poškodenej obytnej budovy a auta. 

Protivzdušná obrana v tomto regióne vo východnej časti krajiny zostrelila 11 ruských dronov. Uviedol tiež, že v Dnipre je poškodený nešpecifikovaný objekt infraštruktúry, rovnaké následky mal aj ruský útok pri meste Samar na severovýchod od Dnipra. 

Ukrajinské železnice v dôsledku útoku na svoje energetické objekty zmenili trasy niektorých vlakov v tomto regióne.

Manželský pár prišiel v stredu o život pri ruskom nálete na Kosťantinivku v Doneckej oblasti, informovala vo štvrtok podľa BBC polícia v tomto regióne, ktorého značnú časť ovládajú ruské sily.

Ďalších päť ľudí je zranených a vznikli škody na viacerých obytných domoch, na lekárni, obchode, automobiloch a plynovode. Len niekoľko kilometrov od mesta zúria boje.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa letectva zneškodnila celkovo 74 dronov, ďalších 38 nedosiahlo svoje ciele, pravdepodobne kvôli rušeniu prostriedkami rádioelektronického boja, uvádza ukrajinské letectvo. 

Bližšie neurčené škody sú hlásené zo Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Kyjevskej a Záporožskej oblasti.

Rusko oznámilo oslobodenie mesta Sudža v Kurskej oblasti na západe krajiny.

Mesto vlani v auguste pri svojom výpade do ruského pohraničia dobyli ukrajinské jednotky. O ich stiahnutí z mesta informovali médiá v stredu.

Rusko pokračuje v zabíjaní zajatých ukrajinských vojakov, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Odvoláva sa na video šírené po sociálnych sieťach, ktoré zrejme zachytáva zavraždenie aspoň piatich neozbrojených vojnových zajatcov.

"Opäť vidíme cynické pohŕdanie medzinárodným humanitárnym právom zo strany ruskej armády," napísal na platforme Telegram ombudsman, ktorého vyjadrenie citovali médiá.

"Tí, čo dávajú rozkazy a páchajú takéto zverstvá, musia byť prísne potrestaní," zdôraznil Lubinec. Dodal, že o vojnovom zločine informoval OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Medzinárodné humanitárne právo, a najmä tretí Ženevský dohovor, hovorí o ochrane vojnových zajatcov. Ich zabitie je vojnovým zločinom.

Nejde o prvý prípad. Lubinec koncom januára informoval, že ruskí vojaci vo východoukrajinskej Doneckej oblasti zastrelili šiestich ukrajinských vojnových zajatcov a svoj zločin natočili na video, ktoré zverejnili na internete.

Ukrajinská generálna prokuratúra vtedy uviedla, že "počas útoku na pozície ukrajinských vojsk v Doneckej oblasti okupanti vzali do zajatia šesť príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a následne ich zastrelili".

BBC v decembri informovala, že ruskí vojaci len za rok 2024 zabili 127 ukrajinských zajatcov. Od vlaňajšieho leta a jesene ide podľa Kyjeva o systematické konanie, ktoré je súčasťou ruskej politiky.

Podľa médií v posledných mesiacoch najmä z Doneckej oblasti pribúda správ o mučení, zneužívaní a zabíjaní ukrajinských zajatcov.

Duda vyzval USA na rozmiestnenie jadrových zbraní v Poľsku pre odstrašenie Ruska od agresie, píše Financial Times.

Poľský prezident to uviedol v rozhovore poskytnutom denníku Financial Times, z ktorého citovali poľské aj zahraničné médiá. Duda uviedol, že o svojom návrhu nedávno diskutoval s vyslancom Trumpa pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom.

"Hranice NATO sa posunuli na východ v roku 1999, teda o 26 rokov neskôr by sa mala tiež posunúť infraštruktúra NATO na východ. Pre mňa je to zrejmé, "povedal Duda v interview

. "Myslím, že nielen nastal čas, ale že bude bezpečnejšie, ak tu tieto zbrane budú," dodal. Pripomenul tiež, že Rusko nikoho nežiadalo o povolenie, keď pred dvoma rokmi podľa oznámenia Putina rozmiestnilo svoje taktické jadrové zbrane v Bielorusku, ruskom spojencovi vo vojne proti Ukrajine.

Duda v roku 2022 navrhol vtedajšej administratíve prezidenta Joea Bidena, aby Poľsko zaradila do programu zdieľania jadrových zbraní v rámci Severoatlantickej aliancie, ale neúspešne. V Poľsku bývali za komunistického režimu rozmiestnené sovietske jadrové zbrane, ale rozmiestnenie amerických jadrových zbraní tak blízko hraníc s Ruskom by Kremeľ vnímal ako vážne ohrozenie.

"Podmienkou na rokovanie je, aby americká strana bola k tomu otvorená," upozornil v televízii TVN 24 poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak.

"Nebolo by nič horšie, ako oznámiť nápad, ktorý má hlavu a pätu, ale o tri dni počuť odpoveď, že nič také nepripadá do úvahy, pretože vtedy by nás to jednoducho oslabilo," varoval. Dodal, že o takýchto veciach by sa malo najprv rokovať potichu s Američanmi a až potom prísť s verejným oznámením, akokoľvek je jasné, že každé americké zariadenie a každý americký vojak v krajine pomáhajú bezpečnosti Poľska.

Siemoniak podotkol, že z geopolitického hľadiska nie je veľký rozdiel medzi jadrovými hlavicami, ktoré už sú desiatky rokov v Nemecku a ktoré by mohli byť v Poľsku, čo by však bol "veľmi silný signál". (ČTK, Financial Times)

Trump verí, že americkí vyjednávači by mohli zabezpečiť prímerie, aj keď Kyjev a Moskva podnikli nové letecké útoky.

USA chcú, aby Rusko súhlasilo s bezpodmienečným zastavením bojov, uviedli v stredu americkí predstavitelia. Kremeľ oznámil, že čaká na podrobnosti americko-ukrajinského návrhu, na ktorom sa tento týždeň dohodli obe strany, avšak nijako nesignalizoval ochotu zastaviť boje.

Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na dohodu, pričom Washington naznačili, že ak Putin dohodu odmietne, bude rozhodne reagovať.

Biely dom oznámil, že Trumpov splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorý pôsobí ako mediátor vo vojnách v Pásme Gazy a na Ukrajine, bude tento týždeň v Moskve. Trump v stredu neuviedol, či bude hovoriť s Putinom, ale dodal, že z Moskvy prišli „pozitívne signály“. (SITA)

Putin vo štvrtok možno bude hovoriť o prímerí na Ukrajine, ak sa ho na to novinári opýtajú, vyhlásil hovorca Kremľa.

Peskov uviedol, že šéf Kremľa má plánovanú spoločnú tlačovú konferenciu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý sa vo štvrtok v Moskve stretne s Putinom.

"Všetko bude závisieť od toho, čo sa novinári opýtajú," povedal hovorca Kremľa pre ruskú agentúru TASS v odpovedi na otázku, či sa Putin bude vyjadrovať k záležitostiam mimo rusko-bieloruských bilaterálnych vzťahov, ako napríklad k Ukrajine.

Ukrajina v utorok na rokovaniach s americkými predstaviteľmi  podporila návrh USA v na 30-dňové prímerie s Ruskom. USA zároveň súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po stretnutí povedal, že loptička je teraz na strane Ruska.

Peskov v stredu uviedol, že Moskva na spomínaný návrh prímeria zareaguje až po tom, čo jej USA poskytnú podrobnosti.

Rubio a poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz sľúbili, že poskytnú Rusku všetky informácie o americko-ukrajinských rokovaniach v Džidde. (TASR)

Ukrajina hlási ruské útoky z viacerých miest, v Chersone prišla o život žena, uviedol predseda miestnej samosprávy.

V Chersone bola zabitá 42-ročná žena, uviedol predseda tamojšej mestskej vojenskej a civilnej samosprávy Roman Mročko.

Útoky hlásili skoro ráno z Kyjeva či Dnipra.

Rusko zostrelilo v noci na štvrtok na svojom území 77 ukrajinských dronov. Zhruba 30 z nich zneškodnilo nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou a ďalších 25 nad Kalužskou oblasťou, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany.

Rezort obrany dodal, že drony boli zostrelené aj nad Kurskou, Voronežskou, Rostovskou a Belgorodskou oblasťou.

K najnovšiemu ukrajinskému útoku došlo len dva dni po tom, čo Rusko v noci na utorok zostrelilo nad Moskovskou oblasťou vyše 90 a na území celej krajiny až 337 bezpilotných lietadiel, pričom zahynuli traja ľudia a viacero ďalších utrpelo zranenia.

Moskovský primátor Sergej Sobianin utorňajší útok označil za "najmasívnejší útok nepriateľských dronov na Moskvu". (TASR)

Ruská operácia na vytlačenie ukrajinských síl z Kurskej oblasti vstúpila do záverečnej fázy, vyhlásil Peskov.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov.

Zelenskyj tvrdil, že cieľom tejto vojenskej operácie je zmierniť tlak na ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám na východe Ukrajiny.

Zároveň chceli prinútiť Moskvu, aby presmerovala zdroje na obranu vlastného územia, a tiež poskytnúť Kyjevu potenciálnu výhodu pri budúcich mierových rokovaniach.

V uplynulých dňoch však Ukrajina v oblasti prišla o viacero dedín a pod ruským tlakom sa jej vojaci museli z viacerých pozícií stiahnuť. Rusko v stredu uviedlo, že kontroluje aj mesto Sudža, ktoré bolo sedem mesiacov centrom ukrajinských jednotiek v oblasti. Boje v okolí mesta však podľa agentúry DPA stále prebiehajú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zlyhanie či taktický úspech? Rusi získavajú späť Kurskú oblasť Čítajte 

Vojakov v Kurskej oblasti v stredu navštívil Putin spolu so šéfom ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom. "Spolieham sa na to, že všetky bojové úlohy, ktoré stoja pred našimi jednotkami, budú splnené a územie Kurskej oblasti bude čoskoro úplne oslobodené od nepriateľa," povedal Putin v televíznom prejave. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine Rusko stratilo 1 200 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 890 250, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá pechoty a 19 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 307 tankov, 21 432 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 409 delostreleckých systémov.

Viesť akékoľvek rozhovory s Trumpom asi nie je jednoduché, no zdá sa, že USA a Ukrajina sa dohodli.

Amerika následne Ukrajine obnovila pomoc, čaká sa teda, ako zareaguje Rusko.

O prípadnom mieri na Ukrajine a o tom, čo by v skutočnosti znamenal, sa Tomáš Prokopčák rozpráva s Matúšom Halásom z českého Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Rusko predstavilo USA zoznam požiadaviek ohľadom vojny na Ukrajine, tvrdia dva zdroje agentúry Reuters.

Zatiaľ nie je jasné, čo presne Moskva požaduje ani či je ochotná začať mierové rozhovory s Kyjevom pred akceptovaním jej podmienok. Ruskí a americkí predstavitelia o tejto téme diskutovali počas osobných a virtuálnych stretnutí v uplynulých troch týždňoch.

Podmienky Kremľa zdroje označili za široké a podobné požiadavkám, ktoré už predtým Rusko predložilo Ukrajine, USA a NATO.

Reuters pripomína, že Moskva v minulosti požadovala, aby sa Ukrajina nestala členom NATO a aby na jej území neboli nasadené zahraničné vojská. Trvala tiež na uznaní Krymu a ďalších ilegálne anektovaných ukrajinských oblastí za ruské územia zo strany medzinárodného spoločenstva.

Rusko tiež v uplynulých rokoch vyzvalo, aby sa USA a NATO zaoberali tým, čo Moskva nazvala "hlavnými príčinami" vojny vrátane rozširovania NATO na východ.

USA a Ukrajina aktuálne očakávajú odpoveď Ruska na ich návrh na uzavretie 30-dní trvajúceho prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Rusko na americký návrh zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti.

Poľský prezident zaslal list lídrom štátov NATO. Vyzval ich zvýšiť výdavky na obranu na tri percentá HDP.

"Už nemáme čas na diskusie. Potrebujeme rozhodnutia. Musíme konať hneď," napísal Andrzej Duda.

"Počas mojej poslednej návštevy v centrále NATO som predložil generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu oficiálnu žiadosť, aby sa na nadchádzajúcom samite v Haagu otvorila otázka zvýšenia výdavkov na obranu všetkých členov NATO na minimálne tri percentá HDP," uviedol.

V roku 2014 sa členské štáty NATO zaviazali do svojej obrany investovať minimálne dve percentá HDP. Vzhľadom na aktuálne hrozby však Rutte od svojho nástupu do funkcie niekoľkokrát uviedol, že toto číslo by malo byť omnoho vyššie.

Poľsko v súčasnosti do svojej obrany investuje najviac spomedzi všetkých členov NATO, a to až 4,7 percenta.

Duda, ktorý podľa Euronews ako jeden z mála európskych politikov udržiava dobré vzťahy s Trumpom, dal tiež v liste jasne najavo, že USA sú stále pilierom NATO. (TASR)