Ukrajina Rusko Online: Putin navštívil Kurskú oblasť, vyzval na jej oslobodenie

Poľský prezident zaslal list lídrom štátov NATO. Vyzval ich zvýšiť výdavky na obranu na tri percentá HDP.

"Už nemáme čas na diskusie. Potrebujeme rozhodnutia. Musíme konať hneď," napísal Andrzej Duda.

"Počas mojej poslednej návštevy v centrále NATO som predložil generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu oficiálnu žiadosť, aby sa na nadchádzajúcom samite v Haagu otvorila otázka zvýšenia výdavkov na obranu všetkých členov NATO na minimálne tri percentá HDP," uviedol.

V roku 2014 sa členské štáty NATO zaviazali do svojej obrany investovať minimálne dve percentá HDP. Vzhľadom na aktuálne hrozby však Rutte od svojho nástupu do funkcie niekoľkokrát uviedol, že toto číslo by malo byť omnoho vyššie.

Poľsko v súčasnosti do svojej obrany investuje najviac spomedzi všetkých členov NATO, a to až 4,7 percenta.

Duda, ktorý podľa Euronews ako jeden z mála európskych politikov udržiava dobré vzťahy s Trumpom, dal tiež v liste jasne najavo, že USA sú stále pilierom NATO. (TASR)

Na predmestí ruského mesta Sudža a priľahlých oblastiach pokračujú aktívne bojové operácie, tvrdí velenie Ukrajiny.

Generálny štáb Ukrajiny na facebooku oznámil, že ruská armáda v Kurskej oblasti nasadila vzdušné sily a špeciálne jednotky so snahou posunúť front do Sumskej a Charkovskej oblasti.

"Nepriateľ sa snaží o čokoľvek, aby dosiahol politické ciele, utrpel a naďalej trpí výraznými stratami v Kurskej oblasti. Od začiatku operácie 6. augusta 2024 doteraz dosahujú celkové straty ruských vojsk vyše 54 900 osôb. Z nich sú nevratné straty viac ako 22 200 osôb a 942 v zajatí," napísalo ukrajinské velenie.

Ruská armáda prišla od augusta v Kurskej oblasti aj o 90 tankov, 654 bojových obrnených vozidiel, päť raketometov, dva protivzdušné systémy, jedno lietadlo, dva vrtuľníky, viac ako 1 100 áut a 1 500 dronov.

"Ruské letectvo vykonalo na vlastnom území bezprecedentný počet úderov na mesto Sudža. Toto mesto je takmer úplne zničené. Aj napriek zvýšenému tlaku ruskej a severokórejskej armády si obranu v Kurskej oblasti udržíme tak dlho, ako to bude potrebné," dodáva velenie Ukrajiny.

Do Moskvy tento týždeň príde osobitný splnomocnenec USA pre Blízky východ Steve Witkoff, potvrdil Biely dom.

Podľa predchádzajúcich správ by tam mal prísť vo štvrtok a rokovať s Putinom.

Witkoff sa s Putinom stretol už vo februári v rámci vyjednávaní o prepustení Američana Marca Fogela väzneného v Rusku. Realitný magnát, ktorý pred vymenovaním Trumpom na svoj súčasný post nemal žiadne diplomatické skúsenosti, vtedy uviedol, že jeho schôdzka s ruským prezidentom trvala takmer tri a pol hodiny.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová tiež oznámila, že Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz dnes hovoril so svojím ruským náprotivkom.  "Naliehame na Rusko, aby prijalo (návrh) 30-dňového prímeria, ktoré vyjednali Američania s Ukrajincami," dodala Leavittová. (ČTK)

Putin navštívil prvýkrát od vlaňajšieho vpádu ukrajinskej armády Kurskú oblasť. Vyzval na jej úplné oslobodenie.

Putin je na záberoch v maskáčovom oblečení a rozpráva sa s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Návštevu v Kurskej oblasti potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Spolieham sa na to, že všetky bojové úlohy, ktoré stoja pred našimi jednotkami, budú splnené a územie Kurskej oblasti bude čoskoro úplne oslobodené od nepriateľa," povedal Putin v televíznom prejave.

Podľa štátnej agentúry TASS ide o prvú návštevu ruského prezidenta v oblasti od prekvapivej ofenzívy Kyjeva v auguste 2024.

Gerasimov na záberoch uviedol, že Rusko zajalo 430 ukrajinských vojakov. Putin vyhlásil, že so zajatými by sa malo "zaobchádzať ako s teroristami v súlade so zákonmi Ruskej federácie". To naznačuje, že by mohli byť súdení ruskými súdmi a uväznení na desiatky rokov, píše AFP. (ČTK, TASR)

Americký návrh prímeria, ktorý si osvojila Ukrajina, je veľká dynamizácia deja. Čítať sa dá všelijako. Píše Peter Schutz. (SME)

Americkí vyjednávači smerujú do Ruska na rokovania o možnom prímerí medzi Moskvou a Kyjevom, oznámil Trump.

Vyhlásil tiež, že dostal pozitívne správy o možnom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.

"Dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť prímerie zo strany Ruska," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni počas stretnutia s írskym premiérom Micheálom Martinom.

"A ak sa nám to podarí, myslím si, že to bude 80 percent cesty k ukončeniu tohto strašného krviprelievania," doplnil.

Americký prezident verí, že Putin bude s návrhom prímeria súhlasiť. Moskva sa k dohode zatiaľ priamo nevyjadrila a čaká, kým bude o návrhu USA oficiálne informovaná aj s podrobnosťami.

Trump neposkytol podrobnosti o zložení vyjednávacieho tímu.

USA teraz naliehajú na Rusko, aby dohodu prijalo. V opačnom prípade by Washington mohol podniknúť kroky, ktoré by boli pre Moskvu finančne nevýhodné a "veľmi zlé", dodal americký prezident. Zopakoval, že vojnu treba zastaviť.

Rusi dobyli Sudžu, Ukrajinci sa zrejme v najbližších dňoch stiahnu za hranice, tvrdia experti. (SME)

Turecký prezident Erdogan verí, že Moskva "konštruktívne odpovie" na návrh 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

Návrh Spojených štátov sa Kyjev už rozhodol akceptovať.

"Prijatie prímeria zo strany Ukrajiny považujeme za pozitívne a dôležité. Teraz dúfame, že Rusko bude reagovať konštruktívne," povedal Recep Tayyip Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorý je na návšteve v Turecku.

"Postoj Turecka k tejto vojne bol od prvého dňa veľmi jasný. Nechceme ďalšie krviprelievanie a dúfame, že naši dvaja susedia ukončia vojnu spravodlivým mierom," dodal turecký prezident.

Tusk vyjadril nádej, že Ankara bude zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní mieru.

"Prezidentovi Erdoganovi som predložil jasný návrh - aby Turecko prevzalo čo najväčšiu zodpovednosť v mierovom procese, pri zabezpečovaní stability a bezpečnosti v celom našom regióne," povedal poľský líder.

Erdogan  zopakoval návrh, aby Turecko hostilo prípadné mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. (TASR)

Medziročná miera inflácie v Rusku sa vo februári vyšplhala nad desať percent a bola najvyššia za posledné dva roky.

K útlmu invázie nepomohlo ani agresívne zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany centrálnej banky.

Ceny v celej ruskej ekonomike už niekoľko mesiacov rýchlo rastú v dôsledku masívnych vládnych výdavkov na konflikt na Ukrajine. Podľa údajov, ktoré zverejnil v stredu ruský štatistický úrad Rosstat, sa medziročná inflácia minulý mesiac zvýšila na 10,1 percenta v porovnaní s 9,9 percenta v januári. Ide o najvyššiu hodnotu od februára 2023.

Centrálna banka v októbri zvýšila úrokové sadzby na dvadsaťdvaročné maximum 21 percent.

Ekonómovia však varujú, že zvyšovanie sadzieb má obmedzený účinok proti inflácii, ktorú poháňajú štátne výdavky. Centrálna banka minulý mesiac prudko zvýšila svoju prognózu inflácie na rok 2025, pričom varovala, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa rast cien mal zastaviť.

V súčasnosti očakáva, že inflácia v tomto roku dosiahne v priemere sedem až osem percent v porovnaní s predchádzajúcou prognózou na rok 2025, ktorá sa pohybovala v rozpätí 4,5 až päť percent. (TASR)

Premiér Fico podporuje všetky mierové plány a návrhy na prímerie na Ukrajine.

"Každý deň vojny na Ukrajine je spojený so vzájomným zabíjaním Slovanov, ktoré odmietam od samotného začiatku konfliktu. Som predsedom vlády krajiny, ktorá miluje mier, a ktorá dôsledne realizuje suverénnu slovenskú zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany," dodal Robert Fico na sociálnej sieti. (TASR)

Po skončení vojny a zrušení obmedzení na vycestovanie by mohlo Ukrajinu opustiť 200-tisíc až pol milióna mužov.

Povedal to ukrajinský vicepremiér Oleksij Černyšov. 

Černyšov tak poukázal na demografické výzvy, ktorým Ukrajina čelí. Na ukrajinských územiach pod kontrolou Kyjeva žije približne 32 miliónov ľudí, uviedol podpredseda vlády. Približne 5 miliónov ukrajinských utečencov zostáva v zahraničí pod dočasnou ochranou hostiteľských krajín, zatiaľ čo milióny ďalších žijú v tých častiach krajiny, ktoré okupuje Rusko.

Minister odhaduje, že len približne 30 percent Ukrajincov žijúcich v zahraničí sa vráti domov v priebehu prvého roka po skončení vojny. Ďalších 30 percent sa pravdepodobne vôbec nevráti, dodal.

Demografické trendy tiež nepracujú v prospech Ukrajiny. V krajine sa ročne narodí 150-tisíc detí, ale umiera 450-tisíc obyvateľov, pričom tento údaj nezahŕňa úmrtia súvisiace s vojnou, uviedol minister. To komplikuje už aj tak hrozivú situáciu na trhu práce Ukrajiny, ktorej v súčasnosti chýba viac ako 4,5 milióna pracovníkov, dodal Černyšov. (SITA)

Riaditeľ americkej CIA Ratcliffe telefonoval so šéfom ruskej civilnej rozviedky SVR Naryškinom.

Bolo to prvýkrát od nástupu Trumpa do úradu.

Hovor sa konal po tom, ako Ukrajina súhlasila s návrhom USA na prímerie v bojoch s Ruskom a americkí predstavitelia uviedli, že teraz musí ďalšie kroky podniknúť Moskva. Píše o tom web Axios s odvolaním sa na zdroj s informáciami o telefonáte.

Účelom rozhovoru bolo podľa zdroja nadviazať komunikáciu medzi Ratcliffom a Naryškinom. Hovor bol tiež súčasťou širšieho úsilia Trumpovej administratívy rokovať s Ruskom a zlepšiť vzťahy s Moskvou.

Naryškin a Ratcliffe hovorili o spolupráci medzi rozviedkami "v oblastiach spoločných záujmov a riešení krízových situácií", píše Axios s odvolaním sa na vyhlásenie SVR.

Šéfovia rozviedok sa podľa SVR dohodli na udržiavaní pravidelných kontaktov s cieľom zabezpečiť medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť a znížiť mieru konfrontácií medzi Moskvou a Washingtonom. (ČTK)

Na utorkovom stretnutí šéfov armád podporujúcich Ukrajinu, ktoré zvolal Emmanuel Macron, bol aj zástupca Slovenska.

Informovala o tom na svojom Instagrame poslankyňa za SaS Vladimira Marcinkova. "Aj napriek nevôli premiéra voči môjmu návrhu vyslať za Slovensko zástupcu na Macronovo bezpečnostné rokovanie v Paríži, tam včera zástupca za Slovensko bol," napísala a dodala, že tým zástupcom generálneho štábu slovenskej armády bol Slavomír Verčimák.

A to aj napriek tomu, že premiér Robert Fico podobné stretnutia predstaviteľov Západu označuje ako "vojenské porady" a deklaruje nesúhlas s vojenskou a finančnou podporou brániacej sa Ukrajine.

Obranného fóra, ktoré zorganizoval francúzsky prezident v Paríži sa zúčastňujú krajiny EÚ aj Severoatlantickej aliancie, vrátane Japonska a Austrálie. Ide o reakciu na nepredvídateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho zbližovanie sa s Moskvou.

Cieľom rozhovorov je posúdiť možnosti a kapacity na zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny v prípade prímeria, vrátane prípadných európskych mierových síl, a na udržanie dlhodobej vojenskej sily Kyjeva. (SME)

Ukrajinci môžu nanovo podávať žiadosti o odškodnenie súvisiace so zmiznutím najbližších rodinných príslušníkov.

V tlačovom vyhlásení to oznámil register škôd (Register of Damage for Ukraine, RD4U), ktorý sídli v holandskom Haagu. Register sa v prvej fáze týkal iba poškodenia či zničenia domov či bytov, teraz sa postupne rozširuje aj na ďalšie škody.

Žiadosť môžu podať rodičia, deti a manželia, manželky či partneri osôb, ktoré sa nezvestné v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Ostatní príslušníci tak môžu urobiť len v prípade, že preukážu úzke väzby s nezvestným príbuzným.

Podľa riaditeľa registra Markijana Ključkovského je otvorenie novej kategórie pre žiadosti "zásadným krokom k uznaniu nesmierneho utrpenia, ktoré prežívajú rodiny tých, ktorí zmizli kvôli ruskej agresii". "Neistota a úzkosť súvisiaca s tým, že nepoznáte osud milovanej osoby, je hlbokým utrpením," uviedol Ključkovskyj. "Túto bolesť žiadna kompenzácia neutícha, avšak tento proces ponúka možnosť, že bude utrpenie ľudí uznané a zjednaná náprava," dodal.

Žiadosti je do registra možné podávať prostredníctvom ukrajinskej aplikácie Diia či rovnomennej internetovej stránky. Vyplniť jednoduchý formulár trvá iba desať až 20 minút a ľudia tam môžu nahrať akékoľvek dokumenty, fotografie či dôkazy, ktoré majú k dispozícii, uviedol Ključkovskyj už vlani počas rozhovoru s ČTK.

Cieľom registra je získať podklady pre budúce odškodnenie za všetky straty spôsobené ruskou agresiou. Pre mnohých Ukrajincov však podľa Ključkovského nie je kompenzácia to najdôležitejšie, chcú hlavne, aby niekto vypočul ich príbeh.

Odpoveď na otázku, kto by mal za škody zaplatiť, je podľa riaditeľa registra jednoduchá a zároveň zložitá. "Jednoduchá časť odpovede je, že to musia byť peniaze z Ruska, ktoré je ako agresor podľa medzinárodného práva zodpovedné za všetky škody. Zložitejšia časť odpovede je, že Rusko teraz nespolupracuje, takže ťažko očakávať, že bude platiť dobrovoľne. Môže sa to do budúcnosti zmeniť, ale teraz to vyzerá nepravdepodobne, "uviedol Ključkovskyj.

Je preto podľa neho potrebné hľadať alternatívy, ktorými sú napríklad aj použitie zmrazených ruských aktív v Európe. "Nebude to ľahké, nebude to rýchle, ale niečo sa okolo toho musí urobiť, aby sa tieto peniaze dali použiť ako odškodné pre Ukrajincov za to, čím si museli prejsť a čo vytrpeli," dodal v rozhovore z vlaňajšieho augusta. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj zdôraznil, že nasledujúci vývoj konfliktu na Ukrajine závisí od Ruska.

Bez oficiálnej dohody o 30-dňovom prímerí podľa neho nemá zmysel rokovať o bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Voči rozhodnutiu Kremľa zostáva skeptický.

Uviedol, že prípadné odmietnutie navrhovaného prímeria môže vyvolať nové sankcie voči Rusku.

"Všetko závisí od toho, či Rusko chce prímerie a ticho, alebo chce pokračovať v zabíjaní ľudí," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. "Ukrajina ukázala svoj postoj... a Rusko na to dnes musí reagovať," dodal.

Akceptovaním prímeria chcel Zelenskyj ukázať americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a Európe, že si mier skutočne želá a zároveň spojiť všetky mocnosti a prinútiť Rusko ukončiť viac ako trojročnú vojnu.

"O bezpečnostných zárukách budeme podrobnejšie hovoriť, ak bude prímerie na 30 dní. Týchto 30 dní musíme dať na papier... kroky, na ktorých sme sa dohodli so spojencami a formát bezpečnostných záruk, ktoré budú na Ukrajine platiť po skončení vojny," uviedol ukrajinský líder.

Zopakoval, že Moskve "nedôveruje" a v prípade zamietnutia návrhu o 30-dňovom prímerí Zelenskyj pripustil ďalšie sankcie proti Rusku zo strany Spojených štátov. "Chápem, že môžeme počítať so silnými krokmi. Zatiaľ nepoznám podrobnosti, ale hovoríme o sankciách (voči Rusku) a posilnení Ukrajiny," povedal Zelenskyj.

Po ukončení vojny by podľa neho skončil v krajine aj vojnový stav a následne by sa konali nové voľby. (TASR)

Nasadenie vojakov z krajín NATO pod akoukoľvek vlajkou na ukrajinskom území by predstavovalo pre Rusko hrozbu.

Povedal to ruský minister zahraničných vecí Lavrov v rozhovore pre zahraničných blogerov. 

Podľa Lavrova Rusko za žiadnych okolností nebude tolerovať prítomnosť jednotiek z krajín NATO ako mierových síl na ukrajinskom území.

"Nikto s nami o ničom nehovorí. Stále dokola opakujú, 'nič o Ukrajine bez Ukrajiny', ale robia všetko o Rusku bez Ruska," vyjadril sa ruský minister pre blogerov Maria Nawfala z Austrálie a Larryho Johnsona a Andrewa Napolitana z USA.

"(Americký prezident Donald) Trump, mimochodom, na otázku o mierových silách povedal, že je príliš skoro o tom diskutovať, ale zvyčajne je potrebný súhlas všetkých strán. Prečo by sme mali súhlasiť s mierovými silami alebo dokonca so skupinou mierových síl? Takže oni chcú vytvoriť (vojenskú) silu zloženú z krajín, ktoré nás vyhlásili za nepriateľa, a chceli by prísť ako mierotvorcovia?" vyhlásil šéf ruskej diplomacie. (TASR)

Rusko je pripravené na jedinú dohodu, a to úplnú kapituláciu Ukrajiny a celého Západu.

Sme pripravení na inú dohodu - spravodlivý mier za podmienok prijateľných pre Ukrajinu a slobodný svet, nie však pre vojnového zločinca Putina. Ako referuje web glavcom.ua, v rozhovore pre BBC Radio to povedal šéf Kyjevského bezpečnostného fóra a niekdajší ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.

Na otázku, ako hodnotí utorňajšiu dohodu medzi Ukrajinou a USA na rokovaní v Saudskej Arábii, odvetil: „Je mimoriadne dôležité, že Američania prehodnotili svoje rozhodnutie a obnovila sa vojenská podpora pre Ukrajinu a výmena spravodajských informácií. Toto je najdôležitejšia otázka pre ukrajinskú armádu.“

Podľa Jaceňuka je skvelá správa, že Kyjev a Washington sa vrátili na východiskový bod v ukrajinsko-amerických vzťahoch.

„Zlé je, že je tu ešte jedna nevyhnutná podmienka - či je Rusko pripravené súhlasiť s akýmkoľvek prímerím. Úprimne povedané, mám veľké pochybnosti. Vojnový zločinec Putin dal veľmi jasne najavo, že nie je pripravený prijať žiadne dočasné opatrenia o prímerí. Je pripravený akceptovať iba úplnú kapituláciu Ukrajiny, nazývajúc to mierovou dohodou,“ zdôraznil Jaceňuk.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že lopta je teraz na strane Ruska. „Lopta však bola vždy na strane Ruska - od začiatku vojny v roku 2014,“ podotkol Jaceňuk.

Preto je podľa neho „potrebné získať súbor nástrojov a prostriedkov na nátlak na Putina“. „Neexistuje iné riešenie ako väčšia pomoc Ukrajine, viac zbraní pre Ukrajinu, sprísnenie sankcií a čo najskoršia izolácia Putina. A v skutočnosti sa pokúsiť vyvinúť tlak na Čínu. Veď ako môže Čína, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, odmietnuť dohodu o prímerí?“

Jaceňuk vraví, že USA sú naspäť na správnej ceste. Aspoň zatiaľ. „Putin chce Trumpa ponížiť, prekabátiť a spolu s Čínou podkopať USA, OSN a NATO. Ide o spoločný plán Ruska, Severnej Kórey a Číny. A keď to prezident Trump pochopí, nebude iná cesta, len vytrvalo podporovať Ukrajinu a vyvíjať na Putina čo najväčší tlak,“ skonštatoval Arsenij Jaceňuk. (SITA)

Minister Blanár vyzýva Rusko, aby sa neodkladne zaoberalo návrhom prímeria na Ukrajine.

"Ide o dôležitý posun, ktorý môže zastaviť zabíjanie a viesť k hľadaniu trvalého mierového riešenia," napísal Blanár na Facebooku. Dodal, že informáciu o návrhu víta a oceňuje úsilie novej administratívy Spojených štátov.

Ukrajinské sily sa stiahli z ruského mesta Sudža, ukazuje mapa projektu DeepState blízkeho armáde.

Informácie o stiahnutí z mesta Sudža, ktoré Ukrajinci dobyli vlani v auguste pri vpáde do Kurskej oblasti, neboli doteraz oficiálne potvrdené, dodal Unian.

Ruské vojská zosilneli útoky a Kyjev sa snaží šetriť životy vojakov, povedal podľa Reuters ukrajinský prezident Zelenskyj. (ČTK)

Ukrajinci a Američania spoločne navrhli mesačné prímerie. Čaká sa na odpoveď Kremľa. Otázka je, či Putin poníži Trumpa. (SME)

Kroky európskych krajín na posilnenie obrany predstavujú pre nemeckú zbrojovku Rheinmetall príležitosť na rast.

Povedal to jej generálny riaditeľ Armin Papperger vo vyhlásení pri zverejnení hospodárskych výsledkov skupiny.

Výrobca zbraní v stredu informoval, že jeho celkové tržby vlani stúpli o 36 percent na 9,8 miliardy eur zo 7,2 miliardy eur v predchádzajúcom roku. Tržby jeho obrannej divízie medziročne vzrástli o 50 percent.

Tento výsledok ukázal, že Rheinmetall je „na ceste od európskeho dodávateľa systémov ku globálnemu hráčovi," povedal Papperger. Prevádzkový zisk skupiny v roku 2024 medziročne vzrástol o 61 percent na rekordných 1,5 miliardy eur.

Spoločnosť Rheinmetall v tomto roku očakáva rast celových tržieb, vrátane podnikania v civilnej oblasti, o 25 až 30 percent. V oblasti obrannej produkcie firma, ktorá okrem iného vyrába aj tanky, predpokladá rast tržieb o 35 až 40 percent. (SITA)

Európa bude musieť byť súčasťou rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, vyhlásil americký minister Rubio.

Rusko podľa neho bude žiadať zrušenie sankcií, ktoré naň aj európske krajiny uvalili za inváziu na Ukrajinu.

"Myslím si, že musia byť nevyhnutne zapojení," povedal Rubio novinárom na zastávke v Írsku pri návrate do USA zo Saudskej Arábie, kde sa v utorok konali rokovania amerických a ukrajinských predstaviteľov.

"Ak bude odpoveď 'áno', potom vieme, že sme dosiahli skutočný pokrok a existuje reálna šanca na mier. Ak bude ich odpoveď 'nie', bude to veľmi nešťastné a dá to jasne najavo ich zámery," poznamenal s tým, že s ruskou stranou plánujú hovoriť ešte v stredu.

Rubio takisto potvrdil, že súčasťou rozhovorov v saudskej Džidde bola aj otázka, ako by vyzeral proces rokovaní a zahŕňali aj tému územných ústupkov. Ukrajina bude podľa neho potrebovať dostatočný odstrašujúci prostriedok proti budúcim útokom Ruska. Zdôraznil, že konflikt medzi nimi nemá vojenské riešenie.

Šéf americkej diplomacie sa vyjadril aj k dohode o ukrajinských nerastných surovinách, ktorú chcú Spojené štáty a Ukrajina čoskoro uzavrieť. Agentúra Bloomberg minulý týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že USA podmieňujú podpísanie dohody s Ukrajinou uzavretím okamžitého prímeria s Ruskom.

Pôvodne ju mali uzavrieť ukrajinskí a americkí predstavitelia koncom februára, keď sa ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj stretol v Bielom Dome s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Schôdzka sa však skončila predčasne ich roztržkou a dohodu napokon nepodpísali. Zelenskyj vtedy požadoval, aby obsahovala aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

"Nepovažoval by som to za bezpečnostnú záruku, ale určite, ak majú Spojené štáty hospodársky záujem, ktorý prináša príjmy našim ľuďom, ako aj ľuďom na Ukrajine, mali by sme mať záujem ho chrániť," povedal Rubio. "Jednou z vecí, ktoré zabezpečujú dlhodobú prosperitu a bezpečnosť Ukrajiny, je určite dynamický hospodársky rast a rozvoj," dodal. (TASR)

Minister obrany Kaliňák je rád, že sa jeho očakávania v oblasti exportu zbraní zo Slovenska naplnili.

Hovorca Kremľa nevylúčil možnosť, že by sa prezident Putin mohol čoskoro telefonicky spojiť s Donaldom Trupom.

Rozhovor by zrejme nadviazal na rokovania medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, z ktorých vzišiel americký návrh na 30-dňové prímerie.

"Ak sa potreba na telefonát objaví, bude zorganizovaný veľmi rýchlo. Vďaka súčasným komunikačným kanálom s Američanmi je to možné v relatívne krátkom čase," povedal Peskov.

Putin a Trump spolu naposledy telefonovali 12. februára. Vtedy sa dohodli okamžite začať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Delegácie ich krajín sa potom dvakrát streli - v Saudskej Arábii a v Turecku. Témou týchto rozhovorov bolo obnovenie bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a USA. (TASR)

Minister obrany Kaliňák víta návrh na 30-dňové prímerie vo vojne na Ukrajine.

Dodávky ropy cez ropovod Družba by sa mali obnoviť vo večerných hodinách, tvrdí Transpetrol. (TASR)

Štyria civilisti zomreli a ďalší dvaja boli zranení pri ukrajinskom útoku v Kurskej oblasti.

Uviedol to gubernátor oblasti Alexander Chinštejn.

Zabití boli podľa gubernátora traja muži a jedna žena, zamestnanci mlynu v obci Kozyrevka. Jeden zranený bol hospitalizovaný. (ČTK)

Minister obrany Kaliňák vyzval Rusko, aby prijalo návrh na prímerie vo vojne na Ukrajine.

Samotný návrh minister privítal. Kaliňák to povedal novinárom.

"Celý čas tvrdíme, že chceme, aby okamžite došlo k ukončeniu zabíjania ľudí. Aj toto je cesta k tomu. Aj touto cestou vyzývam všetkých zodpovedných, vrátane Ruskej federácie, k tomu, aby čo najrýchlejšie preštudovala tento návrh a pripojila sa k nemu," uviedol Kaliňák. Dodal, že súhlasí s názorom Spojených štátov, že teraz je ťahu Rusko.

Holandský parlament zamietol tesnou väčšinou plán eurokomisie na posilnenie obranného priemyslu eurobloku.

Lídri členských krajín EÚ vrátane holandského premiéra Dicka Schoofa súhlasili minulý týždeň na mimoriadnom summite v Bruseli s posilnením obrany v súlade s návrhmi, ktoré predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pod označením Rearm Europe.

Tento plán počíta s celkovou mobilizáciou vo výške takmer 800 miliárd eur a zároveň s novým nástrojom EÚ na poskytovanie pôžičiek členským štátom z rozpočtu EÚ až do výšky 150 miliárd eur či s uvoľnením fiškálnych pravidiel, aby štáty mohli míňať oveľa viac.

Proti nemu sa však v holandskom parlamente hlasovali traja zo štyroch koaličných partnerov vrátane najpočetnejšej Strany slobody (PVV) vedenej krajne pravicovým populistom Geertom Wildersom, píše DPA.

Konkrétne pomerom hlasov 73 ku 71 zahlasovali za uznesenie, ktorým vyjadrili nespokojnosť s programom Rearm Europe v jeho súčasnej podobe, a Amsterdam vyzvali, aby jeho podporu stiahol, uvádza holandský portál NL Times. Schoof sa tak podľa Euobservera dostal do trápnej situácie, nakoľko návrh v Bruseli odobril.

Tri koaličné strany kritizovali najmä potenciálne financovanie plánu prostredníctvom zvýšenia štátneho dlhu. Proti Rearm Europe sa rázne stavia aj samotný Wilders, ktorý vyhlásil, že premiér Schoof by mal teraz svoju podporu plánu stiahnuť aj v Bruseli. "Takto by to malo fungovať v demokracii," povedal.

Otázka obrany a zbrojenia ešte viac rozdeľuje už aj tak pomerne nestabilnú holandskú pravicovú vládu. Plán Rearm Europe v rámci koalície podporuje len pravicovo-liberálna Ľudová strana slobody a demokracie (VVD), ktorú v minulosti viedol bývalý holanský premiér a súčasný generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa poslancov VVD by bolo "nezodpovedné", keby Holandsko teraz svoju podporu na úrovni EÚ stiahlo. (TASR)

Hovorca Kremľa uviedol, že armáda zaznamenáva pokrok v úsilí vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti.

Armáda podľa ministerstva obrany opätovne získala kontrolu nad ďalšími piatimi dedinami.

"Informácie poskytnuté našou armádou ukazujú, že naše jednotky úspešne postupujú v Kurskej oblasti, oslobodzujú oblasti, ktoré boli pod kontrolou militantov. Dynamika je dobrá," vyhlásil Peskov. (TASR)

Rusko na americký návrh na prímerie zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti.

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva podľa neho momentálne dôkladne analyzuje vyhlásenia, ktoré vyplynuli z rokovaní medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii.

Nemenované ruské zdroje predtým podľa agentúry Reuters na americký návrh reagovali rezervovane a naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin ho v jeho súčasnej podobe pravdepodobne neprijme. Podľa týchto predstaviteľov musela akákoľvek dohoda o ukončení vojny na Ukrajine zohľadniť ruské územné zisky aj doterajšie obavy Moskvy.

Predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev zdôraznil, že prípadná dohoda musí byť za podmienok, ktoré určí Rusko, nie Spojené štáty.

Podľa ďalšieho ruského predstaviteľa návrh na pozastavenia bojov pôsobí z pohľadu Ruska ako pasca. Tvrdí, že Putin by len ťažko zastavil vojnu bez konkrétnych záruk alebo prísľubov. Iný zdroj zase upozornil, že celkový dojem spočíva v tom, že Spojené štáty súhlasili s obnovením vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií a tento krok "ozdobili" návrhom na prímerie.

"Rusko (na Ukrajine) postupuje, a preto to bude s Ruskom inak," uviedol Kosačev v príspevku na sieti Telegram. "Akékoľvek dohody - so všetkým pochopením pre potrebu kompromisu - by mali byť za našich podmienok, nie za amerických. A to nie je chválenkárstvo, ale pochopenie, že skutočné dohody sa stále píšu tam, na fronte. To by mali pochopiť aj vo Washingtone," dodal. (TASR)

Šimečka a Korčok vyzývajú predstaviteľov vlády, aby po opakovaní mantry o mieri ukázali skutočné činy.

„Vyzvite ruskú vládu a prezidenta Putina k tomu, aby takisto prijal prímerie a okamžite vydal príkaz na zastavenie bojov. Už je iba na Rusku, aby krviprelievanie skončilo. Zasaďte sa o to, využite vaše postavenie,“ vyzvali menovite Roberta Fica, Matúša Šutaj Eštoka, Andreja Danka, Juraja Blanára, Tibora Gašpara, Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, Mariána Kéryho, Jána Mažgúta, Richarda Glücka a Adama Lučanského.

Rusko už podľa Šimečku s Korčokom nemá žiadne výhovorky, naopak, môže okamžite ukončiť doterajšiu agresiu vedenú na ukrajinskom území. Predstaviteľom koalície pripomínajú, že vo svojich vyjadreniach nadbiehali Moskve, hrdili sa dobrými vzťahmi s kremeľskými politikmi a návštevami Putinovho režimu.

„Žiadajte od Ruska nahlas a jednoznačne, aby toto príšerné, nezmyselné zabíjanie skončilo,“ vyzývajú ich. (SITA)

Najmenej 14 ukrajinských civilistov prišlo o život a minimálne 33 utrpelo zranenia počas uplynulého dňa.

V Doneckej oblasti ruské útoky pripravili o život sedem ľudí a 13 zranili, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Balistická raketa, ktorá zasiahla prístav Odesa, zabila štyroch Sýrčanov, ktorí boli členmi posádky obchodnej lode.

Počas útoku plavidlo nakladalo pšenicu určenú na vývoz do Alžírska, povedal gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

V Chersonskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a sedem utrpelo zranenia, vrátane dvoch detí, uviedol regionálny guvernér Oleksandr Prokudin. Počas ruských útokov na Dnepropetrovskú oblasť zahynul najmenej jeden človek a desať ľudí utrpelo zranenia. (SITA)

Nemecký kancelár Scholz privítal podporu Ukrajiny pre plán dočasného prímeria navrhovaný Spojenými štátmi.

Rozhodnutie o ďalších krokoch je podľa Scholza teraz na ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. 

"Plán 30-dňového prímeria je dôležitý a správny krok k spravodlivému mieru na Ukrajine. Sme na strane Ukrajiny a USA a vítame návrhy z Džiddy. Teraz je to na Putinovi," napísal nemecký kancelár na sieti X.

Návrh na dočasné prímerie v tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine v utorok privítali aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Zároveň ocenili obnovenie vojenskej pomoci a opätovné poskytovanie spravodajských informácií USA pre Kyjev.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský ocenil pokrok v americko-ukrajinských rokovaniach. Britský premiér Keir Stamer vo svojom vyhlásení zablahoželal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho ukrajinskému náprotivku Volodymyrovi Zelenskému a uviedol, že Rusko "teraz musí súhlasiť s prímerím a ukončením bojov".

Napredovanie v rokovaniach ocenil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Španielsky premiér Pedro Sánchez podľa denníka Guardian uviedol, že návrh prímeria je pozitívnou správnou. (TASR)

Vojenská pomoc Ukrajine cez poľské logistické uzly opäť prúdi v pôvodnej kapacite.

Deje sa tak deň po americko-ukrajinských rokovaniach v Saudskej Arábii.

Oznámil to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

"Potvrdzujem, že dodávky zbraní cez Jasionku sa obnovili na pôvodné úrovne," povedal podľa agentúry AFP novinárom Sikorski pred stretnutím so svojim ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom. Ten do Varšavy priletel z Džiddy po rokovaniach s USA, na ktorých sa delegácie dohodli na obnovení pomoci.

Šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová na sieti X potvrdila aj obnovenie poskytovania spravodajských informácií Ukrajine. "Rozhodnutím prezidenta bola prestávka v poskytovaní spravodajských informácií ukončená," dodala s tým, že vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi je zastavenie krviprelievania na Ukrajine bližšie.

  (TASR)

Island vyčlení viac ako dva milióny eur do Fondu energetickej podpory Ukrajiny.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo energetiky, informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Týmto príspevkom celková suma islandskej pomoci pre ukrajinský energetický sektor prekročí 5,6 milióna eur. Podľa ukrajinského rezortu energetiky Reykjavík v rokoch 2023 až 2024 poslal Kyjevu financie na pomoc energetike štyrikrát.

Tieto peniaze sa použili na nákup zariadení pre energetické spoločnosti v Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko zdôraznil význam takýchto príspevkov pri obnove dodavok elektriny a tepla do ukrajinských domácností a pri oprave infraštruktúry poškodenej ruskými útokmi. „Sme vďační Islandu za jeho podporu a za ďalší príspevok k energetickej stabilite Ukrajiny,“ povedal Haluščenko. (SITA)

Väčšina Poliakov podporuje návrat povinnej vojenskej služby, ukázal prieskum pre denník Rzeczpospolita.

Podľa výsledkov prieskumu takmer 22 percent opýtaných rozhodne podporuje návrat základnej vojenskej služby a 33 percent je skôr za. Proti je celkovo necelých 36 percent respondentov, pričom osem a pol percenta je rozhodne proti a 27 percent skôr proti. Bez jasného názoru bolo deväť percent účastníkov prieskumu.

Denník upozornil, že výsledky prieskumu sú v kontraste s obdobným prieskumom z rokov 2022, kedy bolo za obnovenie povinnej vojenskej služby len 36 percent Poliakov.

Najväčšiu podporu má návrh u mužov po tridsiatke (56 percent) zatiaľ čo najmenej ho podporujú mladí muži do 29 rokov (45 percent) ktorých by sa mohla služba priamo dotknúť. Podpora medzi stranami vlády a opozície je približne rovnaká, no návrh najviac podporujú voliči opozičnej Konfederácie (85 percent) a najmenej vládnej Tretej cesty (43 percent).

Prieskum sa uskutočnil 7. a 8. marca na reprezentatívnej vzorke 1070 respondentov metódou telefonických rozhovorov. (TASR)

Ukrajina už od nás neodoberá plyn. Plynovod Vojany – Užhorod je približne po mesiaci znova prázdny.

Ešte koncom minulého týždňa prepravila slovenská spoločnosť Eustream vojanským plynovodom na Ukrajinu necelé 3 milióny metrov kubických plynu denne. Ostatné dva dni sú nominácie slovenského prepravcu plynu pri plynovode Vojany-Užhorod na bude nule.

Ukrajina začala znižovať odber plynu zo Slovenska už začiatkom minulého týždňa, keď vojanským plynovodom denne prúdilo 4 až 5 miliónov kubíkov plynu. Pred troma týždňami to bolo aj 16 miliónov kubíkov plynu. O rekordných dodávok plynu na Ukrajinu mal však ešte plynovod ďaleko. Najviac sa doteraz prepravilo reverzným tokom v Budinciach, a to 44 miliónov kubíkov plynu, v sobotu 29. októbra 2016.

Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil začiatkom februára. Predtým sa približne tri roky viac nevyužíval, ako využíval. Vo štvrtok 6. februára však poslali dodávatelia zo Slovenska na Ukrajinu prvýkrát po dlhšej dobe vojanským plynovodom takmer 3 milióny metrov kubických plynu. Ďalšie dni to už bolo vyše 7 miliónov metrov kubických plynu denne.

Dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa nepáčili slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Hlavne potom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek dohode medzi slovenskou a ukrajinskou vládou, zastavil akýkoľvek tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ. Premiér však proti preprave plynu zo Slovenska na Ukrajinu nič neurobil. Možno si uvedomil, že aj takto vie Slovensko zarobiť na tranzite plynu, keďže polovičným vlastníkom Eustreamu je štát.

Slovenský premiér priznal, že dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sú v réžii zahraničných dodávateľov. Na ktoré nemá viac-menej dosah. Aj napriek tomu, sa zamýšľal nad možnosťami, ako dodávky vojanským plynovodom zastaviť. Slovensko malo podľa svojho premiéra na to dokonca morálne právo. (SITA)

Rusko stratilo už viac ako 889-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 430 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 889 050, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 44 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 306 tankov, 21 430 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 390 delostreleckých systémov a 1 314 raketometov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Dohody budú za ruských podmienok, nie amerických, reagoval podpredseda hornej komory ruského parlamentu.

Konstantin Kosačov to konštatoval v reakcii na výsledky utorkového americko-ukrajinského rokovania v saudskoarabskej Džidde. Kyjev pritom súhlasil s americkým návrhom na 30 dní trvajúce prímerie v bojoch s Ruskom, pričom Washington obnovil svoju vojenskú pomoc Ukrajine.

Podľa Kosačova sú podmienky americké, nie ukrajinské. "Ukrajinci súhlasia s tým, čo im hovoria," napísal Kosačov na telegrame. "Rusko je v ofenzíve a preto to s ním bude inak. Akékoľvek dohody (so všetkým pochopením pre nutnosť kompromisu) budú za našich podmienok, nie amerických," pokračoval ruský zákonodarca.

Dodal, že skutočné dohody sa píšu na fronte. "To by mali pochopiť aj vo Washingtone," napísal Kosačov, ktorý pôsobí ako predseda zahraničného výboru Rady federácie, teda hornej komory parlamentu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po stretnutí s ukrajinskými partnermi zdôraznil, že teraz je na Moskve, či na ponuku prímeria odpovie kladne alebo nie. Americký prezident Donald Trump uviedol, že dúfa, že Rusko bude s návrhom na prímerie súhlasiť a že pokoj zbraní nastane v najbližších dňoch.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová po rokovaniach povedala, že Rusko nevylučuje kontakty s predstaviteľmi USA v nasledujúcich dňoch.

Ukrajinský minister zahraničných vecí informoval viacero európskych rezortných kolegov o rozhovoroch s USA.

Andrij Sybiha ich označil za prelomové. Kyjev na rokovaniach vyjadril ochotu podporiť návrh Washingtonu na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spojené štáty po viac ako ôsmich hodinách rokovaní ukrajinských a amerických predstaviteľov v saudskoarabskej Džidde v utorok súhlasili, že obnovia vojenskú pomoc a poskytovanie spravodajských informácií Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kyjev súhlasil s mesačným prímerím, Washington zasa obnovil pomoc Čítajte 

Sybiha, ktorý sa na rozhovoroch zúčastnil, následne podľa vlastných slov hovoril "o výsledkoch tohto prelomového stretnutia" s viacerými európskymi ministrami zahraničných vecí vrátane Davida Lammyho z Británie, ako aj so šéfkou diplomacie Európskej únie Kajou Kallasovou.

Ukrajinská delegácia podľa neho americkým predstaviteľom povedala, že európski partneri sa musia zúčastniť na prípadných mierových rokovaniach. "Držíme sa postoja – žiadne rozhodnutie o dlhodobej bezpečnosti Európy bez Európy," zdôraznil Sybiha na sociálnej sieti.

V stredu sa ukrajinský minister stretne vo Varšave s poľským partnerom Radoslawom Sikorským, oznámil poľský rezort diplomacie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý bol v Saudskej Arábii, nezúčastnil sa však na rozhovoroch s USA, označil prímerie za "pozitívny návrh" pokrývajúci frontovú líniu, nielen boje vo vzduchu a na mori.

"Teraz je na Spojených štátoch presvedčiť Rusko, aby urobili to isté," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore. Dodal, že ak bude Rusko súhlasiť, prímerie nadobudne účinnosť okamžite. (TASR)

Šéfka eurokomisie von der Leyenová a predseda Európskej rady privítali návrh na dočasné prímerie vo vojne na Ukrajine (TASR)

USA obnovili svoju vojenskú pomoc Ukrajine, oznámil predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Pavlo Palisa.

Stalo sa to krátko po tom, ako na rokovaní v Džidde ukrajinská delegácia súhlasila s americkým návrhom.

"Mám potvrdené, že vojenská pomoc USA bola obnovená. Dohody sú plnené," uviedol Palisa na sociálnych sieťach. (SME)

Kurz ruského rubľa sa posilnil a dosiahol najvyššiu úroveň za vyše sedem mesiacov.

K posilneniu ruskej meny prispel čiastočne pozitívny vývoj v zahraničnom obchode a čiastočne nádej, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa podarí vyriešiť.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Kurz rubľa dosiahol v popoludňajších hodinách 85,25 RUB/USD, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu dňu rast o 2,7 % a najsilnejší kurz ruskej meny oproti doláru od 7. augusta minulého roka. Oproti čínskemu jüanu posilnil o 0,9 % na 11,77 RUB/CNY.

Mena spevňuje oproti doláru v poslednom období najmä pre očakávania zlepšenia vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. To by mohlo priniesť určité riešenie konfliktu na Ukrajine a prípadné zmiernenie sankcií voči Rusku, uviedol Reuters.

Kurz rubľa rastie aj napriek najnovšiemu dronovému útoku Ukrajiny na ruské hlavné mesto. Rusko uviedlo, že Kyjev v noci spustil najväčší dronový útok na Moskvu od začiatku konfliktu. Ruská protivzdušná obrana podľa armády ukrajinský útok odrazila, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti.

Podľa ekonómov kurz meny podporuje silný export a, naopak, obmedzovanie dovozu, ako aj geopolitický vývoj.

"Kurz rubľa by mohol začať klesať až v prípade prerušenia rokovaní o riešení situácie na Ukrajine bez šance na ich obnovenie," uviedli analytici z BCS World of Investments. Ako však dodali, s takýmto vývojom sa príliš nepočíta. (TASR)