Zavolám Putinovi a dúfam, že mierovú dohodu čoskoro uzavrieme, vyhlásil Donald Trump po americko-ukrajinských rokovaniach v Saudskej Arábii. Obes strany sa dohodli na tridsaťdňovom prímerí, na ktoré by neskôr nadviazala trvalá mierová dohoda.
Kremeľ však samozrejme musí s dohodou súhlasiť. Trumpov poradca Steve Witkoff má koncom tohto týždňa odcestovať do Moskvy. "Rusom predložíme ponuku a ja dúfam, že ju schvália, že povedia 'áno' mieru. Loptička je teraz na ich strane," povedal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.
V súčasnosti by prímerie konzervovalo situáciu na frontových líniách. To znamená, že Ukrajinci by stále kontrolovali malú časť ruskej Kurskej oblasti (hoci už podstatne menšiu ako vlani po prekvapivom letnom ukrajinskom útoku) a ruská armáda by sa nedostala k hraniciam Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, čo je Putinovým cieľom. Režim tieto oblasti vyhlásil za ruské, čo zakomponoval do svojej ústavy.

Podľa očakávania boli prvé oficiálne ruské reakcie na ponuku prímeria odmietavé a chladné. "O prímerí a mieri sa rozhodne v Moskve," povedal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. "Akákoľvek dohoda bude za našich podmienok, nie amerických," napísal na sociálnej sieti Telegram Konstantin Kosačev, predseda zahraničného výboru ruskej Rady federácie (hornej komory parlamentu). Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že predtým, ako sa vyjadrí k návrhu prímeria, potrebuje viac informácií od USA.
Rusi síce stále útočia pechotou na ukrajinské pozície na fronte, ale ich postup sa od decembra spomalil. Zápasia s nedostatkom techniky, zničenú nestíhajú nahradzovať a zo skladov vyťahujú a opravujú desiatky rokov staré tanky a ďalšie zbrane. Český novinár žijúci v Moskve Jiří Just však nedávno pre spravodajský portál Aktuálně.cz povedal, že príliš neverí v ochotu ruského lídra Vladimira Putina zastaviť boje. "Je pravda, že Rusi toho majú dosť, utrpeli ťažké straty, ale jediný, kto rozhodne, je Putin. Ak bude chcieť pokračovať v bojoch, Rusko jednoducho neprestane," domnieva sa Just.
Moskva pre uzavretie dohody požaduje minimálne Ukrajinu bez NATO, s obmedzenou armádou a bez rakiet dlhého doletu, a uznanie anexie štyroch čiastočne okupovaných regiónov Ruskom (Doneck, Luhansk, Cherson, Záporožie); Rusko tiež odmieta účasť vojsk krajín Severoatlantickej aliancie v medzinárodných silách, ktoré by mohli dohliadať na prímerie. Zatiaľ sa zdá, že Kyjev sa zmieril s tým, že nevstúpi do NATO a obetuje územia, ktoré teraz okupuje Rusko. Donald Trump zatiaľ nepovedal, aké kompromisy od Putina očakáva.

Pôvodný návrh Trumpovho vyjednávača pre Ukrajinu Keitha Kellogga z minulého roka obsahoval pasáž, v ktorej sa uvádzalo, že ak Rusko odmietne rokovať o mieri, Spojené štáty zvýšia dodávky zbraní a munície na Ukrajinu. Túto možnosť však vývoj po Trumpovom nástupe do Bieleho domu nenaznačuje. Pred novinármi sa pohádal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a predčasne ukončil svoju návštevu. Zelenskyj požadoval od Spojených štátov bezpečnostné záruky proti ďalšej možnej ruskej agresii, ale Trumpova administratíva nie je ochotná diskutovať o žiadnej americkej účasti vo vojne.
Americký prezident opakovane spomenul možnosť sprísnenia protiruských sankcií a ekonomického priškrtenia krajiny, napríklad dohodou so Saudskou Arábiou o zvýšení ťažby ropy a znížení jej ceny. Na nedávnom stretnutí s ruskou delegáciou však Američania naopak hovorili o možnosti zmiernenia sankcií a obnovenia obchodnej spolupráce medzi USA a Ruskom.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine