Ukrajina Rusko Online: Kremeľ podporil myšlienku nového kola mierových rokovaní s Ukrajinou

Putin by sa mohol stretnúť s Trumpom v septembri v Číne pri príležitosti osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident sa na podujatí zúčastní, no podľa Moskvy zatiaľ nie je zrejmé, či tak spraví aj americký prezident.

„Viete, že sa pripravujeme na cestu do Pekingu, náš prezident sa pripravuje na túto cestu... Ale nepočuli sme, že by sa tam, do Pekingu, chystal aj prezident Trump,“ odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či by sa obaja lídri mohli stretnúť, prípadne aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Ak sa stane, že (Trump) tam bude, potom, samozrejme, nemôžeme vylúčiť, že sa otvorí otázka účelnosti uskutočnenia stretnutia,“ dodal Peskov.

Denník The Times minulý týždeň informoval, že Čína sa pripravuje na usporiadanie summitu medzi Trumpom a Putinom, pripomína Reuters.

Putin sa s Trumpom od jeho januárového návratu do Bieleho domu rozprávali podľa Reuters najmenej šesťkrát. Kremeľ sa vyslovil za ich osobné stretnutie, ktoré by si však vyžadovalo dôkladnú prípravu, aby prinieslo výsledky. (TASR)

Rusko propaguje svoju továreň na výrobu dronov Geran-2, používané na útoky na Ukrajinu.

Zariadenie v priemyselnom parku Alabuga neďaleko Kazane v Tatarstanskej oblasti je jedným z hlavných výrobných centier Ruska, ktoré mu umožňuje od mája vyrobiť mesačne údajne 5 200 útočných dronov a návnad typu Šahíd.

„Toto je najväčší a najtajnejší závod na svete. Pôvodný plán výroby bol niekoľko tisíc. Teraz vyrábame deväťkrát viac, ako sme plánovali,“ povedal pre televízny kanál Zvezda predstaviteľ Timur Šagivaliev, generálny riaditeľ špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga.

Ruské štátne médiá zverejnili zábery, na ktorých tínedžeri zostavujú drony v zariadení a poukazujú na náborový program zameraný na študentov miestnych technických vysokých škôl vo veku už od 15 rokov.

„Všade, kam sa pozriete, tu pracujú mladí ľudia,“ hovorí hlas vo videu Zvezdy, zatiaľ čo desiatky tínedžerov vyrábajú súčiastky dronov a pracujú na počítačoch.

Závod v Jelabuge bol predtým niekoľkokrát terčom útokov ukrajinských dronov. Posledný útok sa údajne stal 15. júna.

Závod v Jelabuge, ktorý bol spustený v roku 2023, je podľa záberov televízie Zvezda vybavený zlievarňami kovov, kováčskymi dielňami a vlastnými montážnymi linkami. Údajne používa diely dodávané z Iránu cez Kaspické more a rieku Kama.

Dron Geran-2 s dĺžkou 3,5 metra a 50 kilogramovou hlavicou má dolet 1 800 kilometrov a môže dosiahnuť rýchlosť 300 km/h.

Odhaduje sa, že každá jednotka bude stáť len 35 000 až 49 000 dolárov.

Zatiaľ čo EÚ pracuje na odpojení sa od ruskej ropy, maďarský minister Szijjártó rokoval s Rusmi a Srbmi o novom ropovode.

Šéf maďarskej diplomacie rokoval s námestníkom ruského ministra energetiky Pavelom Sorokinom a srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovičovou o výstavbe nového ropovodu. Následne oznámil, že ropovod medzi Maďarskom a Srbskom by mohol byť v prevádzke už v roku 2027.

Šéf maďarskej diplomacie povedal, že rozhodnutia v Bruseli „opakovane podkopávajú európsku energetickú bezpečnosť. Chcú, aby sme prestali používať ruskú ropu alebo zemný plyn, chcú uzavrieť dopravné trasy.“

„Nemali by sme uzatvárať dopravné trasy, nemali by sme Európu odrezať od zdrojov, ale skôr by sme mali otvoriť nové zdroje pre európske dodávky energie a vybudovať nové potrubia,“ dodal s poznámkou, že by to mohlo znížiť ceny energií. Plánovaný ropovod by mohol mať podľa neho kapacitu päť miliónov ton ročne.

Európska komisia sa pred dvoma mesiacmi rozhodla ukončiť nákup ruských energií do roku 2027. Argumentovala, že „teraz je čas, aby Európa úplne prerušila svoje energetické väzby s nespoľahlivým zdrojom. Taktiež nechceme, aby cena energie prichádzajúcej na náš kontinent pokrývala náklady na agresívnu vojnu proti Ukrajine“, píše server 444.hu. (TASR)

Mená 119 154 ruských vojakov, ktorí boli zabití na Ukrajine, potvrdili nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC.

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku júla pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 436 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií či vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 32 100 dobrovoľníkov, 17 800 naverbovaných väzňov, 13-tisíc mobilizovaných vojakov a takmer 5 400 dôstojníkov.

Ukrajinský generálny štáb odhaduje, že k 21. júlu Rusko od začiatku vojny stratilo na Ukrajine 1 043 160 vojakov. Tieto čísla sú do značnej miery v súlade s odhadmi západných spravodajských agentúr. (SITA)

Rusko podporuje tretie kolo mierových rokovaní a Ukrajinou s tým, že pozície oboch krajín sú diametrálne odlišné.

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý očakáva ešte „veľa diplomatickej práce“.

„Vyzývame na tretie kolo rokovaní. Len čo dôjde ku konečnej dohode o termíne, budeme vás okamžite informovať,“ povedal novinárom Peskov.

„Existuje náš návrh memoranda a existuje návrh memoranda Ukrajiny. Vymeníme si naše názory a budeme rokovať o týchto dvoch návrhoch, ktoré sú v súčasnosti diametrálne odlišné. Je pred nami ešte veľa diplomatickej práce,“ konštatoval.

Hovorca Kremľa uviedol, že Rusko bude na prípadných rokovaniach zastupovať rovnaká delegácia ako predtým, vedená asistentom ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimirom Medinským.

Okrem neho boli súčasťou ruského tímu námestník ministra zahraničných vecí Michail Galužin, námestník ministra obrany Alexandr Fomin, riaditeľ vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov a niekoľko expertov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Kyjev navrhol Moskve ďalšie kolo mierových rozhovorov tento týždeň, a dodal, že v ňom chce rokovania urýchliť.

Moskva a Kyjev dosiaľ viedli dve kolá rokovaní v tureckom Istanbule 16. mája a 2. júna, ktoré viedli k výmene tisícov vojnových zajatcov a pozostatkov padlých vojakov. Strany však smerom k prímeriu alebo dohode o zastavení bojov nedosiahli väčší pokrok, pripomína agentúra Reuters. (TASR)

Po nočných ruských útokoch sú dve civilné obete a 15 ľudí je zranených, aj 12-ročný chlapec, uviedol prezident Zelenskyj.

"V Kyjeve horela materská škola spolu s obytnými budovami a ďalšou civilnou infraštruktúrou. V Charkove, Ivano-Frankivsku a tejto oblasti boli poškodené tiež bytové domy. Zranenia utrpelo 15 ľudí, vrátane 12-ročného chlapca. Zahynuli dvaja ľudia,“ oznámil prezident Ukrajiny.

Ruské drony boli zostrelené nad Sumskou, Chmelnickou, Kirovohradskou, Mykolajivskou, Poltavskou a Chersonskou oblasťou.

Zelenskyj doplnil, že počas noci Rusko odpálilo viac ako 420 dronov a viac ako 20 rakiet vrátane balistických. Útoky pokračovali celú noc a ráno. Ráno sa drony Šahíd zamerali na Charkovskú oblasť.

Na boj proti útoku boli nasadené mobilné palebné tímy, lietadlá, jednotky elektronického boja, personál letectva a stíhacie drony.

„Zostrelili sme mnoho cieľov, ale bohužiaľ nie všetky. Preto musíme naďalej rozširovať naše obranné schopnosti, ktoré nás môžu ochrániť pred rozsiahlymi útokmi,“ doplnil Zelenskyj.

Kyjevská oblasť čelí ďalšiemu náletu ruských dronov. Pracuje protivzdušná obrana. (KyivPost)

Donald Trump sa chystá zaviesť clá voči krajinám, ktoré kupujú ruskú ropu - Číne, Brazílii a Indii, povedal americký senátor.

Ako uviedlo twitterové konto Clash Report, v rozhovore pre Fox News to povedal republikánsky senátor Lindsey Graham.

„Trump sa chystá zaviesť clá na tých, ktorí kupujú ruskú ropu: Čínu, Indiu a Brazíliu,“ poznamenal politik. Podľa neho tieto štáty nakupujú približne 80 percent lacnej ruskej ropy, čím podporujú vojenskú mašinériu Moskvy.

„Putin, teraz si na rade ty, Donald Trump je Scotty Scheffler (americký golfista a olympijský víťaz) americkej politiky a zahraničnej diplomacie a nakope ti zadok,“ dodal Graham.

Trump už skôr vyhlásil, že zavedie sekundárne clá na Rusko, ktoré by mohli dosiahnuť úroveň 100 percent, ak sa do 50 dní nedosiahne mierová dohoda s Ukrajinou. Trump to povedal v pondelok 14. júla, koniec ultimáta by tak malo nastať 2. septembra.

Indický minister ropného priemyslu Hardeep Singh Puri vyjadril presvedčenie, že ak USA uvalia sekundárne sankcie, Naí Dillí nájde alternatívu k ruskej rope.

Spojené kráľovstvo a Nemecko chcú poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Európski spojenci Kyjeva by posilnenie ukrajinského vzdušného priestoru chceli stihnúť v priebehu 50-dňovej lehoty, ktorú dal americký prezident Trump Rusku na to, aby začalo vyjednávať o prímerí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo ultimátum: Od päťdesiatich dní pre Putina experti neočakávajú nič dobré Čítajte 

„Ako členovia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny musíme zintenzívniť svoju činnosť na vyzbrojovanie Ukrajiny a prinútiť ruského prezidenta Putina sadnúť za rokovací stôl,“ uvádza vo vyhlásení britský minister obrany John Healey.

Donald Trump 15. júla vyhlásil, že ak sa do 50 dní Rusko nezaviaže k mierovej dohode, zavedie clá na Rusko aj jeho spojencov. Healey a nemecký minister obrany Boris Pistorius budú 21. júla predsedať virtuálnemu stretnutiu Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

S využitím finančných prostriedkov vo výške 170 miliónov eur z Nemecka sa obe krajiny chystajú získať pre Ukrajinu dodatočnú muníciu protivzdušnej obrany.

Londýn poslal Ukrajine v posledných dvoch mesiacoch systémy protivzdušnej obrany a muníciu v hodnote 173 miliónov eur, uviedlo britské ministerstvo obrany. (Kyiv Independent)

Ukrajinské dronové útoky na Rusko spôsobili chaos na dôležitých letiskách v Moskve.

Tisíce cestujúcich čakali v dlhých radoch pre zrušené či meškajúce lety, uviedli ruské média.

Na videách zverejnených ruskými médiami vidno, ako pasažieri spia na podlahe uprostred dlhých radov na letisku Šeremetievo - najrušnejšom v Rusku podľa počtu cestujúcich.

Ruské ministerstvo obrany upresnilo, že v noci na pondelok zostrelilo 117 dronov, z toho 30 nad Moskovskou oblasťou. V predchádzajúci deň zostrelilo 172 dronov, z toho opäť 30 nad Moskovskou oblasťou.

Federálna agentúra pre leteckú dopravu Rosaviacija počas noci na krátky čas zaviedla obmedzenia letov na hlavných moskovských letiskách Šeremetievo, Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij.

Niekoľko tisíc ľudí uviazlo na ďalekom východe Ruska v dôsledku zrušenia letov do európskej oblasti krajiny. Medzitým boli nasadené mimoriadne vlaky, aby sa cestujúci vrátili do Moskvy z Petrohradu, uviedli ruské médiá.

V Moskve a v jej okolí žije vyše 21,5 milióna obyvateľov, pripomína Reuters.

EÚ by mala ukončiť dovoz ruskej ocele. Ruský podiel v Európe je totiž vyšší ako pred vojnou, tvrdí europoslanec Martin Hojsík.

Člen Progresívneho Slovenska kritizoval slovenskú vládu za to, že nerobí nič v prospech európskeho a slovenského oceliarstva, keďže výrobné kapacity závodu U. S. Steel v Košiciach nie je naplnená a vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt by mohla zamestnávať viac ľudí a odvádzať viac daní.

Hosjík si preto myslí, že premiér Fico by mal začať konať a prispieť k zastaveniu dovozu ruskej ocele do Európy. (SME)

Okupanti prišli o ďalších 1 170 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 1 043 160, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda stratila v priebehu dňa aj sedem bojových obrnených vozidiel, 54 delostreleckých systémov, jeden raketomet, jeden protivzdušný systém, 199 dronov a 132 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot pricestoval na návštevu Kyjeva.

Očakáva sa, že Barrot sa stretne so svojím rezortným partnerom Andrijom Sybihom, prezidentom Volodymyrom Zelenským a novou premiérkou Julijou Svyrydenkovou.

„V súvislosti s bezprecedentnými sankciami, ktoré Francúzsko a Európska únia prijali voči Rusku, minister zhodnotí podporu Francúzska pre Ukrajinu,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí v tlačovej správe.

Rada Európskej únie v piatok oficiálne prijala 18. balík sankcií proti Rusku, ktorý predtým schválili stáli predstavitelia členských štátov v Bruseli. Sankcie cielia na ruský energetický, bankový a vojenský sektor.

Barrot pricestoval do Kyjeva krátko po zrušení leteckého poplachu. Pri útokoch Moskvy v ukrajinskom hlavnom meste zahynula v noci najmenej jedna osoba.

„Zatiaľ čo ruské sily pokračujú v pravidelných útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čím ohrozujú jej bezpečnosť a bezpečnosť európskeho kontinentu, minister navštívi jadrovú elektráreň v Černobyli,“ oznámilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Paríž prispel na pomoc pri oprave radiačného krytu elektrárne v Černobyli, ktorú vo februári podľa všetkého zasiahol ruský dron, no nedošlo k úniku radiácie, pripomína AFP. (TASR)

Ruský útok na Kyjev neprežil najmenej jeden človek, zasiahnutý bol aj vchod do jednej zo staníc kyjevského metra.

Uviedol to šéf vojenskej správy v ukrajinskom hlavnom meste Tymur Tkačenko. "Žiaľ, máme informácie o jednom zosnulom v dôsledku útoku," dodal Tkačenko.

Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička záchranári a zdravotníci odstraňujú následky útoku v štyroch okresoch hlavného mesta.

Pre cestujúcich bola z dôvodu poškodenia nadzemnej časti dočasne uzavretá stanica metra Lukjanivska. Poškodené boli aj komerčné budovy, obchody, obytné domy a materská škola.

Mnohí obyvatelia Kyjeva sa ponáhľali ukryť v staniciach metra. V meste bolo počuť výbuchy, keď jednotky protivzdušnej obrany odrážali útok. Viaceré ulice boli po nočnom útoku uzatvorené. Z technických dôvodov je dočasné obmedzená premávka na „červenej“ linke metra.

Starosta Ivano-Frankivska Ruslan Marcinkiv, že v dôsledku masívneho útoku Ruska bola poškodená civilná infraštruktúra a sú zranení. Ruské sily podľa neho použili rôzne typy rakiet, ako aj iránske útočné drony Šahíd. „Toto je najväčší útok od začiatku rozsiahlej invázie,“ uviedol Marcinkiv.

Masívnemu útoku dronmi bol podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova vystavené aj druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, kam dopadlo najmenej 11 bezpilotných lietadiel. Bezprostredne neboli k dispozícii informácie o obetiach alebo škodách.

Operačné velenie poľských ozbrojených síl oznámilo, že v reakcii na aktivitu ruských vzdušných síl počas nočného útoku na ukrajinské mestá uviedlo letectvo do stavu pohotovosti a vyslalo do vzduchu stíhačky. Naposledy sa tak stalo 19. júla.

„Operačné velenie poľských ozbrojených síl monitoruje aktuálnu situáciu a sily a prostriedky pod jeho velením zostávajú plne pripravené na okamžitú reakciu,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na sieti X. (TASR, ČTK)