Ukrajina Rusko Online: Lídri 26 krajín EÚ chcú ďalej podporovať Ukrajinu, Orbán je proti

Na Ukrajine je nutný kompromis bez toho, aby bola niektorá strana porazená, povedal český prezident Petr Pavel.

Podľa českého prezidenta Petra Pavla bude pri snahe o mier vo vojne na Ukrajine nutné dosiahnuť kompromis bez toho, aby bola jedna či druhá strana konfliktu úplne porazená. Kompromisom je aj prijatie skutočnosti, že aktuálne nie je možné oslobodiť všetky okupované územia Ukrajiny bez výraznej straty na životoch jej vojakov. Zároveň by jej však Európa mala poskytnúť čo najsilnejšie bezpečnostné záruky a pokračovať v jej integrácii najprv do EÚ a výhľadovo do NATO. Český prezident to povedal vo štvrtok v rozhovore na stanici ČT24 pri príležitosti dvojročného výročia vo funkcii hlavy štátu.

"Domnievať sa, že by sa Rusko uspokojilo s časťou Ukrajiny a ponechalo vývoj v Európe na EÚ, prípadne na NATO, je skutočne naivita a znamená to, že zatvárame oči pred objektívnou realitou," myslí si Pavel. Jeho hybridné činnosti v Európe budú podľa neho v rôznej intenzite pokračovať a je na jednotlivých štátoch, ako budú schopné Rusko efektívne odstrašiť od toho, aby v tom pokračovalo.

Zopakoval, že trvalý mier je ilúzia. "Nielen že mier je vždy dočasný, ale aj jeho spravodlivosť je do určitej miery relatívna," podotkol s tým, že pre Ukrajinu by mal byť čo najspravodlivejší. Predstavuje si pod tým priznanie si reality na bojisku.

"Bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana úplne porazená, je nutné dosiahnuť nejaký kompromis. Ale tým kompromisom vo vzťahu k agresorovi by z môjho pohľadu malo byť to, že prijmeme ako fakt, že v tejto chvíli nie je možné oslobodiť všetky okupované územia bez toho, aby došlo k ďalším veľkým stratám na životoch predovšetkým Ukrajincov," povedal český prezident. Dodal však, že Európa by Ukrajine mala dať čo najsilnejšie bezpečnostné záruky a mala by pokračovať v jej integrácii najprv do EÚ a výhľadovo do NATO.

Podotkol tiež, že súčasná EÚ nebola pripravená na hlbšiu krízu, ale je vystavená "do pekného počasia". "Európa nie je spoločenstvo pre obranu a bezpečnosť, ale na vzájomnú spoluprácu... Dnes sme v situácii, keď na jednej strane čelíme bezprecedentnému bezpečnostnému riziku zo strany Ruska, na druhej strane čelíme tlaku USA, či už ekonomickému alebo možno aj toho, že nás v tej bezpečnosti nechajú samých. Nemáme inú možnosť, než sa veľmi rýchlo prebrať," dodal Pavel. (TASR)

Alternatíva pre Nemecko navrhla líderke partnerskej strany vo Francúzsku Le Penovej rokovania o európskej obrane.

Informovala o tom agentúra DPA.

Le Penová tento týždeň kritizovala rozhodnutie USA o pozastavení vojenskej pomoci pre Ukrajinu a označila ho za kruté a brutálne.

V stĺpčeku pre francúzsky denník Le Figaro súčasne zopakovala svoje odmietavé stanovisko k vyslaniu francúzskych jednotiek na Ukrajinu. Uznala, že USA nemožno prinútiť pokračovať v podpore, ale Ukrajina by podľa jej názoru mala dostať viac času na prispôsobenie sa novej situácii.

DPA pripomenula, že AfD a Le Penovej strana Národné združenie (RN) sú síce krajne pravicové, ale v názoroch na viaceré témy nie sú ani zďaleka jednotné. Napríklad pokiaľ ide o Ukrajinu, AfD je proti poskytovaniu západnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Líderka AfD Alice Weidelová sa snaží mať s RN tesnejšie a úprimnejšie vzťahy, ale Le Penová sa od AfD dištancuje v snahe zachovať povesť RN ako umiernenej strany. Le Penová totiž AfD vníma ako príliš extrémnu.

Hovorca AfD Daniel Tapp vo svojom vyhlásení zdôraznil potrebu mieru na Ukrajine a pochválil Trumpa za postoj jeho administratívy, pričom poznamenal, že aj samotný Kyjev už medzičasom naznačil otvorenosť Trumpovmu prístupu. (TASR)

Trumpov vyslanec Witkoff potvrdil prípravu schôdzky predstaviteľov USA a Ukrajiny v Saudskej Arábii.

Dohoda, že v blízkej budúcnosti bude zorganizované stretnutie zástupcov Ukrajiny a USA, vzišla zo stredajšieho telefonátu vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom. Termín a miesto stretnutia neboli stanovené.

Korešpondentka televízie Fox News Jacqui Heinrichová vo štvrtok na sociálnej sieti X napísala, že americká delegácia odcestuje budúci utorok do Rijádu na stretnutie s Ukrajincami. Podľa zdrojov Axiosu sa schôdzka uskutoční na ďalší deň.

Americkú stranu bude podľa spravodajkyne zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff i poradca Waltz. Ukrajinskú delegáciu povedie Jermak, o ďalších predstaviteľoch sa Heinrichová nezmienila.

Witkoff novinárom potvrdil, že stretnutie v Saudskej Arábii sa pripravuje. O jeho termíne sa nezmienil, podľa neho by sa však mohlo uskutočniť v Rijáde, prípadne v Džidde.

"Cieľom je dokončiť rámec pre mierovú dohodu a počiatočné prímerie," objasnil.

Ukrajinský zdroj medzičasom pre agentúru AFP povedal, že stretnutie sa bude konať už v utorok a súčasťou delegácie Kyjeva by mohol byť aj minister obrany Rustem Umerov. (TASR)

Ukrajina by mala podľa českého prezidenta Pavla dostať čo najsilnejšie bezpečnostné záruky.

Treba sa snažiť o to, aby si udržala územia, ktoré bráni, a aby sa pokračovalo v jej integrácii najprv do Európskej únie a výhľadovo aj do Severoatlantickej aliancie (NATO). Pavel to povedal v rozhovore pre Českú televíziu.

Dohodnutý mier musí byť podľa Pavla čo najspravodlivejší pre Ukrajinu, je však podľa neho potrebné si priznať realitu na bojisku a dosiahnuť nejaký kompromis.

Vo vzťahu k agresorovi by ním malo byť aj prijatie faktu, že v tejto chvíli jednoducho nie je možné oslobodiť všetky okupované územia bez ďalších obrovských strát na životoch predovšetkým Ukrajincov, dodal. (ČTK)

Schôdzka šéfov generálnych štábov armád z "koalície ochotných" štátov sa uskutoční na budúci utorok v Paríži.

S odvolaním sa na zdroje blízke francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi o tom informovala agentúra AFP.

Macron túto schôdzku avizoval v stredu vo svojom večernom prejave k národu, v ktorom sumarizoval výzvy zahraničnej politiky po tom, ako Spojené štáty revidovali svoj postoj k Ukrajine a nadviazali kontakt s Ruskom.

Zdroj citovaný agentúrou AFP doplnil, že schôdzka šéfov generálnych štátov sa bude konať na okraj Parížskeho obranného a strategického fóra, ktoré sa s mottom Európa na križovatke bude konať v Paríži od 11. do 13. marca.

Očakáva sa na ňom účasť francúzskych i zahraničných expertov, civilných aj vojenských, ktorí budú mať možnosť zapojiť sa do diskusií vo formáte tzv. okrúhlych stolov, zúčastniť sa na prednáškach, workshopoch a simuláciách strategických hier.

Macron vo svojom prejave k spoluobčanom vyhlásil, že Európa vstupuje do novej éry, pričom nebezpečenstvo zo strany Ruska ohrozuje všetkých, nielen Ukrajinu.

Avizoval, že Francúzsko bude Ukrajine aj naďalej pomáhať v jej snahách dosiahnuť spravodlivý mier, a zdôraznil, že Ukrajina nesmie kapitulovať. Nástojil na tom, že podmienky pre mier na Ukrajine nemôže diktovať Rusko, ktorému podľa jeho slov nemožno veriť, pretože v minulosti porušilo minské dohody i mnoho ďalších zmlúv a dohovorov.

Francúzsky prezident pripustil, že na Ukrajine by mohli byť rozmiestnené európske jednotky a garantovať implementáciu budúcej mierovej zmluvy. Ubezpečoval, že v takejto misie európski vojaci nepôjdu na líniu frontu.

Podľa Macrona sa Európa musí pripraviť aj na to, že po zmene vlády vo Washingtone už USA nemusia byť jej strane. Vyzval preto na posilnenie armád európskych štátov, aby sa mohli chrániť vlastnými silami. V tejto súvislosti uviedol, že sa rozhodol začať diskusiu o použití francúzskych jadrových zbraní na ochranu celej EÚ. (TASR)

Orbán vetoval závery samitu členských krajín EÚ, ktoré sa týkali poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. (TASR)

Ak chce Rusko upustiť od vojny, dokázať to podľa Zelenského môže zastavením útokov na ukrajinskú infraštruktúru.

Je potrebné zabezpečiť, aby Rusko akceptovalo potrebu ukončenia vojny na Ukrajine, ktorú samo začalo, vyhlásil Zelenskyj, ktorý sa zúčastnil na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Ukrajinci chcú mier, no nie za cenu vzdania sa svojej vlasti, dodal v príspevku s posolstvom, ktoré podľa svojich slov adresoval lídrom EÚ.

"Skutočnou otázkou ohľadne akýchkoľvek rokovaní je, či je Rusko ochotné upustiť od vojny," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Dokázať to Moskva podľa neho môže dvomi spôsobmi - zastavením útokov na energetickú a civilnú infraštruktúru a zastavením vojenských operácií v Čiernom mori.

"Ďalším krokom je základná dôvera v okolnosti rokovaní. Ukrajinci, všetci Európania, Američania, každé ľudské srdce na svete, ktoré nesúhlasí s vojnou - všetci musíme cítiť, že nás Rusi neklamú," uviedol Zelenskyj.

K vybudovaniu takejto dôvery by mohlo podľa neho prispieť prepustenie zajatcov. To by mohlo poslúžiť ako "prológ" k dosiahnutiu "úplného a spravodlivého urovnania" konfliktu a následne k dohode o bezpečnostných zárukách a ukončení vojny.

V príspevku sa ukrajinský líder Európe opäť poďakoval za všetku poskytnutú podporu Ukrajine, ako aj za uvalenie sankcií na Rusko. Súčasne privítal iniciatívu Európskej komisie o prezbrojenie Európy a snahy európskych krajín o zvýšenie výdavkov na obranu.

"Ukrajinci si naozaj vážia, že v čase takých silných emócií v globálnej politike sa zachováva európska integrita a Európa sa naozaj snaží konať správne," napísal a súčasne vyzval, aby sa urýchlil proces integrácie Ukrajiny do Európskej únie.

Na európskych spojencov takisto naliehal, aby naďalej podporovali postoj, že všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti Ukrajiny by sa mali riešiť za jej účasti - podobne ako záležitosti bezpečnosti kontinentu za účasti Európy.

"Ukrajina sa usiluje o mier od prvého okamihu vojny a vždy sme tvrdili, že vojna pokračuje výlučne z vôle Ruska. Sme nielen pripravení prijať potrebné kroky na dosiahnutie mieru, ale ich aj navrhujeme. Žiadam vás, aby ste nás v tomto podporili - podporili Ukrajinu a tiež európskych lídrov, ktorí pomáhajú dláždiť cestu k mieru," dodal Zelenskyj.

Krajiny Európskej únie dali vo štvrtok „zelenú“ plánom na posilnenie obrany bloku ako „hrádze proti Rusku“.

Dôvodom je, že americký prezident Donald Trump sa vzďaľuje od transatlantických partnerov USA. Uviedla to hovorkyňa Európskej rady.

Na samite v Bruseli sa 27 lídrov Európskej únie „dohodlo“ na texte v súvislosti s posilnením obrany, podotkla hovorkyňa. Text schvaľuje plán Európskej komisie, ktorého cieľom je zmobilizovať 800 miliárd eur na „opätovné vyzbrojenie Európy“. (SITA)

Nórsko zvýšilo tohtoročnú pomoc Ukrajine, poskytne jej vyše sedem miliárd eur.

Vláda na rok 2025 viac ako zdvojnásobila pôvodne plánovanú pomoc Ukrajine a tento rok napokon dosiahne 7,2 miliardy eur.

Dohodla sa na tom s opozíciou, oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Informovala o tom agentúra AFP.

"Nórska pomoc pomôže Ukrajine vzdorovať Rusku a (podporí) mierový plán, na ktorom pracujú európske krajiny," uviedol vo vyhlásení Störe.

Celková pomoc Nórska Ukrajine by do roku 2030 mala podľa AFP predstavovať viac ako 17,4 miliardy eur.

Nórsko zvýšenie pomoci oznámilo v čase, keď sa v Bruseli koná mimoriadne zasadnutie lídrov Európskej únie o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany.

Ruská vojenská agresia proti Ukrajine je podľa Störa v plnom prúde a Rusko sa intenzívne vyzbrojuje. Premiér dodal, že Nórsko sa "spája s Európou, aby posilnilo svoju podporu Ukrajine". Podľa neho ide o solídny nórsky príspevok k mieru a stabilite na Ukrajine a v Európe. (TASR)

Blanár po stretnutí so Szijjártóm obvinil európskych lídrov, že presadzujú naratív, že vojna na Ukrajine sa dá vyhrať.

"Slovenská republika a Maďarsko sa zhodujú v tom, že v otázke vojny na Ukrajine sú na strane mieru a že maximálne podporujú to, čo v súčasnosti robí nová americká administratíva a Trump," povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár na spoločnej tlačovej konferencii s maďarským ministrom zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péterom Szijjártóm.

Konečne vidíme svetielko na konci tunela, že sa tento konflikt môže ukončiť diplomatickou cestou," podčiarkol Blanár, ktorý pripomenul, že po troch rokoch sa jednoznačne ukázalo, že tento konflikt nemá vojenské riešenie.

Podľa jeho slov na strane EÚ však stále vidno, že chcú presadzovať naratív Bruselu o tom, že sa dá táto vojna na Ukrajine vyhrať. "My s tým nesúhlasíme. Zhodli sme sa, že máme rovnaký pohľad a že to budeme maximálne podporovať pri všetkých aktivitách, ktoré s tým budú spojené," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Szijjártó vyhlásil, že v uplynulých troch rokoch európska politika podnecovala tento konflikt a ohrozila bezpečnosť a ekonomiku EÚ.

Šéf maďarskej diplomacie označil za neakceptovateľné uzatvorenie už zabehnutých tranzitných potrubí, ako aj útočenie na energetické prepravné trasy. (TASR)

Vysokopostavení predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa na budúcu stredu stretnú v Saudskej Arábii, píše Axios.

Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na dva nemenované zdroje, podľa ktorých budú delegácie diskutovať o snahe dosiahnuť prímerie vo vojne s Ruskom.

Dohoda, že v blízkej budúcnosti bude zorganizované stretnutie zástupcov Ukrajiny a USA, vzišla zo stredajšieho telefonátu vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom. Termín a miesto stretnutia neboli stanovené.

Korešpondentka televízie Fox News Jacqui Heinrichová vo štvrtok na sociálnej sieti X napísala, že americká delegácia odcestuje budúci utorok do Rijádu na stretnutie s Ukrajincami. Podľa zdrojov Axiosu sa schôdzka uskutoční na ďalší deň.

Americkú stranu bude podľa spravodajkyne zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff i poradca Waltz. Ukrajinskú delegáciu povedie Jermak, o ďalších predstaviteľoch sa Heinrichová nezmienila.

Schôdzka v takomto formáte by sa odohrala približne týždeň po tom, čo Spojené štáty pozastavili poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine aj výmenu spravodajských informácií s Kyjevom.

Týmto krokom zo strany americkej administratívy predchádzala roztržka Zelenského a Trumpa v Bielom dome, kde pôvodne mali podpísať dohodu o ukrajinských prírodných zdrojoch.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje v stredu napísala, že Spojené štáty podmieňujú podpísanie dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou uzavretím okamžitého prímeria s Ruskom. (TASR)

Americká stopka na spravodajské informácie spôsobuje Ukrajine problémy. Lietadlá Európa nahradí, satelity nie. (SME)

Záujem byť súčasťou "koalície ochotných" na podporu Ukrajiny počas prímeria prejavilo približne dvadsať štátov.

Podľa agentúry AFP to uviedol predstaviteľ Spojeného kráľovstva.

Na stretnutí, ktoré sa konalo v stredu, boli "prevažne európski partneri a partneri" z britského Spoločenstva národov (Commonwealth), dodal britský predstaviteľ, ktorý odmietol špecifikovať, ktoré štáty sa na schôdzke zúčastnili.

Diskusie o tom, ako by tieto krajiny mohli prispieť, sú stále v ranom štádiu. Situácia týkajúca sa snáh o ukončenie vojny je tiež "veľmi premenlivá", poznamenal zdroj, pričom uvítal túto angažovanosť partnerov.

Za úsilím o vytvorenie skupiny krajín pripravených pomôcť garantovať prímerie v prípade, že sa dosiahne dohoda o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, sú Británia a Francúzsko.

Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež uviedli, že sú pripravení vyslať na Ukrajinu vojakov, aby zaistili zachovanie možného prímeria s podporou USA. Presné poslanie týchto jednotiek nešpecifikovali.

Svoju možnú účasť na misii na udržanie mieru na Ukrajine naznačilo vo štvrtok aj Turecko. Írsky premiér Micheál Martin zasa povedal, že írske jednotky by sa mohli zapojiť do misie na udržiavanie mieru, pričom však zdôraznil, že nebudú nasadené v žiadnych jednotkách na odstrašenie protivníka.

Predpokladá sa, že niektoré krajiny z koalície ochotných by mohli prispieť aj iným spôsobom, napríklad poskytnutím logistiky.

AFP pripomenula, že Rusko už medzičasom deklarovalo, že prítomnosť európskych vojakov na Ukrajine je preň neprijateľná.

Vzhľadom na to, že dlhodobý záväzok Spojených štátov podieľať sa na zaistení bezpečnosti Európy je za administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa spochybnený, západné krajiny sa v tejto neistej situácii snažia zvýšiť svoje výdavky na obranu a postupovať jednotne.

Starmer, ktorý sa usiluje byť "mostom" medzi Európou a Spojenými štátmi, vo štvrtok pre televíziu Sky News povedal, že pracuje na tom, aby "dostal USA, Ukrajinu a európskych spojencov na rovnakú stranu". (TASR)

Zelenskyj poďakoval predstaviteľom Európskej únie za to, že stáli na strane Ukrajiny pri krízových rozhovoroch.

„Sme veľmi vďační, že nie sme sami. A nie sú to len slová,“ povedal ukrajinský prezident na začiatku bruselského stretnutia, stojac po boku šéfov EÚ Ursuly von der Leyenovej a Antónia Costu.

Vzhľadom na to, že americký dlhodobý záväzok voči bezpečnosti Európy je teraz pochybný, EÚ čelí obrovskému tlaku.

„Európa čelí jasnému a súčasnému nebezpečenstvu, a preto musí byť schopná sa chrániť,“ povedala novinárom šéfka Európskej komisie Von der Leyenová, ktorá tento týždeň predstavila plán na „prezbrojenie“ Európy v hodnote 800 miliárd eur.

Nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý sa pred rokovaním poradil so šéfmi EÚ v Bruseli, vyhlásil, že je pripravený na „najhorší scenár“ a prijal radikálne reformy na napumpovanie nemeckých výdavkov na obranu.

„Kto uverí, že toto dnešné Rusko sa zastaví na Ukrajine?“ spýtal sa francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Chcem veriť, že Spojené štáty zostanú po našom boku, ale musíme byť pripravení na to, aby to tak nebolo.“ (SITA)

Spojené štáty ničia zavedený svetový poriadok, tvrdí bývalý veliteľ a ukrajinský veľvyslanec v Británii Zalužnyj.

Zalužnyj to uviedol v čase, keď USA radikálne menia svoj postoj k ruskej invázii na Ukrajinu, uviedla vo svojej správe agentúra AFP.

Zalužnyj, ktorý sa stal veľvyslancom v roku 2024 - po troch rokoch vo funkcii hlavného veliteľa ukrajinskej armády -, v prejave v Kráľovskom inštitúte medzinárodných záležitostí v Londýne varoval pred rizikom rozpadu aliancie NATO, ktorý by podľa neho mohol viesť k tomu, že ďalším cieľom Moskvy "môže byť Európa".

Zodpovednosť za doterajšie ničenie svetového poriadku podľa Zalužného nesú nielen odporcovia Západu vrátane Ruska, ale aj samotné Spojené štáty. Objasnil, že Biely dom podkopal jednotu západného sveta, keď sa vzdal roly garanta bezpečnosti a bezpečnostné záležitosti fakticky delegoval na Európu, pričom sa odmieta do nich aktívne zapájať.

Aj nedávne rokovania medzi USA a Ruskom ukázali, že Biely dom "robí kroky smerom ku Kremľu a snaží sa mu vyjsť v ústrety," tvrdí Zalužnyj.

Dodal, že posledné kroky USA týkajúce sa Ukrajiny sú "obrovskou výzvou pre celý svet". Zalužnyj narážal na pozastavenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu (3. marca), poskytovanie spravodajských informácií dôležitých pre ukrajinskú armádu pri zasahovaní cieľov na ruskom území vrátane tých hlbšie vo vnútrozemí (5. marca), ako aj bezprecedentné rozhodnutie USA postaviť sa proti rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú agresiu voči Ukrajine.

Zalužného príhovor zaznel v čase, keď sa v Bruseli začínal summit EÚ venovaný najmä otázkam bezpečnosti v Európe. (TASR)

Slovensko bude môcť prijímať vyše 1,5 miliardy kubických metrov plynu cez Maďarsko, tvrdí minister Szijjártó. (TASR)

Hovorkyňa Bieleho domu odmietla správu agentúry Reuters o zrušení dočasného statusu utečencov z Ukrajiny.

Reuters vo svojej správe tvrdí, že rozhodnutie v tejto veci by mohlo padnúť už v apríli a umožnilo by rýchlu deportáciu Ukrajincov z USA.

Leavittová označila túto správu agentúry Reuters za dezinformáciu založenú "na anonymných zdrojoch, ktoré netušia, o čom hovoria". Dodala, že v skutočnosti "nateraz nebolo prijaté žiadne rozhodnutie."

V správe agentúry Reuters odvolávajúcej sa svoje štyri zdroje sa píše, že táto iniciatíva je súčasťou snáh Trumpovej administratívy odobrať legálny status viac ako 1,8 miliónu migrantov, ktorým bol povolený vstup do Spojených štátov v rámci dočasných humanitárnych programov spustených za vlády prezidenta Joea Bidena.

Reuters poznamenáva, že okrem 240.000 Ukrajincov sa avizovaný plán môže dotknúť 530-tisíc migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely, ako aj 70-tisíc Afgancov, ktorí do USA utiekli pred fundamentalistickým hnutím Taliban.

Trump vo výkonnom nariadení vydanom 20. januára požiadal ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť, aby všetky takéto programy ukončilo. Podľa interného e-mailu, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, by voči migrantom, ktorým bol bol tento štatút odobraný, mohlo byť spustené zrýchlené deportačné konanie. (TASR)

Rusko sa v otázke ukončenia vojny na Ukrajine nechystá urobiť žiadne ústupky, vyhlásil Putin.

Rusko, ktoré už takmer tri roky útočí na Ukrajinu, podľa Putina potrebuje takú mierovú dohodu, ktorá by mu zaistila dlhodobý mier.

Informuje o tom agentúra TASS.

"Musíme si vybrať taký variant mieru, ktorý by nám vyhovoval a zároveň by v dlhej historickej perspektíve zaistil pokoj pre našu krajinu," povedal Putin na stretnutí s pracovníčkami v moskovskej pobočke štátnej nadácie Obrancovia vlasti.

Jedna z účastníčok stretnutia, matka padlého ruského vojaka, podľa denníka Financial Times povedala, že Rusko by "malo ísť až do konca (a) nerobiť žiadne ústupky". "Nemáme to v pláne," reagoval Putin.

"Nechceme to, čo patrí iným, ale nevzdáme sa toho, čo je naše. Potrebujeme možnosť, ktorá by zabezpečila stabilný rozvoj našej krajiny v mieri a bezpečnosti," dodal šéf Kremľa. (TASR)

Poľský preziden Duda žiada od summitu NATO zvýšenie vojenských výdavkov na aspoň tri percentá HDP.

Duda písomne požiadal šéfa NATO Marka Rutteho, aby na najbližšom summite Aliancie v júni v Haagu nastolil otázku minimálnych výdavkov na obranu a aby sa rozhodlo o ich zvýšení na najmenej tri percentá HDP.

Duda o tom informoval na tlačovej konferencii po stretnutí s Ruttem.

"Nie od roku roku 2030, ale ihneď. Z veľmi jednoduchého dôvodu: nemôžeme čakať, rozhodnutia sa musia robiť efektívne a rýchlo, aby sme znovu vybudovali náš obranný potenciál. Ukázalo sa, že Európa nie je pripravená na vojenské ohrozenie," komentoval žiadosť o zvýšenie výdavkov poľský prezident.

Duda tiež poukázal na výhody, ktoré by podľa neho Ukrajine priniesol podpis dohody o surovinách so Spojenými štátmi. "Ak dôjde k dohode medzi USA a Ukrajinou o nerastných surovinách, Ukrajina sa stane strategickou pre záujmy Spojených štátov a som presvedčený, že ju budú chrániť," povedal Duda, ktorý zároveň vyzval na ukončenie vojny spravodlivým a trvalým mierom.

Generálny tajomník NATO informoval, že medzi USA a Ukrajinou prebiehajú diskusie o budúcnosti vzájomných vzťahov. "Som opatrne optimistický, že to povedie k pozitívnym výsledkom," povedal v tejto súvislosti.

Poľský prezident verí, že súčasné napätie medzi USA a Ukrajinou je len dočasné a čoskoro sa ich vzťahy zlepšia. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na summite v Bruseli privítal iniciatívy na posilnenie obrany Európskej únie.

Stretnutie lídrov Európskej únie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na mimoriadnom summite vo štvrtok v Bruseli trvalo asi jeden a pol hodiny.

"Bola to otvorená diskusia, ktorá trvala približne jeden a pol hodiny," povedal novinárom predstaviteľ EÚ. Zelenskyj podľa jeho slov informoval najvyšších predstaviteľov Únie o situácii na bojisku, o svojom pokračujúcom diplomatickom úsilí a očakávaniach do budúcnosti s dôrazom na spravodlivý, komplexný a trvalý mier s Ruskom.

"Prezident Zelenskyj privítal iniciatívy na posilnenie obranných kapacít bloku a vyzval na ich využitie na podporu ukrajinskej vojenskej výroby," dodal predstaviteľ EÚ.

Európski lídri sa v súčasnosti zaoberajú otázkou, ako kryť ďalšie výdavky na obranu, a až potom prejdú ku konkrétnym aspektom podpory Ukrajiny, ktorá zápasí s nedostatkom prostriedkov po pozastavení pomoci zo strany Spojených štátov, píše portál Politico.

Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach ukrajinský prezident vymenoval niektoré z tém, ktorých sa dotkol v rozhovore s 27 lídrami - dodávky systémov protivzdušnej obrany, zbraní a munície, pomoc ukrajinskému zbrojnému priemyslu, prístupový proces do EÚ a sankcie proti Rusku. Na záver sa EÚ poďakoval za pomoc. "Je veľmi dôležité, že Ukrajinci nie sú sami - cítime to a vieme to," napísal. (TASR)

Poľsko a pobaltské štáty vítajú návrh francúzskeho prezidenta týkajúci sa jadrového odstrašenia.

Moskva tento plán označila za "extrémne konfrontačný".

Francúzsko je jedinou jadrovou veľmocou v Európskej únii. Macron v stredu v prejave k národu označil Rusko za hrozbu pre Francúzsko a Európu a informoval, že sa rozhodol otvoriť debatu o ochrane európskych spojencov. Stane sa tak v čase obáv z rastúcej neochoty USA podieľať sa na ochrane bezpečnosti Európy.

Poľský premiér Donald Tusk, ktorého krajina tento polrok predsedá EÚ, uviedol, že Macronov "návrh musíme seriózne zvážiť". Poznamenal, že "ako vždy, záleží na detailoch, ale ochota Francúzska v tomto smere je veľmi významná".

O Macronovu ponuku prejavili záujem aj pobaltské štáty, ktoré sa snažia presadiť návrh, aby krajiny EÚ zvýšili výdavky na obranu a zabránili tak akejkoľvek budúcej agresii zo strany susedného Ruska.

Litovský prezident Gitanas Nauséda ocenil Macronovu ponuku ako veľmi zaujímavý nápad. "Máme veľké očakávania, pretože jadrový dáždnik by poslúžil ako skutočne veľmi vážne odstrašenie voči Rusku," objasnil.

Lotyšská premiérka Evika Siliňová označila francúzsky návrh za príležitosť na diskusiu a zdôraznila, že na rozhovory s ostatnými európskymi spojencami i na domácej úrovni treba viac času.

Podľa magazínu Politico, ktorý sa odvoláva na hovorcu poľskej vlády, nebude Macronov návrh predmetom rokovaní na štvrtkovom zasadnutí Európskej rady.

Federácia amerických vedcov (FAS) tvrdí, že Francúzsko má štvrtý najväčší jadrový arzenál na svete - vlastní odhadom 290 jadrových hlavíc.

Jadrové zbrane má aj Spojené kráľovstvo, ktoré už nie je členom EÚ, no pracuje na obnovení užších vzťahov s 27-členným blokom. Hovorca britského premiéra Keira Starmera Tom Wells doplnil, že Spojené kráľovstvo už poskytuje svoje jadrové sily aliancii NATO, čím pomáha chrániť európsku bezpečnosť.

Počas studenej vojny bol americký jadrový dáždnik zameraný na to, aby spojenci - najmä členovia aliancie NATO - boli v prípade hrozby chránení americkými jadrovými silami. To je jeden z dôvodov, prečo sa mnohé štáty v Európe i na svete nesnažia nadobudnúť svoj vlastný jadrový arzenál.

Na diskusiu o "jadrovom zdieľaní" s Francúzskom vyzval vo februári pravdepodobný budúci nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz. Nemecko patrí medzi tie európske krajiny, na ktorých území sú rozmiestnené americké jadrové zbrane.

AP doplnila, že Macron v stredu vo svojom prejave k národu zdôraznil, že rozhodnutie o použití francúzskych jadrových zbraní bude výlučne v rukách francúzskeho prezidenta.

Slovenský premiér Robert Fico sa vo štvrtok na rokovaní zahraničného výboru Národnej rady SR v Bratislave postavil proti tomu, aby bolo Slovensko pod jadrovým dáždnikom Francúzska, a odmietol účasť aj na Macronom avizovanom stretnutí šéfov generálnych štábov krajín, ktoré chcú garantovať mier na Ukrajine. (TASR)

Veľvyslanectvo Ukrajiny rázne protestuje proti vyjadreniam europoslanca Kaliňáka. Označilo ich za hanebné. (SITA)

Trumpova vláda zvažuje deportáciu štvrť milióna ukrajinských utečencov.

Rozhodnutie v tejto veci by mohlo padnúť už v apríli a umožnilo by rýchlu deportáciu Ukrajincov z USA.

S odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu a tri zdroje oboznámené s týmito diskusiami.

Reuters poznamenáva, že ide o zvrat oproti prijatiu, ktorého sa vojnovým utečencom z Ukrajiny dostalo za vlády Trumpovho predchodcu demokrata Joea Bidena. Reuters dodal, že Trumpova administratíva začala na tejto iniciatíve pracovať ešte pred tým, ako sa vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom skomplikovali.

Podľa citovaných zdrojov táto iniciatíva je súčasťou snáh Trumpovej administratívy odobrať legálny status viac ako 1,8 miliónu migrantov, ktorým bol povolený vstup do Spojených štátov v rámci dočasných humanitárnych programov spustených za Bidenovej vlády.

Trump vo výkonnom nariadení vydanom 20. januára požiadal ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť, aby všetky takéto programy ukončilo. Podľa interného e-mailu, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, by voči migrantom, ktorým bol bol tento štatút odobraný, mohlo byť spustené zrýchlené deportačné konanie.

Okrem 240 000 Ukrajincov sa avizovaný plán môže dotknúť 530 000 migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely, ako aj 70 000 Afgancov, ktorí do USA utiekli pred fundamentalistickým hnutím Taliban. (TASR)

Rusko odmieta dočasné prímerie na Ukrajine, návrhy naň považuje za neprijateľné.

"Potrebné sú pevné dohody o konečnom urovnaní (konfliktu). Bez toho všetkého je nejaký odklad absolútne neprijateľný," povedala novinárom na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Macron po nedeľňajšom mimoriadnom summite viacerých západných štátov v Londýne navrhol jednomesačné prímerie v bojoch na Ukrajine. (TASR)

Ukrajinskí opoziční lídri Petro Porošenko a Julija Tymošenková podporili odklad volieb na Ukrajine do konca vojny.

Táto informácia sa objavila v čase medializácie správ, že predstavitelia Washingtonu údajne viedli rozhovory s ich tímami o skorom zorganizovaní prezidentských volieb na Ukrajine.

Porošenko - líder opozičnej strany Európska solidarita a zakladateľ potravinárskej spoločnosti Roshen - bol zvolený za prezidenta v roku 2014. V roku 2019 sa snažil o svoje znovuzvolenie, ale voľby prehral so Zelenským.

Vo štvrtkovom vyhlásení Porošenko uviedol, že jeho tím "vždy bol a zostáva kategoricky proti usporiadaniu volieb počas vojny". Zdôraznil svoje stanovisko, že voľby sa môžu konať až po uzavretí prímeria a po podpísaní mierovej dohody s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu.

Deklaroval tiež, že jeho tím pracuje verejne a transparentne na udržaní podpory pre Ukrajinu od oboch hlavných politických strán v USA - demokratov i republikánov. Kriticky však priznal "nedostatok komunikácie" medzi ukrajinskou vládou a americkou administratívou, čo podľa neho predstavuje pre Ukrajinu riziko.

Zelenskyj vo februári podpísal výnos, ktorým Porošenkovi zakázal vycestovať z krajiny a zakázal mu prístup k majetku.

Tymošenková, ktorá bola dve funkčné obdobia premiérkou Ukrajiny a vedie stranu Vlasť, informovala, že jej tím "rokuje so všetkými našimi spojencami, ktorí sú schopní čo najskôr pomôcť zabezpečiť spravodlivý mier".

"Dovtedy, a už som to povedala viackrát, neprichádza do úvahy uskutočnenie akýchkoľvek volieb na Ukrajine," napísala na sociálnych sieťach. (TASR)

Rakety dlhého doletu sú Ukrajincom zbytočné po tom, ako USA stopli zdieľanie spravodajských informácií.

Na sociálnej sieti X to uviedol novinár The Economist Oliver Carroll.

„Amerika prerušila kľúčovú spravodajskú linku pre upozornenia. Predtým (Ukrajina) dostávala údaje o cieľoch pre HIMARS. Ukrajina tiež nedostáva v reálnom čase informácie o útokoch na veľké vzdialenosti," uviedol Carroll s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.

„Trump chcel počuť vďačnosť. Napíšeme ju na hroby padlých Ukrajincov,“ citoval Carroll svoj zdroj.

Navádzanie rakiet HIMARS závisí od údajov americkej spravodajskej služby a satelitov GPS. Bez týchto údajov sú zbrane po zastavení zdieľania spravodajských informácií s USA účinne deaktivované.

Korešpondent BBC Paul Adams hovorí to isté. Ukazuje sa, že bez americkej rozviedky Ukrajina nebude schopná využívať západné zbrane dlhého doletu tak efektívne, či už to bude americký raketový systém HIMARS alebo rakety Stormshadow dodávané Veľkou Britániou a Francúzskom. (SITA)

Návrh Holandska finančne pomáhať Ukrajine aj budúci rok vedie k sporom vo vláde.

Holandsko vyčlenilo ďalších 3,5 miliardy eur na podporu Ukrajiny na rok 2026.

To však odmieta podporiť líder najväčšieho koaličného zoskupenia, krajnej pravicovej Strany slobody Geert Wilders aspoň dovtedy, kým sa nepodarí zaistiť aj vyššiu kúpnu silu obyvateľov Holandska. 

Premiér Dick Schoof o vyčlenení finančnej pomoci pre Ukrajinu hovoril v včera večer počas stretnutia s poslancami parlamentu. Stretnutie sa konalo pred štvrtkovým mimoriadnym samitom Európskej únie v Bruseli zameranom na otázku spoločnej európskej obrany a pomoci Ukrajine.

Schoof pred poslancami spresnil, že toto financovanie je pokračovaním stratégie, ktorú holandská vláda zaviedla po ruskej invázii na Ukrajinu a odvtedy ju dodržiava.

Premiérovo vyhlásenie privítala koaličná pravicovo-liberálna Strana slobody a demokracie (VVD). Šéfka VVD Dilan Yesilgözová uviedla, že strana prehodnotí, či bude neskôr potrebné viac financií pre Kyjev, lebo "ide o našu vlastnú bezpečnosť".

Nesúhlas s alokáciou uvedenej sumy však vyjadril Wilders. Zdôraznil, že toto opatrenie nepodporí, pokiaľ nebudú vyčlenené peniaze aj na zvýšenie kúpnej sily holandských občanov. Spresnil, že požaduje viac financií na zabezpečenie lacnejších potravín, nižšie nájomné a znížené účty domácností za energie.

Vládna dohoda, ktorá nastavila politiku krajiny na nasledujúce štyri roky, obsahuje záväzok "neobmedzenej" podpory Ukrajine. V koaličnej zmluve, ktorú vlani podpísali štyri vládnuce strany, sa však termín nenachádza, čo podľa Wildersa znamená, že jeho strana sa týmto záväzkom necíti viazaná a nemusí navrhnutú sumu podporiť. (TASR)

NATO by bez Spojených štátov zrejme stratilo svoj zmysel, zhodli sa Kaliňák a česká ministerka obrany Černochová. (TASR)

Šéfka európskej diplomacie Kallasová verí v politickú dohodu európskych lídrov o jej iniciatíve na pomoc Ukrajine.

Podľa jej iniciatívy by sa členské štáty EÚ zaviazali dodať "čo najskôr v roku 2025" najmenej 1,5 milióna kusov delostreleckej munície, systémy protivzdušnej obrany a rakety, drony a ďalšie vybavenie, píše portál stanice Euronews.

Očakáva jej prijatie ešte vo štvrtok alebo na samite lídrov EÚ 20.-21. marca.

"Naozaj ich (Ukrajincov) musíme posilniť, aby boli schopní ukončiť túto vojnu za svojich podmienok, a na to potrebujú európsku podporu," povedala novinárom.

Najnovší návrh dokumentu, s ktorým sa oboznámil portál Euronews, neobsahuje konkrétnu sumu. Príspevok každej členskej krajiny by vychádzal z jeho aktuálneho kľúča hrubého národného dôchodku. Krajiny EÚ by si tiež mohli vybrať, či prispejú dodaním vybavenia alebo financiami.

Kallasová uviedla, že iniciatíva by mohla pokračovať s takzvanou koalíciou ochotných, "aby jedna krajina nemohla blokovať nikoho iného. (...) "Stále sa usilujeme o to, aby sme mali jednotu 27 členov. Ak to nebude možné, Maďarsko môže hovoriť samo za seba," dodala. (TASR)

Lídri krajín EÚ sa dnes chystajú vyzvať na vyriešenie problému s tranzitom ruského plynu cez Ukrajinu, na čo tlačí Fico.

Vyplýva to z poslednej verzie návrhu záverov mimoriadneho samitu v Bruseli, ktorú má k dispozícii agentúra ČTK.

Lídri členských krajín sa podľa návrhu majú zhodnúť na výzve na "posilnenie snáh o nájdenie funkčných riešení" vrátane "obnovenia" tranzitu plynu.

Fico predtým hrozil zablokovaním záverov samitu, pokiaľ by v nich nebola výzva na obnovu prepravy ruského plynu.

Pred poslancami parlamentného výboru pre európske záležitosti uviedol, že by závery samitu vetoval v prípade, ak by v nich o potrebe obnovy tranzitu nebola žiadna zmienka.

V predchádzajúcich pracovných verziách záverov sa o preprave plynu vôbec nehovorilo, text sa sústredil prevažne na možnosti ďalšej podpory Ukrajiny. Po rannej schôdzke veľvyslancov členských krajín však v texte pribudla spomínaná veta, ktorá zrejme reaguje na Ficove požiadavky.

Text návrhu záverov teraz obsahuje výzvu Európskej komisii, Slovensku a Ukrajine, aby "zosilnili úsilie smerom k nájdeniu funkčných riešení otázky tranzitu plynu, vrátane jeho obnovy".

Ak by Fico s upravenými závermi súhlasil, môže stáť v ceste k ich schváleniu ešte maďarský premiér Orbán, ktorý ďalšiu podporu Ukrajiny odmieta a presadzuje rokovania o mieri s Ruskom.

Podľa zdroja TV Markíza premiér Fico závery samitu podporí a lídri ich schvália bez Orbána. Maďarského premiéra obídu tak, že predseda Európskej rady Costa dá takzvané vyhlásenie s podporou 26 štátov. (ČTK, tvnoviny.sk)

Poľský premiér Tusk povedal, že Európa ako celok je podľa neho schopná vyhrať v každej konfrontácii s Ruskom.

"Európa ako celok je skutočne v stave vyhrať každú konfrontáciu s Ruskom, finančnú hospodársku, vojenskú. Sme proste silnejší, len sme v to museli začať veriť a to sa dnes deje," povedal pred mimoriadnym rokovaním Európskej rady

Podľa neho už Európa stratila dosť času, ale dnes sa to mení. Rusko rozbehlo preteky v zbrojení, ktorých sa Európa musí zúčastniť a je pripravená zbrojiť rýchlejšie a múdrejšie, dodal. "Som presvedčený, že Rusko ich prehrá, tak ako podobné preteky prehral Sovietsky zväz," povedal Tusk a vyzbrojenie sa označil za jediný spôsob ako uniknúť konfliktu väčších rozmerov.

Za výzvu pre štáty označil aj prístup novej americkej administratívy k Európe, avšak upozornil, že vzťahy s USA musia zostať prioritou.

"To, že Európa musí na seba vziať oveľa väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť neznamená, že rozporujeme potrebu čo najužšieho spojenectva s USA," vysvetlil Tusk. Dodal, že udržanie NATO a dobrých vzťahov s USA musí ostať prioritou, aj keď o to druhá strana nie vždy javí záujem.

Tusk sa vyjadril aj k poľskému projektu ochrany hraníc s Ruskom a Bieloruskom. "Východný štít sa stal prioritou, ktorá už nie je nikým spochybňovaná," povedal a dodal, že k širšiemu projektu ochrany východných hraníc EÚ sa chce pridať aj Fínsko, pobaltské štáty, či Rumunsko. (TASR)

Švédsko plánuje vyslať osem viacúčelových stíhacích lietadiel Saab JAS 39 Gripen na misiu NATO.

Jej cieľom je ochrana vzdušného priestoru Poľska, uviedlo švédske ministerstvo zahraničných vecí.

"Navrhujeme, aby Švédsko prispelo maximálne ôsmimi lietadlami JAS Gripen s príslušným personálom vrátane bojového velenia a podporných jednotiek," povedala na tlačovej konferencii ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová.

Podľa ministra obrany Pala Jonsona očakávajú, že do misie sa zapojí približne 110 ľudí. (TASR)

Litovský prezident navrhne orientačný dátum prijatia Ukrajiny do EÚ. Nauséda ako príklad uviedol 1. januára 2030.

Nauséda uviedol, že tento dátum nebude právne záväzný. Pôjde podľa neho skôr o politický záväzok, ktorý určí ďalšiu cestu a vyšle veľmi jasný odkaz Ukrajine. "Potrebujú našu podporu: vojenskú, finančnú a politickú," vyhlásil.

Poobede sa v Bruseli začne mimoriadne zasadnutie lídrov Európskej únie o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany.

Za silnú Európu, ktorá sa dokáže brániť, sa vyslovil šéf Európskej ľudovej strany Manfred Weber.

"Pre nás sú potrebné investície. Musíme ich urobiť, nech to stojí, čo to stojí," vyhlásil. (TASR)

Turecko zváži vyslanie jednotiek na Ukrajinu pokiaľ by boli súčasťou väčšej mierovej misie. 

"Otázka účasti na prípadnej mierovej misii bude posúdená so všetkými príslušnými stranami, ak sa bude považovať za nevyhnutnú pre nastolenie regionálnej stability a mieru," uviedol zdroj z prostredia ministerstva obrany.

Ochotu vyslať na Ukrajinu vojakov pre zachovanie budúceho prímeria už vyjadrili Británia a Francúzsko, pričom neuviedli, akú úlohu by títo vojaci presne zohrávali.

Ukrajina cíti jasnú a silnú podporu Európy. Pred začiatkom samitu EÚ to v Bruseli vyhlásil prezident Zelenskyj.

"Ďakujeme, že nie sme sami. A nie sú to len slová, podporu cítime," povedal ukrajinský líder. Zdôraznil, že európska podpora je vzpruhou pre ukrajinských civilistov i vojakov.

Poznamenal, že európsku podporu vníma od začiatku invázie a tiež po udalostiach z minulého týždňa.

Von der Leyenová začínajúci sa samit označila za prelomový, pretože sa bude venovať vyzbrojeniu členských štátov a posilneniu zbrojárskeho priemyslu. Zdôraznila, že Európa si želá mier prostredníctvom sily.

Šéfka eurokomisie ubezpečila Zelenského, že EÚ bude stáť po celý existenčný boj Ukrajiny na jej strane.

To povedal aj predseda Európskej rady António Costa. "Milý Volodymyr, sme s vami od prvého dňa vojny a naďalej budeme," povedal. Dodal, že EÚ Ukrajinu podporí aj počas mierových rokovaní a tiež na jej ceste do európskeho bloku.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani pred samitom vyhlásil, že kohézne fondy EÚ nebudú použité na financovanie európskej obrany.

"Čo sa týka kohéznych fondov, tie nevyužijeme, pretože musia ostať vyčlenené na iné veci. V tejto oblasti nemáme pochyby," uviedol Tajani. "Zdôrazňujem, že sme vždy boli za spoločnú európsku obranu, bol to veľký sen De Gasperiho a neskôr Berlusconiho (bývalí vplyvní talianski politici, pozn. TASR). Ak sa tento sen naplní, je to len pozitívne," dodal Tajani. (TASR)

Poľsko je už súčasťou jadrového odstrašovania NATO, ale pokračujú aj diskusie o prípadnom rozšírení francúzskeho nukleárneho dáždnika.

Uviedol to v štvrtkovom rozhovore pre TVN24 štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk.

Tomczyk reagoval na Macronov návrh o rozšírení jadrových kapacít Francúzska.

"Poľsko je kryté jadrovým dáždnikom NATO. Všetky krajiny prispievajú k potenciálu NATO. Aj keď máme akékoľvek pochybnosti o tom či onom spojencovi, NATO je vždy súhrnom potenciálov štátov," vyhlásil Tomczyk.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump spustil paniku v Európe. Tá sa zaoberá aj jadrovým arzenálom Čítajte 

Dodal, že rokovania s Francúzskom sa vedú nielen v oblasti jadrovej bezpečnosti, ale aj v širšom bezpečnostnom kontexte.

Tomczyk zdôraznil pevné väzby medzi Varšavou a Washingtonom. "S našimi partnermi z Ameriky máme veľmi dobré a silné vzťahy. Bez ohľadu na to, ako toto usporiadanie vyzerá dnes a ako vyzerá vzťah medzi USA a Ukrajinou," uviedol a dodal, že s USA sú v kontakte na spravodajskej aj politickej úrovni.

Potvrdil tiež, že Poľsko nevyšle vojakov na Ukrajinu. "V tom máme jasno. Máme jednoducho inú úlohu. Sme skutočne odhodlaní pomôcť Ukrajine spôsobom, ktorý považujeme za vhodný, ale túto hranicu neprekročíme," uzavrel Tomczyk podľa ktorého najlepším receptom pre poľské ozbrojené sily a pre Európu je jednoducho robiť si svoju prácu. (TASR)

V Bruseli zrejme nedôjdeme k zhode, formát Európskej únie už nestačí, vyhlásil český premiér Fiala.

O to viac sú podľa neho dôležité iné formáty, v ktorých si štáty zodpovednosť uvedomujú, napríklad tzv. koalícia ochotných, ktorej myšlienka vznikla na nedeľnom stretnutí niektorých lídrov v Londýne.

"Môže to byť inak, ale ak berieme vážne vyjadrenia maďarského premiéra Orbána, prípadne slovenského premiéra Fica, môžeme minimálne predpokladať, že zhoda na podpore Ukrajiny nebude, jemne povedané, minimálne tak silná a zjavná, ako to bolo na predchádzajúcich samitoch," povedal Fiala.

Ak sa štáty EÚ na ďalšej podpore Ukrajiny nezhodnú, považuje za dôležité aby našli zhodu na posilnení európskej bezpečnosti a konkurencieschopnosti. V tejto otázke podľa neho priestor na jednotný postoj je. V prípade konkrétnej pomoci Ukrajine je podľa neho cesta vo vytváraní koalícií konkrétnych krajín, ktoré sa do nej chcú zapojiť.

"Ale nevzdávajme ten pokus o jednotný postup, hoci tentokrát to nevyzerá, že to bude jednoduché. Doteraz to bola veľká sila EÚ, že sme dokázali napriek očakávaniam jednotu zachovať vo všetkých kľúčových rozhodnutiach," vyzdvihol český premiér.

Aktuálna medzinárodná situácia je podľa neho tak zložitá, že štandardné formáty, ako napríklad EÚ, nestačia. (TASR)

Poobede sa v Bruseli začne mimoriadne zasadnutie lídrov EÚ o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany.

Premiér Fico a maďarský predseda vlády Orbán pohrozili skomplikovaním prijatia spoločných záverov Európskej rady.

Samit zvolal predseda Európskej rady António Costa s cieľom rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine a európskej obrane, ktorá má podľa neho pomôcť Únii stať sa suverénnejšou a lepšie vybavenou na riešenie súčasných a budúcich bezpečnostných výziev.

"Prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť," vyhlásil pri oznámení organizovania zasadnutia. Na spoločnom pracovnom obede by sa mal osobne zúčastniť aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

Stretnutie najvyšších predstaviteľov dvadsaťsedmičky sa uskutoční po sérii samitov, na ktorých sa zúčastnili viacerí európski lídri. Tie vyvolalo Trumpovo oznámenie o začatí rozhovorov s Ruskom o ukončení konfliktu na Ukrajine a jeho výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu európskych krajín.

Viacerí lídri v tejto súvislosti vyzývajú na prebratie vedúcej úlohy v otázke podpory Ukrajiny a urýchlenie znižovania závislosti od Spojených štátov, iní zas volajú po zdržanlivosti. Cieľom mimoriadneho samitu po stretnutiach v Paríži a v Londýne je prísť s riešeniami a odpoveďami na tieto otázky, viacerí diplomati sa však podľa portálu Politico pripravujú na zablokovanie iniciatív.

Najvyšší predstavitelia eurobloku budú v Bruseli diskutovať aj o päťbodovom pláne na prezbrojenie Európy (Rearm Europe), podľa ktorého by sa na obranu v Európskej únii mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur. Túto iniciatívu predstavila v utorok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Von der Leyenová predstavila plán na prezbrojenie Európy Čítajte 

Očakáva sa, že lídri budú rokovať aj o možnosti a spôsobe využitia ruských aktív, ktoré boli zmrazené po začiatku ruskej invázie v roku 2022. Odporcovia sa ale podľa portálu obávajú možných právnych prekážok.

Portál Euractiv uviedol, že sa dohodol aktualizovaný návrh záverov Európskej rady. Podľa neho obsahuje "ostrejšie" formulácie - o silnejšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine, využívaní zmrazených ruských aktív a o prístupovom procese Ukrajiny do EÚ.

Taktiež sú v nich údajne aj jasnejšie formulácie o sankciách Únie proti Rusku, ale i návrh šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej o ďalšej vojenskej podpore Kyjeva. Maďarsko túto myšlienku odmieta. (TASR)

Ruský útok na hotel v meste Kryvyj Rih zabil štyroch civilistov, počet obetí sa tak zvýšil.

Najmenej 30 ďalších ľudí vrátane jedného dieťaťa utrpelo zranenia po tom, ako ruská raketa v stredz večer zasiahla hotel v meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti.

Uviedol to tamojší gubernátor Serhij Lysak a dodal že 14 zranených je vo vážnom stave. Väčšinu zranených hospitalizovali.

„Len krátko pred útokom sa v hoteli ubytovali dobrovoľníci z humanitárnej organizácie, občania Ukrajiny, USA a Spojeného kráľovstva. Prežili len vďaka tomu, že sa im podarilo včas opustiť izby,“ povedal prezident Zelenskyj.

Ukrajinský líder však neuviedol, či dobrovoľníci utrpeli zranenia.

Raketový útok poškodil aj 14 obytných budov, poštu, takmer dve desiatky áut, kultúrne centrum a 12 obchodov, konštatoval Lysak.

Záchranné tímy stále pracujú na odstraňovaní trosiek na mieste útoku. Štátna záchranárska služba Ukrajiny upozornila, že pod ruinami sa môžu nachádzať ďalšie obete. (SITA, Kyiv Independent)

Erik Kaliňák priznal, že chce Rusov v Kyjeve a na slovenských hraniciach, upozornil líder PS Šimečka.

„Kaliňák priznal, že by chcel Rusov v Kyjeve, aj priamo na slovenských hraniciach v Užhorode. Vraj by sme konečne mali spoľahlivého suseda. Hovoríme to dlho a jasne. Žiadna politika na štyri svetové strany, ale ruská gubernia, to je vízia tejto vládnej garnitúry pre Slovensko,“ vyhlásil Šimečka a pripomenul, že tak, ako pripustil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vystúpenie z EÚ, aj toto je moment, keď Smer prezrádza svoje skutočné úmysly so Slovenskom.

„Fico nás ťahá preč z Európy, páli mosty s našimi spojencami, dáva nás do rúk Putinovi s Trumpom. Je to vlastizrada. Nemá na to legitimitu, táto vláda musí čo najskôr skončiť a jediné riešenie sú predčasné voľby,“ uzavrel predseda PS.

Europoslanec Kaliňák sa v relácii 1 na 1 z produkcie portálu interez.sk vyjadril, že ak by sa Rusi dostali do Užhorodu, malo by Slovensko spoľahlivého suseda. Podľa jeho slov by bolo Rusko dôveryhodnejšie ako Ukrajina.

Ako ďalej Kaliňák uviedol, Ukrajinu sme museli už x-krát zachrániť po tom, čo si vytvorili ekonomický konflikt s Ruskom.

Podľa jeho slov nám však Ukrajina nebola ochotná pomôcť, a preto pokladá Rusko za dôveryhodnejšieho partnera pre SR. Súčasne v relácii vyhlásil, že sa „musíme pripraviť na prípadné rozpustenie NATO“. (SITA)

Ak neprejde Ficova požiadavka o obnovení tranzitu plynu, zablokuje závery samitu, povedal poslancom na eurovýbore.

(SME)

Fico tvrdí, že ak sa do záverov samitu nedostanú zmienky o obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu, zablokuje ich prijatie. (SME)

Fico sa opäť vymedzil voči návrhu Británie a Francúzska na vypracovanie komplexnej mierovej dohody.

Prímerie ako súčasť „comprehensive peace agreement“ bude trvať roky a bude znamenať 300-tisíc mŕtvych, zjednodušuje Fico.

„Ideme konštruktívne do Bruselu, nikto sa nikomu nevyhrážal,“ povedal premiér a kritizoval médiá za to, ako o jeho aktivitách informujú, čím uzavrel svoj vstup pred poslancami. Teraz budú nasledovať otázky poslancov. (SME)

Nemôžeme zastaviť zabíjanie, zlé prímerie je horšie ako zlá vojna, interpretuje Fico postoje väčšiny európskych krajín.

Dodal, že Zelenskyj „má záujem na vojne,“ čo v pléne výboru vyvolalo kritické reakcie. Poslanyňa Veronika Remišová premiérovi začala protirečiť, potom ju šéf výboru Ján Ferenčák (Hlas) upozornil, že nemá slovo.

„Mal som ráno dobrý tréning,“ poznamenal Fico, že je na podobné reakcie pripravený. (SME)

Premiér prezentuje postoje, s ktorými odletí na zasadnutie špeciálneho samitu Európskej rady v Bruseli.

Lídri európskej dvadsaťsedmičky chcú reagovať na menu kurzu politiky USA k Európe a Ukrajine, posilňovať vlastnú obranu a pomôcť obrancom Ukrajiny výraznejšie, keďže USA vyvíjajú nátlak na prezidenta Zelenského, aby prijal aj nevýhodné zastavenie bojov.

„Nemáme žiadne výhradu, aby sme prijali takéto závery," hovorí Fico k zvyšovaniu obranyschopnosti Únie.

„Uvedomujeme si, že v prípade rozhodnutia USA o stiahnutí vojakov Európy musíme podniknúť kroky,“ povedal s tým, že nikto však nemôže očakávať, že krajiny ako Slovensko zvýšia rozpočet na obranu z dvoch na päť percent.

Prihlásil sa k návrhu iných krajín, aby sa výdavky na obranu nezapočítavali do dlhu.

Fico zároveň opakuje, že bilaterálnej pomoci iných krajín brániť nebude a nemôže, ale Slovensko nebude posielať na Ukrajinu vojenskú pomoc.

Zatiaľ najviac času Fico venuje tranzitu plynu. Žiada, aby do záverov Európskej rady boli zapracované aj formulácie, ktoré žiadajú Ukrajinu obnoviť tranzit plynu z Ruska cez jej územie.

Európa má obmedzený čas, aby prevzala úlohu pri riešení situácie na Ukrajine. Slovensko poškodí, ak pri tom nebude. (SME)

Francúzsko ponúklo Ukrajine spravodajské informácie náhradou za americké. Ich zdieľanie pozastavil Trump.

Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásil francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. Informácie tajných služieb sú kľúčové pre obranu Ukrajiny.

Šéf americkej CIA John Ratcliffe stanici Fox Business povedal, že verí v skoré obnovenie zbrojárskej i spravodajskej spolupráce. Cestu k tomu otvorilo opätovné zbližovanie Washingtonu s Kyjevom po tom, ako Zelenskyj vyjadril ochotu rokovať a pripravenosť podpísať dohodu o americkom podiele na ukrajinskom nerastnom bohatstve. (ČTK)

Na historický samit EÚ ide Fico ako predseda vlády členského štátu, ktorý sa nachádza v ťažkej izolácii. Píše Peter Weiss. (SME)

Premiér Fico na výbore pre európske záležitosti

Zdroje portálu Politico tvrdia, že Trumpov tím viedol tajné rokovania s predstaviteľmi ukrajinskej opozície.

Ich súčasťou mali byť aj bývalá premiérka Julija Tymošenková a poprední členovia strany exprezidenta Petra Porošenka.

Diskusie sa sústredili na prípadne rýchle zorganizovanie prezidentských volieb. Tie sa v súlade s ústavou odkladajú, pretože v krajine platí vojnový stav.

Kritici volieb v čase prebiehajúceho konfliktu tvrdia, že by mohli byť chaotické a nahrávať Rusku. Mnoho voličov navyše z krajiny utieklo alebo bojujú na fronte.

Podľa zdrojov Politico cieľom USA je, aby sa voľby uskutočnili po uzavretí prímeria, ale ešte pred začatím plnohodnotných mierových rokovaní s Ruskom. Myšlienku prezidentských volieb presadzuje aj Kremeľ, ktorý považuje Zelenského za nelegitímneho prezidenta. Ľudia z okolia Trumpa sú podľa informácií portálu presvedčení, že Zelenskyj voľby prehrá.

Tymošenková aj Porošenko opakovane verejne odmietli myšlienku volieb v čase prebiehajúcich bojov, rovnako ako kyjevský starosta Vitalij Kličko.

"Porošenkovi ľudia a Julija (Tymošenková) hovoria s Trumpovým okolím a stavajú sa do pozície ľudí, s ktorými by sa ľahšie spolupracovalo a súhlasili by s mnohými vecami, s ktorými Zelenskyj nie," povedal pre Politico nemenovaný expert na zahraničnú politiku z Republikánskej strany.

Dotknutých aktérov Politico oslovilo so žiadosťou o komentár. Tymošenkovej tím sa odmietol vyjadriť. Porošenkova strana Európska solidarita opätovne deklarovala, že voľby by sa mali uskutočniť až po ukončení vojny. Stretnutie s tímom Trumpa však ani jedna strana nevyvrátila.

Portál pripomína, že i keď Trump dúfa v odstavenie Zelenského, jeho popularita je oveľa vyššia ako majú Tymošenková a Porošenko. V prieskume, ktorý tento týždeň po spore v Bielom dome uskutočnila britská prieskumná agentúra Survation, 44 percent respondentov na Ukrajine uviedlo, že by Zelenského podporilo v prezidentských voľbách.

Jeho najsilnejším súperom, ktorý za ním zaostáva o viac ako 20 percentuálnych bodov, je Valerij Zalužnyj, bývalý šéf ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec v Británii. Zelenského predchodcu Porošenka by podporilo asi 10 percent Ukrajincov a Tymošenkovú necelých 6 percent. (TASR)

Nový Zéland prepustí svojho diplomata v Londýne pre vyjadrenia na adresu Donalda Trumpa, že nechápe históriu.

Nad konaním diplomata vyjadrilo ministerstvo zahraničia "hlboké sklamanie".

Vysoký komisár pre Spojené kráľovstvo Phil Goff počas panelovej diskusie o ruskej invázii na Ukrajinu spochybnil, či americký prezident "skutočne chápe históriu".

Podľa hovorcu novozélandského ministerstva zahraničných vecí Winstona Petersa boli Goffove komentáre "hlbokým sklamaním". "Tieto reči nezodpovedajú názoru novozélandskej vlády a sú v rozpore s pozíciou Vysokého komisára v Londýne," dodal Peters.

Goff počas diskusie prirovnal nedávne mierové iniciatívy na Ukrajine ku Mníchovskej dohode z roku 1938, ktorá umožnila nacistickému Nemecku anektovať pohraničné územia Československa osídlené etnickými Nemcami.

Niektorí politici a experti sa obávajú, že Trump by mohol začať nútiť Ukrajinu podpísať mierovú dohodu, po ktorej by Rusko získalo veľkú časť ukrajinského územia.

Goff počas diskusie v londýnskom Chatham House odkazoval na Winstona Churchilla, ktorý v Dolnej snemovni britského parlamentu v roku 1938 po podpise Mníchovskej dohody vtedajšiemu premiérovi Veľkej Británie Chamberlainovi povedal, že mal na výber medzi vojnou a hanbou, on si vybral hanbu a bude mať aj vojnu.

"Prezident Trump vrátil do Oválnej pracovne bustu Churchilla. Myslíte si, že naozaj rozumie histórii?" dodal Goff. (TASR)

Írsko nevyšle vojakov na Ukrajinu, aby sa stali súčasťou odstrašujúcich síl, uviedol premiér Micheál Martin.

Zároveň vyhlásil, že krajina zostáva otvorená nasadeniu jednotiek v rámci mierových síl.

"Ak dôjde k uzavretiu prímeria alebo k zastaveniu bojov, Írsko bolo vždy otvorené mierovým operáciám, no nebudeme súčasťou odstrašujúcich síl," vyhlásil Martin pre novinárov na írsko-britskom samit v Liverpoole. "Sú to dve odlišné a rozdielne otázky," zdôraznil premiér.

Martin minulý štvrtok po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navrhol, že sa Írsko zapojí do mierovej misie.

Krajina nie je členským štátom NATO, no jej armáda s približne 8 500 vojakmi sa často zapája do medzinárodných operácií OSN. Pravidlá takéhoto nasadenia sú však veľmi prísne a vo všeobecnosti ide zvyčajne o sebaobranu.

Vzhľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu írska vláda oznámila svoj zámer zrušiť mechanizmus "trojitého zámku, podľa ktorého môže svoju armádu nasadiť v zahraničí iba so súhlasom vlády, parlamentu a BR OSN. Ide o zložité politické rozhodnutie, keďže opozícia považuje tento mechanizmus za základ írskej neutrality. (TASR)

Pravdepodobný nemecký kancelár Merz diskutoval o obranyschopnosti so šéfom NATO a predstaviteľkami Únie. 

"Nemecko a Európa teraz musia výrazne investovať do vlastnej obranyschopnosti. Je to najlepšia ochrana bezpečnosti Európy," napísal Merz po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO na sociálnej sieti X.

Rutte zdôraznil význam líderskej pozície, ktorú bude Merz s najväčšou pravdepodobnosťou zastávať. "Je nevyhnutné, aby sme viac investovali do obrany, zvýšili obrannú výrobu a naďalej podporovali Ukrajinu," vyzdvihol.

V Bruseli sa Merz stretol aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou. Aj s nimi diskutoval o obranyschopnosti Európy. "Zhodli sme sa: v Európe môže byť mier, len ak budeme silní," napísal líder CDU po stretnutí.

Fico chce okamžité prímerie. Mierový proces však môže trvať mesiace. Zhrnuli sme, čo všetko obnáša. (SME)

Počet obetí ruského raketového útoku na Kryvyj Rih stúpol na tri, zranenia utrpelo viac ako tridsať ľudí.

Aktualizovanú bilanciu priniesli vo štvrtok ráno miestne úrady. Ruská raketa zasiahla v meste štvorposchodový hotel.

Okrem toho jeden človek zomrel aj pri ruskom útoku v Sumách na severovýchode Ukrajiny.

Medzi zranenými v Kryvom Rige je podľa šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka aj jedno dieťa. Väčšina zo zranených skončila v nemocniciach, 14 pacientov je vo vážnom stave.

Okrem hotela je poškodených 14 bytových domov, pošta, viac ako dve desiatky áut a 12 obchodov. "Záchranári naďalej prehľadávajú trosky," uviedol Lysak. Zničené je schodisko v hoteli.

Priemyselný Kryvyj Rih je rodným mestom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá trvá viac ako tri roky, v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí.

Na Sumy Rusko podniklo dronový útok. Jeden z nich zasiahol sklad na kraji mesta. Zomrel v ňom 32-ročný strážca, informovala ukrajinská polícia.

V Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste, trosky zostreleného dronu poškodili strechu, výťahovú šachtu, technické zázemie a fasádu obytného domu.

Šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synehubov uviedol, že na mieste vypukol požiar. Poškodených je tiež osem áut a okná v okolitých domoch. (ČTK)

Litva odstúpila od medzinárodného dohovoru, ktorý zakazuje používanie, prepravu či výrobu kazetových bômb.

Litovský parlament schválil odstúpenie od tohto dohovoru už vlani v júli. Vilnius následne predložil oficiálnu žiadosť OSN a doteraz čakal, kým nadobudne účinnosť.

Svoje rozhodnutie zdôvodňoval tým, že chce v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu posilniť svoju obranu. Ako sused Ruska sa totiž Litva obáva, že by sa neskôr tiež mohla taktiež stať terčom jeho agresie, komentuje AFP.

Litvu za odstúpenie od CCM už kritizovali viaceré medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Amnesty International jej rozhodnutie označila za "katastrofálne", Human Rights Watch za "alarmujúce" a obe varovali, že by mohlo ohroziť životy civilistov.

Táto pobaltská krajina s 2,8 milióna obyvateľmi zvažuje odstúpenie aj od ďalšieho medzinárodného dohovoru zakazujúceho zase používanie protipechotných mín, približuje AFP.

Tamojšia armáda i ministerstvo obrany už takýto krok odobrili, vláda však napokon prijatie rozhodnutia ešte odložila s tým, že perzistuje, či by rovnaké korky nemohli podniknúť aj okolité krajiny.

Poradca litovského prezidenta pre národnú bezpečnosť Marius Cesnulevicius vo februári povedal, že prijatie konečného rozhodnutia v tejto otázke môže trvať niekoľko mesiacov. (TASR)

Kým Trump tvrdí, že iba začína, Európa sa snaží zistiť, ako naraz riešiť svoju obranu aj obranu Ukrajiny.

Čo kroky Spojených štátov znamenajú pre Ukrajinu? Zaniká NATO, ako ho poznáme? Čo musí dnes robiť Európa? A má v tom celom Slovensko pri politike Roberta Fica vôbec svoje miesto?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta dlhoročného diplomata a ministra zahraničných vecí v úradníckej vláde Miroslava Wlachovského.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 140 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 881 800, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 261 tankov, 21 311 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 108 delostreleckých systémov.

Ruský útok na Kryvyj Rih si vyžiadal najmenej dve obete, zranenia utrpelo ďalších 28 ľudí.

Informoval o tom Serhij Lysak, šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej Kryvyj Rih leží.

"V tejto chvíli je v Kryvom Rige 28 zranených. Je medzi nimi jedno dieťa," uviedol Lysak.

Podľa Štátnej služby pre mimoriadne udalosti raketa zničila schodisko v štvorposchodovom hoteli. Vypukol tam požiar. Na mieste pracujú záchranári, ktorí evakuovali 14 ľudí. Nevylučujú, že v troskách môžu byť ešte ďalšie osoby.

Výbuchy hlásili aj z Dnipra.