Palestínsky prezident chce budúci rok usporiadať voľby

Abbás chce tiež vytvoriť post viceprezidenta a udeliť amnestiu vylúčeným členom Fatahu.

KÁHIRA. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v utorok oznámil, že plánuje usporiadať voľby v budúcom roku, ak to situácia v tom čase umožní.

Vo svojej vláde chce tiež vytvoriť post viceprezidenta a udeliť amnestiu vylúčeným členom svojej strany Fatah.

Posledné palestínske prezidentské voľby sa konali pred 20 rokmi. Zvíťazil v nich Abbás, oponent radikálneho hnutia Hamas, ktorý opakovane odvolával plány na ďalšie voľby, čo zdôvodňoval rozpormi medzi palestínskymi frakciami a odmietaním Izraela umožniť hlasovanie vo východnom Jeruzaleme.

Amnestia predstaviteľom Fatahu

Abbás na summite arabských krajín v Káhire tiež povedal, že udelí amnestiu ľuďom, ktorých vylúčili z Fatahu. Takýto krok by mohol viesť k návratu jeho rivala Muhammada Dahlána do strany, prípadne jeho nominácii na post viceprezidenta.

Vytvorenie takejto funkcie už dlho žiadajú zahraniční podporovatelia Palestínskej samosprávy.

Dahlán, ktorý žije v exile v Spojených arabských emirátoch (SAE), viedol Fatah v Pásme Gazy. Svojim spolupracovníkom údajne povedal, že nemá záujem o návrat na palestínske územia, no vzhľadom na blízke vzťahy so SAE by podľa AP mohol zohrať dôležitú úlohu pri povojnovej obnove Gazy.

Izrael odmieta účasť Palestínskej samosprávy na budúcej správe Pásma Gazy s tvrdením, že je skorumpovaná a nemá skutočný záujem o mier. Nové návrhy Abbása na tomto postoji Izraela zrejme nič nezmenia, nazdáva sa AP.

OSN podporuje egyptský plán

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí v utorok uviedol, že plán jeho vlády na povojnovú obnovu Pásma Gazy by zaistil, že palestínski obyvatelia zostanú na svojom území, ktoré by podľa plánu spravoval výbor zložený z palestínskych technokratov.

Sísí sa tak vyjadril na začiatku summitu Ligy arabských štátov (LAŠ) v Káhire, kde predstavitelia arabských krajín rokujú o pláne amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by mali USA prevziať kontrolu nad Pásmom Gazy a jej obyvatelia by sa mali presťahovať do okolitých krajín.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril podporu egyptskému plánu pre Pásmo Gazy.

"Vítam a silne podporujem iniciatívu pod vedením arabských krajín na mobilizáciu podpory pre obnovu Gazy, ak to to bolo jasne vyjadrené na tomto summite," povedal Guterres. Dodal, že OSN je pripravená v tomto úsilí plne spolupracovať.

Fázy obnovy

V spomínanom egyptskom návrhu, s ktorým sa AFP oboznámila, je stanovený päťročný plán s rozpočtom 53 miliárd dolárov, čo je približne rovnaká suma, akú na obnovu vojnou zničeného Pásma Gazy odhaduje OSN.

Počiatočná fáza by trvala šesť mesiacov, stála by tri miliardy dolárov a zamerala by sa na odstránenie nevybuchnutej munície a trosiek a taktiež na zabezpečenie dočasného bývania pre tamojších obyvateľov.

Nasledovala by fáza obnovy, ktorá by podľa plánu stála 20 miliárd dolárov a trvala by do roku 2027. Zamerala by sa na obnovu základnej infraštruktúry a trvalého bývania.

Cieľom ďalšej etapy rekonštrukcie trvajúcej do roku 2030, ktorej náklady sa podľa AFP odhadujú na 30 miliárd dolárov, je vybudovať viac obydlí, infraštruktúry, priemyselných a obchodných zariadení.

Plán tiež navrhuje zriadenie medzinárodne kontrolovaného fondu na zabezpečenie efektívneho a udržateľného financovania, ako aj na transparentnosť a dohľad.

Zdroj z LAŠ uviedol, že plán "bude predložený na schválenie arabským lídrom na utorkovom summite". Na tomto summite sa zúčastňuje okrem Abbása aj sýrsky dočasný prezident Ahmad Šara.

Agentúra Reuters v pondelok informovala, že egyptský plán nepočíta s vládou palestínskeho militantného hnutia Hamas.

Summit sa koná v čase, keď rokovania medzi Hamasom a Izraelom o ďalších krokoch v rámci krehkého prímeria, ktoré v Pásme Gazy začalo platiť 19. januára, uviazli v slepej uličke.

Prvá fáza tohto prímeria uplynula v sobotu a strany sa zatiaľ nezhodli na jej pokračovaní. Izrael tvrdí, že podporuje predĺženie prvej fázy prímeria do polovice apríla, Hamas však trvá na prechode do druhej fázy, ktorá by podľa dohody o prímerí mala viesť k ukončeniu vojny, pripomína AFP.