Zelenskyj sa osobne zúčastní na zajtrajšom mimoriadnom summite Európskej únie v Bruseli (SME Minúta)

Ruský útok na Kryvyj Rih si vyžiadal najmenej dve obete, zranenia utrpelo ďalších 28 ľudí.

Informoval o tom Serhij Lysak, šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej Kryvyj Rih leží.

"V tejto chvíli je v Kryvom Rige 28 zranených. Je medzi nimi jedno dieťa," uviedol Lysak.

Podľa Štátnej služby pre mimoriadne udalosti raketa zničila schodisko v štvorposchodovom hoteli. Vypukol tam požiar. Na mieste pracujú záchranári, ktorí evakuovali 14 ľudí. Nevylučujú, že v troskách môžu byť ešte ďalšie osoby.

Výbuchy hlásili aj z Dnipra.

Lotyšská vláda odovzdá Ukrajine ďalších 31 áut zhabaných vodičom pod vplyvom alkoholu, teraz sú majetkom štátu.

Uviedol to lotyšský server LSM, z ktorého citovali aj ukrajinské médiá.

Autá v celkovej hodnote 98 775 eur budú k dispozícii ukrajinským ozbrojeným silám, národnej garde či polícii, no časť skončí tiež v službách detskej nemocnice v Sumách na severovýchode Ukrajiny, kyjevského ústavu srdcovej chirurgie či budú odovzdané rôznym mestským a dedinským úradom.

Vozidlá na Ukrajinu prepravia lotyšské mimovládne organizácie.

Od 10. marca 2023, keď začal v Lotyšsku fungovať program odovzdávania áut, skonfiškovaných opitým vodičom, pobaltská krajina poskytla Ukrajine už 676 áut, ktoré sú využívané na vojenské i civilné účely, poznamenal server Ukrajinska pravda.

Pripomenul, že príslušné zmeny v zákonoch, aby takýto postup umožňovali, schválil lotyšský parlament jednomyseľne. (ČTK)

Paríž otvorí debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na európskych partnerov, vyhlásil Macron. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa osobne zúčastní na zajtrajšom mimoriadnom summite EÚ v Bruseli.

Novinárom to dnes povedal predstaviteľ EÚ, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP.

Summit sa bude zaoberať bezpečnosťou Ukrajiny a Európy. Predseda Európskej rady António Costa naň pozval aj Zelenského. Pôvodne sa predpokladalo, že sa ukrajinský prezident pripojí na diaľku.

Spomínaný zdroj však novinárom oznámil, že Kyjev potvrdil Zelenského osobnú účasť v Bruseli. (ČTK)

Pellegrini podporil snahu Fica dostať do záveru summitu EÚ požiadavku o tranzite plynu. Považuje to za legitímne.

Prioritou každého národa a každej krajiny bude podľa prezidenta vzhľadom na situáciu vo svete zabezpečenie bezpečnosti.

„Uvedomujeme si potrebu zvýšenia obranyschopnosti samotnej Európy, ale stále ako európskeho piliera v rámci Severoatlantickej aliancie,“ povedal Pellegrini po prezidentskom summite Slavkovského formátu v Slavkove pri Brne.

Treba si podľa neho priznať, že aktuálny stav armád jednotlivých európskych krajín Severoatlantickej aliancie nedokáže garantovať plnú bezpečnosť. Potrebné je pestovať korektné vzťahy s novou americkou administratívou a reagovať možno menej panicky na každú myšlienku, ktorá prichádza zo Spojených štátov. Európa musí podľa slovenského prezidenta nájsť spoločný recept na riešenie všetkých výziev, pred ktorými stojí, a nejde len o trvalý mier pre Ukrajinu.

Prezident Pellegrini chápe požiadavku predsedu vlády Roberta Fica, aby sa do záverov nadchádzajúceho summitu Európskej únie dostala požiadavka, aby Ukrajina umožnila tranzit plynu do Európy.

Predseda vlády odchádza podľa neho na summit za situácie, kedy Zelenský oznámil, že od 1. januára neumožní pokračovať v tranzite akéhokoľvek plynu cez územie Ukrajiny smerom na Slovensko, pričom Slovensko reverzným tokom zásobuje Ukrajinu plynom a pomáha aj elektrickou energiou. „

Ak teda má Európska únia, vrátane Slovenska, Ukrajine neustále pomáhať, aj Ukrajina môže urobiť gesto a umožniť tranzit plynu z východnej časti sveta, aby sme ho mali dostatok a aby sme dokázali znížiť jeho ceny,“ povedal Pellegrini s tým, že ide o národnoštátne záujmy Slovenska. (SITA)

Šéf kancelárie Zelenského hovoril o mieri s bezpečnostným poradcom Trumpa, dohodli sa na stretnutí oboch tímov.

"Diskutovali sme o ďalších krokoch na ceste k spravodlivému a trvalému mieru. Vymenili sme si aj názory na bezpečnostné otázky a zbližovanie postojov v rámci bilaterálnych vzťahov medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, "napísal Andrij Jermak. "Naplánovali stretnutie našich tímov v blízkej budúcnosti, aby sme v tejto dôležitej práci pokračovali," dodal.

Waltz dnes vyhlásil, že možnosť obnovenia vojenskej pomoci Ukrajine existuje. "Ak sa nám podarí posunúť sa k týmto rokovaniam a zaviesť nejaké opatrenia na budovanie dôvery, potom sa prezident bude zrušením tejto pauzy (v dodávkach pomoci Ukrajine) dôkladne zaoberať," uviedol.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že vývoj ide pozitívnym smerom. Biely dom potom uviedol, že prehodnocuje rozhodnutie o pozastavení financovania pre Ukrajinu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová rozhovor potvrdila a poznamenala tiež, že pokračujú diskusie medzi oboma štátmi o dohode o ukrajinských nerastných surovinách. (ČTK)

Postoje Francúzska aj iných krajín podporujú pokračovanie vojny, vyhlásil Orbán pred stretnutím s Macronom.

Podľa servera hirado.hu to vyplýva z premiérovho vyjadrenia počas letu do francúzskeho hlavného mesta, kde sa má večer stretnúť s prezidentom Emmanuelom Macronom.

Maďarský premiér pripomenul, že v postoji Američanov došlo k zásadnej zmene. Predtým podľa neho podporovali vojnu, ale teraz sa postavili na stranu mieru.

"Bolo by dôležité pochopiť, prečo si zástancovia vojny myslia, že víťazstvo sa dá dosiahnuť, ak Ukrajina napriek americkej podpore nedokázala za tri roky vyhrať nad Ruskom. Teraz, keď už Američania nie sú na strane vojny, tábor podporovateľov vojny sa stal oveľa slabším. Na toto by som rád dostal odpoveď," povedal Orbán.

"Uprostred veľkej neistoty, keď náš svet čelí najväčším výzvam, sa k vám prihovorím dnes večer o 20.00 h," povedal Macron na platforme X.

Emmanuel Macron
@EmmanuelMacron

Mes chers compatriotes,

Dans ce moment de grande incertitude, où le monde est confronté à ses plus grands défis, je m’adresserai à vous ce soir à 20h.

5.3.2025 o 7:32 · archivované: 5.3.2025 o 18:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podľa servera telex.hu prejav prezidenta bude pol hodiny predtým, ako Macron prijme Orbána v Elyzejskom paláci. Maďarský premiér príde na pracovnú večeru o 20.30 h, spoločnú tlačovú konferenciu podľa telex.hu nepripravujú. (TASR)

Česká vláda rozhodla o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu o 0,2 percenta HDP ročne až do roku 2030.

Vtedy by mali dosiahnuť tri percentá HDP. Po rokovaní kabinetu to oznámil premiér ČR Petr Fiala.

Fiala očakáva, že obranný rozpočet ČR sa v súlade s plánom v roku 2026 zvýši na 2,2 percenta HDP. Zároveň je podľa neho možné, že sa členské štáty NATO dohodnú na ešte ambicióznejšom zvýšení výdavkov na obranu. Trump požaduje vynakladať až päť percent HDP.

"Je to nevyhnutné minimum," povedal český premiér s odkazom na cieľ vynaložiť na obranu v roku 2030 tri percentá hrubého domáceho produktu. Zvyšovanie je podľa jeho slov minimálne nutné a aj dôležité vzhľadom na zložitú medzinárodnú situáciu aj vojnu na Ukrajine. Chce to však zrealizovať spôsobom, aby z toho mala krajina prospech nielen z hľadiska bezpečnosti, ale celého hospodárstva.

"Kto hovorí, že Rusko nás neohrozuje, nehovorí pravdu," dodal Fiala po rokovaní vlády. Pripomenul, že spojenci zo Spojených štátov jasne hovoria Európe, že sa musí viac starať o svoju bezpečnosť. "Sloboda nie je zadarmo," skonštatovala ministerka obrany Jana Černochová.

Vládou schválený plán sa "objaví sa v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý sa dostane do Poslaneckej snemovne najneskôr do 30. septembra", citovala český portál ministra financií Zbyňka Stanjuru.

Premiér tento krok avizoval už nedávno v mimoriadnom prejave, v ktorom okrem iného hovoril o tom, že medzinárodný poriadok prechádza najväčšou zmenou od pádu komunizmu a ČR by sa z toho mala pokúsiť vyťažiť maximum. (TASR, Idnes.cz)

Zelenskyj sa rozhodol, že Ukrajina sa bude brániť, a nemohol vedieť, že to bude začiatkom nenávisti. Píše Michal Havran. (SME)

Medzinárodná koalícia pre bezpilotné lietadlá pre Ukrajinu za posledný rok získala 176 miliónov eur.

Koalícia, ktorú založili Lotyšsko a Ukrajina, počas svojej existencie už mohla investovať viac ako dve miliardy eur, oznámila tlačová služba ukrajinského ministerstva obrany.

Financie sa používajú na nákup bezpilotných lietadiel a podporu inovatívneho vývoja, ktorý môže poskytnúť ukrajinským silám výhodu na bojisku.

V rámci fondu sa už uskutočnili dva medzinárodné tendre. Prvý identifikoval päť dodávateľov FPV dronov, ktorí do šiestich mesiacov dodajú na Ukrajinu 30-tisíc strojov.

Druhý tender sa zameral na pokročilé FPV drony a záchytné drony. Po prvý raz sa do tendra mohli zapojiť ukrajinské firmy a vybrali takmer 20 domácich výrobcov.

Okrem obstarávania koalícia vytvára infraštruktúru na testovanie nových dronov. V Lotyšsku vzniklo testovacie miesto pre drony, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou iniciatívy.

V súčasnosti je koalícia koordinovaná Lotyšskom a Spojeným kráľovstvom a zahŕňa ďalších 15 krajín: Austráliu, Česko, Dánsko, Francúzsko, Estónsko, Taliansko, Nový Zéland, Kanadu, Litvu, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Nemecko a Švédsko. (Ukrajinská pravda)

Cesta Macrona so Zelenským a Starmerom do Washingtonu nie je plánovaná, oznámil Elyzejský palác.

Predtým túto možnosť spomenula hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová, ktorá neuviedla presný dátum, ale dodala, že je plánovaná v krátkodobom horizonte, čo však prezidentská kancelária teraz poprela.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu večer prednesie televízny prejav k občanom. AFP pripomína, že pôjde o jeho prvý príhovor, odkedy americký prezident Donald Trump začal intenzívne presadzovať svoju zahraničnú politiku, predovšetkým v súvislosti s vojnou rozpútanou Ruskom voči Ukrajine.

Po ostrej výmene názorov medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vanceom a Zelenským Spojené štáty pozastavili vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

V reakcii na to Primasová po rokovaní francúzskej vlády uviedla, že Francúzsko je "pripravené zintenzívniť svoju podporu Ukrajine" a je na to odhodlané viac ako kedykoľvek doteraz. (TASR)

Pozastavenie spravodajských informácií Ukrajine potvrdil aj John Ratcliffe, šéf Ústrednej spravodajskej služby CIA.

Naznačil súčasne, že po najnovších snahách ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o zmierenie s americkou administratívou by Washington mohol vojenskú i spravodajskú podporu čoskoro obnoviť.

"A myslím si, že budeme spolupracovať s Ukrajinou, aby sme potlačili tamojšiu agresiu a vytvorili lepšie podmienky pre napredovanie mierových rokovaní," uviedol Ratcliffe v rozhovore pre stanicu Fox Business.

Podľa agentúry Reuters bezprostredne nie je jasné, do akej miery sa výmena spravodajských informácií pozastavila. Jeden z jej zdrojov povedal, že obmedzenie je len "čiastočné", podrobnejšie informácie však neposkytol. (TASR)

Na Ukrajine je možné dosiahnuť trvalý mier, ak budú Európa a USA spolupracovať, povedal Zelenskyj kancelárovi Scholzovi.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to v utorok po telefonickom rozhovore napísal na sociálnej sieti X.

"Všetci chceme pre našich ľudí bezpečnú budúcnosť. Nie dočasné prímerie, ale ukončenie vojny raz a navždy. S naším koordinovaným úsilím a vedením USA je to úplne dosiahnuteľné," uviedol Zelenskyj, ktorý konverzáciu s Olafom Scholzom označil za úprimnú.

Scholz podľa hovorcu nemeckej vlády privítal Zelenského ochotu rokovať o mierovom riešení vojny na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko.

Zhodli sa, že pri dosahovaní skorého prímeria a trvalého mieru je dôležitá vedúca úloha amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ukrajinský líder už v utorok naznačil, že je pripravený urýchlene pracovať na ukončení vojny, pričom prvými etapami by mohlo byť prepustenie zajatcov a prímerie vo vzduchu, na mori a zastavenie útokov na civilnú energetickú infraštruktúru.

Končiaci nemecký kancelár v rozhovore so Zelenským zopakoval, že Nemecko je naďalej a neochvejne solidárne s Ukrajinou, a prisľúbil podporovať napadnutú krajinu "tak dlho, kým sa nedosiahne spravodlivý, komplexný a trvalý mier" v úzkej koordinácii s európskymi a medzinárodnými partnermi.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with @Bundeskanzler Olaf Scholz to have an honest conversation about various issues and our vision for the future security architecture.

We rely on Europe’s unity around Ukraine and are working toward it. We all want a safe future for our people. Not a temporary… https://t.co/4aVnkjoeL9 https://t.co/KN82khilgF

5.3.2025 o 14:11 · archivované: 5.3.2025 o 15:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zvážime obnovenie vojenskej pomoci Ukrajine, ak nastane pokrok v mierových rozhovoroch, povedal Trumpov poradca.

"Myslím si, že ak dosiahneme určitý stupeň dôvery, potom sa prezident dôkladne pozrie na to, čo sa dá s vojenskou pomocou pre Ukrajinu urobiť," povedal Mike Waltz, poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

Mike Waltz potvrdil, že USA „urobili krok späť a preverujú všetky aspekty svojho spravodajského vzťahu s Ukrajinou." Doplnil, že USA sa pracuje na posunutí rokovaní o nerastných surovinách a potenciálnej mierovej dohode s Ruskom. "Myslím si, že vo veľmi krátkom čase zaznamenáme pokrok," povedal.

Americký prezident Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc a údajne aj zdieľanie spravodajských informácií po verejnej hádke s prezidentom Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni.

Zelenskyj označil hádku za „poľutovaniahodnú“ a opätovne potvrdil svoj záväzok pracovať na mieri pod Trumpovým „silným vedením“.

Waltz označil toto vyhlásenie za „dobrý, pozitívny prvý krok“ a dodal, že úradníci vedú rozhovory o konkrétnom dátume, mieste a tíme pre rokovania.

Ukrajina opakovane zdôraznila, že bezpečnostné záruky, ktoré zabránia Rusku v neskoršom obnovení agresie, sú nevyhnutnou podmienkou akýchkoľvek mierových rozhovorov.

Trumpova administratíva tvrdí, že práve ponúkaná dohoda o nerastoch je bezpečnostným záväzkom. (Kyiv Independent)

Volodymyr Zelenskyj pochopil, ako treba s Donaldom Trumpom rokovať. Stačiť mu to však rozhodne nemusí. (hn.cz)

Brita, bojujúceho za Ukrajinu, ktorého v novembri zadržali ruské orgány v Kurskej oblasti, odsúdili na 19 rokov väzenia.

Tlačové oddelenie súdu v meste Kursk uviedlo, že 22-ročný James Scott Rhys Anderson bol uznaný vinným z "teroristických činov" a v čase svojho zadržania pôsobil ako žoldnier v službách ukrajinskej armády.

Vyšetrovatelia uviedli, že nelegálne prekročil hranice do Ruska, spôsobil tam značné škody na majetku a destabilizoval činnosť úradov.

Neverejné pojednávanie s Andersonom trvalo tri dni. Súd zverejnil videozáznam, na ktorom ho privádzajú na súd v putách a na sebe má zimnú čiapku a bundu, ktorá vyzerá ako väzenská uniforma.

Po tom, ako mu preložili rozsudok, mlčky prikyvoval. Proti rozsudku sa môže odvolať.

Anderson pochádza z anglického mesta Banbury neďaleko Oxfordu. Vo videách, ktoré nakrútili ruskí predstavitelia po jeho zadržaní uviedol, že po prepustení z britskej armády odišiel bojovať za ukrajinskú medzinárodnú légiu.

AFP pripomína, že Rusko zvyčajne považuje cudzincov bojujúcich na Ukrajine za žoldnierov a nie za vojnových zajatcov, na ktorých sa vzťahuje ochrana podľa Ženevských dohovorov. Následne ich trestne stíha.

Súd uviedol, že Anderson vinu priznal. Pre ruské noviny Izvestija v minulosti Brit povedal, že dostával za službu v légii 400 dolárov mesačne a v čase bojových operácií asi 60 dolárov denne.

V roku 2022 súd na okupovaných ukrajinských územiach odsúdil dvoch Britov za rovnaký čin. Neskôr boli prepustení v rámci výmeny väzňov.

The Times and The Sunday Times
@thetimes

A British man who was captured by Russian troops while fighting for Ukraine has been sentenced to 19 years in prison.

James Scott Rhys Anderson, 22, was captured by Putin’s forces in November ⬇️

https://t.co/wufpdjP3pp

Briton fighting for Ukraine sentenced to 19 years in Russian jail

James Scott Rhys Anderson, 22, was captured by Putin’s forces in November

5.3.2025 o 13:46 · archivované: 5.3.2025 o 14:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA prerušili zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, napísal Financial Times.

Denník sa odvoláva na činiteľov oboznámených so záležitosťou.

Krok Washingtonu by mohol vážne obmedziť schopnosť Kyjeva cieliť na ruskú armádu, zatiaľ čo sa už tri roky bráni agresii Ruska.

Financial Times
@FT

FT Exclusive: The US has cut off intelligence-sharing with Kyiv in a move that could seriously hamper the Ukrainian military’s ability to target Russian forces https://t.co/IX0eou9Lfo https://t.co/s0SXQgxfNn

5.3.2025 o 13:09 · archivované: 5.3.2025 o 13:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Kremeľ označil Zelenského vyhlásenie o pripravenosti na mierové rozhovory s Ruskom za všeobecne pozitívne.

Ukrajinský líder v utorok oznámil, že je "pripravený zasadnúť k rokovaciemu stolu čo najskôr, aby sa priblížili k trvalému mieru". Podľa hovorcu Kremľa Dmitriho Peskova je "tento prístup všeobecne pozitívny".

Americký prezident Donald Trump počas utorkového vystúpenia v Kongrese uviedol, že od Zelenského dostal list a je pripravený na mierové rokovania.

Kremeľ opakovane vyjadril pochybnosti o tom, či bude so Zelenským rokovať. Peskov v stredu uviedol, že ukrajinský prezidentský dekrét z roku 2022 bráni Zelenskému priamo vyjednávať s Putinom.

Ukrajinský líder odvtedy niekoľkokrát povedal, že je ochotný stretnúť sa s ruským prezidentom. (TASR)

Andrej Danko verí, že Robert Fico zablokuje v Bruseli akúkoľvek vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

"Urobíme všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajine, ale nechceme podporovať vojnu," povedal predseda SNS na tlačovej konferencii s tým, že iba garancia toku ruského plynu cez Ukrajinu by nemakla stačiť a Fico by mal vetovať chystanú finančnú pomoc Ukrajine.

Danko ďalej vyhlásil, že plne podporuje Rudolfa Huliaka na poste ministra športu a cestovného ruchu. (SME)

Ruské úrady dokončili vydávanie ruských pasov pre Ukrajincov žijúcich na obsadených územiach, oznámil Putin.

Podľa ukrajinských predstaviteľov je vydávanie ruských pasov nelegálne a zámerom Ruska je zbaviť tieto oblasti ukrajinskej identity.

Ruský minister vnútra Vladimir Kolokolcev ozrejmil, že celkovo úrady vydali 3,5 milióna pasov.

"V minulom roku bolo prakticky úplne ukončené vydávanie pasov pre obyvateľov žijúcich v oslobodených oblastiach Luhanskej a Doneckej republiky, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti," povedal Putin na stretnutí predstaviteľov ministerstva vnútra v Moskve.

Putin územia označili ako "oslobodené", hoci Rusko tieto ukrajinské regióny ilegálne anektovalo po zmanipulovanom referende v roku 2022 a dodnes ich plne nekontroluje.

Reuters pripomína, že od začiatku celoplošnej ofenzívy vo februári 2022 Moskva tlačí na Ukrajincov na okupovanom juhu a východe krajiny, aby sa stali ruskými občanmi.

Ak to odmietajú, sú vystavení viacerým komplikáciám. Ich voľný pohyb a prístup k základným službám ako zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie sú výrazne obmedzené. Ukrajinci, ktorí si nezabezpečia ruský pas, sú klasifikovaní ako cudzinci.

Rozdávanie ruských pasov na okupovaných ukrajinských územiach sa začalo už pred inváziou v Doneckej a Luhanskej republike, ktoré vtedy ovládali proruskí povstalci.

Kyjev označil tento proces za "nezákonný" a za "hrubé porušenie suverenity Ukrajiny." Odsúdili ho aj západné štáty a ľudskoprávne skupiny. Európska únia Ruskom vydané pasy neakceptuje. (TASR)

Kremeľ potvrdil, že budúce rokovania medzi Ruskom a USA budú zahŕňať aj diskusie o iránskom jadrovom programe.

Témy Teheránu sa "dotkli" už v rámci prvého kola americko-ruských rozhovorov minulý mesiac, ozrejmil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Rusko súhlasilo, že bude pomáhať administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa pri komunikácii s Iránom v rôznych oblastiach vrátane jadrového programu či podpory Iránu pre miestnych protiamerických agentov, uviedla v utorok agentúra Bloomberg.

Kremeľ túto informáciu nepotvrdil, no dal jasne najavo, že sa krajiny budú Iránu venovať, píše Reuters. "Iránske jadrové záležitosti by sa mali riešiť výhradne mierovými, politickými a diplomatickými prostriedkami," vyjadril pozíciu Ruska hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Veríme, že to má potenciál, pretože Irán je náš spojenec, náš partner a krajina, s ktorou rozvíjame komplexné, vzájomne výhodné vzťahy založené na rešpekte. Rusko je pripravené urobiť pre to všetko a Spojené štáty si to uvedomujú," ozrejmil hovorca.

Trump minulý mesiac podpísal dekrét obnovujúci tvrdú politiku Spojených štátov proti Iránu s cieľom zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní a zastaviť export ropy. Irán takýto zámer popiera, pripomína Reuters. (TASR)

Emmanuel Macron uvažuje o návšteve Washingtonu spoločne s Volodymyrom Zelenským a Keirom Starmerom.

Uviedla to hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová.

Bol by to ďalší krok v rámci zrýchlenia diplomatického úsilia o ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine.

„Uvažuje sa o tom, že by prezident Macron mohol ísť opäť do Washingtonu s prezidentom Zelenským a s jeho anglickým partnerom," povedala Primasová novinárom po zasadnutí francúzskeho kabinetu.

Macron v utorok ocenil ochotu Zelenského „znovu nadviazať dialóg“ s Trumpom, uviedol Elyzejský palác. Macron, ktorý bol v ostatných dňoch v pravidelnom kontakte s Trumpom aj Zelenským, „zopakoval odhodlanie Francúzska spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami na realizácii pevného a trvalého mieru na Ukrajine", dodal úrad francúzskej hlavy štátu. (SITA)

Európska investičná banka plánuje zrušiť súčasné limity na financovanie obranných projektov.

Rozšíri doterajší rozsah pre oprávnené projekty, hoci zákaz financovania zbraní a munície zostane naďalej.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy (Rearm Europe), podľa ktorého by sa na obranu v EÚ mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur.

Plán Rearm Europe je postavený na piatich pilieroch a jedným z nich majú byť príspevky Európskej investičnej banky (EIB), ktoré majú zohrávať rozhodujúcu úlohu cez Akčný plán pre bezpečnosť a obranu skupiny EIB.

Šéfka EIB Nadia Calvinová v liste adresovanom lídrom členských krajín EÚ, ktorí vo štvrtok zavítajú do Bruselu na mimoriadny samit o obrane, uviedla, že opatrenia EIB sú súčasťou širších krokov EÚ na zvýšenie financovania sektoru obrany.

"Na marcovom zasadnutí predstavenstva EIB máme v úmysle navrhnúť ďalšiu úpravu kritérií oprávnenosti, aby sme zabezpečili, že vylúčené činnosti budú presnejšie definované a čo možno najviac obmedzené. Tiež máme v úmysle navrhnúť revíziu nášho operačného rámca s ambicióznou finančnou a kapitálovou alokáciou, ktorá sa bude každoročne spresňovať. To EIB umožní zvýšiť objem dostupného financovania na uspokojenie potrieb a zároveň chrániť svoju finančnú pozíciu a efektívne financovanie ďalších strategických priorít EÚ," vysvetlila Calvinová v liste, ktorý má Reuters k dispozícii.

EIB, s celkovou súvahou vo výške 600 miliárd eur, pôvodne v roku 2025 plánovala zdvojnásobiť financovanie obranných projektov na dve miliardy eur, pričom do roku 2027 malo ísť o sumu do maximálne ôsmich miliárd eur.

S novým prístupom však EIB bude môcť poskytovať úvery na dôležité strategické projekty, ako je ochrana pozemných hraníc, vojenská mobilita, kritická infraštruktúra, odmínovacie a dekontaminačné operácie, aktivity súvisiace s vesmírom, kybernetická bezpečnosť, technológie proti rušeniu, vojenské zariadenia a vybavenie, drony, biologické nebezpečenstvo, ochrana infraštruktúry na morskom dne, kritické suroviny a výskum.

Podľa predstaviteľov EÚ zmena financovania umožní, aby sa obrana a bezpečnosť stali súčasťou hlavných cieľov verejnej politiky EIB, spolu s kohéziou a udržateľnosťou.

V praxi to znamená, že EIB bude môcť financovať nákup helikoptér, budovanie kasární, radary a ďalšie veci, ktoré nemajú pravdepodobné civilné využitie, avšak spoločná banka krajín EÚ ani naďalej nebude požičiavať na zbrane a muníciu. (TASR)

Občianska zbierka Munícia pre Ukrajinu vyzbierala od darcov vyše päť miliónov eur.

Za posledné dva mesiace sa podarilo vyzbierať chýbajúcich 300-tisíc eur, čo umožní nákup ďalšieho balíka munície pre obranu Ukrajiny, uviedla na sociálnej sieti iniciatíva Mier Ukrajine.

Ďakujeme všetkým darcom, partnerom a podporovateľom, ktorí ukázali, že Slovensko patrí do Európy a rozumie, že bezpečnosť Ukrajiny, Slovenska a celej Európy sú prepojené, nepísala iniciatíva.

Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ je v rozpore s našimi záujmami. tvrdí minister Drucker.

Na zablokovanie tranzitu plynu zo strany Ukrajiny nie je podľa Druckera žiadny dôvod.

„Zablokovanie tranzitu ruského plynu je v rozpore s našimi záujmami. Nie je na to vôbec dôvod. Rusko svoje peniaze za plyn dostane tak či tak. Je to zbytočné poškodzovanie aj Európy. A v tomto som na strane aj vlády. Myslím si, že máme urobiť všetko preto, aby sme dostali plyn, ktorý máme zazmluvnený, za ktorý musíme platiť,“ povedal pred stredajším rokovaním vlády minister školstva Drucker.

Podľa ministra je zbytočné, ak v dôsledku zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu dôjde k výraznému zvýšeniu cien energií.

„Pretože platíme dvakrát. Platíme pomoc (pre Ukrajincov-poz. red.) a zároveň sa nám to pretaví aj do vysokých cien energií. Sme závislí, nielen Slovensko ale aj Európa, od cien energií. Keď porovnáte ceny energií u nás a v Amerike, tak naozaj sme nekonkurencieschopní. Z čoho potom chceme pomáhať?,“ konštatoval Drucker. (SITA)

Ruská invázia na Ukrajinu predstavovala aj v roku 2024 najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť novinárov v Európe.

Uvádza sa to vo výročnej správe partnerských organizácií Platformy Rady Európy pre bezpečnosť novinárov, informoval hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez.

Správa upozorňuje na riziká spojené s dezinformáciami vrátane tých, ktoré sú vytvorené prostredníctvom umelej inteligencie a štátnej propagandy.

Platforma Rady Európy vyzýva vlády členských štátov, aby v záujme slobody tlače zavádzali potrebné reformy a usilovali sa o transparentnosť a ochranu novinárov voči zastrašovaniu či iným hrozbám.

Platforma upozornila na 266 konkrétnych prípadov fyzických útokov, zastrašovania či zadržiavania novinárov v roku 2024. Bolo to o niečo menej než v roku 2023 (285), ale výrazne viac než pred pandémiou ochorenia COVID-19.

Najviac takýchto prípadov sa týkalo Ukrajiny (40) a z nich väčšina území okupovaných ruskými vojskami (32). Nasledovalo Turecko (28), Srbsko (20) a Gruzínsko (18).

Rady Európy upozornila na medziročne trojnásobný nárast prípadov v Gruzínsku, podľa nej sa to týkalo najmä útokov na novinárov počas proeurópskych protestov.

Ku koncu roka 2024 bolo zadržiavaných v Európe celkovo 159 novinárov: najviac v Bielorusku (44), potom v Azerbajdžane (30), v Rusku (29), ďalších 28 na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, 27 v Turecku a jeden v Gruzínsku.

V kapitole o Slovensku si správa všíma legislatívne a rozpočtové zmeny týkajúce sa verejnoprávneho vysielateľa RTVS, ktorého vlani nahradila Slovenská televízia a rozhlas (STVR).

Píše aj o sporoch vládnych predstaviteľov s novinármi a o tom, že počas uplynulého roka často odmietali odpovedať na otázky veľkých médií a, naopak, poskytovali vyjadrenia takzvaným alternatívnym médiám.

Platforma Rady Európy vyslovila obavu, že tento prístup bráni novinárom v ich práci, podkopáva právo verejnosti na informácie a obmedzuje možnosti občanov pri vyvodzovaní zodpovednosti voči vláde za jej politiku.

"Napriek týmto pretrvávajúcim výzvam má Slovensko naďalej silný a odolný sektor nezávislých médií," poznamenáva v správe platforma. (TASR)

Pri ruských útokoch zomreli dvaja ukrajinskí civilisti a zranili sa najmenej ďalší siedmi, informovali regionálne úrady.

Ruská armáda podľa ukrajinských vzdušných síl odpálila v noci 181 bezpilotných lietadiel z ruských miest Oriol, Kursk, Brjansk, Millerovo, Primorsk-Achtarsk a z mysu Čauda na Kryme.

Rusko údajne odpálilo aj tri balistické rakety Iskander M/KN-23 z Voronežskej oblasti a protilietadlovú riadenú strelu S-300 z Kurskej oblasti.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 115 bezpilotných lietadiel nad desiatimi oblasťami. Ďalších 55 dronov zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody, uvádza sa vo vyhlásení.

Drony, ktoré zmiznú z radarov pred dosiahnutím svojich cieľov, sú často návnady, ktoré Rusko vypúšťa popri skutočných dronoch, v snahe preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu.

V Chersonskej oblasti sa Rusko za posledný deň zameralo na 29 osád vrátane regionálneho centra Cherson. V dôsledku útokov zahynul jeden človek a šesť ďalších bolo zranených, informoval gubernátor Oleksandr Prokudin.

Ruské sily zaútočili podľa gubernátora Oleha Kipera na Odeskú oblasť aj Odesu pomocou dronov a balistických rakiet.

Počas útoku sa Rusko zameralo na kritickú infraštruktúru v Odese, čo spôsobilo výpadky dodávok elektriny, vody a tepla v meste. Ruský úder proti dedine Lymanka na predmestí Odesy zabil podľa vyhlásenia 77-ročného muža.

Ruské letecké útoky sa v noci nadnes zamerali aj na energetické zariadenie najväčšej ukrajinskej súkromnej energetickej spoločnosti DTEK v Odeskej oblasti, oznámila spoločnosť. Išlo o štvrtý ruský útok na elektrickú sieť v oblasti za dva týždne.

V Doneckej oblasti ruský útok zranil civilistu v meste Pokrovsk, informoval gubernátor Vadym Filaškin.

V Charkovskej oblasti ruské sily zaútočili kĺzavou bombou na dedinu Kozacha Lopan, pričom podľa gubernátora Oleha Syniehubova hlásili zranenie 41-ročného muža. (Kyiv Independent)

Bielorusko by mohlo hostiť mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou za účasti USA, povedal Alexander Lukašenko.

"Povedzte (americkému prezidentovi Donaldovi) Trumpovi, že ho tu očakávam spolu so (šéfom Kremľa Vladimirom Putinom) a (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským," vyhlásil bieloruský prezident Lukašenko vo videorozhovore s americkým blogerom Mariom Nawfallom, o ktorom informovala bieloruská tlačová agentúra Belta.

"Sadneme si a v pokoji sa dohodneme. Pokiaľ sa chcete dohodnúť," pokračoval 70-ročný Lukašenko. "Bieloruskú hranicu delí od Kyjeva len 200 kilometrov. Polhodina lietadlom. Príďte," skonštatoval Lukašenko. Jeho rozhovor sa nahrával 27. februára.

Bieloruský prezident ocenil Trumpovu snahu rokovať s Ruskom a ukončiť konflikt, ktorý trvá už tri roky. "Trump je dobrý chlap, veľa o tom hovorí a už niečo aj urobil pre ukončenie vojny na Ukrajine a na Blízkom východe," tvrdí Lukašenko. "Zdá sa mi, že jeho jediná politika je politika zameraná na ukončenie vojny. Je to geniálna myšlienka," vyhlásil bieloruský líder.

Lukašenko je blízkym spojencom Putina a na jeho krajinu sa vzťahujú sankcie USA a Európy za podporu ruskej invázie na Ukrajine a za vládne zásahy proti opozícii, píše AFP. (TASR)

Trumpovym cieľom je ukončenie vojny na Ukrajine, tvrdí poľský prezident Andrzej Duda.

Zdôraznil, že o tom hovoril s Trumpom pred týždňom a verí, že jeho stratégia smeruje k tomu, aby si Ukrajina a Rusko sadli k rokovaciemu stolu. 

Duda v rozhovore povedal, že Trump sa na medzinárodné vzťahy pozerá z obchodného hľadiska a podobný prístup by mal zaujať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky. "Povedal som mu: Volodymyr, ty si tiež prišiel do politiky z biznisu, tak sa s ním rozprávaj biznisovo a snaž sa nájsť podmienky, na ktorých obe strany môžu získať," uviedol poľský prezident.

Zároveň vyzval na trpezlivosť, pričom pripomenul, že doteraz žiadny svetový líder, vrátane amerického prezidenta Joea Bidena, nebol schopný vojnu ukončiť. Podľa Dudu ide zo strany Trumpa o veľmi ostrú hru a taktiku smerujúcu k rokovaniam.

Poľský prezident sa vyjadril aj k postaveniu Poľska v medzinárodných vzťahoch. Zdôraznil, že Trump Poľsko označuje za zodpovedného spojenca a ocenil doterajšie poľské kroky v oblasti bezpečnosti. "Ukazujeme, že svoju bezpečnosť berieme vážne, a preto sme pre Trumpa príkladom krajiny, ktorá koná zodpovedne," dodal Duda. Americký prezident Poľsko vyzdvihol na piatkovom rokovaní s prezidentom Zelenskym v Oválnej pracovni.

Podľa Dudu zatiaľ nevedno, akú hru sa Trump rozhodol hrať s Putinom, keďže žiadne potvrdené informácie o ich rokovaniach neexistujú. "Ak má niekto lepší plán na ukončenie vojny, nech ho predstaví," uzavrel poľský prezident. Doplnil, že mier bude možný len vtedy, ak strany konfliktu začnú rokovania. (TASR)

USA napriek pozastaveniu vojenskej pomoci ďalej pokračujú v poskytovaní spravodajskej podpory Ukrajine.

Pre washingtonského spravodajcu poľskej agentúry PAP to uviedol zdroj z Pentagonu, informuje varšavský spravodajca TASR.

Zdroj potvrdil, že USA nezastavili výmenu spravodajských informácií, poskytovanie satelitných snímok ani prístup k satelitnému komunikačnému systému Starlink. Zdôraznil, že pozastavenie tejto formy podpory by malo okamžitý a vážny dopad na ukrajinské ozbrojené sily na fronte.

Nedávne rozhodnutie o zastavení vojenskej pomoci sa však týka veľkého množstva vybavenia. Do pondelka boli možné dodávky zbraní v rámci predchádzajúcich balíkov schválených jeho predchodcom Joeom Bidenom a nový balík vojenskej pomoci prezident Donald Trump doteraz neschválil.

V decembri a januári Bidenova administratíva oznámila dva balíky vojenskej techniky v celkovej hodnote 1,75 miliardy dolárov z amerických zásob a v rámci programu Ukraine Security Assistance Initiative (USAI) nákup ďalšieho vybavenia za 1,25 miliardy dolárov. Doteraz bola dodaná približne tretina zbraní z týchto balíkov a zásielky by prebiehali ešte niekoľko mesiacov, ak by prezident Tump vojenskú pomoc nezastavil.

Nie je zatiaľ jasné, či pauza v dodávkach ovplyvní aj program USAI, ktorý je kľúčový pre zabezpečenie munície pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. V minulosti americká administratíva využila právne mechanizmy na úpravu priorít dodávok, napríklad v prípade prednostného doručenia rakiet Patriot na úkor iných objednávok.

Poľský premiér Donald Tusk v utorok informoval, že správy z poľských logistických uzlov na východnej hranici potvrdzujú, že americká pomoc na Ukrajinu cez ne už prestala prúdiť. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda podľa Kyjeva 880 660 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl s tým, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 250 vojakov, jeden tank, šesť bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 108 dronov, 23 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 256 tankov, 21 304 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 512 vozidiel a autocisterien, 24 087 delostreleckých systémov, 1 306 odpaľovacích raketových systémov, 1 094 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 27 849 dronov, 3 085 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 769 kusov špeciálnej techniky.

Trumpov nominant v NATO prisľúbil posilnenie aliancie. Prezident podľa neho ostáva aliancii pevne oddaný.

"Ak budem v poste potvrdený, budem neúnavne pracovať na posilnení aliancie, zaistení bezpečnosti Američanov a udržiavaní úlohy nášho národa ako majáku slobody a voľnosti," vyhlásil Matthew Whitaker.

"Prezident Trump sa vyjadril jasne. Spojené štáty zostávajú naďalej verné NATO a mieru skrz silu," dodal.

Whitaker je 55-ročný právnik, ktorý počas prvého Trumpovho prezidentského obdobia pracoval pre ministerstvo spravodlivosti. Na prelome rokov 2018 a 2019 bol zastupujúcim generálnym prokurátorom USA.

So zahraničnou politikou má iba minimum skúseností, predpokladá sa však, že bude do úradu potvrdený, pretože republikáni majú v Senáte väčšinu.

Matthew Whitaker. (zdroj: TASR/AP)

Whitakerove vyhlásenia prišli v čase zvýšeného napätia vyvolaného Trumpovým príklonom k Rusku, ktorý nastal po jeho opätovnom nástupe do funkcie amerického prezidenta koncom januára, čím šokoval svojich tradičných európskych spojencov.

Trump zároveň žiadal, aby európski členovia aliancie zvýšili výdavky na obranu z pôvodných dvoch percent na päť, pretože mnohí z nich tento závätok nedodržiavajú a USA financujú takmer dve tretiny rozpočtu NATO.

Whitaker prisľúbil, že v prípade svojho potvrdenia v úrade do 30 dní navštívi všetky členské krajiny NATO, aby s nimi prebral Trumpovu požiadavku zvýšiť výdavky na obranu na 5 percent HDP, hoci ani investície Spojených štátov do obrany nedosahujú túto úroveň, píše Reuters. (TASR)

Rusko a USA sa zatiaľ nedohodli na termíne ďalších rokovaní, povedal novinárom poradca ruského prezidenta.

Okrem toho potvrdil, že americká strana zatiaľ nepredstavila, koho nominuje na post zvláštneho vyjednávača pre urovnanie vojny na Ukrajine.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj ústretovými vyjadreniami a krokmi voči Moskve, s ktorou chce obnoviť vzťahy.

Prvým impulzom sa 12. februára stal telefonát Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne sa uskutočnili stretnutia amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii a Turecku.

Delegácie vedené ministrami zahraničných vecí sa na rokovaniach v Rijáde okrem iného dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine a vymenujú svojich zvláštnych vyjednávačov, pričom prvé tak majú spraviť Spojené štáty a následne Rusko.

"Zatiaľ nie," odpovedal Ušakov na otázku, či USA takúto nomináciu už predložili. (TASR)

Trump uviedol, že dostal dôležitý list od Zelenského, v ktorom vyjadril ochotu vrátiť sa k rokovaniam.

Ukrajinský prezident má tiež podľa neho záujem podpísať dohodu o nerastoch.

Signály o ochote rokovať podľa Trumpa prichádzajú aj z Ruska. Americký prezident v tejto súvislosti počas prejavu v Kongrese vyhlásil, že "neúnavne" pracuje na ukončení brutálneho konfliktu.

Zelenskyj podľa Trumpa napísal: "Naozaj si vážime to, koľko toho Amerika urobila pre to, aby pomohla Ukrajine udržať si svoju suverenitu a nezávislosť. Pokiaľ ide o dohodu o nerastných surovinách a bezpečnosti, Ukrajina je pripravená ju podpísať kedykoľvek, keď sa vám to bude hodiť."

Americký prezident poznamenal, že vo vojne každý deň zomierajú tisíce Rusov a Ukrajincov a že chce, aby sa to skončilo. "Chcete, aby to pokračovalo ďalších päť rokov?" pýtal sa americký prezident publika.

Vzápätí Trump skritizoval Európu, pričom vyhlásil, že zaplatila viac za ruskú ropu ako za pomoc Ukrajine.

"Zároveň sme mali vážne rozhovory s Ruskom a dostali sme silné signály, že sú pripravení na mier," uviedol Trump.

V prejave Trump tiež podľa stanice CNN naznačil, že ruského prezidenta Vladimira Putina mohlo k invázii na Ukrajine povzbudiť chaotické stiahnutie Američanov z Afganistanu za vlády Joea Bidena v auguste 2021.

"Keď Putin videl, čo sa stalo, povedal si asi: 'Tak toto je možno moja šanca.' Také zlé to bolo," uviedol Trump.

Rusko pritom už v roku 2014 obsadilo a anektovalo ukrajinský Krym a podporilo separatistov, ktorí sa na východe Ukrajiny postavili Kyjevu. Vo februári 2022 potom ruské vojská na Putinov rozkaz začali rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Donald Trump v prejave v americkom Kongrese. (zdroj: TASR/AP)

V piatok sa očakávalo, že Zelenskyj v Bielom dome podpíše s Trumpom dohodu o ukrajinských nerastoch, ale napokon sa schôdzka v Oválnej pracovni skončila roztržkou medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vanceom a Zelenským pred objektívmi svetových médií. Zelenskyj následne opustil Biely dom predčasne.

V noci na utorok potom Trump nariadil prerušenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine a ukončil tak roky trvajúcu podporu krajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii.

Zelenskyj medzitým urobil niekoľko ústretových krokov a najnovšie napríklad uviedol, že je pripravený pod Trumpovým silným vedením pracovať na dosiahnutí trvalého mieru. Európski politici zase v sérii telefonátov apelovali na obe strany, aby sa znovu pokúsili o dohodu. (ČTK)

Zelenskyj vraj nie je legitímny prezident Ukrajiny. A Churchill bol legitímny premiér Británie? Píše Ivan Kuhn. (SME)