Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj opustil Biely dom predčasne. Nie je pripravený na mier, vyhlásil Trump

Britský premiér Starmer telefonoval s americkým prezidentom Trumpom aj jeho ukrajinským náprotivkom Zelenským.

Telefonoval s nimi po tom, ako sa ich vzájomné stretnutie v Bielom dome skončilo ostrou výmenou názorov. O telefonátoch informovala premiérova hovorkyňa.

Starmer podľa nej zachováva neochvejnú podporu Ukrajine a usiluje sa o nájdenie cesty k trvalému mieru, ktorý bude založený na suverenite a bezpečnosti Ukrajiny.

"Premiér sa teší, že v nedeľu privíta medzinárodných lídrov, vrátane prezidenta Zelenského," uviedla hovorkyňa. Starmer na nedeľu zvolal summit o Ukrajine, na ktorom sa zúčastnia predstavitelia viac ako desiatich európskych krajín, vrátane Česka, Nemecka či Francúzska. (ČTK)

Talianska premiérka Meloniová navrhla rýchle zvolanie summitu medzi USA a európskymi štátmi.

Summit by sa zaoberal aktuálnymi témami, v prvom rade Ukrajinou, uviedla agentúra Reuters.

"Každé rozdelenie Západu nás všetkých oslabuje a vyhovuje tým, ktorí by chceli vidieť úpadok našej civilizácie," poznamenala. (ČTK)

"Armáda stojí za Ukrajinou, za svojím ľuďom, za svojím vrchným veliteľom. V jednote je naša sila," uviedol hlavný veliteľ. (ČTK)

Ukrajinci, nie ste sami, odkázali európski lídri a vyjadrili Zelenskému podporu. Orbán ďakoval Trumpovi. (TASR)

Je zrejmé, že slobodný svet potrebuje nového lídra, vyhlásila po stretnutí Trumpa so Zelenským šéfka diplomacie EÚ.

"Táto výzva je teraz na nás Európanoch," dodala Kaja Kallasová. "Ukrajina je Európa. Stojíme za ňou."

Kaja Kallas
@kajakallas

Ukraine is Europe!
We stand by Ukraine.

We will step up our support to Ukraine so that they can continue to fight back the agressor.

Today, it became clear that the free world needs a new leader. It’s up to us, Europeans, to take this challenge.

28.2.2025 o 21:21 · archivované: 28.2.2025 o 22:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Po stretnutí Trumpa so Zelenským môže byť podľa Ivana Korčoka spokojný jedine Putin.

"Komunikáciu voči lídrovi krajiny, ktorej zabíjajú nevinných, ktorá čelí ruskej agresii a bojuje o prežitie, považujem za ponižujúcu a v rozpore s hodnotami, ktoré USA doteraz presadzovali," uviedol v stanovisku Korčok s tým, že telefonoval s americkým veľvyslancom na Slovensku Gautamom Ramom.

"Pánovi veľvyslancovi som povedal, aby Spojené štáty veľmi dobre zvážili svoje kroky, ktoré legitimizujú ciele prezidenta Putina a budú mať dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu a v konečnom dôsledku aj pre USA."

Stojíme pri Ukrajine viac ako kedykoľvek predtým. Je čas, aby Európa zvýšila svoje úsilie, uviedol český prezident.

Šéf diplomacie Ján Lipavský napísal, že Česko bude vždy stáť za Ukrajinou v obrane proti ruskej agresii.

"Zelenskyj je silný líder suverénnej krajiny. Keby vo Washingtone došlo k podpisu dohody, znamenalo by to veľké výhody aj pre USA. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Ďalšiu kapitolu píše Európa - už v nedeľu na londýnskom summite," odkázal na rokovania o Ukrajine.

Zelenskyj dostal pri stretnutí s Trumpom tvrdú lekciu, uviedol podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.

Bývalý ruský prezident aj premiér podľa agentúr dodal, že teraz je potrebné zastaviť vojenskú podporu Ukrajiny.

"Nevďačné prasa dostalo od majiteľov chlievika poriadnu facku," uviedol Medvedev podľa agentúry Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharová vyhlásila, že považuje za zázrak, že Trump a jeho viceprezident J. D. Vance počas stretnutia Zelenského neudreli. Ukrajinského prezidenta podľa agentúry AFP označila za "odpad".

Bývalý poradca Kremľa Sergej Markov uviedol, že schôdzka v Bielom dome pravdepodobne urýchli koniec Zelenského politickej kariéry. "Mal by čo najskôr odstúpiť z prezidentskej funkcie," vyhlásil.

K tomu už Zelenského vyzvali niektorí Trumpovi blízki politici.

Trumpovi za jeho vystúpenie v Bielom dome poďakoval maďarský premiér Viktor Orbán. "Silní muži uzatvárajú mier, slabí muži vedú vojnu," napísal Orbán. "Dnes sa prezident (Trump) s odvahou postavil za mier, aj keď to mnohí nemohli stráviť," dodal. (ČTK)

Pre vyslanie nemeckých síl na Ukrajinu bude kľúčová úloha USA, uviedol možný nemecký kancelár Merz.

"V žiadnom prípade to nie je úloha, ktorú by Nemecko mohlo plniť samo," uviedol Merz. "Nemecko sa nemôže vojensky angažovať pri zabezpečovaní mieru na Ukrajine, kým nebudeme vedieť, či sú Američania na palube," dodal.

Na otázku, či by nová vláda mohla prijať nariadenie o nasadení nemeckých síl, ak by Spojené štáty poskytli primerané bezpečnostné záruky, Merz odpovedal, že by to bola nevyhnutná podmienka. Líder kresťanských demokratov sa nechcel vyjadrovať k podrobnostiam. "Bolo by veľmi hlúpe o tom špekulovať," zdôraznil.

Podľa Merza, ktorého strana vyhrala nedeľňajšie spolkové parlamentné voľby, si tento problém nevyžaduje okamžité rozhodnutie. "Nemecko by ale prispelo k európskej bezpečnosti," uviedol.

Merz nepovedal, či nová vláda pod jeho vedením pošle Ukrajine požadované rakety dlhého doletu Taurus. Končiaci kabinet Olafa Scholza túto možnosť odmietol pre obavy zo zatiahnutia Nemecka do vojny. Merz sa v minulosti vyjadril, že je takejto možnosti naklonený.

"Hoci by Ukrajina mala dostať systémy, ktoré potrebuje, či už je to Taurus alebo iný systém, musí to byť dohodnuté s európskymi spojencami," dodal šéf CDU. (TASR)

Putin by mohol písať ďakovný list Trumpovi za poníženie Zelenského, komentuje šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Zelenskyj sa po vyhrotenej schôdzke v Bielom dome poďakoval Spojeným štátom za podporu.

Poďakoval tiež prezidentovi, Kongresu a americkému ľudu. Ukrajina potrebuje spravodlivý a trvalý mier, dodal.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Thank you America, thank you for your support, thank you for this visit. Thank you @POTUS, Congress, and the American people.
Ukraine needs just and lasting peace, and we are working exactly for that.

28.2.2025 o 20:22 · archivované: 28.2.2025 o 20:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zelenského po náročnej schôdzke na sociálnych sieťach podporili viacerí ukrajinskí predstavitelia. "Prezident má pravdu. Mier bez záruk nie je možný. Prímerie bez záruk je cestou k ruskej okupácii celej Európy," napísal ukrajinský premiér Denys Šmyhal na sieti X.

Denys Shmyhal
@Denys_Shmyhal

President @ZelenskyyUa is right. Peace without guarantees is not possible. Cease-fire without guarantees is the way to russian occupation of the all European continent.
#підтримуюПрезидента

28.2.2025 o 20:11 · archivované: 28.2.2025 o 21:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Plnú podporu Zelenskému vyjadril aj predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý dodal, že nikto nemá právo zabudnúť, že Rusko je agresorom a Ukrajina je obeťou.

Prezident Zelenskyj mal odvahu a silu postaviť sa za to, čo je správne, napísal na sieti X ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha, ktorý Amerike prejavil vďačnosť za jej podporu.

Francúzsky prezident Macron a poľský premiér Tusk vyjadrili podporu Ukrajine po skončení schôdze v Bielom dome.

Macron na konci svojej návštevy Portugalska podľa agentúry zdôraznil, že agresorom na Ukrajine je Rusko a Ukrajinci sú napadnutý národ.

"Myslím, že sme urobili dobre, keď sme pred tromi rokmi pomohli Ukrajine a sankcionovali Rusko, a že v tom máme pokračovať," povedal Macron novinárom. Večer potom so Zelenským telefonicky hovoril. Zdroj Financial Times uviedol, že Zelenskyj zatelefonoval tiež generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttovi.

Poľský premiér Donald Tusk na sieti X po vyhrotenej schôdzke Zelenského s Trumpom Ukrajincom a ich prezidentovi odkázal, že nie sú sami. "Milý Volodymyr, milí ukrajinskí priatelia, nie ste v tom sami," reagoval Tusk.

Donald Tusk
@donaldtusk

Dear @ZelenskyyUa, dear Ukrainian friends, you are not alone.

28.2.2025 o 19:46 · archivované: 28.2.2025 o 20:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podobne zareagoval aj španielsky premiér Pedro Sánchez, keď napísal, že Španielsko stojí za Ukrajinou.

Na stranu Ukrajiny sa postavila tiež šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ukrajinskému prezidentovi odkázala, že nie je sám. "Buďte silný, buďte statočný, buďte nebojácny. Nikdy nie ste sám, drahý prezident Zelenskyj."

"Ukrajina je Európa. Stojíme za ňou," uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. "Je zrejmé, že slobodný svet potrebuje nového lídra a táto výzva je teraz na nás Európanov," dodala Kallasová.

Ukrajina sa môže oprieť o neochvejnú podporu Nemecka, Európy i ďalších krajín, reagovala nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková. "Ukrajina nie je sama," napísala Baerbocková a dodala, že Nemecko spolu s európskymi spojencami stoja jednotne po boku Ukrajiny proti ruskej agresii. To, že sa Ukrajina môže spoľahnúť na Nemecko aj Európu zopakoval aj nemecký kancelár Olaf Scholz.

Americkí senátori za Demokratickú stranu obvinili Trumpa a J.D. Vancea, že sa postavili na stranu Vladimira Putina.

„Trump a Vance robia Putinovu špinavú prácu. Demokrati v Senáte nikdy neprestanú bojovať za slobodu a demokraciu," uviedol na sociálnej sieti líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer. (SITA)

Zelenskyj opustil Biely dom. Po ostrej výmene názorov s Trumpov sa nekonal ani podpis zmluvy o nerastoch.

Podľa agentúry AP spoločné rokovania predčasne ukončil Trump. Lídri mali mať spoločný obed a počas spoločnej tlačovej konferencie plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. (SME)

Zelenskyj nie je pripravený na mier, vyhlásil Trump. Tlačová konferencia bola podľa médií zrušená.

"Vyhodnotil som, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak bude jeho súčasťou Amerika," uviedol americký prezident v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"Zneuctil Spojené štáty americké v ich milovanej Oválnej pracovni. Môže sa vrátiť, keď bude pripravený na mier," povedal Trump o ukrajinskom prezidentovi.

Viaceré zahraničné médiá informovali o tom, že Zelenskyj po výmene názorov s Trumpom predčasne opustil Biely dom. (SME)

Samozrejme, že chcem zastaviť vojnu, povedal Zelenskyj počas výmeny názorov s Trumpom.

"Hovoríte, že nechcete prímerie," oponuje Trump. Zelenskyj odpovedá, že chce dohodu o prímerí so zárukami. 

Trumpovi tiež odkázal, nech sa opýta ukrajinského ľudu, čo si myslí o dohode o prímerí. (BBC)

Prezident aj viceprezident USA označili Zelenského vyjadrenie o bezpečnostných zárukách za neúctivé.

Podľa reportérov, ktorí boli vo vnútri miestnosti, sa Zelenskyj, viceprezident JD Vance a prezident Trump dostali do vypätej výmeny názorov.

Vance obvinil Zelenského z "neúcty" za to, že žiada bezpečnostné záruky v čase, keď sa USA snažia ukončiť vojnu.

"Buď sa dohodneme, alebo končíme," povedal Trump ohľadom podpisu dohody o ekonomickej spolupráci. "Hazardujete s treťou svetovou vojnou a to, čo robíte, je veľmi neúctivé voči krajine, ktorá vás podporila oveľa viac, ako by podľa mnohých ľudí mala," uviedol tiež Trump.

Sky News
@SkyNews

"Have you said thank you once?" – JD Vance

"Can I answer?" – Volodymyr Zelenskyy

"Your country is in big trouble... you're not winning this." – Donald Trump

Zelenskyy and Trump clash in a heated Oval Office meeting.

https://t.co/QYEclXw6pC

📺 Sky 501 and YouTube https://t.co/bzrUb3SfcI

Length: (00:00)

28.2.2025 o 18:55 · archivované: 28.2.2025 o 19:16

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vaša krajina má veľké problémy, pokračoval Trump. Zelenskyj sa pokúsil prehovoriť, ale Trump mávol rukou. "Nie, nie, veľa ste toho rozprávali. Vaša krajina má veľké problémy,“ zopakoval.

"Viem," priznal Zelenskyj. "Toto nevyhráte," reagoval Trump. "Vďaka nám máte sakramentsky dobrú šancu, že to dopadne dobre." (ČTK)

Ukrajina a Spojené štáty môžu spoločne zastaviť Putina, povedal podľa BBC Zelenskyj po boku Trumpa.

Putina označil za zabijaka a povedal, že s ním nechce uzatvárať kompromis. Trump v úvodnom vystúpení vyzdvihoval "veľmi spravodlivú" dohodu o ekonomickej spolupráci, ktorú podľa neho obe krajiny uzavrú.

"Tešíme sa na to, ako sa tam dostaneme (na Ukrajinu) a budeme ťažiť, ťažiť, ťažiť," vyhlásil americký prezident.

V súvislosti s urovnaním ruskej agresie na Ukrajine Trump povedal, že je "uprostred" a je "ako za Ukrajinu, tak Rusko". Americký prezident svojmu hosťovi povedal, že musí prijať kompromisy.

"Som uprostred, som tak za Ukrajinu, ako aj Rusko," citoval Trumpa The Guardian. "Chcem to vyriešiť," pokračoval Trump.

V Oválnej pracovni bol veľmi obmedzený počet novinárov, medzi ktorých sa podľa spravodajkyne agentúry Reuters dostal aj zástupca ruskej štátnej agentúry TASS, zatiaľ čo reportéri Reuters a agentúry AP dovnútra nemohli.

Biely dom potom vydal vyhlásenie, podľa ktorého reportér TASS nebol na zozname médií vybraných pre účasť na stretnutí prezidentov. "Akonáhle sa k personálu tlačového oddelenia dostalo, že je v Oválnej pracovni, bol tlačový hovorca vyvedený," uviedol Biely dom. (ČTK)

Prezident USA Donald Trump privítal v Bielom dome ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského.

Politici sa stretávajú len niekoľko dní po tom, čo Trump označil Zelenského za diktátora a Kyjev za vinníka ruskej agresie.

Teraz s ním chce uzavrieť dohodu o nerastných surovinách, zatiaľ čo ukrajinský prezident dúfa v bezpečnostné záruky Washingtonu v prípade zastavenia tri roky trvajúcej ruskej agresie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj a Trump sa dohodli. Putin však tvrdí, že Rusko môže USA ponúknuť viac ako Ukrajina Čítajte 

Lídri by krátko po privítaní mali vystúpiť pred novinárov v Oválnej pracovni. Po pracovnom obede potom majú na programe spoločnú tlačovú konferenciu ohlásenú teraz na 13:00 washingtonského času (19:00 SEČ).

Trump vo štvrtok uviedol, že so Zelenským podpíše "veľmi dôležitú dohodu". Podľa spravodajskej spoločnosti BBC to ale nie je celkom isté.

Pre Európu podľa premiéra Fica neexistuje rozumnejšie riešenie, ako tranzit cez ukrajinské územie obnoviť.

Uviedol premiér Robert Fico na sociálnej sieti.

Rozhodnutie Zelenského o zastavení tranzitu poškodilo podľa Fica celú Európu a taktiež samotnú Ukrajinu, nie však Rusko.

Dopyt Ukrajiny po plyne navyše podľa Fica prehlbuje plynovú krízu v Európe a zneužíva európske právo, ktoré núti vlastníkov plynových potrubí na území Európskej únie, aby tento európsky plyn previezli na územie Ukrajiny.

Rusko podľa neho aktuálne na plyne výrazne zarába. Okrem iného aj vzhľadom na súčasnú výšku ceny tejto komodity, ktorú podľa premiérových slov spôsobilo rozhodnutie Zelenského. Fico skritizoval taktiež postoj Európskej komisie, ktorá sa podľa neho na vzniknutú situáciu iba pozerá.

Sumit Európskej únie v Bruseli je podľa premiéra fórum pre rozmanité postoje, kde sa voči iným názorom má prejavovať rešpekt. Slovensko však podľa neho nemá čo robiť na stretnutiach o vojne na Ukrajine v Paríži či v Londýne.

Stretnutia označil za "bojové porady vojnychtivých krajín".

"Hoci som privítal konanie summitu v Bruseli, nie celkom sme vo vláde spokojní s navrhovanými závermi. Nebudem spochybňovať nevyhnutnosť zvyšovania obranyschopnosti Európy, mám však vážne výhrady k záverom o Ukrajine. Tieto vôbec neberú do úvahy vojenskú realitu a len potvrdzujú, že absolútna väčšina členských krajín Európskej únie si želá pokračovanie vojny na Ukrajine," vyhlásil Fico. (TASR)

V Užhorode sa uskutočnilo zasadnutie Slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu.

Zúčastnil sa na ňom štátny tajomník ministerstva investícií Michal Kaliňák. Diskutovalo sa o rozvoji cezhraničných území a posilnení spolupráce medzi slovenskými a ukrajinskými samosprávami.

"To, čo nás spája, je rovnaká kultúra, minimálna jazyková bariéra, rovnaká túžba ľudí po kvalitnejšom živote a veľká snaha spolupracovať. Naša spolupráca sa musí opierať o transfer know-how, šírenie najlepšej inšpirácie cez príklady dobrej praxe, formovanie cezhraničných funkčných území, spoločné investičné aktivity a odstraňovanie administratívnych bariér," uviedol Kaliňák.

Výsledky rokovania budú podľa rezortu súčasťou intenzívnej spolupráce v rámci pripravovaného plánu práce medzivládnych komisií, ktorý bude v najbližšom období schvaľovať vláda. Na rokovaní sa zúčastnili predstavitelia samospráv vrátane primátorov a starostov Prešovského a Košického kraja aj Zakarpatskej oblasti. (TASR)

Ruské vojská podnikajú pokusy o útok na hranicu Sumskej oblasti, ale doteraz sa im žiadny prelom nepodaril, tvrdí Kyjev.

Uviedlo to centrum pre boj s dezinformáciami, pôsobiace pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou, kam na začiatku minulého augusta prenikli ukrajinské jednotky. Tie aj po pol roku ovládajú niekoľko stoviek kilometrov štvorcových ruského územia okolo okresného mesta Sudža.

"Doteraz k prelomu nedošlo, boje pokračujú," uviedlo stredisko v reakcii na informácie šíriace sa po internete, že ruské vojská útočia na pohraničie Sumskej oblasti pri obci Noveňke. Podľa ukrajinskej armády Rusi útočia len skupinami pešiakov, bez podpory obrnenej techniky.

Obec Noveňke leží asi desať kilometrov od mesta Sudža, poznamenala agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany v týždňovom prehľade udalostí na bojisku uviedlo, že ruské vojská dobyli späť obce Nikolskij a Novaja Soročina v Kurskej oblasti, ako aj obce Orlovka a Pogrebki, napísal ruský denník Kommerant. Novaja Soročina, ktorá sa nachádza približne 16 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, leží severne od okresného mesta Sudža, dodal.

Putin 19. februára pred novinármi vyhlásil, že ruské vojská v Kurskej oblasti "útočia po celej línii frontu" a ruskí vojaci z brigády námornej pechoty počas noci "prekročili rusko-ukrajinskú hranicu a vstúpili na územie nepriateľa" v Sumskej oblasti.

Ale Putinove tvrdenia nepotvrdili ani ukrajinskí pohraničníci, ani zoskupenie ukrajinských síl bojujúcich v Kurskej oblasti, napísal vtedy server BBC. (ČTK)

Ukrajinci sa v Česku dopúšťajú trestných činov menej často ako Slováci, ktorí sú druhou najväčšou menšinou v krajine.

V Českej republike žije 590-tisíc Ukrajincov, pričom polícia minulý rok stíhala vyše 3 800 z nich, čo predstavuje 0,65 percenta ich populácie v krajine.

Tento podiel je približne trikrát nižší než u Slovákov, ktorí sú druhou najväčšou menšinou v Česku. 

Podľa výpočtov portálu v prípade Slovákov, ktorých v Česku žije vyše 120-tisíc, polícia minulý rok viedla 2 300 trestných stíhaní, čo v pomere k celkovému počtu prihlásených na pobyt je trikrát viac ako u Ukrajincov.

Podľa polície sa Ukrajinci najčastejšie dopúšťajú trestných činov súvisiacich s jazdou pod vplyvom alkoholu alebo drog.

Odborníci však upozorňujú, že v spoločnosti často prevažujú skreslené predstavy, ktoré vykresľujú utečencov ako kriminálnikov, pričom sa opomínajú prípady, v ktorých sú obeťami trestných činov. Vlani bezpečnostné zložky zaznamenali 119 prípadov trestných činov s nenávistným motívom, pričom v 71 prípadoch boli obeťami práve Ukrajinci. (SITA, Seznam Zprávy)

Odborníci upozorňujú na právne medzery v dohode medzi Ukrajinou a USA o prístupe k ložiskám nerastných surovín.

Rámcová dohoda, na základe ktorej by Spojené štáty získali prístup k ložiskám nerastných surovín na Ukrajine a ktorá by obe krajiny na dlhé roky úzko spojila, má právne medzery, ktoré bude potrebné vyplniť pri budúcich rokovaniach.

Uviedli to odborníci pre agentúru Reuters, ktorá do dokumentu nahliadla.

Návrh dohody, ktorú podľa očakávaní v piatok vo Washingtone podpíšu Zelenskyj a Trump, načrtáva vytvorenie "investičného fondu na obnovu" Ukrajiny spoločne spravovaného ukrajinskou a americkou vládou.

Takisto predpokladá, že Kyjev by do fondu prispieval 50 percentami budúcich výnosov zo štátnych nerastných zdrojov, ropy a plynu a fond by potom investoval do projektov na Ukrajine, vysvetlila stanica BBC.

Reuters píše, že hoci dohoda obsahuje pre Ukrajinu uisťujúce vyhlásenia, nezahŕňa žiadne pevné bezpečnostné záruky, ktoré Kyjev dlhodobo žiada. Jej kľúčové podrobnosti sa zatiaľ na verejnosť nedostali, no ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v stredu potvrdil, že vyjednávači Ukrajiny a USA sa predbežne na jej znení dohodli.

V texte podľa Reuters nie sú uvedené žiadne sumy, časový harmonogram ani bližšie informácie o správe investičného fondu. Podľa docenta medzinárodného práva na Leidenskej univerzite Briana McGarryho, ktorý radil rozvojovým štátom pri rokovaniach o zmluvách, to ale nie je prekvapivé a od rámcovej dohody sa to skôr očakáva.

"Vytvára povinnosti spolupracovať, ale neobsahuje žiadne konkrétne záväzky obranného charakteru. Presne to vidíme v tejto dohode. USA neposkytli žiadne konkrétne záruky," podotkol McGarry.

V návrhu je však podľa neho aspoň jeden prvok, ktorý stojí za pozornosť - výslovne sa v ňom uvádza, že pri budúcich rokovaniach o fonde sa Ukrajina a USA "budú snažiť vyhnúť konfliktom", pokiaľ ide o záväzky Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie.

Profesor medzinárodného práva na Dukeovej univerzite Tim Meyer zase upozornil, že rámcová dohoda neobsahuje žiadnu zmienku o mechanizme riešenia sporov a podiel Washingtonu na budúcom fonde je tiež otvorený na diskusiu.

Jeden z diplomatických zdrojov Reuters, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol hovoriť o citlivých záležitostiach, uviedol, že dohoda sa zdá byť "celkom dobrá pre obe strany".

Zelenskyj pôvodnú verziu odmietol s tým, že neobsahuje žiadne bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a počíta so sumou 500 miliárd dolárov pre USA. Trump tvrdil, že ide o kompenzáciu za doterajšiu americkú pomoc Ukrajine, ktorá podľa neho dosiahla 300 až 350 miliárd dolárov. Podľa Kyjeva však USA za uplynulé tri roky poskytli približne 100 miliárd dolárov, z čoho zhruba 67 miliárd tvorí vojenská pomoc. (TASR)

Dohoda s USA o nerastných surovinách bude mať prílohu o bezpečnostných zárukách, tvrdí poradca Zelenského.

Rámcová americko-ukrajinská dohoda o využívaní nerastných surovín na Ukrajine bude podľa poradcu ukrajinského prezidenta obsahovať prílohy o hospodárskej spolupráci a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Mychajlo Podoľak to povedal pre vysielanie ukrajinskej televízie.

„Dohoda bude obsahovať niekoľko príloh. Niektoré budú podrobné, s číslami naznačujúcimi investičné programy a rozdelenie ziskov zo spoločnej ťažby nerastov. Iné sa budú zaoberať bezpečnostnými zárukami," uviedol Podoľak.

Zelenskyj by mal v piatok v USA s prezidentom Donaldom Trumpom dohodu o nerastných surovinách podpísať. Zelenskyj má v úmysle opýtať sa Trumpa, či budú Spojené štáty naďalej Ukrajinu podporovať. Pýtať sa bude aj na rokovania medzi Washingtonom a Moskvou o Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko navrhlo Spojeným štátom obnoviť priame letecké spojenie medzi oboma krajinami. 

Návrh predložili ruskí diplomati pri stretnutí s americkými kolegami v Istanbule, oznámilo  ruské ministerstvo zahraničia. USA po vzore Európskej únie uzavreli svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu pred tromi rokmi.

"Konkrétne bolo americkej strane navrhnuté zvážiť možnosť obnovenia priameho leteckého spojenia," uviedla ruská diplomacia.

V Istanbule diplomati podľa komuniké dohodli spoločné kroky ohľadom zabezpečenia hladkého financovania činnosti zastupiteľských úradov oboch krajín a rokovali tiež o zhabanom nehnuteľnom majetku ruskej strany v USA.

Ruské ministerstvo zahraničia ocenilo rokovania v Istanbule ako "obsažné a vecné". Americká diplomacia podľa médií označila schôdzku za konštruktívnu. Dialóg má pokračovať, ale strany zatiaľ neoznámili dátum a miesto ďalšej schôdzky.

Išlo o druhú verejne oznámenú rusko-americkú schôdzku po rokovaní v Rijáde, kde ministri zahraničia oboch krajín Marco Rubio a Sergej Lavrov rokovali aj o ukončení vojny na Ukrajine.

V Istanbule sa rozhovory na úrovni diplomatov a expertov viedli o bilaterálnych vzťahoch a trvali šesť hodín. Prvé kontakty s americkou administratívou Donalda Trumpa vzbudzujú určité nádeje, povedal Putin. (ČTK)

Za útok na ruský konzulát v Marseille boli dvaja vedci odsúdení na osem mesiacov odňatia slobody.

Informovala o tom stanica Radio France Internationale.

Trest si odpykajú v domácom väzení s elektronickým náramkom, doplnila RFI. Nasledujúcich päť rokov majú zákaz priblížiť sa k ruskému konzulátu a nosiť zbrane.

V rámci akcie venovanej výročiu začiatku vojny na Ukrajine 48-ročný Vasile H. a 59-ročný Georges S. hodili 24. februára na územie ruskej diplomatickej misie v Marseille tri fľaše s tekutým dusíkom. Polícia ich oboch rýchlo identifikovala a zadržala na neďalekom zhromaždení na podporu Ukrajiny.

Súd oboch pracovníkov z Národného centra pre vedecký výskum uznal za vinných z pokusu o poškodenie cudzieho majetku nebezpečným spôsobom a z nezákonnej výroby výbušnín.

Vasile H. a Georges S. počas procesu priznali svoju vinu, pričom uviedli, že ich konanie bolo politickým gestom proti ruskej agresii na Ukrajine. Dodali, že si neuvedomili možné diplomatické dôsledky svojho konania.

Prokurátor Olivier Redon konštatoval, že útok na diplomatickú misiu bol porušením medzinárodných noriem. Dodal však, že čin výskumníkov "nebol nebezpečný." "Vidíme konanie čestných ľudí," povedal a žiadal súd trest v podobe ročného trestu odňatia slobody, ktorý si mali obvinení odpykať v domácom väzení s elektronickým náramkom.

Ruský konzul Stanislav Oranskij žiadal prísnejší trest, pričom incident označil za "teroristický útok", dodala stanica RFI.

Právnik dvojice vedcov Rami Chahine pred súdom argumentoval, že jeho mandanti nie sú "žiadni zločinci", ale ľudia, ktorých - ako aj mnohých iných - znepokojujú udalosti odohrávajúce sa v súčasnosti vo svete. Na súde zaznelo, že jeden z obvinených mužov má za manželku Ukrajinku a od vypuknutia vojny v ich domácnosti žije aj jeho svokor - utečenec z Ukrajiny.

Na súdnom pojednávaní vytýčenom na 23. januára 2026 sa rozhodne o otázke náhrady škody spôsobenej ruskému konzulátu v Marseille. Pri útoku nebol nikto zranený a neboli hlásené ani žiadne škody.

Ruský vyšetrovací výbor (Sledkom), ktorý sa v Rusku zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi, začal v súvislosti s incidentom v Marseille vyšetrovanie "útokov na osoby alebo inštitúcie požívajúce medzinárodnú ochranu". V Rusku za to hrozí až 20 rokov väzenia.

Zamestnávateľ dvojice vedcov, z ktorých jeden má za manželku Ukrajinku, označila ich konanie za útok a obvinila ich zo zneužitia vedeckého produktu. (TASR)

Ruská tajná služba tvrdí, že zmarila pokus o atentát na Ruskom dosadeného krymského metropolitu.

Pravoslávny kňaz Tichon je považovaný za "spovedníka" Putina, napísala britská stanica BBC. Podľa FSB za pokusom o atentát sú ukrajinské tajné služby, ktoré toto vyhlásenie FSB zatiaľ nekomentovali, píše agentúra AFP.

BBC napísala, že v súvislosti so zmareným útokom boli v Moskve zadržané dve osoby - občania Ruska a Ukrajiny: metropolitov asistent Denis Popovič, rodák z Ukrajiny, a kňaz Nikita Ivankovič. Atentát sa mal odohrať počas metropolitovej návštevy v Sretenskom kláštore v centre Moskvy.

Podľa FSB sa u zadržaných našla podomácky vyrobené výbušné zariadenie i sfalšované ukrajinské pasy, ktoré plánovali použiť pri úteku z Ruska po vražde metropolitu.

FSB tvrdí, že týchto ľudí vlani naverboval pracovník ukrajinskej tajnej služby.

Britská stanica BBC vo svojej správe upozorňuje, že tvrdenia FSB nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. BBC dodala, že v súvislosti s FSB a ďalšími ruskými tajnými službami i orgánmi činnými v trestnom konaní je známych mnoho zinscenovaných káuz politického charakteru.

Rusko, ktoré vedie na Ukrajine ofenzívu od februára 2022, zaznamenalo za posledné tri roky niekoľko útokov, ktorých terčmi boli ruskí alebo proruskí prominenti. Väčšina z týchto útokov sa v Rusku pripisuje ukrajinským tajným službám. Naposledy išlo o atentát na generála Igora Kirillova, ku ktorému došlo v decembri 2024 v Moskve.

Metropolita, občianskym menom Georgij Ševkunov, je členom poradného zboru Putina pre kultúru a umenie. Za metropolitu Krymu bol vymenovaný po anexii tohto ukrajinského polostrova Ruskom v roku 2014. (TASR)

Nálety ruských dronov spôsobili požiare v Záporoží a Mykolajive, zranenia podľa záchranárov utrpela jedna žena.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 208 dronov, z ktorých 107 sa podarilo zostreliť a ďalších 97 nedoletelo do cieľa, zrejme pod vplyvom rušenia prostriedkami rádioelektronického boja, uviedlo ukrajinské letectvo.

Ruské útoky na ukrajinskú energetiku si vynútili havarijné vypínanie elektriny v piatich regiónoch, oznámila spoločnosť Ukrenerho podľa agentúry Unian.

Ruskí vojaci počas noci zostrelili 22 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Pri útoku ukrajinského dronu na sanitku v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti zahynula žena a dieťa, napísala ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na záchranárov.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov. Moskva aj Kyjev tvrdia, že neútočia na civilné ciele.

Ale OSN overila a potvrdila, že vo vojne, rozpútanej na rozkaz Putina pred tromi rokmi, zahynulo minimálne 12 456 civilistov, vrátane 669 detí. Tieto údaje však zachytávajú len potvrdené úmrtia, skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší.

Nočné nálety ruských dronov spôsobili požiare v Záporoží a Mykolajive, dvoch oblastných centrách na juhovýchode, resp. juhu Ukrajiny. V Záporoží dron zasiahol výškovú budovu, zranenia utrpela osemdesiatdvaročná žena, napísal server BBC News s odvolaním sa na záchranárov. V Mykolajive podľa úradov trosky dronu poškodili sklad a zapálili auto.

Počas noci ruské úrady načas uzavreli moskovské letisko Šeremeťjevo. Zvyčajne sa tak deje pri hrozbe náletu ukrajinských dronov v regióne, ale v noci sa nevyskytli správy o lete dronov nad Moskovskou oblasťou, poznamenal BBC News a dodal, že neboli ani uzavreté ďalšie letiská pri ruskej metropole.

Putinove vyjadrenia podľa amerických analytikov naznačujú, že Rusko nemá v úmysle robiť územné ústupky.

Rusko si zachováva „maximalistické územné ambície a nie je ochotné ponúknuť územné ústupky“ v prípadných mierových rokovaniach. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Analytici poznamenávajú, že Putin a ruskí predstavitelia naďalej odmietajú rokovacie podmienky predložené Spojenými štátmi a trvajú na tom, že Ukrajina sa vzdá aj území, ktoré Rusko nedokázalo obsadiť.

Putin v prejave k predstavenstvu Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) povedal, že Rusko bude pokračovať v zintenzívnení operácií FSB v Donbase a takzvanom „Novorusku“. Putinov hovorca tiež vo štvrtok tvrdil, že Donbas a Novorusko sú „integrálnou“ súčasťou Ruska.

ISW poukázal na to, že Putin a ďalší ruskí predstavitelia už skôr opísali „Novorusko“ ako oblasť zahŕňajúcu celú východnú a južnú Ukrajinu vrátane Charkovskej, Dnepropetrovskej, Odeskej a Mykolajevskej oblasti. Presné hranice tohto konceptu však zostávajú predmetom sporu, dokonca aj medzi ruskými ultranacionalistami, a nikto úplne presne nevie, kde podľa Rusov leží „Novorusko“.

Putin už predtým požadoval, aby Ukrajina odstúpila Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, napriek tomu, že ruské sily nedokázali obsadiť ich podstatnú časť.

„Obnovené oficiálne ruské vyhlásenia, že vynájdený región ‚Novorusko' je súčasťou Ruska, naznačujú, že Putin si zachováva svoje maximalistické územné ambície a nie je ochotný ponúknuť územné ústupky,“ konštatujú analytici z ISW.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

NEW: Russian President Vladimir Putin and senior Russian officials continue to reject US negotiating terms and demand that Ukraine surrender territory that Russia does not occupy. Details⬇️(1/3)

▪️ Putin stated in his February 27 address to the Federal Security Service (FSB)… https://t.co/ULqpjNE07Y https://t.co/8ztYpxymzQ

28.2.2025 o 3:00 · archivované: 28.2.2025 o 10:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Britský premiér Keir Starmer usporiada v nedeľu summit o Ukrajine, kam pozval viac ako desať európskych lídrov.

Patria medzi nich predstavitelia Nemecka, Francúzska či Talianska.

Starmer má v nedeľu dopoludnia v pláne telefonát s predstaviteľmi pobaltských štátov, a potom schôdzku v Downing Street s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Summit s predstaviteľmi európskych krajín sa uskutoční popoludní. Zúčastniť sa na ňom majú aj politici z Dánska a Turecka, či zástupcovia NATO a EÚ.

Dá sa očakávať, že ich britský premiér bude informovať aj o svojom rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. (ČTK)

EÚ musí byť obratná pri novom postoji USA k Rusku a vojne na Ukrajine a vyrovnať sa s ním, vyhlásil Donald Tusk.

"Nemá zmysel sa urážať, len sa s tým treba vyrovnať," povedal poľský premiér. "Realita je zložitejšia ako predtým," vyhlásil Tusk v súvislosti so zmenou administratívy vo Washingtone, no dodal že všetky šance a možnosti treba využiť na to, aby sa vzťahy medzi EÚ a USA nezhoršili.

Podľa Tuska prináša nový prístup USA k vojne na Ukrajine úplne nové výzvy pre Európsku úniu a vyvoláva obavy z možného zbližovania Washingtonu s Moskvou.

"Musíme byť veľmi ostražití, veľmi sústredení, toto je veľmi komplikovaná hra, musíme sa toho chopiť a hrať ju obratne," povedal.

Európa pre USA podľa Tuska nie je centrom sveta a Ukrajina nie je hlavný problém Američanov. Priority novej administratívy sa podľa neho nachádzajú v Izraeli, Iráne a Číne.

Poľský premiér uistil, že pokračuje v nepretržitom kontakte s lídrami Francúzska, Spojeného kráľovstva a možným budúcim nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Na záver dodal, že EÚ si osvojila poľskú agendu bezpečnosti a 6. marca prijme miltimiliardový balíček projektov v oblasti obrany a bezpečnosti. (TASR)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 030 vojakov, celkovo zhruba o 874 560, tvrdí velenie Ukrajiny.

Za uplynulý deň ruská armáda prišla aj o 13 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 222 tankov, 21 234 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 847 delostreleckých systémov a 1 303 raketometov.

Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu pricestoval do Pekingu na jednodňovú oficiálnu návštevu.

"Počas jednodňovej návštevy má naplánované stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a čínskym ministrom zahraničných vecí Wang I," uviedla ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Šojgu podnikol cestu do Číny len niekoľko dní po tom, ako Si hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Čínsky prezident vtedy vyzdvihol ruskú "pozitívnu snahu upokojiť" krízu na Ukrajine.

Vojenské a obchodné vzťahy Moskvy a Pekingu sa od začiatku ruského vojenského útoku na Ukrajinu pred tromi rokmi posilnili, píše AFP.

Čína zostáva blízkym politickým a ekonomickým partnerom Ruska a nikdy neodsúdila jeho kroky. Niektorí členovia NATO ju preto označili za podporovateľa konfliktu.

Šojgu, bývalý minister obrany a terajší tajomník ruskej Rady bezpečnosti, vo štvrtok rokoval s premiérom Malajzie Anwarom Ibrahimom v malajzijskej metropole Kuala Lumpur.

Okrem toho sa Šojgu tento týždeň stretol v Jakarte aj s indonézskym prezidentom Prabowom Subiantom a ministrom obrany Sjafriem Sjamsoeddinom. (TASR)

Starmer povedal, že s Trumpom v Bielom dome rokoval o ceste k spravodlivému mieru na Ukrajine.

Trump podľa neho vytvoril skvelú príležitosť ukončiť vojnu, mierová dohoda ale nesmie odmeniť Rusko za jeho agresiu. Podľa Trumpa USA dosiahli v rokovaniach veľký pokrok, americký prezident ale zároveň pripustil, že dohoda nie je istá.

"Prebrali sme plán, ako dosiahnuť mier, ktorý je tvrdý a spravodlivý," povedal Starmer o obsahu schôdzky, ktorú označil podobne ako americký prezident za veľmi produktívnu.

Mierový plán podľa neho musí byť "podporený silou", aby si ruský prezident Vladimir Putin nedovolil jeho podmienky porušiť. "Musíme to urobiť správne... Nemôže to byť mier, ktorý odmení agresora," pokračoval Starmer.

Jeho návšteva prišla po sérii Trumpových vyjadrení, ktoré v Európe vyvolali obavy z toho, že sa Washington prikláňa na stranu Ruska v snahe dosiahnuť rýchle ukončenie vojny.

Pred Starmerom v tejto súvislosti na Trumpa apeloval tento týždeň tiež francúzsky prezident Emmanuel Macron, v piatok bude v Bielom dome rokovať ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Myslím, že sme urobili veľký pokrok," povedal americký prezident v súvislosti so snahou dojednať mier po troch rokoch ruskej agresie. "Buď sa to stane pomerne skoro, alebo vôbec," povedal Trump o dohode medzi Ukrajinou a Ruskom.

Trump, ktorý v minulosti opakovane kritizoval nízke výdavky ostatných členov NATO na obranu, počas tlačovej konferencie vyhlásil, že podporuje Článok päť o spoločnej obrane členských krajín NATO.

"Podporujem ho, ale nemyslím si, že naň budeme mať akýkoľvek dôvod," uviedol Trump. "Myslím si, že dodrží slovo," dodal podľa AP Trump na margo toho, či verí tomu, že ruský prezident Vladimir Putin po dosiahnutí prímeria opäť neobnoví vojnu.

Keir Starmer
@Keir_Starmer

The bond between the UK and the US couldn’t be stronger.

Thank you for your hospitality, @POTUS. https://t.co/tcAtp2hzCY

27.2.2025 o 22:23 · archivované: 27.2.2025 o 22:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

NATO ponúka najlepšiu bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu, povedala šéfka diplomacie Únie Kallasová.

Ohradila sa tak voči vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý možnosť vstupu do Aliancie pre Kyjev zamietol.

"Prečo sme v NATO? Je to preto, lebo sa bojíme Ruska. A jediná vec, ktorá skutočne funguje - jediná bezpečnostná záruka, ktorá funguje - je dáždnik NATO," vyhlásila Kallasová.

V rozhovore pre AFP šéfka diplomacie EÚ tiež varovala, že Európa nebude môcť Ukrajine pomôcť pri prípadnej mierovej dohode, ak nebude súčasťou rokovaní. Reagovala tak na rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou, ktoré sa zatiaľ uskutočnili bez prítomnosti zástupcov Ukrajiny a Európy.

Trump v stredu vyhlásil, že Kyjev môže na vstup do NATO "zabudnúť". "Myslím si, že je to pravdepodobne dôvod, prečo sa (vojna na Ukrajine) začala," dodal a zopakoval tak vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ruskú inváziu spred troch rokov odôvodnil práve potencionálnym členstvom Ukrajiny v NATO.

"Tieto obvinenia sú úplne nepravdivé," povedala Kallasová. "Moja otázka je, prečo by sme mali dať Rusku to, čo chce, navyše k tomu, čo už urobilo - napadlo Ukrajinu, anektovalo územie, okupovalo územie, a teraz k tomu ešte niečo ponúkať," dodala.

"Zoberte si, že v USA by si po 11. septembri (2001) sadli s Usámom bin Ládinom a povedali mu: 'Dobre, čo ešte chcete?' Myslím si, že je to nepredstaviteľné," vysvetlila šéfka európskej diplomacie.

Rusko trvá na tom, že USA na konci studenej vojny sľúbili, že nebudú rozširovať NATO, pripomína AFP. (TASR)