Ukrajina Rusko Online: Ruský útok na Kramatorsk zabil civilistu a štrnástich zranil

Trump potvrdil, že USA koncom týždňa navštívi Zelenskyj. Na stretnutí podpíše dohodu o nerastných surovinách.

Dva zdroje agentúry Reuters oboznámené so situáciou predtým informovali, že k stretnutiu by mohlo dôjsť v piatok.

Trump tiež uviedol, že po ukončení bojov je potrebné na Ukrajine nasadiť mierové jednotky. Reuters však pripomína, že Moskva odmietla akékoľvek nasadenie jednotiek NATO na území Ukrajiny.

Trump vyhlásil, že do Washingtonu chce doraziť Zelenskyj, aby podpísal dohodu. Podľa zdrojov však o schôdzku požiadal Biely dom.

Zdroje agentúry AFP v utorok večer uviedli, že Ukrajina odsúhlasila podmienky dohody o nerastných surovinách. Washington a Kyjev by na jej základe spoločne ťažili nerastné bohatstvo Ukrajiny, pričom príjmy by smerovali do novovytvoreného fondu, ktorý by bol "spoločný pre Ukrajinu a Spojené štáty". (ČTK)

USA a Ukrajina sa zhodli na podmienkach dohody o ukrajinských nerastoch, ktorá je kľúčová pre udržanie americkej podpory.

Informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje. Podľa nich sa prezident Zelenskyj chystá v piatok odcestovať do Washingtonu na stretnutie s Trumpom. 

Americký prezident tvrdí, že sa usiluje o rýchle uzavretie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom a zároveň o dohodu, ktorá by USA zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. Tá by podľa neho USA kompenzovala doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti Rusku.

Ukrajina od počiatočných rokovaní o dohode požadovala od USA bezpečnostné záruky výmenou za nerastné suroviny. Ukrajinský predstaviteľ spresnil, že návrh dohody síce obsahuje odkaz na "bezpečnosť", ale úlohu USA konkrétne nestanovuje.

"Existuje všeobecná klauzula, v ktorej sa uvádza, že Spojené štáty budú investovať do stabilnej a prosperujúcej suverénnej Ukrajiny, že pracujú na trvalom mieri a že podporujú úsilie o zaručenie bezpečnosti," vyhlásil.

Podľa zdroja AFP Washington tiež z dohody vyškrtol všetky ustanovenia nevýhodné pre Ukrajinu vrátane záväzku, že Spojeným štátom poskytne nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov.

Trump požadoval, aby mu Ukrajina poskytla prístup k svojim nerastným surovinám ako kompenzáciu za vojnovú pomoc, ktorú jej Washington poskytol počas trojročného konfliktu s Ruskom.  Zelenskyj pôvodný návrh dohody odmietol s odôvodnením, že neobsahuje dostatočné bezpečnostné záruky pre Kyjev. (TASR, ČTK)

Britský šéf diplomacie vyhlásil, že namiesto zmrazenia ruských aktív by ich mala Európa zabaviť.

Posilnil tak postoj Spojeného kráľovstva, podľa ktorého by sa tieto zdroje mali využiť na obnovu Ukrajiny.

"Európa musí konať rýchlo a myslím si, že by sme mali prejsť od zmrazenia aktív k ich zabaveniu," povedal Lammy v britskom parlamente.

"Nie je to záležitosť, v ktorej by mohla ktorákoľvek vláda konať sama. Musíme konať spolu s európskymi spojencami," dodal. Zároveň nešpecifikoval podrobnosti, ako presne by chcel tieto aktíva použiť.

Po ruskej invázii na Ukrajinu z roku 2022 Spojené štáty a spojenci Ukrajiny zakázali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií. Zablokovali tým ruské štátne aktíva v hodnote 300 až 350 miliárd dolárov (285 až 333 miliárd eur), pripomína Reuters.

Európski lídri chcú tieto aktíva použiť na pomoc pri obnove Ukrajiny, ale zatiaľ sa nedohodli na tom, ako sa vyhnúť právnym námietkam alebo vytvoreniu problematického medzinárodného precedensu.

EÚ odhaduje, že približne 210 miliárd eur zo zmrazených aktív sa nachádza na jej území, a to najmä v bruselskom depozitári cenných papierov Euroclear. (TASR)

Dánsko a Nórsko posilnia obrannú spoluprácu v kontexte "náročnej" bezpečnostnej situácie v Európe.

"Obe krajiny potrebujú zvýšiť svoje obranné kapacity a my vidíme výhody užšej spolupráce. Nielenže to posilní obranu našich štátov, prispeje to aj k celkovej bezpečnosti severských krajín," povedal nórsky premiér Jonas Gahr Store počas prejavu v parlamente.

Dánsko a Nórsko v spoločnom vyhlásení uviedli, že v Európe je "potreba prevziať väčšiu zodpovednosť za európsku obranu" a že obe krajiny "výrazne zvyšujú svoje výdavky na obranu".

Store sa s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou stretol v Osle. Viac detailov majú oznámiť v máji. "Už teraz spolupracujeme na údržbe stíhacích lietadiel F-35. Investíciami do zbraňových systémov či munície môžeme znížiť náklady na ich nákup aj údržbu," uviedol Store. (TASR)

Ruský útok na Kramatorsk zabil jedného civilistu a štrnástich zranil, uviedla ukrajinská polícia.

Rusi zasiahli obytnú štvrť, pričom poškodili najmenej 17 domov. Na mieste stále prebiehajú záchranné práce.

„Zisťujeme všetky okolnosti útoku, presný počet obetí a rozsah škôd,“ uviedol gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. (SITA, Kyiv Independent)

Britský premiér Starmer bude cez víkend hostiť ďalší mimoriadny summit európskych krajín o Ukrajine.

"Počas víkendu budem hostiť niekoľko krajín, aby sme ako spojenci pokračovali v diskusiách o spoločných krokoch vzhľadom na situáciu, ktorej čelíme," povedal Starmer novinárom.

Očakáva sa, že na summite sa zúčastnia šéfka eurokomisie von der Leyenová i predseda Európskej rady Costa.

Starmer doposiaľ nekonkretizoval, ktorý deň sa bude summit konať, no podľa agentúry DPA je stretnutie údajne naplánované na nedeľu.

Rokovania nadväzujú na pondelkové stretnutie Macrona a Trumpa. Starmer bude vo štvrtok pred summitom tiež rokovať s Trumpom v Bielom dome. (TASR)

Ministerstvo zahraničia vníma text rezolúcie OSN k výročiu vojny na Ukrajine za kompromisný návrh.

Veľvyslanec pri Stálej misii SR pri OSN v New Yorku hlasoval za návrh rezolúcie k tretiemu výročiu vojny na Ukrajine na základe pokynu ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.

Ministerstvo pripomenulo, že na texte rezolúcie sa zhodlo 93 európskych a ďalších krajín. Ide podľa rezortu o možný kompromisný návrh, aby sa pri treťom výročí ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva, nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti, ktoré sú pre SR zásadnými.

"Náš postoj je absolútne principiálny tak, ako je to aj v prípade neuznania Kosova zo strany Slovenskej republiky, pretože to pokladáme za porušenie medzinárodného práva a narušenie teritoriálnej integrity Srbska," vyhlásil minister zahraničných vecí. (TASR)

Kremeľ zopakoval nesúhlas s prítomnosťou európskych mierových síl na Ukrajine pri zabezpečovaní prímeria.

Reagoval tak na slová Trumpa, ktorý tvrdil, že Rusko by s nasadením jednotiek súhlasilo.

Informovala o tom agentúra DPA.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na otázku o nasadení mierových jednotiek odkázal na oficiálne stanovisko ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Zdôraznil, že k tomu "nemá čo dodať", citovala TASS.

Počas návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona dostal Trump otázku, či presvedčí Putina, aby "prijal európske jednotky ako mierové sily". Americký prezident na to reagoval slovami, že Putin "ich prijme", píše DPA.

Lavrov označil prítomnosť mierových síl NATO na Ukrajine za neprijateľnú. Námestník ministra Alexander Gruško dokonca považuje takéto nasadenie za eskaláciu vojny, pripomína DPA. Väčšina európskych krajín je pritom členom NATO, s výnimkou Rakúska, Švajčiarska a Írska. (TASR)

Ukrajina pre vojenské použitie schválila nový bezpilotný letecký systém, drony dokážu zničiť ruské kolesové vozidlá.

„Viďmak (Čarodejník) vyrába ukrajinská spoločnosť. Systém je vyvinutý na základe bojových skúseností našich vojakov. Väčšina komponentov pochádza z domácej produkcie,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa rezortu obrany vysokorýchlostné a manévrovateľné drony tohto systému dokážu predbehnúť akékoľvek ruské kolesové vozidlo.

Napriek úsporným rozmerom dokáže Viďmak niesť muníciu dostatočne silnú na zničenie obrnených vozidiel a opevnených pozícií nepriateľa. Bezpilotné lietadlo môže operovať vo dne aj v noci. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kremeľ sa odmietol vyjadriť k správam o smrti 95-tisíc ruských vojakov na Ukrajine, ktoré zverejnili nezávislé médiá.

Údaje zverejnil ruský nezávislý spravodajský portál Mediazona a ruská BBC. Podľa nich zahynulo vo vojne na Ukrajine už vyše 95-tisíc ruských vojakov, píše agentúra AFP.

V pondelok pri príležitosti tretieho výročia útoku na Ukrajinu zverejnila Mediazona na stránke 200.zona.media infografiku s oficiálnymi údajmi o úmrtiach vojakov.

Pochádzajú z rôznych zdrojov vrátane sociálnych médií, správ a nekrológov. Fotografie tisícok mŕtvych vojakov na grafike vytvárajú obraz ruského umelca Vasilija Vereščagina z roku 1871 s názvom Apoteóza vojny. Na obraze je hromada ľudských lebiek uprostred spustnutej krajiny a lietajúcich krkavcov.

Stránka 200.zona.media v súčasnosti obsahuje 95 300 fotografií podľa jednotlivých rokov, regiónov a druhu vojsk a neustále sa aktualizuje. Webová stránka pripomína, že údaje nie sú presné a skutočný počet obetí je oveľa vyšší, pretože nie všetky úmrtia boli verejne potvrdené. Rusko stránku označilo za "zahraničného agenta".

Spravodajský portál Meduza tento týždeň odhadol na základe vlastného zoznamu a oficiálneho registra dedičských konaní, že v rámci konfliktu zahynulo 165.000 Rusov.

Peskov pre agentúru AFP zverejnené údaje a straty nepotvrdil ani nevyvrátil. "Neviem, či je to pravda alebo nie," povedal a doplnil, že tieto informácie pozná výlučne ministerstvo obrany. Rusko však len zriedka sprístupňuje údaje o počte obetí konfliktu, pripomína AFP.

Ruské ministerstvo obrany v septembri 2022 uviedlo, že v bojoch zahynulo 5937 vojakov. Koncom roka 2024 vtedajší americký minister obrany Lloyd Austin hovoril o približne 700-tisíc ruských vojakoch, ktorí zahynuli alebo utrpeli zranenia v konflikte na Ukrajine.

Spoločnosť Mediazona založil ruský opozičný aktivista Pjotr Verzilov, ktorý bojoval na strane Ukrajiny. Rusko ho preto zaradilo na zoznam extrémistov a v neprítomnosti odsúdilo za údajné šírenie nepravdivých informácií o armáde, píše AFP.

Zelenskyj uviedol vo februári pre americkú televíziu NBC, že vo vojne zahynulo viac ako 46-tisíc ukrajinských vojakov. Približne 380-tisíc vojakov podľa jeho slov utrpelo zranenia. Ukrajinský novinár Jurij Butusov v decembri uviedol, že jeho armádne zdroje hovoria o 70-tisíc obetiach a 35-tisíc nezvestných. (TASR)

Realistické je zvyšovanie výdavkov na obranu o 0,2 percenta HDP ročne, uviedol český premiér Fiala.

Povedal to na tlačovej konferencii po rokovaní s ministerkou obrany Janou Černochovou (ODS) a zástupcami českého obranného priemyslu. Zopakoval, že dosiahnutie troch percent HDP je záležitosťou niekoľkých rokov.

"My sme sa dnes na tej rozprave tiež zhodli, že navyšovanie musí ísť postupne, pretože peniaze, ktoré sa dávajú do našej bezpečnosti a obrany musia byť vynaložené dobre, musia dávať zmysel, nedá sa naozaj z roka na rok zvýšiť z dvoch percent na tri," povedal.

Konkrétny počet rokov, ktorý bude potrebný na dosiahnutie troch percent, nechcel predvídať. (ČTK)

Vývoz vojenského materiálu z Česka na Ukrajinu vlani vzrástol najmenej o tretinu, uviedla ministerka obrany Černochová.

Povedala to po stretnutí so zástupcami zbrojárov na ministerstve obrany šéfka rezortu Jana Černochová. Rok 2023 bol pritom podľa nej rekordný.

Česko vďaka svojej muničnej iniciatíve patrí medzi hlavných dodávateľov munície na Ukrajinu, uviedla ministerka.

Vlani tam z Česka smerovalo 1,5 milióna kusov veľkorážovej munície. V dodávkach chce Česko pokračovať aj tento rok.

"Ak máme pokračovať v muničnej iniciatíve, potrebujeme dostatok finančných prostriedkov od tých donátorov. Zatiaľ nám pomoc financovať prisľúbila Kanada, Holandsko, Dánsko, samozrejme sa zapája aj ČR, "povedala Černochová.

Príspevky od partnerov podľa nej v tejto chvíli dosahujú stovky miliónov eur. (ČTK)

Predseda Európskej rady Costa sa stretne s premiérom Orbánom, rokovať budú o prípravách na mimoriadny summit.

Lídri členských štátov EÚ sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane.

Costa ešte pred návštevou Budapešti v utorok rokoval aj s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Po stretnutí vo Varšave pripomenul, že politické princípy pre plány Európskej komisie už boli stanovené na februárovom summite, teraz nastal čas prijať rozhodnutia.

Server telex.hu podotkol, že Costa bol jediným z troch vysokých predstaviteľov EÚ, za ktorého Orbán vlani v júni hlasoval. V októbri, pred nástupom do funkcie Costa navštívil Budapešť a prijal ho maďarský ministerský predseda.

"Americké voľby rozhodli, že Ukrajina nebude členom NATO, ale ďalší osud Ukrajiny je dôležitý aj z hľadiska bezpečnosti Maďarska. To sa bude riešiť vo vyjednávaní o prímerí a v mierových rokovaniach," povedal Orbán v pondelok v maďarskom parlamente.

Mierová zmluva musí podľa neho zaručiť bezpečnosť Maďarska a členských štátov NATO. "Podľa toho sa musí upraviť aj štatút Ukrajiny, ktorá sa opäť stáva nárazníkovou zónou. Zdá sa, že o tom však primárne nebudú rozhodovať Európania," dodal Orbán. (TASR)

Predseda SNS Danko žiada, aby Ukrajina vrátila 3,5 miliardy eur, poskytnutých predchádzajúcimi vládami formou pomoci.

Danko to uviedol vo videu zverejnenom na svojom facebookovom profile.

Danko reagoval na informácie, že USA sú blízko k uzavretiu dohody s Ukrajinou, ktorá zabezpečí americký podiel na nerastnom bohatstve Ukrajiny a podľa Trumpa vráti Spojeným štátom peniaze investované do Ukrajiny, ktorá už tri roky odoláva ruskej agresii.

„Ako nám Zelenskyj vráti tri a pol miliardy eur, ktoré sme tam poslali? Pre nás je 3,5 miliardy eur obrovské množstvo peňazí. Ak budú Nemci spolu s Francúzmi a Američanmi požadovať svoje peniaze späť, Slovensko nemôže ostať ticho,“ poznamenal koaličný politik.

Danko tvrdí, že tri roky po ruskej invázii na Ukrajinu „sa ľuďom začínajú otvárať oči“. „Rusi zostanú na pozíciách, na ktorých sú,“ povedal Danko a obvinil Ukrajinu z nečestného konania. 

Danko vo videu ani raz nespomenul, že Rusko pred tromi rokmi napadlo Ukrajinu, pričom vojnu nazval „udalosťami na Ukrajine“. Šéf národniarov verí, že boje sa čoskoro skončia. „Uvidíme, či Zelenskyj zradí Európu a odovzdá nerastné suroviny Trumpovi, pretože potom by oklamal Európsku úniu, alebo ich odovzdá EÚ, ktorá takisto pomáhala stovkami miliárd a tiež si môže za to niečo pýtať,“ povedal Danko a vyjadril presvedčenie, že Slovensko už nebude pokračovať v sankciách voči Rusku.

Trump tlačí na Zelenského, aby akceptoval dohodu o kovoch vzácnych zemín. V sobotu povedal, že obe krajiny sú „veľmi blízko“ k dosiahnutiu dohody. (SITA)

Porošenko tvrdí, že jeho strana prestáva blokovať činnosť parlamentu a nespochybňuje legitimitu Zelenského.

Vyhlásenie "o podpore demokracie na Ukrajine v podmienkach ruskej agresie" prijal ukrajinský parlament na druhý pokus.

V pondelok za návrh hlasovalo len 218 poslancov, zatiaľ čo na prijatie bolo potrebných najmenej 226 hlasov. Dnes za vyhlásenie hlasovalo 268 poslancov.

Británia sa zaväzuje zvýšiť obranné výdavky na 2,5 percenta svojho HDP do roku 2027, uviedol premiér Starmer.

Starmera koncom týždňa prijme americký prezident Donald Trump. Spojené kráľovstvo podľa Starmera musí nasadiť všetky dostupné zdroje na zaistenie bezpečnosti, píše stanica Sky News.

Trump na členské štáty Severoatlantickej aliancie nalieha, aby na obranu prispievali až piatimi percentami HDP. Takýto cieľ sa pritom nepodarilo splniť ani Spojeným štátom počas vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena.

Británia v súčasnosti dáva na obranu približne 2,3 percenta HDP. Už predtým stanovila vyšší cieľ, ale bez učenia termínu. Starmer teraz v parlamente objasnil, že dva a pol-percentný záväzok znamená vynaložiť 13,4 miliardy libier na obranu každoročne až do roku 2027.

Okrem dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu Spojené kráľovstvo čelí podľa premiéra aj ďalším hrozbám, ako sú kybernetické útoky, sabotáže a atentáty. Británia sa podľa jeho slov chystá uznať aj čoraz dôležitejší prínos spravodajských služieb a po r. 2027 vynaložiť na obranu 2,6 percenta HDP.

Pokiaľ bude zachované súčasné zloženie parlamentu aj po ďalších voľbách, Starmer počíta s tým, že sa výdavky stúpnu na najmenej tri percentá HDP.

Európa "však musí zájsť ešte ďalej", zdôraznil britský premiér, pričom vyhlásil, že nastal čas prehĺbiť obrannú spoluprácu s kontinentom. Svoje najnovšie oznámenie označil za "najväčší trvalý nárast výdavkov na obranu od konca studenej vojny", ktorý je podľa neho nevyhnutný, pretože "tyrani ako Putin reagujú iba na silu". (TASR)

Rusko má dostatočne veľké ložiská kovov vzácnych zemín a je otvorené spolupráci so Spojenými štátmi, vyhlásil Peskov.

Povedal to hovorca potom, ako Putin naznačil možnosť takejto spolupráce so Spojenými štátmi.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Američania potrebujú kovy vzácnych zemín. My ich máme dostatok," povedal Peskov pre médiá. "Máme vlastné plány na rozvoj strategických zdrojov, avšak sú tu aj pomerne široké vyhliadky na spoluprácu," dodal.

Vyjadrenia Peskova nasledovali deň potom, ako Putin v rozhovore pre štátnu televíziu povedal, že v rámci budúcej americko-ruskej dohody je otvorený spoločným projektom s americkými partnermi, a to v štátnom aj súkromnom sektore.

V tejto súvislosti Peskov uviedol, že dokiaľ k dohodám dôjde, bude potrebné znormalizovať vzťahy medzi USA a Ruskom, pričom v tomto smere bude potrebné urobiť ešte veľa. Najbližšie na programe je podľa neho vyriešenie ukrajinskej krízy a potom bude čas na zváženie prípadných projektov v oblasti obchodu, investícií a ekonomickej spolupráce.

Podľa údajov Geologickej služby Spojených štátov má Rusko piate najväčšie rezervy kovov vzácnych zemín na svete.

Väčšie než Ruská federácia majú Čína, Brazília, India a Austrália. Ide o skupinu 17 prvkov, ktoré sú kľúčové vo viacerých odvetviach, napríklad pri výrobe elektrických áut, spotrebnej elektroniky, zdravotníckych prístrojov, veterných turbín či v oblasti zbrojárskej techniky. (TASR)

Rusko v noci vypustilo 213 dronov a sedem rakiet, Ukrajina väčšinu zostrelila, uviedli ukrajinské vzdušné sily.

Protivzdušná obrana podľa nich zostrelila šesť striel a 133 dronov. Útoky potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany, cieľom boli podľa neho ukrajinské vojenské letiská a údajne boli všetky zasiahnuté, píše agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany medzičasom informovalo, že protivzdušná obrana za posledný deň zostrelila 97 ukrajinských bezpilotných lietadiel, päť navádzaných púm JDAM americkej výroby a 23 rakiet raketového systému Vampire českej výroby.

Z 213 bezpilotných lietadiel vypustených v noci Ruskom na Ukrajinu sa podľa vzdušných síl podarilo zničiť 133 a 79 zachytiť elektronickými obrannými prostriedkami alebo sa jednoducho stratili z vojenských radarov.

Z toho podľa stanice BBC vyplýva, že jeden dron zasiahol nejaký cieľ na Ukrajine. Ukrajinské vzdušné sily bez ďalších podrobností uviedli, že zasiahnuté boli centrálne oblasti napadnutej krajiny - Kyjevská a Žytomyrská.

V meste Žytomyr bola podľa oblastných úradov hospitalizovaná jedna žena po útoku, ktorý poškodil aj 12 obytných budov. V Kyjevskej oblasti zase utrpela zranenia ďalšia žena. Dve ďalšie osoby utrpeli zranenia v Sumskej oblasti.

Trump sa správa tak, akoby v rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine držal v rukách všetky karty, píše Politico.

Ako však upozorňuje web Politico, Brusel má však v rukáve tajnú zbraň v hodnote 200 miliárd eur.

Európska únia by v prípade potreby mohla využiť cenný tromf - zmocniť sa ruských aktív, ktoré boli zmrazené po tom, ako Moskva pred tromi rokmi spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Našťastie pre EÚ, blok má leví podiel na týchto fondoch - približne 200 miliárd eur, ktoré sú zadržiavané vo finančnej inštitúcii Euroclear so sídlom v Bruseli, a získavajú úroky. Na druhej strane, Spojené štáty majú iba päť miliárd dolárov.

Zhabanie týchto aktív je drastická možnosť, ktorá by Európe takmer určite zaručila väčšie miesto pri rokovacom stole po tom, čo ju USA a Kremeľ na nedávnych rokovaniach v saudskoarabskom Rijáde vynechali zo stretnutia.

Vlády EÚ zostávajú rozdelené v otázke rozmrazenia týchto prostriedkov. Uprostred hroziacej možnosti stiahnutia sa USA z Ukrajiny „ruskí jastrabi“ tvrdia, že rozmrazenie hotovosti a jej odovzdanie Kyjevu by umožnilo vojnou zničenej krajine získať prevahu na bojisku a odolať Trumpovým požiadavkám na ukončenie vojny.

„(Ruskými zmrazenými aktívami) môžeme nahradiť americkú podporu, ak sa USA rozhodnú ďalej nepodporovať Ukrajinu,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„V Európe máme zmrazené ruské aktíva v hodnote 300 miliárd eur a musíme ich použiť,“ povedal Tsahkna novinárom v Bruseli spolu so svojimi kolegami z Dánska, Švédska, Litvy a Lotyšska. Aj keď presná suma ruských zmrazených aktív v Európe nie je známa, všeobecne sa odhaduje, že číslo má bližšie k 200 miliardám eur než 300 miliardám eur.

Pobaltské a severské krajiny susediace s Ruskom tvrdia, že peniaze by mali byť okamžite odovzdané Ukrajine. Tento postoj podporujú Poľsko, Česko a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

„Neberiem argument, že je to právne problematické... Potrebujeme na to politickú vôľu,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys v rozhovore pre Politico a dodal, že skeptici „musia predložiť nejaké silnejšie argumenty, prečo to nerobiť“.

Opozičný tábor v Európe, ktorý tvoria „veľkí hráči“ ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, sa obáva, že konfiškáciou prostriedkov by EÚ mohla vystrašiť medzinárodných investorov a vzdala by sa svojej najväčšej výhody v mierových rozhovoroch. Chcú preto tento tromf držať čo najdlhšie v súčasnej podobe. „Je to súčasť rokovaní na konci vojny,“ zdôraznil francúzsky prezident Emmanuel Macron. (SITA, Politico)

EÚ nesúťaží s USA v snahe uzavrieť dohodu s Ukrajinou o kovoch vzácnych zemín, tvrdí hovorca eurokomisie.

"Neexistuje žiadna ponuka. EÚ nesúťaží s USA," uviedol hovorca Thomas Regnier na tlačovej konferencii v Bruseli v odpovedi na otázku novinárov, či Brusel ponúkol Kyjevu dohodu o kovoch vzácnych zemín, ako to urobil Washington.

Informuje o tom agentúra TASS.

Európsky komisár zodpovedný za prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné v pondelok vyhlásil, že EÚ navrhla Ukrajine dohodu o kritických materiáloch, ktorá bude výhodná pre obe strany. Séjourné podľa agentúry AFP dodal, že návrh predložil ukrajinským predstaviteľom počas návštevy Kyjeva, ktorá sa uskutočnila pod vedením šéfky Komisie Ursuly von der Leyenovej v pondelok pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie.

"Dvadsaťjeden z 30 kritických materiálov, ktoré Európa potrebuje, môže poskytnúť Ukrajina v rámci obojstranne výhodného partnerstva," povedal eurokomisár. "Pridaná hodnota, ktorú Európa ponúka, spočíva v tom, že nikdy nebudeme požadovať dohodu, ktorá by nebola obojstranne výhodná," dodal Séjourné.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová v pondelok uviedla, že Ukrajina a Spojené štáty sú v záverečnej fáze rokovaní o dohode, ktorá by Washingtonu zaistila prístup k ukrajinským nerastným surovinám výmenou za americkú podporu. Potvrdila tým skoršie vyjadrenie predstaviteľov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Ukrajinské a americké tímy sú v záverečnej fáze rokovaní o dohode o nerastných surovinách. Rokovania boli veľmi konštruktívne a takmer všetky kľúčové detaily boli dokončené," uviedla Stefanišynová na sociálnej sieti X. Ukrajina je podľa nej dohodu odhodlaná urýchlene dokončiť a podpísať. (TASR)

Irán klamal, keď tvrdil, že jeho krajina neposkytuje Rusku vojenské vybavenie, vyhlásil poľský minister Sikorski.

Iránom vyrobený dron Šahíd-136, ktorý bol zostrelený na Ukrajine, bol v pondelok vystavený v hoteli Millennium Hilton neďaleko sídla OSN v New Yorku. Podujatie zorganizovala americká mimovládna organizácia United Against Nuclear Iran.

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski počas prezentácie uviedol, že táto ukážka vyvracia iránske tvrdenia o neúčasti na dodávkach vojenskej techniky Rusku.

"Irán by nemal uniknúť zodpovednosti za vývoz tisícov týchto zariadení do Ruska a spôsobenie smrti tisícov ľudí," vyhlásil Sikorski. Dodal, že Teherán nemôže očakávať zhovievavosť, keď budú podnikané kroky na zastavenie jeho vplyvu. Irán podľa neho predstavuje hrozbu pre Európu.

Šéf UANI a bývalý veľvyslanec USA pri OSN Mark Wallace uviedol, že drony Šáhid sú preferovanou zbraňou Iránu pri útokoch na americké jednotky, ako aj na územie Saudskej Arábie a Izraela. Wallace zároveň vyjadril presvedčenie, že Rusko, Irán a Severná Kórea tvoria novú "os zla", čo je termín prvýkrát použitý bývalým americkým prezidentom Georgeom W. Bushom.

Podľa denníka The Wall Street Journal dron do USA priviezlo poľské vojenské lietadlo a bol vystavený na konzervatívnej konferencii CPAC, na ktorej sa šéf poľskej diplomacie Sikorski zúčastnil. Na konferencii s prejavom vystúpil aj premiér SR Robert Fico. (TASR)

Poľsko pripravuje balík podpory pre Ukrajinu v hodnote vyše 200 miliónov eur, oznámil minister obrany Kosiniak-Kamysz.

Informuje o tom agentúra PAP.

Minister to uviedol počas konferencie v Senáte pri príležitosti tretieho výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Zdôraznil, že táto pomoc presahuje objem podpory, ktorú niektoré európske krajiny poskytli za celý priebeh vojny.

Poľsko bude podľa ministra Ukrajinu naďalej podporovať a to aj v oblasti výcviku. Pripomenul, že približne tretina ukrajinských vojakov vycvičených v EÚ absolvovala výcvik v Poľsku. Ich počet odhadol na 28 tisíc. "Sme lídrom v tejto oblasti a sme pripravení pokračovať vo výcviku na našom území," dodal.

Minister tiež zdôraznil, že v pomere k HDP patrí poľská humanitárna a vojenská pomoc Ukrajine medzi najvýznamnejšie na svete. (TASR)

Poľský premiér Tusk rokoval vo Varšave s predsedom Európskej rady Costom o posilnení o posilnení bezpečnosti EÚ.

"Bezpečnosť sa stáva skutočnou prioritou EÚ," povedal Tusk, podľa ktorého to dokazujú rokovania o možnosti využívať európske peniaze na obranné projekty, ako aj diskusie o využití zmrazených ruských aktív. Podľa neho má Európa záujem posilniť aj vzťahy s USA, Spojeným kráľovstvom či Nórskom v kontexte bezpečnosti a verí, že pri posilňovaní spoločnej obrany nezostane len pri slovách.

"Európa je prakticky s jednou výnimkou zjednotená, keď ide o Ukrajinu," uviedol, pričom ako výnimku mal na mysli Maďarsko. Zároveň však dodal, že verí, že Costa bude mať v Budapešti úspešné rokovanie.

Podpora Ukrajiny bude jednou z tém mimoriadnej schôzdky Európskej rady 6. marca. Costa vyhlásil, že EÚ bude Ukrajinu podporovať vo vojne, v rokovaniach o mieri, v povojnovej obnove aj v prístupových rokovaniach. Európska komisia podľa neho na stretnutí predstaví balík návrhov na posilnenie obranných kapacít.

Podľa Costu budujeme Európu bezpečnosti a to musí zahŕňať aj ochranu východnej hranice, čo označil za jednu z priorít. "Rusko je hrozbou nie len pre Ukrajinu, ale pre európsku bezpečnosť ako takú," dodal Costa, podľa ktorého má Poľsko v európskych diskusiách o obrane a bezpečnosti ústredné miesto.

António Costa
@eucopresident

Follow our joint statement with Prime Minister Tusk after our meeting in Warsaw https://t.co/BU0ilFaw9c

António Costa

Joint statement by European Council President and Poland Prime Minister

25.2.2025 o 12:19 · archivované: 25.2.2025 o 13:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Lídri EÚ uskutočnia mimoriadny videohovor pred summitom o Ukrajine o stretnutí Macrona s Trumpom.

Predseda Európskej rady António Costa oznámil, že na stredu ráno zvolal videokonferenciu európskych lídrov pred mimoriadnym summitom o Ukrajine a európskej obrane naplánovaným na 6. marca.

Podľa Costu by mal francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stredajšej videokonferencie informovať o rozhovoroch s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, píše portál Politico.

"V rámci prípravy na osobitné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca, organizujem zajtra ráno videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme si vypočuli správu od prezidenta Emmanuela Macrona o jeho nedávnej ceste do Washingtonu," napísal Costa na sieti X.

Šéf ER informoval o marcovom summite, pričom uviedol, že "prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť". Dodal, že z jeho rozhovorov s európskymi lídrami vyplýva spoločné odhodlanie riešiť na úrovni EÚ výzvy jednak posilnenia obrany EÚ, ako aj rozhodujúcim spôsobom prispieť k mieru na našom kontinente a k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.

Francúzsky prezident sa v pondelok v Bielom dome stretol s Trumpom, aby naliehal na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, píše AFP. Macron po tomto stretnutí vyhlásil, že k prímeriu vo vojne na Ukrajine by mohlo dôjsť v najbližších týždňoch.

Trump pritom len minulý týždeň spochybnil účasť Ukrajiny na rokovaní, keď vyhlásil, že si nemyslí, že účasť Zelenského na týchto rokovaniach je nevyhnutná. Medzi Zelenským a Trumpom došlo počas minulého týždňa k sporom.

Ukrajinský prezident vyhlásil, že Trump žije v ruskej "dezinformačnej bubline", čím reagoval na Trumpove vyjadrenia, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je "diktátor bez volieb" a vyzval ho, aby "konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina". (TASR)

USA zastávajú oveľa vyváženejší postoj zameraný na úsilie vyriešiť konflikt na Ukrajine, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ocenil "vyvážený postoj" Spojených štátov po tom, čo spoločne s Ruskom hlasovali na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov a následne aj v Bezpečnostnej rade OSN.

Informuje o tom agentúra AFP.

Rusko a USA v pondelok, v deň tretieho výročia invázie ruských vojsk na Ukrajine, hlasovali proti rezolúcii odsudzujúcej ruskú vojnu. V BR OSN potom znova rovnako hlasovali za USA navrhovanú rezolúciu vyzývajúcu na trvalý mier vo vojne medzi Moskvou a Kyjevom.

Táto rezolúcia síce vyzýva na rýchle ukončenie bojov, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. Ide o historicky prvú prijatú rezolúciu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou v rámci BR OSN.

"USA zastávajú oveľa vyváženejší postoj, ktorý je skutočne zameraný na úsilie vyriešiť konflikt na Ukrajine. Vítame to," povedal Peskov novinárom. Tvrdenia európskych lídrov podľa slov Peskova nenaznačujú vyváženosť. "Ale možno ako výsledok kontaktov medzi Európanmi a Američanmi, bude Európa nejakým spôsobom smerovať k väčšej vyváženosti," dodal hovorca Kremľa.

Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu predloženú Ukrajinou a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Za rezolúciu hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania. Za hlasovala väčšina štátov EÚ vrátane Slovenska.

USA sa pri hlasovaní proti textu postavili na stranu Moskvy a ruských spojencov Bieloruska, Severnej Kórey a Sudánu.

USA tiež prišili s vlastným návrhom. Európski spojenci Ukrajiny však presadili, aby sa text USA výrazne preformuloval tak, že inváziu na Ukrajinu uskutočnilo Rusko, takže Washington nakoniec za svoj text nehlasoval, konštatuje AFP.

Následne USA predložili v BR OSN na hlasovanie predchádzajúci, nezmenený text. Spojené štáty hlasovali spolu s Ruskom a Čínou za, zatiaľ čo päť európskych krajín v BR OSN - Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko - sa zdržalo hlasovania. Nik nehlasoval proti. Navrhované zmeny a doplnenia na posilnenie znenia, ktoré boli pridané do rezolúcie VZ OSN, čo predložili USA, následne vo VZ OSN neprešli pre veto zo strany Ruska, informuje stanica CNN. (TASR)

Odhadované náklady na obnovu Ukrajiny tri roky po ruskej invázii stúpli o vyše sedem percent na 524 miliárd dolárov (499,66 miliárd eur).

Ide o takmer trojnásobok jej očakávaného hospodárskeho výkonu v roku 2024. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú vykonali Svetová banka, OSN, Európska komisia a ukrajinská vláda, informuje agentúra Reuters.

Štúdia obsahuje údaje od začiatku ruskej invázie z 24. februára 2022 do 31. decembra 2024 a započítava aj 70-percentný nárast škôd na ukrajinskej energetickej infraštruktúre spôsobených ruskými útokmi v minulom roku.

V porovnaní s posledným odhadom sa tak predpokladané náklady zvýšili zo 486 miliárd dolárov o viac než sedem percent. Najviac postihnutými sektormi sú okrem energetiky aj bývanie, doprava, obchod a vzdelávanie.

V štúdii sú vyčíslené priame materiálne škody na budovách a inej infraštruktúre, vplyv na životy a živobytie ľudí a náklady na snahu o povojnovú obnovu s dôrazom na zlepšenie, uviedli v spoločnom vyhlásení zapojené inštitúcie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo vyhlásení doplnil, že v dôsledku pokračujúcich útokov zo strany Ruska v uplynulom roku sa potreby napadnutej krajiny v oblasti obnovy naďalej zvyšovali.

Ukrajinská vláda na rok 2025 vyčlenila približne 7,37 miliardy dolárov, ktoré sú určené na riešenie prioritných potrieb. Aj napriek podpore darcov jej však podľa vyhlásenia stále chýba takmer desať miliárd.

Zo správy ďalej vyplýva, že priame škody na Ukrajine spôsobené ruskými útokmi vzrástli zo 152 na 176 miliárd dolárov odhadovaných vo februári 2024. Poškodených alebo zničených bolo približne 13 percent celkového počtu obytných jednotiek, čo sa týka viac ako 2,5 milióna domácností.

Z celkových dlhodobých potrieb na obnovu pripadá na sektor bývania približne 84 miliárd dolárov, na dopravu takmer 78 miliárd a na energetiku a ťažbu asi 68 miliárd. Okrem toho sa počíta aj s viac než 64 miliardami pre obchod a priemysel a vyše 55 miliardami pre poľnohospodárstvo. Len náklady na odstraňovanie trosiek a nakladanie s nimi však vyčíslili na takmer 13 miliárd dolárov.

Nová štúdia podľa viceprezidentky Svetovej banky Antonelly Bassaniovej ukázala pokrok, ktorý Ukrajina už dosiahla v oblasti materiálnej a hospodárskej obnovy, ako aj reforiem a potrieb rekonštrukcie. (TASR)

Francúzsko môže v prípade odchodu USA z Európy nasadiť stíhačky nesúce jadrové zbrane do Nemecka, píše The Telegraf.

Britský denník sa odvoláva na nemenované zdroje.

Spojené štáty dlhodobo garantujú bezpečnosť Európy arzenálom približne 100 jadrových zbraní, z ktorých mnoho je umiestnených na americkej vojenskej základni v Nemecku.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa však tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v azíjsko-tichomorskom regióne a na hraniciach s Mexikom, informovala minulý týždeň stanica NBC News.

Podľa nej americký minister obrany Pete Hegseth povedal Zelenskému na stretnutí za zatvorenými dverami, že USA môžu z Európy stiahnuť značný počet svojich vojakov. Túto informáciu pre NBC potvrdilo päť amerických predstaviteľov a jeden činiteľ, ktorý sa osobne zúčastnil na schôdzke oboch strán.

Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorého konzervatívny blok CDU/CSU zvíťazil vo víkendových voľbách do Spolkového snemu, v piatok varoval, že Európa sa musí pripraviť aj na možnosť, že Trump už nebude bezpodmienečne dodržiavať záväzok NATO v oblasti kolektívnej obrany.

Je preto podľa Merza dôležité, aby sa Európa snažila zabezpečiť, že bude schopná brániť kontinent sama. Líder nemeckých konzervatívcov prisľúbil, že bude rokovať s Francúzskom i Britániou, aby rozšírili svoju jadrovú ochranu aj na Nemecko.

Rozhovory o európskom odstrašujúcom prostriedku pre Nemecko sa zatiaľ nezačali, poznamenali pre britské noviny nemecké diplomatické zdroje s tým, že Merz je momentálne zapojený do rokovaní o zostavení koaličnej vlády.

"Chápem to tak, že na strane CDU sa uvažuje spôsobom, že potrebujeme jadrový dáždnik, chceme sa k tomu vyjadriť, mali by sme byť pripravení o tom hovoriť a sme ochotní za to zaplatiť," povedal jeden z citovaných diplomatov. Súčasne ale upozornil, že Berlín takúto žiadosť pravdepodobne oficiálne nepredloží, pokiaľ Američania nestiahnu svoje jadrové zbrane z Nemecka.

Nemenovaný francúzsky predstaviteľ i nemeckí diplomati pre The Telegraf uviedli, že umiestnenie francúzskych stíhačiek s jadrovými zbraňami v Nemecku by vyslalo silný odkaz Rusku a zároveň mohlo vyvinúť tlak na britského premiéra Keira Starmera, aby podnikol rovnaký krok ako Paríž a dokázal, že to s prispievaním k európskej bezpečnosti myslí vážne.

Francúzsky arzenál podľa predpokladov obsahuje približne 300 jadrových zbraní a britský jadrový program Trident pozostáva zo štyroch ponoriek triedy Vanguard, z ktorých každá môže niesť až 16 bojových hlavíc.

Francúzske prostriedky jadrového odstrašenia sú v súčasnosti nezávislé od Severoatlantickej aliancie, zatiaľ čo tie britské tvoria kľúčovú súčasť obrannej stratégie NATO, poznamenal The Telegraph.

Starmer sa v otázke riešenia vojny na Ukrajine postavil skôr na stranu európskych lídrov než na stranu Trumpa a chce s Európskou úniou uzavrieť bezpečnostný a obranný pakt. (TASR)

Ukrajinský parlament na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu Zelenského, voľby vyhlásia až po skončení vojny.

Píšu to ukrajinské médiá. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii, a preto sa nemohli konať prezidentské voľby, ktoré by sa za normálnych okolností uskutočnili vlani.

Zelenskyj má podľa ústavy plniť svoje právomoci až dovtedy, kým sa funkcie ujme novozvolený prezident, zdôraznil parlament podľa agentúry Unian.

Vyhlásenie "o podpore demokracie na Ukrajine v podmienkach ruskej agresie" prijal ukrajinský parlament na druhý pokus.

V pondelok za návrh hlasovalo len 218 poslancov, zatiaľ čo na prijatie bolo potrebných najmenej 226 hlasov. Dnes za vyhlásenie hlasovalo 268 poslancov, uviedol poslanec Jaroslav Železňak.

Trump, ktorý vyvíja tlak na Kyjev, aby pristúpil na dohodu o podstúpení nerastného bohatstva Spojeným štátom, v minulých dňoch označil Zelenského za "diktátora bez volieb". Zelenskyj v nedeľu novinárom povedal, že sa necíti urazený. "Určite by som neopísal slová používané Trumpom ako lichôtky. Ale výrazom diktátor by mohol byť urazený len niekto, kto by bol diktátor. Ja som legitímne zvolený prezident, "povedal.

Práve Putin, na ktorého pokyn ruské vojská pred tromi rokmi rozpútali vojnu proti susednej krajine, zavinil, že na Ukrajine teraz nemožno usporiadať slobodné, transparentné a demokratické voľby, na ktoré by bolo možné prizvať medzinárodných pozorovateľov a ktoré by uznalo medzinárodné spoločenstvo, zdôraznil ukrajinský parlament 2000.

Konštatoval, že podľa ústavy nemožno za vojnového stavu usporiadať voľby, a uviedol, že ukrajinský ľud je jednotný v presvedčení, že voľby by sa mali konať po skončení vojny. Keď bude nastolený úplný, spravodlivý a trvalý mier, parlament vyhlási prezidentské voľby a zabezpečí ich usporiadanie v súlade s medzinárodnými štandardmi, ubezpečilo vyhlásenie.

Pripomenulo tiež, že Zelenskyj bol zvolený v slobodných, transparentných a demokratických voľbách a že jeho mandát ukrajinský ľud a ukrajinský parlament nespochybňujú. (ČTK)

V otázke vyslania vojakov na Ukrajinu treba počkať na jasné parametre, uviedla česká ministerka obrany Černochová.

Nechce robiť unáhlené oznámenia a strašiť českú verejnosť. Podľa náčelníka generálneho štábu Karola Řehku je diskusia absolútne predčasná.

Obaja to povedali novinárom na tlačovej konferencii po začatí veliteľského zhromaždenia. O vyslaní európskych mierových síl na Ukrajinu sa hovorí v súvislosti s prípadným uzavretím mierovej dohody s Ruskom, ktoré Ukrajinu pred tromi rokmi vojensky napadlo.

Černochová zatiaľ nemá k možnému vyslaniu vojakov po dojednaní mieru na Ukrajine podrobné informácie.

"Počkajme prosím nejakých jasných mantinelov, parametrov toho, ako by tá spolupráca mala prebiehať," povedala ministerka. J

e podľa nej tiež potrebné vziať do úvahy ďalšie okolnosti, ako je momentálne nasadenie armády v operáciách. "Ak by sme niekam ďalej posielali vojakov, tak musíme niekde zasa tých vojakov uberať, pretože nemáme toľko vojakov, koľko by sme si želali, aby sme ich mohli posielať do misií," dodala. (ČTK)

NATO potrebuje urýchlene vybudovať vierohodné odstrašenie a obranu, tvrdí šéf generálneho štábu českej armády Řehka.

Celá Severoatlantická aliancia to podľa neho potrebuje, aby sa vyhla možným problémom v horizonte ďalších rokov.

Náčelník generálneho štábu Karol Řehka to uviedol na Veliteľskom zhromaždení. Doba je podľa neho naliehavá a nezostáva veľa času, preto je potrebné "šliapať do pedálov". Pred českou armádou potom podľa Řehku stoja oveľa väčšie a urgentnejšie úlohy, ako doteraz plnila.

"Chystáme sa na boj, a chystáme sa naň, aby sme sa mu vyhli," povedal Řehka. Uplynulé týždne podľa neho ukazujú, že situácia vo svete sa nelepší. Spomenul pokračujúcu vojnu na Ukrajine, napätie na Blízkom východe či v oblasti Sahelu. "Nič z toho nemení naše plány, práve naopak. To, čo stojí pred nami, je oveľa väčšie a naliehavejšie, ako úlohy, ktoré sme doteraz plnili, "poznamenal. Jediná adekvátna odpoveď na tieto výzvy je podľa neho silnejšia. "A o to sa snažíme," dodal.

Hlavným cieľom je podľa neho zabezpečiť bojaschopnosť armády, chce ale tiež napríklad kultivovať strategickú diskusiu o obrane a bezpečnosti. Zásadné rozhodnutie patrí vždy politickým predstaviteľom a je primárne na nich, aby zásadné otázky bezpečnosti diskutovali, uviedol Řehka. Je podľa neho ale nevyhnutné viesť seriózne verejné diskusie o obrane a bezpečnosti, kde to len ide a na všetkých úrovniach.

Řehka sa v prejave venoval tiež náboru a personálnym otázkam. Pripomenul, že v armáde je aktuálne necelých 24-tisíc vojakov, strategické armádne dokumenty ale cielia na 30-tisíc do roku 2030.

"Napriek tomu sme v minulom roku pridali do armády tak málo vojakov, že celkový nárast je len nejakých 176 vojakov," poznamenal. Nové aliančné ciele výstavby schopností podľa neho navyše ukazujú potrebu až 37 500 vojakov pre naplnenie potrieb kolektívneho odstrašenia a obrany.

K tomu by sa počas dekády musela armáda navýšiť o 14-tisíc ľudí, teda asi o 60 percent súčasného stavu. "Je zjavné, že týmto tempom, ako to bežalo doteraz, to nedáme. A keď nejaký systém nefunguje, je potrebné ho zmeniť, "povedal. Teraz sa bude armáda snažiť zlepšovať súčasný systém, zároveň sa však podľa Řehku bude pracovať na analýze dosiahnuteľnosti a udržateľnosti personálu, ktorej cieľom bude objektívne a neskreslené vojenské odporúčanie pre politických predstaviteľov, ako personálny problém riešiť.

Armáda ČR
@ArmadaCR

Generál Řehka na svém Velitelském shromáždění armádních velitelů právě teď: https://t.co/gO0ew4xPjF

25.2.2025 o 9:28 · archivované: 25.2.2025 o 11:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Trump verí, že Ukrajina by mohla získať späť niektoré svoje územia okupované Ruskom, ale bolo by to veľmi náročné.

Americký prezident to povedal v reakcii pre novinárov počas stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome.

„Pýtate sa, či by si (Ukrajinci) mohli vziať späť pôdu, ktorú stratili. A ja hovorím, že áno, možno niečo z toho áno. Ale nie je to ľahké,“ povedal Trump. Poznamenal tiež, že táto otázka je súčasťou aktuálnych rokovaní, ktoré sa nedávno začali.

„Uvidíme,“ povedal Trump. „Bolo zabraté množstvo pôdy, takže uvidíme, ako to dopadne. Je to súčasť vyjednávania.“

USA viedli prvé kolo rozhovorov priamo s Ruskom minulý týždeň. Stretnutie sa konalo bez prítomnosti európskych a ukrajinských predstaviteľov, čo vyvolalo nesúhlas a kritiku na „starom kontinente“. Európski lídri sa obávajú, že ich USA odsúvajú na vedľajšiu koľaj.

Macron nedávno zvolal európskych partnerov, aby prediskutovali bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Očakáva sa, že britský premiér Keir Starmer koncom tohto týždňa navštívi Washington, aby sa tiež stretol s Trumpom. (SITA, Kyiv Independent)

Po útoku výbušnými zariadeniami na ruský konzulát v Marseille na juhu Francúzska zadržali dvoch mužov.

Informovala o tom agentúra Reuters. Prokuratúra v oznámila, že ide o dve významné osoby, žiadne ďalšie podrobnosti ale neposkytla.

Ruský konzulát v Marseille v pondelok ráno zasiahli dva výbuchy, ktoré nespôsobili škody ani zranenia. Podľa polície do záhrady konzulátu niekto hodil tri podomácky vyrobené plastové fľaše, z ktorých jedna nevybuchla a neskôr ju zlikvidovali pyrotechnici. Akú látku fľaše obsahovali, zatiaľ nie je jasné.

Ruské ministerstvo zahraničia v Moskve vyzvalo francúzske úrady, aby okolnosti incidentu plne vyšetrili. Podľa ruského ministerstva nesie čin stopy teroristického útoku, uviedla agentúra TASS. Útok sa stal v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu. (ČTK)

EÚ navrhla vlastnú dohodu s Ukrajinou o ťažbe nerastov, má byť výhodnejšia ako od USA.

Podobnú iniciatívu vyvíja aj Trump, ktorý sa chce dostať k ukrajinskému nerastnému bohatstvu výmenou za americkú vojenskú pomoc v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine.

Ukrajinské zásoby nerastných surovín vrátane mangánu, titánu, grafitu a lítia sa stali terčom napätých rokovaní medzi Kyjevom a Washingtonom, pričom Trump trvá na tom, že USA si zaslúžia „vrátenie peňazí“ za pomoc pri obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou.

Európsky komisár pre priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné povedal, že počas návštevy šéfky EÚ Ursuly von der Leyenovej v Kyjeve navrhol ukrajinským predstaviteľom inú potenciálnu dohodu.

„Dvadsaťjeden z 30 kritických materiálov, ktoré Európa potrebuje, môže poskytnúť Ukrajina v rámci obojstranne výhodného partnerstva,“ povedal Séjourné po stretnutí, ktoré sa konalo pri príležitosti tretieho výročia rozsiahlej ruskej invázie.

„Pridaná hodnota, ktorú Európa ponúka, je, že nikdy nebudeme požadovať obchod, ktorý nie je obojstranne výhodný,“ dodal predstaviteľ Únie.

Trump povedal, že Spojené štáty sú „veľmi blízko“ k dohode s Ukrajinou o jej nerastných surovinách. „Chcem, aby nám za všetky peniaze, ktoré vložíme, niečo dali,“ povedal dva dni predtým. „Žiadame kovy vzácnych zemín a ropu.“ (SITA)

Výbuchy ruských dronov zranili v Sumách podľa úradov dvoch ľudí, štyroch zranených hlásia aj v meste Derhači.

V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny výbuch poškodil výškovú obytnú budovu, uviedli tamojšie úrady. Výbuch rozbil mnoho okien vo výškovej obytnej budove. Na mieste zasahovali záchranári.

Štyri ženy zranili ruské bomby v meste Derhači na východe krajiny, informoval šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

#Житомирщина: внаслідок російської атаки постраждала жінка, а також двоє дітей, які отримали гостру реакцію на стрес

Окрім цього, через ворожий обстріл зайнялася господарча будівля та пошкоджено житловий будинок. Рятувальники працюють на місці. https://t.co/X3FN6LxxPu

25.2.2025 o 9:40 · archivované: 25.2.2025 o 10:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko odsúdilo muža na 16 rokov väzenia, Ukrajine mal poskytovať údaje o vojenskom objekte neďaleko Moskvy.

Uviedol to ruský vyšetrovací výbor. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa vyšetrovacieho výboru muž v apríli natočil na video systém protivzdušnej obrany v Podoľsku južne od Moskvy. Zábery spolu s geografickými údajmi následne poslal "svojim ukrajinským mentorom, aby mohli viesť dronový útok proti tomuto vojenskému objektu".

Ruský vyšetrovací výbor tiež tvrdí, že muž v roku 2017 priniesol zbrane z Ukrajiny do Ruska, aby pripravil útoky na niekoľko tamojších oblastí vrátane Brianskej, Kurskej a Belgorodskej. Spomínané ruské oblasti hraničia s Ukrajinou.

Súd ho obvinil z prípravy útoku, pašovania zbraní a spoluúčasti na teroristických aktivitách.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 potrestalo množstvo kritikov konfliktu, pričom ich obvinilo z vlastizrady, terorizmu, extrémizmu, sabotáže alebo špionáže.

Podľa AFP boli počas tri roky trvajúcej vojny sankcionované, ohrozené alebo potrestané tisíce ľudí, čo vyjadrili nesúhlas s vojnou na Ukrajine. (TASR)

Donald Trump zachraňuje ekonomicky vyčerpané Rusko. Rubeľ silnie, ruské akcie za mesiac posilnili o desiatky percent. (Index)

Spojené štáty privítali dohodu s Ruskom na Bezpečnostnej rade OSN.

Prijali rezolúciu vyzývajúcej na trvalý mier vo vojne medzi Moskvou a Kyjevom.

"Vyzývame všetky ostatné členské štáty OSN, aby sa pripojili k Spojeným štátom a presadzovali trvalý mier, ktorý prinesie Európe stabilitu a zabráni ďalšej agresii," uviedla americká chargé d'affaires pri OSN Dorothy Sheaová.

Poukázala na to, že ide o historicky prvú prijatú rezolúciu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou v rámci BR OSN.

Najvplyvnejší orgán OSN v pondelok prijal rezolúciu o vojne navrhnutú Spojenými štátmi. Rezolúcia vyzýva na rýchle ukončenie bojov, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 300 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 869 530, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 182 tankov, 21 168 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 652 delostreleckých systémov.

Trump a Macron sa ohľadom Ukrajiny napriek priateľským gestá rozchádzajú, píše Reuters.

Americký prezident a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron prejavili značné rozdiely v prístupe k vojne na Ukrajine, čo podčiarkuje aktuálne rozpory medzi Spojenými štátmi a Európou, pokiaľ ide o Trumpovu snahu rýchlo sa na prímerí dohodnúť s Ruskom.

Obaja lídri počas celodenného rokovania, v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu, demonštrovali svoj dlhoročný priateľský vzťah, Macron však dal jasne najavo, že s Trumpom v niektorých kľúčových otázkach nesúhlasí, píše agentúra Reuters.

Trump odmietol nazvať ruského prezidenta Vladimira Putina diktátorom, hoci minulý týždeň rovnakým termínom označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Macron dnes povedal, že je jasné, že v konflikte je Rusko agresorom, čo je tiež skutočnosť, ktorú Trump minulý týždeň spochybnil.

"Mier porušil prezident Putin," povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s Trumpom po ich bilaterálnom rokovaní v Bielom dome.

Trump pri tej príležitosti zopakoval svoje želanie, aby bolo čo najskôr uzavreté prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, a zdôraznil, že sa ich snaží dohodnúť, vrátane dosiahnutia trvalého mieru.

Na tlačovej konferencii povedal, že od svojho nástupu do úradu mal za týmto účelom s ruskou stranou "niektoré skvelé rozhovory" a že jeden z jeho prvých telefonátov smeroval Putinovi. Poznamenal tiež, že "jeho ľudia nepretržite rokujú s Putinovými ľuďmi".

Trump tiež povedal, že akonáhle bude dosiahnutá dohoda, mohol by pricestovať do Moskvy na schôdzku s Putinom.

Macron vo Washingtone naopak vyzval na premyslenejší prístup, ktorý by sa začal prímerím a následne mierovou dohodou zahŕňajúcou bezpečnostné záruky.

"My chceme mier, on chce mier. Chceme mier rýchlo, ale nechceme dohodu, ktorá je slabá," povedal Macron novinárom s tým, že takýto mier sa predovšetkým nesmie rovnať kapitulácii Ukrajiny. Akákoľvek mierová dohoda podľa neho musí byť "posúdená, preverená a overená".

Obaja štátnici sa však zhodli na možnosti nasadenia európskych mierových síl na Ukrajine po prípadnom uzavretí mierovej dohody. "Neboli by v prvej línii. Neboli by súčasťou žiadneho konfliktu. Boli by tam preto, aby zabezpečili dodržiavanie mieru," povedal Macron novinárom.

Trump povedal, že s týmto plánom súhlasí, rovnako ako Putin. "Áno, bude to akceptovať," povedal Trump o Putinovom postoji k európskym mierovým silám na Ukrajine. "Vyslovene som sa ho na to opýtal. Nemá s tým problém," povedal Trump.

Macron, prvý európsky líder, ktorý navštívil Trumpa od jeho návratu k moci pred mesiacom, označil ich rokovania za "zlomový bod" v úsilí o jednotnejší prístup.

Macron sa snaží ťažiť zo vzťahu, ktorý s Trumpom nadviazal už počas jeho prvého mandátu. Francúzsky líder podľa Reuters ukázal, že sa mu podarilo s nepredvídateľným Trumpom šikovne rokovať bez toho, aby si ho znepriatelil.

V jednom momente počas ich stretnutia v Oválnej pracovni sa Macron napríklad Trumpa dotkol a starostlivo opravil jeho tvrdenie, že Európa poskytla Ukrajine všetku pomoc vo forme pôžičiek.

Na väčšine ukrajinského územia bol ráno vyhlásený letecký poplach. Úrady varovali pred prichádzajúcimi raketami.

"Letecký poplach pokračuje. Zostaňte v krytoch, kým nebezpečenstvo nepominie," varuje ukrajinská armáda. Údery v Kyjevskej oblasti údajne zničili domy a ďalšie budovy, pričom zranenia utrpela najmenej jedna osoba. Presnejší rozsah škôd bude známy neskôr.

Ruské ministerstvo obrany medzitým v utorok oznámilo, že v noci zachytilo a zničilo 19 ukrajinských dronov.

Lietadlá poľskej armády a spojencov skoro ráno odštartovali s cieľom zabezpečiť poľský vzdušný priestor.

"Podniknuté kroky majú za cieľ zabezpečiť bezpečnosť (poľských) regiónov susediacich s ohrozenými oblasťami," uviedlo velenie poľskej armády na sieti X.

Dowództwo Operacyjne
@DowOperSZ

❗️Uwaga, w związku z aktywnością lotnictwa dalekiego zasięgu Federacji Rosyjskiej wykonujacego uderzenia na obiekty znajdujące się między innymi na zachodzie Ukrainy, rozpoczęło się operowanie wojskowego lotnictwa w polskiej przestrzeni powietrznej.

Zgodnie z obowiązującymi… https://t.co/eds1k5JFvF https://t.co/cK3y1CSib3

25.2.2025 o 5:19 · archivované: 25.2.2025 o 6:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Macron po stretnutí s Trumpom vyhlásil, že k prímeriu na Ukrajine by mohlo dôjsť v najbližších týždňoch.

Podľa francúzskeho lídra prebiehajú konkrétne rozhovory o pláne na dosiahnutie trvalého mieru, na ktorom sa bude podieľať aj Ukrajina.

Trump po stretnutí taktiež vyjadril presvedčenie, že vojna by sa mohla skončiť do "niekoľkých týždňov". Francúzsky prezident však zdôraznil, že prípadný dohodnutý mier nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny.

Macron dúfa v zapojenie USA do zabezpečenia akéhokoľvek mierového riešenia na Ukrajine, no zdôraznil jeho postoj, že Kyjev by mal byť súčasťou rozhovorov o ukončení vojny. Trumpovi tiež prisľúbil, že Európa je pripravená zvýšiť výdavky na svoju obranu.

Obaja lídri diskutovali aj o obchode, pretože Donald Trump od nástupu do funkcie hrozí uvalením ciel na dovoz z Európskej únie, Číny, Kanady či Mexika. (TASR)

Slovensko sa pridalo k stanovisku krajín, ktoré vyzývajú Rusko na zastavenie agresie proti Ukrajine. 

Vyplýva to z informácie Delegácie Európskej únie pri OSN v New Yorku.

Krajiny sa príležitosti tretieho výročia "nezákonnej a nevyprovokovanej" ruskej invázie na Ukrajinu zhodli na potrebe skorého ukončenia vojny a nastolenia spravodlivého, trvalého a komplexného mieru na Ukrajine v súlade s Chartou OSN.

"Akýkoľvek mier, ktorý je spojený s rizikom odmeny za agresiu, zvyšuje riziko, že akákoľvek krajina kdekoľvek na svete bude čeliť podobnej agresii," píše sa v dokumente.

Krajiny tiež potvrdili svoju neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc siahajúcich až do jej teritoriálnych vôd. Podľa nich je pokračujúca invázia hrubým porušením medzinárodného práva.

Autorkou stanoviska je námestníčka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Mariana Betsová. Stanovisko podpísalo napríklad aj Česko, Poľsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Japonsko či Kanada. (TASR)

Tisícke ľudí v Berlíne demonštrovali za zachovanie podpory Ukrajine. Protesty sa konali deň po parlamentných voľbách.

Na transparentoch a plagátoch niesli protestujúce heslá nepriateľské voči nedávnemu nadbiehaniu amerického prezidenta Donalda Trupa jeho ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi.

S heslami ako "Rusko je teroristický štát", "Nič o Ukrajine bez Ukrajiny" alebo "Žiadny mier pod ruskou okupáciou" demonštranti s ukrajinskými vlajkami na pleciach prešli okolo ruského veľvyslanectva a potom sa zhromaždili pred neďalekou Brandenburskou bránou, osvetlenou v modrožltých farbách ukrajinskej vlajky.

"Vzhľadom na to, že Spojené štáty sťahujú svoju podporu, a vzhľadom na politickú situáciu v Nemecku je o to dôležitejší štát pri Ukrajine. Konflikt medzi Kyjevom a Moskvou sa netýka len Ukrajiny, ale budúcnosti Európy a každého z nás, povedala AFP 46-ročná Katja Groteová, ktorá pracuje v oblasti vzťahov s verejnosťou.

Podpora Ukrajiny bola hlavnou témou nemeckej kampane pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami. Tie skončili víťazstvom konzervatívcov z CDU /CSU, za ktorými sa umiestnila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), známa svojím príklonom ku Kremľa.

Predseda CDU /CSU Friedrich Merz ubezpečil Ukrajinu o pokračujúcej európskej podpore. (ČTK)

Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu vyzývajúcu na mier na Ukrajine bez zmienky o ruskej agresii.

Rezolúciu navrhnutú Spojenými štátmi podporilo aj Rusko. Nie je v nej ale zmienka o územnej celistvosti napadnutej krajiny ani o ruskej agresii, proti čomu protestovali európski spojenci Kyjeva.

Za rezolúciu, ktorá "vyzýva na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu a vyzýva na trvalý mier", hlasovalo desať krajín, žiadna nebola proti. 

Štyri krajiny EÚ - Francúzsko, Slovinsko, Grécko a Dánsko - a Británia sa hlasovania zdržali. Aby bola rezolúcia prijatá v Bezpečnostnej rade, muselo za ňu hlasovať najmenej deväť jej členov.

Americkú rezolúciu bez zmienky o ruskom agresorovi a územnej celistvosti sa európske krajiny pôvodne snažili zmeniť, ich úsilie ale zablokovalo Rusko svojím vetom, uviedla agentúra Reuters.

Valné zhromaždenie OSN o niekoľko hodín skôr naopak schválilo rezolúciu Ukrajiny a európskych krajín, ktorá potvrdzuje ukrajinskú územnú celistvosť a označuje Rusko za agresora. 

Za hlasovalo 93 krajín, 65 štátov, medzi nimi Čína či India, sa zdržali hlasovania a 18 krajín, vrátane USA, Ruska, Maďarska či Izraela, bolo proti. (ČTK)

Rusko ponúka USA a ďalším účasť na ťažbe vzácnych nerastoch, aj na okupovaných ukrajinských územiach.

Ruský prezident Vladimir Putin sa takto vyjadril v rozhovore s novinárom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubínom.

Šéf Kremľa ďalej uviedol, že po vzájomnej dohode by mohli byť znížené obranné výdavky Ruska aj Spojených štátov o 50 percent. Moskva sa podľa Putinovho tvrdenia nestavia proti účasti Európy na mierových rokovaniach.

"Kovy vzácnych zemín sú veľmi dôležitou súčasťou, veľmi dôležitým zdrojom pre moderné odvetvie ekonomiky. A my v tomto smere zatiaľ veľa nerobíme. Mali by sme robiť viac," povedal Putin a dodal, že Rusko je pripravené ponúknuť Američanom spoluprácu v tejto sfére.

"Pokiaľ ide o nové územia, tak je to rovnaké. Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi, vrátane Američanov, aj tam," uviedol s odvolaním sa na ukrajinské územia, ktoré Rusko okupuje.

Šéf Kremľa sa tak vyjadril v čase, keď Washington a Kyjev rokujú dohodu o prístupe Spojených štátov k ukrajinským vzácnym nerastom.

"Nás sa to netýka," uviedol Putin podľa TASS s odvolaním sa na túto dohodu. Šéf Kremľa ďalej v rozhovore povedal, že Rusko je jedným z lídrov v zásobách kovov vzácnych zemín.

Ruský prezident ďalej povedal, že Moskva nie je proti účasti Európy v rusko-amerických vyjednávaniach o ukončení bojov na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa minulý týždeň stretli americkí a ruskí činitelia, aby prerokovali cesty k ukončeniu vojny. Ukrajina ani európski činitelia na stretnutie pozvaní neboli.

"Mohli by sme sa dohodnúť so Spojenými štátmi - USA by znížili (výdavky na obranu) o 50 percent a my by sme ich znížili o 50 percent. A Čínska ľudová republika by sa potom pridala, keby chcela. Myslíme si, že návrh je dobrý a sme pripravení o ňom diskutovať," povedal Putin.

Podľa agentúry AFP tak reagoval na návrh Trumpa, aby všetky tri krajiny znížili o polovicu svoje vojenské rozpočty. (ČTK)

Rusko navštívil ďalší slovenský politik. Syn Jána Slotu sa v Moskve stretol aj s kremeľským ideológom Duginom.

Pavol Slota sa v Moskve zúčastnil III. Medzinárodného festivalu Čas našich hrdinov, ktorý bol venovaný dokumentárnym filmom o ruskej invázii na Ukrajinu.

V pondelok navštívil ruskú štátnu Dumu na pozvanie od poslanca Ivana Suchareva zo Žirinovského strany LDPR. (SME)