Ukrajina by mohla vstúpiť do EÚ pred rokom 2030, povedala šéfka EK v Kyjeve (SME Minúta)

Tisícke ľudí v Berlíne demonštrovali za zachovanie podpory Ukrajine. Protesty sa konali deň po parlamentných voľbách.

Na transparentoch a plagátoch niesli protestujúce heslá nepriateľské voči nedávnemu nadbiehaniu amerického prezidenta Donalda Trupa jeho ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi.

S heslami ako "Rusko je teroristický štát", "Nič o Ukrajine bez Ukrajiny" alebo "Žiadny mier pod ruskou okupáciou" demonštranti s ukrajinskými vlajkami na pleciach prešli okolo ruského veľvyslanectva a potom sa zhromaždili pred neďalekou Brandenburskou bránou, osvetlenou v modrožltých farbách ukrajinskej vlajky.

"Vzhľadom na to, že Spojené štáty sťahujú svoju podporu, a vzhľadom na politickú situáciu v Nemecku je o to dôležitejší štát pri Ukrajine. Konflikt medzi Kyjevom a Moskvou sa netýka len Ukrajiny, ale budúcnosti Európy a každého z nás, povedala AFP 46-ročná Katja Groteová, ktorá pracuje v oblasti vzťahov s verejnosťou.

Podpora Ukrajiny bola hlavnou témou nemeckej kampane pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami. Tie skončili víťazstvom konzervatívcov z CDU /CSU, za ktorými sa umiestnila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), známa svojím príklonom ku Kremľa.

Predseda CDU /CSU Friedrich Merz ubezpečil Ukrajinu o pokračujúcej európskej podpore. (ČTK)

Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu vyzývajúcu na mier na Ukrajine bez zmienky o ruskej agresii.

Rezolúciu navrhnutú Spojenými štátmi podporilo aj Rusko. Nie je v nej ale zmienka o územnej celistvosti napadnutej krajiny ani o ruskej agresii, proti čomu protestovali európski spojenci Kyjeva.

Za rezolúciu, ktorá "vyzýva na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu a vyzýva na trvalý mier", hlasovalo desať krajín, žiadna nebola proti. 

Štyri krajiny EÚ - Francúzsko, Slovinsko, Grécko a Dánsko - a Británia sa hlasovania zdržali. Aby bola rezolúcia prijatá v Bezpečnostnej rade, muselo za ňu hlasovať najmenej deväť jej členov.

Americkú rezolúciu bez zmienky o ruskom agresorovi a územnej celistvosti sa európske krajiny pôvodne snažili zmeniť, ich úsilie ale zablokovalo Rusko svojím vetom, uviedla agentúra Reuters.

Valné zhromaždenie OSN o niekoľko hodín skôr naopak schválilo rezolúciu Ukrajiny a európskych krajín, ktorá potvrdzuje ukrajinskú územnú celistvosť a označuje Rusko za agresora. 

Za hlasovalo 93 krajín, 65 štátov, medzi nimi Čína či India, sa zdržali hlasovania a 18 krajín, vrátane USA, Ruska, Maďarska či Izraela, bolo proti. (ČTK)

Rusko ponúka USA a ďalším účasť na ťažbe vzácnych nerastoch, aj na okupovaných ukrajinských územiach.

Ruský prezident Vladimir Putin sa takto vyjadril v rozhovore s novinárom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubínom.

Šéf Kremľa ďalej uviedol, že po vzájomnej dohode by mohli byť znížené obranné výdavky Ruska aj Spojených štátov o 50 percent. Moskva sa podľa Putinovho tvrdenia nestavia proti účasti Európy na mierových rokovaniach.

"Kovy vzácnych zemín sú veľmi dôležitou súčasťou, veľmi dôležitým zdrojom pre moderné odvetvie ekonomiky. A my v tomto smere zatiaľ veľa nerobíme. Mali by sme robiť viac," povedal Putin a dodal, že Rusko je pripravené ponúknuť Američanom spoluprácu v tejto sfére.

"Pokiaľ ide o nové územia, tak je to rovnaké. Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi, vrátane Američanov, aj tam," uviedol s odvolaním sa na ukrajinské územia, ktoré Rusko okupuje.

Šéf Kremľa sa tak vyjadril v čase, keď Washington a Kyjev rokujú dohodu o prístupe Spojených štátov k ukrajinským vzácnym nerastom.

"Nás sa to netýka," uviedol Putin podľa TASS s odvolaním sa na túto dohodu. Šéf Kremľa ďalej v rozhovore povedal, že Rusko je jedným z lídrov v zásobách kovov vzácnych zemín.

Ruský prezident ďalej povedal, že Moskva nie je proti účasti Európy v rusko-amerických vyjednávaniach o ukončení bojov na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa minulý týždeň stretli americkí a ruskí činitelia, aby prerokovali cesty k ukončeniu vojny. Ukrajina ani európski činitelia na stretnutie pozvaní neboli.

"Mohli by sme sa dohodnúť so Spojenými štátmi - USA by znížili (výdavky na obranu) o 50 percent a my by sme ich znížili o 50 percent. A Čínska ľudová republika by sa potom pridala, keby chcela. Myslíme si, že návrh je dobrý a sme pripravení o ňom diskutovať," povedal Putin.

Podľa agentúry AFP tak reagoval na návrh Trumpa, aby všetky tri krajiny znížili o polovicu svoje vojenské rozpočty. (ČTK)

Rusko navštívil ďalší slovenský politik. Syn Jána Slotu sa v Moskve stretol aj s kremeľským ideológom Duginom.

Pavol Slota sa v Moskve zúčastnil III. Medzinárodného festivalu Čas našich hrdinov, ktorý bol venovaný dokumentárnym filmom o ruskej invázii na Ukrajinu.

V pondelok navštívil ruskú štátnu Dumu na pozvanie od poslanca Ivana Suchareva zo Žirinovského strany LDPR. (SME)

Minister Blanár si nedokáže predstaviť mierové rokovania bez Únie a Ukrajiny. (TASR)

Ak Rusko vojnu vyhrá, na strane porazených budú aj Spojené štáty, vyhlásil fínsky prezident Stubb.

Alexander Stubb vyjadril podporu Kyjevu a predstavil víziu mierového plánu. "Vo vojne na Ukrajine nejde len o ukrajinskú nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť - ide o európsku bezpečnosť a o americké vedenie," povedal Stubb v Kyjeve.

"Práve sme zdvojnásobili hranice NATO s Ruskom. Máme jednu z najväčších armád v Európe. Vždy sme zvyšovali výdavky na obranu, a to zo zjavného dôvodu, a tým dôvodom nie je Štokholm, ale Moskva," vyhlásil.

"Ak existuje čo i len náznak, že Putin vyhrá tento mier, potom Spojené štáty prehrajú, takže si myslím, že musíme bojovať až do trpkého konca," odpovedal Stubb na otázku, aký bude jeho odkaz americkému prezidentovi Trumpovi.

Trump nedávno spochybnil existujúce vojenské záväzky USA voči NATO a obvinil Európu, že nevynakladá svoj spravodlivý podiel na obranu.

"Spojené štáty, myslím si, že správne, kladú na Európu určité požiadavky, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť... Je načase, aby sa Európania postavili na nohy a mali nejakú svoju kožu v hre," vyhlásil Trump.

Stubb v rozhovore pre Reuters predložil svoj mierový plán ohľadom Ukrajiny, ktorý rozdelil do niekoľkých fáz.

Prvou by bolo predbežné posilnenie Ukrajiny a nátlak na Rusko, druhou prímerie s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, ktoré by podporovala Európa a kryli by ho USA.

Treťou by bol mierový proces, v ktorom by sa diskutovalo o otázkach ako územie, financie a obnova.

Na otázku o potenciálnej úlohe Fínska v prípadnej mierovej operácii na Ukrajine fínsky prezident uviedol, že je ešte príliš skoro hovoriť o nasadení vojenských síl.

"V každom prípade by som oveľa radšej videl drony vo vzduchu. Takže si myslím, že európska podpora bude v podstate prichádzať viac zo vzduchu a z mora ako zo zeme."

Stubb tiež skonštatoval, že členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO je samozrejmosťou. (TASR)

Dvaja ľudia zahynuli a ďalší utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Sumskej oblasti. 

"Dnes okolo 16:00 (15:00 SEČ) zaútočili ruskí okupanti bezpilotnými lietadlami na obytnú časť oblastného centra (mesto Sumy). V dôsledku výbuchu zomrel muž a ďalší človek bol zranený," cituje server RBK-Ukrajina políciu. 

Ruská armáda podľa neho tiež delostrelecky ostreľovala obec Ševčenkove v regióne, pričom tiež tam jeden človek zomrel a štyria ľudia boli zranení.

Rusko okrem toho podniklo nálet na Charkovskú oblasť, kde boli zranení štyria ľudia, píše RBK-Ukrajina. Úder podľa webu poškodil tri desiatky budov, päť z nich takmer kompletne zničil. 

V noci pri ruskom ostreľovaní Chersonu zahynul 22-ročný muž, dodal web. Večer pri ruskom ostreľovaní Chersonu utrpelo zranenia šesť ľudí, napísal server Ukrajinska pravda. (ČTK)

Dohoda USA s Ukrajinou o nerastoch aj koniec vojny sú blízko, vyhlásil prezident Trump.

Šéf Bieleho domu tiež uviedol, že tento alebo budúci týždeň by sa mohol stretnúť s prezidentom Volodymyrom Zelenským a podpísať dohodu.

Trump odpovedal novinárom na otázky pred rokovaním s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome, ktoré bolo venované predovšetkým vyhliadkam na ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa Trumpa by konflikt mohol skončiť v priebehu niekoľkých týždňov.

Trump odpovedal na otázky novinárov pred rokovaním s francúzskym prezidentom Macronom v Oválnej pracovni.

"Možno príde tento alebo budúci týždeň, aby dohodu podpísal, čo by bolo pekné," povedal Trump s odvolaním sa na Zelenského a prerokovávanú kontroverznú dohodu o deľbe nerastného bohatstva Ukrajiny výmenou za vojenskú a ďalšiu pomoc USA.

Trump tiež povedal, že sa "v určitom bode" stretne aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a že bude ochotný ísť "vo vhodnom čase" do Moskvy.

Macron pred novinármi vyhlásil, že Európa je v prípade prímeria pripravená poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, vrátane mierových síl.

Trump uviedol, že Spojené štáty túto myšlienku podporujú. Dodal, že tento plán predložil Putinovi a že ten by prítomnosť európskych mierových síl na Ukrajine v rámci prímeria akceptoval.

Na otázku, či by Ukrajina mala byť ochotná postúpiť územie Rusku v rámci dojednaného ukončenia vojny, Trump odpovedal: Uvidíme. Zároveň poznamenal, že rozhovory sa ešte len začínajú. (ČTK)

Prešovčania si pripomenuli tretie výročie napadnutia Ukrajiny Ruskom. Na zhromaždení vystúpil Heger i Vášáryová. (Korzár)

Rusko bude akceptovať prítomnosť európskych mierových síl na Ukrajine po uzavretí prímeria, vyhlásil Donald Trump.

Americký prezident ďalej po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome povedal, že vojna sa môže skončiť už do niekoľkých týždňov.

Trump ďalej uviedol, že už tento alebo na budúci týždeň by sa mohol stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Americký prezident si zároveň myslí, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin bude akceptovať nasadenie európskych mierových jednotiek na Ukrajine po uzavretí prímeria. "Áno, prijme to. Položil som mu túto otázku" povedal Trump, podľa ktorého po uzavretí dohody Putin "nebude túžiť po svetovej vojne." (TASR)

"Raz ten Rus odíde, a to platí vždy," povedal Kaliňák v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ako príklad uviedol rok 1968.

Slovenská armáda vyjadrila rešpekt boju za slobodu pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

Mier a pocit bezpečia patria k najdôležitejším hodnotám, ktoré už nemôžeme považovať za samozrejmosť, tvrdia Ozbrojené sily SR.

Ozbrojené sily SR k tretiemu výročiu bezprecedentnej plnoformátovej ruskej invázie na Ukrajinu podotkli, že v čase dynamických zmien v bezpečnostnej architektúre sveta a nášho regiónu je nevyhnutné zostať ostražití, jednotní a pripravení brániť spoločné hodnoty.

Bezpečnosť Slovenska stojí na spolupráci s partnermi a na našej spoločnej vôli chrániť slobodu a demokraciu, podotkli Ozbrojené sily SR.

"Všetkým, ktorí so zbraňou v ruke bránia slobodu, demokraciu, mier a bezpečie svojej vlasti, vyjadrujeme rešpekt a úctu. Prajeme nezlomnú vôľu a návrat domov po splnení každej misie," dodali.

Dosiahnutie mieru na Ukrajine zostáva prvoradým cieľom, ale tento mier musí byť spravodlivý, tvrdí šéfka Za ľudí Remišová.

Podľa Remišovej to nemôže byť mier, aký Ukrajine ponúka americký prezident Trump spoločne s ruským prezidentom Putinom - mier, kde agresor berie všetko a obeť príde o svoje územie aj o nerastné bohatstvo.

"Takýto 'mierový proces', kde agresor dostane všetko a obeť nič, bude viesť len k tomu, že akýkoľvek väčší štát nebude váhať s drancovaním menších štátov," poznamenala.

Zároveň považuje za mimoriadne dôležité, aby Európska únia bola jednotná, pretože bezpečnostná situácia na Ukrajine ovplyvní predovšetkým Európu a zvlášť Slovensko.

"Je obrovským rizikom, ak by naším susedom bol polorozpadnutý štát, prípadne nejaká vysunutá ruská enkláva, o čo sa snaží Putin. Slovensko aj z ekonomických dôvodov potrebuje za suseda demokratickú a stabilnú Ukrajinu," uviedla Remišová.

Podotkla, že Slovensko potrebuje najmä európskych spojencov. "Slovensko potrebuje vládu, ktorá nebude podkopávať naše členstvo v EÚ a nebude ohrozovať naše bezpečnostné záruky," dodala.

Severské a pobaltské krajiny sa zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do obranného priemyslu.

"Výsledok vojny bude mať zásadný a dlhodobý vplyv na európsku a transatlantickú bezpečnosť," uviedli v spoločnom vyhlásení prezidenti Fínska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny a premiéri Dánska, Estónska, Islandu, Nórska a Švédska.

Nórsko v samostatnom vyhlásení oznámilo, že od ukrajinského obranného priemyslu plánuje uskutočniť nákupy v hodnote 3,5 miliárd nórskych korún (približne 300 miliónov eur). Ďalších asi 600 miliónov korún (51,5 miliónov eur) prisľúbila nórska vláda na nákup bezpilotných lietadiel a vývoj bezpilotných technológií pre Ukrajinu.

"Vojenské a civilné potreby na Ukrajine sú obrovské. Posilnenie schopnosti ukrajinského obranného priemyslu dodávať vojenskú techniku na frontovú líniu je kľúčové," povedal nórsky premiér Jonas Gahr Store.

Dánsko medzitým oznámilo, že prisľúbilo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške dvoch miliárd dánskych korún (približne 268 miliónov eur) ako aj finančné prostriedky na humanitárnu pomoc a úsilie o obnovu krajiny.

"Musíme dať Ukrajine čo najsilnejšiu pozíciu," vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová. "Teraz musíme byť pevní. Dodať viac zbraní. Rýchlejšie. Darovať ukrajinskému obrannému priemyslu," dodala.

Frederiksenová ešte minulý týždeň zdôraznila, že Európa potrebuje masívne prezbrojenie v súvislosti s ruskou hrozbou. Kodaň sa zaviazala zvýšiť výdavky na svoju obranu v nasledujúcich dvoch rokoch o 50 miliárd korún (6,7 miliárd eur).

Švédska vláda sľúbila investovať 1,2 miliardy švédskych korún (107 miliónov eur) na nákup systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu - vrátane vo Švédsku vyvinutých systémov RBS 70 a Tridon Mk2.

"Tieto systémy budú dôležitým doplnkom ukrajinských obranných síl a posilnia ich... protivzdušnú obranu. Ukrajina tak bude mať možnosť otestovať nové švédske zbraňové systémy na bojisku," povedal tamojší minister obrany Pal Jonson.

Estónsko vyhlásilo zvýšenie svojej pomoci pre Kyjev o 25 percent v porovnaní s pôvodným plánom a dodá mu aj 10.000 mínometných granátov. Lotyšsko sa zase zaviazalo Ukrajine dodať obrnené transportéry, drony a ďalšie vybavenie. (TASR)

Francúzsky prezident Macron sa v Bielom dome stretol s americkým prezidentom Trumpom. (SITA)

Európska komisia ponúkla Ukrajine nový balík podpory pre energetický systém, aby sa plne integroval do európskeho trhu.

Tento balík má prispieť k úplnému prepojeniu ukrajinského trhu s elektrinou s EÚ do začiatku roka 2027, spoločne s Moldavskom, informovala Európska komisia.

"Za predpokladu, že Ukrajina výrazne zrýchli potrebné trhové reformy, balík zabezpečí aj ďalšiu integráciu v plynárenskom odvetví EÚ. Zároveň posilní bezpečnosť dodávok na Ukrajine aj v širšom regióne, keďže Komisia ponúkne asistenciu s nákupom plynu," uviedla Európska komisia.

Kľúčové podľa Komisie je, že masívnym zrýchlením domácej výroby obnoviteľnej energie tento balík zvýši celkovú odolnosť ukrajinského energetického systému.

"Už tri roky sa Rusko snaží ponoriť Ukrajinu do temnoty tým, že neúprosne cieli na jej energetickú infraštruktúru. Toto musí konečne prestať. S balíkom, ktorý dnes ponúkame, Európa zabezpečí, že Ukrajina bude mať odolný, bezpečný a konkurencieschopný energetický systém," povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá spolu s kolégiom Európskej komisie navštívila Ukrajinu.

Viac obnoviteľnej energie a plná integrácia trhov s energiou prispejú podľa nej k väčšej energetickej bezpečnosti nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európsku úniu. (TASR)

Útlak, ktorý sa objavil v maďarskej histórii, by mal presvedčiť Maďarsko, aby sa postavilo na stranu Ukrajiny.

Uviedol to v komentári pre server valaszonline.hu britský veľvyslanec v Budapešti Paul Fox v deň tretieho výročia invázie ruských vojsk na Ukrajinu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarsko, rovnako ako Spojené kráľovstvo, dobre pozná skutočnú hodnotu suverenity. Dejiny maďarského ľudu svedčia o ľudskom duchu, ktorý vytrvá aj napriek útlaku. Dúfame, že táto spoločná skúsenosť posilní náš kolektívny záväzok podporovať Ukrajinu, ktorá dnes bojuje za ochranu toho istého práva," napísal Fox.

Diplomat vo svojom článku podotkol, že pre Rusko boli tri roky vojny sériou neúspechov, zatiaľ čo Ukrajina dosiahla úspechy a že je potrebné naďalej stáť pri napadnutej strane v záujme euroatlantickej a medzinárodnej bezpečnosti. (TASR)

USA na pôde OSN vyzvali Ukrajinu a Rusko, aby podporili ich plán na ukončenie vojny na Ukrajine.

Podľa zdrojov agentúry AFP budú Spojené štáty v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) vetovať všetky pozmeňujúce návrhy týkajúce sa nimi predloženej rezolúcie ohľadom vojny na Ukrajine, informuje TASR.

Zdroj z amerického ministerstva zahraničných vecí pre AFP ozrejmil, že USA budú vetovať ruské aj európske pozmeňujúcu návrhy. "Zámerom je udržať rezolúciu bez rušivých prvkov, štíhlu a v súlade s tým, čo chce prezident (Donald Trump), ktorého zámerom je využiť OSN na zabezpečenie mieru," dodal.

Konfliktom na Ukrajine sa v pondelok zaoberajú BR OSN i Valné zhromaždenie OSN. USA chcú, aby oba orgány svetovej organizácie hlasovali o svojom krátkom návrhu rezolúcie, ktorý vyzýva na "rýchle ukončenie" vojny, nezmieňuje sa však o územnej celistvosti Ukrajiny. Podľa zdrojov AFP z diplomatického prostredia plánujú stáli členovia BR OSN Francúzsko a Británia, ako aj členské štáty EÚ zastúpené v Rade, predložiť pozmeňujúce návrhy k americkému textu.

Návrh Washington predložil v čase, keď Trumpova vláda začala rozhovory s Moskvou bez účasti Ukrajiny alebo európskych štátov.

"Náš návrh vyzýva na rýchle ukončenie konfliktu a ďalej nalieha na dosiahnutie trvalého mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Práve to je teraz potrebné a naliehavo žiadame všetky členské štáty vrátane Ukrajiny a Ruska, aby sa k nám v tomto úsilí pripojili," uviedla americká chargé d'affaires pri OSN Dorothy Sheaová.

Ukrajina a jej európski spojenci však presadzujú vlastný text rezolúcie, ktorý opakuje požiadavky na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a ukončenie útokov Ruska na susednú krajinu.

Na pôde OSN v pondelok v tejto súvislosti vystúpila námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Mariana Betsaová. Členské štáty upozornila, že žiadna krajina nebude v bezpečí, ak je možné ospravedlniť agresiu. "Ak je agresia ospravedlniteľná a obeť je obviňovaná zo svojej schopnosti odolávať a vôle prežiť, potom žiadny štát nie je v bezpečí," vyhlásila.

Budúca nemecká vláda by mala vyvíjať väčší tlak na firmy, ktoré podnikajú v Rusku, tvrdí ukrajinský veľvyslanec.

Pokiaľ tam podniky pôsobia aj tri roky od začiatku vojny na Ukrajine, pomáhajú z daní financovať vojnové úsilie Moskvy, povedal ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Olexij Makejev.

"Očakávam, že nová vláda vyšle ekonomike jasný signál - Odíďte z Ruska!" ozrejmil veľvyslanec v deň tretieho výročia vojny na Ukrajine a tiež deň po parlamentných voľbách v Nemecku.

V dôsledku sankcií už mnohé nemecké spoločnosti prestali podnikať v Rusku. Stále však existujú firmy pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa sankcie nevzťahujú. Patria medzi ne napríklad potraviny, spotrebný tovar, zdravotníctvo a stavebné materiály, píše DPA.

Makejev spolu s poľským veľvyslancom v Berlíne Janom Tombinskim novinárom povedali, že dúfajú v rýchle vytvorenie nemeckej vlády.

Ukrajinský veľvyslanec bol vopred informovaný, že nemecká vláda bude schopná rozhodovať o záležitostiach Ukrajiny aj počas obdobia výmeny vlády, uvádza DPA. "Nemecko je najdôležitejším partnerom Ukrajiny v Európe," vyhlásil Makejev.

Budúca nemecká vláda by sa mala zasadzovať za nezávislejšie konanie Európy v otázkach obrany a zbrojárskeho priemyslu, doplnil Tombinski odkazujúc na súčasné zložité transatlantické vzťahy. (TASR)

Turecko môže hostiť rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, vyhlásilo po návšteve ruského ministra zahraničia Lavrova.

Zároveň vyjadrilo podporu akýmkoľvek iniciatívam, ktoré povedú k mieru na Ukrajine.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan po boku Lavrova v prejave pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie uviedol, že Ankara oceňuje mierovú iniciatívu USA ako prístup s "orientáciou na výsledok". Zároveň však zopakoval, že na riešení sa musia podieľať obe strany, píše Reuters.

"V tomto rámci sme pripravení prispieť všetkými formami podpory k dosiahnutiu mieru prostredníctvom rozhovorov. Sme pripravení hostiť tieto rozhovory, ako sme to urobili aj v minulosti," povedal Fidan. Hoci minister nezopakoval dlhodobý postoj Ankary týkajúci sa podpory územnej celistvosti Ukrajiny, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tak urobil v samostatnom videoposolstve pri príležitosti výročia.

Turecko hostilo prvé rokovania medzi obomi stranami niekoľko mesiacov po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Pomohlo tak zabezpečiť dohodu o bezpečnom presune vyvážaného obilia v Čiernom mori.

Na otázku o bezpečnostných zárukách, ktoré Ukrajina požaduje za ukončenie vojny, Fidan odpovedal, že Ankara je "pripravená prijať akýkoľvek krok, ktorý v zásade prispeje k mieru". Zelenskyj v nedeľu povedal, že Turecko považuje za dôležitého bezpečnostného garanta pre Ukrajinu, pripomína Reuters.

Lavrov však vyhlásil, že postoj Ruska k podmienkam potrebným na ukončenie vojny sa nezmenil. Taktiež doplnil, že sa nebude vyjednávať o tom, či Ukrajina stiahne svoju kandidatúru na člena NATO. (TASR)

Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, vyzýva Rusko na stiahnutie vojsk z Ukrajiny. USA ju nepodporili.

V rezolúcii zároveň potvrdzuje územnú celistvosť Ukrajiny.

Valné zhromaždenie sa tak uznieslo pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu Rezolúciu predložila Ukrajina a európske štáty.

Za rezolúciu potvrdzujúcu "zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny" hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania. AP pripomína, že podpora rezolúcie bola tento rok nižšia než v minulosti, keď kroky Ruska odsúdilo až 140 krajín.

Za hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Proti bolo Maďarsko, ale aj Izrael a Spojené štáty, ktoré prišli s vlastným návrhom.

Rezolúciu predloženú Washingtonom VZ OSN schválilo až v upravenej podobne rozšírenej o pozmeňovací návrh, v ktorom sa jasne uvádza, že Rusko napadlo Ukrajinu v rozpore s Chartou OSN.

Pôvodný text vyzýval na "rýchle ukončenie" vojny, nezmieňoval sa o územnej celistvosti Ukrajiny ani nepomenoval vpád ruských vojsk na Ukrajinu ako agresiu.

Návrh Washington predložil v čase, keď Trumpova vláda začala rozhovory s Moskvou bez účasti Ukrajiny alebo európskych štátov.

Konfliktom na Ukrajine sa bude zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN (BR OSN). Podľa zdrojov agentúry AFP budú Spojené štáty na zasadnutí Rady vetovať všetky pozmeňujúce návrhy týkajúce sa nimi predloženej rezolúcie ohľadom vojny na Ukrajine.

Zdroje z diplomatického prostredia predtým uviedli, že štáty EÚ zastúpené v BR OSN vrátane stálych členov Francúzska a Británie plánujú predložiť pozmeňujúce návrhy k americkému textu. (TASR)

Putin nám mier nedaruje, ani ho nevymení, tvrdí Zelenskyj. Verí, že tento rok prinesie začiatok skutočného mieru. (SME, AP)

Ukrajina by mohla vstúpiť do Európskej únie pred rokom 2030, povedala šéfka eurokomisie Von der Leyenová.

Von der Leyenová spresnila, že by sa tak mohlo stať, ak bude pokračovať v reformách rovnako rýchlo a rovnako kvalitne ako doteraz.

Podľa serveru BBC tiež uviedla, že pevný dátum EÚ nechce oznamovať, pretože by ho potom žiadali aj ďalšie kandidátske krajiny. (ČTK)

Reportéri bez hraníc podali na medzinárodný súd žalobu proti Rusku pre zadržiavanie ukrajinských novinárov.

"Ruské okupačné sily prenasledujú nezávislých ukrajinských novinárov, zadržiavajú ich a deportujú - niekedy na vlastné územie," uviedol riaditeľ advokácie RSF Antoine Bernard.

Podľa RSF Moskva zadržiava 18 ukrajinských novinárov, z toho 14 v Rusku, pričom jeden ďalší novinár bol vyhlásený za nezvestného.

"Byť zadržiavaný Ruskom znamená, že váš život je v ohrození," dodal Bernard a spolu s deportáciami tieto zadržania označil za "vojnové zločiny".

Organizácia odsúdila "neľudské" podmienky, v ktorých sú novinári nútení žiť a uviedla, že im je "odopieraná lekárska starostlivosť, sú izolovaní a v niektorých prípadoch podrobení nútenej práci". Podľa RSF od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred troma rokmi prišlo pri výkone svojej práce o život 13 novinárov.

Členstvo Ukrajiny je európskou záležitosťou, pričom bez rozhodnutia Maďarov k vstupu nedôjde, uviedol Orbán.

"Nie sú dané žiadne podmienky na členstvo, teraz by to zničilo maďarských roľníkov a dokonca aj maďarské národné hospodárstvo," podčiarkol Orbán.

"Americké voľby rozhodli, že Ukrajina nebude členom NATO, ale ďalší osud Ukrajiny je dôležitý aj z hľadiska bezpečnosti Maďarska. To sa bude riešiť vo vyjednávaní o prímerí a v mierových rokovaniach," povedal premiér.

Mierová zmluva musí podľa neho zaručiť bezpečnosť Maďarska a členských štátov NATO. "Podľa toho sa musí upraviť aj štatút Ukrajiny, ktorá sa opäť stáva konfliktnou zónou. Zdá sa, že o tom však primárne nebudú rozhodovať Európania," dodal Orbán. (TASR)

Koncert pre Ukrajinu sa uskutoční v nedeľu 16. marca na Hlavnom námestí v Bratislave, oznámil festival Pohoda.

Stalo sa tak symbolicky v deň výročia začiatku vojny na Ukrajine.

Vystúpia na ňom skupiny Para, Slobodná Európa, RozpoR, ukrajinská speváčka Mila Medvedovska s Katkou Koščovou a klaviristom Danielom Špinerom, Peter Lipa aj Spevácky zbor Lúčnica.

Okrem nich svoju účasť prisľúbili aj ďalší umelci a umelkyne, ktorých mená Pohoda zverejní v najbližších dňoch.

Britská vláda oznámila uvalenie ďalších viac ako sto sankcií proti tým, ktorí pomáhajú Rusku vo vojne na Ukrajine.

Balík sankcií oznámila Británia v deň tretieho výročia invázie ruských vojsk na Ukrajinu. 

Balík sankcií je zameraný na "ruské vojenské dodávateľské reťazce, príjmy, ktoré poháňajú nezákonnú vojnu (ruského prezidenta Vladimira) Putina, a na kleptokratov, ktorí prinášajú zisky Kremľu", uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na svojej internetovej stránke.

Sankcie sa vzťahujú na "výrobcov a dodávateľov obrábacích strojov, elektroniky a tovaru dvojakého použitia pre ruskú armádu vrátane mikroprocesorov používaných v zbraňových systémoch". Podľa vyhlásenia sídlia v tretích krajinách vrátane stredoázijských štátov, Turecka, Thajska, Indie a Číny, ktorá je najväčším dodávateľom kritického tovaru pre ruskú armádu.

Okrem nich sú sankcie uvalené aj na severokórejského ministra obrany No Kwang-čchola v súvislosti s rozmiestnením severokórejských síl v Rusku, kirgizskú banku Keremet aj na miliardára Romana Trocenka. Británia uvalila sankcie aj na 40 plavidiel, ktoré sa podľa vlády využívali pri obchádzaní sankcií pri preprave ruskej ropy.

"Každé prerušenie vojenskej zásobovacej linky, každý zablokovaný rubeľ a každý podporovateľ Putinovej agresie je krokom k spravodlivému a trvalému mieru," vyhlásil britský minister zahraničných vecí David Lammy. (TASR)

To zlo trvá už tri roky. Násilie páchané na ženách stúplo na Ukrajine počas vojny o takmer 40 percent. Píše Soňa Jánošová. (SME)

Ukrajina a USA sú v záverečnej fáze rokovaní o dohode, ktorá by zaistila prístup k nerastom výmenou za podporu.

Potvrdila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová.

Agentúra AFP poznamenala, že rokovania vyvolali napätie medzi USA a Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pôvodný návrh dohody odmietol s odôvodnením, že neobsahuje bezpečnostné záruky pre jeho krajinu, ktorú pred tromi rokmi napadlo Rusko, a počíta so sumou 500 miliárd dolárov pre USA.

Túto čiastku, respektíve práva na 50 percent ukrajinských kovov vzácnych zemín, si Washington nárokuje ako kompenzáciu za to, čo označuje za doterajšiu americkú pomoc pre Kyjev.

Jej hodnotu však oficiálne americké úrady a ukrajinskí predstavitelia stanovujú na približne 100 miliárd dolárov. V tom sú započítané zbrane v hodnote 67 miliárd dolárov a priama rozpočtová podpora 31,5 miliardy. (TASR)

Ruský prezident chcel dobyť Ukrajinu za tri dni, nepodarilo sa mu to ani za tri roky, povedal poľský prezident Duda.

Jeho prejav sa pri príležitosti výročia ruskej invázie vysielal online aj v Kyjeve.

"Putin chcel za tri dni ovládnuť Ukrajinu, no nepodarilo sa mu to ani za tri roky a nepodarí sa mu to nikdy," pokračoval poľský prezident. Zároveň sľúbil, že Varšava si v podpore Ukrajiny naďalej zachová svoju vedúcu pozíciu.

"Chcem Vás ubezpečiť o tom, že s Poľskom môžete počítať a že nikdy neopustíme demokratickú a nezávislú Ukrajinu," uviedol. Zdôraznil, že "všetci chceme mier", ale ten musí byť "spravodlivý, trvalý a založený na bezpečnostných zárukách".

Duda zdôraznil, že Ukrajina musí byť pri rokovacom stole od samého začiatku mierových rozhovorov. "V opačnom prípade sa krátkodobý mier rýchlo zmení na ďalšiu vojnu, možno ešte krvavejšiu," dodal. (TASR)

Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová v Kyjeva vyhlásila, že ruský prezident Putin chce kapituláciu Ukrajiny.

"Vojna na Ukrajine zostáva ústrednou a najzávažnejšou krízou pre budúcnosť Európy. Putin sa usiluje viac ako kedykoľvek vyhrať túto vojnu na zemi. Jeho cieľom zostáva kapitulácia Ukrajiny," uviedla Leyenová na mimoriadnom stretnutí lídrov z Európy a Kanady pri príležitosti tretieho výročia vojny ruskej invázie na Ukrajinu.

Predsedníčka EK varovala, že v hre nie je len osud Ukrajiny, ale osud Európy. Preto je naďalej prioritou posilniť ukrajinský odpor. Potrebné je tiež zrýchliť dodávky zbraní a munície. "A to bude v nasledujúcich týždňoch ústredným bodom našej práce," vyhlásila.

Leyenová tvrdí, že slobodná a suverénna Ukrajina nie je len záujmom Európy, ale aj celého sveta. "Pretože autokrati na celom svete pozorne sledujú, či existuje beztrestnosť, ak napadnete svojho suseda a porušíte medzinárodné hranice. Alebo či existuje skutočný odstrašujúci účinok," uviedla.

Investícia do suverenity Ukrajiny je podľa Leyenovej investíciou do prevencie budúcich vojen.

Mier na Ukrajine nemôže byť podľa českého prezidenta prijatý za každú cenu a dohoda musí byť prijateľná pre Ukrajinu.

Povedal to prostredníctvom videohovoru na stretnutí niektorých svetových politikov v Kyjeve.

"Všetci úprimne chceme na Ukrajine mier, ale nechceme ho za každú cenu. Mier postavený na ponížení by nebol skutočný mier, ale zrada. My, Česi, vieme príliš dobre, ako taká zrada vyzerá. Zažili sme to v roku 1938 po Mníchovskej dohode. Akákoľvek dohoda musí byť dohodnutá s Ukrajinou a prijatá Ukrajinou," povedal Pavel.

Cieľom ruskej agresie je podľa neho vymazať Ukrajinu z mapy.

Rokovania o mieri sa musia podľa českého prezidenta začať priznaním toho, kto je agresor a kto obeť, pričom v tom nie je možné váhať. Zelenskyj bol podľa jeho slov demokraticky zvolený a jeho legitimita je absolútne nespochybniteľná.

"Ukrajina každý deň bojuje o svoje prežitie a toto rozhodne nie je okamih, keď by vaša vedenie malo byť oslabované. Je potrebné naďalej posilňovať stabilitu a odhodlanie," povedal Pavel Zelenskému a dodal, že symbolom tohto odhodlania je práve on.

Zdôraznil, že bez mieru na Ukrajine nebude trvalý mier v Európe, preto je podľa jeho slov nutné, aby Európa Ukrajinu ďalej podporovala vojenskými dodávkami či makroekonomickou pomocou. Dodal, že pristúpenie Ukrajiny k EÚ je potrebné urýchliť. Vo svojom prejave tiež vyzdvihol, že Česko bude Ukrajinu podporovať aj naďalej. (TASR)

Rusko sa dohodlo s Ukrajinou na evakuácii ruských civilistov, ktorí sa teraz nachádzajú v Sumskej oblasti.

Oznámila to ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Do Kurskej oblasti pred pol rokom vpadli ukrajinské jednotky, ktoré stále ovládajú niekoľko stoviek kilometrov štvorcových ruského územia v tejto pohraničnej oblasti.

"Je dohoda s Červeným krížom a ukrajinskou stranou, že sa (Rusi) budú evakuovať (z Ukrajiny) do Ruska cez Bielorusko," povedala Moskalkovová podľa denníka Kommersant.

Ombudsmanka nespresnila, koľko ľudí sa evakuácia bude týkať, ani kedy sa uskutoční. (ČTK)

Ukrajina je príliš silná na to, aby ju cudzie mocnosti zapredali, povedal poľský minister zahraničia Sikorski.

„Najlepšou zárukou pre Ukrajinu je takmer miliónová armáda,“ poukázal Sikorski na ukrajinské vojsko, ktoré „hrdinsky odoláva ruskej agresii“.

Poľský politik sa pristavil aj pri historických udalostiach z roku 1938, ktoré mnohí označujú ako „najhorší diplomatický predaj“ v histórii.

Británia a Francúzsko sa vtedy v Mníchove rozhodli pristúpiť na územné požiadavky Adolfa Hitlera voči Československu. Sikorski to okomentoval slovami, že dohoda mala priniesť mier, no o rok neskôr sa nemeckou inváziou do Poľska začala druhá svetová vojna.

Sikorski povedal, že sa neobáva podobného zapredania Ukrajiny zo strany amerických vyjednávačov alebo kohokoľvek iného.

„Je to Ukrajina, ktorá rozhoduje, či chce alebo nechce bojovať,“ povedal Sikorski a dodal: „Viete, čo sa stalo v Mníchove v roku 1938? Československu to bolo nadiktované, ale to preto, že Československo nebolo pripravené bojovať samo a nemalo spojencov. Ukrajina bojuje a pomerne úspešne porazila napríklad Rusov na mori a má spojencov. My v Európe sme povedali, že budeme naďalej podporovať Ukrajinu, nech sa deje čokoľvek.“ (SITA)

Čína a Rusko sú priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil prezident Si Ťin-pching počas telefonátu s Putinom.

Telefonát sa podľa čínskej agentúry Sin-chua uskutočnil na želanie Putina. Si podľa nej povedal, že "história a realita ukazujú, že Čína a Rusko sú dobrí susedia, ktorých nemožno od seba oddialiť, a skutoční priatelia, ktorí sa delia o útrapy a strasti, navzájom sa podporujú a dosahujú spoločný rozvoj".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS, povedal, že Putin dnes informoval partnerov Moskvy o svojich kontaktoch s predstaviteľmi Spojených štátov. (TASR)

Rusko sa pri podpore vojny proti Ukrajine čoraz viac spolieha na Irán a Severnú Kóreu, píše Inštitút pre štúdium vojny.

„Zdá sa, že Rusko sa viac spolieha na Irán a Severnú Kóreu, aby podporilo svoju vojnu na Ukrajine,“ uvádzajú analytici a dodávajú, že Irán do značnej miery umožnil Rusku uskutočňovať sériu rozsiahlych nočných útokov bezpilotných lietadiel tým, že Moskve poskytol iránske drony Šáhid a pomohol Rusku vybudovať svoj vlastný výrobný závod na tieto bezpilotné lietadlá v Tatársku.

Šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov tvrdí, že polovica ruskej munície pochádza zo Severnej Kórey. Vraví tiež, že Pchjongjang plánuje v roku 2025 dodať Rusku až 148 balistických rakiet.

Rusko je pripravené na rokovania, ale boje zastaví až vtedy, keď bude mierové riešenie "vyhovovať" Moskve.

Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas návštevy Ankary.

"Zastavíme boje iba keď tieto rokovania prinesú pevný a udržateľný výsledok vyhovujúci Ruskej federácii," povedal Lavrov v deň tretieho výročia vojny na Ukrajine na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým náprotivkom Hakanom Fidanom.

Šef tureckej diplomacie uviedol, že Ankara podporuje iniciatívu Spojených štátov na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, avšak riešenie podľa neho "možno dosiahnuť prostredníctvom rokovaní, na ktorých sa zúčastňujú obe strany". (TASR)

Na ruský konzulát vo francúzskom meste Marseille niekto zaútočil dvoma výbušnými zariadeniami.

Jedno z nich vybuchlo, uviedlo francúzske ministerstvo vnútra. Podľa predbežných informácií sa nikto nezranil.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že konanie vykazuje všetky znaky teroristického útoku.

K incidentu došlo krátko pred 08.00 h v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Páchateľ ušiel a podrobnosti o ňom alebo prípadnom motíve útoku tak bezprostredne nie sú známe. Vo veci bolo začaté vyšetrovanie, povedal podľa agentúry AP nemenovaný zdroj z polície.

Miestne médiá pôvodne informovali o útoku dvoma zápalnými fľašami, ktoré dopadli do záhrady konzulátu. Podľa francúzskeho ministerstva vnútra však pravdepodobne išlo o iné výbušné zariadenia. Jedno z nich vybuchlo, druhé sa od fasády odrazilo a polícia ho analyzuje.

Na mieste činu zasahovalo približne 30 hasičov a policajtov a neďaleko konzulátu sa našlo kradnuté vozidlo.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry TASS vyzvalo francúzske úrady, aby incident dôkladne vyšetrili a posilnili bezpečnosť ruských diplomatických misií na francúzskom území. (TASR)

Prezident Zelenskyj Moskve navrhol vzájomnú výmenu všetkých ruských a ukrajinských zajatcov.

Povedal to na úvod stretnutia s viacerými európskymi vrcholnými predstaviteľmi v Kyjeve.

Oslobodenie zajatých Ukrajincov by podľa Zelenského bolo krokom k obnoveniu dôvery medzi znepriatelenými stranami.

"Ukončenie vojny by sa malo začať krokmi obnovujúcimi dôveru, pretože žiadna dôvera k Rusku nie je. Potrebné sú kroky vypovedajúce o ukončení vojny. Reálne kroky. Teraz by sa takýmto krokom mohlo stať oslobodenie zajatcov. V Rusku sú väznené tisíce ľudí. Len časť z nich od roku 2022, ale oveľa viac ich je väznených už od roku 2014. Rusko by malo prepustiť Ukrajincov. Ukrajina je pripravená na výmenu všetkých za všetkých. To je spravodlivý variant," povedal Zelenskyj. (ČTK)

Medzinárodné spoločenstvo musí urobiť všetko pre dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine, uviedol šéf OSN.

António Guterres pokračoval, že cieľom je ukončiť vojnu v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN.

"Musíme vyvinúť všetko úsilie na ukončenie tohto konfliktu a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia," povedal podľa agentúry Reuters Guterres v prejave v Rade OSN pre ľudské práva v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

OSN v rade rezolúcií označila ruskú inváziu za porušenie medzinárodného práva, na základe ktorého Ukrajine prináleží kontrola nad územiami okupovanými v súčasnosti Moskvou. (ČTK)

Ukrajina dokázala oslobodiť viac ako polovicu toho, čo Rusko zabralo po začiatku invázie, uviedol generál Syrskyj.

Syrského predchodca vo funkcii veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, ktorý je teraz ukrajinským veľvyslancom v Británii, pripomenul, že ruská armáda bola považovaná za jednu z najsilnejších na svete, no Ukrajina jej odolala.

"Do najmenších detailov si pamätáme to temné ráno 24. februára (2022), keď na nás zo vzduchu i po zemi zaútočil zradný nepriateľ, ktorý chcel zlomiť nášho ducha, zobrať nám slobodu a dobyť našu krajinu," uviedol bývalý veliteľ.

Rusko podľa neho plánovalo dobyť Kyjev za dva či tri dni. Ruská armáda bola vtedy päťkrát väčšia ako ukrajinská. Hoci sa mohlo zdať, že Ukrajinci nemajú šancu uspieť, dokázali ubrániť nielen svoje hlavné mesto, ale ukázali aj, že sú schopní sa zjednotiť, chopiť sa zbrane a bojovať. "Obstáli sme vtedy, musíme obstáť aj teraz!" apeloval.

"Svet neveril, že odoláme, ale ukrajinský ľud zadržiava údery nepriateľa," napísal Syrskyj a pripomenul, že ukrajinské sily dokázali odohnať ruských útočníkov od Kyjeva a oslobodiť severnú Ukrajinu, Charkovskú oblasť na východe a Cherson na juhovýchode krajiny.

"Naša schopnosť konať asymetricky je jedným z určujúcich rysov tejto vojny," uviedol v súvislosti s výpadom ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti na západe Ruska, ktorý podľa Syrského zabránil novému nepriateľskému útoku na Sumskú a Charkovskú oblasť.

Ukrajincom sa prvýkrát podarilo presunúť bojové operácie aj na nepriateľské územie, kde naďalej ovládajú stovky kilometrov štvorcových, dodal.

Ukrajinský generál pripustil, že ruské sily postupujú na východe Ukrajiny, ale platia za to vysokými stratami. "Počas troch rokov nepriateľ prišiel o takmer 870-tisíc vojakov a dôstojníkov (z toho nenávratné straty Rusov predstavovali okolo 250-tisíc ľudí), viac ako 10-tisíc tankov, viac ako 21-tisíc obrnených vozidiel či vyše 23-tisíc diel," napísal Syrskyj s tým, že v tomto výpočte by bolo možné pokračovať.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán však nie je možné vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Marco Rubio sa teší násobne nižšej pozornosti než jeho šéf. A možno by to tak nemalo byť, komentuje Peter Schutz. (SME)

Svet stojí pred zásadnou úlohou, ako ukončiť vojnu na Ukrajine. Slovenskí politici reagujú na tretie výročie invázie. (TASR)

Vojna na Ukrajine sa podľa českého premiéra Fialu týka Česka viac, než sú mnohí ochotní si pripustiť.

Ak Ukrajina padne, hranice konfliktu sa podľa neho posunú bližšie k Česku. Za cieľ agresie ruského prezidenta Vladimira Putina označil spochybnenie bezpečnosti a stability Európy.

Fiala to napísal na sociálnej sieti X.

"Dnes sú to tri roky od chvíle, keď ruská armáda prekročila hranice slobodnej Ukrajiny. Tri roky od chvíle, keď sa svet stal svedkom brutálnej agresie a nespravodlivého útoku na suverénny štát. Tri roky vojny, ktorá neprestáva ničiť životy, rodiny a mestá, ale ktorá zároveň ukázala nezlomnú vôľu ukrajinského národa brániť svoju slobodu, svoju krajinu a právo na existenciu," uviedol Fiala.

"Táto vojna sa nás týka viac, než si mnohí možno chcú pripustiť. Ak padne Ukrajina, budú hranice tohto konfliktu o krok bližšie našim domovom. Nejde len o územie alebo hranice na mape - ide o podobu medzinárodného poriadku, o bezpečnosť, právo národov rozhodovať o vlastnom osude," zdôraznil český premiér.

Podotkol, že Česko stálo od prvej chvíle za Ukrajinou. Jeho podpora nie je podľa neho len otázkou solidarity, ale aj spravodlivosti, morálky a ochrany hodnôt, na ktorých stojí demokratický svet. Dodal, že mier nemôže byť výsledkom kapitulácie pred agresorom, ale musí byť spravodlivý a udržateľný so zárukami bezpečnosti a stability.

Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil označil dosiahnutie trvalého mieru, s ktorým bude Ukrajina súhlasiť, za spoločný cieľ. Európa by sa podľa neho mala zomknúť a aktívne sa podieľať na rokovaní o mieri a zároveň nepripustiť, aby sa o jeho vzniku rokovalo bez Ukrajiny.

"Naša podpora Ukrajine by jej mala zaistiť silnú vyjednávaciu pozíciu - vojenskú, ekonomickú aj diplomatickú. Mier dohodnutý bez Ukrajiny totiž nebude mier, ale diktát," napísal na sieti X.

Víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz uistil Ukrajinu o európskej podpore v jej obrane proti ruskej agresii.

Na sieti X v deň tretieho výročia ruskej invázie uviedol, že Kyjev musí byť súčasťou rokovaní o mieri.

"Tri roky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine. Tri roky vojny v Európe. Tri roky nás sprevádzajú strašné obrázky skazy a vojnových zločinov," napísal Merz.

Európa podľa neho stojí naďalej na strane Ukrajiny. "Teraz platí viac ako kedykoľvek predtým: Musíme Ukrajinu dostať do pozície sily. Pre dosiahnutie spravodlivého mieru musí napadnutá krajina byť súčasťou mierových rokovaní, "dodal.

Merz, predák konzervatívnej únie CDU/CSU, sa dlhodobo profiluje ako veľký podporovateľ Ukrajiny.

V máji 2022 bol prvým vysokopostaveným nemeckým politikom, ktorý sa do Kyjeva vypravil od začiatku invázie vo februári toho roku.

Nemecko je po USA druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Kyjevu. Doterajší kancelár Scholz vždy zdôrazňoval, že dodávky musia byť schvaľované s opatrnosťou a rozumom, aby sa Nemecko nestalo súčasťou konfliktu. (ČTK)

Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie schválili 16. balík sankcií proti Rusku. (TASR)

Ukrajina dostane v marci ďalších 3,5 miliardy eur od EÚ, potvrdila Von der Leyenová v Kyjeve.

Ukrajina bude podľa predsedníčky Európskej komisie môcť ťažiť aj z navýšenej výroby zbraní v EÚ, vyplýva zo zverejneného vyhlásenia.

"V stávke nie je len osud Ukrajiny. Ide o osud Európy. Takže našou hlavnou prioritou zostáva podpora ukrajinskej obrany," píše sa vo vyhlásení šéfky eurokomisie.

Európska únia už prispela Ukrajine 135 miliardami eur, z čoho 48,7 miliárd tvorila vojenská pomoc. Šéfovia únijných inštitúcií uviedli, že chcú naďalej podporovať "slobodnú a zvrchovanú Ukrajinu na jej ceste do Európskej únie". (ČTK)

Ukrajinská kultúra odzrkadľuje náš charakter. Sme schopní bojovať, hovorí speváčka Mila Medvedovska. (SME)

Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy.

Oznámili to miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

Gubernátor na platforme Telegram uviedol, že po zostrelení dronov "vypukol na území podniku požiar v dôsledku padajúcich trosiek". Dodal, že neboli hlásené žiadne obete, materiálne škody sa odhadujú. Na mieste podľa neho zasahujú záchranné zložky.

Spravodajské telegramové kanály informovali, že požiar vypukol v ropnej rafinérii. Píše o tom aj kanál Baza, ktorý je podľa agentúry AFP blízky ruským bezpečnostným službám. Miestne médiá uvádzajú, že ide o tretí zásah v tomto roku, k predošlým dvom útokom došlo v januári.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana v noci na pondelok zostrelila 22 ukrajinských dronov vrátane dvoch na Riazanskou oblasťou.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť.

Ukrajina vyrobila viac húfnic ako NATO, vyvíja vlastný raketový systém, vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic.

"Považujem to za veľký pokrok," uviedol Zelenskyj. "Je to rekord. Myslím si, že je 154 (húfnic) viac ako všetky členské krajiny NATO dokopy," dodal. Podľa agentúry DPA je cieľom Ukrajiny v konca roku 2025 pokrývať polovicu vlastnej potreby vojenskej techniky.

Podľa Zelenského sa Ukrajina taktiež stala najväčším výrobcom útočných bezpilotných dronov na svete. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzdvihol tri roky hrdinstva, spomenul si na padlých a poďakoval spojencom.

Rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu sa začala presne pred tromi rokmi.

"Tri roky odporu. Tri roky vďačnosti. Tri roky absolútneho hrdinstva Ukrajincov. Som hrdý na Ukrajinu! Ďakujem všetkým, ktorí ju bránia a podporujú. Všetkým, ktorí pracujú pre Ukrajinu. A nech je večná pamiatka všetkých, ktorí položili svoje životy za náš štát a národ," uviedol Zelenskyj v rannom príspevku a pripojil video zachytávajúce zábery z vojny, protivojnových demonštrácií, humanitárnych pracovníkov, lekárov pomáhajúcich zraneným, ukrajinských vojakov, športovcov a detí.

Tretí rok vojny na Ukrajine bol opotrebovávací. Operácia v Kursku vyšla len čiastočne, front držia najmä drony. (SME)

Rusko za uplynulý deň stratilo podľa Ukrajiny ďalších viac ako tisíc vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 868 230, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, 44 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 177 tankov, 21 157 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 626 delostreleckých systémov a 1 299 raketometov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Škody za pol bilióna a desaťtisíce mŕtvych. Tri roky vojny na Ukrajine v grafoch, mapách a na satelitných záberoch. (SME)

Bezpečnostná architektúra sa zmenila a Európa na to musí reagovať. Ak Rusko nedostane lekciu, máme problém.

Spôsobil to americký prezident Donald Trump, ktorý opakuje ruskú verziu o vojne na Ukrajine, rokuje o mieri s Putinom bez Ukrajincov aj Európy a Únii posiela odkazy, ktoré nevyzerajú ako slová dôveryhodného partnera tobôž spojenca.

Čo sa teda stalo a aká nás aj na Slovensku čaká budúcnosť?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Halása z českého Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. 

  (SME)

Do Kyjeva pricestovala delegácia Európskej komisie na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou.

Spolu s ňou prišiel do hlavného mesta Ukrajiny aj predseda Európskej rady António Costa, španielsky premiér Pedro Sánchez a ďalší predstavitelia partnerských štátov.

"Sme dnes v Kyjeve, pretože Ukrajina je Európa. V tomto boji o prežitie nejde len o osud Ukrajiny, ale aj o osud Európy," uviedla šéfka únijnej exekutívy na sociálnej sieti X.

Dnešného summitu k tretiemu výročiu ruskej invázie by sa malo osobne zúčastniť 13 zahraničných predstaviteľov, ďalších 24 sa pripojí online.

"Na Ukrajine, o Ukrajine, s Ukrajinou," napísal k svojmu príchodu do ukrajinskej metropoly Costa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si od stretnutia s lídrami spojeneckých krajín v Kyjeve sľubuje, že sa stane "bodom obratu", nakoľko Kyjev a jeho partneri sa snažia zmobilizovať proti nepriateľskej rétorike amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce dojednať mierovú dohodu s Ruskom.

"Nejde o rokovací stôl, ku ktorému pozývajú Ukrajinu. Je to náš stôl, lebo vojna je na Ukrajine. To my pozývame predovšetkým našich európskych lídrov, pretože vojna sa odohráva na Ukrajine a Ukrajina je neoddeliteľnou súčasťou kontinentu, Európy a v budúcnosti Európskej únie," povedal Zelenskyj počas nedeľňajšej tlačovej konferencie.

Uviedol tiež, že za rokovacím stolom, pri ktorom sa bude rokovať o mieri a zárukách bezpečnosti, by mala byť Európa a USA.

S von der Leyenovou do Kyjeva dorazí väčšina členov únijnej exekutívy. Von der Leyenová má v pláne rokovania so Zelenským a členovia komisie sa stretnú aj s predstaviteľmi ukrajinskej vlády.

Do ukrajinskej metropoly zamieri aj António Costa, ktorý zvolal na štvrtok 6. marca mimoriadny summit EÚ práve o bezpečnosti Ukrajiny a posilnení európskej obrany.

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová do Kyjeva nepríde, pretože práve dnes predsedá rokovaniam únijných ministrov zahraničia v Bruseli, kde je situácia na Ukrajine jednou z hlavných tém. (ČTK)

Karikatúra dňa od Hej, ty!: Deň 1095, 1096, 1097... (SME)

Víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity. (TASR)