Vojna na Ukrajine: Tri roky na mapách a na satelitných záberoch

BRATISLAVA. Už tri roky sa bráni Ukrajina ruskej agresii za cenu veľkého počtu obetí a zdevastovanej krajiny.

Invázia si vyžiadala desiatky tisíc obetí, štvrtina Ukrajincov opustila svoje domovy.

Každodenné bombardovanie ničí domy, školy, nemocnice, dopravnú infraštruktúru a narúša dodávky energií. Krajina trpí aj ekonomicky, a je závislá od zahraničnej pomoci.

Na bojisku sa jej posledný rok nedarilo vytláčať agresora, a skôr strácala územia na východe. Rusko okupuje väčšiu časť Luhanského, Doneckého, Záporožského a Chersonského regiónu a celý Krym.

Denník SME sumarizuje na mapách, grafoch a satelitných záberoch, čo urobili tri roky vojny s krajinou a ako sa žije Ukrajincom.

Načítavam... Ak Rusko nedostane lekciu, máme všetci problém (24. 2. 2025)

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Bomby padajú všade

Odhady obetí sa rôznia a nie sú spoľahlivé. Obe strany majú tendenciu podhodnocovať svoje vojenské straty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí, že od začiatku invázie zahynulo v bojoch 46-tisíc ukrajinských vojakov. Pred inváziou to bolo podľa odhadov OSN ďalších 4,4-tisíca.

Rusi môžu mať podľa BBC a Mediazona 139- až 200-tisíc mŕtvych vojakov.

Vojna má aj množstvo civilných obetí. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zabili Rusi od začiatku invázie 12,6-tisíca civilistov a ďalších 29-tisíc zranili. Z toho 2,5-tisíca boli deti.

Ide len o zdokumentované prípady, skutočné číslo bude vyššie, ale OSN má obmedzený prístup do niektorých lokalít.

Najviac obetí bolo na začiatku vojny, no už v roku 2024 počet zabitých stúpol asi o tretinu. Môže za to častejšie využívanie dronov, rakiet dlhého doletu a kĺzavých bômb.

Rusi pritom útočia aj na nevojenské ciele, ako sú rezidenčné oblasti, nemocnice, divadlá alebo školy. Opakovane útočia na energetickú infraštruktúru a spôsobujú tým výpadky elektriny v celých oblastiach.

Mapy mimovládnej organizácie ACLED ukazujú, že aj keď sa bojové strety od druhého roka vojny presunuli na východ, a Kremeľ deklaruje, že novým vojenským cieľom je dobyť východné regióny, rakety a drony útočia naďalej prakticky na celom území Ukrajiny.

Mapa ozbrojených stretov na Ukrajine (zdroj: ACLED)

Mapa leteckých a dronových útokov (zdroj: ACLED)

Mapa ostreľovania na Ukrajine (zdroj: ACLED)

Bombardovanie na satelitných záberoch

Denník SME mapoval na satelitných záberoch Google Earth, ako vyzerajú mesta po bombardovaní, respektíve po tom, ako v nich prebiehali boje.

Najstaršie zábery, ktoré sú k dispozícii, sú väčšinou z roku 2022, niektoré z roku 2023. Google zámerne nezverejňuje najnovšie zábery z vojnových oblastí, aby Rusom nevyzrádzal pozície Ukrajincov.

V novembri 2024 sa Ukrajinci sťažovali, že Google zverejnil satelitný záber s lokáciou ukrajinského zbraňového systému. Google reagoval, že išlo o rok starý záber.

Krátko po invázii Rusi odrezali prístavné mesto Mariupoľ od vody, elektriny a plynu, a potom spustili intenzívne bombardovanie.

Mestské divadlo slúžilo ako najväčší kryt. Pred divadlom bol veľký nadpis „Deti“. Napriek tomu bolo zbombardované, a stalo sa jeden zo symbolov ruskej deštrukcie.

V divadle podľa ukrajinských úradov zahynulo 300 ľudí. Amnesty International odhaduje, že to mohlo byť až do 600, a označila to ako vojnový zločin.

Mesto nakoniec padlo aj napriek statočnému odporu pluku Azov, ktorý sa zabarikádoval v tamojších oceliarňach, a vydržal bojovať až do mája.

V celom v meste bolo zničených alebo poškodených 90 percent budov.

Charkov je druhé najväčšie ukrajinské mesto, len 30 kilometrov od ruskej hranice. Na začiatku invázie Rusi na chvíľu vstúpili do mesta, ale boli z neho vytlačení. Odvtedy čelí mesto intenzívnemu bombardovaniu, ktoré zasiahlo aj nemocnice, školy či nákupné centrá.

Pred rokom Robert Fico tvrdil, že v Kyjeve nie je vojna. "Je tam absolútne normálny život," vyhlásil. Osobne však v hlavnom meste Ukrajiny od začiatku vojny nebol.

V skutočnosti aj Kyjev čelí pravidelnému bombardovaniu, aj keď Rusko oficiálne hovorí, že jeho cieľom je dobyť regióny na východe.

Bombardovaním hlavného mesta sa snažia narúšať ekonomiku a bežný život Ukrajincov, a tým podlamovať ich morálku.

Obec Irpin je v podstate predmestím Kyjeva. Ukrajinci boli donútení sami odpáliť most, za ktorým už vedie cesta do Kyjeva. Takto chceli spomaliť postup ruských vojsk na začiatku vojny. Ukrajina napokon útok na svoje hlavné mesto odvrátila.

Na satelitnom zábere je vidieť kolónu áut, ktoré uviazli na ceste do Kyjeva.

Pôvodne 10-tisícové mesto Soledar v Doneckej oblasti bolo centrom bojov a bombardovania. Malo dôležitú strategickú polohu, leží blízko mesta Bachmut.

Rusi mesto dobyli začiatkom 2023 a držia ho doteraz. Výsledkom dobývania sú poškodené či zničené domy a ďalšia infraštruktúra v celom meste.

Život na okupovaných územiach

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva monitoruje aj dodržiavanie ľudských práv na okupovaných územiach a vydáva o tom pravidelné správy.

V nich sa píše, že na okupovanom území platia ruské zákony. Obyvatelia museli prijať ruské občianstvo, ak si chceli zachovať napríklad majetkové práva, tzn. možnosť predať alebo kúpiť nehnuteľnosť. Opustené domy úrady skonfiškovali, čím sa sťažuje prípadný návrat utečencov.

Miestne úrady a armáda často zadržiavajú civilistov, pričom príbuzní sa o tom ani nedozvedia. Zdokumentované sú prípady mučenia, sexuálneho násilia a úmrtí v takomto zajatí.

OSN upozorňuje aj na to, že ľudia sú trestne stíhaní napríklad za to, že na sociálnych sieťach zdieľajú ukrajinské štátne symboly a pesničky, alebo nazývajú ruskú ofenzívu vojnou.

Na okupovanom území sa cielene zameriavajú na deti, chcú aby boli lojálnejšie k Rusku. V lete napríklad povinne chodia do táborov, kde sa učia rôzne vojenské zručnosti.

OSN tiež upozorňuje, že ruská, ale aj ukrajinská vláda obmedzujú na kontrolovanom území náboženské slobody.

Vyše štvrtina opustila domovy

Ukrajina má asi 38 miliónov obyvateľov a pre vojnu opustilo svoje domovy 10,5 milióna Ukrajincov.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov odhaduje, že 3,7 milióna sa presídlilo v rámci Ukrajiny, a 6,9 milióna utieklo do zahraničia.

Najčastejšie sa usadili v Nemecku (1,2 milióna), Poľsku (998 tisíc), v Česku (390 tisíc), ale aj v Rusku (1,2 milióna). Na Slovensku je podľa údajov OSN 133-tisíc ukrajinských utečencov.

Vo vojnových oblastiach a na okupovaných územiach zostali najmä starší ľudia, pre ktorých je migrácia náročnejšia.

Ak Rusko bude v prípade prímeria ďalej okupovať východnú časť Ukrajinu, utečenci sa nebudú mať kam vrátiť. Väčšina sa navyše už dokázala začleniť do spoločnosti v ich súčasných bydliskách, preto je otázne, koľko z nich sa vôbec bude chcieť vrátiť. Čím dlhšie bude trvať vojna, tým náročnejšie to pre nich bude.

OSN robila medzi nimi minulý rok prieskum, podľa ktorého sa plánuje alebo dúfa v návrat 61 percent utečencov, a 73 percent z tých, ktorí sa presunuli len v rámci Ukrajiny.

Pol bilióna eur na obnovu

Ukrajina bude potrebovať najbližšiu dekádu 464 miliárd eur na obnovu krajiny. Ide o odhad Svetovej banky, ktorá pravidelne sleduje škody spôsobené vojnou.

Odhad je založený na údajoch do konca roka 2023. Momentálne sa pripravuje aktualizovaný odhad, ktorý zahrnie aj rok 2024.

Čím dlhšie bude trvať vojna, tým viac bude toto číslo rásť. No už suma 464 miliárd je dva a pol krát vyššia ako odhadovaný HDP Ukrajiny za rok 2024, a takmer dvakrát viac ako doterajšia pomoc Európy a USA od začiatku invázie.

Najviac bude podľa Svetovej banky stáť obnova zničených domov (17 percent), ďalej do dopravy (15 percent), priemyslu (14 percent), poľnohospodárstva (12 percent) a energetickej infraštruktúry (10 percent).

Ukrajinská ekonomika sa najskôr v roku 2022 takmer o štvrtinu prepadla. Milióny Ukrajincov stratili prácu a ostatným klesli mzdy. Prudko tak narástol počet ľudí pod hranicou chudoby. Ešte na začiatku tohto roka sa nezamestnanosť odhadovala na 17 percent.

Ukrajincov trápia aj vysoké ceny. V októbri 2022 dosahovala medziročná inflácia 27 percent. Potom klesla, no v posledných mesiacoch začala zase stúpať, a v januári 2025 mala 13 percent.

Od roku 2023 síce rastie HDP, no ešte potrvá, kým sa vráti na predvojnovú úroveň.

Ekonomike pomohla dobrá úroda, stabilizovanie dodávok elektriny, naštartovanie vojenskej výroby a investície do obnovy krajiny. Kľúčovú rolu zohrala finančná pomoc zo Západu, bez ktorej by sa Ukrajina nedokázala brániť.

Ak sa vojna raz skončí, očakáva sa, že Ukrajina pritiahne investície zo Západu na obnovu, a zažije ekonomický boom.