Ukrajina Rusko Online: Kyjev spustil obmedzenú ofenzívu v Kurskej oblasti, tvrdí ruské ministerstvo

Putin a Trump sa stretnú čoskoro, možno počas februára alebo v marci, povedal šéf ruského výboru pre zahraničné veci.

Prípravy osobného stretnutia lídrov sú podľa Leonida Sluckého v pokročilom štádiu, informuje agentúra DPA.

"Február alebo marec," odpovedal Sluckij na otázku týkajúcu sa načasovania možnej schôdzky. "Nechceme hádať," dodal s tým, že obaja lídri by mali mať "príležitosť na dôkladnú a komplexnú prípravu". Stretnutie však podľa neho prebehne onedlho.

Trump i Putin verejne vyjadrujú záujem na spoločnom stretnutí, ktorého program by mohol zahŕňať otázky kontroly jadrových zbraní a globálnych cien energie, ako aj Trumpov deklarovaný cieľ rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters. Miesto ani dátum takýchto rozhovorov však zatiaľ nie sú určené.

"(Schôdzka) sa bude týkať Ukrajiny, Blízkeho východu a všeobecne otázok svetovej politiky a medzinárodných vzťahov v blízkej budúcnosti. Som si istý, že toto stretnutie bude míľnikom," dodal Sluckij, ktorý bol zapojený do prvých rokovaní o urovnaní vojny, ktorú pred takmer tromi rokmi rozpútalo Rusko. (TASR)

Obyvateľa ruského pohraničného mesta, ktorý Ukrajine donášal informácie o pohybe ruskej armády, odsúdili na 17 rokov.

Oznámila to ruská prokuratúra.

Brianský oblastný súd mužovi vymeral 17-ročný trest vo väzení s prísnym stupňom nápravného režimu a pokutu 20-tisíc rubľov (približne 200 eur).

Podľa brianskej oblastnej prokuratúry 52-ročný Artur Jun-Ku-Po sledoval polohu a trasy používané ruskými jednotkami a informácie o nich posielal od marca 2022 do augusta 2023 Ukrajine.

Odsúdený Jun-Ku-Po býval v meste Klincy v Brianskej oblasti približne 45 kilometrov od ukrajinskej hranice. (TASR)

Do poľa v Moskovskej oblasti sa počas cvičného letu zrútilo malé lietadlo s dvoma osobami na palube.

Ani jedna pád lietadla neprežila, potvrdilo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Medzi obeťami je aj bývalý vojenský pilot.

Lietadlo spadlo neďaleko letiska Miačkovo, približne 30 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Na mieste nešťastia zasahovalo 26 ľudí a osem kusov techniky.

Úrady nespresnili, čo bolo príčinou pádu lietadla.

Vo veci však bolo začaté trestné konanie pre trestný čin porušenia pravidiel bezpečnosti premávky a prevádzkovania leteckej dopravy, ktoré malo za následok smrť dvoch ľudí z nedbanlivosti, uvádza sa vo vyhlásení vyšetrovacieho výboru. (TASR)

Ukrajina sa snaží Trumpa presvedčiť nerastnými surovinami. Na lítiu, titáne či grafite by mohlo záležať aj Európe. (SME)

Do regionálnej vlády v Rusku vymenovali vojaka, ktorého Ukrajina obviňuje zo zabíjania a mučenia civilistov v Buči.

Uviedol to spravodajský server Meduza. Mussagalejev sa v Orenburskej oblasti narodil a ruský prezident Vladimir Putin ho za jeho činy vyznamenal titulom Hrdina Ruska.

O vymenovaní Mussagalejeva za námestníka ministra regionálnej a informačnej politiky informoval gubernátor Denis Pasler. Urobil tak v rámci programu Čas hrdinov. Ten je zameraný na podporu účastníkov vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine.

Vojnová skúsenosť sa novému námestníkovi podľa šéfa regiónu bude hodiť, pretože má mať na starosti aj koordináciu spoločenských organizácií pri podpore vojnových veteránov a ich rodín.

Mussagalejeva ukrajinské úrady v neprítomnosti stíhajú ako podozrivého zo spáchania vojnových zločinov.

Podľa ukrajinskej tajnej služby SBU sa poručík Mussagalejev ako veliteľ prieskumnej jednotky výsadkárov z ruského mesta Pskov podieľal na mučení a zabíjaní civilistov počas ruskej okupácie mesta Buča pri Kyjeve v roku 2022, dodala Meduza. (ČTK)

Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu poprel, že na konferencii v Mníchove predstaví mierový plán pre Ukrajinu.

Podľa neho jediným, kto tento plán môže svetu predstaviť, je Trump. Povedal to vo štvrtok v americkej konzervatívnej televízii Newsmax.

Agentúra Bloomberg, na ktorú sa neskôr odvolali viaceré médiá vrátane Euronews a Rádia Slobodná Európa (RFE/RL), predtým s odvolaním sa na nemenované zdroje napísala, že plán predstaví Kellogg už v Mníchove.

Kellog neskôr o svojom programe v Mníchove povedal, že tam bude debatovať o Ukrajine s európskymi predstaviteľmi a o obsahu rozhovorov bude informovať Trumpa.

Kellogg v utorkovom príspevku na sociálnej sieti X napísal, že sa teší na svoje vystúpenie a na diskusiu o "Trumpovom cieli ukončiť túto krvavú a nákladnú vojnu na Ukrajine". Dodal, že sa tiež chystá stretnúť so spojencami USA, ktorí sú pripravení na spoluprácu.

USA podľa Kellogga zvažujú možnosť vyvinúť tlak nielen na Moskvu, ale aj na Kyjev, aby pristúpil na rokovania. Generál vo výslužbe minulý týždeň varoval, že obe strany budú musieť urobiť ústupky, ak chcú vyjednať ukončenie vojny. (TASR)

Ruskí výrobcovia dodávajú do Európy ročne približne 40 miliónov ton umelých hnojív, čo je približne štvrtina trhu.

Hodnota dodávok, ktoré v Európskej únii nepodliehajú sankciám, je približne 12 miliárd eur, z čoho 1,2 miliardy eur ide priamo do vojnovej pokladnice ruského prezidenta Vladimira Putina. 

Najväčším nákladovým faktorom pri výrobe hnojív je energia. Európski výrobcovia musia za zemný plyn platiť desaťkrát viac ako ruskí výrobcovia hnojív.

Cena plynu totiž od ruskej vojny proti Ukrajine prudko vzrástla, čo je pre európsky priemysel značná konkurenčná nevýhoda, sťažuje sa združenie európskych výrobcov hnojív Fertilizers Europe.

Priemysel, ktorý v Európe zamestnáva približne 100-tisíc ľudí, už odstavil štvrtinu svojej výrobnej kapacity a mnohé pracovné miesta sú v dôsledku súčasnej situácie ohrozené, upozornilo odvetvové združenie.

Belgičan Leo Alders, generálny riaditeľ výrobcu hnojív LAT Nitrogen a hovorca Fertilizers Europe, označil európsky postoj k dovozu ruských hnojív za nezodpovedný.

"Rusko zarába miliardy na masívnom dovoze hnojív do Európy, ktoré sa zároveň používajú na financovanie vojny proti Ukrajine," povedal a dodal, že "od začiatku vojny sa podiel Ruska na trhu zvyšuje, ale EÚ sa nečinne prizerá". (TASR)

Ukrajinské sily v tomto roku už druhýkrát spustili ofenzívu v Kurskej oblasti ležiacej na západe Ruska pri hranici s Ukrajinou.

Stalo sa tak presne pol roka po ich nečakanom vpáde do tohto ruského pohraničného regiónu, informuje agentúra DPA.

Ruský telegramový kanál Shot informoval, že Ukrajinci sa pokúšajú preraziť z mestečka Sudža, ktoré obsadili medzi prvými, cez Machnovku smerom na obec Ulanok. Ukrajinská armáda podľa tohto zdroja nasadila do novej ofenzívy obrnené vozidlá a asi 400 vojakov.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že došlo k niekoľkým vlnám útokov na dediny Ulanok a Čerkasskaja Konopeľka, boli však odrazené a obe obce sú naďalej pod kontrolou ruských síl.

Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, poznamenala DPA.

Generálny štáb ukrajinskej armády sa k najnovšiemu dianiu v Kurskej oblasti nevyjadril. Podobnú obmedzenú ofenzívu spustila Ukrajina už začiatkom januára, no aj tá bola odrazená.

Kyjev si chce udržať kontrolu nad časťou územia Ruska – aj keď veľmi malou – pre prípadné vyjednávanie, čo v stredu opäť potvrdil prezident Zelenskyj.

"V určitom bode, keď sa vojna pohne smerom k diplomatickému riešeniu, sa uvidí, aká dôležitá bola táto operácia. Rusko nás tak skoro z Kurskej oblasti nevyženie," napísal na sociálnej sieti X. (TASR)

Ruský Gazprom predal svoju rakúsku firmu na obchodovanie s plynom investičnej spoločnosti so sídlom v Dubaji.

Informoval o tom rakúsky denník Presse s odvolaním sa na agentúru Bloomberg.

Podľa správy Gazprom v januári predal viedenskú firmu Centrex Europe Energy & Gas AG vrátane jej talianskej divízie spoločnosti EGH Gulf. Centrex je členom rakúskej burzy s plynom CEGH.

Centrex podľa poslednej dostupnej výročnej správy zaznamenala v roku 2023 tržby vo výške 817 miliónov eur a zisk 16 miliónov eur. (TASR)

Ruskí blogeri hlásia výpadok satelitnej komunikácie Starlink v ruskej armáde. Čiastočný výpadok trvá od 4. februára.

Starlink je satelitná internetová služba, vyvinutá technologickou firmou SpaceX miliardára Elona Muska. Poskytuje vysokorýchlostné internetové pripojenie cez satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme.

Vývoz Starlinku do Ruska je oficiálne zakázaný, ale ruská armáda sa k systému dostáva prostredníctvom pašovania.

Prokremeľský vojnový novinár Roman Saponkov, ktorý sprostredkúva nákup terminálov Starlink pre ruské jednotky, uviedol, že „bolo zablokovaných asi 10 percent všetkých terminálov Starlink“.

O výpadku informovala aj prokremeľská vojnová novinárka Tatjana Kruglová Ani ona nešpecifikovala, odkiaľ tieto informácie získala a nezverejnila ani údaje o miestach, kde Starlink prestal fungovať.

Musk poskytol Ukrajine tisíce jednotiek Starlink na začiatku ruskej invázie v roku 2022, čo umožnilo ukrajinským jednotkám komunikovať na fronte napriek nedostatku bežného mobilného spojenia.

Napriek Muskovmu následnému sporu s Kyjevom zostáva Starlink cenným komunikačným systémom, ktorý Pentagon poskytuje Ukrajine.

Americká humanitárna agentúra USAID, ktorú Musk považuje za škodlivú a žiada jej koniec, údajne financovala časť nákupov Starlink pre Ukrajinu a vykonávala audit nákupov.

Hoci ruskí vojaci tiež získali prístup k Starlinks, Pentagon v máji 2024 vyhlásil, že USA aktívne spolupracujú so SpaceX na blokovaní ruského prístupu k Starlinku. (KyivPost)

Fínska vláda navrhla zákaz nákupu nehnuteľností občanmi krajín, ktoré iniciujú vojny.

To v praxi znamená, že transakcie s nehnuteľnosťami u ruských občanov budú vo Fínsku obmedzené.

V návrhu sa odporúča, aby „osobám so štátnou príslušnosťou ku krajine, ktorá vedie agresívnu vojnu a môžu predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť Fínska“, nebolo dovolené kupovať tam nehnuteľnosti.

„Vláda sa práve rozhodla predložiť parlamentu návrh na zákaz transakcií s nehnuteľnosťami Rusmi vo Fínsku,“ povedal na tlačovej konferencii fínsky minister obrany Antti Häkkänen. „Naším cieľom je posilniť bezpečnosť Fínska a fínskeho ľudu,“ dodal.

Hoci návrh zákona výslovne nespomínal Rusko, Häkkänen uviedol, že súčasné bezpečnostné prostredie znamená, že „dotknuté sú Rusko a ruskí štátni príslušníci a spoločnosti“.

Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú 1340-kilometrovú východnú hranicu, minulý rok zablokovalo niekoľko akvizícií nehnuteľností súkromnými osobami a spoločnosťami spojenými s Ruskom s odvolaním sa na ohrozenie národnej bezpečnosti. (SITA)

"Nemám rád také to odpinkanie, že u nás máme problémy prvého sveta," vraví reportér Forró, ktorý chodieva do Ukrajiny.

Ruská armáda prišla pri Pokrovsku v januári o 7-tisíc vojakov. So zranenými a nezvestnými až o 15-tisíc, tvrdí ukrajinský veliteľ.

Viktor Trehubov, hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia, sa odvolal na údaje Generálneho štábu.

"Pre porovnanie, Rusi stratili šesťtisíc ľudí za celé obdobie druhej čečenskej vojny. Inými slovami, v januári mali Rusi viac mŕtvych len v Pokrovsku ako v druhej čečenskej vojne," povedal Trehubov.

Odôvodnil to tým, že okupanti nasadzujú všetky svoje sily a zálohy na dobytie mesta v Doneckej oblasti.

"Ak by sa im podarilo odrezať cesty vedúce do mesta, aspoň zo západu a juhozápadu, mohli by dosiahnuť aspoň nejaké zisky... Ale nedarí sa im to. Strácajú obrovské množstvo personálu, vrátane vybavenia. Teraz sa snažia obsadiť obce juhozápadne od Pokrovska,“ doplnil Trehubov. (Ukrajinská pravda)

USA prvýkrát nebudú viesť zasadanie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny známej aj ako Ramsteinská skupina.

Zasadanie skupiny, ktoré bude 12. februára v sídle NATO v Bruseli, povedie Londýn. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie misie Veľkej Británie pri Severoatlantickej aliancii.

Vyhlásenie konštatuje, že minister obrany Spojeného kráľovstva John Healey zvoláva 26. stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Skupina sa zíde pred stretnutím ministrov obrany NATO, aby prediskutovala priority Ukrajiny a potrebnú podporu v boji proti ruskej invázii.

Ramsteinská skupina, ktorú založili USA na jar 2022 po tom, ako Moskva odštartovala otvorenú inváziu na Ukrajinu, bola navrhnutá na koordináciu vojenskej pomoci Kyjevu. V skupine je viac ako 50 krajín. (SITA)

Holandsko dodalo na Ukrajinu stíhačky F-16. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo obrany, počet nespresnilo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X uviedol, že Holandsko plní svoje záväzky.

Ukrajina dnes získala aj francúzske stíhačky Mirage 2000, ktoré krajine vzdorujúcej ruskej invázii vlani sľúbil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Rusko vytvára dronové jednotky a plánuje do nich prijať až 210-tisíc členov do roku 2030, tvrdí ukrajinský veliteľ Syrskyj.

Ukrajina aj Rusko výrazne investovali do technológie dronov, čo výrazne zmenilo taktiku vo vojne na Ukrajine.

"Vieme o plánoch nepriateľa, ktoré počítajú s 210-tisíc vojakmi v 277 jednotkách do roku 2030," povedal Oleksandr Syrskyj.

Syrskyj na základe správ od brigád a práporov tvrdil, že ukrajinská armáda zlepšuje koordináciu medzi jednotkami bezpilotných lietadiel a konvenčnými vojenskými silami. Dodal, že 66 percent ruského vybavenia zničeného v januári bolo výsledkom nasadenia rôznych typov útočných dronov.

Počet cieľov zasiahnutých dronmi sa v porovnaní s decembrom zvýšil o sedem percent, pričom ukrajinské FPV drony (riadené vojakmi cez obrazovky) sú zodpovedné za 49 percent všetkých spôsobených škôd.

Ukrajinská armáda koncom januára oznámila, že už nasadzuje bezpilotné lietadlo s doletom až dvetisíc kilometrov s nosnosťou až 250 kilogramov. (Kyiv Independent)

Poľský minister zahraničia podporil český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Česko podľa Radoslawa Sikorskeho prišlo s dobrým nápadom, ktorý podporujú tiež spravodajské služby mnohých členských štátov Európskej únie. Ruská hybridná vojna predstavuje veľkú hrozbu, vyzývam členské štáty, aby sa riadili tým, čo im radia tajné služby, uviedol Sikorski v rozhovore s novinármi v Bruseli.

"Špionáž, podpaľačstvo, poškodzovanie infraštruktúry či už na zemi, alebo na mori, manipulácia predvolebných kampaní, to všetko je súčasťou ruskej hybridnej vojny," uviedol Sikorski. Poľsko podľa jeho slov už zatklo niekoľko páchateľov podpaľačských útokov a bezpečnostné zložky vedia, kto útočníkov najal a koľko im bolo zaplatené. "Vieme, čo ruský štát robí, aj z tohto dôvodu som zrušil ruský konzulát v Poznani a ak dôjde k ďalšiemu podpaľačstvu, zatvoríme ďalší ruský úrad," dodal šéf poľskej diplomacie, ktorého krajina teraz predsedá Rade EÚ.

Práve v tejto súvislosti Sikorski ocenil český návrh, ktorý Praha presadzuje už viac ako rok. Podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského sa množstvo špionážnych aktivít odohráva pod diplomatickým krytím, čo je "verejne známym faktom". Česko preto požaduje, aby ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt, ktoré umožnia pohyb len v hostiteľskej krajine, a nie po celom Schengene. Zároveň chce, aby EÚ prijímala iba biometrické pasy, ktoré je ťažšie falšovať či prepojiť s falošnou identitou. Pre svoj návrh získavajú Česi čoraz väčšiu podporu, niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, Maďarsko či Taliansko, ale majú s týmto opatrením stále problém. Obávajú sa najmä recipročných krokov zo strany Moskvy.

V Schengene sa podľa Sikorskeho pohybuje viac ako 2000 ruských diplomatov. "Z toho 20 percent je príslušníkov ruských spravodajských služieb a agentov, ktorí sa podieľajú na tejto hybridnej vojne, prečo im to umožniť?" dodal poľský minister.

Poľsko už vlani v máji obmedzilo pohyb ruských diplomatov na svojom území, obmedzenie sa týka pracovníkov veľvyslanectva a konzulátov s výnimkou veľvyslanca, ktorí môžu teraz cestovať len v rámci vojvodstva, kam sú pridelení. (ČTK)

Ruský prezident Putin odvolal šéfa vesmírnej agentúry Roskosmos Jurija Borisova a vymenoval Dmitrija Bakanova.

Podľa dekrétu zverejneného vo štvrtok na webovej stránke Kremľa sa stal novým šéfom agentúry 39-ročný Dmitrij Bakanov. Doteraz pôsobil ako námestník ministra dopravy so zameraním na inovácie.

Odvolaný Borisov prevzal funkciu od Dmitrija Rogozina v júli 2022, niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Pred svojím vymenovaním do Roskosmosu bol podpredsedom vlády zodpovedným za sektor obrany.

Podľa ruského spravodajského portálu RBK súvisí jeho odvolanie so sporom o výstavbu národného vesmírneho centra v Moskve. Problémy údajne spôsobujú rastúce náklady a neistota v súvislosti s realizáciou projektu.

Výmenu šéfa Roskosmosu označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov za rotáciu vedenia. "Voči Jurijmu Borisovi neexistujú žiadne sťažnosti. (Jednoducho) prebieha rotácia a korporácia sa musí dynamicky rozvíjať," povedal hovorca pre agentúru TASS.

Roskosmos má pre Rusko dôležitý vojenský význam. Vďaka jeho družiciam majú ruské ozbrojené sily napríklad satelitné snímky z miesta bojov na Ukrajine.

Dánsko posilní kontroly ropných tankerov v snahe eliminovať ruskú tieňovú flotilu, podozrivú zo sabotáží a obchádzania sankcií.

V posledných mesiacoch bolo v Baltskom mori prerušených niekoľko podmorských telekomunikačných a elektrických káblov, pričom odborníci a politici obviňujú Rusko z organizovania hybridnej vojny proti západným krajinám, ktoré podporujú Ukrajinu.

"Dánsky námorný úrad zintenzívňuje svoje úsilie, aby zabezpečil, že ropné tankery budú spĺňať bezpečnostné pravidlá na mori a spĺňať požiadavky na ochranu životného prostredia a námorníkov," uviedla agentúra Sofartsstyrelsen vo vyhlásení.

Spomínaná tieňová flotila má podľa správy Kyjevskej ekonomickej školy približne 450 plavidiel. Mnohé z nich sú v zlom technickom stave a plavia sa bez riadne uzavretých poistných zmlúv pod vlajkou tretích krajín, s neprehľadným vlastníctvom.

Často tiež používajú nebezpečné a klamlivé praktiky, ako napríklad vypnutie systémov na sledovanie ich polohy.

"Mnohé z nich prechádzajú cez dánske prielivy, keďže Rusko je vo veľkej miere závislé od svojich pobaltských prístavov, pokiaľ ide o vývoz, najmä ropy," povedal politológ Jevgenij Golovčenko z Kodanskej univerzity pre agentúru AFP. (KyivPost, TASR)

Francúzsko dodalo na Ukrajinu prvé stíhačky Mirage 2000, potvrdil francúzsky minister obrany Lecornu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil dodanie francúzskych stíhačiek ešte v júli minulého roka. "Prvé z nich dnes dorazili na Ukrajinu," napísal Lecornu.

"S ukrajinskými pilotmi na palube, ktorí niekoľko mesiacov cvičili vo Francúzsku, sa teraz budú podieľať na obrane ukrajinského neba," dodal minister.

Lecornu neuviedol počet strojov, ktoré na Ukrajinu dorazili. AFP pripomína, že podľa rozpočtovej správy ministerstva obrany z celkovo 26 francúzskych stíhačiek Mirage 2000 poputuje na Ukrajinu šesť.

Lietadlá Mirage sú po amerických strojoch F-16 druhými západnými stíhačkami dodanými na Ukrajinu. Prvé stíhačky F-16 na Ukrajinu dorazili minulý rok z Dánska a Holandska. Ďalšie stroje rovnakého typu dodá aj Belgicko, Grécko a Nórsko. (TASR)

Ukrajinský dron zasiahol ruskú pohraničnú dedinu Logačevka v Belgorodskej oblasti a zabil najmenej troch ľudí.

Tvrdí to gubernátor tamojšej oblasti Viačeslav Gladkov.

Ukrajinský dron podľa Gladkova zasiahol auto, v ktorom zomrel muž a dve dievčatá vo veku 14 a 18 rokov.

Rusko od októbra 2022 zriadilo vo viacerých pohraničných častiach v Belgorodskej oblasti zóny zákazu vstupu. Civilistov varuje, aby do nich nevstupovali pre riziko ukrajinských útokov. Do takejto zóny patrila aj zasiahnutá dedina.

"Vstup do Logačevky je zakázaný. Chcel by som ešte raz apelovať na všetkých obyvateľov: do osád, ktoré sú rozhodnutím operačného štábu uzavreté, by sa nemalo chodiť," vyhlásil Gladkov.

V dedine je tiež hraničný priechod s ukrajinskou Charkovskou oblasťou. Od spustenia ruskej ofenzívy na Ukrajinu je však uzavretý. (TASR)

Ukrajinská armáda tvrdí, že počas šiestich mesiacov bojov v ruskej Kurskej oblasti zajala viac ako 900 ruských vojakov.

Podľa Kyjeva je hlavným cieľom ofenzívy zajať ruských vojakov, ktorých môže následne vymeniť za ukrajinských vojnových zajatcov. "Počas operácie zajali ukrajinské sily 909 ruských vojakov, čím výrazne doplnili výmenný fond," uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení.

"Umožnilo to návrat domov stovkám ukrajinských obrancov zadržaných v ruských väzniciach," dodala. Kyjev a Moskva spolupracujú pri výmene zajatcov napriek tomu, že Rusko vedie vojnu na Ukrajine už takmer tri roky.

Minulý rok ukrajinská armáda informovala, že jej sily v Kurskej oblasti zajali vyše 700 ruských vojakov. Ukrajinské sily však od spustenia ofenzívy v auguste už stratili viaceré časti ruského územia, ktoré pôvodne získali.

Kyjev tvrdí, že zabraté územie v Kurskej oblasti bude do budúcna dôležitým prvkom pri mierových rokovaniach s Ruskom.

Smrť najmenej jedného civilistu a 24 zranených spôsobili ruské útoky za posledný deň, oznámili ukrajinské regionálne úrady.

Ruská armáda vypustila v priebehu noci 77 útočných a nástražných bezpilotných lietadiel typu Šahíd, informovalo letectvo.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 56 bezpilotných lietadiel nad deviatimi oblasťami, pričom 18 ďalších bolo stratených bez spôsobenia škôd.

V Chersonskej oblasti zabili ruské útoky jednu osobu a zranili 18 ďalších, uviedol gubernátor Oleksandr Prokudin.

V Doneckej oblasti boli podľa gubernátora Vadyma Filaškina zranení štyria civilisti – dvaja v Pokrovsku, jeden v Lymane a jeden v Roze.

V Charkovskej oblasti boli v Kupiansku zranení dvaja muži, informoval gubernátor Oleh Syniehubov.

V Záporožskej oblasti ostreľovanie poškodilo najmenej 15 obytných budov bez obetí na životoch.

Severokórejské balistické rakety sú oveľa presnejšie ako v minulosti, hovoria vysokopostavené ukrajinské zdroje Reuters.

Pchjongjang ich dodal Rusku v rámci jeho vojny na Ukrajine a podľa zdrojov Reuters sa ich presnosť pohybuje na škále 50 až 100 metrov. Severná Kórea (KĽDR) pravdepodobne bojisko na Ukrajine využíva na testovanie svojej raketovej technológie.

Rusko začalo koncom roka 2023 odpaľovať na Ukrajinu severokórejské balistické rakety krátkeho doletu K-23, K-23A a K-24 a odvtedy ich vypálilo približne 100, uviedol zdroj z vojenského prostredia.

Opísal tiež výrazné zlepšenie presnosti pri všetkých viac ako 20 severokórejských balistických raketách, ktoré v uplynulých týždňoch zasiahli ukrajinské územie. Predtým mali podľa zdroja rakety presnosť v rozmedzí jedného až dvoch kilometrov.

Reuters pripomína, že KĽDR rýchlo rozvíja svoje vojenské programy vrátane rakiet krátkeho a stredného doletu, ktoré môžu byť podľa Pchjongjangu vybavené aj jadrovými hlavicami. Až do zapojenia do konfliktu na Ukrajine však táto dlhodobo izolovaná krajina nikdy nevyskúšala nové zbrane priamo na bojisku.

Podľa experta na zbrane Jang Uka z juhokórejského think tanku Asan Institute for Policy Studies môže mať takéto zlepšenie severokórejských raketových spôsobilostí znepokojujúce dôsledky pre Južnú Kóreu, Japonsko, Spojené štáty, tichomorský región aj celý svet. KĽDR podľa neho môže tieto zbrane poskytovať rôznym zlyhávajúcim štátom alebo ozbrojeným skupinám vo svete.

Zatiaľ nie je jasné, aké vylepšenia KĽDR na raketách vykonala. Ukrajinský zdroj uviedol, že rakety mohla vybaviť lepšími navigačnými systémami alebo riadiacim mechanizmom na uľahčenie manévrovania. Jang tvrdí, že presnosť rakiet mohli zlepšiť aj nové skúsenosti severokórejských vedcov a komponenty z Ruska.

Reuters pripomína, že Moskva a Pchjongjang od začiatku vojny na Ukrajine prehlbujú vzájomné vzťahy. Lídri oboch krajín podpísali dohodou o strategickom partnerstve.

KĽDR poskytla Rusku aj tisíce vojakov, ktorí boli podľa Ukrajiny nasadení najmä na fronte v ruskej Kurskej oblasti. Kyjev tvrdí, že Rusko dostalo od Pchjongjangu aj milióny delostreleckých granátov. (TASR)

Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahli vojenské letisko Primorsko-Achtarsk v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska.

Informoval o tom generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že v noci ľudia na sociálnych sieťach zverejňovali snímky a videá požiaru, ktorý vypukol zrejme na letisku.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že na letisku ruská armáda skladuje drony typu šáhid a vypúšťa ich z neho proti Ukrajine. Využíva ho ale aj na údržbu lietadiel podieľajúcich sa na bojových operáciách v ukrajinskej Záporožskej a Chersonskej oblasti. Na zasiahnutom mieste vypukol požiar a ukrajinský generálny štáb dodal, že výsledky útoku vyhodnocuje.

Primorsko-Achtarsk leží na východnom pobreží Azovského mora.

Ukrajinské drony útočili tiež v Rostovskej a Astrachaňskej oblasti, informovali úrady v týchto regiónoch. Nikomu sa podľa nich nič nestalo. Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana zostrelila celkovo 28 ukrajinských bezpilotných lietadiel. (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 240 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 845 310. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 18 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty, 46 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 965 tankov, 20 737 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 753 delostreleckých systémov a 1 271 raketometov.

Sergej Riabkov vyhlásil, že prvý krok k zlepšeniu vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi by mali spraviť USA.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Riabkov kritizoval politiku predchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena, ktorej cieľom bolo podľa neho spôsobiť Moskve strategickú porážku. Po inaugurácii súčasného prezidenta Donalda Trumpa je tak na Spojených štátoch, aby "urobili prvý krok k normalizácii vzťahov na základe vzájomného rešpektu a rovnakých práv". Dodal ale, že nie je správne zakladať zahraničnú politiku Ruska na potrebe "dohodnúť sa s Bielym domom za každú cenu".

Od Trumpovho nástupu do funkcie on aj ruský prezident Vladimir Putin pripustili záujem o spoločné stretnutie. Riabkov vyhlásil, že Rusko je "otvorené dialógu a pripravené dosiahnuť dohodu prostredníctvom tvrdého vyjednávania".

Podľa ruského diplomata sa Kremeľ dlhodobo snažil byť partnerom západných krajín, ale tie zaujímalo len "maximálne oslabenie (ich) geopolitického rivala".

Ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin pre tlačovú agentúru RIA uviedol, že kontakty medzi Bielym domom a Kremľom sú zatiaľ "veľmi predbežné". Cieľom doterajších rozhovorov bolo podľa neho "iba posúdiť pozície, určiť hranice toho, čo je možné", píše Reuters.

Putin zdôraznil, že akékoľvek rozhovory o ukončení ozbrojeného konfliktu na Ukrajine musia zohľadňovať realitu, že Rusko ovláda veľké časti ukrajinského územia.

Trump sa opakovane zaviazal tento konflikt urýchlene ukončiť. (TASR)