Ukrajina Rusko Online: V bojoch proti Rusku padlo 45-tisíc vojakov, povedal Zelenskyj

Zelenskyj by súhlasil s priamymi rozhovormi s Putinom, ak by to malo ukončiť už takmer trojročnú vojnu.

Vyjadril sa tak v rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom zverejneným aj na platforme YouTube.

"Ak je to jediné zostava, v akej môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestratiť ľudí, určite pôjdeme aj do tejto zostavy," odpovedal Zelenskyj na otázku, ako by sa cítil za rokovacím stolom s Putinom. Dodal však, že by išlo o "štvorstranné" rozhovory. Nespresnil pritom, kto by boli ďalší účastníci týchto rozhovorov, no Piers Morgan krátko predtým hovoril o hypotetických rokovaniach medzi Ruskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi a Európskou úniou.

"Nebudem k nemu milý, považujem ho za nepriateľa. Ak mám byť úprimný, myslím si, že aj on ma považuje za nepriateľa," dodal ukrajinský líder na margo potenciálnych rozhovorov s Putinom.

Šéf Kremľa minulý týždeň povedal, že Moskva by rokovala s Ukrajinou, vylúčil však možnosť, že by hovoril priamo so Zelenským. (TASR)

V bojoch s Ruskom padlo doteraz 45 100 ukrajinských vojakov a ďalších 390 000 bolo zranených, uviedol Volodymyr Zelenskyj.

Povedal to v rozhovore, ktorý poskytol britskému novinárovi Piersovi Morganovi. Ruské straty podľa Zelenského slov dosahujú 350 000 mŕtvych a 600 000 až 700 000 zranených. Mnoho ďalších príslušníkov ruských síl je nezvestných, dodal. Z úryvkov interview, ktoré dnes Morgan zverejnil, citovala agentúra Reuters.

V rozhovore tiež ukrajinský prezident uviedol, že jadrové zbrane by boli dostatočnou zárukou bezpečnosti Ukrajiny, ak by krajina nebola prijatá do NATO.

Na novinárovu otázku ohľadom bezpečnostných záruk, ktoré by Putina mohli odradiť od opätovného napadnutia Ukrajiny, Zelenskyj odpovedal, že v prípade, že by sa prijímanie Ukrajiny do NATO pretiahlo na roky či desiatky rokov, bolo by úplne legitímne sa pýtať, čo dovtedy krajinu ochráni.

"Urobme to teda takto: Vráťte nám jadrové zbrane, dajte nám rakety, naši partneri nám pomôžu financovať miliónovú armádu, presuňte svoj kontingent do tých regiónov našej krajiny, kde chceme stabilitu, aby ľudia mali mier," poznamenal Zelenskyj.

Podobnú vec už Zelenskyj povedal vlani v októbri terajšiemu prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. Neskôr ale dopĺňal, že jeho krajina aktívne o jadrové zbrane neusiluje a sústredí sa práve na budúce členstvo v Severoatlantickej aliancii. (ČTK)

Vzniká základ pre zriadenie osobitného tribunálu, ktorý má súdiť Rusko za zločin agresie proti Ukrajine.

Návrhy na jeho vytvorenie sa objavili už pred viac než dvomi rokmi,

Európska komisia oznámila, že jej odborníci spolu s expertmi Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Rady Európy, Ukrajiny a ďalších 37 štátov sa dohodli na právnych základoch pre tribunálu.

Európska komisia zároveň odporučila Rade EÚ, aby sa zúčastnila na formálnych rokovaniach o zriadení medzinárodnej komisie pre pohľadávky Ukrajiny, ktorá by sa venovala odškodneniu obetí vojny.

"Keď sa Rusko rozhodlo prekročiť ukrajinské hranice tankami, dopustilo sa jedného z najzávažnejších porušení Charty OSN: zločinu agresie. Teraz prichádza spravodlivosť, spravodlivosť pre Ukrajinu," uviedla vo vyhlásení predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

Kedy bude tribunál funkčný, nateraz nie je známe. Podľa Bruselu však bude mať právomoc brať na zodpovednosť ruských politických a vojenských predstaviteľov, ktorí sú najviac zodpovední za zločiny agresie voči Ukrajine.

Zriadený bude na základe dohody medzi ukrajinskou vládou a Radou Európy a jeho jurisdikcia sa bude odvíjať od Kyjeva.

Eurokomisár pre demokraciu a právny štát Michael McGrath objasnil, že na vypracovanie konečného návrhu zostáva vyriešiť niekoľko technických náležitostí, no dúfa, že sa práce ukončia v blízkej budúcnosti.

Osobitný tribunál je špeciálne určený na súdenie Ruska za "zločin agresie", na ktorý Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu nemá právomoc. ICC v marci 2023 vydal zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina i ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl.

Ukrajinskí a medzinárodní vyšetrovatelia v snahe vyvodiť zodpovednosť voči Rusku naďalej pokračujú v dokumentovaní tisícov zločinov spáchaných počas vojny. Kyjev tvrdí, že preveruje viac ako 140 000 prípadov možných vojnových zločinov na Ukrajine. (TASR)

Ak Ukrajina nebude v NATO, potrebuje mať jadrové zbrane a zdroje na miliónovú armádu na odstrašenie Ruska, tvrdí Zelenskyj.

Ukrajinský prezident to vyhlásil prostredníctvom tlmočníka v rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom. Ten časť rozhovoru zverejnil na sieti X.

Zelenskyj podľa denníka Ukrajinska pravda pripustil, že cesta Ukrajiny k členstvu v NATO môže trvať "roky alebo dokonca desaťročia". To však podľa neho vyvoláva legitímnu otázku: "Čo nás bude počas celého tohto obdobia chrániť pred týmto zlom? Aký balík podpory? Aké rakety? Dajú nám jadrové zbrane? Tak nech nám dajú jadrové zbrane."

Podľa ukrajinského webu tiež špekuloval, že Západ by mohol Kyjevu poskytnúť konvenčné rakety, avšak spýtal sa, či by Ukrajina takto dokázala zastaviť ruské jadrové zbrane.

Na Ukrajine po rozpade Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov minulého storočia zostala značná časť jeho jadrového arzenálu.

V nasledujúcich rokoch sa predovšetkým Spojené štáty v rámci snáh o jadrové odzbrojenie usilovali, aby sa Ukrajina, ale aj Bielorusko a Kazachstan stali štátmi bez jadrových zbraní v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ktorej signatárom bol dovtedy ZSSR.

Ukrajina napokon pristúpila na štatút krajiny bez jadrových zbraní a v súvislosti s tým v roku 1994 podpísala spolu s najvyššími predstaviteľmi Ruska, Spojených štátov a Británie takzvané Budapeštianske memorandum, v ktorom sa jej uvedené tri štáty zaviazali výmenou za tento krok poskytnúť bezpečnostné záruky.

"Urobme nasledované: Vráťte nám jadrové zbrane. Dajte nám raketové systémy. Partneri: Pomôžte nám financovať miliónovú armádu. Presuňte svoj kontingent do tých častí nášho štátu, kde chceme zastabilizovať situáciu, aby ľudia mali pokoj," dodal Zelenskyj.

Ako pripomenul magazín Politico, nie je to prvýkrát, čo ukrajinský líder vyslovil takýto návrh. V októbri minulého roka vyhlásil, že Ukrajina potrebuje na zaistenie svojho prežitia buď členstvo v NATO, alebo jadrové zbrane, pričom sa jasne priklonil k prvej možnosti.

Zelenskyj sa v rozhovore s britským moderátorom takisto pýtal, prečo sa Rusko stále nestiahlo z územia Ukrajiny, ak bola jeho invázia motivovaná strachom z jej členstva v NATO, ako to deklarovali predstavitelia Moskvy.

"On (Putin) napadol Ukrajinu, pretože sa bál, že sa stane členom NATO. Dobre, nie sme členmi NATO. Odíďte teda z našej krajiny," apeloval Zelenskyj na ruského prezidenta. (TASR)

Americká humanitárna pomoc sa časom obnoví, len na ňu majú mať už menší vplyv "blázniví ľavičiari". (SME)

Ukrajinská armáda potvrdila vzdušný útok na ruské veliteľské pri obci Novoivanovka v ruskej Kurskej oblasti.

Veliteľské stanovište sa nachádzalo v opustenej budove a slúžilo na koordináciu ruských útočných operácií proti ukrajinským jednotkám v operačnej zóne v Kurskej oblasti.

Generálny štáb informoval, že pondelňajšie operácia spôsobila značné škody na zariadení, čo malo tiež za následok značné straty medzi ruským vojenským personálom.

„Vďaka starostlivo naplánovaným akciám boli riziká pre civilné obyvateľstvo minimalizované. Naším cieľom je eliminovať všetky kľúčové veliteľské stanovištia a iné vojenské objekty nepriateľa, kým sa úplne nezastaví ruská agresia,“ uviedol generálny štáb.

Vymyslené reportáže a falošná advokátka. Ako ruské slobodné médiá zvíťazili nad podvodníčkami. Píše Petra Procházková. (SME)

Útoky na ukrajinskú elektrickú sieť zvyšujú riziko jadrovej havárie, varoval šéf medzinárodnej atómovej agentúry Grossi.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Som v Kyjevskej elektrickej stanici - dôležitej súčasti ukrajinskej elektrickej siete, ktorá je nevyhnutná pre jadrovú bezpečnosť," napísal Grossi na sieti X. "Priamy útok na elektráreň či rozvody elektrickej energie môže viesť až k jadrovej havárii," varoval.

Šéf MAAE ešte v pondelok večer prostredníctvom X informoval, že cestuje na svoju 11. návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie spred takmer troch rokov.

Zverejnil fotografie z návštevy spomínanej elektrickej stanice, kde bol aj s ukrajinským ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom. Podľa agentúry Reuters z fotografií bolo zjavné, že ukrajinský minister mu tam ukazoval nasadené obranné zariadenia.

Rafael MarianoGrossi
@rafaelmgrossi

I’m at Kyivska electrical substation—an important part of Ukraine’s power grid essential for nuclear safety.
A nuclear accident can result from a direct attack on a plant, but also from power supply disruption. @IAEAorg is here to assess impact, support, & help prevent that risk. https://t.co/Kd29wKVNhn

4.2.2025 o 11:02 · archivované: 4.2.2025 o 17:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko počas vojny pravidelne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru vrátane elektrických rozvodní, hoci sa podľa Reuters vyhýba priamym útokom na ukrajinské jadrové elektrárne.

Grossi oznámil, že koncom tohto týždňa navštívi Rusko, aby rokoval o situácii na Ukrajine a v Ruskom okupovanej jadrovej elektrárni v Záporoží. Rusko obsadilo túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe krátko po začiatku invázie vo februári 2022. Podľa Grossiho je z titulu jeho funkcie a súvisiacich povinností dôležité udržiavať komunikačné kanály.

Minulý týždeň MAAE vo vyhlásení uviedla, že Grossi navštívi Kyjev kvôli stretnutiam na vysokej úrovni s cieľom zabezpečiť jadrovú bezpečnosť v prebiehajúcej vojne. MAAE a ukrajinskí predstavitelia sa v septembri dohodli, že odborníci z agentúry budú okrem monitorovania jadrových elektrární monitorovať aj situáciu v kľúčových ukrajinských elektrických staniciach.

Viac ako polovica elektrickej energie spotrebovanej na Ukrajine sa vyrába v troch jadrových elektrárňach. Ukrajinský úrad jadrového dozoru uvádza, že stabilitu prevádzky elektrární ohrozujú ruské raketové a dronové útoky na elektrické stanice.

Kyjevská elektrická stanica umožňuje prenos nadbytočnej elektrickej kapacity zo západu Ukrajiny do centrálnych oblastí vďaka prenosovému vedeniu Rivne-Kyjev. (TASR)

Počet ukrajinských utečencov v Holandsku, ktorí si našli prácu, narastá. Na trhu sa ich uplatnilo okolo 60 percent.

Podľa správ informačného portálu DutchNews.nl to potvrdzujú najnovšie údaje Holandskej štatistickej agentúry CBS.

Údaje CBS naznačili, že v minulom roku platené zamestnanie našlo 59 percent utečencov pôvodom z Ukrajiny. Ide o nárast ich prítomnosti na trhu práce, keď v roku 2023 bolo zamestnaných 55 % ukrajinských utečencov a v roku 2022, po vypuknutí ruskej invázie voči Ukrajine, len a 44 percent.

Vlani sa na území Holandska so štatútom utečenca nachádzalo 92.000 Ukrajincov v produktívnom veku.

Podľa smernice EÚ o dočasnej ochrane, ktorá bola predĺžená do marca 2026, môžu občania Ukrajiny žiť a pracovať za rovnakých podmienok v krajinách EÚ ako domáci občania a bez toho, aby potrebovali pracovné povolenie.

CBS spresnila, že väčšina z ukrajinských utečencov pracovala na dočasné alebo flexibilné zmluvy, pričom 38 % z nich našlo zamestnanie cez agentúry dočasného zamestnávania a ďalších 24 % bolo najatých ako jednorazoví pracovníci.

Viac ako polovica z nich pracovala na plný úväzok, čo je v Holandsku definované ako 35 hodín a viac týždenne, zatiaľ čo ďalších 15 % pracovalo od 30 do 35 hodín týždenne.

Podiel pracujúcich na trvalý pracovný pomer sa za posledný rok takmer zdvojnásobil z 5 % na 9 %.

Koncom januára holandská pravicová vláda uviedla, že pripravuje plán, ktorý má povzbudiť Ukrajincov, aby sa po skončení vojny vrátili do svojej rodnej krajiny.

Potvrdila to aj ministerka pre azyl Marjolein Faberová, keď vyjadrila nádej, že po vojne sa vysídlení ľudia z Ukrajiny budú môcť vrátiť domov. "Ale pokiaľ sa nachádzajú v Holandsku, zámerom kabinetu je, aby robili čo najviac, aby boli sebestační a prispievali na náklady," odkázala. (TASR)

Výbor na ochranu novinárov so sídlom v USA je znepokojený informáciou o trestnom konaní voči Ukrajinskej pravde.

Ukrajinské bezpečnostné zložky vyšetrujú nezávislý denník Ukrajinska pravda pre údajné vyzradenie štátneho tajomstva.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajinska pravda koncom januára oznámila, že je predmetom trestného konania po zverejnení vyjadrení náčelníka vojenskej rozviedky Kyryla Budanova, ktoré údajne odzneli na neverejnom zasadnutí parlamentu.

Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy, ktorý sa na zasadnutí zúčastnil, Budanov varoval, že ak sa do leta nezačnú vážne rokovania o ukončení vojny s Ruskom, Ukrajina sa dostane do existenčného ohrozenia. HUR tieto tvrdenia zverejnené v Ukrajinskej pravde poprela.

"CPJ je znepokojený tým, že Ukrajina začala trestné konanie za 'vyzradenie štátneho tajomstva' v spravodajstve denníka Ukrajinska pravda," uviedla koordinátorka programu CPJ pre Európu a Strednú Áziu Gulnoza Saidová. Vyzvala ukrajinské úrady, aby sa zaviazali rešpektovať dôvernosť novinárskych zdrojov a zdržali sa nátlaku na nezávislú žurnalistiku.

Šéfredaktorka Ukrajinskej pravdy Sevgiľ Musajevová poprela akékoľvek pochybenie s tým, že denník pracuje v súlade so zákonom a novinárskymi štandardmi.

"Sloboda prejavu a prístup verejnosti k informáciám sú kľúčovými hodnotami demokratickej spoločnosti. Ukrajinska pravda zostáva verná svojim zásadám a bude naďalej vykonávať svoju prácu čestne a zodpovedne," uviedla šéfredaktorka.

Tento prípad podľa AFP zjavne súvisí s dlhodobým sporom medzi Ukrajinskou pravdou a prezidentskou kanceláriou, ktorá denníku v minulosti vyčítala kritické spravodajstvo voči vláde. (TASR)

Ruskí vojaci čelia hrozbám popravy od svojich veliteľov, ak ustúpia z pozícií pod ukrajinskou paľbou, tvrdia tajné služby.

Informuje o tom skupina síl Chortycja a správy tajných služieb.

Západní a ukrajinskí predstavitelia poukazujú na zlú morálku v ruskej armáde od vypuknutia totálnej vojny. Moskva používa neslávne známu taktiku „ľudských vĺn“, pri ktorej jej jednotky prevalcujú ukrajinských obrancov napriek veľkým stratám.

Správy o ruských veliteľoch popravujúcich svojich vojakov sa objavili aj počas najťažších bitiek tejto vojny, napríklad počas ruského obliehania Avdijivky koncom roka 2023.

Ruské sily zintenzívnili svoj útok na Kupiansk v Charkovskej oblasti v septembri minulého roka a tlačia sa smerom k priemyselným okrajom mesta na severovýchode Ukrajiny. Ukrajinské sily odrazili niekoľko pokusov o vstup do mesta počas celého decembra.

Celé mesiace sa Rusko snažilo vytvoriť oporu pozdĺž východného brehu rieky Oskiľ, pričom sa pokúšalo obísť ukrajinskú obranu a otvoriť cestu pre útok na Kupiansk odzadu. Frontová línia sa teraz nachádza len dva kilometre od mesta. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinskí vojaci s pomocou dronu zničili ruský systém protivzdušnej obrany Osa, uviedli Sily bezpilotných systémov.

Osa je ruský mobilný systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu určený na ochranu ruských vojenských jednotiek a strategických miest pred leteckými útokmi, riadenými strelami a bezpilotnými lietadlami.

Koncom januára Ukrajinci zničili aj ruské satelitné zariadenia v ruskej Kurskej oblasti. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská armáda prevelí k jednotkám pozemných síl 50-tisíc vojakov z iných zložiek, aby doplnila bojové brigády. 

Účelom rozsiahleho presunu je jeho spustenie dlho očakávaných rotácií.

"Musíme to urobiť, aby sme mohli spustiť mechanizmus rotácií. Zdroje, ktoré sa v súčasnosti cvičia vo výcvikových strediskách, stačia iba na minimálne doplnenie jednotiek, nie na plnú podporu bojovej zložky, " uvádza zdroj v ukrajinskom generálnom štábe.

"Vďaka týmto presunom medzi jednotkami, ako aj náboru, toho budeme schopní. Máme už schválený plán rotácií, "dodal.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Syrskyj už vlani uviedol, že napriek náročnej situácii na frontovej línii, začal proces rotácie, ktorý má nahrádzať jednotky, ktoré bojujú už dlho. Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak neskôr denníku The Wall Street Journal povedal, že sa Ukrajine darí vykonávať "určité rotácie" vojakov.

Okolo 50-tisíc vojakov podľa portálu predstavuje asi 20 percent ukrajinských vojakov, ktorí sú v súčasnosti na fronte. Opiera sa pritom o nedávne údaje amerického denníka The New York Times, podľa ktorého asi 250-tisíc Ukrajincov čelí v boji viac ako 400-tisíc Rusom.

Rozkaz k rozsiahlemu presunu vojakov podpísal Syrskyj. (ČTK)

Moskva tvrdí, že ukrajinský dron zranil šesť ľudí vrátane piatich detí pri zásahu školského autobus v Záporožskej oblasti.

Informoval o tom oblastný gubernátor Jevgenij Balickij, píše agentúra DPA.

"Momentálne vieme, že vodič autobusu utrpel vážne zranenia," napísal na platforme Telegram Balickij. Úlomky dronu spôsobili ľahšie zranenia aj piatim deťom. Moskva uviedla, že útok sa zacielil na deti.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová obvinila medzinárodne humanitárne organizácie z toho, že chcú udalosť utajiť. Kyjev sa k incidentu doposiaľ nevyjadril.

Okres Vasylivka, kde sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň, leží priamo na frontovej línii. (TASR)

Počet obetí ruského raketového útoku na Izjum stúpol na päť, zranenia utrpelo 34 ľudí vrátane troch detí.

Na sociálnej sieti X o tom informuje ukrajinská štátna pohotovostná služba s tým, že pátracie a záchranné operácie už ukončili. (SME)

Nemecký kancelár kritizuje požiadavku Trumpa, aby Ukrajina dodávala kovy vzácnych zemín výmenou za zbrane.

Trump uviedol, že Ukrajina má „veľmi cenné vzácne zeminy“ a USA chcú, aby ich investície boli do určitej miery „garantované“.

„Tieto zdroje krajiny by sme mali použiť na financovanie všetkého, čo bude po vojne potrebné," povedal Scholz pre nemeckého verejnoprávneho vysielateľa DW.

Scholz zdôraznil, že Ukrajina bude v budúcnosti potrebovať silnú armádu, ako aj financie na obnovu krajiny. Dodal, že „sú to veľké úlohy vzhľadom na obrovskú deštrukciu, ktorá na Ukrajine prebieha. A preto si myslím, že by bolo lepšie, keby sa zdroje Ukrajiny použili na dobrú budúcnosť."

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

🤷 Scholz calls Trump's desire to receive minerals from Ukraine in return for arms selfish https://t.co/yELPx7FLKv

Scholz calls Trump’s desire to receive minerals from Ukraine in return for arms selfish

German Chancellor Olaf Scholz criticised US President Donald Trump’s demand that Ukraine supply rare earth metals to the US in exchange for financial aid after an informal EU defence summit in Brussels on the evening of Monday, 3 February.

4.2.2025 o 10:30 · archivované: 4.2.2025 o 13:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusi zaútočili na depo v Dnepropetrovskej oblasti a spôsobili škody na infraštruktúre, uviedli ukrajinské štátne železnice.

Útok zapríčinil aj požiare v troch súkromných podnikoch v centre Čerkaskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Ihor Taburec prostredníctvom platformy Telegram. V Sumskej oblasti došlo aj k poškodeniu deviatich bytových budov, uviedli regionálne úrady.

Prevádzkovateľ národnej energetickej siete Ukrenergo oznámil núdzové prerušenie dodávky elektrickej energie v ôsmich oblastiach. Odvolával sa na škody, ktoré spôsobili raketové a dronové útoky, no nepresnil, kedy k nim došlo.

Ukrajinská armáda v noci na utorok zostrelila 37 zo 65 ruských dronov, pričom zvyšných 28 nedosiahlo svoje ciele. Pri útoku došlo k zásahu podnikov, železničného depa a obytných domov po celej krajine.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili v minulom roku veľké výpadky elektrickej energie, poškodili distribučný systém a vyradili z prevádzky približne polovicu ukrajinskej výrobnej kapacity, pripomína Reuters.

Ruský vzdušný útok na mesto Izjum neprežili štyria ľudia, dve desiatky ľudí utrpeli zranenia.

Na sociálnej siete o tom informoval šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Rusi podľa predbežných informácií použili balistickú strelu, dodal regionálny činiteľ.

"Päť ľudí bolo hospitalizovaných. Na mieste sú všetky záchranné zložky," doplnil Synehubov. Neskôr zvýšil počet zranených zo 17 na 20 a uviedol, že Rusko zaútočilo na centrálnu časť mesta. Ďalšie podrobnosti zatiaľ nezverejnil.

Izjum je strategicky významné mesto, ktoré leží asi dve hodiny jazdy východne od Charkova a nachádza sa niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom. Ruské vojská sa ho po niekoľkotýždňových ťažkých bojoch v prvom roku svojej invázie na Ukrajinu zmocnili a niekoľko mesiacov ho okupovali, kým ruských vojakov v septembri 2022 vyhnala blesková ukrajinská protiofenzíva v Charkovskej oblasti. (ČTK)

Poľsko a Francúzsko majú rozpory pri spoločnom financovaní obranného priemyslu. (TASR)

Severokórejské jednotky nasadené na podporu ruskej invázie na Ukrajinu podľa všetkého už nebojujú v Kurskej oblasti.

Zverejnené informácie juhokórejskej tajnej služby NIS potvrdili nedávnu správu denníka The New York Times, že severokórejskí vojaci sa v polovici januára stiahli z frontovej línie.

Podľa ukrajinských a amerických predstaviteľov došlo k tomu zrejme pre ich veľké straty.

The New York Times
@nytimes

North Korea sent troops to aid Russia in its war against Ukraine. But after months of severe losses, they have been taken off the front line.
https://t.co/z3HWIVuhFr

North Korean Troops in Russia Taken off Front Lines

North Korea sent its best troops to aid Russia in its war against Ukraine. But after months of suffering severe losses, they have been taken off the front line.

31.1.2025 o 5:40 · archivované: 4.2.2025 o 9:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Od polovice januára sa neobjavili žiadne známky toho, že by sa severokórejské jednotky nasadené v ruskej Kurskej oblasti zapojili do boja," ozrejmila NIS. Spravodajská služba uviedla, že k tomu mohlo dôjsť v dôsledku rozsiahlych strát na životoch vojakov KĽDR a snaží sa zistiť presné dôvody tohto kroku.

Severná Kórea vyslala podľa odhadov približne 11-tisíc svojich vojakov na podporu Ruska.  Predpokladá sa, že 300 z nich zahynulo a približne 2700 ďalších utrpelo zranenia, dodala NIS. (TASR)

Ruský prezident Putin podpísal dekrét o usporiadaní medzinárodnej hudobnej súťaže s názvom Intervízia.

Oživenie formátu populárneho v 60. a 70. rokoch 20. storočia nariadil takmer tri roky po vylúčení z Eurovízie.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne východného bloku vrátane Poľska a Československa, po skončení studenej vojny sa zlúčila s Európskou vysielaciou úniou (EBU).

EBU ako organizátor pesničkovej súťaže Eurovízie vylúčila Rusko v máji 2022 v dôsledku invázie na Ukrajinu. Odvtedy jej zástupca nemôže súťažiť a nemá ani práva na jej vysielanie.

Podľa prezidentského dekrétu plánuje Kremeľ usporiadať súťaž v Moskve s cieľom rozvoja medzinárodnej kultúrnej a humanitárnej spolupráce. Za predsedu organizačného výboru bol vymenovaný podpredseda vlády Dmitrij Černyšenko.

Prezidentský splnomocnenec Michail Švydko minulý rok pre TASS uviedol, že súťaž sa bude konať v septembri 2025. Dodal, že "takmer 20 krajín" je pripravených zúčastniť sa, vrátane všetkých členov organizácie BRICS a Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Rusko sa formát pesničkovej súťaže Intervízie po rozpade Sovietskeho zväzu pokúsilo niekoľkokrát obnoviť. V rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 bola súťaž v nasledujúcom roku na Olympijskom štadióne v Moskve.

Ruská senátorka Lilija Gumerovová v pondelok pre agentúru TASS uviedla, že Intervízia bude "príležitosťou na propagáciu skutočnej hudby" a nie "falošných hodnôt, ktoré sú cudzie každému normálnemu človeku". Kritizovala Eurovíziu za to, že v nej súťažia interpreti, ako rakúska transsexuálna speváčka Conchita Wurst. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 270 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 842 930. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 18 tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 66 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 938 tankov, 20 709 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 655 delostreleckých systémov a 1 269 raketometov.

Zelenskyj schválil plán prechodu na novú organizačnú štruktúru ozbrojených síl, ktorá zahŕňa vytvorenie armádnych zborov.

Oznámil to v pondelok vo svojom pravidelnom večernom príhovore, informuje o tom agentúra DPA.

"Dnes sme diskutovali o prístupoch k menovaniu veliteľov zborov: mali by to byť najlepšie vycvičení, najsľubnejší dôstojníci s bojovými skúsenosťami a moderným myslením. Armáda musí byť moderná. A čo je najdôležitejšie – musí si vážiť svojich ľudí," uviedol Zelenskyj v príhovore.

Najväčšou organizačnou jednotkou ukrajinských ozbrojených síl je v súčasnosti brigáda, ktorá má okolo 5000 vojakov. Tento koncept pochádza z predvojnového obdobia, keď sa počítalo s armádou založenou prevažne na profesionálnych vojakoch vykonávajúcich obmedzené operácie.

Podľa vojenských expertov však Ukrajine v prebiehajúcej vojne s Ruskom chýbajú štruktúry na rozsiahle akcie. Súčasná organizačná štruktúra ozbrojených síl spôsobuje zmätky a prieťahy a tým aj straty a porážky.

Pre Zelenského je modernizácia armády jednou z priorít. Vo svojom príhovore opäť spomenul potrebu posilnenia protivzdušnej obrany, najmä ochrany energetických zariadení, ktoré Rusko systematicky ničí. Budúcnosť Ukrajiny podľa neho závisí od toho, či sa jej podarí vyvinúť dostatok vlastných systémov, získať ich od partnerov alebo ich bude vedieť vyrobiť v licencii, povedal Zelenskyj. (TASR)