BRUSEL. Počas pondelkového neformálneho summitu lídrov EÚ k téme obrany v Bruseli došlo k rozporom medzi Poľskom a Francúzskom pri spoločnom financovaní Európskeho programu obranného priemyslu (EDIP).
Poľský premiér Donald Tusk to povedal na tlačovej konferencii po podujatí a zdôraznil, že uznanie obrany hraníc EÚ s Ruskom a Bieloruskom za prioritu je začiatkom rozhodnutia, od ktorého niet návratu.
Tusk uviedol, že hlavný spor sa týkal programu pre Európsky obranný priemysel (EDIP), na ktorý má byť do roku 2027 použitých 1,5 miliardy eur.
Podľa Francúzska by financovanie zo spoločného rozpočtu malo byť vyhradené len pre výrobu obranného vybavenia z krajín EÚ. Naopak, Poľsko presadzuje možnosť obmedzeného financovania produktov vyrobených mimo EÚ.

Napriek rozdielom však Tusk poukázal na konštruktívny prístup Paríža, ktoré podľa neho v otázke EDIP prejavilo dobrú vôľu. "Nájdeme riešenie tak, aby bolo Poľsko spokojné,“ vyhlásil podľa Tuska francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Poľský premiér sa vyjadril aj k postoju nemeckého kancelára Olafa Scholza. Berlín a Varšava mali v minulosti nezhody v otázke financovania obrany.
Tusk teraz označil prístup Berlína za omnoho pozitívnejší vo vzťahu k poľským prioritám a poukázal najmä na podporu spoločnej európskej protivzdušnej obrany.
Premiér Scholz však dal jasne najavo, že chce byť správne pochopený, aj s ohľadom na blížiace sa parlamentné voľby a Tusk v tejto súvislosti zdôraznil, že nechce svojimi vyjadreniami ovplyvniť vnútropolitickú situáciu v Nemecku.
Nezhodli sa viacerí lídri
Lídri Európskej únie sa podľa stanice Euronews nezhodli na kľúčových možnostiach zvýšenia spoločných výdavkov na obranu.
Vyzvali Európsku komisiu, aby najprv preskúmala spôsoby, ako by mohli zvýšiť svoje vlastné vnútroštátne investície do tohto sektora.
Podľa odhadu EK Únia musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany približne 500 miliárd eur, aby mohla naďalej podporovať Ukrajinu a zabezpečila si aj vlastnú obranyschopnosť.
Jednou z hlavných otázok stretnutia bolo financovanie investícií v obrannom priemysle v hodnote niekoľkých miliárd eur. Po viacerých krízach však majú na to majú mnohé európske krajiny v rozpočte nedostatok peňazí.
Možné riešenia, ako napríklad spoločné pôžičky na európskej úrovni alebo zmiernenie limitu deficitu EÚ, zatiaľ podľa agentúry DPA nezískali dostatočnú podporu aj pre odpor Nemecka.
Kompromisom by mohlo byť financovanie väčšieho počtu obranných projektov prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Predošlý týždeň na to vyzvalo 19 členských krajín EÚ vrátane SR.
EK posúdi a využije všetky možnosti v rámci pravidiel EÚ pre deficit, "aby umožnila výrazné zvýšenie výdavkov na obranu," uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po stretnutí. Zároveň vyzvala súkromný bankový sektor, aby prejavil väčšiu ochotu financovať obranné projekty.
Maďarsko sa pripravilo na Trumpov návrat
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Facebooku označil pondelňajší prvý tohtoročný summit za "divné stretnutie".
Podľa slov premiéra každý v Bruseli vníma, že sa blíži "Trumpove tornádo". Väčšina sa domnieva, že ich krajinu nezasiahne, avšak nie je to tak.
Orbán podotkol, že Trump niekoľkými rozhodnutiami už "postavil svet na hlavu" a priniesol zmeny, ktoré idú proti bruselskej politike uplynulých rokov.
"Končí sa obdobie rodového šialenstva, financovania globalistických organizácií Sorosa, nelegálnej migrácie, ako aj podpory rusko-ukrajinskej vojny," napísal premiér.
Podľa názoru Orbána sa možno rozlúčiť s pravidlami svetového obchodu, ktoré boli doteraz známe a vyjadril očakávanie, že nová vláda Spojených štátov bude mať na zreteli predovšetkým svoje záujmy aj na úkor Európy.
Ako dodal, nasledujúce obdobie prinesie pre EÚ a lídrov v Bruseli vážne výzvy. Podľa maďarského premiéra je kľúčové, aby Únia dosiahla takú dohodu, ktorá by umožnila zachovať ekonomické vzťahy EÚ s USA. Orbán zdôraznil, že Maďarsko sa už pripravilo na Trumpov návrat.
"Vždy sme vedeli, že prezident Trump sa vráti, tak sme sa pripravili. Neustále rokujeme a dohodneme sa s novou americkou administratívou," podčiarkol maďarský ministerský predseda.
Do júna sa neočakávajú žiadne rozhodnutia
Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil, že všetkým je jasné, že EÚ sa musí rýchlo dohodnúť na ďalšom postupe. Do júna sa však neočakávajú žiadne rozhodnutia, píše DPA.
Niektoré krajiny EÚ vrátane Nemecka sa usilujú o nové pravidlá pre spoločný vývoj a nákup obranných zariadení v EÚ. Krajiny EÚ sa podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza musia zamyslieť nad tým, ako spustiť konkrétny technologický vývoj a ako vyrábať veľké množstvá cenovo dostupných zbraní.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron súhlasí s tým, aby EIB zohrávala väčšiu úlohu pri financovaní obranných projektov, a zdôraznil význam nákupu zbraní európskej výroby. V otázke spoločného nakúpu zbraní výlučne z krajín EÚ sa však členské krajiny podľa Euronews naďalej rozdeľujú.
Na zasadnutí bol okrem šéfa NATO Marka Rutteho aj britský premiér Keir Starmer. Ten podľa svojich slov chce s EÚ nadviazať "ambiciózne" bezpečnostné partnerstvo. Práve spolupráca v oblasti bezpečnosti by mala byť podľa AFP hlavnou agendou na summite EÚ - Spojené kráľovstvo, ktorý je naplánovaný na 19. mája.
Hlavy štátov a vlád EÚ v pondelok v Bruseli diskutovali o tom, ako možno posilniť obranné kapacity a získať príslušné finančné prostriedky. Práve debata o financovaní mala podľa diplomatov byť mimoriadne náročná.
Niektorí členovia EÚ vrátane Francúzska a pobaltských štátov sú otvorení možnosti spoločného úveru na tento účel. Nemecko, Holandsko a Rakúsko sú však proti.