WASHINGTON, BRATISLAVA. Pozastavenie vyplácania zahraničnej pomoci zo strany Spojených štátov prežívali zamestnanci vládnej inštitúcie USAID podobne, ako keď na Slovensku krachovali nebankové subjekty.
Počas víkendu zhasla webová stránka, v pondelok dostali zamestnanci pokyn, aby zostali doma. Zrazu sa nedokázali prihlásiť ani do služobných e-mailových adries, opísala situáciu BBC.
Prezident Donald Trump takto zasiahol proti inštitúcii, ktorú založil v roku 1961 prezident John F. Kennedy, a ktorá peniazmi amerických daňových poplatníkov vo svete financuje potravinové či vakcinačné programy v rozvojových krajinách, distribuuje humanitárnu pomoc, lieky proti HIV, ale podporuje aj demokratické reformy či programy pre menšiny.
Pracovníci USAID po celom svete dostali dovolenku, ostáva len kľúčový personál Čítajte Jej pôvodným účelom bolo popritom aj vyvažovať vplyv Sovietskeho zväzu.
Trump hneď v prvý deň v úrade na tri mesiace oficiálne pozastavil všetku zahraničnú pomoc s výnimkou vojenskej pomoci pre Izrael a Egypt. Od pondelka prestala fungovať organizácia USAID.
Radikálne zmeny pocítili aj organizácie na Slovensku či na Ukrajine, ktorá patrí medzi najväčších príjemcov americkej pomoci cez USAID.
USAID pritom nie je jediným kanálom, cez ktorý americké peniaze pomáhajú organizáciám inde na svete.
V článku sa dočítate:
- čo môže spôsobiť a čo spôsobilo zastavenie americkej pomoci na Slovensku,
- či spôsobí problémy na Ukrajine,
- prečo má Trump so zahraničnou pomocou problém,
- čo môže priniesť budúcnosť.
Všetko zastavte
Na Slovensku na Trumpovo rozhodnutie doplatila napríklad organizácia Inakosť, ktorá dostala od amerického veľvyslanectva príspevok na komunitné centrum v Bratislave.
Ambasáda jej 24. januára oznámila, aby zastavila všetky práce naviazané na americký grant, povedal denníku SME Martin Macko z Inakosti.
"Neohrozí to samotné centrum, ale niektoré činnosti budeme musieť prevádzkovať v obmedzenom režime," povedal. Medzi nimi mala byť napríklad psychologická či právna pomoc ľuďom z LGBT menšiny.
Hoci Trump formálne iba pozastavil vyplácanie pomoci na tri mesiace, Inakosť neočakáva, že by sa pre ňu po uplynutí lehoty niečo zmenilo. Americká administratíva totiž okrem zahraničnej pomoci osobitne nesúhlasí s financovaním projektov zameraných na inklúziu, teda pomoc menšinám pri začleňovaní sa.
Inakosť dokáže výpadok čiastočne vynahradiť z iných zdrojov, tvrdí Macko.
Slovenským mimovládnym sektorom by Trumpov krok otriasť nemal. Správca slovenskej pobočky Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák v texte pre SME poukázal na to, že Slovensko ako členská krajina NATO a EÚ už dávno vypadlo z koša významných príjemcov americkej zahraničnej pomoci.
Trumpova éra chaosu (píše Fedor Blaščák) Čítajte V porovnaní s výnosmi z dvoch percent z daní ide o zlomok, píše. Ambasáda USA v Bratislave za rok 2024 rozdelila zhruba 700-tisíc eur na grantoch a z americkej zahraničnej pomoci by v slovenskom mimovládnom sektore mohli byť najviac jednotky miliónov dolárov ročne.
Dve percentá prinášajú zhruba sto miliónov ročne. Celý slovenský mimovládny sektor hospodári zhruba s miliardou eur ročne, napísal Blaščák.
Ambasáda stále ponúka granty
Webstránka amerického veľvyslanectva na Slovensku stále ponúka možnosti získať peniaze na projekty k výročiu konca druhej svetovej vojny a na podporu postavenia žien. Ide o granty najviac v desiatkach tisícov dolárov.
Keď ambasádu denník SME ešte minulý týždeň k téme oslovil, neodpísala nič konkrétne, odkázala iba na vyhlásenie amerického ministerstva zahraničia.
Ministerstvo školstva vo štvrtok odpísalo, že zatiaľ ho americkí partneri nekontaktovali a "všetky programy, do ktorých je zainteresované ministerstvo, zatiaľ fungujú v doterajšom režime".
Univerzita Komenského reagovala, že nič zlé neočakáva a rozhodnutie Washingtonu by "nemalo ovplyvniť prebiehajúcu spoluprácu UK s univerzitami v USA".
Problém je v krízových oblastiach
Skutočné ťažisko americkej podpory cez USAID je v chudobných, vojnových či krízových oblastiach. BBC spomína sýrsky utečenecký tábor Al-Hol, v ktorom našlo útočisko 40-tisíc ľudí, ktorí ušli pred Islamským štátom. Stovky zamestnancov podľa BBC dostali e-mail, aby prestali pracovať.
Podobne zo dňa na deň prestali v Afganistane fungovať zdravotné strediská pre ženy a dievčatá, ktoré financovali Spojené štáty cez USAID. Desiatky pracovníkov zo dňa na deň zostali doma, povedala pre BBC tamojšia pôrodná asistentka.
Blaščák píše aj o prerušení dodávok liekov pre pacientov s HIV v Afrike.
Ukrajina vidí nádej
Ukrajinský expert sa do budúcnosti pozerá s nádejou, no pripúšťa, že najbližšie tri mesiace budú tamojšie organizácie musieť prekonať v úspornejšom režime.
"Niektoré združenia alebo organizácie fungujú len na projektoch financovaných z USA. Granty majú aj nezávislé a protikorupčné médiá. Prijíma ich napríklad aj filmový priemysel, grant získal napríklad dokument o genocíde krymských Tatárov," hovorí Hlib Fiščenko, vedúci Inštitútu pre výskum európskej bezpečnosti.
Na Ukrajine okrem občianskeho aktivizmu či nezávislých médií americké peniaze podporujú napríklad odmínovanie terénu, poukazuje.
Tamojšie organizácie však majú nádej, že keď uplynú Trumpom stanovené tri mesiace, americká pomoc sa v nejakej podobe vráti. "Dokážeme využiť crowdfunding a iné zdroje podpory," hovorí. Peňazí však nevyhnutne bude menej.
Hovorí, že sám dokázal vyzbierať zhruba milión hrivien mesačne (23-tisíc eur) na pomoc armáde. Podobne si pomohli organizácie Bihus Info (investigatívna žurnalistika) alebo Baza UA (evakuácia civilistov). Tie podľa Fiščenka dokážu trojmesačnú pauzu v amerických zdrojoch vykryť z iných peňazí. Keď vyzbierali dosť, pomáhali iným organizáciám.
"V tej pauze nevidím nejaké zlo. Nemyslím si, že by USAID úplne prestal fungovať. Ako inštitúcia možno skončí, nech sa pokojne volá nejako inak. Na to nemáme vplyv. Ale pomoc bude znova, len v inej podobe," myslí si.
Americká vojenská pomoc Ukrajine sa však podľa Fiščenka nezastavila. Očakáva, že by v nej nemuseli byť také nepredvídateľné logistické pauzy ako za Bidena. Pomoc podľa neho poskytovaná bude.
"Trump pochopil, že s Ukrajinou sa dá dohodnúť. Že sme racionálny partner. Naopak, Rusko je iracionálna autokracia, ktorá si robí, čo chce," myslí si.
Nádej vidí v dohode o ukrajinských ložiskách nerastných surovín, ktoré by Washington mohli zaujímať.
Je to plné ľavičiarov
Donald Trump agentúru USAID dlhodobo kritizuje a v pondelok podľa BBC povedal, že ju vedú "radikálni ľavičiarski blázni", a že agentúra spreneveruje peniaze, hoci nespresnil, čo tým myslí.
USAID je obrovská inštitúcia, má desaťtisíc zamestnancov, hospodári so zhruba 40 miliardami dolárov ročne, a nový americký minister zahraničia Marco Rubio povedal, že jej zamestnanci "z nej urobili akúsi globálnu charitu, ktorá je úplne odtrhnutá od národných záujmov a peňazí daňových poplatníkov".
Rubio sľúbil, že veľa častí z organizácie bude pokračovať, budú súčasťou americkej zahraničnej politiky, ale "musia byť v zhode s americkou zahraničnou politikou". Stal sa "dočasným správcom" agentúry.
Kritici rozhodnutia hovoria, že priestor, ktorý uvoľní Amerika, rady zaplnia iné mocnosti, napríklad Čína.
Demokratickí politici v USA navyše tvrdia, že zastavenie, prípadne faktické zrušenie USAID je nezákonné.
Osobitným problémom je postavenie neformálnej organizácie DOGE (Department of Government Efficiency - úrad pre efektivitu štátnej správy). Ide o úrad, na čele ktorého je Trumpov pobočník a technologický magnát Elon Musk. Nefunguje v žiadnom zákonnom rámci a žiadny zákon mu nedáva právo zavrieť inštitúciu, ktorá je iným zákonom zriadená.
Jedným z dôsledkov Trumpových radikálnych krokov tak bude aj právna bitka o USAID.
