Ukrajina Rusko Online: Trump zopakoval, že sa chce stretnúť s Putinom. Vojnu označil za masaker

Ukrajinským vojakom brániacim mestečko Velyka Novosilka na západe Doneckej oblasti hrozí, že ich obkľúčia ruské jednotky.

Dnes to pripustil hovorca ukrajinského vojenského zoskupenia Chortycia Viktor Trehubov. Situáciu vo Veľkej Novosilke označil za "pomerne zložitú", píše server Ukrajinska pravda.

Ukrajinskí vojaci podľa hovorcu robia všetko pre to, aby zabránili ďalšiemu postupu ruských síl. Snaží sa zabrániť obkľúčeniu aj tomu, aby Rusi s nasadením delostrelectva zablokovali prístupové cesty do mestečka. Postupujú k nemu z troch strán - od juhozápadu, juhovýchodu i severovýchodu, vyplýva z údajov na mape zverejňovanej projektom DeepState, ktorý je pokladaný blízky ukrajinskej armáde.

Podľa Trehubova je v tomto úseku frontu podobne ako inde hlavným problémom to, že ruská armáda má nad ukrajinskou veľkú početnú prevahu.

Kvôli zosilnenému ruskému ostreľovaniu vojenská správa Charkovskej oblasti nariadila evakuáciu rodín s deťmi z 16 obcí, informoval jej šéf Oleh Synehubov. Týka sa to 164 rodín s asi 270 deťmi. 

Gazprom chce zvýšiť ceny pre ruských spotrebiteľov. Potrebuje peniaze na údržbu a investície. Ceny reguluje vláda. (TASR)

Trump v Davose zopakoval, že sa chce stretnúť s Putinom. Vojnu na Ukrajine označil za masaker.

Americký prezident sa tak vyjadril vo videopríhovore k účastníkom zasadnutia Svetového ekonomického fóra.

"Naozaj by som sa chcel čoskoro stretnúť s prezidentom Putinom, aby sme túto vojnu ukončili," uviedol Trump. Dodal, že jeho zámer nesúvisí s ekonomikou alebo "niečím iným", ale s tým, že v tejto vojne sú "premárnené milióny životov".

"Je to masaker. Túto vojnu musíme naozaj zastaviť," zdôraznil

Trump s tým, že úsilie USA o zabezpečenie mierového urovnania "sa teraz snáď rozbehlo". Neuviedol však v tejto súvislosti žiadne podrobnosti, doplnil Reuters.

Na otázku, či dôjde k mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou do zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose v roku 2026, Trump poskytol len vyhýbavú odpoveď.

"No to sa budete musieť spýtať Ruska," odkázal a dodal, že "Ukrajina je pripravená dohodu uzavrieť".

Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku, získať späť stratené územie a slobodne sa pripojiť k vojenským alianciám, povedal Merz.

Friedrich Merz, ktorý je ako líder nemeckej konzervatívnej strany CDU-CSU favoritom na post budúceho kancelára, povedal, že chce mier na Ukrajine, ale nie „za cenu podriadenia sa imperialistickej moci“ a zdôraznil, že „Ukrajina musí vyhrať vojnu“.

„Pre mňa víťazstvo znamená obnovenie územnej celistvosti," povedal Merz, ktorého CDU-CSU vedie v prieskumoch pred nemeckými voľbami. Tie sa uskutočnia 23. februára.

„Víťazstvo tiež znamená, že Ukrajina musí mať úplnú slobodu pri výbere svojich politických a v prípade potreby vojenských aliancií.“ (SITA)

Rokovania so spojencami o možnom vyslaní zahraničných vojenských jednotiek na Ukrajinu sú len v počiatočnom štádiu.

Nie sú zamerané na konkrétne počty vojakov, uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ukrajina sa snaží získať bezpečnostné záruky od svojich spojencov ako súčasť prípadnej mierovej dohody na ukončenie vojny, ktorú Rusko voči nej rozpútalo pred takmer tromi rokmi.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že kontingent mierotvorcov by mal zahŕňať najmenej 200-tisíc príslušníkov európskych armád.

V neskoršom rozhovore pre agentúru Bloomberg Zelenskyj spresnil, že tento počet bude závisieť od početnosti ukrajinskej armády, ktorú Kyjev - v rámci dohody s Ruskom - nechce zredukovať. Ukrajinské ozbrojené sily majú v súčasnosti približne 800-tisíc príslušníkov.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj vo štvrtok v Kyjeve potvrdil, že prebieha diskusia o vojenských kontingentoch "cudzích mocností, cudzích štátov ktoré môžu byť potenciálne nasadené na Ukrajine". Podľa Tychého je táto diskusia "vo veľmi ranom štádiu".

Doplnil tiež, že nateraz je príliš skoro hovoriť o presných počtoch vojakov, a pripomenul, že kontingent zahraničných jednotiek by mal byť len jednou zo širších bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

"Myslíme si, že trvalé a spoľahlivé bezpečnostné záruky pre Ukrajinu musia zahŕňať Európu aj Spojené štáty. Takto môžeme zabezpečiť, aby bol tento mier udržateľný a trvalý," informoval Tychyj.

Rusko vo štvrtok odmietlo myšlienku, aby v prípade prímeria vyslali členské štáty NATO na Ukrajinu mierové jednotky. Moskva upozornila, že takýto krok by "mohol spôsobiť nekontrolovateľnú eskaláciu".

Rusko aj Ukrajina sa pred tohtotýždňovým návratom amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu snažili vylepšiť svoje pozície na bojovom i diplomatickom poli. Rusko tvrdí, že je otvorené dialógu s Trumpom, ktorý povedal, že má v úmysle ukončiť vojnu na Ukrajine veľmi rýchlo.

Zelenskyj, ktorý sa usiluje o stretnutie s Trumpom, v utorok pre Bloomberg pripustil aj svoje priame rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dodal, že takéto stretnutie je možné, len "ak Ukrajina dostane šancu ukončiť túto vojnu spravodlivým mierom pre Ukrajinu, pre Ukrajincov".

"Chápem, že bez Ruska nie je možné diplomaticky ukončiť túto vojnu," vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Najväčšia ukrajinská ropná spoločnosť Ukrnafta oznámila za minulý rok mierny rast produkcie ropy.

Vyťažila vyše 1,4 milióna ton suroviny, čo v porovnaní s rokom 2023 predstavuje rast o necelé percento. Výraznejší rast zaznamenala v prípade produkcie zemného plynu, ktorú zvýšila o takmer 7 %. Informovala o tom agentúra Reuters.

Generálny riaditeľ Ukrnafta Serhij Koreckyj vo štvrtok uviedol, že spoločnosť vyťažila v minulom roku 1,418 milióna ton ropy. O

proti roku 2023 to predstavuje rast o 0,6 %. Výraznejšie vzrástla ťažba zemného plynu. Ukrnafta vyťažila v roku 2024 celkovo 1,17 miliardy kubických metrov (m3) plynu, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená rast o 6,5 %.

"Napriek pokračujúcim výpadkom v dodávkach elektrickej energie, ktoré našu produkciu limitovali, sa firme podarilo zvýšiť produkciu ropy aj plynu," uviedol Koreckyj.

Tesnú väčšinu vo firme vlastní ukrajinský ropný a plynárenský koncern Naftogaz, ktorý v Ukrnafte kontroluje 50 % plus jednu akciu. Naftogaz minulý týždeň zverejnil, že vlani zvýšil produkciu plynu na 13,9 miliardy m3 z 13,2 miliardy m3 v roku 2023. (TASR)

Moskva poprela, že by niekedy zaútočila na podmorské komunikačné káble, Británia podozrieva ruskú loď zo špionáže.

Udialo sa tak deň po tom, čo Londýn obvinil „ruskú špionážnu loď“ z preplávania britskými vodami a vydal priame varovanie Putinovi.

Británia uviedla, že jej námorníctvo sledovalo loď asi 72 kilometrov od jej pobrežia, pričom uviedla, že plavidlo sa používa na "zhromažďovanie spravodajských informácií" a mapuje kritickú podvodnú infraštruktúru.

Vo vyhlásení, na ktoré sa odvolávajú ruské štátne tlačové agentúry, ruské veľvyslanectvo v Londýne uviedlo: "Obvinenia britskej obrany voči Rusku z vytvorenia nejakej hrozby pre podmorskú komunikáciu krajiny a jej spojencov v NATO sú absolútne neudržateľné. Žiadne také vyhrážky nikdy neprišli z Ruska."

Vzťahy medzi Moskvou a Londýnom sú už roky na bode mrazu, pričom Rusko označuje Spojené kráľovstvo ako jednu z najnepriateľskejších západných krajín. (SITA)

Ruský súd odsúdil prvého vojaka za rabovanie počas vojny s Ukrajinou, dopustiť sa ho mal v Kurskej oblasti.

Informuje o tom server Mediazona, podľa ktorého ide o prvý verdikt v súvislosti s týmto trestným činom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred necelými tromi rokmi.

Aký trest súd Stanislavovi Lopatinovi udelil, nie je podľa Mediazony známe. Na súde odmietli odpovedať na otázky novinárov z tohto serveru a keď volali advokátovi odsúdeného, povedal im, že majú zlé číslo, hoci ho našli na stránkach advokátskej komory Kurskej oblasti. Súd sa týmto prípadom rabovania začal zaoberať vlani v novembri, rozsudok potom vyniesol 15. januára.

O tom, že ruskí vojaci nasadení po vpáde ukrajinských síl do obrany Kurskej oblasti rabujú, rozprávali obyvatelia prihraničia, ktorí kvôli bojom museli opustiť svoje domovy, píše Mediazona.

Ruské úrady najskôr tvrdili, že ide o dezinformácie šírenia ukrajinskými tajnými službami, neskôr ale pripustili, že v regióne sú prípady rabovania, ktoré majú na svedomí ako civilisti, tak aj vojaci.

Prípady, keď sa ruskí vojaci dopúšťali rabovania, vychádzali najavo najmä v prvých mesiacoch celoplošného ruského vpádu na Ukrajinu, keď sa invázne jednotky sťahovali z miest hlboko v ukrajinskom vnútrozemí, napríklad z okolia Kyjeva. (ČTK)

Úrady v Charkovskej oblasti nariadili evakuáciu rodín s deťmi zo 16 lokalít, ktoré ohrozujú postupujúce ruské jednotky.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto rozhodnutie poukazuje na narastajúce problémy ukrajinských jednotiek snažiacich sa zadržať na frontovej línii lepšie zásobovanú ruskú armádu.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov spresnil, že evakuovaných bude 267 detí a ich rodín, ktoré žili v 16 obciach ohrozených postupom ruskej armády.

Synehubov uviedol, že ide o lokality v blízkosti mesta Kupiansk, ktorého predmestí sa už ruskí vojaci zmocnili.

Po ruskej invázii vo februári 2022 ukrajinské jednotky dobyli rozsiahle územia Charkovskej oblasti počas svojej ofenzívy koncom roka 2022. Ruská armáda však v posledných mesiacoch získava toto územie späť. (TASR)

Ukrajinská polícia pri rozsiahlej operácii proti ilegálnemu obchodu so zbraňami a muníciou zadržala 22 ľudí.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa v krajine zvýšil počet zbraní medzi ľuďmi, vrátane tých odobratých ruským vojakom, ktoré unikajú regulačným kontrolám.

To vyvoláva obavy z nárastu medzinárodného obchodu so zbraňami, napísala agentúra AFP.

Polícia informovala, že po celej krajine podnikla prehliadky na skoro 700 miestach, zadržala 22 ľudí a ďalších 38 obvinila kvôli podozreniu z nepovoleného obchodu so zbraňami.

"U podozrivých boli zhabané tisícky nábojov rôznych kalibrov, útočné pušky, granáty, samopaly a granátomety," uviedla polícia. (ČTK)

Počet zranených po ruskom útoku na Záporožie vzrástol na 51 vrátane dieťaťa, informoval gubernátor Fedorov.

Útok si vyžiadal jednu obeť. Informuje tom britská stanica BBC, ktorá dodala, že stav najmenej piatich zranených je podľa lekárov veľmi vážny.

Medzi hospitalizovanými je aj dvojmesačné dieťa.

Ruská armáda ostreľovala Záporožie v noci na štvrtok, pričom zasiahla a poškodila viacero bytových domov.

Tento útok bol najnovším zo série úderov na juh Ukrajiny, zatiaľ čo sa Moskva aj Kyjev snažia získať výhodu v prvých dňoch vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské úrady neskôr tiež informovala o 53-ročnej žene zabitej pri ruskom útoku na mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti a o rok staršej žene, ktorá neprežila ruský dronový útok v Charkovskej oblasti.

Europoslanci v Štrasburgu prijali uznesenie, v ktorom odsudzujú ruské dezinformácie na ospravedlnenie vojny na Ukrajine.

Informuje o tom tlačová správa Európskeho parlamentu.

Podľa uznesenia Moskva podkopáva históriu a národnú identitu Ukrajiny v snahe ospravedlniť pokračujúcu vojnu. EP vyzval Úniu a jej členské štáty, aby efektívne bojovali proti ruským dezinformáciám, zahraničnej informačnej manipulácii a zasahovaniu.

To je podľa neho nevyhnutné na ochranu demokratických procesov a posilnenie odolnosti európskych spoločností.

Európska únia by podľa uznesenia mala rozšíriť sankcie proti ruským médiám, ktoré vedú dezinformačné kampane na podporu agresie na Ukrajine. Mala by tiež zintenzívniť svoju podporu exilovým nezávislým ruským médiám.

EP v súvislosti s touto problematikou odsúdil nedávne rozhodnutia sociálnych médií o uvoľnení pravidiel o overovaní faktov a moderovaní. Podľa neho to umožní šíriť ruskú dezinformačnú kampaň po celom svete.

Uznesenie bolo prijaté 480 hlasmi za, 58 europoslancov bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania, uvádza oficiálna stránka EP. (TASR)

Nemecko umiestnilo v Poľsku dve jednotky obranného systému Patriot, aby chránili logistické centrum v meste Rzeszów.

Oznámil to nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje agentúra PAP.

Systémy Patriot uvedú do prevádzky v pondelok na šesť mesiacov, uviedol Pistorius po stretnutí so svojím poľským rezortným kolegom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom na vojenskom letisku Jasionka neďaleko Rzeszówa.

Nemecký minister oznámil aj vyslanie stíhačiek Eurofighter do Poľska počas leta tohto roka. Cieľom bude zabezpečenie vzdušného priestoru pobaltských štátov v rámci príslušnej iniciatívy NATO.

Nemecké systémy Patriot už boli v Poľsku od januára do novembra 2023. Na dvoch lokalitách pri meste Zamošč asi 30 kilometrov od ukrajinskej hranice ich obsluhovalo 320 vojakov Bundeswehru.

Cieľom misie bola ochrana poľského vzdušného priestoru po ruskom raketovom útoku na Ukrajinu, po ktorom v poľskej pohraničnej dedine zomreli koncom roku 2022 dvaja ľudia.

Poľsko je dôležitým politickým a vojenským spojencom Ukrajiny a Rzeszów funguje ako logistické centrum po dodávky západnej vojenskej a humanitárnej pomoci Kyjevu. (TASR)

Kremeľ je pripravený na rozhovory s Trumpom postavené na vzájomnom rešpekte, vyhlásil jeho hovorca Peskov.

Ruské vedenie je pripravené na dialóg s Trumpom napriek jeho vyjadreniam. Podľa Peskova nie sú ničím novým. Trump sa Moskve vyhrážal sankciami, ak odmietne uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

"Sme naďalej pripravení na dialóg, na rovnocenný dialóg postavený na vzájomnom rešpekte," vyhlásil Peskov, podľa ktorého je zrejmé už z Trumpovho prvého funkčného obdobia, že "má rád" sankcie. Hovorca Kremľa uviedol, že Moskva jeho vyjadrenia "pozorne sleduje". Podľa AFP sa očakáva, že lídri USA a Ruska sa v nasledujúcich dňoch telefonicky spoja.

Trump na svojej sociálnej sieti Truth vyzval prezidenta Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty uvalia "vysoké dane, clá a sankcie".

V pondelok po inaugurácii hovoril o tom, že Putin "ničí Rusko" tým, že sa stále nedohodol o ukončení vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa neho ochotný dohodnúť sa.

Trump vo svojej predvolebnej kampani opakovane avizoval, že v prípade zvolenia ukončí vojnu na Ukrajine do 24 hodín. Vyhlásenie neskôr zmiernil, ale zastaviť vojnu sa mu nepodarilo. Vyhlásil tiež, že ak by bol v roku 2022 v úrade on, a nie vtedajší prezident Joe Biden, ku konfliktu by nikdy nedošlo.

Ukrajina a jej spojenci by mali Putina prinútiť prosiť o mierovú dohodu, vyhlásil v Davose poľský prezident Duda.

Vojna na Ukrajine je podľa neho globálny konflikt, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Informovala o tom agentúra PAP.

Prezident sa na tzv. ukrajinských raňajkách v panelovej diskusii rozprával s generálnym sekretárom NATO, Markom Ruttem, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevicsom a premiérmi Chorvátska a Belgicka.

Nie všetky mierové riešenia by podľa Dudu boli výhodné pre Ukrajinu, Poľsko a štáty, ktoré boli historicky v sovietskej sfére vplyvu. Žiadal preto, aby pre Ukrajinu bola zabezpečená dohoda, ktorá jej zaručí suverenitu a nezávislosť. (TASR)

Štyria zo zranených po útokoch na Záporožie sú podľa gubernátora zamestnancami Štátnej záchranárskej služby.

Tiež ich museli hospitalizovať. Ruské rakety zasiahli obytné budovy. Gubernátor oblasti Fedorov konštatoval, že útok nastal po štvrtej ráno, pričom sa v meste ozvali najmenej štyri explózie.

Na mieste stále prebiehajú záchranné práce, pričom záchranári pátrajú po ľuďoch, ktorí môžu byť uviaznutí pod troskami. (SITA, Kyiv Independent)

Členské štáty budú musieť na obranu vynaložiť viac ako odporúčané dve percentá, vyhlásil generálny tajomník NATO Rutte.

 Aliancia je podľa neho v "krízovom režime" a jej členovia sú na tom "veľmi zle" aj v priemyselnej produkcii. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

"Kolektívne musíme investovať viac a o presnom čísle rozhodneme neskôr v tomto roku. Bude to však podstatne viac ako dve percentá," uviedol Rutte v panelovej diskusii venovanej Ukrajine v rámci zasadnutia Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Prostredníctvom videomostu na konferencii vystúpil aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Richard Grenell. Ten členské štáty vyzval, aby do obrany investovali svoj "spravodlivý podiel" predtým, ako sa začne uvažovať o rozšírení Aliancie. "Nemôžete od Američanov žiadať, aby rozšírili NATO, keď súčasní členovia neplatia svoj spravodlivý podiel," deklaroval.

Podľa odhadov NATO investovalo v roku 2024 do svojej obrany menej ako dohodnuté dve percentná celkovo osem štátov. Viac ako 2,5 percenta investovalo iba šesť členov aliancie – Poľsko, Estónsko, USA, Lotyšsko, Grécko a Litva.

Generálny tajomník Rutte taktiež vyzval na intenzívnejšiu podporu Ukrajiny. "Naozaj musíme zintenzívniť a neobmedzovať našu podporu Ukrajine. Frontová línia sa pohybuje nesprávnym smerom," vyhlásil.

Na margo ruského postupu sa v Davose vyjadril aj belgický premiér Alexander de Croo. Z uskutočnených analýz podľa neho vyplýva, že vzhľadom na ekonomický vývoj dokáže Rusko viesť vojnu na Ukrajine ešte ďalší rok. Belgický premiér je preto presvedčený, že je kľúčové, aby sa 16. balík protiruských sankcií EÚ zameral na dodávky ruského zemného plynu, energie a hnojív. (TASR)

Ak by Rusko získalo okupované územia, stali by sa dierou na peniaze, vysvetľuje analytik Martin Vlachynský.

Po dvoch útokoch v Záporožskej oblasti zostalo bez elektriny vyše 20-tisíc odberateľov, uviedol šéf miestnej oblasti.

Okolo 17-tisíc ľudí prišlo o dodávky tepla, dodal ukrajinský regionálny činiteľ. 

Pri prvom útoku Rusi podľa RBK-Ukrajina použili bezpilotné lietadlá, pri druhom balistické strely. "Boli to údery na obytné bloky a infraštruktúru. V súčasnosti je známe, že kvôli tomuto teroru jeden človek zomrel. Zranených bolo 26 ľudí vrátane dvojmesačného dieťaťa, "napísal na telegrame Zelenskyj, podľa ktorého boli pri opakovanom údere zranení tiež záchranári.

Ukrajinské letectvo medzitým uviedlo, že Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 92 dronmi, z ktorých 57 zostrelila protivzdušná obrana a 27 ich zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

"Tri drony ostávajú vo vzduchu," napísali na telegrame vzdušné sily. O osude zvyšných dronov sa nezmieňujú. Invázne sily okrem toho podľa nich útočili štyrmi balistickými strelami na Záporoží. "Tam je bohužiaľ mŕtvy (človek) a zranenia (ľudia), dodalo letectvo.

Ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry TASS ráno informovalo o zničení štyroch ukrajinských dronov nad Belgorodskou oblasťou počas noci. Viac informácií neposkytlo.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinské bezpečnostné zložky vykonali razie v krajine s cieľom obmedziť nelegálny obchod so zbraňami a muníciou.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Hlavným cieľom bolo zastaviť predaj a skladovanie, ako aj skonfiškovať trofejné zbrane, muníciu a výbušniny, ktoré sú súčasťou nelegálneho obchodovania," upresnil policajný zbor v príspevku na sociálnych sieťach.

Narastajúce množstvo zbraní vo vojnou zmietanej Ukrajine vyvoláva obavy z ich nelegálnych presunov v rámci krajiny, ako aj pašovania do zahraničia. Vo vyhlásení polície sa uvádza, že vodcom pašeráckych skupín hrozí až sedem rokov väzenia. Ďalšie podrobnosti o výsledku vyšetrovania budú zverejnené neskôr.

Bezpečnostné zložky sa prostredníctvom razií snažia potlačiť nelegálnu distribúciu zbraní v krajine. V septembri minulého roka polícia podľa svojich vyjadrení zhabala v Kyjevskej oblasti nelegálne zbrane a muníciu v hodnote približne 40-tisíc eur.

V auguste 2024 v Ľvovskej oblasti skonfiškovala polícia útočné pušky, viac ako 70 pištolí, desiatky granátov a takmer 49-tisíc nábojov, doplnili tamojšie médiá. (TASR)

Pri ruskom raketovom útoku na juhoukrajinské mesto Záporožie zahynul jeden človek a 16 ďalších utrpelo zranenia.

"Ruský raketový útok na Záporožie si vyžiadal jeden život. Zomrel 47-ročný muž," napísal oblastný gubernátor Ivan Fedorov na platforme Telegram. Medzi 16 zranenými bolo podľa jeho slov aj dvojmesačné dieťa.

"Pri zásahu došlo k poškodeniu obytných budov. Tlaková vlna vyrážala okná a poničila strechy," ozrejmil gubernátor.

Útok bol najnovším zo série úderov na juh Ukrajiny, zatiaľ čo sa Moskva aj Kyjev snažia získať výhodu v prvých dňoch vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Trump v stredu na sociálnej sieti Truth Social vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty podľa Trumpa uvalia "vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 340 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 825 320.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty a 62 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 850 tankov, 20 497 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 256 delostreleckých systémov.

Britská vláda varuje súkromných detektívov a bezpečnostné firmy. Môžu vás zneužiť na špionáž, hovorí im. (SME)

Ruské drony útočia na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny a tiež na Charkov na severovýchode krajiny.

V oboch mestách sa ozývajú výbuchy, napísal v stredu server BBC News s odvolaním sa na regionálne úrady. Letecký poplach bol vyhlásený aj v ďalších oblastiach krajiny.

"V dôsledku ruského náletu vypukol požiar v jednej zo štvrtí Záporožia," napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Dodal, že nálet sa podľa predbežných informácií obišiel bez obetí a ranených, ale nebezpečenstvo trvá, a tak vyzval obyvateľov, aby zostali v bezpečných úkrytoch.

Neskôr Fedorov uviedol, že nepriateľ vyslal na Záporožie päť dronov útočiacich priamo na cieľ a že na zasiahnutých miestach sú v akcii záchranné zložky.

Informácie o prípadných škodách v druhom najväčšom ukrajinskom meste, teda Charkove, doteraz nie sú k dispozícii. "Zatiaľ bez obetí a ranených," napísal na telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. (ČTK)