Ukrajina sa nevzdá nárokov na svoje územia, ktoré sú okupované Ruskom, tvrdí Zelenskyj (SME Minúta)

Ruské drony útočia na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny a tiež na Charkov na severovýchode krajiny.

V oboch mestách sa ozývajú výbuchy, napísal v stredu server BBC News s odvolaním sa na regionálne úrady. Letecký poplach bol vyhlásený aj v ďalších oblastiach krajiny.

"V dôsledku ruského náletu vypukol požiar v jednej zo štvrtí Záporožia," napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Dodal, že nálet sa podľa predbežných informácií obišiel bez obetí a ranených, ale nebezpečenstvo trvá, a tak vyzval obyvateľov, aby zostali v bezpečných úkrytoch.

Neskôr Fedorov uviedol, že nepriateľ vyslal na Záporožie päť dronov útočiacich priamo na cieľ a že na zasiahnutých miestach sú v akcii záchranné zložky.

Informácie o prípadných škodách v druhom najväčšom ukrajinskom meste, teda Charkove, doteraz nie sú k dispozícii. "Zatiaľ bez obetí a ranených," napísal na telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. (ČTK)

EÚ môže kvôli Orbánovi zvolať mimoriadny summit. Premiér chce vetovať zachovanie protiruských sankcií.

Píše o tom web EUobserver.

Ak by maďarský premiér naozaj uplatnil veto, represívne opatrenia EÚ by sa skončili 31. januára. Únia môže zvolať mimoriadny summit, aby Orbána presvedčila, aby tak nerobil, píše EUobserver.

Orbán vlani v decembri naznačil možnosť veta ostatným lídrom EÚ s tým, že ak by americký prezident Donald Trump zmiernil americké sankcie proti Rusku, on by trval na tom, aby tak urobila aj EÚ.

Maďarsko začiatkom decembra hlasovalo za 15. balík sankcií EÚ.

Podľa EUobserver medzi diplomatmi EÚ prevláda názor, že Orbán sa len vyhráža a Maďarsko bude nakoniec hlasovať za zachovanie sankcií.

Môže k tomu prispieť aj skutočnosť, že ​​Trump v utorok avizoval možnosť sankcií proti Rusku, ak ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

O zachovaní sankcií budú v piatok rokovať veľvyslanci EÚ v Bruseli, aby ich mohli oficiálne prijať na pondelkovom stretnutí ministri zahraničných vecí.

Ak však maďarský veľvyslanec alebo minister zahraničných vecí Péter Szijjártó použijú veto, predseda Rady EÚ António Costa môže zvolať mimoriadny summit do 31. januára, aby sa lídri EÚ mohli osobne stretnúť s Orbánom.

Okrem snahy presvedčiť Orbána, že Maďarsko by malo podporiť zachovanie sankcií, predstavitelia EÚ zvažujú aj rôzne opatrenia pre prípad, že by sa im to nepodarilo, píše EUobserver. (TASR)

Česko, pripravené nahradiť výpadky z Ukrajiny, čaká na odpoveď dodnes. Fico si radšej zabehol k Putinovi. Píše Peter Schutz. (SME)

Európa bude možno musieť v lete podľa analytikov kúpiť vyše 100 tankerov plynu za šesť miliárd dolárov pre doplnenie zásob.

Doplnenie zásob suroviny je nevyhnutné po tom, ako jej objem v zásobníkoch v dôsledku chladnejšej zimy a zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu klesol pod 60 %. Informovala o tom agentúra Reuters.

Plyn v zásobníkoch v krajinách Európskej únie sa túto zimu míňa rýchlejšie než v minulých rokoch. Zatiaľ čo zásoby plynu v Európe dosahovali v tomto období minulého roka 75 % a v roku 2023 zhruba 79 % kapacity zásobníkov, teraz je to podľa údajov spoločnosti Gas Infrastructure Europe 59 %.

Očakáva sa, že do konca marca môže naplnenosť zásobníkov klesnúť na 30 až 35 %, povedala Florence Schmitová z banky Rabobank. V marci minulého roka boli zásobníky plynu v EÚ naplnené na 58 %.

Ako povedala analytička Erisa Pasková z Energy Aspects, ak naplnenosť klesne na 35 %, európske firmy budú musieť v lete kúpiť o 12 miliárd kubických metrov plynu viac než v roku 2024. Tento objem sa rovná dodávkam približne 120 tankerov na LNG v hodnote približne 6 miliárd USD pri súčasných cenách. (TASR)

Ukrajina sa nevzdá právnych nárokov na svoje územia, ktoré sú momentálne okupované Ruskom, vyhlásil Zelenskyj.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to Zelenskyj uviedol počas stretnutia so zástupcami Medzinárodnej mediálnej rady, v ktorej sú zastúpení šéfredaktori popredných médií. Ich stretnutie sa konalo v rámci Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

"Pre nás vždy budú okupovanými územiami, kým sa tam nevrátime," zdôraznil Zelenskyj, pričom mal na mysli Ruskom anektovaný Krymský polostrov, ako aj časti územia viacerých oblastí na východe a juhu Ukrajiny. Podľa RFE/RL Rusko momentálne okupuje asi 20 percent medzinárodne uznaného územia Ukrajiny.

Rusko považuje Krym a štyri oblasti Ukrajiny za svoje územia. RFE/RL uviedla, že z vyjadrenia niektorých ukrajinských predstaviteľov vyplýva, že Kyjev by výmenou za bezpečnostné záruky pre Ukrajinu mohol byť pripravený vzdať sa plánu na vrátenie svojich území vojenskou silou. Počíta sa však s tým, že Ukrajina ich neskôr získa späť diplomatickou cestou, píše RFE/RL.

Zelenskyj v rozhovore s novinármi potvrdil, že ukončenie "aktívnej fázy vojny" je pre Ukrajinu prioritou.

RFE/RL doplnila, že mnohé médiá písali o možnosti "zmraziť" konflikt na Ukrajine pozdĺž frontovej línie, a špekulovali, že ide o možnú súčasť mierového plánu Trumpa. (TASR)

Americký prezident Trump pohrozil Rusku vysokými clami, ak nebude čoskoro uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.

Trump to uviedol na svojej sieti Truth Social. Uvalením vysokých ciel, poplatkov a ďalších sankcií Trump pohrozil Moskve nielen v prípade všetkého ruského tovaru predávaného do USA, ale aj do ďalších "podieľajúcich sa" krajín. Ktoré by to mali byť, ale prezident nespresnil.

"Dohodnite sa teraz a zastavte túto smiešnu vojnu! Bude to len horšie. Ak neuzavrieme dohodu, a čoskoro, nemám inú možnosť ako uvaliť vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek predaného Ruskom do Spojených štátov," napísal Trump. Zdôraznil, že nie je jeho plánom Rusku ubližovať.

"Milujem ruský ľud a vždy som mal veľmi dobrý vzťah s prezidentom (Vladimirom) Putinom," napísal Trump. "Skončíme túto vojnu, ktorá by nikdy nezačala, keby som bol prezidentom. Je čas uzavrieť dohodu. Už by nemali byť stratené žiadne životy," uzavrel.

Rusko vedie vojnu na Ukrajine už takmer tri roky, od invázie na konci februára 2022. Ukrajina sa bráni s vojenskou aj finančnou pomocou predovšetkým západných krajín, podpora Spojených štátov je pre ukrajinské vojnové úsilie v mnohých ohľadoch kľúčová. Rusko ale aj tak v posledných mesiacoch za cenu výrazných strát na východe Ukrajiny postupuje.

Od začiatku invázie vo februári 2022 už tiež Európska únia, USA, Británia a niektoré ďalšie krajiny na Rusko uvalili množstvo ekonomických sankcií.

Trump, ktorý v minulosti kritizoval rozsiahlu americkú pomoc brániacej sa krajine, v predvolebnej kampani sľuboval, že konflikt do 24 hodín od návratu do Bieleho domu ukončí, čo sa nestalo. Niekoľko dní pred pondelkovou inauguráciou pripustil, že dojednanie mieru môže trvať mesiace.

Vysoké clá na tovar plánuje Trump zaviesť aj voči Mexiku, Kanade alebo Číne. (ČTK)

Dvadsaťjeden severokórejských vojakov zabili a 40 ďalších zranili vojaci ukrajinského 8. pluku síl pre špeciálne operácie.

Pluk informoval, že bojová zrážka v ruskej Kurskej oblasti trvala osem hodín a potom Ukrajinci ustúpili.

Na videozázname, ktorý ukrajinský pluk zverejnil, je vidieť veľkú útočnú skupinu údajne severokórejských vojakov, ktorí prechádzajú cez otvorené pole a les, po čom nasledujú zábery boja zblízka. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom januára uviedol, že straty severokórejských jednotiek nasadených v ruskej Kurskej oblasti stúpli už na 4-tisíc. Ide o počet mŕtvych a zranených. (SITA)

Britské námorníctvo sleduje údajnú ruskú špionážnu loď Jantar, ktorá v pondelok preplávala vodami Spojeného kráľovstva.

Na pôde parlamentu to povedal britský minister obrany John Healey.

Plavidlo podľa neho malo za cieľ zhromažďovať spravodajské informácie a mapovať kritickú podmorskú infraštruktúru Británie.

Ruskú loď zaznamenali v britských vodách približne 72 kilometrov od pobrežia, po čom kráľovské námorníctvo nasadilo svoje dve plavidlá, aby ruskú loď sledovali.

Podľa Healeyho sa zistilo, že loď sa pohybovala nad kritickou podmorskou infraštruktúrou. V tejto súvislosti varoval ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Vidíme vás, vieme, čo robíte, a nebudeme váhať urobiť rázne kroky na ochranu tejto krajiny," uviedol. Incident s ruskou loďou označil za "ďalší príklad narastajúcej agresie Ruska".

Jantar vo vodách Spojeného kráľovstva zaznamenali už druhýkrát v priebehu niekoľkých mesiacov - naposledy v novembri. Momentálne sa loď podľa britského ministra nachádza v Severnom mori.

Moskva označuje Jantar za výskumné plavidlo. Podľa stanice BBC patrí pod ruské ministerstvo obrany. Západné krajiny ju často zaznamenávajú v európskych vodách a predpokladajú, že súčasťou jej misie je mapovanie podmorských káblov.

V uplynulých mesiacoch sledovali britské vojnové lode aj ďalšie plavidlá ruského námorníctva. Londýn nedávno oznámil, že koncom decembra fregata HMS Somerset sledovala skupinu ruských plavidiel, ktoré sa plavili zo Severného mora do Lamanšského prielivu. Skupina sa však podľa AFP zdržiavala v medzinárodných vodách.

V septembri minulého roka zase lode kráľovského námorníctva podľa vyhlásenia týždeň sledovali štyri ruské plavidlá vo vodách Spojeného kráľovstva. Stíhačky kráľovského letectva zase vtedy zachytili dve ruské lietadlá v blízkosti Británie.

Vojenský súd v Rusku potvrdil doživotie pre muža odsúdeného za útok na prokremeľského spisovateľa Prilepina.

Pri explózii výbušného systému nastraženého pri ceste prišiel o život vodič Zachara Prilepina. Samotný spisovateľ utrpel zranenia, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Odsúdeným je Alexandr Permiakov, ktorý má ruské aj ukrajinské občianstvo. Permiakov pred súdom vypovedal, že ukrajinská bezpečnostná služba SBU mu za Prilepinovo zabitie sľúbila 20.000 dolárov.

Permiakov pred súdom opísal, ako v máji 2023 pod povrch cesty neďaleko spisovateľovho domu v Nižnonovgorodskej oblasti nastražil dve protitankové míny a na diaľku ich odpálil vo chvíli, keď tadiaľ prechádzalo auto spisovateľa.

V septembri 2024 súd uznal Permiakova za vinného na základe šiestich obvinení vrátane spáchania teroristického činu a odsúdil ho na doživotie. Permiakov sa proti tomuto rozsudku odvolal, vojenský súd však v stredu jeho odvolanie zamietol.

AFP dodala, že prvých päť rokov trestu musí Permiakov stráviť vo väzení, kde sú horšie podmienky ako vo väzenskom tábore.

Ukrajina sa k útoku na Prilepina oficiálne neprihlásila, ale šéf SBU Vasyľ Maľuk v rozhovore pre ukrajinskú televíziu označil ruského spisovateľa za "skutočného vojnového zločinca".

Moskva viní Ukrajinu zo zosnovania viacerých útokov a atentátov na významné osobnosti v Rusku: napr. vojnového blogera Vladlena Tatarského či propagandistku Dariu Duginovú, dcéru filozofa Alexanda Dugina, hlásiaceho sa ku krajne pravicovej ideológii a považovaného za človeka blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Prilepin (49) je známy románmi čerpajúcimi zo skúseností získaných v službe v ruských jednotkách v Čečensku a aj ako člen v Rusku medzičasom zakázanej radikálnej nacionalistickej skupiny. V roku 2014 bojoval po boku separatistických síl na Ukrajine.

Po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu na Ukrajine, patril Prilepin do skupiny prokremeľských dejateľov kultúry žiadajúcich spoločenské odsúdenie a izolovanie tých predstaviteľov ruskej kultúrnej elity, ktorých považujú za nepatriotických.

V januári 2023 Prilepin podpísal zmluvu o svojom zaradení do jednotiek ruskej Národnej gardy bojujúcich na Ukrajine, doplnila AFP.

Ukrajinská armáda trpí nedostatkom pechoty v bojoch pri Veľkej Novosilke v Doneckej oblasti.

Ukrajinská 110. samostatná mechanizovaná brigáda k situácii pri Veľkej Novosilke zdôraznila, že napriek tomu, že majú dostatok delostrelectva a bezpilotných lietadiel, jednotky čelia kritickému nedostatku vojakov pre pechotu.

"V porovnaní s Avdijvkou sú dôvody straty územia iné. V Avdijivke bol nedostatok delostreleckých nábojov a FPV drony sa len začínali vyvíjať, ale pechotu sme mali. Vtedy nám chýbala munícia pre delostrelectvo."

Vojaci uviedli, že typická ruská útočná operácia zahŕňa niekoľko skupín so štyrmi až šiestimi vojakmi, ktorí útočia z rôznych smerov.

Najintenzívnejšia aktivita nastáva za úsvitu, keď hmla ale zrážky sťažujú letecký prieskum. Rusi sa často pohybujú zalesnenými oblasťami a využívajú vegetáciu na ochranu pred FPV dronmi.

"Zasiahnuť pohyblivý cieľ delostrelectvom je mimoriadne ťažké a v takýchto prípadoch je kazetová munícia do istej miery účinná. Zameranie FPV dronov v poraste je náročné kvôli rádiovému horizontu a konárom, ktoré bránia presným zásahom. Navyše, nepriateľské skupiny teraz často zahŕňajú vojakov s automatickými brokovnicami a sú schopní zostreliť naše drony,“ tvrdia ukrajinskí vojaci.

Vojaci vysvetľujú, že keď sa Rusi priblížia k obývaným oblastiam, ukryjú sa v budovách a pivniciach. Letecký prieskum identifikuje ich polohu a delostrelectvo upraví paľbu, ale presnosť streľby ovplyvňujú technický stav zbraní aj ľudský faktor.

"Výsledkom je, že granáty dopadnú zhruba do cieľovej oblasti. Vypálime asi desať nábojov v rámci presného zamerania. FPV drony sú presné, ale nedokážu zničiť suterén ani budovu. Keď si nepriateľ uvedomí, že sme upravili našu paľbu, presunú sa asi sto metrov k novej budove a cyklus sa začína odznova. Takto ich môže zastaviť pechota, ktorú ale nemáme," tvrdia ukrajinskí vojaci.

"V takýchto bojoch by práve pechota a útočné jednotky mali vyčistiť budovy a zastaviť postup nepriateľa. Za jeden deň naša brigáda ale zlikviduje viac nepriateľov, ako majú niektoré naše prápory s pechotou,“ vysvetlila 10. samostatná mechanizovaná brigáda.

Náhly ruský prelom a prehra Ukrajiny nehrozia. Rusko nemá potenciál na rýchly postup," povedal predstaviteľ NATO.

"Súvisí to so situáciou na oboch stranách. S účinnou obranou, ktorú držia Ukrajinci a s ťažkosťami ruskej armády pri vedení útokov, ktorými nedokáže výrazne prelomiť obranu," povedal v Davose americký generál Christopher Cavoli, veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe.

Koncom roka 2024 Rusko urýchľovalo postup v Doneckej oblasti. Operačne získalo pri Torecku, Časiv Jare a Kupiansku a zmenšilo ukrajinské zisky v ruskej Kurskej oblasti. Cavoli k tomu poznamenal, že ide také pomalé a postupné útoky sú pre ruskú armádu vyčerpávajúce.

"To je dôvod nasadenia zhruba 12 tisíc vojakov zo Severnej Kórey. Snahy o útoky spojené s nedostatkom sily na strane Rusov bude zrejme pokračovať. Myslím si, že to do značnej miery definuje konflikt a prinúti Rusov použiť viac odstrašujúcich zbraní, čo je ich taktika aj z predchádzajúcich rokov,“ povedal generál Cavoli.

Generál tiež uviedol, že hoci zostáva nejasné, či USA budú pokračovať vo výraznej vojenskej pomoci, nastal „veľmi významný nárast európskej pomoci“ poskytovanej Ukrajine. (Kyiv Independent)

Na akúkoľvek mierovú dohodu s Ruskom bude musieť dohliadať veľký zahraničný kontingent mierových síl, myslí si Zelenskyj.

"Na Ukrajine by sme potrebovali najmenej 200-tisíc vojakov z Európy," tvrdí Zelenskyj vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

"Podporujem myšlienku o kontingentoch ako súčasti bezpečnostných záruk. Pretože ak oni (Rusko) majú 1,5-miliónovú armádu a my máme o polovicu menšiu, znamená to, že potrebujeme kontingenty s veľmi významným počtom vojakov," vysvetlil Zelenskyj.

Argumentoval, že akékoľvek iné usporiadanie by sa podobalo na monitorovaciu misiu pod vedením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá pôsobila na východe Ukrajiny a skončila svoju činnosť, keď Rusko vo februári 2022 začalo inváziu.

"Mali kancelárie a to je všetko," vyhlásil Zelenskyj, pričom zdôraznil, že z ukrajinského pohľadu sú potrebné ozbrojené sily, ktoré by zabránili ďalším ruským útokom.

Ukrajinský líder opakovane vyhlásil, že Ukrajina musí byť zastúpená na akýchkoľvek - aj medzinárodných - rozhovoroch o ukončení vojny. Opäť pripomenul, že Rusko od ďalšieho útoku môžu odradiť len pevné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Ukrajina tvrdí, že Moskva by mohla zneužiť prímerie na dozbrojenie a doplnenie svojej armády, pričom poukazuje na dohody medzi separatistami podporovanými Kremľom na jednej strane a Kyjevom na druhej strane z roku 2014 a to, že ani tieto dohody nedokázali zabrániť invázii ruskej armády na Ukrajinu o osem rokov neskôr.

Zelenskyj v Davose vyzval Európu aj na vytvorenie spoločnej obrannej politiky a uviedol, že európske štáty by mali byť pripravené zvýšiť výdavky na obranu, pričom spochybnil oddanosť Donalda Trumpa voči NATO.

Samotný Trump v utorok naznačil, že zváži uvalenie nových sankcií na Rusko, ak prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. (TASR)

Ministerstvo obrany USA má informácie o zaradení ďalších severokórejských vojakov do okupačných vojsk na Ukrajine.

Severokórejský režim má poskytnúť ruskej armáde novú živú silu v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov, píše The New York Times s odvolaním sa na zdroje z Pentagonu. (KyivPost)

Vstup Ukrajiny do NATO závisí od postoja USA, povedal Zelenskyj v rámci Svetového ekonomického fóra v Davose.

"Ak je Trump pripravený vidieť Ukrajinu v NATO, podporia nás aj ostatní a do NATO vstúpime. Ak to Trump odmietne, tak NATO zostane bez nás," povedal ukrajinský prezident

Dodal, že niektoré krajiny neviedli v súvislosti s Ukrajinou transparentnú politiku a nepodporovali jej vstup do NATO. "Len predstierali, že Ukrajina bude v NATO, ale prešli desaťročia a Ukrajina sa členom NATO nestala. Bolo to nečestné." (Ukrajinská pravda)

USA a európske krajiny sú v kontakte s Ruskom počas celého priebehu vojny na Ukrajine na úrovni spravodajských služieb.

„USA a Rusko počas troch rokov vojny udržiavali kontakty na rôznych úrovniach. A Európania tiež,“ povedal Zelenskyj na stretnutí s medzinárodnými novinármi na okraji Svetového ekonomického fóra.

Ukrajinský líder poznamenal, že „diplomacia musí mať izolacionistickú kvalitu, rovnako ako sankcie“.

„Ak lídri spolu nehovoria, ale spravodajské agentúry sú neustále v kontakte, potom to Rusku v zásade môže vyhovovať,“ podotkol.

Západné krajiny do značnej miery prerušili oficiálne kontakty s Ruskom po vypuknutí vojny vo februári 2022.

Zdá sa však, že medzinárodná izolácia uvalená na Kremeľ sa oslabuje, keďže americký prezident Trump oznámil svoj zámer stretnúť sa s ruským vodcom Putinom a prediskutovať potenciálnu mierovú dohodu. (SITA)

Ukrajinská obrana zostrelila počas noci 65 bezpilotných lietadiel. Ďalších 30 tiež nedosiahlo cieľ, hlásilo vedenie armády.

Ruská armáda vypustila útočné drony z Krymu, Millerova z Rostovskej oblasti, z Brianskej aj Kurskej oblasti a mesta Primorsko-Achtarsk v Krasnodarskej oblasti.

Drony zneškodnili v Poltavskej, Sumskej Charkovskej, Čerkaskej, Černihivskej, Kyjevskej, Chmeľnickej, Dnepropetrovskej, Mykolajivskej a Odeskej oblasti.

Z radarov zmizlo celkom 30 ruských nástražných dronov bez toho, aby spôsobili škody.

Nočný útok poškodil priemyselné zariadenia aj bytové domy v v Mykolajivskej, Dnepropetrovskej, Kyjevskej, Čerkaskej, Sumskej a Chmeľnickej oblasti. (Ukrajinská pravda)

Troch ukrajinských dôstojníkov obvinili z vedenia neúspešnej obrany v Charkovskej oblasti počas ruskej ofenzívy.

Kyjevský súd zatkol generálov Jurija Haluškina, Artura Horbenka a plukovníka Illiu Lapina.

Rusko spustilo cezhraničnú ofenzívu do severovýchodnej Charkovskej oblasti v máji 2024, pričom napriek opevneniu pohraničných oblastí rýchlo postúpilo o niekoľko kilometrov.

Hoci sa ruská ofenzíva nakoniec zastavila asi 25 kilometrov severne od Charkova, jej počiatočný úspech vyvolal rozhorčenie voči regionálnym a vojenským vodcom za zlé plánovanie obrany.

Troch dôstojníkov zodpovedných za organizáciu obrany zadržala Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) 20. januára. Obvinili ich z porušenia vojenských predpisov a nevyužitia všetkých prostriedkov, ktoré mali k dispozícii na odrazenie ruskej ofenzívy.

"To viedlo k zabratiu časti územia vo východoukrajinskom regióne, kde v súčasnosti prebiehajú prudké boje," uviedla SBU.

Haluškin velil Charkovskej operačno-taktickej skupine, Horbenko velil 125. brigáde územnej obrany, ktorá bola rozmiestnená v oblasti, a Lapin velil 415. práporu brigády.

Traja podozriví boli obvinení z nedbanlivosti pri vojenskej službe a – v prípade Horbenka a Lapina – z neoprávneného stiahnutia sa z bojiska. Hrozí im až 10 rokov väzenia.

"Obvinení predstavitelia nezabezpečili opevnenie a ženijné usporiadanie obranných pozícií (v Charkovskej oblasti). Nezabezpečili správnu organizáciu jednotiek počas bitky," uviedol Štátny úrad pre vyšetrovanie.

Ruská armáda tvrdí, že ovládla dedinu Zapadne v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že jednotky obsadili dedinu Zapadne na západnom brehu rieky Oskil, ktorá dlhý čas tvorila frontovú líniu medzi bojujúcimi armádami.

Rusku sa tento rok podarilo vytvoriť predmostie na západnom brehu tejto rieky a Zapadne sa nachádza približne štyri kilometre od nej.

Ruské sily postupujú v Charkovskej oblasti severne od mesta Kupiansk. Ide o jedno z miest, ktoré Ukrajina oslobodila počas ofenzívy v roku 2022.

Podľa oblastného gubernátora Oleha Synehubova je Charkovská oblasť pod neprestajnou paľbou. Za uplynulých 24 hodín tam utrpeli zranenia desiati civilisti, píše AFP.

Dochádza k tomu v čase, keď ruské jednotky úspešne bojujú o získanie mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti, ktoré je dôležitým zásobovacím uzlom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že "na východe máme zložitú situáciu". (TASR)

Povolenia na vývoz zbraní a vojenského materiálu z Nemecka dosiahli v roku 2024 nový rekord.

Nemecká vláda vlani schválila vývoz zbraní a vojenského materiálu v rekordnej hodnote 13,33 miliardy eur, informovalo ministerstvo hospodárstva.

Tento rekord možno z veľkej časti pripísať exportu na Ukrajinu, pričom pre Kyjev bol schválených vývoz za 8,15 miliardy eur.

Nasledovali Singapur s exportom v hodnote 1,21 miliardy eur, Alžírsko s 558,7 milióna eur, USA s 319,9 milióna eur a Turecko s 230,8 milióna eur.

Nemecké zbrojné dodávky do Turecka, člena NATO, sú kontroverzné pre obavy z dodržiavania ľudských práv v krajine a niektoré akcie tureckej vlády.

Tieto informácie vychádzajú z odpovede na žiadosť, ktorú v parlamente predložil poslanec Sevim Dagdelen z ľavicovo-populistickej aliancie Sahra Wagenknecht Alliance (BSW).

Na koaličných rokovaniach na konci roka 2021 sa súčasná vládnuca koalícia dohodla na obmedzení vývozu zbraní a zavedení legislatívy na tento účel, ale ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 viedla k radikálnej zmene jej postoja.

Dagdelen vyjadril ostrú kritiku pokračujúcemu rastu exportu zbraní a uviedol, že vláda podnecuje konflikty po celom svete. (TASR)

Ukrajinský líder rokoval s fínskym prezidentom Stubbom na pôde Svetového ekonomického fóra v Davose.

Diskutovali o posilnení obranných schopností Ukrajiny, bezpečnostných zárukách a sprísnení sankcií voči Rusku.

Kancelária prezidenta Ukrajiny zdôraznila, že pozvanie Ukrajiny do NATO zostáva kľúčovou a najúčinnejšou bezpečnostnou zárukou.

"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny. O tom nemáme žiadne pochybnosti. Ide o vašu nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť. Obdivujeme vaše úsilie," povedal Stubb.

Prezidenti sa venovali aj príprave 27. balíčka vojenskej pomoci a aktuálnym vojenským potrebám Ukrajiny. Rokovali o investíciách do výroby bezpilotných lietadiel.

Zelenskyj zablahoželal Ukrajincom ku Dňu jednoty a dodal, že slovo „spolu“ obsahuje skrytú silu Ukrajincov.

Prezident Ukrajiny vo videoposolstve poznamenal, že prejav nahráva na Sofijskom námestí v Kyjeve, kde bol vyhlásený akt o zjednotení pravobrežnej a ľavobrežnej Ukrajiny, ale vnútorní aj vonkajší nepriatelia nedovolili existenciu samostatnej Ukrajiny nadlho.

„Prišiel 24. február. Deň, ktorý sa stal rozhodujúcim momentom. Stala sa z neho ďalšia skúška jednoty a spojili sme sa. Nie deklaratívnym spôsobom, nie na papieri, nie nejakým príkazom, ale vnútorným volaním,“ poznamenal Zelenskyj.

Zdôraznil, že milióny Ukrajincov sa spoločne sa dokázali postaviť voči okupantom.

Zelenskyj sa stretol s prezidentom Izraela Jicchakom Herzogom. Hovorili o spolupráci a bezpečnosti.

Prezident Ukrajiny na sociálnej sieti oznámil, že sa teší z návratu izraelských rukojemníkov zo zajatia Hamasu.

"Medzi naše hlavné témy patrili spoločné výzvy, interakcia predovšetkým v bezpečnostnej sfére a spôsoby, ako dosiahnuť spravodlivý mier pre Ukrajinu," napísal ukrajinský líder. 

Donald Trump chce koniec vojny na Ukrajine do sto dní. Má to zabezpečiť generálporučík Keith Kellogg.

Denník The Wall Street Journal píše, že generál na dôchodku je vymenovaný za osobitného vyslanca na Ukrajine.

Vyznamenaný veterán z Vietnamu verejne podporil vojenskú pomoc USA Ukrajine ako prostriedok na posilnenie Trumpovej pozície v budúcich rokovaniach.

Jeho mierový plán – kritizujúci Bidenovu administratívu a navrhujúci ústupky Rusku vrátane oddialenia členstva Ukrajiny v NATO – však Kremeľ odmietol ako neúčinný.

Ruské štátne médiá a predstavitelia Kellogga osobne kritizovali a spochybňovali jeho nestrannosť pre zapojenie jeho dcéry do humanitárnych snáh súvisiacich s Ukrajinou.

Ruský vodca chce päťnásobné zredukovanie ukrajinskej armády, varoval ukrajinský prezident.

Putin bude pri prípadných rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine požadovať výrazné zredukovanie ukrajinskej armády a garanciu toho, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Ako referuje web The Guardian, počas vystúpenia v Davose to povedal prezident Zelenskyj.

Vylúčil však akúkoľvek možnosť, že by Ukrajina akceptovala požiadavku Kremľa a znížila svoju 800-tisícovú armádu o 80 percent. „Toto chce Putin. Nedovolíme, aby sa tak stalo,“ povedal Zelenskyj a dodal, že jeho tím pracuje na zorganizovaní stretnutia s Trumpom.

Zdôraznil, že ak nebudú existovať silné záruky, Putin sa vráti s armádou 10-krát väčšou ako v roku 2022.

„Vráti sa kvôli úplnej okupácii všetkých krajín, ktoré boli republikami v Sovietskom zväze. A potom urobí to, čo urobil s naším Krymom. Vstúpi do krajín EÚ, aby tam aspoň chvíľu pobudol a dal niektorým krajinám ultimáta,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský líder už predtým vymenoval krajiny, ktoré sú naďalej proti vstupu Ukrajiny do NATO. Hovoril hlavne o štyroch - USA, Nemecku a proruských vládach Maďarska a Slovenska. (SITA, The Guardian)

Rusko prišlo o ďalších takmer dvetisíc vojakov a viac ako 150 vozidiel a autocisterien, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine podľa neho stratila ruská armáda 823 980 vojakov.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na facebooku dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 950 vojakov, 11 tankov, osem bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 60 delostreleckých systémov a 155 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 844 tankov, 20 485 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 34 837 vozidiel a autocisterien, 22 194 delostreleckých systémov, 1 262 odpaľovacích raketových systémov, 1 050 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 23 039 dronov, 3 051 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 711 kusov špeciálnej techniky.

Trump naznačil, že ak Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, na Rusko môže uvaliť ďalšie sankcie.

"Vyzerá to tak," odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, či Spojené štáty na Moskvu uvalia ďalšie sankcie v prípade, že ruský prezident odmietne rokovať.

Trump pred svojou pondelkovou inauguráciou vyhlasoval, že vojnu na Ukrajine ukončí okamžite po nástupe do funkcie. Vyvolal tým očakávania, že využije vojenskú pomoc poskytovanú Kyjevu na to, aby Ukrajinu prinútil vzdať sa území v prospech Ruska, píše agentúra AFP.

Americký prezident bol v pondelok prekvapivo kritický k svojmu ruskému náprotivku a poznamenal, že "mal by sa dohodnúť".

"Myslím, že tým, že sa nechce dohodnúť, ničí Rusko," dodal.

Trump tiež uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu povedal, že si želá mierovú zmluvu a ukončenie vojny. (TASR)

Na frontovej línii v Časiv Jare, ktorý je terčom silného náporu ruských síl, sa stále nachádza vyše 200 ukrajinských civilistov.

Agentúre AFP to v utorok povedal hovorca tamojších ukrajinských síl Dmytro Zaporožec.

Mesto Časiv Jar, strategicky dôležité vojenské centrum ležiace v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, je terčom útokov ruských vojakov už od roku 2022, a je z veľkej časti zničené. Pred ruskou inváziou v ňom žilo približne 12-tisíc ľudí.

Ukrajinské mesto Časiv Jar je takmer zničené. (zdroj: TASR/AP)

"Podľa (údajov ukrajinskej) vojenskej správy žije (teraz) v meste 229 ľudí," uviedol Zaporožec. Dodal, že prevažnú väčšinu z nich predstavujú seniori, osoby so zdravotným postihnutím a tiež ľudia, ktorí sa o nich starajú.

Zaporožec ďalej priblížil, že ukrajinská vojenská správa už pre týchto civilistov nemôže zriaďovať prístrešky ani distribuovať im potraviny z dôvodu prebiehajúcich "nepriateľských bojových akcií" zo strany Ruska vrátane útokov dronmi.

Podľa jeho slov tak nie je zrejmé, v akých podmienkach títo ľudia momentálne fungujú. "Vieme jedine to, že poveternostné podmienky - neprítomnosť silných mrazov - umožňujú ľuďom v takýchto podmienkach prežiť," dodal.

Časiv Jar by bol pre ruskú armádu veľkým strategickým ziskom, nachádza sa totiž v blízkosti väčších miest ako Kosťantynivka a Kramatorsk, ktoré sú taktiež dôležitými základňami ukrajinskej armády. Ukrajina si v Časiv Jare udržuje kontrolu nad bývalou tehelňou, ku ktorej sa však podľa Zaporožca približujú ruské sily.

Hovorca dodal, že ruské sily sa v značne zdevastovanom meste rýchlo presúvajú v "malých útočných skupinách" pozostávajúcich z troch až ôsmich ľudí, čo označil za "účinnú" taktiku. Podľa jeho slov je totiž veľmi ťažké odolávať takýmto malým rozptýleným skupinám, ktoré sa neustále rýchlo presúvajú. (TASR)

Nemecká zbrojovka a ukrajinská firma otvorili spoločný podnik na údržbu a opravu tankov Leopard 2 a ďalšej techniky.

Spoločný podnik otvorili nemecká zbrojovka KNDS Deutschland, do marca 2024 známa ako Krauss-Maffei Wegmann (KMW) a nemenovaná ukrajinská zbrojárska firma. Na platforme Telegram to v utorok uviedol ukrajinský minister strategického priemyslu Herman Smetanin. Informovala o tom agentúra DPA.

Na otvorení sa zúčastnil aj generálny riaditeľ KNDS Deutschland Ralf Ketzel.

Ukrajinskí špecialisti podľa Smetanina už absolvovali školenie v Nemecku, takže technika poškodená v bojoch môže byť rýchlejšie opravená priamo na Ukrajine. Umiestnenie závodu však nekonkretizoval, pretože by sa stal vojenským cieľom ruských jednotiek.

Zbrojovka KNDS Deutschland vyrába okrem iného bojové tanky Leopard 2, ktoré dodáva aj Ukrajine. Nemecký minister obrany Boris Pistorius a Ketzel odovzdali v januári vo výrobných halách KNDS v Kasseli v rámci vojenskej pomoci Kyjevu aj prvú kolesovú húfnicu RCH 155.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius a Ketzel odovzdali v januári vo výrobných halách KNDS v Kasseli v rámci vojenskej pomoci Kyjevu aj prvú kolesovú húfnicu RCH 155. (zdroj: TASR/AP/dpa)

KNDS Deutschland, ktorá je súčasťou nemecko-francúzskeho holdingu KNDS, otvorila vlani dcérsku spoločnosť na Ukrajine. Umožniť má údržbu a opravy bojových tankov Leopard 1 a 2, protilietadlového tanku Gepard, samohybnej húfnice Panzerhaubitze 2000, francúzskej samohybnej húfnice Caesar a francúzskeho ľahkého kolesového obrneného prieskumného vozidla AMX10 RC.

KNDS chce na Ukrajine vyrábať aj delostreleckú muníciu kalibru 155 mm a náhradné diely. (TASR)