Slovensku sme ponúkli pomoc s tranzitom plynu, Fico to arogantne odmietol, reaguje Zelenskyj (SME Minúta)

Zelenskyj je pripravený odovzdať zajatých severokórejských vojakov výmenou za prepustenie ukrajinských zajatcov.

Zelenského ponuka prišla deň po tom, ako Ukrajina oznámila, že zajala dvoch severokórejských vojakov, ktorí boli zranení v bojoch proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti. Kyjev však neposkytol žiadne dôkazy o ich štátnej príslušnosti.

Juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS) v nedeľu potvrdila, že ukrajinská armáda zajala 9. januára v Kurskej oblasti dvoch severokórejských vojakov.

"Ukrajina je pripravená odovzdať (severokórejskému vodcovi) Kim Čong-unovi jeho vojakov, ak zorganizuje ich výmenu za našich bojovníkov, ktorí sú v ruskom zajatí," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Dodal, že severokórejských vojakov zajatých Kyjevom bude "nepochybne viac".

"Pre tých severokórejských vojakov, ktorí sa nechcú vrátiť, môžu existovať iné možnosti," povedal Zelenskyj. Severokórejčania, ktorí chcú "priblížiť mier šírením pravdy o tejto vojne v kórejčine, dostanú túto príležitosť", spresnil ukrajinský líder.

Moskva ani Pchjongjang nepriznali, že Severokórejčania boli nasadení na ruskej strane do bojov proti Ukrajine. Obe krajiny posilnili svoju vojenskú spoluprácu, odkedy Moskva v roku 2022 podnikla plnú inváziu na Ukrajinu.

Podľa Zelenského slov sa ruský prezident Vladimir Putin "nezaobíde bez vojenskej podpory Pchjongjangu". Ukrajinský prezident tiež zverejnil video z výsluchu dvoch severokórejských zajatcov. (TASR)

Fico stavil na Moskvu, nie na vlastnú krajinu a zjednotenú Európu. Túto stávku prehrá, odkázal Zelenskyj.

"Obyvateľom Slovenska sme ponúkli pomoc pri adaptácii po ukončení tranzitu ruskému plynu, ale Robert Fico to arogantne odmietol. Mnohí v Európe ho varovali pred čakaním a ničnerobením. Teraz sa uchyľuje ku klamstvám a obvineniam, aby vinu zo seba presunul na niekoho iného," napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti X.

"Ale skutočný problém je, že stavil na Moskvu, nie na vlastnú krajinu, nie na zjednotenú Európu a už vôbec nie na zdravý rozum. Od začiatku to bola prehraná stávka," doplnil Zelenskyj.

Dodal, že je za ďalšiu diverzifikáciu zdrojov dodávok energie do Európy, k čomu zrejme prispeje aj obchodná politika amerického prezidenta Trumpa.

Švédsko prispeje k posilneniu prítomnosti NATO v Baltickom mori až tromi vojenskými loďami.

Účelom zvýšenej prítomnosti je snaha zamedziť sabotážam podmorskej infraštruktúry, uviedla švédska vláda.

Ozbrojené sily Švédska okrem lodí poskytnú aj prieskumné lietadlo ASC 890. Pobrežná stráž poskytne štyri lode, ktoré budú v Baltickom mori hliadkovať, ďalších sedem bude pripravených v pohotovosti, dodáva vyhlásenie vlády.

Švédsky premiér Ulf Kristersson počas výročnej bezpečnostnej konferencie uviedol, že krajina nie je vo vojne, no nevládne ani mier, uvádza AP s odvolaním na švédsku tlačovú agentúru TT.

Severoatlantická aliancia (NATO) prijala Švédsko ako svojho 32. člena v marci 2024. Pred ním sa členom aliancie stalo aj Fínsko, ktoré s krajinou zdieľa štátnu hranicu a leží východne od nej.

Rozhodnutie oboch krajín vstúpiť do NATO ovplyvnila vojna Ruska proti Ukrajine. Podľa švédskej vlády ide o prvý prípad poskytnutia ozbrojených síl krajiny pre NATO na účely obrany a odstrašenia.

Rozhodnutie padlo v kontexte série incidentov vo vodách Baltického mora, ktoré vyvolávajú obavy z možných aktivít Ruska v tejto oblasti, píše AP.

Od roku 2023 došlo k poškodeniu desiatich podmorských káblov v Baltickom mori, ktoré ovplyvnili Estónsko, Fínsko, Litvu, Nemecko a Švédsko. Najmenej dva incidenty spôsobili lode ťahajúce po dne kotvy, pripomína AP. (TASR)

Olej z tankerov zamoril ruské pobrežie a siaha až do Záporožskej oblasti. Rusi zriadili krízový štáb po Putinovej sťažnosti. (SITA)

Švajčiarsko sa ponúka ako usporiadateľ stretnutia Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom.

Ako referuje web Kyiv Independent, pre švajčiarsky denník Le Temps to povedal Nicolas Bideau, šéf komunikácie na švajčiarskom ministerstve zahraničných vecí.

Bideau sa odvolal na globálny mierový samit, ktorý sa konal v júni minulého roka vo Švajčiarsku, a uviedol, že po samite boli Ukrajina, Rusko a Spojené štáty pravidelne informované o ochote Švajčiarska uľahčiť diplomatické iniciatívy.

„Po samite v Bürgenstocku boli Ukrajina, Rusko a Spojené štáty pravidelne informované o našej ochote podporovať diplomatické snahy o nájdenie mieru,“ povedal Bideau.

Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď šéf Kremľa naznačil ochotu stretnúť sa s Trumpom s cieľom uzavrieť dohodu o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine.

Žiadne konkrétne plány ani dátumy neboli stanovené, hoci Moskva uviedla, že k akémukoľvek osobnému stretnutiu dôjde až po Trumpovej inaugurácii, ktorá sa koná 20. januára.

Trump sľúbil, že privedie Kyjev a Moskvu k rokovaciemu stolu a rýchlo ukončí rozsiahlu vojnu, ktorá sa blíži k tretiemu výročiu.

Začiatkom tohto týždňa novinárom povedal, že prebieha príprava stretnutia s Putinom.

Prekážkou stretnutia Trump - Putin by však mohol byť zatykač, ktorý Medzinárodný trestný súd vydal na Putina v marci 2023 pre dohľad nad nútenými deportáciami ukrajinských detí do Ruska.

Podľa ukrajinskej národnej databázy Rusko od začiatku totálnej vojny násilne deportovalo viac ako 19 500 ukrajinských detí. Menej ako 400 bolo privezených späť na Ukrajinu.

Švajčiarsko ako signatár Rímskeho štatútu je zo zákona povinné zatknúť Putina. Podľa Le Temps Bideau povedal, že krajina má právomoc udeľovať výnimky v situáciách, ktoré zahŕňajú mierové rokovania. (SITA)

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková varovala pred dôsledkami poklesu zdrojov na zbrane pre Ukrajinu.

Annalena Baerbocková to povedala v saudskoarabskom Rijáde, kde sa zúčastňuje na konferencii o Sýrii.

Ako uviedla, nemecká vláda vlani minula takmer sedem miliárd eur na zaobstaranie zbraní pre Ukrajinu.

Ak bude táto suma zredukovaná na polovicu alebo na niečo viac než polovicu, Ukrajina bude menej schopná brániť sa, dodala šéfka nemeckej diplomacie.

Magazín Spiegel vo štvrtok uviedol, že v nemeckej vláde vládne rozkol o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine. Baerbocková a minister obrany Pistorius plánujú podľa neho zmobilizovať ďalšie tri miliardy eur na naliehavo potrebné dodávky zbraní Ukrajine ešte pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa v Nemecku budú konať 23. februára.

Z článku však vyplýva, že odchádzajúci kancelár Olaf Scholz tieto plány blokuje s tým, že nechce budúcej vláde prezentovať hotovú dohodu, cituje DPA.

Hovorca nemeckej vlády v piatok uviedol, že vojenská pomoc pre Ukrajinu je permanentnou otázkou, ktorou sa kabinet v Berlíne neustále zaoberá a vedie o nej interné diskusie. (TASR)

Ruská armáda sa približuje k hranici medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou.

Zablokovali jeden z mála zostávajúcich cestných ťahov, po ktorých ukrajinská armáda môže zásobovať vojakov brániacich strategicky dôležité mesto Pokrovsk.

Informuje o tom Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vojenských činiteľov pôsobiacich na pokrovskom smere.

Ruské sily sa podľa nich nesnažia útočiť na Pokrovsk čelne, ale presúvajú sa k nemu z juhu. Blíži sa k obciam Udačne a Kotlyne, cez ktoré vedie z niekoľko kilometrov vzdialenej Dnepropetrovskej oblasti cesta dôležitá pre zásobovanie Pokrovsku.

Mesto je významným cestným a železničným uzlom.

Podľa analytikov z projektu DeepState je ruská armáda od tohto cestného ťahu vzdialená asi dva kilometre, podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy iba kilometer. Od administratívnej hranice medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou ju delí asi sedem kilometrov.

"Rusi chcú odrezať logistiku a ovládnuť Pokrovsk bez boja," tvrdí veliteľ 108. samostatného mechanizovaného práporu Da Vinciho vlci Serhij Filimonov.

Avšak podľa iného vojenského zdroja Ukrajinskej pravdy cieľom Rusov nie je zrejme Pokrovsk. Povedal, že sa snažia dosiahnuť hranicu s Dnepropetrovskou oblasťou a začať tam ofenzív.

Podľa predvojnových štatistík je Dnepropetrovská oblasť druhou najľudnatejšou po Doneckej. (ČTK)

Najnovší balík sankcií USA voči Rusku spôsobuje strednej Európe vážne problémy v energetike, tvrdí maďarský minister Szijjártó.

"Tento nový balík sankcií predstavuje vážnu výzvu pre strednú Európu, keďže na sankčnom zozname v strednej Európe je spoločnosť, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri dodávkach ropy do Srbska," povedal minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.vo vysielaní televíznej stanice M1.

Nové sankcie znamenajú znížene dodávok ropy a plynu, čo "môže viesť k vážnemu zvýšeniu cien pohonných látok v strednej Európe", dodal Szijjártó.

Vláda v Budapešti bude podľa neho viesť intenzívne konzultácie s partnermi v regióne s cieľom minimalizovať účinky sankcií a chrániť hospodárstvo strednej Európy.

Minister pripomenul, že sankcie zaviedla Bidenova administratíva, ktorej mandát čoskoro vyprší.

"Je dobré, že zostáva už len niekoľko dní, kým budú mať USA prezidenta, ktorý nebude vnímať Maďarsko ako nepriateľa, ale ako priateľa," dodal Szijjártó s odkazom na nadchádzajúcu inauguráciu novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa uskutoční 20. januára.

Biden zaviedol sankcie voči ruským ropným a plynárenským spoločnostiam, ako aj srbskej energetickej spoločnosti NIS. (TASR)

Rusko tvrdí, že obsadilo obec Kalinove v Charkovskej a Jantarne v Doneckej oblasti.

Dedina Jantarne sa nachádza približne desať kilometrov juhozápadne od kľúčového logistického uzla Kurachove, o ktorom Rusko tvrdí, že ho obsadilo minulý týždeň.

Kalinove sa nachádza v severovýchodnej Charkovskej oblasti na západnom brehu rieky Oskil, ktorá tam dlhší čas predstavovala frontovú líniu.

V juhoukrajinskej Chersonskej oblasti utrpeli podľa tamojších ukrajinských úradov v nedeľu zranenia traja ľudia.

V okupovanej časti Chersonskej oblasti zaútočil ukrajinský dron na vozidlo, pričom prišla o život 76-ročná žena, ktorá sa nachádzala vo svojom dome. Uviedol to Moskvou dosadený gubernátor Vladimir Saľdo v príspevku na platforme Telegram. (TASR)

Kremeľ pohrozil USA odvetami za sankcie uvalené na ruský energetický sektor. Sankcie sa týkajú tieňovej flotily tankerov. (SITA)

Okupanti prišli o ďalších 1 750 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 808 250, tvrdí velenie Ukrajiny.

V priebehu dňa zneškodnila ukrajinská armáda aj 18 bojových obrnených transportérov, 22 delostreleckých systémov, 63 dronov, jednu raketu aj 64 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Na Ukrajinu letelo počas noci 94 dronov. Z nich 60 zostrelila protivzdušná obrana a 34 nedosiahlo ciele, tvrdí velenie Ukrajiny.

Generálny štáb dodal, že drony leteli od ruských miest Millerovo, Orel, Brjansk a Kursk. Smerovali na 11 oblastí. Zvyšky zostrelených častí bezpilotných lietadiel poškodili niekoľkých domov v Charkovskej, Sumskej a Poltavskej oblasti. Nevyžiadali si obete ani zranených.

Juhokórejská tajná služba potvrdila, že Ukrajina zajala dvoch zranených severokórejských vojakov.

"NIS prostredníctvom spolupráce v reálnom čase s ukrajinskou spravodajskou službou (SBU) identifikovala situáciu na bojisku a potvrdila, že ukrajinská armáda zajala 9. januára dvoch severokórejských vojakov na Kurskom fronte v Rusku," uviedla Národná spravodajská služba (NIS).

Kyjev v sobotu nepredložil priame dôkazy o tom, že zajatí muži sú Severokórejčania. Vyjadrenie juhokórejskej tajnej služby podľa AFP ukrajinským tvrdeniam pridáva na vážnosti.

NIS tiež potvrdila vyjadrenie Kyjeva, že jeden zo zajatcov si myslel, že do Ruska ho poslali na výcvik. "Až po príchode do Ruska si uvedomil, že bol nasadený (do vojny)," uviedla NIS.

SBU v sobotu uviedla, že jeden z vojakov mal ruský vojenský preukaz na meno inej osoby registrovanej v Rusku. Vojak uviedol, že doklad dostal na jeseň minulého roka počas týždenného výcviku spolu s ruskými silami.

Ukrajinská tajná služba zverejnila videozáznam dvoch zajatých mužov, obaja mali obväzy na poranených miestach

"Bezprostredne po zajatí bola cudzincom poskytnutá všetka potrebná lekárska starostlivosť," uviedla SBU. "Sú držaní v primeraných podmienkach, ktoré spĺňajú požiadavky medzinárodného práva," dodala.

Podľa juhokórejských odhadov vyslala Severná Kórea približne 11-tisíc vojakov na podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine. Nasadení sú najmä na fronte v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť od augusta minulého roka kontroluje Ukrajina. (TASR)