Ukrajina Rusko Online: Rusi sústredia tlak najmä pri Pokrovsku a Kucharove. Ukrajincov sa snažia vytlačiť z Kurskej oblasti

Zelenskyj hovoril so svojím americkým náprotivkom Bidenom a poďakoval sa mu za neochvejnú podporu Ukrajiny.

Prezident Biden končí vo funkcii o necelé dva týždne.

"Hovoril som s Bidenom a vyjadril som sústrasť v súvislosti s ničivými lesnými požiarmi v Kalifornii a tragickými stratami na životoch," napísal Zelenskyj vo svojom príspevku na sieti X.

"Poďakoval som mu tiež za neochvejnú podporu nezávislosti Ukrajiny a za dôležitú úlohu, ktorú Spojené štáty zohrávajú pri zjednocovaní medzinárodného spoločenstva," dodal.

Biden koncom minulého roka oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 2,5 miliardy dolárov.

USA sú najväčším finančným a vojenským podporovateľom Ukrajiny v jej vojne proti Rusku. Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote viac ako 62 miliárd dolárov. (TASR)

Poľsko nezvláda obranu pred ruským vplyvom, tvrdí vládny výbor pre dezinformácie.

Rusko sa snaží dosiahnuť informačnú nadvládu prostredníctvom ovplyvňovania spoločenských procesov, diskusií i informačných systémov.

Vyplýva to zo záverov vyšetrovacej správy poľského vládneho výboru, ktorý skúmal vplyv Ruska na vnútornú bezpečnosť Poľska. Varšava podľa výboru nezvláda obranu pred týmito aktivitami Moskvy.

Správu, ktorú zverejnili v piatok, pripravil tím výboru zaoberajúci sa dezinformáciami. Autori skúmali predovšetkým obdobie po vypuknutí pandémie v Poľsku v roku 2020, nakoľko v tomto období došlo podľa nich k zintenzívneniu dezinformačných aktivít.

V záveroch sa uvádza, že Rusko vo svojej snahe získať informačnú prevahu v medzinárodných vzťahoch využíva rôzne metódy vrátane diplomacie, propagandy a dezinformácií. Okrem toho vykonáva aj psychologické kampane, infiltruje sa do počítačových sietí a databáz a využíva útoky hackerských skupín, akou je Ghostwriter, ktorá je známa tiež pod označením UNC1151.

Cieľom tohto úsilia Moskvy je podľa správy poľského výboru destabilizovať politickú situáciu v krajinách strednej Európy. Podľa niektorých odhadov Rusko minie ročne až štyri miliardy dolárov na dezinformácie a propagandu, uviedli autori.

Jedným z kľúčových zistení je, že opatrenia Varšavy na boj proti takýmto druhom hrozieb Ruska i Bieloruska sú v posledných rokoch "nedostatočné, dočasné, nedôsledné a často len povrchné".

Výbor okrem iného poukazuje na chýbajúci dlhodobý, koordinovaný a systematický prístup - či už zo strany poľského ministerstva zahraničných vecí, alebo vládou menovaného zástupcu, ktorý sa obmedzil iba na všeobecné odporúčania.

"Najvýznamnejším činom, ktorý aktívne podkopal obranu Poľska a NATO v kognitívnej vojne, bola demontáž - dokonca prostredníctvom fyzického zásahu - expertného centra kontrarozviedky NATO, ktoré sa budovalo vo Varšave," podotkol výbor. Toto centrum malo podľa PAP čeliť informačnej vojne Ruska.

Správa ďalej odporúča orgánom verejnej moci, aby spolupracovali s médiami, a to najmä počas kríz, v snahe zabrániť vzniku informačného vákua, respektíve situácie, keď chýbajú dôležité informácie, čo môže vyvolať pochybnosti obyvateľstva.

Úrady by taktiež mali médiám umožniť prístup k priamym svedkom udalostí a necenzurovaným obrazovým materiálom. Výbor navrhol, aby vládne orgány mohli zverejňovať aj správy o dezinformáciách.

"Predovšetkým je potrebná stratégia boja proti dezinformáciám, ktorá by zahŕňala príspevky odbornej, novinárskej a mimovládnej komunity. To si vyžaduje zvýšenie verejných zdrojov určených na tento cieľ," zdôraznili autori. (TASR)

Nórsko chce byť pripravené na možnú vojnu, opäť bude stavať bunkre. Oznámila to ministerka spravodlivosti.

Výstavba protileteckých krytov pre nové budovy, ktorá bola zrušená po skončení studenej vojny.

"V budúcnosti sa musíme pripraviť na zvládanie kríz a vojen," povedala Mehlová pri prezentácii tzv. bielej knihy obsahujúcej približne 100 opatrení zameraných na zvýšenie pripravenosti v prípade vojny. Na prezentácii bol prítomný aj premiér Jonas Gahr Störe.

Podľa údajov vlády má Nórsko v súčasnosti protiletecké kryty pre približne 45 percent svojich obyvateľov v porovnaní s 90 percentami vo Fínsku, 80 percentami v Dánsku a 70 percentami vo Švédsku.

Nórska vláda chce tiež posilniť kontrolu vlastníctva pôdy. Nórske médiá v posledných rokoch odhalili, že cudzinci, najmä občania Ruska, skupujú pozemky v blízkosti citlivých miest, ako sú vojenské základne.

Okrem hrozby vojny je súbor opatrení zameraný aj pripravenosť na sabotáže, hybridnú vojnu, kybernetické útoky, pandémie a extrémne poveternostné udalosti.

Premiér Störe poznamenal, že hoci súčasná geopolitická situácia je "napätejšia", Nórsko nie je vystavené nijakej bezprostrednej vojenskej hrozbe. Keďže jeho stredoľavicová vláda má v parlamente menšinu, na prijatie spomínaných opatrení bude potrebná podpora opozičných strán. (TASR)

Vláda končiaceho amerického prezidenta Bidena uvalila sankcie na ruský energetický sektor.

Ten podľa Washingtonu poskytuje Moskve najväčší zdroj financovania agresie proti Ukrajine.

Postihy sa vzťahujú na veľké ruské ropné spoločnosti, ako aj na takzvanú tieňovú flotilu tankerov prepravujúcich ruskú ropu.

Nové sankcie zasiahnu tiež desiatky obchodníkov, poskytovateľov služieb či poisťovacích spoločností, ktoré pomáhajú Rusku k príjmom z predaja energetických produktov. Týkajú sa aj faktorov energetického sektora.

Prísnejším sankciám na vývoz ruskej ropy sa doteraz Bidenova administratíva vyhýbala pre obavu z rastu cien, čo by zasiahlo aj západné ekonomiky. Riziko predstavovala aj skutočnosť, že ruskú ropu nakupujú okrem iných Čína a India. (ČTK)

Ukrajina v skorých ranných hodinách zasiahla muničný sklad a sklad dronov v ruskej Rostovskej oblasti.

Do útoku nasadila bezpilotné lietadlá a raketu Neptun, informuje agentúra AFP odvolávajúca sa na zdroj z prostredia Služby bezpečnosti Ukrajiny.

"Terčom dronov SBU a rakety Neptun bol sklad munície a prieskumných bezpilotných lietadiel pri obci Čaltyr v Rostovskej oblasti," uviedol zdroj.

Útok podľa neho vykonala SBU v spolupráci s námorníctvom. Bezpilotné lietadlá najprv zahltili ruské systémy protivzdušnej obrany, čím umožnili rakete zasiahnuť vojenský objekt.

Neptun je pôvodne protilodná podzvuková riadená strela, ktorú začala Ukrajina vyvíjať v roku 2012 a je určená na ničenie lodí s výtlakom do 5000 ton. Neskôr bola upravená tak, aby sa dala použiť na väčšie vzdialenosti.

Ruskí predstavitelia predtým informovali o požiari priemyselného zariadenia pri dedine Čaltyr v Rostovskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou, no neuviedli podrobnosti.

Gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar oznámil, že systémy protivzdušnej obrany zostrelili v noci na piatok neďaleko Čaltyru 16 ukrajinských bezpilotných lietadiel. (TASR)

Ministerstvo zahraničia dôveruje zložkám, že prípad kyberútoku na kataster bude čo najskôr vyšetrený. 

Ako rezort diplomacie ďalej zdôraznil v reakcii na výzvu koaličnej SNS aby si ministerstvo predvolalo ukrajinského veľvyslanca, do uzavretia vyšetrovania nebude podnikať žiadne predčasné diplomatické kroky.

„V prípade potreby, až na základe vyšetrení, je náš rezort pripravený poskytnúť súčinnosť, ak si to situácia vyžiada," uviedlo ministerstvo zahraničia.

Ukrajina sa nezúčastní na pracovnej skupiny o tranzite plynu, ktorú majú zriadiť Slovenská republika a Európska únia.

"Pracovná skupina na vysokej úrovni bude na technickej úrovni, očakávame, že začne pracovať čo najskôr v najbližších týždňoch," uviedla na brífingu v Bruseli zástupkyňa Komisie Anna-Kaisa Itkonenová. (TASR)

V Baltskom mori pri Nemecku pláva tanker s ropou, ktorý teraz nie je možné ovládať. Na palube má 99-tisíc ton ropy.

Agentúra DPA uviedla, že tanker Eventin je zrejme súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily.

Z lode dlhej 274 metrov a širokej 48 metrov podľa nemeckých úradov ropa zatiaľ neuniká, životnému prostrediu tak nebezpečenstvo nehrozí. Posádka lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou je v poriadku a jej evakuácia nie je potrebná. Tanker by mal byť teraz odtiahnutý do prístavu. Prečo ho nie je možné ovládať, zatiaľ nie je jasné.

Tanker Eventin bol podľa agentúry DPA postavený v roku 2006 a je na zozname lodí takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorý zostavila ekologická organizácia Greenpeace.

Ide o starnúce tankery, ktoré Moskva využíva neoficiálne, aby obišla západné sankcie na vývoz svojej ropy. Podľa sledovacieho portálu Vesselfinder vyšiel Eventin z ruského baltského prístavu Usť-Luga a smeroval do egyptského Port Saidu. (ČTK)

Počas cesty do Moskvy by chcela delegácia otvoriť tému dodávok plynu na Slovensko aj tému vojny na Ukrajine.

Vyhlásil to podpredseda Tibor Gašpar (Smer). Ako uviedol, zaujíma ho postoj Ruska k možnostiam ukončenia vojny. Dodal, že ak by bola cesta do ukrajinského Kyjeva naplánovaná v inom termíne, zúčastnil by sa na nej. Termíny oboch ciest sa podľa neho prekrývajú.

"Ja budem rád, ak nájdu lídri svetových mocností, ako sú Spojené štáty americké, vrátane pána prezidenta Putina, nejaké riešenie, ktoré bude v prospech všetkých. Ja som za mier, som za to, aby sa skončilo to zabíjanie čím skôr, ale tým, že budeme naďalej pomáhať zbrojiť a dodávať zbrane, sa ten konflikt neukončí," uviedol.

Počas zahraničnej pracovnej cesty by chcela podľa Gašpara slovenská delegácia otvoriť aj otázku dodávok ruského zemného plynu na Slovensko. Okrem predstaviteľov Dumy by sa mali poslanci parlamentu stretnúť aj s niektorými ministrami, napríklad s ministrom priemyslu. Od spoločnosti Gazprom by chceli vedieť, či dokáže plyn dodať napriek zastaveniu tranzitu komodity cez Ukrajinu.

Koncom týždňa by sa mali podpredsedovia parlamentu Andrej Danko (SNS), Tibor Gašpar a poslanci Marián Kéry (Smer), Richard Glück (Smer), Ján Mažgút (Smer) a Adam Lučanský (SNS) zúčastniť na zahraničnej pracovnej ceste do Moskvy. (TASR)

Ukrajina považuje budovanie blízkych vzťahov s vládou novozvoleného amerického prezidenta Trumpa za kľúčové.

Kyjev uviedol, že po Trumpovej inaugurácii 20. januára očakáva prípadné stretnutie medzi ním a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. 

"Čakáme na stretnutie našich prezidentov, pretože spolupráca s Amerikou pre nás je veľmi dôležitá... pripravujeme sa na kontakty na najvyššej úrovni hneď po jeho inaugurácii," oznámil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychij.

Novozvolený americký prezident vymenoval generálporučíka vo výslužbe Keitha Kellogga za svojho vyslanca pre záležitosti týkajúce sa konfliktu na Ukrajine. Reuters začiatkom týždňa informoval, že Kellogg svoju cestu do Kyjeva a ďalších európskych miest preložil až na obdobie po Trumpovej inaugurácii. (TASR)

Skupina poslancov zo strany Hlas a hnutia PS odcestuje na rokovanie do ukrajinského Kyjeva.

To sa má venovať integrácie Ukrajiny do medzinárodných štruktúr. Diskutovať na ňom budú aj o tom, ako vie byť SR partnerom Ukrajiny v prístupových rokovaniach. Avizoval to šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas).

"Prístupové rokovanie sú otvorené. Pre nás je kľúčové, aby Ukrajina nielen v súčasnosti, ale aj do budúcna, lebo raz sa vojna skončí, bola stabilný partner, hlavne z bezpečnostného hľadiska. Máme spoločnú hranicu a neviem si predstaviť, že Ukrajina by mala vnútorné konflikty alebo rozpory, pretože tie by sa automaticky priniesli aj na Slovensko," povedal.

Ferenčák chce okrem toho otvoriť aj otázku energetickej bezpečnosti a obnovy Ukrajiny po skončení vojenského konfliktu. Súčasťou delegácie má byť okrem Ferenčáka aj podpredsedníčka výboru Beata Jurík (PS) a poslanci Národnej rady Radomír Šalitroš a Samueľ Migaľ (obaja Has). (TASR)

Taliansky prezident Mattarella na stretnutí s ukrajinským náprotivkom Zelenským potvrdil odhodlanie pomáhať Kyjevu.

Podľa jeho slov ide o otázku bezpečnosti celej Európy a dodržiavania pravidiel medzinárodného spoločenstva.

Podľa Zelenského išlo o "veľmi pozitívne stretnutie". Mattarellu tiež pozval na Ukrajinu a pripomenul, že taliansky prezident navštívil krajinu naposledy pred 25 rokmi. Takáto návšteva by bola podľa neho vhodná najmä pred blížiacou sa konferenciou o obnove Ukrajiny, ktorú má Rím hostiť 10. – 11. júla.

Eurokomisár pre energetiku Jörgensen hodnotí pozitívne rozhovor so slovenským premiérom Ficom.

Tvrdí, že mali „dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu“.

Avizoval pritom ďalší dialóg. „O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni medzi Slovenskom a Európskou komisiou,“ uviedol Jörgensen vo vyhlásení na webe Európskej komisie.

„V tejto súvislosti sme sa dohodli, že zriadime pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude sledovať a identifikovať možnosti na základe spoločného hodnotenia situácie a zistiť, ako môže Európska únia pomôcť,“ skonštatoval Jörgensen. (SITA)

SNS v súvislosti s útokom na kataster vyzvala ministra Blanára, aby si predvolal ukrajinského veľvyslanca.

"Slovenská národná strana považuje za dôležité, aby minister Blanár požiadal o oficiálne stanovisko predstaviteľov Ukrajiny, vrátane prezidenta Zelenského, aby vyvrátil akékoľvek podozrenie, respektíve aby poskytli súčinnosť pri dohľadaní možných páchateľov tohto kybernetického útoku," uviedla Škopcová.

SNS považuje za dôležité, aby v prípade potvrdenia informácií ukrajinská strana pomohla k zisteniu pravdy tak, aby neboli narušené bilaterálne vzťahy do budúcna. "V prípade, že ukrajinská strana nemá čo skrývať, poskytne našim orgánom bezodkladne súčinnosť pri hľadaní skutočných páchateľov," dodala SNS. (TASR)

Ukrajinská polícia podnikla stovky zásahov s cieľom uzavrieť trasy, ktorými unikajú muži v mobilizačnom veku.

Kyjev už celé mesiace vedie rozsiahlu mobilizačnú kampaň na posilnenie svojej armády, ktorá sa takmer tri roky snaží odraziť ruské útoky.

Nábor však vyvolal u Ukrajincov obavy, a tak tisíce mužov nelegálne utiekli z krajiny do Európy, píše AFP. V niektorých prípadoch pri úteku zvolili nebezpečné pašerácke trasy vedúce cez hory či rieky.

"Príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby a policajní vyšetrovatelia uskutočnili vyše 600 súbežných prehliadok," uviedla polícia vo vyhlásení.

Ide len o prvú fázu špeciálnej operácie na zablokovania trás nelegálneho odchodu mužov v mobilizačnom veku do zahraničia. Operácia sa zameriava predovšetkým na osoby, ktoré pomáhajú mužom nezákonne prekročiť ukrajinské hranice.

Podľa polície pomohli "zločinci" stovkám ľudí utiecť z Ukrajiny. "Podrobnosti o operácii sa zverejnia po ukončení všetkých vyšetrovacích úkonov," doplnila vo vyhlásení. (TASR)

Ukrajina dostala prvú tranžu vo výške tri miliardy eur z pôžičky od Európskej únie.

Tá je súčasťou úveru, na ktorom sa dohodli členovia skupiny G7 a ktorý je krytý výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív, uviedli predstavitelia Ukrajiny a EÚ. 

Lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta sa v októbri dohodli na úvere pre Ukrajinu v celkovej hodnote okolo 50 miliárd USD (48,52 miliardy eur), ktorý jej poskytnú prostredníctvom viacerých kanálov.

"Dnes doručujeme Ukrajine tri miliardy eur, čo je prvá splátka z úniovej časti úveru od skupiny G7. Dávame Ukrajine finančnú silu, aby mohla pokračovať v boji za svoju slobodu a zvíťaziť," uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal potvrdil prevod finančných prostriedkov vo vyhlásení na Telegrame.

Ak sa nenájde alternatíva dovozu plynu, budúci rok bude mať Slovensko problém, uviedolprezident Peter Pellegrini.

Situácia pri plyne pre tento rok je podľa neho z hľadiska cien a kapacít pre domácnosti a podniky zastabilizovaná. "Treba si však priznať aj to, že momentálne vzhľadom na odstavenie tranzitu plynu na Slovensko z iných zdrojov priteká podstatne menej plynu, ako reálne každý deň minieme. Reálne čerpáme zo zásobníkov, ktoré, chvalabohu, vďaka SPP boli naplnené na maximálnu úroveň," priblížil.

"Pokiaľ sa však nenájde alternatívny spôsob dovozu zvyšnej kapacity, o ktorú sme prišli, tak Slovensko bude mať budúci rok veľmi vážny problém. Aj dovoz LNG (skvapalnený zemný plyn) z iných krajín totiž naráža na kapacitné problémy terminálov, či už na severe, alebo na juhu Európy, ktoré nie sú schopné dnes nahradiť kompletný výpadok plynu," podčiarkla hlava štátu.

"Musím preto vyjadriť ľútosť nad tým, že sa nepodarilo nájsť dohodu a že Ukrajina odstavila plyn a Slovensko tak vystavila vážnemu problému v nasledujúcich mesiacoch," dodal Pellegrini. (TASR)

Kremeľ vyhlásil, že ruský prezident je otvorený rozhovorom s novozvoleným americkým prezidentom Trumpom.

Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako Trump informoval o prípravách stretnutia oboch predstaviteľov.

"Prezident opakovane uviedol, že je otvorený styku s medzinárodnými lídrami vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň uvítal Trumpovu "pripravenosť riešiť problémy prostredníctvom dialógu".

Peskov podľa agentúry TASS však doplnil, že takéto stretnutie sa pravdepodobne môže naplánovať až po Trumpovej inaugurácii 20. januára. (TASR)

Premiér na parlamentnom výbore útočí na ukrajinského prezidenta Zelenského. „Chodí po Európe a žobre," hovorí Fico.

„Ak nás Ukrajina oklame, ako nás oklamala v roku 2008, a bude nás poškodzovať, ako prvé zastavíme akúkoľvek humanitárnu pomoc,“ vyhlásil Fico. O Rusku zas hovorí, že je spoľahlivý partner a na rozdiel od Ukrajiny "nás nikdy neoklamalo".

Zopakoval možnosť o zastavenia dodávok elektrickej energie na Ukrajinu v prípadne havarijných situácií. "V tomto ma nebudú obmedzovať ani koaliční partneri," povedal.

Fico sa opäť vyhrážal aj zastavením finančnej pomoci Ukrajine pri rozhodovaní na úrovni premiérov. „Som pripravený vetovať rozhodnutie poslať 50 miliárd eur na Ukrajinu." (SME)

Rusko obvinilo Ukrajinu z raketového útoku na supermarket v okupovanom meste Doneck na východe Ukrajiny.

Pri útoku údajne zahynuli najmenej dvaja civilisti a ďalší dvaja sa zranili.

Štátna tlačová agentúra RIA citovala ruských vyšetrovateľov, podľa ktorých Kyjev na útok zrejme použil raketomet M142 HIMARS dodaný Spojenými štátmi.

Ukrajina sa k incidentu doposiaľ nevyjadrila a agentúra Reuters nemohla správu bezprostredne potvrdiť.

Na neoverených fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidno zhorené auto pred rozbitou dvojposchodovou budovou obklopenou troskami. Vodič auta v blízkosti supermarketu Moloko tiež zverejnil zábery zo svojej palubnej kamery, na ktorej je údajne vidieť okamih zásahu a následný veľký výbuch a plamene.

Agentúre Reuters sa podarilo potvrdiť polohu z týchto záberov. Zhodovali sa so satelitnými snímkami a dátum overila na základe časovej pečiatky na záberoch.

Ruská agentúra TASS uviedla, že útok poškodil aj ďalšie budovy a asi 15 áut.

Gubernátor Doneckej oblasti Denis Pušilin obvinil Ukrajinu z ranného útoku na platforme Telegram. Dodal, že ukrajinské ozbrojené zložky zasiahli aj obytný dom v meste Svitlodarsk a zabili tak jednu ženu a ďalšie štyri osoby zranili. (TASR)

Za ťažkosťami smutne preslávenej ukrajinskej 155. mechanizovanej brigády je aj boj proti príliš centralizovanému veleniu. (ČTK)

Srbsko vypovedalo niektoré zmluvy na ruské zbrane, ktoré zabezpečovali dodávky pre jeho armádu od čias Sovietskeho zväzu. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz zablokoval ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu pred parlamentnými voľbami, píše Der Spiegel.

Pomoc Ukrajine chceli ešte pred februárovými parlamentnými voľbami poslať minister obrany Boris Pistorius a ministerka zahraničia Annalena Baerbocková. Podľa nemeckého magazínu mal mať balík hodnotu zhruba troch miliárd eur.

Pistorius, ktorý je rovnako ako Scholz členom sociálnej demokracie (SPD), a Baerbocková zo strany Zelených začali na novom balíku vojenskej pomoci Ukrajine pracovať už v závere minulého roka.

V novembri sa v Nemecku rozpadla koaličná vláda SPD, zelených a slobodných demokratov (FDP), predčasné voľby prezident Frank-Walter Steinmeier vypísal na 23. februára.

Podľa plánov ministerstva obrany by mala Ukrajina dostať ešte tri dodatočné systémy protivzdušnej obrany Iris-T s muníciou, ďalšie strely pre protiraketové systémy Patriot, desať kolesových húfnic a ďalšiu delostreleckú muníciu.

Podľa magazínu Der Spiegel považujú Pistorius a Baerbocková balík za dôležitý signál, že Nemecko ďalej stojí na strane Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, a to napriek politickému vývoju v Nemecku.

V žiadosti o financovanie balíka, ktorý by musel schváliť rozpočtový výbor Spolkového snemu, ministerstva obrany a zahraničia, píšu, že dodatočné dodávky sú potrebné vzhľadom na výrazné zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine a stratu dôležitých obranných postov Kyjeva na východe krajiny.

Navyše nie je jasné, ako bude vyzerať po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu podpora USA, ktoré sú najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Nemecko je na druhom mieste.

Podľa Spiegelu ale po Novom roku úrad nemeckého kancelára dal obom ministerstvám neformálne najavo, že Scholz nový balík pred voľbami nepodporí. Zdôvodnil to tým, že nechce budúcu vládu postaviť pred hotovú vec.

Navyše kancelár údajne nevidí dôvod na dodatočnú pomoc, Ukrajina podľa neho má teraz k dispozícii z Nemecka dostatok prostriedkov, aby sa mohla účinne brániť.

Predbežný rozpočet na rok 2025 počíta so štyrmi miliardami eur na vojenskú pomoc. Navyše môže Kyjev počítať s balíkom pôžičiek vo výške 50 miliárd dolárov, na ktorom sa vlani dohodla skupina popredných ekonomík G7 a ktorý je financovaný z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

Magazín Der Spiegel ale uvádza s odvolaním sa na zdroje v SPD aj ďalší dôvod, prečo zrejme Scholz nový balík pomoci blokuje: nechce si proti sebe pred februárovými voľbami poštvať voličov, ktorí s pomocou Kyjevu nesúhlasia. Tých je pritom podľa posledných prieskumov v Nemecku čoraz viac.

Zástupcovia ministerstiev zahraničia a obrany sa teraz údajne snažia nájsť podporu pre balík pri opozičnej konzervatívnej únii CDU / CSU, ktorá by podľa prieskumov verejnej mienky mohla vyhrať voľby a viesť budúcu nemeckú vládu. (ČTK)

Minister Takáč a minister Šutaj Eštok naznačili, že za kyberútokom na kataster môže byť Ukrajina.

Po rokovaní bezpečnostnej rady minister pôdohospodárstva Takáč povedal, že podobným útokom čelia v poslednej dobe aj úrady v Rusku.

Indície podľa Takáča naznačujú, že hackeri útočili z Ukrajiny. Minister podrobnosti neuviedol.

Podozrenia smerujúce k Ukrajine zopakoval na tlačovke aj minister vnútra Šutaj Eštok. (SME)

Aj Ukrajinci jasne vidia, že Fico ohrozuje Slovensko, hovorí organizátorka dnešných protestov Viera Dubačová. (SME)

Japonsko schválilo ďalšie sankcie proti Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Začnú platiť 23. januára.

Krajina tak zmrazí aktíva celkovo 33 organizáciám a 12 osobám, zakáže export tovaru 53 organizácií z viacerých krajín vrátane Ruska a Číny a obmedzí položky, ktoré sa do Ruska budú vyvážať.

Tieto kroky "majú prispieť k medzinárodnému úsiliu o mier", uviedol na tlačovej konferencii hlavný tajomník japonskej vlády Jošimasa Hajaši.

Medzi jednotlivcov, ktorých sa sankcie týkajú, patrí podľa The Japan Times aj jeden severokórejský občan. K sankcionovaným organizáciám pridalo Tokio údajne aj tri banky z Ruska, jednu zo Severnej Kórey a jednu z Gruzínska, píše AP.

Japonská vláda tiež schválila zoznam 335 položiek, ktoré sa do Ruska nebudú môcť vyvážať. Japonské ministerstvo obchodu a priemyslu uviedlo, že tento zoznam zahŕňa motory a iné súčasti vozidiel, bicykle s pomocným motorom, komunikačné a akustické zariadenia, mechanické nástroje a ventily.

Podľa Hajašiho je cieľom predísť posilneniu ruskej priemyselnej a vojenskej základne.

Dodatočné sankcie a obmedzenia vývozu zo strany Japonska sú v súlade so snahou skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) zabrániť Rusku obchádzať sankcie s pomocou tretích krajín.

"Japonsko bude naďalej spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom vrátane svojich partnerov z G7," povedal Hajaši. (TASR)

Rusi intenzívne útočia najmä pri Pokrovsku a Kucharove. Ukrajincov sa tiež snažia vytlačiť z Kurskej oblasti.

Za predošlý deň prišlo podľa ukrajinskej armády k 144 bojovým stretom s nepriateľom.

Z toho na kucharovskom fronte sa odohralo 23 bojových stretov. Na pokrovskom fronte ruské jednotky počas dňa uskutočnili 37 útokov.

V Kurskej oblasti odrazili ukrajinskí obrancovia 25 ruských útokov.

Francúzsky prezident Macron rokoval s britským premiérom Starmerom o vojne na Ukrajine a o konfliktoch na Blízkom východe.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, Macron a Starmer opätovne potvrdili svoj záväzok podporovať Ruskom napadnutú krajinu tak dlho, ako to bude potrebné, vyplynulo z vyjadrenia Elyzejského paláca.

Podľa agentúry AFP zdôraznili dôležitosť pokračovania dodávok vojenského vybavenia na obranu Ukrajiny a zaručenie finančnej podpory Kyjevu po roku 2025.

V prípade Blízkeho východu sa Macron a Starmer podľa vyhlásenia Downing Street "zhodli na dôležitosti stability a bezpečnosti v regióne a tiež na nutnosti vyhnúť sa eskalácii situácie v oblasti".

Okrem toho dvojica štátnikov vo vidieckom sídle britského premiéra Chequers prerokovala bilaterálne vzťahy vrátane chystaného summitu medzi Britániou a Francúzskom, ktorého cieľom bude prehĺbenie spolupráce krajín v oblasti obrany, energetiky, umelej inteligencie a migrácie.

Rusi prišli na bojisku o ďalších 1 830 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratili už takmer 805-tisíc vojakov.

Okupanti prišli za posledný deň aj o desať tankov, 32 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 24 delostreleckých systémov a 86 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 741 tankov, 20 253 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 33 473 vozidiel a autocisterien, 21 789 delostreleckých systémov, 1 260 odpaľovacích raketových systémov, 1 041 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 21 884 dronov, 3 017 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 689 kusov špeciálnej techniky.

Zvolený americký prezident Trump potvrdil, že už dohadujú stretnutie s ruským prezidentom Putinom. (TASR)

Talianska premiérka Meloniová sa v Ríme stretla s prezidentom Zelenským, prisľúbila pokračovanie podpory Ukrajine.

Na stretnutí "premiérka Meloniová vyjadrila solidaritu s obeťami nedávnych ruských bombových útokov a opätovne potvrdila všestrannú podporu, ktorú Taliansko (Ukrajine) zaručuje a bude zaručovať," uvádza sa vo vyhlásení Meloniovej kancelárie.

Podľa vyhlásenia bude talianska podpora pokračovať, "aby Kyjev získal čo najlepšiu pozíciu pre dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru."

"Som nesmierne vďačný Taliansku a talianskemu ľudu za ich neochvejnú podporu," napísal Zelenskyj po stretnutí na sociálnej sieti X.

"Spoločne sa môžeme priblížiť k spravodlivému mieru a posilniť naše spoločné pozície." Ukrajinský prezident návštevu Talianska zavŕši v piatok ráno stretnutím s prezidentom Sergiom Mattarellom.

DPA pripomína, že Meloniová od svojho nástupu do funkcie koncom roka 2022 Ukrajinu rozhodne podporuje.

Zo všetkých vedúcich predstaviteľov EÚ je však podľa nemeckej agentúry zároveň považovaná za osobu s najužšími väzbami na okruh novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Ten v predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že obmedzí vojenskú pomoc pre Ukrajinu a vojnu rýchlo ukončí.

Meloniová na margo Trumpa v minulosti uviedla, že Spojené štáty pod jeho vedením Ukrajinu neopustia. "Trump má schopnosť vyvažovať diplomaciu a odstrašovanie. Predpokladám, že to tak bude aj v tomto prípade," vyhlásila.

Úrad vlády tvrdí, že premiérova cesta za Putinom bola súkromná a neoficiálna. Informuje o tom Denník N.

Denník na to upozornil čitateľ, ktorý dostal takúto odpoveď od Úradu vlády na základe infožiadosti. Úrad mu odpovedal, že premiér Robert Fico cestoval do Ruska súkromne a jeho cesta nebola hradená z verejných peňazí. (Denník N)