BELEHRAD. Srbsko vypovedalo niektoré zmluvy na ruské zbrane, ktoré zabezpečovali dodávky pre jeho armádu od čias Sovietskeho zväzu.
Kandidátska krajina Európskej únie, dlhodobo spojenec Moskvy, sa v súčasnosti snaží viac približovať k 27-člennému bloku a v najbližších týždňoch očakáva otvorenie ďalších prístupových kapitol.
Dôvodom rozhodnutia zrušiť zmluvy s Ruskom sú západné sankcie proti Moskve, spresnil náčelník srbského generálneho štábu Milan Mojsilovič. Belehrad sa podľa neho snažil nájsť riešenie diplomatickou cestou, ale niektoré kontrakty zrušil a iné odložil v nádeji, že sa medzinárodné vzťahy znormalizujú.
Podľa Mojsiloviča môže srbská armáda stále nakupovať náhradné diely na sovietsku a ruskú techniku, pretože sa vyrábajú pod licenciou v mnohých krajinách sveta. Nie je však už možné kupovať nové vybavenie z Ruska.
Bude potrebná rekvalifikácia pilotov
V auguste minulého roka sa krajina rozhodla upustiť od nákupu novej série ruských stíhačiek, o ktorom sa diskutovalo od roku 2021. Namiesto nich Belehrad kúpil 12 francúzskych stíhačiek Rafale za 2,7 miliardy eur, ktoré majú nahradiť starnúcu flotilu ruských MiG-29.
Ako priznal Mojsilovič, tento obchod znamenal začiatok radikálnej reštrukturalizácie srbských vzdušných síl, keďže bude potrebná rekvalifikácia pilotov, reorganizácia vojenskej infraštruktúry a ďalšie "komplexné prípravy".
Zakladateľ a riaditeľ Medzinárodného bezpečnostného inštitútu v Belehrade Orhan Dragaš pre Euractiv uviedol, že západné sankcie znemožnili sankcionovaným úradníkom cestovať do Srbska.
To je totiž obklopené členmi NATO, ktorí odmietajú povoliť prelet diplomatických lietadiel cez svoj vzdušný priestor, nehovoriac o preprave vojenského materiálu. Podľa Dragaša však ide o "strategicky významný posun pre Srbsko, ktorý nie je dočasný".
Vojenské nákupy sa podľa jeho slov plánujú dlhodobo a po prerušení takýchto väzieb sa takmer nikdy neobnovujú, čo znamená, že Moskva stratila jednu z hlavných pák svojho vplyvu na západnom Balkáne.
Očakávajú otvorenie ďalších rokovaní
Srbský minister zahraničných vecí Marko Djurič tiež vo štvrtok poznamenal, že v januári alebo februári očakáva otvorenie 3. bloku rokovaní Srbska s EÚ.
Doplnil, že jedným z najväčších úspechov v roku 2024 bol pre krajinu práve pokrok na ceste do eurobloku.
Zdôraznil, že išlo o kľúčovú prioritu srbskej diplomacie, pretože ide o národný záujem. Krajina bude podľa neho pokračovať v nezávislej a konzistentnej zahraničnej politike.
Srbsko požiadalo o členstvo v EÚ v decembri 2009 a štatút kandidátskej krajiny mu udelili v marci 2012. Prístupové rokovania sa začali v januári 2014. Doteraz sa otvorilo 22 z 35 prístupových kapitol, pričom boli predbežne uzavreté dve z nich.
V poslednom období sa však proces výrazne spomalil, najmä pre blízke vzťahy Belehradu s Ruskom a neúspešné snahy o normalizáciu vzťahov s Kosovom.
