Rusi napriek vysokým stratám pokračujú v dobývaní obcí pri strategickom Pokrovsku (SME Minúta)

Rusko zhodilo bomby na obytnú budovu v Sumskej oblasti, zranenia utrpelo najmenej desať ľudí vrátane detí.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

Сумщина. Рятувальники завершили аварійно-рятувальні на місці авіаудару с. Савеса.
Людей під завалами не виявлено.

Зруйновано 15 квартир, також зруйновано 1 приватний житловий будинок.

Травмовано 10 людей, з них 2 дітей.

https://t.co/Ypok8geYDM https://t.co/d1sMWuydcX

4.1.2025 o 22:10 · archivované: 4.1.2025 o 22:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské sily použili na útok dve kĺzavé bomby, ktoré zhodili priamo na budovu a zničili jeden z jej blokov. Útok zničil 15 bytov a poškodil 700 okien.

Ruské a severokórejské jednotky utrpeli v uplynulých dňoch v ruskej Kurskej oblasti ťažké straty, tvrdí ukrajinský prezident.

"Dnes a včera (v piatok) v bojoch len pri jednej dedine v Kurskej oblasti, Machnovci, stratila ruská armáda prápor severokórejskej pechoty a ruských výsadkárov," povedal Zelenskyj s odvolaním sa na správu ukrajinskej armády. "To je veľmi veľa," dodal.

Agentúra Reuters uviedla, že Zelenskyj nezverejnil konkrétnu bilanciu a že veľkosť práporu sa v rôznych prípadoch líši, aj tak ho ale tvorí niekoľko stoviek vojakov.

Ukrajina vlani v auguste podnikla úspešný výpad na ruské územie a v Kurskej oblasti obsadila niekoľko stoviek kilometrov štvorcových. Rusi sa teraz snažia Ukrajincov vytlačiť aj s pomocou severokórejských vojakov.

Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj informoval Zelenského, že po celej frontovej línii pokračujú ťažké boje a že tie najintenzívnejšie sa vedú pri meste Pokrovsk.

O tento dôležitý logistický uzol v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa bojuje už mesiace.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

We are already preparing for the “Ramstein” meeting – it is scheduled for the next week. Dozens of partner countries will participate, including those who can help boost our capabilities not only to defend against missiles but also against guided bombs and Russian aviation.

We… https://t.co/Tg4Uq85XqO https://t.co/PHa3QTZvMa

Length: (00:00)

4.1.2025 o 19:58 · archivované: 4.1.2025 o 21:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská armáda v minulom roku stratila kontrolu nad územím s rozlohou vyše 3 600 štvorcových kilometrov.

Najhoršia situácia z tohto hľadiska bola v novembri, keď Kyjev denne v priemere strácal viac ako 20 štvorcových kilometrov. Informuje o tom ukrajinský portál Militarnyj.

Vlaňajšia situácia sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršila, keďže v roku 2023 Ukrajinci celkovo stratili zhruba 540 štvorcových kilometrov a oslobodili 430 štvorcových kilometrov.

Najväčšie územné straty pre Kyjev v roku 2024 nastali v Doneckej a Charkovskej oblasti. (SITA, Ukrajinská pravda)

USA začali dodávať Ukrajine zbrane už pred začiatkom ruskej invázie, tvrdí minister zahraničia Blinken.

Spojené štáty predpovedali, že ku konfliktu dôjde a "potichu" dodali Ukrajine množstvo zbraní, aby bola schopná brániť sa proti ruskej invázii.

V rozhovore pre denník New York Times to uviedol odchádzajúci americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Keďže sme to (inváziu Ruska na Ukrajinu) predvídali, podarilo sa nám zabezpečiť, aby sme boli pripravení nielen my, spojenci a partneri, ale aj Ukrajina," uviedol Blinken.

"V septembri a následne v decembri (2021) sme v tichosti dodali Ukrajine množstvo zbraní, aby sme sa uistili, že má v rukách to, čo potrebuje na svoju obranu," povedal Blinken, pričom vyzdvihol najmä dodávky ručných protilietadlových systémov Stinger a ručných protitankových zbraní Jevelin.

Tieto zbrane podľa Blinkena "pomohli zabrániť Rusku obsadiť Kyjev, prevalcovať krajinu, vymazať ju z mapy" a umožnili "zatlačiť Rusov späť."

Ukrajine sa v prvých týždňoch celoplošnej invázie podarilo odraziť ruský útok na Kyjev. Z okolia hlavného mesta sa následne ruské sily v apríli 2022 stiahli a sústrediť sa začali najmä na ciele na východe a juhu Ukrajiny. V nasledujúcich mesiacoch začalo na Ukrajinu taktiež prúdiť viac vojenskej pomoci zo Západu.

Blinken sa v rozhovore taktiež dotkol hrozby priameho vojenského stretu medzi Západom a Ruskom. "Nastali rôzne momenty, keď sme mali skutočné obavy z krokov, ktoré by mohlo Rusko podniknúť vrátane použitia jadrových zbraní," vyhlásil. "Myslím si však, že počas celého obdobia sme boli schopní postupovať tak, aby sme sa vyhli priamemu konfliktu s Ruskom."

Šéf americkej diplomacie však poznamenal, že Moskva vykonáva rôzne "nekalé aktivity" v Európe a inde vo svete. Spomenul najmä hybridné útoky, kybernetické útoky, sabotáže alebo atentáty. "Pokiaľ však ide o priamy konflikt, nemyslím si, že sme boli blízko," uviedol. (TASR)

Dánsko vyšetruje pôvod dronov, ktoré preleteli nad prístavom v Baltskom mori, asi 40 kilometrov južne od Kodane.

Informuje o tom agentúra DPA.

Nezvyčajný úkaz hlásil očitý svedok v prístave v meste Koge. Vyslaná hliadka tam potom spozorovala štyri bezpilotné lietadlá predtým, že vo vysokej rýchlosti zmizli nad morom.

Podľa vyhlásenia polície v súčasnosti nie je jasné odkiaľ drony pochádzali, prečo boli v danej oblasti a ani kto ich vypustil. O incidente však už bola informovaná aj dánska spravodajská služba PET.

Podobne ako Kodaň, aj Koge sa nachádza na východnom pobreží dánskeho ostrova Sjaelland. Mesto leží na pobreží rovnomenného zálivu, ktorý sa otvára do Baltského mora.

Drony neznámeho pôvodu boli za posledné roky opakovane spozorované nad elektrárňami i letiskami na území Škandinávie. Tamojšie úrady podľa DPA nedokázali objasniť, kto tieto drony vypustil. Kvôli spozorovaniu dronov počas jednej septembrovej noci bola dočasne zastavená letecká doprava na štokholmskom letisku Arlanda, čo polícia vyšetruje ako možnú sabotáž.

K najnovšiemu incidentu došlo podľa DPA v čase obáv v severských a pobaltských štátoch z možnej sabotáže zo strany Ruska. V uplynulých mesiacoch v oblasti Baltského mora došlo k poškodeniu niekoľkých podmorských káblov vrátane Estlink 2, ktorý spája Fínsko a Estónsko.

Fínski vyšetrovatelia sa domnievajú, že tanker Eagle S údajne patriaci k tzv. ruskej tieňovej flotile zohral rolu v sabotáži zameranej na poškodenie kábla Estlink 2. Rusko túto tieňovú flotilu podľa DPA využíva na vývoz ruskej ropy v rozpore so sankciami uvalenými naň po invázii na Ukrajinu.

Severoatlantická aliancia koncom minulého roka v reakcii na tieto incidenty oznámila, že v Baltskom mori ako odstrašujúci prostriedok posilní svoju vojenskú prítomnosť. (TASR)

Po výbuchu je vo vážnom stave ruský veliteľ Nagajko, podieľal sa na útoku, ktorý zabil 59 ukrajinských civilistov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské úrady v Sevastopolskej oblasti na anektovanom Kryme vyhlásili regionálny núdzový stav pre únik ropy z tankerov.

Ropa z poškodených tankerov zasiahla pobrežie najväčšieho krymského mesta. Dva ruské tankery sa potopili ešte v decembri počas búrky v Kerčskom prielive východne od polostrova. Informuje o tom agentúra AP.

"Dnes bol v Sevastopole vyhlásený regionálny núdzový stav," napísal na sociálnej sieti Telegram Moskvou dosadený gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev. Ropa sa podľa neho našla na štyroch plážach v oblasti a miestne orgány ju v spolupráci s dobrovoľníkmi rýchlo odstránili. "Dovoľte mi zdôrazniť: v Sevastopole nedochádza k masívnemu znečisteniu pobrežia," napísal Razvožajev.

Pôvodne riečne tankery Volgonefť-212 a Volgonefť-239 sa potopili počas búrky v Kerčskom prielive asi 250 kilometrov od Sevastopolu. Podľa ruského ministerstva dopravy z nich uniklo približne 2400 ton ťažkého vykurovacieho oleja. Ropná škvrna odvtedy zamorila pláže v juhoruskom Krasnodarskom kraji a na priľahlom Kryme, ktorý v roku 2014 nezákonne anektovalo Rusko.

Putin označil únik za "ekologickú katastrofu". V podobnom duchu sa vyjadril aj poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý zároveň medzinárodné spoločenstvo vyzval na uvalenie dodatočných sankcií na ruské tankery.

Ukrajina označila únik ropy za "najväčší v čiernomorskom regióne v 21. storočí" a obvinila Moskvu z používania lodí nevhodných do drsných zimných podmienok. Tankery Volgonefť sa vyrábali v 20. storočí primárne pre kanály a splavné rieky európskeho Ruska, na krátke vzdialenosti na mori len za priaznivých podmienok.

Najväčší ruský komerčný námorný prístav Usť-Luga v Leningradskej oblasti sa v noci stal terčom útoku dronov.

Informuje o tom ruský telegramový kanál Astra.

Zdroje kanálu Astra uviedli, že väčšinu dronov, ktoré útočili na Leningradskú oblasť, zostrelili v blízkosti terminálu ruskej logistickej spoločnosti Novatrans v námornom prístave Usť-Luga.

Gubernátor Leningradskej oblasti predtým povedal, že ruská protivzdušná obrana zostrelila štyri bezpilotné lietadlá. Dodal, že nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám.

Námorný prístav Usť-Luga začal svoju činnosť otvorením uhoľného terminálu v decembri 2001.

Pravicový kandidát na poľského prezidenta Nawrocki by mohol "zničiť Európu" a stať sa spojencom Putina, vyhlásil premiér Tusk.

Poľský premiér Donald Tusk varoval, že prezidentský kandidát Karol Nawrocki, podporovaný bývalou vládnucou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), by mohol v prípade svojho víťazstva vo voľbách "zničiť Európu" a stať sa spojencom Putina.

Tusk sa vo svojom príspevku na platforme X okrem iného odvolával na Nawrockého prítomnosť na piatkovej demonštrácii poľských farmárov v centre Varšavy.

Donald Tusk
@donaldtusk

Kiedy wspólnie z prezydentem Trzaskowskim i marszałkiem Hołownią otwieraliśmy polską prezydencję, K. Nawrocki demonstrował z grupą działaczy pod hasłem Polexit. Pytanie jest proste i śmiertelnie poważne: czy chcecie prezydenta budującego bezpieczną i silną Europę, czy takiego,… https://t.co/1rVjjCoVaW

4.1.2025 o 6:43 · archivované: 4.1.2025 o 12:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Táto protestná akcia bola ukončená pred Národným divadlom, kde sa večer konal slávnostný galavečer pri príležitosti začiatku poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Protest sa konal pod heslom "5 x STOP", keď farmári chceli dať najavo svoj nesúhlas s dovozom z Ukrajiny, s poľnohospodárskou politikou EÚ a jej Európskou zelenou dohodou (European Green deal), s plánovanou dohodou medzi EÚ a spoločenstvom juhoamerických štátov Mercosur.

Protestovali aj proti "likvidácii poľských lesov a poľovníctva" a proti poškodzovaniu poľskej ekonomiky. Farmári počas demonštrácie niesli aj transparenty s nápisom "Polexit" nabádajúcimi na vystúpenie Poľska z EÚ.

Na proteste sa okrem iných zúčastnil aj Nawrocki, ktorý kritizoval neúčasť svojho protikandidáta v prezidentských voľbách - podpredsedu proeurópskej strany Občianska platforma (OP) a primátora Varšavy Rafala Trzaskowského, ktorý sa zúčastnil na spomínanom galavačere.

Nawrocki vyhlásil, že práve demonštrácia farmárov je miestom, kde má byť každý kandidát na úrad prezidenta Poľskej republiky, "ktorý myslí poľsky".

"Tu sú farmári, ktorých znepokojuje to, čo sa teraz deje v Poľsku - zelené šialenstvo a dohoda Green deal na jednej strane a na druhej strane dohoda (so zoskupením) Mercosur, ktorá poškodzuje poľského farmára," vyhlásil Nawrocki.

V reakcii na Nawrockého slová Tusk v statuse na sieti X napísal: "Otázka je jednoduchá a smrteľne vážna: Chcete prezidenta, ktorý vybuduje bezpečnú a silnú Európu, alebo takého, ktorý ju spolu s Putinom a jeho spojencami zničí?" "Ak bude Európa bezmocná, neprežije," zdôraznil predseda poľskej vlády.

Agentúra PAP dodala, že na galavečere vo Varšave, na ktorý prišiel aj predseda Európskej rady António Costa, sa poľský prezident Andrzej Duda nezúčastnil, zastupoval ho jeden z jeho poradcov.

Agentúra PAP konštatuje, že EÚ vníma dohodu o voľnom obchode so skupinou niekoľkých juhoamerických štátov ako kľúč k udržaniu konkurencieschopnosti EÚ v situácii, keď zvolený prezident USA Donald Trump avizuje, že v záujme ochrany ekonomiky USA zvýši clá.

Farmári v Poľsku, Francúzsku a niektorých ďalších členských štátoch EÚ však proti dohode so zoskupením Mercosur protestujú v obave z prílevu lacných poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky.

Keď bola PiS, ku ktorej sa Nawrocki hlási, v rokoch 2015-23 pri moci, bola v konflikte s EÚ: kritizovala politiku Bruselu a často hlasovala rovnako ako Maďarsko - najviac euroskeptický členský štát EÚ. Maďarsko bolo aj najzhovievavejšie, pokiaľ ide o jeho reakciu voči Rusku za jeho agresiu proti Ukrajine, dodala PAP. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho armáda zostrelila osem amerických rakiet ATACMS vypálených Ukrajinou na ruské územie.

Agentúra AFP v tejto súvislosti upozornila, že Moskva útok týmito raketami vo vojne s Ukrajinou označuje za červenú líniu, ktorá by nemala byť prekročená.

"Prostriedky protivzdušnej obrany zostrelili osem operačne taktických rakiet ATACMS americkej výroby a 72 bezpilotných lietadiel," oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinská armáda použila americké rakety ATACMS napríklad tiež v prvej polovici decembra, keď nimi ostreľovala vojenské letisko Taganrog na juhozápade Ruska.

O niekoľko dní neskôr ruská armáda v odvete podnikla jeden z najväčších útokov na ukrajinskú energetiku, pri ktorom nasadila asi deväťdesiat rakiet a striel a skoro 200 dronov.

Ukrajina môže od novembra vďaka súhlasu Washingtonu a Londýna používať americké rakety ATACMS a britské strely Storm Shadow k úderom na ciele na ruskom území. V reakcii na takéto útoky ruská armáda v novembri odpálila proti Ukrajine aj jednu z najnovších rakiet stredného doletu nazvanú Orešnik, ktorá môže niesť jadrovú nálož a má dosah tisíce kilometrov.

Kyjev žiadal Spojené štáty o povolenie použiť americké rakety ATACMS už dlho, Západ sa ale obával reakcie Moskvy. Podľa Putina tento súhlas dáva konfliktu "globálny charakter".

Americké rakety umožňujú Ukrajine útočiť hlbšie na ruskom území, čo v novembri kritizoval Trump. "Je to šialené. Veľmi silno nesúhlasím s tým, aby sa rakety posielali stovky kilometrov do Ruska. Prečo to robíme? Len eskalujeme túto vojnu a zhoršujeme ju, "povedal Trump v rozhovore, ktorý súvisel s jeho vymenovaním osobností roka časopisu Time.

Trump už vo volebnej kampani tvrdil, že rusko-ukrajinskú vojnu rýchlo ukončí. Ukrajina má ale obavy, že sa v takom prípade bude musieť vzdať veľkej časti svojho územia.

Kyjev sa tiež obáva, že s nástupom Trumpa mu Washington utlmí pomoc. Za súčasného prezidenta Joea Bidena sú USA jedným z najdôležitejších spojencov Ukrajiny, ktorú Rusko napadlo vo februári 2022. (ČTK)

Ruské útoky zabili počas uplynulého dňa dvoch civilistov a ďalších 21 zranili, informovali regionálne úrady.

Na Černihivskú oblasť Rusi vystrelili aj tri rakety Iskander-M, ktoré jedného civilistu zabili a štyroch zranili. Útok zničil dva domy a poškodil ďalších desať.

Raketometmi Grad ruská armáda zasiahla obec Stepnohirsk v Záporožskej oblasti. Zomrel pri tom jeden civilista a jeho manželka utrpela zranenia.

Deväť ľudí ruské útoky zranili v Chersonskej oblasti, piatich v Doneckej a dvoch v Charkovskej oblasti.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Russian attacks across Ukraine kill 2, injure 21 over past day.

Russian forces launched 81 drones at Ukraine overnight from the Russian cities of Bryansk, Kursk, Orel, and Primosk-Akhtarsk, Ukraine's Air Force said.

https://t.co/VIRhNATriK

Russian attacks across Ukraine kill 2, injure 21 over past day

Russian forces launched 81 drones at Ukraine overnight from the Russian cities of Bryansk, Kursk, Orel, and Primosk-Akhtarsk, Ukraine's Air Force said.

4.1.2025 o 9:15 · archivované: 4.1.2025 o 12:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko vyslalo v noci proti Ukrajine 81 bezpilotných lietadiel. Obrancovia zostrelili 34, zvyšných 47 sa stratilo z radarov.

Ukrajinská armáda vo svojom vyhlásení z tohto týždňa ozrejmila, že stratu dronov z radarov môžu spôsobovať buď ich technické nedostatky, ktoré majú za následok ich pád; alebo boli vyradené pomocou prostriedkov elektronického boja.

Časť dronov Rusko nad Ukrajinu vypúšťa bez výbušnín - len s cieľom odlákať pozornosť protivzdušnej obrany.

Dronové útoky hlásili v noci na sobotu Poltavská, Sumská, Charkovská, Kyjevská, Černihivská, Čerkaská, ​​Kirovohradská, Dnepropetrovská, Odeská a Mykolajivská oblasť. Obete na životoch nie sú hlásené, došlo však k poškodeniu rodinných domov, informovali ukrajinské ozbrojené sily.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo zničenie 16 bezpilotných lietadiel vyslaných ukrajinskou armádou, a to nad Brianskou, Smolenskou, Belgorodskou, Pskovskou a Leningradskou oblasťou.

Štyri z dronov boli zničené nad Fínskym zálivom v Leningradskej oblasti. Podľa správ z platformy Telegram sa tam dron pokúsil zaútočiť aj na námorný prístav Usť-Luga, kde bola v dôsledku toho nariadená evakuácia zamestnancov. (TASR)

Rusi napriek vysokým stratám pokračujú pri strategickom Pokrovsku v dobývaní ďalších obcí.

Vojenský blog DeepState, považovaný za blízky ukrajinskej armáde tvrdí, že ukrajinskí obrancovia sa museli vzdať ďalších troch obcí pri meste Pokrovsk, dôležitého logistického uzla v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, o ktorý sa bojuje už mesiace.

Podľa blogu DeepState obsadili Rusi obce Dačenske, Novyj Trud a Vovkove, ktoré ležia niekoľko kilometrov južne od Pokrovska. Oficiálna situačná správa ukrajinského generálneho štábu z piatkového večera tvrdila, že o Novyj Trud sa stále vedú boje.

Rusko však podľa zdroja z ukrajinskej armády stratilo len v piatok na pokrovskom úseku frontu vyše 300 vojakov, ktorí padli či boli zranení. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť, ale o veľkých ruských stratách sa hovorí už niekoľko mesiacov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr potvrdil pokračujúci postup Rusov na východnej Ukrajine, za čo podľa neho môže predovšetkým nedostatku záloh ukrajinskej armády.

"Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme v januári zabezpečili stabilizáciu," povedal. (ČTK)

Medzinárodné letisko v Petrohrade zastavilo ráno asi na dve a pol hodiny z bezpečnostných dôvodov prevádzku.

Prílety a odlety z letiska Pulkovo boli prerušené od 07:45 miestneho času (05:45 SEČ) do 10:15 (08:15 SEČ). Dôvodom bolo zabezpečenie bezpečnosti civilných lietadiel, uviedol bez podrobností ruský letecký úrad Rosaviacija.

Rusko vedie vojnu s Ukrajinou, ktorú začalo vo februári 2022 inváziou do susednej krajiny.

Počas trvajúceho konfliktu v poslednom čase ruské letiská občas obmedzujú prevádzku kvôli hrozbe, že v ich oblasti zaútočia ukrajinské drony. (ČTK)

Rusi prišli za uplynulý deň o ďalších 1 510 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratili 794 760 vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, 23 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 delostreleckých systémov a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 679 tankov, 20 093 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 578 delostreleckých systémov a 331 vrtuľníkov.

Rusko raketami zaútočilo na severoukrajinské mesto Černihiv, útok podľa tamojších médií spôsobil tri silné výbuchy.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus oznámil, že o život prišla jedna osoba a ďalšie štyri utrpeli zranenia, píše agentúra DPA.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Russian missile attack on Chernihiv kills 1, injures 4.

The attack targeted a residential area on the outskirts of Chernihiv, causing significant damage to multiple apartment buildings, Chernihiv Oblast Governor Vyacheslav Chaus said. https://t.co/xn80dwtOXo

Russian missile attack on Chernihiv kills 1, injures 4

The attack targeted a residential area on the outskirts of Chernihiv, causing significant damage to multiple apartment buildings, Chernihiv Oblast Governor Vyacheslav Chaus said.

3.1.2025 o 18:41 · archivované: 4.1.2025 o 6:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podľa vyjadrenia starostu mesta rakety poškodili dve obytné budovy. Ukrajinské vzdušné sily pred útokom vydali varovanie.

Letecká pohotovosť platila aj pre západ Ukrajiny vrátane Zakarpatskej oblasti pre ruské drony, ktoré vstúpili do ukrajinského vzdušného priestoru.

Černihiv sa nachádza približne 150 kilometrov severne od Kyjeva. V meste kedysi žilo takmer 300-tisíc obyvateľov a ide strategickú lokalitu s kasárňami a letiskom.

Jednu obeť hlásilo aj Rusko v Kurskej oblasti, kde po zásahu ukrajinským dronom prišiel o život muž, informoval Reuters. (TASR)