Ukrajina Rusko Online: Rusi podľa analytikov dobyli v roku 2024 na Ukrajine sedemkrát viac územia než rok predtým

Spojené štáty uvalili sankcie na ruskú sudkyňu, ktorá odsúdila kritika vojny na Ukrajine Gorinova. (TASR)

Financial Times údajne získali 29 tajných ruských vojenských súborov, obsahovali potenciálne ciele v Japonsku a Južnej Kórei.

Ruský zoznam cieľov v prípade vypuknutia celosvetovej vojny obsahoval viac ako 160 lokalít v Japonsku a Južnej Kórei. Západný zdroj pre britský denník uviedol, že vojnové plány pochádzajú z rokov 2013 a 2014.

Veľká časť dokumentov sa sústredila na útoky s použitím ruskej nejadrovej riadenej strely Kc-101 s úmyslom zastaviť „preskupovanie jednotiek v ázijsko-tichomorskom sektore v prípade vojny proti NATO.

Uniknuté materiály sa tiež venovali výcviku dôstojníkov pre potenciálny konflikt na východnej hranici krajiny v rokoch 2008 až 2014.

Z uvedených lokalít bolo 82 vojenských cieľov, ako sú ústredné a regionálne veliteľské veliteľstvá japonských a juhokórejských ozbrojených síl, radarové zariadenia, letecké základne a námorné zariadenia. Zostávajúce ciele sú civilného charakteru, vrátane ciest, tunelov a elektrární, dokonca aj jadrových, uviedol denník Financial Times.

V Japonsku mal byť cieľom tunel Kanmon, spájajúci ostrovy Honšú a Kjúšú. V zozname figurovalo aj 13 elektrární a rafinérie.

"V Južnej Kórei sú hlavnými civilnými cieľmi mosty, ale zoznam zahŕňa aj priemyselné lokality, ako sú oceliarne Pohang a chemické továrne v Pusane," uviedol Financial Times.

Ruská armáda odhadla aj sily, ktoré by boli potrebné na prelomenie dvoch juhokórejských bunkrov velenia a kontroly. (KyivPost)

Rusko je stále schopné viesť vojnu v takej intenzite ako doteraz, tvrdí šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Budanov.

„Bohužiaľ, stále majú schopnosti, aj keď ich ekonomika zároveň pomaly upadá. V roku 2025 určite uvidíme, ako sa ruská ekonomika a finančný sektor priblížia k nebezpečnej úrovni. Ale treba jasne pochopiť, že Rusko to nezničí. Režim ale bude musieť urobiť vážne systémové rozhodnutia. Môže síce úplne prejsť na vojnovú ekonomiku, ale je otázne, či to naozaj zrealizuje," povedal Kyrylo Budanov. (Interfax-Ukrajine)

Ficove vyhrážky o zastavení elektriny na Ukrajinu nebudú fungovať, vyhlásil ukrajinský minister energetiky. (ČTK)

Ruský prezident Putin vyzdvihol v novoročnom prejave úspechy Ruska za uplynulých 25 rokov.

Rusi by podľa jeho slov mali byť "hrdí" na to, čo ich vlasť dokázala za toto štvrťstoročie jeho vlády.

O takmer trojročnej vojne, ktorú vedie na Ukrajine, sa vyslovene nezmienil. Sústredil sa najmä na želania do budúceho roka, uvádza agentúra AFP.

"Drahí priatelia, už o niekoľko minút sa začne rok 2025, čím sa zavŕši prvá štvrtina 21. storočia," povedal Putin v prejave, ktorý predniesol presne 25 rokov od prevzatia moci po svojom predchodcovi Borisovi Jeľcinovi.

"Áno, máme toho pred sebou stále veľa, ale môžeme byť právom hrdí na to, čo sa už urobilo. Naša krajina, nezávislá, slobodná a silná, dokázala reagovať na tie najťažšie výzvy. A teraz, na prahu nového roka, myslíme na budúcnosť," citovala šéfa Kremľa agentúra TASS.

Putin vyzdvihol aj ruských vojakov, rovnako ako vo svojich predošlých dvoch novoročných prejavoch, ktoré predniesol odvtedy, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, všíma si AFP.

"V tento novoročný predvečer sa nádeje príbuzných a priateľov, ako aj myšlienky miliónov ľudí v Rusku upierajú k našim bojovníkom a (vojenským) veliteľom," povedal.

"Na prahu nového roka myslíme na budúcnosť. Sme si istí, že všetko bude v poriadku. Budeme len napredovať," dodal šéf Kremľa. (TASR)

Rusko dobylo na Ukrajine v roku 2024 územia s rozlohou takmer 4000 štvorcových kilometrov, čo je sedemkrát viac ako vlani.

Vyplýva to z údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktoré analyzovala agentúra AFP.

Postup ruských síl na Ukrajine sa zrýchlil od augusta. Veľká časť ich tohoročných územných ziskov však pochádza z jesene, počas ktorej dobyli len v októbri 610 a v novembri ďalších 725 štvorcových kilometrov. Za uvedené dva mesiace tak získali na Ukrajine najviac územia od marca 2022, teda od prvých týždňov vojny.

V decembri sa však ruský postup na Ukrajine spomalil, pričom za prvých 30 dní tohto mesiaca Rusi obsadili len 465 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. Napriek tomu obsadilo Rusko aj v tomto mesiaci na Ukrajine takmer štyrikrát toľko územia ako vlani v decembri a dvaapolkrát viac ako predvlani.

Takmer tri štvrtiny z celkového územia s rozlohou 3985 štvorcových kilometrov, ktoré Rusi v roku 2024 dobyli, ležia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Tam sa nachádza aj strategicky významné mesto Pokrovsk, ktoré však zatiaľ nekontrolujú. Zo samotnej Doneckej oblasti okupuje Rusko takmer 70 percent, čo je nárast oproti 59 percentám z konca vlaňajšieho roka.

Rok 2024 však poznačila aj rozsiahla ofenzíva Ukrajiny v ruskej Kurskej oblasti, do ktorej v auguste nečakane vtrhla ukrajinská armáda. Najväčšie zisky tam ukrajinské sily dosiahli 20. - 21. augusta, keď tam kontrolovali približne 1320 štvorcových kilometrov územia. Do 30. decembra sa však táto oblasť zmenšila na 482 štvorcových kilometrov. (TASR)

Na budúci rok by malo na Slovensko prísť ešte 11 stíhačiek F-16. Aktuálne máme tri lietadlá zo 14.

Zvyšné lietadlá by mali byť dodávané postupne do druhého kvartálu budúceho roka.

Slovenská republika bude disponovať dvomi verziami F-16 Block 70, a to modelom s označením C, ktorý je jednomiestny, a modelom s označením D, ktorý je dvojmiestny.

Prvé dve jednomiestne nadzvukové lietadlá F-16 so slovenským znakom a s označením 1002 a 1003 prišli na Slovensko 22. júla.

Ich príchod sprevádzal slávnostný ceremoniál, na ktorom sa predstavitelia rezortu obrany zhodli, že dodaním stíhačiek F-16 sa pre Slovensko začína nová éra nadzvukového letectva. Tretia stíhačka F-16 Block 70, rovnako vo verzii C, s označením 1004 priletela 12. decembra.

Lietadlá na Slovensko prileteli z amerického mesta Greenville v štáte Južná Karolína, kde sídli výrobca týchto lietadiel spoločnosť Lockheed Martin. Verzia lietadiel F-16, ktorou bude Slovensko disponovať, patrí súčasne k najlepšej, ktorá sa aktuálne nachádza na trhu, a SR je prvou európskou krajinou, ktorá bude mať najnovšiu verziu Fighting Falcon.

Všetky tri lietadlá pritom dosadli na vojenskom letisku v Kuchyni, kde budú dočasne umiestnené, a to až do času, kým nebude zrekonštruované letisko Sliač. Medzičasom dobudovanie letiska Sliač zostalo len v réžii ministerstva obrany.

Stalo sa tak po dohode s Agentúrou NATO pre podporu a obstarávanie. Strategické vojenské letisko Sliač totiž ministerstvo potrebuje čo najrýchlejšie zrekonštruovať, aby bolo pripravené pre potreby lietadiel F-16.

Slovensko tak príletom nových lietadiel bude podľa slov rezortu obrany v najbližších desaťročiach disponovať tým najvyšším štandardom bezpečnosti vzdušného priestoru. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) sa súčasne vyjadril, že uvažuje o nákupe ďalších štyroch kusov stíhačiek. (SITA)

Slovensko je podľa ministerky Sakovej pripravené na zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od 1. januára. (TASR)

Gazprom pošle v posledný deň roka do Európy cez Ukrajinu nižší objem plynu. Tranzitnej dohode skončí platnosť.

Gazprom uviedol, že v utorok pošle do Európy cez Ukrajinu 37,2 milióna kubických metrov (m3) zemného plynu. Na porovnanie, v pondelok (30. 12.) predstavovali dodávky 42,4 milióna m3.

V stredu by sa tok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny mal už v prvých hodinách nového roka zastaviť úplne, keďže platnosť tranzitnej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom sa končí. Ukrajina odmietla rokovať o novej tranzitnej dohode a informovala, že po ukončení jej platnosti sa ruský plyn cez jej územie prepravovať nebude.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moldavsko sa obáva hroziaceho nedostatku energie, keďže Rusko zastaví dodávky plynu Čítajte 

Zastavenie dodávok ruského plynu do európskych krajín cez Ukrajinu spôsobí problémy najmä Moldavsku, ktoré bolo v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Spomedzi krajín Európskej únie zastavenie dodávok zasiahne v najväčšej miere Slovensko. Maďarsko bude naďalej odoberať ruský plyn prostredníctvom plynovodu TurkStream, ktorý vedie cez Čierne more, aj keď malo záujem aj o zachovanie ukrajinskej trasy, dodal Reuters. (TASR)

Ukrajinská armáda prvýkrát v histórii zničila vzdušný cieľ pomocou námorného dronu Magura V5. Zničeným cieľom je ruský vrtuľník Mi-8.

Ukrajinci ho zlikvidovali raketami R-73 SeeDragon počas bitky v Čiernom mori pri myse Tarchankut na okupovanom Kryme. Ukrajinský dron zasiahol aj ďalší ruský vrtuľník, ale podarilo sa mu dostať na svoje domovské letisko. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to obranné spravodajstvo Ukrajiny.

Defence intelligence of Ukraine
@DI_Ukraine

#працюєГУР

💥 Історичний удар ― воїни ГУР вперше у світі знищили повітряну ціль за допомогою морського дрона Magura V5

🔗 https://t.co/Td2vPEy6St https://t.co/UC3SNnp6ah

Length: (00:00)

31.12.2024 o 8:17 · archivované: 31.12.2024 o 10:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V pondelok večer a v noci na utorok bolo terčom ukrajinského útoku aj mesto Sevastopoľ. V meste bolo počuť výbuchy, pričom podľa Rusov išlo o útok bezpilotnými lietadlami a dronmi. (SITA)

Estónsky minister zahraničných vecí označil hrozbu Slovenska zastaviť dodávky elektriny Ukrajine za neprijateľnú.

Pred niekoľkými dňami slovenská vláda a premiér Robert Fico vyhlásili, že ak Ukrajina zastaví od 1. januára 2025 tok plynu do SR, tá zváži recipročné zastavenie dodávok elektriny na Ukrajinu.

Šéf estónskeho rezortu diplomacie Tsakhna označil za škodlivé všetky snahy o zachovanie toku ruského plynu do Európskej únie a, naopak, hrozby voči Ukrajine považuje za neakceptovateľné. "Nie je žiadnym tajomstvom, že vývoz energií je hlavným zdrojom príjmov Ruska, ktorý mu umožňuje pokračovať v brutálnej agresívnej vojne voči Ukrajine," povedal Tsahkna.

Pripomenul, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred takmer troma rokmi sa Estónsko a ďalšie podobne zmýšľajúce krajiny zameriavajú na zníženie ekonomickej kapacity Ruska viesť túto vojnu, a to vrátane zavedenia sankcií či stanovenia cenových limitov na ropu. Za jediný správny postup označil pokračovanie v tejto ceste a snahu o ešte rozhodnejšie odstavenie Ruska od zdroja príjmov.

Estónsky minister ďalej zdôraznil, že krajiny Európskej únie sa dohodli na tom, že najneskôr do roku 2027 ukončia dovoz ruských fosílnych palív. "Snahy maďarskej a slovenskej vlády o pokračovanie toku ruského plynu do EÚ nie sú v súlade s týmto (vytýčeným) cieľom, pretože by len predĺžili energetickú závislosť od Ruska," povedal.

Dodal, že Európska komisia potvrdila, že prerušenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu neovplyvní energetickú bezpečnosť EÚ ani jej členských štátov.

"Oslobodenie sa od závislosti od ruskej energie je vo vlastnom záujme každej krajiny, keďže Rusko už v minulosti využívalo vývoz energie ako zbraň. Nikto by nemal považovať Rusko za spoľahlivého partnera," povedal Tsahkna.

Skutočnú povahu Ruska podľa jeho slov ilustruje napríklad súčasná hrozba Moskvy, že od 1. januára zastaví dodávky plynu do Moldavska. TASR pripomína, že ruská štátna spoločnosť Gazprom uplynulú sobotu oznámila, že 1. januára 2025 zastaví vývoz zemného plynu do Moldavska z dôvodu jeho údajného nesplateného dlhu.

Moldavsko podľa agentúry Reuters uznáva dlh voči Gazpromu iba vo výške 8,6 milióna dolárov, kým ruská strana tvrdí, že dlh Moldavska dosahuje až 709 miliónov dolárov.

Takéto ukončenie dodávok plynu by podľa Tsahknu predstavovalo hrozbu pre obyvateľov proruského separatistického regiónu Podnestersko, v ktorom je aj najväčšia elektráreň v Moldavsku, zásobujúca lacnou elektrinou aj časti krajiny pod kontrolou Kišiňova. Elektráreň je zásobovaná iba ruským plynom cez Ukrajinu, ktorá avizovala, že od 1. januára zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie, dodáva TASR.

Tsahkna zdôraznil, že vzhľadom na všetko uvedené je "hrozba Slovenska prerušiť túto zimu núdzové dodávky elektrickej energie na Ukrajinu absolútne neprijateľná". Pripomenul, že Ukrajina už takmer tri roky bojuje nielen za svoju suverenitu, ale aj za bezpečnosť Európy a sveta. "V tejto situácii je jediným správnym postupom poskytnúť Ukrajine plnú podporu, a nie takýmito krokmi utrpenie Ukrajincov ešte zhoršovať," dodal. (TASR)

Protivzdušná obrana Kyjeva odrazila v ranných hodinách ruský letecký útok, uviedla vojenská správa hlavného mesta.

Ukrajinské letectvo predtým vyhlásilo raketovú hrozbu na celom území krajiny. Svedkovia následne uviedli, že v Kyjeve počuli viacero výbuchov.

Podľa prvých informácií spadli trosky zo zostrelených rakiet na súkromnú budovu v jednej z kyjevských štvrtí, uviedla na platforme Telegram kyjevská vojenská správa. Ako dodala, k materiálnym škodám, požiaru ani obetiam na životoch nedošlo.

Pri separátnom ruskom raketovom útoku bola zasiahnutá bližšie nešpecifikovaná infraštruktúra v meste Šostka v Sumskej oblasti, potvrdili tamojšie úrady na Telegrame. V tejto oblasti došlo k viacerým explóziám, uvádza Reuters. (TASR)

Ukrajina získala pre svoj rozpočet na rok 2024 zahraničnú finančnú pomoc v celkovej výške presahujúcej 40 miliárd eur.

Približne 30 percent z tejto pomoci tvoria dotácie a zvyšok pôžičky poskytnuté za tzv. zvýhodnených podmienok.

"V roku 2024 sme boli schopní pokryť všetky prioritné sociálne a humanitárne výdavky," uviedol ukrajinský minister financií Serhij Marčenko, pričom do tejto kategórie zaradil dôchodky, platy štátnych zamestnancov či výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne služby. Zahraničným partnerom Ukrajiny poďakoval za pomoc.

Za najväčších sponzorov Ukrajiny v tomto smere jeho rezort označil Európsku úniu, Spojené štáty, Medzinárodný menový fond, Japonsko, Svetovú banku, Kanadu a Británia. Ministerstvo financií uvádza, že Ukrajina v tomto roku dostala vôbec prvýkrát rozpočtovú podporu od Kórejskej republiky či Rozvojovej banky Rady Európy.

Medzičasom podľa Marčenka došlo k pokroku v rokovaniach o zahraničných dotáciách pre budúcoročný rozpočet. Minister pritom vyjadril presvedčenie, že tzv. prioritné výdavky sa Kyjevu opäť podarí zafinancovať. Ukrajinský rezort financií dodal, že od začiatku ruskej invázie poskytli Ukrajine jej medzinárodní partneri vyše 110,5 miliardy eur. (TASR)

Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom novoročnom pozdrave Putinovi prisľúbil, že Peking bude "presadzovať svetový mier".

"Bez ohľadu na to, ako sa zmení medzinárodná situácia, Čína bude naďalej vytrvalo uskutočňovať komplexné a hĺbkové reformy... a presadzovať svetový mier a rozvoj," uviedol podľa štátnej televízie CCTV čínsky prezident.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Čína na rozdiel od Spojených štátov a ostatných západných krajín usiluje prezentovať ako neutrálna strana, píše AFP. Napriek tomu však Peking zostáva blízkym politickým i ekonomickým partnerom Ruska, a tak o ňom niektoré členské štáty NATO tvrdia, že umožňuje Rusku v tejto vojne pokračovať. Vojnu Peking napríklad nikdy neodsúdil, podotýka AFP.

Obaja prezidenti zdieľajú aj silné osobné väzby; Si nazýva Putina svojím "najlepším priateľom", kým Putin čínsku hlavu štátu označil za svojho "spoľahlivého partnera".

Si tiež v pozdrave Putinovi poznamenal, že v roku 2024 si Čína a Rusko pripomenuli 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov, ktoré sú podľa neho "po trištvrte storočí vzostupov a pádov čoraz vyzretejšie a stabilnejšie," cituje ho CCTV.

V novoročnom posolstve Čínskemu ľudovému politickému poradnému zhromaždeniu zas Si povedal, že krajina musí v budúcom roku uskutočňovať "proaktívnejšiu makroekonomickú politiku". (TASR)

V Kyjeve sa ráno ozvali výbuchy. Rozsah škôd ani počet prípadných obetí alebo zranených nie sú zatiaľ jasné.

Predtým, ako sa na internete objavili informácie o výbuchoch, vydala ukrajinská armáda varovanie pred raketovým útokom z Ruska. Explózie bolo v ukrajinskej metropole podľa reportéra agentúry Reuters počuť okolo 7:00 SEČ. (ČTK)

Ukrajinský dronový útok na západe Ruska spôsobil únik paliva a požiar v ropnom sklade, uviedol ruský gubernátor.

Systémy protivzdušnej obrany "zachytili útok" ukrajinských dronov v meste Jarcevo, povedal gubernátor ruskej Smolenskej oblasti Anochin.

"Trosky jedného z bezpilotných lietadiel dopadli do areálu ropného skladu. V dôsledku toho došlo k úniku paliva a požiaru pohonných hmôt a mazív," ozrejmil. Podľa jeho vyjadrenia na mieste zasahujú záchranné zložky, no obytné budovy v okolí "nie sú ohrozené".

IgorGirkin
@GirkinGirkin

Yartsevo update https://t.co/sdmOj69CGe

Length: (00:00)

31.12.2024 o 6:52 · archivované: 31.12.2024 o 7:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že v noci došlo k zostreleniu 68 ukrajinských dronov, pričom desať zneškodnili nad Smolenskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou.

Kyjev od začiatku vojny vo februári 2022 zasiahol už viacero ruských energetických zariadení. Útoky označuje za "spravodlivú odvetu" za údery na ich vlastnú energetickú sieť, píše AFP. Ruské pohraničné oblasti sú častým terčom ukrajinských leteckých útokov. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 789 550 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas pondelka prišli Rusi o 1 610 vojakov, päť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 34 delostreleckých systémov a 75 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 668 tankov, 20 030 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 32 626 vozidiel a autocisterien, 21 528 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 032 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 21 081 dronov, 3 003 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 671 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajina by mala dostať od Spojených štátov 15 miliárd dolárov v rámci veľkého balíka pomoci od krajín G7.

Financie sa plánujú použiť na sociálne a humanitárne účely podľa dohody Svetovej banky ako správcu fondov a ukrajinského ministerstva financií, ozrejmil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na platforme Telegram. Napriek nesúhlasu Kremľa je táto čiastka krytá výnosmi zo zmrazených ruských aktív. (TASR)