Ukrajina Rusko Online: NATO nie je pripravené na hrozby z Ruska, vyhlásil Rutte

Cesta Ukrajiny k členstvu v NATO je nezvratná, vyhlásilo šesť ministrov zahraničia EÚ a šéfka európskej diplomacie.

"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny na jej nezvratnej ceste k plnej euro-atlantickej integrácii vrátane členstva v NATO," uviedli spoločne s Kajou Kallasovou ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Španielska.

"Ukrajina musí zvíťaziť," dodali v tzv. berlínskej deklarácii po stretnutí so svojím ukrajinským rezortným kolegom Andrijom Sybihom.

"Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine skalopevné bezpečnostné záruky vrátane spoľahlivého dlhodobého poskytovania vojenskej a finančnej podpory," zdôraznili.

Schôdzku ministrov zahraničných vecí spomenutých krajín EÚ organizovala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v čase, keď sa Ukrajina už takmer tri roky bráni ruskej vojenskej invázii a ukrajinskí vojaci sú pred nadchádzajúcou zimou pod veľkým tlakom, pripomína AFP.

Cieľom stretnutia bolo rokovanie o krokoch zameraných na posilnenie Ukrajiny po tom, čo novozvolený americký prezident naznačil, že sa v januári po svojom návrate do Bieleho domu chystá obmedziť vojenskú pomoc Kyjevu a tlačiť na prímerie s Ruskom.

Diplomati vyjadrili odhodlanie, že "zostanú neoblomní v solidarite" a budú "pokračovať v podpore Ukrajiny v jej práve na sebaobranu voči ruskej agresii".

"Nemôže dôjsť k rokovaniam o mieri na Ukrajine bez účasti Ukrajincov a bez Európanov po ich boku," zhodli sa ďalej ministri v Berlíne. Zaviazali sa tiež "zostať jednotní s našimi európskymi a transatlantickými partnermi" v záujme myslenia a konania v prospech európskej bezpečnosti, uzatvára AFP. (TASR)

Momentálne existuje príležitosť ukončiť vojnu na Ukrajine a plánovať mier, vyhlásil Orbán v Ankare po stretnutí s Erdoganom.

Orbán vo videu zverejnenom na Instagrame zdôraznil, že najdôležitejšie je, aby sa teraz každý v Európe spamätal.

"Maďarské predsedníctvo v Európskej únii sa pomaly končí, a tak sme koncom roka začali veľké dobrodružstvo. Navštívil som pápeža Františka v Ríme a stretol som sa aj s talianskou premiérkou (Giorgiou Meloniovou). Na Floride som diskutoval s prezidentom Donaldom Trumpom, včera som mal dlhý telefónny rozhovor s Putinom a dnes som v Ankare rokoval s tureckým prezidentom," pripomenul Orbán svoje cesty a rokovania, ktoré označuje ako mierovú misiu.

Lídri v Bruseli by si podľa maďarského premiéra mali uvedomiť, že vojnová stratégia nemá budúcnosť.

Namiesto pokračovania vo vojne by mala Európa pracovať na posilnení svojich obranných kapacít a vytvorení nového bezpečnostného systému so susedmi.

"Pred pol rokom nechcel nikto o mieri ani počuť, ale dnes o ňom už hovoria všetci. Otvorili sme dvere, vecné rokovania sa môžu začať. Je to najväčší úspech maďarského predsedníctva EÚ," uzavrel Orbán. (TASR)

Biden schválil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, pôjde o systémy protivzdušnej obrany, drony či delostreleckú muníciu.

Na brífingu to oznámil hovorca Národnej bezpečnostnej rady USA John Kirby, informuje  agentúra Reuters.

Hodnotu najnovšej pomoci Kirby nekonkretizoval. Povedal však, že USA budú pokračovať v poskytovaní balíkov pomoci pre Ukrajinu až do konca funkčného obdobia tejto administratívy.

Americké ministerstvo obrany predtým v sobotu ohlásilo ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 988 miliónov dolárov (944 miliónov eur) určený na nákup nových zbraní a vybavenia pre Ukrajinu čeliacu invázii ruských síl.

Finančné prostriedky budú použité na nákup munície pre raketomety HIMARS a bezpilotných lietadiel, ako aj náhradných dielov pre delostrelectvo, tanky a obrnené vozidlá.

Táto pomoc však nebude pochádzať zo zásob americkej armády. Organizovaná je prostredníctvom programu USAI (Ukraine Security Assistance Initiative) patriaceho pod Pentagón, cez ktorý americká vláda objednáva vojenskú techniku pre Ukrajinu od zbrojárskych firiem.

USA sú v súčasnosti najväčším finančným a vojenským podporovateľom Ukrajiny v jej vojne proti ruským inváznym silám. Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote viac ako 62 miliárd dolárov. (TASR)

Ruský súd poslal do väzenia prvých dvoch ukrajinských vojakov, ktorí sa podieľali na operácii armády v Kurskej oblasti.

Informujú o tom ruské médiá. Do tohto regiónu pri hraniciach oboch krajín ukrajinská armáda podnikla prekvapujúci prelom tento rok v auguste. Súd oboch vojakov zistil vinnými z terorizmu. Jedného z nich poslal do väzenia na 14, druhého na 15 rokov.

Podľa ruských vyšetrovateľov Vitalij Pančenko a Ivan Dmytrakov, príslušníci 61. samostatnej mechanizovanej brigády ukrajinskej armády, nezákonne prekročili ruskú štátnu hranicu a niekoľko dní sa podieľali na útoku proti mestu Sudža a pomáhali tam udržať ukrajinskú nadvládu.

Hlavná vojenská prokuratúra tiež uviedla, že "zastrašovali a terorizovali miestne obyvateľstvo a opakovane strieľali na ruských vojakov a civilistov".

Pančenko sa s ďalšími ukrajinskými vojakmi údajne podieľal na prevoze 11 ruských vojakov základnej služby a troch civilistov do ukrajinskej Sumskej oblasti. Jeho aj Dmytrakova zadržali členovia ruských silových zložiek.

Ukrajinská armáda v Kurskej oblasti v lete obsadila stovky kilometrov štvorcových. Rusi ale časť svojho územia získali späť.

Dnes ministerstvo obrany v Moskve informovalo o dobytí dediny Novoivanovka. Ukrajinský výpad do Kurskej oblasti bol prvý vpád cudzích vojsk na ruské územie od druhej svetovej vojny.

Podľa Ukrajiny a západných krajín teraz podporujú ruskú armádu v Kurskej oblasti vojaci zo Severnej Kórey. (ČTK)

Estónsko vyčlení zo svojho tohtoročného rozpočtu ďalších 200-tisíc eur na pomoc obyvateľom Ukrajiny.

Pre estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR to povedal minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Vplyv vojny hlboko ovplyvňuje spoločnosť a je dôležité, aby Estónsko prostredníctvom medzinárodných organizácií môže podporovať tých najzraniteľnejších ľudí,“ povedal Tsahkna.

Pre Ukrajinský humanitárny fond v rámci Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí estónsky rezort zahraničia poskytne 100-tisíc eur.

Ďalších 68-tisíc eur rezort pridelil Populačnému fondu OSN na zmiernenie humanitárnej situácie na Ukrajine v budúcom roku.

Na podporu aktivít Medzinárodnej organizácie pre migráciu v budúcom roku estónske ministerstvo zahraničných vecí poskytne 10-tisíc eur a Fond na podporu energetiky Ukrajiny dostane 20-tisíc eur na pomoc pri oprave ukrajinskej energetickej infraštruktúry. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rozmiestnenie vojakov z európskych krajín by podľa Kyjeva mohlo pomôcť zaručiť dodržiavanie budúcej mierovej dohody.

Agentúre AFP to povedal nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

Kyjev je podľa neho otvorený "všetkým nápadom", ktoré by mohli pomôcť zaručiť budúci mier, vrátane vojenských kontingentov rozmiestnených na Ukrajine.

"Putin vždy poruší prímerie, urobil to už veľakrát, nielen na Ukrajine. Preto potrebujeme záruky a prítomnosť vojenských kontingentov môže byť jednou z nich," povedal.

Dodal, že takéto diskusie teraz vedú Európania a otcom tejto myšlienky je očividne francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Ten sa vo Varšave stretol s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorý uviedol, že s Macronom diskutoval aj o myšlienke rozmiestnenia zahraničných vojakov na Ukrajine v prípade prímeria. Zdôraznil však, že Poľsko v súčasnosti takýto krok neplánuje.

Macron pred novinármi možnosť vyslania zahraničných mierových síl na Ukrajinu nespomenul. Už predtým však nevylúčil, že vojaci západných krajín by mohli byť na Ukrajinu vyslaní vo februári budúceho roka. (TASR)

Nová stredoľavicová litovská vláda sa zaviazala vyčleniť 0,25 percenta HDP na vojenskú pomoc Kyjevu.

Parlament schválil jej program sústreďujúci sa na sociálnu politiku, zlepšenie situácie v zdravotníctve a školstve, pomoc Ukrajine a obranu pred susedným Ruskom.

Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

Nová vláda chce podporiť Ukrajinu nielen v rokovaniach o jej prípadnom členstve v Európskej únii a NATO, ale poskytnúť jej tiež pomoc v boji proti ruskej invázii.

Na vojenskú pomoc Kyjevu sa zaviazala ročne vyčleniť 0,25 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Litva aj doteraz bola jedným z najväčších finančných podporovateľov Ukrajiny v pomere k sile vlastnej ekonomiky.

"Musíme prejaviť spolupatričnosť, solidaritu a priateľstvo," povedal premiér Paluckas a oznámil, že členovia vlády už plánujú návštevu Ukrajiny.

Vláda tiež prisľúbila zvýšiť rozpočet na obranu krajiny na najmenej 3,5 percenta HDP (tento rok je to 3,2 percenta) a vyhýbať sa akémukoľvek vzťahu s ruskými predstaviteľmi počas trvania vojny na Ukrajine. Čínu označila za rastúcu bezpečnostnú hrozbu pre jej vzťah s Ruskom a čoraz väčší vplyv v Bielorusku.

Nová litovská vláda sa skladá z troch politických strán, ktoré obsadili 86 kresiel v 141-člennom parlamente. Sociálnych demokratov 45-ročného Paluckasa dopĺňa Zväz demokratov - V mene Litvy (DSVL) a nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra - NA).

Zakladateľ a predseda posledne menovanej strany Remigijus Zemaitaitis je stíhaný za údajný antisemitizmus v prípade, keď v súvislosti s izraelským bombardovaním Pásma Gazy vyhlásil, že niet sa čo diviť, keď si po takýchto udalostiach ľudia hovoria o Židoch to, čo istá litovská riekanka, v ktorej deti umlátia palicami Žida.

Na základe koaličnej dohody členovia strany Úsvit Nemanu obsadia posty ministrov poľnohospodárstva, životného prostredia a spravodlivosti.

Novým ministrom zahraničných vecí je Kestutis Budrys, hlavný poradca pre národnú bezpečnosť litovského prezidenta Gitanasa Nausédu. (TASR)

Členské štáty NATO musia posilniť výdavky na obranu. Musia byť oveľa vyššie ako cieľ dve percentá HDP, vyzval Rutte.

Šéf Aliancie zdôraznil, že NATO nie je pripravené na hrozby z Ruska, ktorým bude čeliť v najbližších štyroch až piatich rokoch, informovala agentúra Reuters.

Rutte vyzval členov NATO, aby nastavili svoj spôsob uvažovania na vojnovú dobu. Počas studenej vojny vynakladali aliančné krajiny na obranu viac ako tri percentá HDP a budúce výdavky podľa neho budú musieť byť oveľa vyššie ako dve percentá HDP.

"Rusko sa pripravuje na dlhodobú konfrontáciu, s Ukrajinou a s nami," varoval Rutte v prejave, ktorý mal v Bruseli. "Nie sme pripravení na to, čo nás čaká o štyri až päť rokov," povedal podľa Reuters šéf Aliancie a dodal, že je čas prispôsobiť spôsob uvažovania vojnovej dobe a prudko zvýšiť zbrojnú výrobu a výdavky na obranu.

"Nebezpečenstvo sa k nám blíži veľkou rýchlosťou," povedal Rutte podľa agentúry AFP, poukázal tak na ruskú hrozbu voči európskemu kontinentu. NATO musí dávať na obranu "oveľa viac", aby zabránilo "veľkej vojne" v Európe, cituje ďalej AFP generálneho tajomníka.

Denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že európski členovia NATO rokujú o zvýšení aliančného cieľa ročných výdavkov na obranu zo súčasných dvoch percent na tri percentá HDP.ň

Prezident Zelenskyj navštívil vojakov bojujúcich na frontovej línii v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Zelenskyj navštívil vojakov z 27. raketovej delostreleckej brigády, ktorá dostala aj pomenovanie "divízia HIMARS", keďže používa rovnomenné americké rakety.

Na Telegrame zo stretnutia zverejnil videozáznam. Prihovára sa na ňom vojakom v bunkri a udeľuje im štátne vyznamenania. "Ďakujem vám za vašu službu a obranu našej krajiny a národa. Nech HIMARS nesklamú, nech zasiahnu nepriateľské ciele," povedal im.

Záporožie, metropola Záporožskej oblasti, je v ostatných týždňoch terčom ruských náletov.

Pri utorňajšom ruskom raketovom útoku tam podľa najnovších údajov ukrajinského ministerstva vnútra zahynulo 11 ľudí a ďalších 22 utrpelo zranenia. Medzi zranenými je aj päťročné dievča. (TASR)

Po začiatku invázie na Ukrajinu vyrobila ruská firma United Aircraft Corporation iba sedem osobných lietadiel z plánovaných 108.

Ruský letecký priemysel trpí pre sankcie Západu, hoci oficiálne naratívy Kremľa niečo také absolútne nepripúšťajú. Rusko sa pri výrobe a údržbe lietadiel do výraznej miery spolieha na zahraničné komponenty, všíma si ruská verzia BBC.

Krajina sa z dôvodu sankcií snažila preorientovať na domácu produkciu. Program rozvoja leteckej dopravy do roku 2030 počítal s výrobou 1 032 osobných lietadiel v období od roku 2022 do konca desaťročia.

V roku 2022 plánovalo Rusko postaviť 14 osobných lietadiel, o rok neskôr 25 a v tomto roku 69. Tento plán však muselo drasticky upraviť pre nedostatok zásob a komponentov, píše BBC.

Nemenovaný zdroj z odvetvia pre BBC povedal, že spomenutý program rozvoja leteckej dopravy v Rusku nebrali vážne a slúžil iba na „zalepenie očí“ predstaviteľom Kremľa.

Denník Izvestija 13. novembra informoval, že v budúcom roku by mohlo skrachovať približne 30 ruských leteckých spoločností, ktoré pokrývajú až 26 percent osobnej leteckej dopravy v krajine. (SITA)

Rusko napriek sankciám používa západné pušky a muníciu, pričom zbrane získava prostredníctvom tretích krajín.

Medzery v sankciách uvalených na Rusko po okupácii Krymu v roku 2014 umožnili, aby pušky pre ostreľovačov západných značiek skončili v ruských rukách, tvrdí vyšetrovanie, ktorého spoluautorom je ruský nezávislý portál The Insider, český Investigace.cz, talianska IrpiMedia, a kazašský Vlast.kz.

Správa prichádza ako ďalší dôkaz toho, že Rusko sa úspešne vyhýba sankciám, aby získalo zbrane a iný tovar potrebný na zásobovanie svojich ozbrojených síl.

Sankcie EÚ na vývoz zbraní do Ruska sa nevzťahovali na dohody uzavreté pred 1. augustom 2014 a nevzťahovali sa ani na krajiny, ktoré sú súčasťou colnej únie Eurázijskej hospodárskej únie.

Tvoria ju Bielorusko, Rusko, Arménsko, Kazachstan a Kirgizsko. Na viaceré spoločnosti v týchto štátoch sa nevzťahujú sankcie a mohli tak zbrane reexportovať do Ruska.

Jednou z takých spoločností je kirgizský distribútor zbraní Edelweiss, ktorého podnikanie zaznamenalo rozmach medzi rokmi 2020 a 2023. V tomto období firma odviedla na daniach a odvodoch dvojnásobné čiastky.

S odvolaním sa na údaje OSN vzrástol aj export brokovníc z Talianska do Arménska zo 68 v roku 2019 na 1 862 v roku 2023. Taliansky export zbraní do Kirgizska v rokoch 2020 a 2021 neexistoval, ale v roku 2023 priviezli do tejto stredoázijskej republiky už 4 434 strelných zbraní.

Prevaha západných pušiek nad ruskými sa prejavuje aj na ich cene. Hovorí sa, že ruskí obchodníci so zbraňami predávajú dovezené zbrane s vysokým ziskom. Ich ceny trojnásobne až štvornásobne prevyšujú pôvodnú cenu uvádzanú v USA.

Luxemburský holding Beretta je údajne jedným z hlavných príjemcov ruských objednávok. Táto zbrojovka spolupracuje s ruským podnikateľom Michailom Chubutiom, ktorý vlastní spoločnosť Russian Eagle. Tá obdržala tisíce zbraní a viac ako milión nábojov vyrobených holdingom Beretta v Európe, píše The Insider. (Kyiv Independent)

Poľsko kupuje americké drony typu MQ-9B SkyGuardian za 310 miliónov dolárov pre vznikajúce špecializované dronové jednotky.

Oznámil to minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Bezpilotné lietadlá MQ-9B majú výškovú dostupnosť 15 kilometrov, dosahujú maximálnu rýchlosť približne 480 kilometrov za hodinu a vo vzduchu vydržia až 20 hodín. Dajú sa využiť na prieskum, ale aj na útoky.

Kosiniak-Kamysz doplnil, že do konca roka Poľsko uzavrie ďalšie dohody ohľadne nákupov bezpilotnej leteckej techniky.

Špecializovaná dronová jednotka poľskej armády začne existovať v januári 2025. (TASR)

Ukrajinská centrálna banka zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 13,5 percenta.

Nezmenenú na úrovni 13 percent ju ponechala tri zasadnutia po sebe.

Ide o prvé zvýšenie kľúčového úroku za dva roky a zároveň druhé od začiatku vojny na Ukrajine, keď centrálna banka po ruskej invázii zdvihla svoj úrok o 15 percentuálnych bodov.

Centrálna banka po skončení decembrového zasadnutia poznamenala, že cieľom zvýšenia úrokových sadzieb je udržať kontrolu nad devízovým trhom, udržať inflačné očakávania "pri zemi" a pomôcť dezinflácii v ukrajinskej ekonomike po dôkazoch o zrýchlení tempa rastu cien.

Miera inflácie na Ukrajine v novembri vzrástla na 11,2 percenta a dosiahla najvyššiu úroveň za jeden rok v dôsledku prudkého zvýšenia hlavných položiek spotrebného koša.

Centrálna banka očakáva, že inflácia bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej rásť, ale prísnejšia menová politika má pomôcť dezinflačnému procesu predtým, ako sa miera inflácie vráti na päť percent do konca budúceho roka. (TASR)

Lídri Maďarska a Turecka jednajú o krokoch k mieru na Ukrajine a Blízkom východe.

Na užšej schôdzke v tureckom prezidentskom paláci sú prítomní okrem tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána aj ministri zahraničných vecí oboch krajín Péter Szijjártó a Hakan Fidan.

"Hlavnou témou rokovaní je šanca na dosiahnutie mieru na Ukrajine a na Blízkom východe, ale aj možností rozvoja bilaterálnych vzťahov, o čom budú diskutovať aj delegácie Maďarska a Turecka na pracovnom obede," uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Súčasťou programu návštevy maďarskej delegácie bude večer záverečné podujatie maďarsko-tureckého kultúrneho festivalu v Ankare. V oboch krajinách zorganizovali v rámci tohto festivalu vyše 150 programov. (TASR)

Nemecký kancelár Olaf Scholz je pripravený opäť rokovať s ruským vodcom Vladimirom Putinom.

Scholz je tejto myšlienke naklonený napriek tomu, že jeho predchádzajúci telefonát s Putinom z 15. novembra sa na Západe nestretol s príliš veľkým pochopením a vyslúžil si zaň zväčša kritiku.

„Urobím to znova. Ale nesmieme si o tom robiť žiadne ilúzie," povedal Scholz, ktorý vyjadril frustráciu, že Putin počas ich spoločného telefonátu pôsobil ako pokazený gramofón a „opakoval všetky svoje formulky“.

Počas tohto rozhovoru Scholz odsúdil vojnu Ruska proti Ukrajine a vyzval Putina, aby ukončil inváziu a stiahol ruské jednotky z ukrajinského územia. Vyzval tiež Rusko, aby rokovalo s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť „spravodlivý a trvalý mier“.

To vyvolalo kritiku zo strany západných spojencov a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý rozhovor kancelára s ruským vodcom označil za otvorenie „Pandorinej skrinky“. „V Európe sa môže stať, že po jednom telefonáte môže prísť druhý, tretí, štvrtý, piaty. A potom môže prísť skutočné akceptovanie Putina,“ povedal vtedy Zelenskyj. (SITA)

Putin podporil výmenu vojnových zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom na základe Orbánovho návrhu.

Podľa vyjadrenia Kremľa to vyzerá tak, že Ukrajina výmenu odmietla.

"Maďarský premiér Viktor Orbán počas včerajšieho telefonického rozhovoru s prezidentom Putinom predložil v predvečer Vianoc návrh na uskutočnenie veľkej výmeny väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj na vyhlásenie vianočného prímeria," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

V ten istý deň ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) poslala maďarskému veľvyslanectvu návrh na výmenu, píše Reuters. Podľa reakcie Kyjev "odmietol všetky Orbánove návrhy", zdôraznil Peskov.

"Predpokladáme, že rozhovory o nastolení mieru budú pokračovať. Rusko plne podporuje Orbánove snahy o nájdenie mierového riešenia, ako aj vyriešenie humanitárnych otázok v súvislosti s výmenou väzňov," ozrejmil hovorca.

"Rusko nikdy neodmietlo mierové rokovania a opakovane vyjadrilo svoju pripravenosť obnoviť ich na základe istanbulskej dohody z roku 2022," pokračoval Peskov.

Ukrajina v stredu poprela, že s Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom. Orbán tvrdil, že Zelenskyj odmietol maďarský návrh.

Poľsko a Francúzsko sú na rovnakej strane pri téme európska bezpečnosť a spravodlivý mier na Ukrajine.

Vyhlásil to poľský premiér Donald Tusk po rokovaniach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo Varšave.

Tusk označil súčasný okamih vo svetových dejinách za zlomový. Rozhovory s Macronom podľa neho potvrdili, že Varšava a Paríž sú ako "jeden tím" v otázkach, ako sú bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európskej únie, úsilie o dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine a situácia po ukončení vojny.

V súvislosti s možnými mierovými rokovaniami zameranými na ukončenie vojny Tusk spresnil, že sa s Macronom zhodli na prítomnosti Ukrajiny na akýchkoľvek rokovaniach, ktoré sa týkajú mieru. Macron doplnil, že jediný možný mier vo vojne na Ukrajine je "udržateľný" mier.

Varšava neplánuje po uzavretí prímeria vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, prezradil Tusk. "Rozhodnutia týkajúce sa poľských aktivít sa budú prijímať vo Varšave a iba vo Varšave," vyhlásil.

Francúzsky prezident poznamenal, že nedávne správy o zasahovaní Moskvy do volieb v Gruzínsku a Rumunsku ukázali, že Európa musí posilniť svoje kapacity na odrazenie hybridných útokov.

Poľský premiér počas tlačovej konferencie tiež oznámil začiatok príprav novej poľsko-francúzskej dohode o priateľstve.

Už skôr počas dňa priniesla agentúra AFP správy, že Emmanuel Macron skráti svoju návštevu Poľska, aby sa mohol predčasne vrátiť do Paríža a vymenovať nového premiéra. Stretnutie sa uskutočnilo len niekoľko dní pred začiatkom poľského predsedníctva v Rade Európskej únie od začiatku budúceho roka. (TASR)

Ruský expert na rakety Michail Šackij bol zastrelený neďaleko Moskvy, uviedol zdroj z ukrajinských obranných síl.

Jeho vraždu pravdepodobne zorganizovala ukrajinská vojenská spravodajská služba HUR, uviedol ďalej zdroj.

Šackij bol vedúcim softvérového oddelenia v moskovskom Experimental Design Bureau Mars a údajne dohliadal na modernizáciu riadených striel typu Ch-59 na Ch-69 a vývoj dronov, ktorými ruská armáda útočí na ukrajinské územie.

Experimental Design Bureau Mars, ktorý vlastní štátny konglomerát Rosatom, sa zameriava na vývoj a výrobu palubných systémov pre automatické riadenie a navigáciu v lietadlách a kozmických lodiach.

Britský portál Daily Mail citoval ruského novinára v exile Alexandra Nevzorova, ktorý uviedol, že ukrajinská vojenská rozviedka „zlikvidovala mimoriadne zlomyseľného zločinca zástupcu generálneho dizajnéra, vedúceho softvérového oddelenia konštrukčnej kancelárie Mars Michaila Šackého".

„Podieľal sa na modernizácii riadených striel Ch-59 na úroveň Ch-69, zavádzaní nových bezpilotných lietadiel a je zodpovedný za smrť tisícov nevinných Ukrajincov," dodal Nevzorov.

V Záporoží objavili 11. obeť ruského raketového útoku z 10. decembra, oznámil šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov.

Rusi zamerali na centrum mesta, pravdepodobne balistickou raketou „Iskander“. Strela zasiahla súkromnú kliniku, v ktorej sa nachádzali lekári a pacienti. Poškodené zostali aj iná výšková budova a, škola.

Cez ukrajinské námorné prístavy prešlo v tomto roku 91,1 milióna ton nákladu, čo je medziročný nárast o 70 percent.

Uviedol to námestník ukrajinského ministra pre rozvoj komunít a území Ukrajiny Tymur Tkačenko.

„Od začiatku roka 2024 dosiahol objem odbaveného nákladu spolu 91,1 milióna ton, z toho 89,9 milióna ton bolo odbavených v období od januára do novembra. To je o 70 percent viac ako v rovnakom období minulého roka, keď to bolo 52,8 milióna ton,“ povedal Tkačenko.

V rámci tovarov patrí líderský post obiliu. Za 11 mesiacov tohto roka odbavili v ukrajinských prístavoch dovedna 56,1 milióna ton tejto komodity. Vlani to počas rovnakého obdobia bolo 39,4 milióna ton. Druhé miesto patrí železnej rude. Tej tento rok cez prístavy vyviezli 16,7 milióna v porovnaní s 3,2 milióna ton v minulom roku. (SITA)

Česko bude hovoriť o takom mieri na Ukrajine, ktorý bude rešpektovať jej suverenitu a záujem Európy o bezpečnosť v regióne.

Český prezident Petr Pavel to povedal po stretnutí najvyšších ústavných činiteľov a šéfa českej diplomacie na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Politici podľa Pavla hovorili najmä o vzťahoch Česka so Spojenými štátmi po nástupe Donalda Trumpa do úradu. Na otázku, ako po tom bude Česko Ukrajine pomáhať alebo či prípadne chystá nejakú novú iniciatívu, prezident odpovedal, že ČR bude Ukrajinu podporovať v rovnakom rozsahu aj naďalej a pokračovať bude aj muničná iniciatíva.

"Česká republika je od počiatku výrazným podporovateľom Ukrajiny a to v mnohých rovinách a bude ním aj naďalej. Pokračovať bude aj naša iniciatíva aj pre to, aby Ukrajina mala dostatok munície a sme pripravení hovoriť o akomkoľvek variante dosiahnutia mieru na Ukrajine, ktorý bude rešpektovať suverenitu Ukrajiny a jej záujem a tiež záujem Európy na celkovej bezpečnosti v našom regióne," povedal Pavel.

Na konkrétnu podobu podpory je podľa neho potrebné ešte počkať.

"Objavujú sa rôzne návrhy, zatiaľ sme nevideli žiadnu ochotu na ruskej strane pristúpiť na akýkoľvek z nich a vyjadriť vôľu rokovať. Až sa uskutoční inaugurácia a nový americký prezident bude vo funkcii, potom určite uvidíme nejakú konkrétnu iniciatívu, na ktorú bude možné reagovať," očakáva český prezident.

Podľa českého premiéra Petra Fialu sa všetci zhodujú na tom, že Ukrajinu je potrebné podporovať naďalej a všetkými silami sa snažiť o to, aby mala šancu sa ubrániť a ruská agresívna politika tak neuspela.

Za mimoriadne dôležité označil aj vzťahy ČR so Spojenými štátmi. V rámci debát v EÚ chce obhajovať čo najužšiu väzbu s USA a považuje to za jedinú správnu cestu. (TASR)

Situácia ukrajinských vojakov na fronte pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti je mimoriadne kritická.

Tvrdí to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ruská armáda pokračuje v ofenzíve južne od Pokrovska, najmä pri obciach Novyij Trud a Dačenske, kde sa pokúša obkľúčiť ukrajinské sily. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Hovorca ukrajinskej operačnej a strategickej skupiny Chortycia podplukovník Nazar Vološyn uviedol, že dve ukrajinské pozície boli zničené a jednu Ukrajinci v dôsledku dlhotrvajúcich bojov stratili. Podľa jeho slov sa ukrajinská armáda snaží svoje pozície obnoviť.

Analytici ISW poznamenávajú, že ruské velenie sa snaží dobyť Pokrovsk napriek obrovským stratám. Za ostatné dva týždne ruské sily stratili v tejto oblasti takmer 3-tisíc vojakov.

Šanca na mier v rusko-ukrajinskej vojne je reálna, aj keď Ukrajina si mierom nie je istá, tvrdí šéf úradu maďarskej vlády.

Gergely Gulyás dodal, že na stredajšom rokovaní kabinetu premiér Viktor Orbán hovoril o mieri a o prímerí z pohľadu nedávnych medzinárodných rokovaní.

"Maďarsko je jednou z mála krajín, ktoré sú bezpodmienečnými zástancami mieru. Situácia sa za uplynulé obdobie veľmi zmenila, a to k lepšiemu," podčiarkol šéf úradu vlády.

Dodal, že v minulosti mier presadzovalo len Maďarsko a Vatikán, "teraz už o mieri hovoria všetci".

"Cieľom vlády je zabezpečiť, aby zbrane už nezatienili žiadne Vianoce," povedal Gulyás.

Pripomenul, že Orbán o tom rokoval s pápežom Františkom vo Vatikáne, Donaldom Trumpom v Spojených štátoch a aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Vláda verí, že vďaka tomu je šanca na mier stále reálna, no zároveň sa snaží dosiahnuť vianočné prímerie a výmenu väzňov. Nechceme sa toho vzdať, aj keď si súčasná ukrajinská administratíva nie je istá v otázkach vojny a mieru. V záujme mieru bude Viktor Orbán rokovať vo štvrtok aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom," dodal Gulyás.

Ukrajina v stredu poprela, že s Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom. Orbán tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh.

"Ako vždy, maďarská strana s Ukrajinou o ničom nerokovala. Maďarská strana (nás) ako vždy neupozornila na svoje kontakty s Moskvou," uviedol v písomnom vyhlásení Zelenského poradca Dmytro Lytvyn.

Orbán predtým v príspevku na sociálnej sieti Facebook tvrdil, že Maďarsko sa na konci svojho predsedníctva v Rade EÚ opäť pokúsilo "nasmerovať bojujúce strany k mieru". "Navrhli sme vianočné prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Aké smutné, že to dnes prezident Zelenskyj jasne odmietol a vylúčil. Robili sme, čo sa dalo," vyhlásil. (TASR)

Nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová na Ukrajine zdôraznila úsilie pomôcť civilistom v mrazivých mesiacoch.

"Pricestovala som na Ukrajinu, aby som odovzdala náš zimný balík," povedala ministerka bezprostredne po príchode do hlavného mesta Kyjev.

Uviedla, že cieľom Ruska bolo počas viac ako 1000 dní trvajúcej vojny prerušiť dodávky energie, aby ľudia zostali sedieť v chlade a v tme. "Preto sme opäť zmobilizovali ďalšie finančné prostriedky, aby sme pomohli obnoviť dodávky energie," dodala.

Podľa jej slov to je nevyhnutné na prežitie v nízkych teplotách počas zimy. Počas svojej návštevy plánuje rokovať so zástupcami vlády a občianskej spoločnosti. Chce tiež navštíviť niekoľko projektov financovaných z peňazí na obnovu. "Chcem sa na vlastné oči presvedčiť, že peniaze idú skutočne tam, kde sú potrebné," spresnila Schulzeová.

Ide o jej druhú cestu do Kyjeva v tomto roku a štvrtú cestu na Ukrajinu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. (TASR)

Pri ruských útokoch na Ukrajine za posledný deň zahynul jeden civilista a 11 bolo zranených, informovali regionálne úrady.

V Doneckej oblasti sa podľa gubernátora Vadyma Filaškina zranili traja ľudia v meste Pokrovsk a jeden v obci Novotroitske.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhii Lysak informoval, že 44-ročný muž utrpel zranenia pri útokoch ruského delostrelectva a bezpilotných lietadiel v okrese Nikopol.

V Chersonskej oblasti bolo pri ruských úderoch za posledný deň zranených šesť ľudí, informoval gubernátor Oleksandr Prokudin. Dron usmrtil 67-ročný muža.

Ruský útok s viacodpaľovacím raketovým systémom na obec Kutkivka v Charkovskej oblasti poškodil vzdelávaciu inštitúciu, uviedol gubernátor Oleh Syniehubov. Neboli hlásené žiadne obete. (Kyiv Independent)

V priebehu invázie zabili okupanti 50 kňazov a zničili približne 700 kostolov, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Rusi zaobchádzajú s ukrajinskými kostolmi podobne ako so školami. To znamená, že kedykoľvek by vstúpili na naše územie, zničili by školy a kostoly a nezanechali po nich žiadne stopy. Preto bolo zajatých alebo zabití aj kňazi," vysvetlil Volodymyr Zelenskyj.

Portál Ukrajinská pravda dopĺňa, že existujú dôkazy o mučení duchovných, ktorí sa vzopreli službe ruskému patriarchovi Kirillovi. Líder ruskej pravoslávnej cirkvi otvorene podporuje Kremeľ. (Ukrajinská pravda)

Rusko opäť chystá použiť proti Ukrajine strelu Orešnik. Uviedlo to americké ministerstvo obrany.

Hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singhová, počas tlačovej konferencie novinárom povedala, že útok by sa mohol uskutočniť „v najbližších dňoch“. Dodala, že podľa USA strela Oreškin neznamená zmenu situácie na bojisku. Rusko sa však podľa jej slov „snaží využiť všetky zbrane, ktoré má vo svojom arzenáli, aby Ukrajinu zastrašilo“.

Singhová uviedla, že varovanie Washingtonu vychádza z nového hodnotenia spravodajských služieb, ale neposkytla ďalšie podrobnosti, ani to, kde by Rusko mohlo zaútočiť. (SITA)

Nedávny telefonát s ruským prezidentom Putinom bol podľa nemeckého kancelára Scholza frustrujúci, plánuje ho ale zopakovať.

Scholz Putinovi, ktorý pred takmer tromi rokmi nariadil inváziu na Ukrajinu, zavolal v polovici novembra. Vyslúžil si za to ostrú kritiku doma i v zahraničí.

"Bolo to frustrujúce, pretože jednoducho len opakoval všetky tie svoje frázy," povedal vo vysielaní stanice RTL k telefonátu Scholz. Zdôraznil však, že je naďalej presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia.

Ruský prezident podľa Scholza musel počuť, že nemôže počítať s tým, že nemecká pomoc Ukrajine poľaví.

Nemecký kancelár podľa svojich slov v telefonáte Putina tiež vyzval, aby stiahol svoje jednotky z Ukrajiny, a mohlo sa tak začať rokovať o mieri. "A to musí byť a to urobím znova. Ale človek si pritom nesmie robiť žiadne ilúzie, "dodal.

Scholz s Putinom telefonoval v polovici novembra, priamy rozhovor s ním dovtedy kancelár neviedol od decembra 2022. Putin podľa komuniké Kremľa trval na územných nárokoch a ďalších požiadavkách voči Ukrajine, ktorá odmieta kapitulovať.

Scholzov telefonát vyvolal kritiku doma i v zahraničí, predovšetkým v krajinách na východnom krídle NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prvej reakcii uviedol, že sa tým otvorila Pandorina skrinka a narušila Putinova izolácia.

Pochvaly za iniciatívu sa naopak Scholzovi dostalo napríklad od ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova.

Nemecko je po USA najväčším darcom vojenskej pomoci Ukrajine, Scholz ale dlhodobo odmieta Ukrajine dodať strely s plochou dráhou letu Taurus a umožniť útoky nemeckými zbraňami na ruské územie. (ČTK)

Rusko prišlo počas uplynulého dňa o 1 390 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo už stratilo 758 730 vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 28 obrnených bojových vozidiel pechoty a päť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 532 tankov, 19 644 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 072 delostreleckých systémov.

Rakúsky energetický koncern OMV vypovedal zmluvu s Gazpromom o dodávkach zemného plynu.

Ruskej štátnej spoločnosti vyčíta opakované "závažné porušovanie" kontraktu, ktorý mal pôvodne platiť až do roku 2040, informovala v stredu agentúra DPA.

Gazprom prestal dodávať plyn spoločnosti OMV v polovici novembra. Stalo sa tak po tom, čo rakúska firma pozastavila platby Gazpromu, aby získala sumu, ktorá jej bola priznaná v arbitráži. Súd OMV priznal odškodné viac ako 230 miliónov eur.

Zmluvu uzavretú medzi OMV a Gazpromom v roku 2006 spočiatku politici na oboch stranách chválili, zároveň však čelila kritike pre svoj dlhodobý charakter i podmienky.

Zmluva napríklad stanovovala, že odberateľ musí za plyn zaplatiť aj v prípade, že ho neodoberie. To bolo v rozpore so snahou Európskej únie rýchlo sa zbaviť závislosti od ruského plynu.

OMV, ktorá v Rakúsku plynom zásobuje výlučne priemyselných odberateľov, vylúčila, že by v krajine mohol nastať nedostatok plynu.

"Dnes môžeme čerpať z diverzifikovaného portfólia alternatívnych zdrojov plynu a zaručiť tak našim zákazníkom bezpečnosť dodávok," uviedol predseda predstavenstva OMV Alfred Stern.

OMV môže podľa vlastných údajov odoberať plyn z vlastnej ťažby v Nórsku a Rakúsku, plyn od externých výrobcov plynu a tiež skvapalnený plyn. Zásobníky plynu v Rakúsku sú podľa spoločnosti naplnené približne z 85 percent. (ČTK)

Ukrajinský dron zasiahol v noci strechu policajných kasární v ruskej kaukazskej republike Čečensko.

Zranenia pri druhom takomto incidente za týždeň utrpeli štyria ľudia, oznámil čečenský vodca Ramzan Kadyrov.

"Dron vybuchol vo vzduchu, poškodil strechu a rozbil okná," napísal Kadyrov na platforme Telegram. K incidentu došlo v čečenskom hlavnom meste Groznyj.

"Padajúce úlomky spôsobili malý požiar, ktorý bol rýchlo zahasený," dodal s tým, že menšie zranenia utrpeli štyria príslušníci jednotky strážiacej objekt.

Kadyrov otvorene podporuje vojnu Moskvy na Ukrajine a vyslal čečenských vojakov, aby bojovali po boju ruských jednotiek. Minulý týždeň čečenský líder oznámil, že dron zasiahol strechu policajnej budovy, hoci nie je jasné, či išlo o ten istý objekt, napísal Reuters.

V októbri začala horieť strecha vojenského výcvikového strediska v čečenskom meste Gudermes po zrejme prvom ukrajinskom dronovom útoku v tisíc kilometrov vzdialenom Čečensku, ku ktorému došlo od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022.

Ukrajina poprela, že by s Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom.

Maďarský premiér tvrdil, že ukrajinský prezident odmietol maďarský návrh. 

"Ako vždy, maďarská strana s Ukrajinou o ničom nerokovala. Maďarská strana (nás) ako vždy neupozornila na svoje kontakty s Moskvou," uviedol v písomnom vyhlásení Zelenského poradca Dmytro Lytvyn. (TASR)

Rusko skritizovalo USA za poskytnutie pôžičky Ukrajine v hodnote 20 miliárd dolárov, ktorá je krytá zmrazenými ruskými aktívami.

Moskva to označila za krádež a avizovala odvetné opatrenia.

Ministerstvo zahraničných vecí v Moskve uviedlo, že Rusko má "dostatočné kapacity a páky na to, aby v rámci odvety zaistilo aktíva západných krajín, ktoré sa nachádzajú pod jeho jurisdikciou."

Ruské ministerstvo financií zas medzičasom oznámilo, že výnosy zo zmrazených západných aktív v Rusku použije na "podporu regiónov a hospodársky rozvoj krajiny".

USA v utorok oznámili poskytnutie pôžičky ako súčasť širšej pôžičky pre Ukrajinu od skupiny G7 v hodnote 50 miliárd dolárov. Peniaze na Ukrajinu z americkej pôžičky by mali prísť v tranžiach. (TASR)