Analytici píšu o ruskom postupe, ťažké boje sú v Kurachove a Torecku (SME Minúta)

USA poskytli Ukrajine pôžičku vo výške 20 miliárd dolárov, ktorá pochádza zo zmrazených ruských aktív.

Tieto peniaze, ktoré sú súčasťou balíka pomoci skupiny G7, predstavujú významnú časť nových pôžičiek vo výške 50 miliárd dolárov (47 miliárd eur), na ktorých sa začiatkom roka dohodli lídri krajín G7. Peniaze slúžia na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej invázii.

"Tieto finančné prostriedky - zaplatené z neočakávaných príjmov získaných z vlastných imobilizovaných aktív Ruska - poskytnú Ukrajine dôležitú finančnú podporu pri obrane jej krajiny pred nevyprovokovanou agresívnou vojnou," uviedla vo vyhlásení americká ministerka financií Janet Yellenová.

Pôžičky G7 podľa Yellenovej "pomôžu zabezpečiť, aby Ukrajina mala zdroje, ktoré potrebuje na udržanie záchranných služieb, nemocníc a ďalších základných pilierov svojho statočného odporu". Dodala, že podpora Washingtonu pomôže Kyjevu "brániť svoju suverenitu a dosiahnuť spravodlivý mier".

Ministerstvo financií dodalo, že Washington previedol 20 miliárd dolárov do fondu Svetovej banky, ktorý peniaze poskytne Ukrajine.

Táto pôžička prichádza podľa AFP v kľúčovom momente pre Ukrajinu, pretože sa objavujú otázky o budúcnosti podpory USA pre Kyjev po januárovom návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trump počas prezidentskej predvolebnej kampane viackrát kritizoval vysokú podporu Ukrajiny a tvrdil, že vojnu dokáže rýchlo ukončiť.

Skupina G7 už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách EÚ. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval s poľským premiérom Tuskom. Poďakoval mu za "neochvejnú podporu" Ukrajiny.

Počas rozhovoru sa lídri zhovárali aj o prioritách poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré poľská vláda v utorok predstavila. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry PAP.

Zelenskyj na sociálnej sieti X o telefonáte s Tuskom napísal, že poľskému premiérovi "poďakoval za neochvejnú podporu spriateleného Poľska a realizáciu nového balíka vojenskej pomoci."

"Diskutovali sme o pokroku Ukrajiny na jej ceste k európskej integrácii a o prioritách šesťmesačného predsedníctva Poľska v Rade EÚ, ktoré sa začne v januári," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň informoval o vzájomných návštevách, ktoré sa uskutočnia v blízkej budúcnosti. Zdroje agentúry PAP uviedli, že stretnutie Zelenského a Tuska sa pravdepodobne uskutoční na Ukrajine v nasledujúcich dňoch.

Zelenskyj a Tusk spolu telefonovali aj 20. novembra. Ukrajinský prezident vtedy oznámil, že ich stretnutie sa uskutoční do konca tohto roka.

Poľsko prevezme od Maďarska šesťmesačné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ 1. januára 2025. Motto poľského predsedníctva v Rade EÚ znie: "Bezpečnosť, Európa!". (TASR)

Trump nie je v situácii, aby rokoval o prímerí na Ukrajine, hovorí predseda maďarskej vlády Orbán.

Bránia tomu prísne americké právne pravidlá. Orbán vyjadril presvedčenie, že po nástupe staronového prezidenta USA do úradu 20. januára sa situácia zmení.

Podľa slov Orbána zatiaľ mali s Trumpom iba stretnutie, na ktorom si navzájom zablahoželali. "Najmä ja jemu," dodal premiér s poznámkou, že oficiálne rokovania sa začnú, až keď Trump opäť prevezme úrad hlavy štátu.

"Ak si dnes dvaja ľudia, či už v Európe alebo v Amerike sadnú, aby sa spolu porozprávali, len ťažko sa môžu vyhnúť rozhovorom o mieri a vojne," podčiarkol.

Orbán sa v pondelok stretol s Trumpom a miliardárom Elonom Muskom v sídle novozvoleného amerického prezidenta v Mar-a-Lago na Floride.

Obaja lídri sa stretli aj v júli a rokovali o "možnostiach mieru", pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine, uviedol hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi. (TASR)

Ukrajinský prezident pripísal dronový útok na vozidlo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rusku.

Zelenskyj vo svojom statuse napísal, že tento útok "jasne ukázal, ako Rusko nazerá na všetko, čo súvisí s medzinárodným právom, medzinárodnými inštitúciami a bezpečnosťou".

Ukrajinský prezident v statuse tvrdí, že vykonávatelia dronového útoku "presne vedeli, čo robia, a konali premyslene". Zelenskyj dodal, že tento útok si vyžaduje jasnú a rozhodnú reakciu zo strany agentúry a ďalších medzinárodných partnerov. Upozornil, že mlčenie alebo ponechanie útoku bez reakcie "len podporí ďalšie zločiny".

Samotná MAAE, ktorá o incidente informovala ako prvá, sa zdržala toho, že zo zodpovednosti za útok niekoho obvinila. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi dodal, že vozidlo bolo pri útoku vážne poškodené, ale k obetiam nedošlo. (TASR)

Na vozidlo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zaútočil dron na ceste k Záporožskej jadrovej elektrárni.

Nateraz nie je jasné, ktorej zo strán konfliktu rozpútaného Ruskom na Ukrajine bezpilotný stroj patril. Vozidlo bolo pri útoku vážne poškodené. K obetiam nedošlo, ubezpečil generálny tajomník agentúry Rafael Mariano Grossi s tým, že tímy sú v bezpečí.

Grossi vo svojom vyhlásené tento útok na personál agentúry rozhodne odsúdil a zopakoval výzvu adresovanú bojujúcim stranám na čo najväčšiu zdržanlivosť. Pripomenul, že útok na jadrovú elektráreň je neprípustný a ešte neprijateľnejší je útok na tých, ktorí sa snažia zabrániť jadrovej havárii. (TASR)

Bulharsko neuvažuje o pozastavení tranzitu ruského plynu, bola by to krajná možnosť. 

"Zastavenie tranzitu ruského plynu cez bulharské územie by bolo krajným opatrením, o ktorom sa zatiaľ nediskutuje," uviedol v utorok zdroj, podľa ktorého Bulharsko očakáva, že problém s platbami za tranzit ruského plynu cez jeho územie sa vyrieši.

"Situácia je nepríjemná, ale nič kritické sa nedeje. Na vyriešenie problému s platbou, o ktorom hovoril minister energetiky, je ešte čas, pretože platba by mala prísť do 20. decembra," povedal zdroj.

Minister energetiky Vladimir Malinov predtým uviedol, že jeho krajina by mohla zastaviť tranzit plynu z Ruska do Srbska a Maďarska, ak ruská strana nenájde spôsob, ako zaplatiť za tranzit po sankciách, ktoré na banku Gazprombank uvalili Spojené štáty. Podľa Malinova, ktorého v utorok citovala agentúra Bloomberg, Sofia čaká na návrhy od Gazpromu. (TASR)

Britský premiér Starmer bol na Cypre, dohodol boj proti nelegálnym finančným tokom z Ruska.

Británia pomôže Cypru vytvoriť nový orgán, ktorý by mal na starosti vykonávanie sankcií proti Rusku. Okrem toho na budúci rok spustí vzdelávacie programy pre cyperské bezpečnostné zložky, informoval úrad britského premiéra.

"Spolu s Cyperskou republikou zastavujeme tok nelegálnych financií cez Európu, aby sme tak vyhladovali vojnovú mašinériu (ruského prezidenta Vladimira) Putina a ochránili medzinárodnú stabilitu," uviedol britský premiér Starmer.

Novému prezidentovi USA Trumpovi dôveruje 44 percent Ukrajincov. Je to viac ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine.

Na druhom mieste je Maďarsko, kde Trumpovi dôveruje 37 percent respondentov. Vo Francúzsku Trumpovi dôveruje len 16 percent oslovených a vo Veľkej Británii 30 percent. Vyplýva zo z prieskumu organizácie New Europe Center.

Predpokladá sa, že vysoká dôveryhodnosti Trumpa na Ukrajine súvisí očakávaním rozhodnejšej politiky zo strany novej americkej administratívy alebo s určitými nádejami vzhľadom na Trumpove sľuby „rýchleho mieru“.

Dôveryhodnosť Trumpa môže súvisieť aj so sklamaním z politiky súčasného amerického prezidenta Joea Bidena či nemeckého kancelára Olafa Scholza. Vlani však Bidenovi dôverovalo 78,1 percenta Ukrajincov a iba 10,1 percenta respondentov viac verilo Trumpovi. (SITA, Ukrajinská pravda)

To, že Putin vymenoval Chinštejna do funkcie, ktorá je pre Kremeľ kľúčová, svedčí o jednom: je v úzkych, píše Petra Procházková. (SME)

Lídri EÚ na summite vyzvú na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, vyplýva z navrhovaných záverov Európskej rady.

Pôjde najmä o protivzdušnú obranu, muníciu, ale aj rakety. Zdôrazní tiež dôležitosť ďalšej podpory a rozvoja ukrajinského obranného priemyslu a prehĺbenie jeho spolupráce s obranným priemyslom EÚ.

Summit sa koná budúci štvrtok 19. decembra a bude nakoniec jednodňový. Pôjde o prvú Európsku radu, ktorú povedie António Costa.

"Európska rada opätovne potvrdzuje svoju podporu kľúčovým zásadám a cieľom ukrajinského mierového plánu a zdôrazňuje zásadu, že žiadna iniciatíva týkajúca sa Ukrajiny nemôže byť podniknutá bez Ukrajiny," stojí v predbežnom návrhu záverov, o ktorom bude v stredu diskutovať takzvaný Coreper, teda veľvyslanci členských štátov EÚ v Bruseli.

"Aby sa Ukrajina mohla účinne brániť ruskej agresii, vyzýva Európska rada na urýchlené zvýšenie úsilia, najmä pokiaľ ide o dodávky systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet, ako aj o poskytnutie nevyhnutného výcviku a vybavenia pre ukrajinských vojakov," dodáva dokument.

Nový predseda Európskej rady António Costa, ktorý 1. decembra vystriedal Charlesa Michela, napísal už minulý týždeň únijným lídrom takzvaný pozývací list. V ňom tiež uviedol, že na summit pozval Zelenského.

Decembrové rokovanie bude podľa neho dôležitou príležitosťou vyslať "jednotné a jednoznačné posolstvo o podpore Ukrajiny a úplného, spravodlivého a trvalého mieru".

"Pozval som prezidenta Zelenského, aby prišiel do Bruselu, aby sa s nami podelil o najnovší vývoj na mieste, aj o svoje názory na to, ako môže Európa čo najlepšie Ukrajinu podporiť," dodal Costa v pozývacom liste.

V predbežných záveroch summitu sa hovorí aj o finančnej pomoci pre Kyjev. "Celkové platby pre Ukrajinu v rámci ukrajinskej facility budú v roku 2024 predstavovať 16,2 miliardy eur. V roku 2025 sa očakáva, že platby z nástroja dosiahnu 12,5 miliardy eur," uvádza sa v texte.

V období rokov 2024 až 2027 by mala Ukrajina v rámci takzvanej ukrajinskej facility, teda finančného nástroja EÚ na podporu Ukrajiny, dostať celkovo až 50 miliárd eur v grantoch a pôžičkách.

Vyplácanie pravidelnej štvrťročnej platby je podmienené tým, že Ukrajina každý štvrťrok až do konca roka 2027 predloží riadne odôvodnenú žiadosť o vyplatenie peňazí. Peniaze sú určené na podporu makrofinančnej stability a fungovania verejnej správy krajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii.

Unijní lídri na rokovaní na budúci týždeň tiež odsúdia podporu tretích krajín Rusku vo vedení jeho útočnej vojny proti Ukrajine. "Prehlbujúca sa vojenská spolupráca a transfery zbraní medzi Ruskom a KĽDR a Iránom, ako aj rozmiestnenie vojenských síl KĽDR v Rusku a ich použitie na bojisku proti Ukrajine predstavujú medzinárodnú eskaláciu vojny s vážnymi dôsledkami pre medzinárodný mier a bezpečnosť," stojí v predbežných záveroch.

"Európska rada vyzýva všetky krajiny, aby okamžite zastavili akúkoľvek priamu či nepriamu pomoc Rusku v jeho útočnej vojne proti Ukrajine," dodáva text.

Ešte pred štvrtkovým summitom EÚ sa v stredu uskutoční vrcholná schôdzka EÚ-Západný Balkán. (ČTK)

Rafinéria Slovnaft pre ruské sankcie investovala 200 miliónov eur na úpravu technológie spracovania ropy.

Ukončenie investičných projektov je naplánované na rok 2027 a spoločnosti by malo zabezpečiť väčšiu flexibilitu na spracovávanie alternatívnych rôp rozdielnych kvalít. Povedal to technológ rafinérie Jozef Žužov v rámci podcastu spoločnosti Slovnaft Talks.

Dizajn pôvodnej technológie, ktorá bola zameraná na spracovanie ťažšej ruskej ropy, sa od postavenia rafinérie podľa Žužova výraznejšie nemenil.

Nové investície by tak mali byť zamerané na prácu s ľahšou ropou, ktorá je podľa odborníka viac dostupnejšia na trhu s touto komoditou.

Pomôcť z rozvojom nových technológií mala počiatočná investícia z roku 2015 súvisiaca s dovozom ropy prostredníctvom ropovodu Adria.

"To, čo nám pomohlo, bola ešte investícia, ktorú sme zrealizovali v roku 2020, a to bola úplne nová ropná nádrž, ktorá je tá najväčšia, ktorú máme," ďalej uviedol Žužov, podľa ktorého nová nádrž výrazne pomohla spoločnosti s odberom alternatívnych rôp. Vďaka nej by malo byť možné flexibilnejšie pripravovať vhodné zmesi, čo bolo dovtedy obmedzené limitovaným počtom ropných nádrží.

Odborník dodal, že systém dopravy ropy z Chorvátska prostredníctvom ropovodu Adria je komplikovanejší ako ten pôvodný, pričom čas potrebný na dodanie sa pohybuje v rozmedzí jedného až dvoch týždňov.

"Je to systém, ktorý dopravuje ropu nielen na Slovensko, ale aj na juh do Maďarska, do Chorvátska, do Srbska. To znamená, že je to trošku komplikovanejší systém, kde samozrejme prepravca, hlavne ten chorvátsky, musí brať do úvahy všetky požiadavky, ktoré sú naňho kladené," vysvetlil Žužov.

Platnosť výnimky na vývoz produktov vyrobených z ruskej ropy, ktorú malo Slovensko, a teda aj rafinéria Slovnaft, skončila minulý týždeň 5. decembra. O predĺženie platnosti výnimky na pôde Európskej únie sa usiluje rezort hospodárstva, ako aj predstavitelia slovenskej diplomacie. (TASR)

Mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine by sa mohli začať už počas tejto zimy, vyhlásil poľský premiér Tusk.

Premiér zároveň naznačil sériu plánovaných stretnutí, keďže Poľsko sa snaží hrať vedúcu úlohu pri ukončení tohto konfliktu.

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

"Budem mať sériu rozhovorov týkajúcich sa predovšetkým situácie za našou východnou hranicou," povedal premiér na rokovaní vlády.

Tusk sa v utorok stretne s lídrom nemeckej opozície Friedrichom Merzom, pričom v utorok večer bude rokovať aj so Zelenským.

Vo štvrtok podľa Tuska do Poľska pricestuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten má Varšavu informovať o výsledkoch trojstranných rokovaní v Paríži, na ktorých sa zúčastnil okrem Macrona aj novozvolený americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Naozaj chcem, aby Poľsko bolo krajinou, ktorá nebude len prítomná, ale bude udávať tón týmto rozhodnutiam, ktoré nám majú priniesť bezpečnosť a zaistiť poľské záujmy," vyhlásil Tusk.

Ako dodal, je v neustálom kontakte aj s pobaltskými a škandinávskymi spojencami Varšavy, a britský premiér Keir Starmer podľa neho navštívi Poľsko počas prvých dní predsedníctva Varšavy v Rade EÚ v prvom polroku 2025. (TASR)

Vstup Ukrajiny do NATO podľa západonemeckého modelu by podporilo vyše 70 Ukrajincov, ukázal prieskum.

Ukazuje to najnovší prieskum uskutočnený organizáciou New Europe Center.

Celkom 70,3 % obyvateľov Ukrajiny uviedlo, že podporuje myšlienku postupného vstupu Ukrajiny do NATO na základe pozvánky pre Ukrajinu v zmysle jej medzinárodne uznaných hraníc. Záruky podľa článku 5 by sa pôvodne nevzťahovali na územia okupované Ruskom.

Táto myšlienka sa nazýva „západonemecký model“. Podľa neho sa Nemecká spolková republika (Západné Nemecko) stala členom NATO v roku 1955, no Nemecká demokratická republika (Východné Nemecko) za takzvanou železnou oponou vstúpilo do aliancie až o takmer 40 rokov neskôr, po znovuzjednotení krajiny.

Neoficiálne sa objavila správa, že o tejto myšlienke sa na Západe už dlhšie diskutuje ako o možnom formáte ukončenia súčasnej fázy vojny, aby sa zabránilo obnoveniu ruskej agresie. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský raketový útok zasiahol súkromnú kliniku v Záporoží, o život prišli traja ľudia, informovali tamojší predstavitelia.

Ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, informovala agentúra Reuters.

Záchranári na mieste útoku prehľadávajú trosky v snahe nájsť osoby uviaznuté pod nimi, napísal na platforme Telegram gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Šéf susednej Doneckej oblasti Vadym Filaškin predtým informoval o dvoch mŕtvych a najmenej šiestich ranených v dôsledku ruského ostreľovania východoukrajinských obcí.

Ďalšieho zabitého civilistu hlásia podľa médií úrady v Chersonskej oblasti.

Najmenej 11 ranených si vyžiadal ruský útok na mesto Zlatopil v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, ktoré zasiahli pravdepodobne najmenej tri ruské rakety Iskander-M, napísal na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Rusko útočilo na Záporožie aj vo štvrtok 7. decembra. Zničených bolo niekoľko budov a poškodené bolo aj tamojšie onkologické centrum. O život prišlo najmenej osem ľudí a ďalších 42 utrpelo zranenia.

Zelenskyj v reakcii na tento útok požiadal spojencov o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Líder nemeckej opozície Merz pricestoval z Kyjeva do Varšavy na stretnutie s poľským premiérom Tuskom.

Informuje o tom agentúra DPA.

Merz sa v Kyjeve stretol so Zelenským a zdôraznil podporu Ukrajine vo vojne proti ruskej agresii.

Merz (CDU/CSU) je považovaný za favorita v predčasných voľbách, ktoré sa budú konať 23. februára 2025 a v prípade volebného úspechu nahradí kancelára Olafa Scholza (SPD).

Merz si v utorok v Kráľovskom hrade pozrel výstavu umeleckých diel zo zbierky Národného umeleckého múzea Ukrajiny (NAMU), ktoré sú v ochrannej úschove v Poľsku.

Obnovený hrad je považovaný za symbol rekonštrukcie Varšavy, ktorá bola počas nacistickej okupácie zdevastovaná. Kedysi sídlo poľských kráľov bolo po vojne obnovené a v súčasnosti je objekt zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Merz sa popoludní stretne s Tuskom a očakáva sa, že hlavnou témou ich rokovania bude vojna na Ukrajine.

Zelenskyj v pondelok požiadal Nemecko o väčšiu podporu. "Čakáme od vás ráznejšie a rozhodnejšie kroky. Naozaj sa na to spoliehame," povedal Zelenskyj počas stretnutia s Merzom.

Týždeň pred ním Kyjev navštívil kancelár Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Obaja prisľúbili stabilnú podporu Ukrajine, ale Merz už v minulosti deklaroval, že Berlín by mal poslať Kyjevu silnejšie zbrane. (TASR)

Dodávky ruského plynu do Nemecka majú dlhoročnú tradíciu a boli výhodné pre obe strany, vyhlásila Merkelová.

Merkelová to uviedla v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu France 2. Informovala o tom agentúra TASS.

"Obchod s plynom s Ruskom má veľmi dlhú tradíciu. Začal sa počas studenej vojny a pokračoval aj počas môjho pôsobenia vo vláde. Nemyslím si, že to bola chyba, pretože sme mali ruský plyn za výhodnú cenu," povedala Merkelová, podľa ktorej bola táto spolupráca výhodná pre obe strany. Po začatí konfliktu na Ukrajine Nemecko "muselo hľadať a kupovať drahší plyn inde, keďže ceny prudko stúpli", pokračovala bývalá kancelárka.

To by sa však stalo, aj keby Nemecko zastavilo nákup ruského plynu skôr, "počas môjho mandátu", uzavrela Merkelová.

Koncom novembra bývala kancelárka v rozhovore pre britskú stanicu BBC uviedla, že neľutuje svoje rozhodnutie schváliť výstavbu plynovodu Nord Stream 2 proti vôli Washingtonu. (TASR)

Rusko podľa Inštitútu pre štúdium vojny stráca schopnosť udržiavať vysoké vojenské výdavky a ekonomickú stabilitu.

Inštitút v tejto súvislosti cituje amerického ministra obrany Lloyda Austina, podľa ktorého Moskva na vojnu na Ukrajine vynaložila už viac ako 200 miliárd dolárov.

ISW zároveň poukazuje na správu Ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám, podľa ktorého likvidné aktíva Ruska v jeho rezervnom fonde klesli zo 140 miliárd dolárov vo februári 2022 na 53,8 miliardy dolárov k 1. decembru tohto roka.

Centrum zároveň uviedlo, že Kremeľ sa pri pokrývaní svojho rozpočtového deficitu viac spolieha na predaj zlata.

„Rastúce ekonomické tlaky spôsobené vojnou v kombinácii s rozsiahlou korupciou, nedostatkom pracovnej sily a neefektívnosťou vo vojensko-priemyselnom komplexe pravdepodobne zintenzívnia náklady Ruska na vojnu a ďalej obmedzia jeho schopnosť udržať operácie vojensko-priemyselného komplexu aj stabilitu ekonomiky," uviedol ISW.

Zelenskyj na decembrovom stretnutí s európskymi partnermi plánuje otvoriť otázku prizvania Ukrajiny do NATO.

Zároveň sa bude venovať téme bezpečnostných záruk, kým k prizvaniu dôjde, uviedol zástupca vedúceho úradu prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajina oznámila plánované stretnutie v pondelok a uviedla, že pomôže koordinovať spoločný postoj a zabezpečí, aby mal Kyjev silnú pozíciu pre prípadné rokovania a bojové operácie.

"Jednou z tém programu stretnutia bude určite získanie ponuky na členstvo v NATO a otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu až do jej vstupu do Aliancie," upresnil Žovkva. Podľa jeho vyjadrenia sa bude rokovať aj o vojenskej pomoci Ukrajine.

Tieto záležitosti sa preberali aj na trojstrannom víkendovom stretnutí Zelenského s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.

"Je absolútne zrejmé, že členstvo Ukrajiny v NATO je zatiaľ nedosiahnuteľné pre pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine... A preto dnes... potrebujeme primerané záruky našej bezpečnosti pred tým, ako vstúpime do NATO," dodal Žovkva. (TASR)

Vojna na Ukrajine bude pokračovať, dokým sa nenaplnia ciele stanovené Putinom, vyhlásil Kremeľ.

Ciele sa majú podľa Moskvy naplniť prostredníctvom rokovaní či vojenskými operáciami. Informuje o tom agentúra Reuters.

Putin požaduje, aby Ukrajina upustila od svojej ambície pripojiť sa k NATO a tiež aby sa stiahla zo štyroch oblastí, ktoré Moskva už zabrala. Kyjev tieto podmienky odmietol a uviedol, že ich prijatie by sa rovnalo kapitulácii.

 "Tieto ciele sa dajú dosiahnuť prostredníctvom špeciálnej vojenskej operácie alebo príslušných rokovaní," skonštatoval. Podľa jeho vyjadrení sa však v súčasnosti nevedú žiadne rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, keďže "ukrajinská strana ich odmieta".

Rusko je ale podľa slov šéfa spravodajskej služby SVR Sergeja Naryškina blízko k dosiahnutiu vojenských cieľov na Ukrajine a situácia na fronte Kyjevu nepraje, uviedli ruské tlačové agentúry.

Zelenskyj sa vyslovil za diplomatické urovnanie vojny, no zároveň predniesol aj myšlienku nasadenia zahraničných vojsk na Ukrajine, kým sa krajina stane členom NATO. (TASR)

Tridsaťdeväťročný muž zo Sibíri dostal tri roky väzenia za poškodzovanie plagátov náborového centra ruskej armády.

Uviedli to úrady v Krasnojarskom kraji. Informovala o tom agentúra AFP.

Muž zo Železnogorska podľa obžaloby ešte v júni "úmyselne a zámerne" poškodil 13 náborových plagátov.

Súd ho uznal za vinného z "diskreditovania" ruských ozbrojených síl. Takéto obvinenie ruské úrady používajú na potlačenie nesúhlasu s konfliktom na Ukrajine.

Rusko tvrdo zasiahlo proti oponentom konfliktu, ktorý sa začal už vo februári 2022. Za nesúhlasné stanovisko už potrestali, zastrašovali a napokon aj uväznili tisíce ľudí.

Vzrástol aj počet zadržaní pre podozrenia zo špionáže, vlastizrady, sabotáže, extrémizmu a "diskreditácie armády", ktoré sa v mnohých prípadoch skončili prísnymi trestami vo väzení.

V mnohých mestách a regiónoch sa pred blížiacim tretím výročím začatia "špeciálnej vojenskej operácie" na náborových plagátoch zdôrazňuje ekonomická výhodnosť pre každého, kto je ochotný vstúpiť do armády a ísť bojovať.

Označenie "špeciálna vojenská operácia" Moskva oficiálne používa pre označenie vojny na Ukrajine. (TASR)

Rusi podľa ukrajinských partizánov poškodzujú svoje vlastné člny, aby nemuseli útočiť na ostrovy v delte rieky Dneper.

Uviedlo to na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram partizánske hnutie Ukrajincov a Krymských Tatárov Ateš.

„Vojaci úmyselne ničia motory, prepichujú gumené člny a dokonca odovzdávajú súradnice ukrajinským obranným silám o umiestnení základní lodí a zásob palív," tvrdí Ateš.

Hnutie však neposkytlo nijaké dôkazy a Kyjev Independent nemôže tieto tvrdenia nezávisle overiť.

Správa partizánskeho hnutia o tom, že ruskí vojaci ničia vlastné člny, aby sa vyhli nasadeniu do útokov, prichádza v čase, keď ruská armáda údajne zhromaždila približne 300 člnov s cieľom obsadiť strategicky dôležité ostrovy delte Dnepra. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko postúpilo vo vojnovom ťažení pri deviatich ukrajinských obciach, píšu na Telegrame analytici projektu Deepstate.

Šéf ruskej civilnej rozviedky SVR Sergej Naryškin medzitým vyhlásil, že Rusko je blízko dosiahnutiu svojich cieľov v "špeciálnej vojenskej operácii," ako Moskva nazýva svoju rozsiahlu vojenskú agresiu voči Ukrajine.

"Situácia na fronte je v neprospech Kyjeva. Strategická iniciatíva vo všetkých zónach patrí nám. Sme blízko dosiahnutia našich cieľov, zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily sú na pokraji zrútenia," vyhlásil Naryškin v časopise Razvedčik, čo je oficiálny časopis ruskej rozviedky. Šéf SVR ďalej uviedol, že vláda Zelenského prišla o svoju legitimitu a kvôli tomu aj o schopnosť vyjednávať.

Projekt Deepstatate uviedol, že Rusi naposledy postúpili pri obciach Novoolenivka, Voznesenka, Plechovo, Oleksandrija, Hrodivka, Vidrodženja, Petrivka, Soncivka, Novotroicke a Ševčenko.

V pondelok večer ukrajinský generálny štáb hlásil, že Rusi intenzívne útočia pri Pokrovsku, napísal web Ukrajinská pravda. V rannej operačnej zvodke velenie ukrajinských síl uviedlo, že ukrajinskí vojaci odrazili vyše 100 ruských útokov pri Pokrovsku, Kurachove a Vremivke.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny overiť. Podľa agentúry Reuters sa Rusi tlačia pozdĺž frontovej línie a ťažké boje sa odohrávajú v mestách Kurachove a Toreck.

Mapa frontovej línie projektu DeepState (zdroj: deepstatemap.live)

Ruská polícia zadržala muža s nemeckým a ruským občianstvom pre podozrenie, že pripravoval sabotáž na pokyn Kyjeva.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila, že 20-ročný muž je obvinený z prípravy sabotáže na železničnej trati v meste Nižný Novgorod asi 450 kilometrov východne od Moskvy. Čin chcel údajne vykonať pomocou výbušného zariadenia výmenou za "finančnú odmenu" od ukrajinskej spravodajskej služby SBU, dodala FSB s tým, že v dome zadržaného našli výbušniny.

Ruské tajné služby v poslednom čase zadržali viacero cudzincov na základe obvinení z plánovania útokov v Rusku, uviedla agentúra DPA.

FSB v novembri oznámila, že pri vstupe do Kaliningradskej oblasti z Poľska zadržala nemeckého občana Nikolaja Viktoroviča Gajduka, v ktorého aute našli pol litra kvapalnej trhaviny. Muž sa údajne v marci podieľal na výbuchu v stanici na distribúciu plynu v Kalinigrade a pripravoval ďalšiu sabotážnu akciu pomocou podomácky vyrobenej bomby, ktorej komponenty mu dodal ukrajinský občan. (TASR)

Ukrajina vyvinula novú dronovú strelu Peklo. Chce sa vyhnúť čakaniu na západné zbrane, má tiež dlhší dolet. (SME)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 350 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 755 940, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a tri delostrelecké systémy.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 524 tankov, 19 596 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 064 delostreleckých systémov.

Ukrajina plánuje v decembri schôdzku so svojimi kľúčovými európskymi spojencami.

"Ukrajina plánuje uskutočniť túto schôdzku v decembri kvôli koordinácii a vypracovaniu spoločnej pozície a zaisteniu silného postavenia pri akomkoľvek vývoji udalosti: Tak pri rokovaniach, ako aj na bojisku," povedal hovorca Serhij Nykyforov.

Ukrajina čoraz hlasnejšie volá o pomoc najmä v súvislosti s blížiacou sa inauguráciou zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť ukrajinsko-ruskú vojnu, poznamenala agentúra Reuters.

"Ukrajina zhromažďuje kľúčových európskych partnerov, ktorí sú spolu s USA schopní zabezpečiť maximálne posilnenie nášho štátu," povedal hovorca Nykyforov.

O konečnom zozname účastníkov sa podľa hovorcu ešte len rozhodne, ale malo by ísť o krajiny, ktoré vlastnia zbrane dlhého doletu, ktoré investujú do výroby zbraní na Ukrajine a ktoré budú rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

O vytvorení novej kontaktnej skupiny hovoril v pondelok v Kyjeve líder nemeckej opozície Friedrich Merz, pokladaný za kandidáta na budúceho kancelára.

Okrem Nemecka by do skupiny podľa neho mali patriť aj Francúzsko, Poľsko a Británia ako štyri veľké členské štáty Európskej únie a NATO. Podľa Zelenského by v skupine malo byť aj Dánsko ako zástupca škandinávskych krajín, dodal server RBK-Ukrajina.

Zmena v Bielom dome je podľa Merza dôvodom, aby Európa rozmýšľala o ďalšej koordinácii pomoci Ukrajine.

"Musíme urobiť všetko, aby sme bez podmienok umožnili Ukrajine právo na sebaobranu," povedal. Navrhol preto vznik európskej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajina. Už teraz existuje kontaktná skupina, ktorú vedú Spojené štáty. (ČTK)

Spojené štáty a Británia uvalili ďalšie sankcie na Rusko pre nelegálny obchod so zlatom.

Spojené kráľovstvo uviedlo, že ním ruský prezident Vladimir Putin financuje vojnu na Ukrajine a podporuje korupciu.

Britská vláda v dôsledku obvinení zmrazila aktíva piatich osôb. Štyri z nich boli podľa nej zapojené do pašovania zlata, zatiaľ čo jedna kúpila ruské zlato v hodnote okolo 300 miliónov eur a zabezpečila tak príjem ruskej vláde.

Britské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti uviedlo, že nelegálny obchod so zlatom "podporuje korupciu, podkopáva právny štát a podporuje porušovanie ľudských práv týkajúcich sa napríklad detskej práce".

Ruské veľvyslanectvo v Londýne bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Británia spolu s ďalšími veľkými západnými štátmi zakázala dovoz nového ruského zlata po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Moskva si odvtedy našla na predaj svojho zlata iné trhy.

V spolupráci s USA Británia minulý týždeň oznámila, že sa im podarilo narušiť celosvetovú sieť na pranie špinavých peňazí a pašovanie zlata využívanú bohatými Rusmi na obchádzanie sankcií.

USA v pondelok uvalili sankcie na desiatky firiem a osôb, ktorí podľa nich boli zapojené do tejto siete sídliacej v Zimbabwe. Informovalo o tom ministerstvo financií Spojených štátov.

Sankcie sú zamerané na kenského obchodníka Kamlesha Pattniho, ktorý sa podľa amerického ministerstva priatelil s bývalým prezidentom Zimbabwe Robertom Mugabem a vykonával machinácie s predajom nerastných surovín.

Pattniho sieť údajne zahŕňala subjekty v niekoľkých krajinách vrátane Spojených arabských emirátov, Singapuru a Kirgizska. (TASR)